Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/156/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9012010068 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:9012010068.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobkyne: P.. T. B., správkyňa konkurznej podstaty, X. X, I. proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 15739/2011-52/SKP/RK zo dňa 23.3.2012, takto, jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 15739/2011-52/SKP/RK zo dňa 23.3.2012 v spojení s rozhodnutím č. 15739/2011-52 SKP zo dňa 29.11.2011 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) OSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 66,- €, titulom náhrady súdneho poplatku, do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 123,77 €, do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou na Najvyšší súd SR dňa 1.6.2012 a uznesením č.k. 3Sž 9/2012-24 zo dňa 7.6.2012 postúpenou na Krajský súd v Bratislave sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 15739/2011-52/SKP/RK zo dňa 23.3.2012, ktorým žalovaný podľa § 61 ods. 3 v spojení s § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 71/1976 Zb.) a podľa § 44 ods. 3 zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 8/2005 Z.z.) rozklad žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie žalovaného - sekcie civilného práva č. 15739/2011-52 SKP zo dňa 29.11.2011, ktorým bola žalobkyni uložená pokuta podľa § 44 ods. 3 zákona č. 8/2005 Z.z. vo výške 500,- €, za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 8 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej zákon č. 328/1991 Zb.) vykonáva činnosť správcu s odbornou starostlivosťou. Žalobkyňa v žalobe poukázala na Ústavu SR a Listinu základných práv a slobôd s tým, že žalobkyňa má právo na vyslovenie svojho vlastného názoru na vec a v prípade, ak by sa v budúcnosti preukázalo, že jej názor bol nesprávny, ponesie zodpovednosť za tento svoj právny názor, prípadne D.. G. uhradí aj náhradu akejkoľvek škody, ak jej vznikne v súvislosti so zahrnutím predmetných nehnuteľností do súpisu konkurznej podstaty úpadcu LEAD, s.r.o., Žilina. Nedokáže sa však stotožniť s postupom žalovaného, ktorý ju sankcionoval za jej právny názor. Poukazuje, že vo veci vykonala svoje šetrenie a zistila, že : 1/ majetok úpadcu predstavoval v období rokov 2004 - 2010 výšku 37.796.000,- Sk a to na majetkových zložkách ako stavby, stroje, zásoby a krátkodobé a dlhodobé pohľadávky. 2/ žalobkyňa lustráciou na Správe katastra a v centrálnej evidencii nedohliadla, že by úpadca bol evidovaný ako vlastník nehnuteľnosti. 3/ štatutár v ním spracovaných daňových priznaniach za roky 2004 - 2010 označoval úpadcu pod pôvodným obchodným menom, napriek tomu, že konštitutívne u úpadcu došlo k zmene obchodného mena na LEAD s.r.o., pod akým aj sa vedie konkurzné konanie č. 47 K 23/2005. 4/ štatutár vykazoval sídlo úpadcu v daňových priznaniach B. XXX, XXX XX I., pričom žalobkyňa zistila, že na tejto adrese úpadca nesídli. 5/ úpadca, ako aj iné obchodné spoločnosti, ktorých spoločníkmi sú D.. G. a D.. G., sídlia v nehnuteľnosti, ktorú zapísala žalobkyňa do súpisu úpadcu, resp. sídlia na ulici O. XX v I.. 6/ uvedená nehnuteľnosť bola zaevidovaná v prospech D.. G. na základe rozhodnutia správy katastra pod č. V XXXX/XX - XXXX/XX v roku 2004, teda ani nie rok pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu - spoločnosť LEAD s.r.o., v ktorej od roku 1994 bola D.. G. spoločníčkou a konateľkou. 