Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/189/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9011010227 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:9011010227.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: I.L.Group, spol. s.r.o., IČO: 36 463 591, Kukorelliho 60, Humenné, zastúpený: JUDr. Ivan Jurčišin, advokát, Vozárová 5, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/22495/2011-71 zo dňa 05.09.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 48 ods. 5 zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon“ alebo ako „zákon č. 511/1992 Zb.“) zmenil výrok odvolaním napadnutého rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky Banská Bystrica (v súčasnosti Finančné riaditeľstvo SR) č. I/XXX/ XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX o zamietnutí žiadosti žalobcu zo dňa 09.03.2011 o obnovu konania vo veci rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky Banská Bystrica č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa 17.07.2008, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Humenné č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Čől zo dňa 02.04.2008. Podľa výroku prvostupňového rozhodnutia Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky podľa § 52 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov zamietlo žiadosť o obnovu konania vo veci ukončenej právoplatným rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR č. U. zo dňa 17.07.2008, ktorým odvolací orgán potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Humenné č. XXX/XXX/XXXXX/XX/ Čől zo dňa 02.04.2008. Uvedeným rozhodnutím bol podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov žalobcovi určený nadmerný odpočet v sume 27,59 eura a rozdiel nadmerného odpočtu vo výške 49.713,60 eur za zdaňovacie obdobie august 2005. Žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že konanie podľa § 25 ods. 1 písm. d/ zákona zastavil. Žalobca namietal, že žalovaný vychádzajúc z nedostatočne zisteného skutkového stavu postupoval nesprávne, keď neakceptoval ako dôkaz zápisnicu o výsluchu svedkyne Gabriely K. zo dňa 10.12.2007 v konaní vedenom na Okresnom úrade vyšetrovania OO PZ v Lučenci sp. zn. Z.-X/BOK-SXXXX a následne vypracovaný znalecký posudok grafológa v tejto trestnej veci, ktorým bola preukázaná nepravdivá výpoveď uvedenej svedkyne. Táto svedecká výpoveď pritom podľa žalobcu slúžila ako podklad pre prvostupňové rozhodnutie - dodatočný platobný výmer č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Čől zo dňa 02.04.2008 Daňového úradu Humenné. Žalovaný napriek predloženým dôkazom nevykonal dodatočné dokazovanie. Ak by ho bol vykonal, musel by podľa názoru žalobcu zistiť také nové skutočnosti, ktoré žalobca v pôvodnom konaní nemohol použiť a ktoré vyvracajú základ rozhodnutia (dodatočný platobný výmer) zo dňa 02.04.2008. Podľa žalobcu boli dané dôvody na obnovu konania, nakoľko bolo preukázané, že žalobca riadne zrealizoval obchodný prípad, za tovar zaplatil, tovar prevzal a teda že boli vyvrátené pochybnosti Daňového úradu v Humennom. Žalobca ďalej tvrdil, že z obsahu znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ č.p.: Z.-XXXX/KEU-BA-C.-XXXX zo dňa 14.11.2007 vyplýva záver, že M. K., od ktorej boli predložené porovnávacie materiály, vyhotovila podpisy obsiahnuté na sporných materiáloch vrátane dodacieho listu. Z uvedeného podľa žalobcu vyplynulo, že správca dane nesprávne vyhodnotil obchodný prípad uskutočnený medzi obchodnou spoločnosťou ECOS IT, spol. s r.o. a žalobcom. Podľa žalobcu tento obchod sa riadne uskutočnil, ale správca dane v pôvodnom konaní v roku 2008 použil namiesto riadneho dôkazu procesne nepodchytené poznatky z neukončeného trestného konania, ktoré získal ako poškodený pri výsluchu v trestnej veci. Pritom správca dane pri rozhodovaní môže vychádzať len z preskúmateľných účtovných dokladov k príslušnému