Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/136/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9012010052 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:9012010052.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: V. L., B. X/XX, U., právne zastúpená advokátkou: JUDr. Gabriela Kľačanová, Andreja Kmeťa 28, Martin proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Dobrovičova 12, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 9.3.2012 č. 744/2012-430, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobkyňa sa žalobou doručenou pôvodne NSSR v Bratislave dňa 11.5.2012 postúpenou tunajšiemu súdu uznesením NSSR 4Sž 8/2012 zo dňa 29.5.2012 domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 744/2012-430 zo dňa 9.3.2012, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Krajského pozemkového úradu v Žiline č. KPÚ-2012/00005-I/K zo dňa 4.1.2012, ktorým správny orgán nevyhovel protestu Okresnej prokuratúry Martin č. Pd 76/11-8 zo dňa 6.12.2011. V žalobe žalobkyňa uviedla, že napadnutým rozhodnutím bola ukrátená na svojich právach. Domnieva sa, že rozhodnutie Krajského pozemkového úradu v Žiline, ako aj rozhodnutie žalovaného sú nezákonné a boli vydané v rozpore s platnými hmotno-právnymi predpismi. Zároveň sa žalobkyňa domnieva, že postupom prvostupňového ako aj odvolacieho správneho orgánu došlo aj k procesným pochybeniam, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa ďalej v žalobe uvádza, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného nespĺňa zákonné požiadavky. Namieta, že toto rozhodnutie neobsahuje výklad právnej normy, na základe ktorej žalovaný rozhodol. Žalobkyňa podala rozsiahle odvolanie proti rozhodnutiu Krajského pozemkového úradu v Žiline, ale žalovaný nepovažoval za potrebné zaoberať sa týmito námietkami ako ani právnou argumentáciou žalobkyne, v rozhodnutí absentuje uvedenie dôkazov, ktoré boli podkladom pre vydanie napádaného rozhodnutia. Ďalej žalobkyňa uvádza, že z obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vyplýva, že každý má právo na to, aby sa v jeho veci rozhodlo podľa platnej právnej úpravy. Má však za to, že napadnuté rozhodnutie nie je preskúmateľné pre logickú nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Ďalej žalobkyňa v žalobe tvrdí, že v predmetnej veci neboli naplnené zákonné dôvody pre prerušenie správneho konania, nemôže sa teda stotožniť s argumentáciou žalovaného o začatí konania o predbežnej otázke s poukazom na ust. § 40 správneho poriadku, nakoľko takýto variant prichádza do úvahy len vtedy, ak príslušné správne konanie je možné začať aj bez návrhu účastníka správneho konania. Ďalej žalobkyňa v žalobe namieta procesné pochybenia žalovaného, za ktoré považuje napríklad to, že nebol vo veci vypracovaný žiadaný znalecký posudok. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má žalobkyňa za to, že v predmetnom správnom konaní došlo k takým vadám, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa je presvedčená, že vykonávanie dôkazov zo strany správneho orgánu v nijakom prípade nemôže byť dôvodom pre prerušenie správneho konania tak, ako sa určuje v metodickom usmernení žalovaného. Prerušenie konania je určené zámerne, nakoľko nie je proti nemu možné podať riadny opravný prostriedok, pričom na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania alebo na podanie protestu prokurátora nie je právny názor. Žalobkyňa v žalobe tvrdí, že tým, že sa správne orgány arbitrárne pridŕžajú pri posudzovaní nároku žalobkyne metodického usmernenia dochádza podľa jej presvedčenia k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakotveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čím pretrváva stav právnej neistoty, v ktorej sa žalobkyňa nachádza. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobkyňa navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Krajského pozemkového úradu v Žiline zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 1.8.2012 uviedol, že s tvrdeniami uvedenými v žalobe nesúhlasí. Podľa názoru žalovaného Krajský pozemkový úrad v Žiline pri riešení protestu prokurátora neporušil hmotno-právnu úpravu, pretože postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami § 18 ods. 6 zákona č. 64/1997 Z.z., ktorý ustanovuje spôsoby a náklady na vypracovanie registra pôvodného stavu, vypracovanie projektu, aktualizáciu registra pôvodného stavu a náklady na vypracovanie znaleckých posudkov na účely tohto zákona. Žalovaný sa domnieva, že žalobkyňa v žalobnom návrhu nesprávne aplikuje ustanovenia druhej hlavy piatej časti OSP. Žalovaný sa domnieva, že žalobkyňou napádané rozhodnutia sú procesnými rozhodnutiami týkajúce sa vedenia konania. Súdy nepreskúmavajú napadnuté rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutie týkajúce sa vedenia konania podľa ust. § 248 OSP. Žalovaný je názoru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného zo dňa 9.3.2012 ako aj rozhodnutie Krajského pozemkového úradu v Žiline zo