Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/162/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9012010035 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:9012010035.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobkyne: Bc. N. D., F. XXX/XX, S., zastúpená: JUDr. Jozef Hurtiš, advokát, Hviezdoslavova 3, Prievidza, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 17989/2011-52/RK zo dňa 16.3.2012, takto
r o z h o d o l :
Žaloba sa z a m i e t a.
Žalobkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou doručenou Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 28.03.2012 postúpenou tunajšiemu súdu ako vecne a miestne príslušnému sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra spravodlivosti č. 17989/2011-52/RK zo dňa 16.03.2012, ktorým minister zamietol žalobkyni rozklad proti rozhodnutiu ministerstva spravodlivosti č. 17989/2011-52 zo dňa 19.08.2011 a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím bol žalobkyni pozastavený výkon funkcie súdnej exekútorky do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa v disciplinárnom konaní začatí na návrh ministra spravodlivosti č. 10129/2004-52 zo dňa 27.12.2005 pre závažné disciplinárne previnenie vedenom pred Disciplinárnou komisiou Slovenskej komory exekútorov po sp. zn. M Žalobkyňa má za to, že jej bola odopretá možnosť obhajovať svoje práva a záujmy, najmä vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy, správny orgán za dôsledne nezaoberal jej vecou, rozhodnutie nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci, nekonal so žalobkyňou ako účastníčkou konania, nebola upovedomená o začatí správneho konania a nebolo jej umožnené vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a spôsobu ich zisťovania a navrhnúť jeho doplnenie. Žalobkyňa považuje za nesprávny výrok samotného rozhodnutia trvania pozastavenia funkcie súdneho exekútora a to preto, že v čase rozhodnutia správneho orgánu ešte nemožno prejudikovať, či vôbec príde k preskúmaniu rozhodnutia disciplinárneho senátu a preto ani viazať okamih zániku pozastavenia činnosti na rozhodnutie súdu prvého stupňa. Má za to, že exekučný poriadok vyžaduje individuálne rozhodnutie o pozastavení výkonu funkcie súdneho exekútora viazané na konkrétne začaté disciplinárne konanie, ktorého predmetom je skutok kvalifikovaný ako závažné disciplinárne previnenie podľa § 220 ods. 2 exekučného poriadku. Uvádza, že ak ministerka nepozastavila činnosť žalobkyne v roku 2005 je v rozpore s ústavou a základnými zásadami správneho práva, aby bolo obdobné rozhodnutie vydané po 6 rokoch v konaní, kde už raz bolo uvedené rozhodnutie zrušené osobitnou komisiou a nebolo vrátené na ďalšie konanie na prvý stupeň. Rozhodnutie osobitnej komisie je konečné. Rozhodnutie o pozastavení činnosti sa opiera o návrh na začatie disciplinárneho konania, v ktorom nie je jasne ozrejmené, do akých práv žalobkyňa
zasiahla. Poukazuje na skutočnosť, že vo všetkých konaniach namieta preklúziu práva a vyjadruje sa k skutočnostiam týkajúcich sa disciplinárneho konania. Vzhľadom na uvedené argumenty žalobkyňa navrhuje, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 03.07.2012 žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie je iba dočasným prostriedkom podľa § 222 ods. 1 exekučného poriadku na zabezpečenie účelu správneho konania, keď ochrana práv tretých osôb vyžaduje nevyhnutný zásah ešte pred tým, než bude vydané rozhodnutie vo veci samej a možno ho nariadiť v ktoromkoľvek štádiu správneho konania, pričom jeho vydaniu nepredchádza formalizovaný postup v zmysle ustanovení Správneho poriadku, ani nie je potrebné podrobné dokazovanie skutkového stavu ale stačí, aby skutočnosti, ktorých sa týka boli osvedčené v miere dostatočne odôvodňujúcej použitie predbežného opatrenia. Nebolo teda ani potrebné, aby sa proces v ktorom ministerka rozhodovala o dočasnom pozastavení výkonu funkcie exekútora žalobkyni formálne oznamoval a nie je dôvodná ani námietka, že jej nebol poskytnutý dostatočný priestor na vyjadrenie sa ku všetkým skutkovým okolnostiam tvoriacim základ disciplinárneho obvinenia. Ust. § 222 exekučného poriadku priznáva ministrovi spravodlivosti kedykoľvek v priebehu začatého disciplinárneho konania pozastaviť súdnemu exekútorovi výkon jeho funkcie. Disciplinárne konanie za závažné disciplinárne previnenie bolo voči žalobkyni začaté na návrh ministra dňa 27.12.2005. V čase vydania napadnutého rozhodnutia bolo teda voči žalobkyni už vedené disciplinárne konanie, teda boli splnené všetky podmienky pre pozastavenie výkonu funkcie exekútora podľa § 222 ods. 1 exekučného poriadku. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom.
Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že rozhodnutím zo dňa 14.07.2005 minister spravodlivosti Slovenskej republiky pozastavil žalobkyni výkon funkcie súdnej exekútorky a to z dôvodu, že voči nej podal dňa 30.06.2005 návrh na začatie disciplinárneho konania, v ktorom žiadal, aby jej bolo pre závažné disciplinárne previnenie uložené disciplinárne opatrenie, zbavenie výkonu funkcie súdnej exekútorky. Dočasné pozastavenie malo trvať do právoplatnosti rozhodnutia disciplinárnom konaní. Slovenská komora exekútorov viedla disciplinárne konanie na základe tohto návrhu pod spisovým číslom DK18/2005 a toto disciplinárne konanie bolo skončené rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.06.2009 a ktorým bolo súdnej exekútorke uložené disciplinárne opatrenie vo forme písomného pokarhania. Dňa 27.12.2005 podal minister spravodlivosti Slovenskej republiky druhý návrh na začatie disciplinárneho konania voči žalobkyni, v ktorom žiadal, aby jej bol pre závažné disciplinárne previnenie uložené disciplinárne opatrenie zbavenie výkonu funkcie exekútora, pretože pri výkone exekúcii Ex19/04 sa dopustila zavineného porušenia povinnosti exekútora vyplývajúcich jej z exekučného poriadku. Na základe tohto návrhu viedla Slovenská komora exekútorov disciplinárne konanie pod sp. číslom DK XX/ XXXX a do rozhodovania druhostupňového orgánu nebolo toto konania právoplatne skončené. Dňa 13.04.2011 minister spravodlivosti vydal rozhodnutie č. 17989/2011-52, ktorým pozastavenie výkonu funkcie súdneho exekútora žalobkyne trvá až do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa v disciplinárnom konaní vedenom pod č. DK 33/2005. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa rozklad, o ktorom rozhodla ministerka spravodlivosti rozhodnutím zo dňa 12.08.2011 č. 17989/2011-52/RK, ktorým rozhodnutie ministersky spravodlivosti SR zo dňa 13.04.2011 zrušila a to z dôvodu, že vôbec nemalo byť vydané, keďže voči žalobkyni bolo vydané len jedno rozhodnutie o pozastavení výkonu funkcie súdnej exekútorky a bolo časovo ohraničené právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým sa skončilo disciplinárne konanie vedené pod sp. číslom DK 18/2005. Dňa 16.03.2012 bolo vydané rozhodnutie ministerky spravodlivosti č. 17989/2011-52/RK, ktorým ministerka zamietla žalobkyni rozklad proti rozhodnutiu ministerstva spravodlivosti č. 17989/2011-52 zo dňa 19.08.2011 a potvrdila prvostupňové rozhodnutie. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím bol žalobkyni pozastavený výkon funkcie súdnej exekútorky do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa disciplinárnom konaní začatom na návrh ministra spravodlivosti zo dňa 27.12.2005 pre závažné disciplinárne previnenie. V administratívnom spise žalovaného sa nachádzajú ďalšie písomné podklady a dokumenty.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so správnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä so skutkovými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno- právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
Podľa § 222 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, minister môže pozastaviť exekútorovi výkon funkcie exekútora, ak bolo proti nemu začaté trestné konanie za úmyselný trestný čin, alebo za trestný čin súvisiaci s činnosťou podľa tohto zákona, a to až do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa. Rovnako môže pozastaviť exekútorovi výkon funkcie exekútora, ak bolo proti nemu začaté disciplinárne konanie závažné disciplinárne previnenie podľa § 220 ods. 2 a to až do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa.