realizovanému obchodu. Dôkaz, o ktorý opiera správca dane svoje rozhodnutie, hodnotil žalobca ako dôkaz neúplný, s ktorým nebol oboznámený v daňovom konaní ani žalobca, a až následne bol použitý pri vydaní rozhodnutia. Žalobca uviedol, že o novej skutočnosti - grafologickom znaleckom posudku, sa dozvedel až 21.12.2010, ide teda o nový dôkaz, ktorým žalovaný pred vydaním dodatočného platobného výmeru nedisponoval. Podľa žalobcu znalecký posudok preukazuje, že obchod, ktorého existenciu daňové orgány spochybnili, reálne prebehol, pričom táto skutočnosť má podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohla sa v konaní uplatniť bez zavinenia žalobcu. Preto tvrdil, že je tu dôvod pre postup podľa § 51 a 52 zákona. Podľa žalobcu záver správcu dane, že sa zdaniteľné plnenie neuskutočnilo, nemôže stáť len na nepravdivej svedeckej výpovedi, vyvrátenej navyše znaleckým posudkom. Podľa jeho názoru boli splnené obe podmienky na odpočet dane. Preukázalo sa, že tovar bol prevzatý a bolo zaň zaplatené a tento tovar zároveň žalobca využil k dosiahnutiu príjmov. Žalobca poukázal na rozsudok ESD z 12.01.2006 v spojených veciach C-354/08, C-355/03 a C-484/03 Optigen, kde ESD (bod 47) uvádza, že každé plnenie sa musí posúdiť samo o sebe a povaha určeného plnenia v dodávateľskom reťazci nemôže byť zmenená z dôvodu predchádzajúcich alebo nasledujúcich udalostí. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania (žalobca) mal dokazovať len to, že tovar nakúpil od spoločnosti ECOS IT, spol. s r.o. a predal ho spoločnosti SLYUSAR - Trade Kft. Budapešť. Z hľadiska posudzovania splnenia dôkaznej povinnosti účastníka daňového konania nie je podstatné, od koho nakúpil tovar jeho dodávateľ a komu tento tovar predal jeho odberateľ. Záverom svojej žaloby žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, vytýkal procesné pochybenie Daňového riaditeľstva SR v napadnutom rozhodnutí týkajúce sa nesprávneho poučenia o odvolaní, tvrdiac, že nestačí uviesť len odkaz na právnu normu týkajúcu sa odvolania, ale účastník daňového konania musí byť poučený presne s uvedením lehoty dokedy a kde sa môže odvolať, čo v napadnutom rozhodnutí chýba. Týmto bol podľa jeho mienky porušený § 30 ods. 3,4 zákona. Žalovaný sa týmito skutočnosťami vôbec nezaoberal a neskúmal tieto závažné procesné pochybenia. Na základe uvedeného žiadal žalobca zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na nové konanie. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 23.01.2012, zotrval na svojich záveroch, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. K okolnostiam prípadu žalovaný uviedol, že Daňový úrad Humenné vykonal v roku 2007-2008 u daňového subjektu (žalobcu) opakovanú daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2005. Na základe jej výsledkov správca dane dodatočným platobným výmerom č. XXX/ XXX/XXXXX/XX/Čől zo dňa 02.04.2008 určil nadmerný odpočet v sume XXX,- Sk oproti nadmernému odpočtu uplatnenému v daňovom priznaní v sume X.XXX.XXX,- Sk, čím vznikol rozdiel nadmerného odpočtu v sume X.XXX.XXX,- Sk. Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica na základe odvolania žalobcu rozhodnutím č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX-XXXXXX-r zo dňa 17.07.2008 dodatočný výmer potvrdilo. K rozdielu nadmerného odpočtu v sume X.XXX.XXX.- Sk došlo z dôvodu neuznania faktúry č. XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX od spoločnosti ECOS IT, spol. s.r.o. za nákup mobilných telefónov s tým, že k zdaniteľnému obchodu nedošlo, pretože konateľka spoločnosti p. M. K. o nákupe a ani predaji mobilných telefónov nevedela, predmetnú faktúru nevystavila, ani nepodpisovala, ani nemala vedomosť o tom, že by spoločnosť ECOS IT, spol. s r.o. vyvíjala obchodnú činnosť so spoločnosťou žalobcu, konateľa Igora P. nepoznala a ani sa s ním nikdy nestretla, čo uviedla vo svojej výpovedi dňa 28.03.2007. Zároveň konateľ žalobcu U. P. v konaní nepreukázal svoje tvrdenie, že k zdaniteľnému obchodu došlo, žiadnymi relevantnými dôkazmi. Na základe podanej žaloby Krajský súd v Prešove preskúmal zákonnosť rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky Banská Bystrica č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa 17.07.2008, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Humenné č. XXX/XXX/ XXXXX/XX/Čől zo dňa 02.04.2008 a rozsudkom č.k. 1S 52/2008-31 zo dňa 24.02.2009 žalobu o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia zamietol. Rozsudok Krajského súdu v Prešove potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. Sžf 61/2009 zo dňa 18.02.2010. Pokiaľ ide o žalobcovu žiadosť o obnovu konania podľa § 51 a 52 zákona opretú o predložil znalecký posudok č.p. PPZ-XXXX/KEU-BA-EXP-XXXX zo dňa 14.11.2007, podľa žalovaného žalobca o tomto dôkaze vedel už v roku 2008. Dňa 10.07.2008 bol tento znalecký posudok doručený na Daňové riaditeľstvo SR ako listinný dôkaz k odvolaniu zo dňa 21.04.2008 a odvolací orgán ho v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní i vyhodnotil. Znalecký posudok bol súčasťou spisového materiálu zaslaného na Krajský súd v Prešove a bol vzatý do úvahy v súdnom konaní na krajskom súde i na Najvyššom súde SR. Keďže žalobca vedel o tomto dôkaze už v roku 2008 (nie až v decembri 2010, ako tvrdil v žalobe), nebola z jeho strany dodržaná zákonná 6-mesačná lehota na podanie žiadosti o povolenie obnovy konania. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby boli v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že v roku 2007-2008 bola u žalobcu vykonaná opakovaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2005, ktorej výsledok bol opísaný v časti rozsudku týkajúcej sa vyjadrenia žalovaného k žalobe. Na základe podanej žaloby Krajský súd v Prešove preskúmal zákonnosť rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky Banská Bystrica č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa 17.07.2008 a rozsudkom č.k. 1S/52/2008-31 zo dňa 24.02.2009 žalobu zamietol. Rozsudok Krajského súdu v Prešove potvrdil aj Najvyšší súd SR rozsudkom č. Sžf 61/2009 zo dňa 18.02.2010. Žalobca podal dňa 09.03.2011 žiadosť o obnovu konania, pričom ako nový dôkaz predložil spomenutý znalecký posudok č.p. Z.-XXXX/KEU-BA-EXP-XXXX zo dňa 14.11.2007, ktorý podľa neho znalecký posudok preukazuje, že obchod spochybnený daňovými orgánmi reálne prebehol a táto skutočnosť má podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, pričom sa nemohla v konaní uplatniť bez zavinenia žalobcu a teda je tu dôvod na postup podľa § 51 a § 52 zákona. Podľa žalobcu znalecký posudok usvedčuje konateľku obchodnej spoločnosti ECOS IT, spol. s r.o. z krivej výpovede. Rozhodnutím č.. zo dňa 13.06.2011 Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky zamietlo žiadosť o obnovu konania podľa § 52 ods. 1 zákona. V rozhodnutí sa konštatuje, že podľa spisového materiálu žalobca dňa 10.07.2008 doručil na Daňové riaditeľstvo SR list vo veci zaslania listinných dôkazov zo dňa 07.07.2008, prílohu ktorého tvorila plná moc a znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ č.p.: PPZ-XXXX/KEU-BA-EXP-XXXX zo dňa 14.11.2008. Tento list bol doručený v čase odvolacieho konania a podľa odvolávajúceho sa žalobcu znalecký posudok preukazoval nedôvodnosť záverov Daňového úradu Humenné v napadnutom dodatočnom platobnom výmere zo dňa 17.07.2008. Ďalej sa v rozhodnutí konštatuje, že odvolací orgán (Daňové riaditeľstvo SR) sa týmto podaním žalobcu v pôvodnom konaní už zaoberal a preskúmaním znaleckého posudku zistil, že Gabrielu K. nemožno vylúčiť ani potvrdiť ako pisateľku sporného podpisu na faktúre č. XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Táto skutočnosť nemôže ovplyvniť závery správcu dane, ku ktorým dospel na základe získaných dôkazov. Tento znalecký posudok bol zároveň aj súčasťou