7/ lustráciou v Obchodnom registri žalobkyňa zistila, že v nehnuteľnosti zapísanej do súpisu konkurznej podstaty úpadcu vedenej na LV č. XXXX sídlia ďalšie spoločnosti, v ktorých spoločníkmi a konateľmi sú len manželia G.. 8/ predmetná stavba je evidovaná ako druh stavby 10 a popis stavby dom 9/ v období od vyhlásenia konkurzu ako ani v deň zapísania predmetných nehnuteľností do súpisu úpadcu, resp. do dňa 30.7.2010 žalobkyňa nemala k dispozícii kúpnu zmluvu, na základe ktorej bolo vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam v prospech kupujúceho - D.. G.. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva podľa žalobkyne, že predávajúcim mohol byť aj úpadca a ak by sa nepotvrdilo, že nehnuteľnosť bola pôvodne vo vlastníctve úpadcu, tak žalobkyňa z dôvodu dôvodnej pochybnosti pretrvávajúcej po celú dobu 5 rokov trvania konkurzného konania dospela k záveru, že D.. G. mohla na kúpu nehnuteľnosti použiť finančné prostriedky úpadcu účtovne evidované ako voľné finančné prostriedky vo výške 8,2 mil. Sk. Žalobkyňa sa s kúpnou zmluvou oboznámila až dňa 30.12.2010 v čase, keď už bolo začaté excidenčné konanie. Po 4 mesiacoch po zapísaní nehnuteľnosti do súpisu konkurznej podstaty úpadcu zistila, že predávajúcim nebol úpadca. Navyše D.. G. až počas exidenčného sporu v auguste 2011 predložila ďalšie dôkazy, ktorými potvrdila svoje tvrdenie, že kúpnu cenu predávajúcim hradila poskytnutím jej úveru bankovým ústavom. Ovplyvňujúcim faktorom pri rozhodovaní sa žalobkyňa o dôvodnosti a opodstatnenosti zapísania predmetných nehnuteľností do súpisu konkurznej podstaty úpadcu dňa 30.7.2010 boli nesporné aj 5-ročné negatívne skúsenosti žalobkyne so štatutármi úpadcu, ktorí si zámerne neplnili ani jednu z povinností úpadcu, ignorovali výzvy žalobkyne a zámerne vytvárali prekážky, pre ktoré nebolo možné zákonne a účinne štatutárom doručovať zásielky, ani na adresu sídla úpadcu, ani na trvalé bydlisko konateľov. Aj iné správne orgány na základe žiadosti žalobkyne o spoluprácu, jej potvrdili, že konatelia úpadcu minimálne od roku 1998 odmietli akúkoľvek súčinnosť vrátane nepreberania poštových zásielok. V presvedčení žalobkyne, že D.. G. mohla konať nekalo a podvodne po nadobudnutí nehnuteľnosti do jej vlastníctva v roku 2004, žalobkyňu utvrdili skutočnosti týkajúce sa vedenia trestných konaní štatutárov úpadcu na Okresnom súde v Žiline pod sp.zn. 3 T 585/2000. Taktiež vyšetrovatelia Policajného zboru sa sťažovali na prekážky v doručovaní zásielok konateľom úpadcu, v nemožnosti ich zastihnutia, čím konatelia vytvárali prekážky a prieťahy v ukončení trestného vyšetrovania. Na základe vyššie uvedených skutočností podľa žalobkyne existovali vážne a dôvodné pochybnosti svedčiace v prospech úpadcu, že na jeho strane môže byť „lepšie právo“ k predmetným nehnuteľnostiam ako u D.. G., a preto podľa § 16 ods. 1 spôsobom zakotveným v § 19 zákona č. 328/1991 Zb. spísala žalobkyňa nehnuteľnosti do konkurznej podstaty úpadcu s poznámkou svedčiacou v prospech vlastníčky evidovanej v evidencii nehnuteľností na LV č. XXXX - D.. G.. Žalobkyňa tvrdí, že v čase zapísania nehnuteľnosti do súpisu konkurznej podstaty nešlo o svojvoľné konanie, ani konanie z afektu a taktiež nešlo o žiadne náhle a neuvážené rozhodnutie. Zapísaním nehnuteľností do súpisu žalobkyňa dodržala zákonný postup, keď zhodnotila, že v budúcnosti môže ísť o majetok, ktorý dlžník nadobudol počas konkurzu. Uložením pokuty a jej zapísaním do zoznamu správcov, je reálna hrozba, že žalobkyňa príde o možnosť vykonávať svoju prácu správkyne konkurznej podstaty. Uvedená hrozba vyplýva zo zákona č. 8/2005 Z.z. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalobkyňa domáha, aby Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. 