Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/36/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9012010001 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:9012010001.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobcu: S. X., bytom G. - K., bezdomovec, zastúpený Z.. Milan Slebodník, advokát, Štúrova 20, 042 83 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. č. 13, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 20264/011-1537/21 zo dňa 28.09.2011, takto r o z h o d o l : Napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 20264/011-1537/21 zo dňa 28.09.2011 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 314,18 Eur k rukám právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Najvyššiemu súdu dňa 02.01.2012 postúpenú tunajšiemu súdu uznesením č. k. 3Sž/1/2012 zo dňa 17.01.2012 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 20264/011-1537/21 zo dňa 28.09.2011, ktorým žalovaný priznal žalobcovi odškodnenie v sume X.XXX,XX eur v zmysle zák. č. 215/2006. Odškodnené bolo žalobcovi priznané z titulu, že sa stal násilného trestného činu páchateľa Petra K.. Žalobca v žalobe uviedol, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, nakoľko sa nevysporiadal s jeho žiadosťou zo dňa 21.06.2011, ktorou doplnil svoju žiadosť zo dňa 25.05.2011. V doplnenej žiadosti žalobca požiadal žalovaného o odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré bolo ošetrujúcim lekárom ohodnotené na 800 bodov a teda výpočet znie 800 bodov x 14,89 eur = XX.XXX,- eur. Škoda, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku trestného činu, žalobca vyčíslil na sumu X.XXX,- eur (XXX bodov x XX,XX eur). Škoda, ktorá vznikla žalobcovi na zdraví vo výške XXXX,- eur + odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške XX.XXX,- eur spolu je to XX.XXX,- eur, ktoré žalobca žiadal od žalovaného. Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 3T 14/10 zo dňa 14.09.2010 bola odsúdenému K. K. uložená povinnosť nahradiť žalobcovi ako poškodenému škodu vo výške XXXX,XX eur. Z tohto dôvodu žalovaný priznal ako odškodnenie len sumu X.XXX,XX eur, keďže podľa § 5 ods. 3 zák. č. 215/2006 Z.z. má pri výpočte o poskytnutí odškodenia v prípade ujmy na zdraví vychádzať z rozsahu spôsobenej ujmy na zdraví uvedenej v rozsudku. Podľa žalobcu žalovaný citované uznesenie vykladá nesprávne. Žalovaný je síce povinný vychádzať z rozsahu spôsobenej ujmy na zdraví uvedenej v rozsudku, neznamená to však, že je povinný priznať odškodnenie len vo výške v akej bola rozsudkom súdu uložená povinnosť obžalovanému nahradiť poškodenému spôsobenú škodu. Podľa žalobcu pod rozsahom spôsobenej ujmy na zdraví sa má na mysli rozsah zranení, ich počet, typ a závažnosť zranenia. Podľa § 5 ods. 1 veta prvá a druhá zák. č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi na výpočet odškodnenia, ak ide o ujmu na zdraví, sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu upravujúceho poskytovanie náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia; náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia nemožno zvýšiť. V zmysle daného ustanovenia je teda nepochybné, že predmetom odškodnenia osôb poškodených násilnými trestnými činmi má byť aj sťaženie spoločenského uplatnenia. Trestný poriadok upravuje povinnosť poškodeného uplatniť návrh voči obžalovanému na náhradu škody najneskôr do skončenia vyšetrovania. Keďže sťaženie spoločenského uplatnenia je možné vyčísliť z pravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia zdravia, poškodený v drvivej väčšine prípadov z objektívnych dôvodov nemá možnosť uplatniť tento nárok do skončenia vyšetrovania. Preto rozsudky súdov v trestných veciach len výnimočne ukladajú obžalovaným aj povinnosť nahradiť poškodenému sťaženie spoločenského uplatnenia. Zo zákona č. 215/2006 Z.z. však nepochybne vyplýva, že jeho účelom je odškodňovať osoby poškodených aj poskytnutím náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Ak by mal byť výklad ustanovenia § 5 ods. 3 uvedeného zákona žalovaným správny, tak žalovaný by prakticky nikdy nebol povinný odškodniť poškodených aj nahradením sťaženia spoločenského uplatnenia, čo určite nebolo účelom zákona. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný sa písomne vyjadril svojim podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 17.05.2012, v ktorom uviedol, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 3T 14/2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2To 17/2011 z 03.03.2011 podľa § 287 ods. 1 trestného poriadku došlo k uloženiu obžalovanému K. K. povinnosti nahradiť poškodenému S. X. škodu vo výške X.XXX,XX eur. Žalovaný poukazuje na ust. § 5 ods. 3 zák. č. 215/2006 Z.z. a tvrdí, že ak predpokladom pre výpočet výšky odškodnenia súdom bol rozsah spôsobenej ujmy na zdraví, ktorým odôvodňoval priznanie žalobcovi škodu vo výške X.XXX,XX eur s poukazom na ust. § 5 ods. 3 žalovaný nemal zákonnú možnosť pre priznanie žalobcovi vyššej sumy odškodnenia. Pokiaľ k ujme na zdraví poškodeného - žalobcu došlo k dôsledku násilného trestného činu, ktorý bol spáchaný dňa 02.09.2009 vo veci žalobcom uplatneného odškodnenia potom platí režim ustanovenia § 1 písm. a/ Nariadenia vlády SR č. 422/2008 Z.z., ktorým sa výška minimálnej mzdy pre obdobie od 01.01.2009 do 31.12.2009 ustanovuje sumou XXX,XX eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou. Teda celková výška odškodnenia v danom prípade nesmie presiahnuť sumu XX,XXX eur a nie sumu XX,XXX eur ako zjavne nesprávne uvádza právny zástupca žalobcu. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 244 a nasl. O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, pretože po preskúmaní rozhodnutie a postupu žalovaného v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca si žiadosťou zo dňa 25.05.2011 požiadal o odškodnenie podľa zák. č. 215/2006 Z.z. o odškodňovanie osôb poškodených násilnými trestnými činmi. V uvedenej žiadosti žiadal žalobca, aby mu bola nahradená škoda, ktorá mu vznikla v dôsledku trestného činu vo výške priznanej znaleckým posudkom a súdom za 455 bodov bolestného po XX,XX eur za bod teda v celkovej výške X.XXX,- eur. Podaním zo dňa 21.06.2011 doplnil svoju žiadosť zo dňa 25.05.2011 a požiadal žalovaného aj o odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia, nakoľko ide tiež o škodu, ktorá mu bola spôsobená v súvislosti s trestným činom odsúdeného. Celková výška škody na zdraví spôsobená trestným činom tak predstavovala sumu XX.XXX,- eur. Žalovaný o žiadosti žalobcu rozhodol rozhodnutím zo dňa 28.09.2011 č. 20264/011-1537/21, ktorým priznal žalobcovi odškodnenie vo výške 7.505,58 eur v zmysle ust. § 5 ods. 3 zák. č. 215/2006 Z.z.. Ďalej sa v administratívnom spise nachádza znalecký posudok č. 913766-69/09, trestný rozsudok sp. zn. 3T 14/10 zo dňa 14.09.2010 ako aj ďalšie písomnosti. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so správnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä so skutkovými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno- právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musia ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia, správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli predpokladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotený dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Konajúci mal za preukázané, že rozhodnutie žalovaného žalobca prevzal dňa 07.10.2011 a žalobu podal na Najvyššom súde SR dňa 02.01.2011. Podľa ust. § 250b ods. 1 O.s.p., žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Žalobca podal žalobu po lehote určenej vyššie citovaným ustanovením ale na základe nesprávneho poučenia správneho orgánu, ktorý v preskúmavanom rozhodnutí uviedol poučenie: „toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom na základe žaloby podanej v zmysle ust. § 247 a nasl. O.s.p. v znení neskorších predpisov proti Slovenskej republike zastúpenej ministerstvom najneskôr do 1 roka odo dňa jeho doručenia. Nakoľko správny orgán účastníka konania nesprávne poučil v zmysle ust. § 47 ods. 4 Správneho poriadku, súd neprihliadol na to, že žalobca podal žalobu oneskorene. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že je potrebné rozhodnutie žalovaného zrušiť z dôvodu absencie náležitého odôvodnenia. Žalovaný sa neriadil ustanoveniami správneho poriadku § 47 ods. 3, ktorý je vyššie citovaný, neuviedol skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce a boli podkladom pre rozhodnutie, neuviedol akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov. Taktiež sa nevysporiadal s návrhmi účastníka konania. Právo na riadne odôvodnenie správnych aktov vyplýva zo zákona alebo zo všeobecných zásad správneho práva a taktiež práva na súdnu a inú ochranu podľa ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Správne rozhodnutie okrem výroku vyjadrujúceho prejav vôle správneho orgánu v konkrétnej veci je aj náležite a konkrétne odôvodnenie, ktoré musí vypovedať o dôvodoch, ktoré k prijatiu riešenia obsiahnutého vo vlastnom prejave vôle správneho orgánu viedli. Podľa názoru súdu správny orgán v preskúmavanej veci nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem, z ktorých dôvodov sa postupom a následne rozhodnutím dopustil takej vady konania majúc za následok nezákonnosť jeho rozhodnutia. Náležité odôvodnenie je povinnou náležitosťou každého rozhodnutia. Správny orgán ňou musí reagovať na všetky návrhy, námietky a vyjadrenia účastníkov konania k podkladu rozhodnutia. Správny orgán musí uviesť nielen hodnotenie dôkazov, ktoré vykonal, ale musí v ňom reagovať aj na pripomienky účastníkov. Musí byť dostatočne presvedčivé a musí obsahovať právne posúdenie veci to znamená, že musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, ktorého správny orgán vo výrokovej časti vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne závery. Základným cieľom resp. poslaním v správnom súdnictve je preskúmavať zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesno-právne predpisy. Správny súd nie je súdom skutkovým ale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd nie je správnou inštitúciou a nerozhoduje vo veci samej. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal so žiadosťou žalobcu zo dňa 21.06.2011 o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a preto konajúci súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu č. 20264/011-1537/21 zo dňa 28.09.2011 bolo potrebné zrušiť v zmysle § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške XXX,X eur, ktoré pozostávajú z prevzatie a prípravy zastúpenia vo výške XXX,XX eur; písomné podanie vo veci samej vo výške 123,50 eur; 2 x režijný paušál á 7,41 eur spolu 14,82 eur; DPH 20%, ktoré žalovaný vyplatí na účet právneho zástupcu žalobcu vedeného v Tatra banke, a.s. Košice, č. účtu 2627720705/1100. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.