spisového materiálu zaslaného na Krajský súd v Prešove a teda bol vzatá do úvahy v súdnom konaní pre preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu Daňového riaditeľstva SR v pôvodnom daňovom konaní. Tak krajský súd, ako aj Najvyšší súd SR sa so závermi daňových orgánov stotožnili. Podľa prvostupňového správneho orgánu konajúceho o žiadosti o obnovu konania nebola splnená ani jedna z podmienok na obnovu konania uvedená v § 51 ods. 1 zákona, pretože žalobca nepreukázal, že vyšli najavo nové skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Taktiež nie je dôvod tvrdiť, že rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, pretože skutočnosť, že nie je možné vylúčiť ani potvrdiť, že Gabriela K. podpísala predmetnú faktúru, nedáva dôvod tvrdiť, že jej výpoveď sa ukázala ako nepravdivá. Zároveň však žalobca nedodržal 6 mesačnú lehotu na podanie žiadosti o obnovu konania, pretože o ním uvedených dôvodoch obnovy konania sa dozvedel minimálne v čase podávania listu zo dňa 07.07.2008 na Daňové riaditeľstvo SR v rámci odvolacieho konania v pôvodnom daňovom konaní. Nie teda ako tvrdil v žiadosti o obnovu konania (neskôr v žalobe) až po obdržaní dokumentácie z trestného spisu. Žalobca proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. MF/XXXXX/XXXX-XX zo dňa 05.09.2011 tak, že zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a rozhodol, že konanie zastavuje podľa § 25 ods. 1 písm. d/ zákona. Vo svojom rozhodnutí sa stotožnil so závermi prvostupňového správneho orgánu, konštatoval však, že prvostupňový správny orgán nemal rozhodovať podľa § 52 ods. 1 zákona o zamietnutí žiadosti, ale mal rozhodnúť podľa § 25 ods. 1 písm. d/ zákona, podľa ktorého sa daňové konanie zastaví, ak daňový subjekt zmeškal lehotu, ktorú nemožno ďalej predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie. Zároveň sa v rozhodnutí konštatuje, že podľa § 51 ods. 3 zákona žiadosť o obnovu konania musí byť podaná do 6 mesiacov odo dňa, kedy sa žiadateľ preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do 3 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka. Tieto lehoty nemožno predĺžiť ani odpustiť ich zmeškanie. Žalobca podľa žalovaného vedel o dôkaze v roku 2008 a teda z jeho strany nebola dodržaná zákonná 6 mesačná lehota na podanie žiadosti o povolenie obnovy konania. V administratívnom spise sa tiež nachádza list vo veci „Zaslanie listinných dôkazov“ zo dňa 07.07.2008 (doručený Daňovému riaditeľstvu SR 10.07.2008), ktorého pisateľom je za žalobcu jeho právny zástupca (JUDr. U. O.) a ktorého prílohou je aj vyššie spomínaný znalecký posudok. Zároveň sa v liste uvádza, že tento znalecký posudok preukazuje nedôvodnosť záverov správcu dane uvedených v dodatočnom platobnom výmere zo dňa 02.04.2008. Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. konanie ukončené právoplatným rozhodnutím okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo mimo odvolacieho konania (§ 53 ods. 3) a rozhodnutia o námietke (§ 50 ods. 3), sa obnoví na žiadosť účastníka konania alebo z úradnej moci, ak a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, b) rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom, c) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak. Podľa § 51 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. zákona žiadosť musí byť podaná do šiestich mesiacov odo dňa, kedy sa žiadateľ preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka. Tieto lehoty nemožno predĺžiť ani odpustiť ich zmeškanie. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. obnovu konania povoľuje alebo nariaďuje správca dane. Ak rozhodol v poslednom stupni iný orgán ako správca dane, povoľuje alebo nariaďuje obnovu konania tento orgán. Povoliť alebo nariadiť obnovu konania ukončeného právoplatnou daňovou exekučnou výzvou (§ 76) nie je prípustné. Zákon č. 511/1992 Zb. upravujúci správu daní a postup daňových orgánov v daňovom konaní, v jeho znení účinnom do 31.12.2011, v ustanovení § 2 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa cit. ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Zásadou zákonnosti je viazaný v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu o určení daňovej povinnosti aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy ( a to hmotnoprávne, ako aj procesné ), ktoré sú podľa § 1 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov. Zo zákonnej úpravy inštitútu obnovy konania vyplýva, že po podaní žiadosti o povolenie obnovy konania sa rozhoduje iba o prípustnosti obnovy; príslušný orgán nepreskúmava meritórne výrok pôvodného rozhodnutia, ale iba zisťuje, či sú splnené podmienky obnovy konania, v ktorom bolo rozhodnutie vydané. Až v prípade, že obnovu konania správny orgán povolí, začne sa nové konanie, v ktorom sa znovu prejedná a rozhodne vec, o ktorej sa rozhodlo v pôvodnom konaní. Správny orgán v prvom štádiu konania o obnove teda nevykonáva dokazovanie smerujúce k zisťovaniu, či napríklad novo predložený dôkaz reálne má alebo nemá vplyv na meritum veci. Správny orgán v tomto štádiu zisťuje len to, či ide o novosť dôkazu a možnosť, teda pravdepodobnosť jeho vplyvu na výsledok konania. Základným a východiskovým predpokladom na konanie o obnove už právoplatne skončeného konania je splnenie podmienky včasnosti podania takejto žiadosti v rámci zákonnej subjektívnej i objektívnej lehoty. Žiadosť o povolenie obnovy konania musí byť podaná do šiestich mesiacov odo dňa, kedy sa žiadateľ preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka. Tieto lehoty nemožno predĺžiť ani odpustiť ich zmeškanie. V danom prípade je nad všetky pochybnosti zrejmé, že žalobca o existencii dôkazu, ktorý ako nový (novozískaný) predložil vo svojej žiadosti o obnovu konania, vedel oveľa skôr, ako v žiadosti tvrdil a to po dobu dlhšiu dobu ako šesť mesiacov pred podaním žiadosti (09.03.2011). Vyplýva to z jeho listu vo veci „Zaslanie listinných dôkazov“ zo dňa 07.07.2008 (doručený Daňovému riaditeľstvu SR 10.07.2008), podaného jeho právnym zástupcom, ktorého prílohou bol práve znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ č.p.: PPZ-XXXX/KEU-BA-EXP-XXXX zo dňa 14.11.2007, na ktorý sa žalobca v žiadosti odvoláva. Znalecký posudok je od 10.10.2008 súčasťou administratívneho spisu a jeho závermi sa nepochybne zaoberalo v daňovej veci konajúce Daňové riaditeľstvo SR, ako aj o žalobe proti pôvodnému právoplatnému rozhodnutiu konajúci Krajský súd v Prešove a Najvyšší súd SR. Pokiaľ ide o samotné závery znaleckého posudku, z nich vyplýva len to, že Gabrielu Šajgalovú nemožno vylúčiť ani potvrdiť ako pisateľku sporného podpisu na faktúre č. XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Tento dôkaz preto nebol spôsobilý ovplyvniť závery pôvodného právoplatného rozhodnutia, ako to tvrdil žalobca. Podľa § 25 ods. 1 písm. d/ zákona ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, daňové konanie sa zastaví, ak daňový subjekt zmeškal lehotu, ktorú nemožno ďalej predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie. Žalovaný posúdil vec po právnej stránke správne, keď v súlade s § 25 ods. 1 písm. d/ zákona konanie zastavil, keďže žalobca zmeškal lehotu na podanie žiadosti o obnovu konania ustanovenú v § 51 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. zákona, ktorú nemožno ďalej predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie. Vzhľadom na uvedené dospel súd po preskúmaní veci k záveru, že žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z neho správne právne závery, ktoré náležite odôvodnil. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, súd postupoval § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania a úspešnému žalovanému z povahy konania pred správnym súdom zásadne náhrada trov konania neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.