15739/2011-52/SKP/RK zo dňa 23.3.2012, ako aj prvostupňové rozhodnutie č. 15739/2011-52/SKP zo dňa 29.11.2011 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom krajskému súdu dňa 10.8.2012 uviedol, že z administratívneho spisu vyplýva, že správne konanie začalo na podnet D.. G.. Listom zo dňa 1.8.2011 žalovaný upovedomil žalobkyňu, že sa voči nej začalo správne konanie a teda sa má vyjadriť ku skutku, ktorý mal byť predmetom prejednávania. Dňa 24.8.2011 doručila žalobkyňa žalovanému námietky, v ktorých uviedla, že pri zápise predmetných nehnuteľností do súpisu majetku postupovala zákonným spôsobom v súlade s ust. § 19 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb., pričom skutočnosť, či vec patrí, alebo nepatrí do konkurznej podstaty, je oprávnený posúdiť súd v rámci exindačnej žaloby. Žalovaný poukázal na ust. § 6, 8 ods. 2, § 19 ods. 1, § 27 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. a § 44 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 8/2005 Z.z. Šetrením správneho orgánu bolo zistené, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 47 K 23/2005-61 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu LEAD s.r.o. a za správkyňu konkurznej podstaty bola ustanovená žalobkyňa. Správkyňa zapísala do súpisu majetku konkurznej podstaty aj nehnuteľnosti, ktoré boli vo výlučnom vlastníctve D.. G., ktorá je zároveň spoločníčkou a konateľkou úpadcu. D.. G. nadobudla tieto nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy a vklad jej vlastníckeho práva bol povolený Správou katastra Žilina pod č. V-3225/04 na nové LV č. XXXX. Z tohto LV vyplýva, že uvedené nehnuteľnosti nikdy v minulosti neboli prevedené, ani neprešli do majetku úpadcu. D.. G. podala proti zápisu týchto nehnuteľností žalobu, o ktorej Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 29Cbi 4/2010-Ma 235 zo dňa 17.8.2001 rozhodol tak, že nehnuteľnosti sú z konkurznej podstaty vylúčené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.6.2012 v spojení s uznesením NSSR sp.zn. 5 Obo 100/2011. Žalovaný posúdil konanie žalobkyne ako zjavný exces z plnenia povinnosti správcu, za ktorý uložil pokutu vo výške 500,- €. Kompetenčný základ dohľadu žalovaného nad činnosťou žalobkyne je daný v § 44 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.z. Žalovaný bol oprávnený preskúmať postup žalobkyne v konkurznom konaní, ako aj udeliť sankciu. Pre nadobudnutie vlastníckeho práva je dôležité, kto je v kúpnej zmluve uvedený ako nadobúdateľ a nie z akých zdrojov pochádzajú peňažné prostriedky použité na zaplatenie kúpnej ceny, nakoľko podľa § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za iného, koná vo vlastnom mene. Ak teda D.. G. vo vlastnom mene ako fyzická osoba podpísala uvedenú kúpnu zmluvu, nadobudla z nej práva a povinnosti a na jej základe sa stala vlastníčkou predmetných nehnuteľností a v jej prospech svedčí aj zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. D.. G. nadobudla sporné nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX od inej osoby ako úpadcu a je ich vlastníčkou do dnešného dňa. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený až dňa 5.10.2005. Je preto nespochybniteľne dané, že úpadca nebol v deň vyhlásenia konkurzu vlastníkom predmetných nehnuteľností, že nehnuteľnosti počas konkurzu nenadobudol a ani s nimi nezabezpečoval svoj záväzok. Povinnosť žalobkyne, ako správcu konkurznej podstaty je postupovať pri výkone svojej funkcie s odbornou starostlivosťou, predovšetkým pri správe majetku, jeho speňažení a správe získaného výťažku. Povinnosťou správcu je zaobstarať si pri výkone svojej činnosti všetky potrebné informácie a na ich základe rozhodovať a postupovať tak, aby sa naplnil účel konkurzu, ktorým je bezpochyby uspokojenie nárokov veriteľov. V správnom konaní bolo podľa žalovaného preukázané, že žalobkyňa porušila svoju povinnosť postupovať pri výkone svojej funkcie s