Úlohou tunajšieho súdu bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného č. 17989/2011-52/RK zo dňa 16.03.2012, ktorým zamietol návrh žalobkyni na prerušenie konania a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 17989/2011-52 zo dňa 19.08.2011, ktorým pozastavil žalobkyni výkon funkcie exekútorky do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa v disciplinárnom konaní vedenom pod sp. značkou DK 33/2005. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne, ktoré uviedla vo svojom odvolaní. Súd z administratívneho spisu žalovaného mal za preukázané, že rozhodnutím č. 17989/2011-52 zo dňa 19.08.2011 bol žalobkyni pozastavený výkon funkcie exekútora do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa v disciplinárnom konaní vedenom pod sp. značkou DK XX/XXXX začatom na návrh ministra spravodlivosti č. 10129/2004-52 zo dňa 27.12.2005. Predmetom disciplinárneho konania bolo závažné disciplinárne previnenie, ktorého sa dopustila pri výkone exekúcie Ex 19/04. Podľa § 222 ods. 1 druhá veta exekučného poriadku, môže minister spravodlivosti pozastaviť exekútorovi výkon funkcie exekútora, ak bolo proti nemu začaté disciplinárne konanie za závažné disciplinárne previnenie podľa § 220 ods. 2 a to až do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa. Pozastavenie výkonu funkcie súdneho exekútora je svojou povahou preventívnym opatrením, ktoré sleduje cieľ zamedzenia vykonávania ďalšej činnosti súdnym exekútorom, u ktorého je dôvodné podozrenie, že sa dopustil konania, ktoré je postihnuteľné podľa predpisov trestného práva alebo konania, ktoré je s prihliadnutím na všetky okolnosti je závažným disciplinárnym previneným. Rozhodnutie v tomto opatrení má opodstatnenie najmä v prípadoch, ak v disciplinárnom návrhu navrhovaná sankcia sleduje ukončenie činnosti súdneho exekútora. Z ust. § 222 ods. 1 exekučného poriadku je zrejmé, že minister spravodlivosti môže pozastaviť výkon funkcie exekútora, to znamená, že je na zvážení ministra spravodlivosti či pozastaví exekútorovi výkon funkcie exekútora. Je to jeho právomoc. Rozhodnutím ministra spravodlivosti o pozastavení výkonu funkcie súdneho exekútora je svojim osobitným charakterom opatrením predbežnej povahy, ktoré ako také síce vydáva správny orgán, ale ktoré je zároveň viazané na iné konanie vedené pred iným orgánom verejnej moci, v tomto prípade na disciplinárne konanie, vedené disciplinárnou komisiou Slovenskej komory súdnych exekútorov. Takéto rozhodnutie je iba dočasným prostriedkom na zabezpečenie účelu správneho konania, keď ochrana práv tretích osôb vyžaduje nevyhnutný zásah ešte pred tým, než bude vydané rozhodnutie vo veci samej a možno ho nariadiť v ktoromkoľvek štádiu správneho konania. Súd súhlasí s právnym záverom žalovaného, že k vydaniu takéhoto zabezpečovacieho opatrenia nepredchádza formalizovaný postup v zmysle ustanovení Správneho poriadku a nie je potrebné podrobné dokazovanie skutkového stavu, ale stačí aby skutočnosti, ktorých sa predbežné opatrenie týka boli osvedčené v miere dostatočne odôvodňujúcej použitie predbežného opatrenia. Preto nebolo potrebné, aby sa proces, v ktorom minister rozhodoval o dočasnom pozastavení výkonu funkcie
exekútora žalobkyni formálne oznamoval a nie je dôvodná ani námietka žalobkyne, že jej nebola daná možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Vzhľadom na dĺžku disciplinárneho konania v priebehu, ktorého sa konalo viacero pojednávaní a žalobkyňa podala niekoľko odvolaní jej bol ešte pred rozhodnutím ministra o dočasnom pozastavení výkonu funkcie exekútora poskytnutý dostatočný priestor na vyjadrenie sa ku všetkým skutkovým okolnostiam tvoriacim základ disciplinárneho obvinenia. Pozastavenie výkonu funkcie exekútora sa viaže iba na splnenie podmienky a to, aby bolo voči danému súdnemu exekútorovi už začaté disciplinárnej konanie za závažné disciplinárne previnenie. Disciplinárne konanie za závažné disciplinárne previnenie bolo voči žalobkyni začaté na návrh ministra spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 27.12.2005. V čase vydania rozhodnutia č. 17989/2011-52 zo dňa 19.08.2011 bolo teda voči žalobkyni už vedené disciplinárne konanie DK 33/2005, v ktorom bola žalobkyňa obvinená zo spáchania závažného disciplinárneho previnenia a preto boli v danom prípade splnené všetky podmienky pre pozastavenie výkonu funkcie exekútora podľa § 222 ods. 1 exekučného poriadku. Podľa názoru súdu neobstojí námietka žalobkyne, ktorá považuje za nesprávny výrok samotného rozhodnutia, čo do trvania pozastavenia funkcie súdneho exekútora súd má za to, že bol formulovaný správne v súlade s ust. § 222 ods. 1 exekučného poriadku ako aj ustanovení Správneho poriadku. Výrok bol časovo ohraničený a to slovami „a to až do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa“. Súd má za to, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, pričom vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci a toto rozhodnutie obsahovali všetky predpísané náležitosti a bolo vydané v zmysle § 46 Správneho poriadku. Výrok rozhodnutia bol formulovaný presne, určito, stručne. Žalovaný postupoval pri rozhodovaní o odvolaní v súlade s ust. 59 ods. 1 Správneho poriadku, preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a mal za preukázané, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia vyvodil správny právny záver a preto rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Čo sa týka námietky preklúzie súd preskúmaval rozhodnutie o pozastavení výkonu funkcie súdnej exekútorky, kde nevzhliadol preklúziu práva a nepreskúmaval ostatné rozhodnutia správnych orgánov ani celé správne konanie.
Vzhľadom na uvedené Krajský vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom, nakoľko námietky žalobkyni neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu v celom rozsahu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za zákonný a čoho sa odvolateľ domáha.