dňa 4.1.2012 má povahu výnimky z generálnej klauzuly, ide o tzv. rozhodnutia, na ktoré sa vzťahuje ust. § 248 písm. a) OSP a nemali by byť preskúmateľné súdom, preto navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 245 ods. 1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. Podľa § 247 ods. 1 OSP v správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 247 ods. 2 OSP predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti OSP (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 247 ods. 3 citovaného ustanovenia, môže byť predmetom preskúmania za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. V preskúmavanej veci je nesporné, že žalobou podanou pôvodne na NSSR dňa 11.5.2012 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zo dňa 9.3.2012 č. 744/2012-430, ktorým Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR na základe odvolania L.. T. M. preskúmalo rozhodnutie KPÚ Žilina č. KPÚ-2012/00005-I/K zo dňa 4.1.2012, ktorým KPÚ Žilina nevyhovel protestu Okresnej prokuratúry Martin č. Pd 76/11-8 zo dňa 6.12.2011 a odvolanie zo dňa 30.1.2012 voči rozhodnutiu KPÚ Žilina č. KPÚ 2012/00005/1/K zo dňa 4.1.2012 zamietlo a rozhodnutie potvrdilo. Ak správny orgán protestu vyhovie, nasleduje vydanie rozhodnutia, ktorým je nahradené pôvodné právoplatné rozhodnutie. Ak však správny orgán protestu nevyhovie, pôvodné právoplatné rozhodnutie a teda aj práva a povinnosti ním založené zostávajú nedotknuté. Rozhodnutím o nevyhovení protestu prokurátora teda správny orgán len vyjadril svoj procesný postoj k dôvodom uplatneným v proteste. V dôsledku toho zostalo pôvodné právoplatné rozhodnutie nezmenené a sféra materiálnych práv a povinností žalobkyne zostala nedotknutá. Z pripojeného administratívneho spisu nesporne vyplýva, že prvostupňovým rozhodnutím KPÚ Žilina nebolo vyhovené protestu Okresnej prokuratúry Martin z 6.12.2011 podaného proti rozhodnutiu Obvodného pozemkového úradu Martin č. OBPÚ-2011/009 86-I-URD zo dňa 27.9.2011, ktorým OPÚ Martin prerušil konanie vo veci nároku žalobkyne na poskytnutie finančnej náhrady za pozemky v zmysle zákona č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov do doby znaleckého ocenenia, ktoré cestou znalca zabezpečuje Slovenský pozemkový fond. Jednou z podmienok postupu podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP, t.j. preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov je, že návrhom napadnutým rozhodnutím a postupom správneho orgánu došlo k ukráteniu na právach tejto fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá tento návrh podáva (§ 247 ods. 1 OSP) ako aj to, že ide o rozhodnutie, ktoré zakladá, mení, alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ktorými môžu byť práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 244 ods. 3 OSP). Žalobu podala žalobkyňa V. L.. Žalobkyňu podľa názoru Krajského súdu v Bratislave nemožno považovať za osobu oprávnenú na podanie takejto žaloby. Rozhodnutie, ktorým správny orgán nevyhovie protestu prokurátora, nie je rozhodnutím, ktorým sa zakladajú, menia, alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických či právnických osôb, ani sa priamo ich práv a právom chránených záujmov či povinností netýka. Takéto rozhodnutie na základe žaloby fyzickej alebo právnickej osoby preto nepodlieha súdnemu prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti OSP. Fyzické a právnické osoby teda nie sú aktívne procesne legitimované na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti a postupu správneho orgánu v prípade rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora. Aktívna procesná legitimácia v takýchto prípadoch na podanie žaloby patrí len prokurátorovi. Podľa § 35 ods. 1 písm. b) OSP prokurátor môže podať návrh na začatie konania, ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone. Podľa § 250b ods. 5 OSP, prokurátor môže podať žalobu do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu. Súd vychádzajúc z uvedených zákonných ustanovení, rozhodnutie, ktorým správny orgán nevyhovel protestu prokurátora považuje za rozhodnutie, ktoré nie je takým rozhodnutím, ktorým sa zakladá, mení, alebo zrušuje právo alebo povinnosť fyzickej alebo právnickej osoby a ani sa priamo ich práv alebo právom chránených záujmov alebo povinností netýka, preto ust. § 250b ods. 5 OSP dáva prokurátorovi v prípadoch neúspešného konania právo domôcť sa preskúmania rozhodnutia správneho orgánu podaním žaloby pri splnení uvedenej podmienky v určenej lehote. Prokurátor však takýto návrh nepodal. Podľa § 250d ods. 3 OSP súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a, alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia § 250d ods. 3 OSP tak, že konanie v predmetnej veci zastavil. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) OSP v spojení s ust. § 246c OSP tak, že žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal, nakoľko konanie vo veci bolo zastavené. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.