odbornou starostlivosťou, ktorú jej ukladá § 8 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. Oprávnenie správcu zapísať do konkurznej podstaty v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. sporný majetok, je dané iba po dôslednej úprave a len v tých prípadoch, kedy reálne existujú aspoň dôvodné a logické indície, že majetok môže patriť úpadcovi. Zo strany žalobkyne došlo k závažnému porušeniu povinností správcu konať s odbornou starostlivosťou, ktorého následkom bol neodôvodnený zásah do vlastníckych práv D.. G. a vznik škody na konkurznej podstate v sume 7.500,- € spočívajúce v trovách konania o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty, na ktorých úhradu bol zaviazaný úpadca. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalovaný domáhal, aby krajský súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup tohto správneho orgánu boli v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP ako nedôvodnú zamietol. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy OSP je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie, si zadovážil dostatok skutkových podkladov pri vydaní rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotno-právnymi, ako aj procesno-právnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). V predmetnej veci súd posudzoval zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 15739/2011-52/SKP/RK zo dňa 23.3.2012, ktorým žalovaný podľa § 61 ods. 3 v spojení s § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. a podľa § 44 ods. 3 zákona č. 8/2005 Z.z. rozklad žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie žalovaného, sekcie civilného práva č. 15739/2011-52 SKP zo dňa 29.11.2011, ktorým bola žalobkyni uložená pokuta podľa § 44 ods. 3 zákona č. 8/2005 Z.z. vo výške 500,- € za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 8 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb., vykonávať činnosť správcu s odbornou starostlivosťou. Z administratívneho spisu súd zistil, že správne konanie voči žalobkyni bolo začaté na základe podnetu právneho zástupcu D.. G.. V sťažnosti právneho zástupcu na žalobkyňu bolo poukázané na to, že žalobkyňa, ako správkyňa konkurznej podstaty zapísala nehnuteľnosti, ktoré boli vo vlastníctve D.. G. do súpisu konkurznej podstaty úpadcu LEAD, s.r.o. a ktoré nikdy neboli majetkom úpadcu. V podaní žalobkyne doručenom žalovanému dňa 8.4.2011 žalobkyňa uviedla, že sťažovateľka odmietla so správkyňou komunikovať a spolu s druhým konateľom odmietli vydať podklady týkajúce sa nehnuteľnosti. Ďalej uviedla, že na Krajskom súde v Banskej Bystrici sa viedlo konanie o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty pod sp.zn. 29Cbi 4/2010 a je na rozhodnutí súdu, či sa sťažovateľke podarí obhájiť svoje práva. Ministerstvo, ako žalovaný správny orgán vyzvalo správkyňu, ako účastníčku správneho konania na vyjadrenie sa k začatému správnemu konaniu. Dňa 24.8.2011 žalobkyňa doručila svoje námietky, v ktorých uviedla, že i naďalej zotrváva na svojich právnych a skutkových záveroch. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 47 K 23/2005-61 zo dňa 5.10.2005 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka LEAD, s.r.o. Žalovaný po posúdení rozhodujúcich skutočností dospel k záveru, že konanie žalobcu malo znaky excesu a žalobkyňa zapísala ako správkyňa do súpisu majetku konkurznej podstaty nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve D.. G.. Podľa žalovaného ide o veci, ktoré úpadca nikdy nenadobudol do vlastníctva a nejde o veci, ktorými by úpadca zabezpečil svoj záväzok. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí č. 15739/2011-52/SKP zo dňa 29.11.2011 rozhodol, že žalobkyňa ako správkyňa konkurznej podstaty porušila povinnosť vyplývajúcu z § 8 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb., vykonávať správcovskú činnosť s odbornou starostlivosťou, za čo jej bola uložená pokuta vo výške 500,- €. Žalobkyňa sa excesu dopustila tým, že dňa 30.7.2010 zapísala do súpisu majetku nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX vedenom Správou katastra Žilina, ktoré boli zapísané v prospech D.. G. ako vlastníčky. Vo svojom rozhodnutí správny orgán zahrnul doterajší skutkový stav, poukázal na ust. § 6 ods. 2, § 8 ods. 2 a § 19 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. a § 27 ods. 1, § 44 ods. 2 a 1 zákona č. 8/2005 Z.z. a v rozhodnutí sa zaoberala tým, že žalobkyňa nepostupovala s odbornou starostlivosťou pri súpise majetku konkurznej podstaty. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa rozklad s návrhom na zrušenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom žalobkyňa, ako účastníčka správneho konania spochybnila závery o neopodstatnenosti zápisu sporných nehnuteľností do konkurznej podstaty úpadcu a poukázala na konkrétne okolnosti, ktoré podľa nej mali svedčiť v prospech možností zápisu. Ďalej opätovne poukázala na to, že zo strany konateľov jej nebola poskytnutá súčinnosť. Žalovaný, ako odvolací správny orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie, odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení poukázal, že žalobkyňa ako účastníčka správneho konania nevysvetlila, z akých ustanovení vychádzala pri závere, že by prevod, či prechod vlastníctva v roku 2004 z úpadcu na D.. G. mal byť neplatný. Ďalej poukázal, že nie je zrejmé, prečo si žalobkyňa, ako správkyňa nevyžiadala od Správy katastra Žilina úplný výpis z LV č. XXXX. Žalovanému zo správneho konania nevyplývala žiadna skutočnosť, či správkyňa využila svoje oprávnenie podať návrh na súd na uloženie pokuty, alebo na nariadenie predvedenia toho, kto sa neustanoví na výsluch, hoci bol predvolaný. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. správca je povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedať za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon, alebo mu ich uloží súd. Podľa § 9d ods. 4 zákona č. 328/1991 Zb. osoby, ktoré majú listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazným prostriedkom pri zistení alebo pri ich zabezpečení dlžníkovho majetku, sú povinné správcovi na jeho písomnú žiadosť tieto listiny a veci vydať, alebo zapožičať. Podľa § 19 zákona č. 328/1991 Z.z, ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu. V predmetnej veci krajský súd posudzoval zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 15739/2011-52/SKP/ RK zo dňa 23.3.2012, ktorým žalovaný podľa § 61 ods. 3 v spojení s § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. a podľa § 44 ods. 3 zákona č. 8/2005 Z.z. rozklad žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie žalovaného, sekcie civilného práva č. 15739/2011-52/SKP zo dňa 29.11.2011, ktorým bola žalobkyni uložená pokuta podľa § 44 ods. 3 zákona č. 8/2005 Z.z. vo výške 500,- € za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 8 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. a síce povinnosť vykonávať činnosť správcu s odbornou starostlivosťou. Súd poukazuje, že správu majetku podliehajúceho konkurzu, je správca povinný vykonávať s odbornou starostlivosťou tak, aby bol majetok dostatočne chránený pred poškodením, stratou, zničením, alebo iným znehodnotením, aby výdavky na jeho správu boli vynakladané v nevyhnutnej miere po dôkladnom zvážení ich účelnosti a hospodárnosti. Pri správe majetku podliehajúceho konkurzu, má správca zakázané zvýhodniť niektorého z veriteľov, alebo uprednostniť osobné záujmy alebo záujmy iných pred spoločným záujmom všetkých veriteľov. Správca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv, podliehajúcich konkurzu, čo znamená, že je aj povinný s odbornou starostlivosťou preskúmať všetky právne úkony úpadcu a odporovať takým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť. Správca konkurznej podstaty do súpisu zaradí každú vec, pohľadávku alebo právo majúce majetkovú hodnotu, o ktorých má za to, že patria, alebo môžu patriť do konkurznej podstaty a to aj v prípade pochybnosti, či do podstaty skutočne patria zapísané veci, pohľadávky a ďalšie práva, o ktorých sú pochybnosti, či do podstaty skutočne patria, môžu byť zo súpisu vylúčené, ak nedošlo k vyriešeniu spornej otázky, či už mimosúdnou cestou, alebo cestou rozhodnutia súdu. Krajský súd v Bratislave v predmetnej veci je toho názoru, že žalobkyňa ako správkyňa konkurznej podstaty neporušila žiadnu povinnosť správcu konkurznej podstaty, práve naopak, žalobkyňa postupovala v súlade so zákonom č. 328/1991 Zb., keď sporné nehnuteľnosti zapísala podľa § 6 ods. 2 spôsobom zakotveným v § 19 zákona č. 328/1991 Zb. do konkurznej podstaty úpadcu s poznámkou svedčiacou v prospech vlastníčky evidovanej v evidencii nehnuteľností na LV č. XXXX - D.. G.. Zapísaním nehnuteľnosti do súpisu žalobkyňa dodržala zákonný postup, keď zhodnotila, že v budúcnosti môže ísť o majetok, ktorý dlžník nadobudol počas konkurzu. Skutočnosť, že v rámci exindačného konania bolo preukázané, že sporné nehnuteľnosti nemali byť zapísané do súpisu konkurznej podstaty nič nemení na tom, že správca, resp. žalobkyňa postupovala s odbornou starostlivosťou a najmä v súlade so zákonom č. 328/1991 Zb. Žalobkyňa vychádzala zo skutkového stavu jej známeho ku dňu 30.7.2010, teda v deň zapísania nehnuteľnosti do súpisu. Z administratívneho spisu je zrejmé, čo priznal aj druhostupňový správny orgán, že účastníci konkurzného konania, resp. manželia G. so správcom nekomunikovali a neposkytovali mu pri zápise do súpisu konkurznej podstaty potrebnú súčinnosť. Správkyňa pri vlastnom šetrení z rôznych písomností zistila, že D. G. mohla konať nekalo a podvodne pri nadobudnutí predmetných nehnuteľností do jej vlastníctva v roku 2004, taktiež v ich prípade boli uznaní vinnými zo spáchania trestného činu marenia konkurzného konania. Správkyni konkurznej podstaty nebola poskytnutá súčinnosť pri zisťovaní pôvodu majetku a teda nemala inú možnosť, ako dotknuté nehnuteľnosti do súpisu zapísať, nakoľko jej povinnosťou bolo postupovať s odbornou starostlivosťou podľa § 19 zákona č. 328/1991 Zb. Na základe vyššie uvedených skutočností, krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a) OSP a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na opätovné rozhodnutie, nakoľko správny orgán vec nesprávne právne posúdil. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a priznal žalobkyni náhradu trov konania spočívajúcu v náhrade účelne vynaloženého cestovného podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách a náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 66,- € podľa položky č. 10 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Súd vychádzal z nasledovných výpočtových základov: Žilina - Bratislava 199 km a späť, spotreba je 9,5 l na 100 km, cena nafty 1,349 €, amortizácia 0,183, výpočet : (9,5 : 100) x 1,349 + 0,183 = 0,311 €/km. Spolu 2 x 199 km x 0,311 €/km = 123,77 €. V zmysle § 151 ods. 8 OSP vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva a teda súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 66,- € do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku a náhradu cestovného vo výške 123,77 €, do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.