Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/503/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 0111023568 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:0111023568.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, Údernícka 5, Bratislava, zastúpený: advokátska kancelária TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava proti odporcovi: F. P., nar. X.X.XXXX, trvale bytom O. 4, B., adresa na doručovanie: C., s.r.o., K. XX, B., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42176778, Važecká 16, Prešov, zastúpený: JUDr. Ambróz Motyka, advokát, Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 711,55 eur (21.436,08 Sk), o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 43C/2/2011-136 zo dňa 30.5.2012, pomerom hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 43C/2/2011-136 zo dňa 30.5.2012 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 969,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 563,60 od 8.7.2004 do zaplatenia, formou splátok vo výške 50,- eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku vždy k 15. dňu v mesiaci pod stratou výhody splátok. Vo zvyšku príslušenstva súd konanie zastavil. Odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 42,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 307,64 eur. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že návrhom doručeným súdu dňa 23.8.2010, v znení úpravy zo dňa 14.6.2011, sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 711,55 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 483,14 eur od 7.7.2004 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 96,63 eur a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa GE Money, a.s. s odporcom uzavreli dňa 4.3.2003 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej nedeliteľnou súčasťou sú obchodné podmienky a sadzobník poplatkov. Na základe tejto zmluvy poskytol odporcovi úverový rámec vo výške 663,88 eur (20.000,- Sk), z ktorého čerpal peňažné prostriedky formou nákupov tovaru alebo výberov v hotovosti a ktorý mal splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 33,19 eur (1.000,- Sk) vždy k 25. dňu v mesiaci, počnúc dňom 25.4.2003. Vzhľadom na to, že odporca prvýkrát čerpal peňažné prostriedky až dňa 26.6.2003, termín 1. splátky bol stanovený k 20. dňu mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom prišlo k prvému čerpaniu finančných prostriedkov, t. j. 20.7.2003. V zmysle bodu 6.3. Obchodných podmienok pre revolvingový úver a vydávanie a používanie platobnej karty bola prvá splátka splatná dňa 27.7.2003. Odporca z úverového rámca čerpal finančné prostriedky v sume v celkovej výške 663,88 (20.000,- Sk) a uhradil dlh len čiastočne vo výške 180,74 eur (5.445,- Sk). Nakoľko žalovaný nezaplatil viac ako tri splátky, došlo k zosplatneniu úveru ku dňu, keď položka v platobnej histórii s názvom „dohodnutá mesačná splátka“ bola vyššia ako zmluvne dohodnutá mesačná splátka. Ku dňu opravy návrhu na začatie konania zo dňa 14.6.2011 činil spolu nedoplatok 969,50 eur, pozostávajúci z dlžnej sumy 856,78 eur a zo zmluvnej pokuty vo výške 112,72 eur spolu s príslušenstvom a trovami konania. Na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.9.2009 postupca GE Money, a.s., čo odporcovi písomne oznámil. Odporca na pojednávaní dňa 26.9.2011 uznal nárok uplatnený navrhovateľom v plnej výške. Uviedol, že nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby istinu spolu s príslušenstvom uhradil jednorázovo a žiadal o možnosť uhradiť pohľadávku v mesačných splátkach. Navrhovateľ v priebehu konania uplatnený úrok z omeškania upravil na výšku 9 % ročne a vo zvyšku vzal svoj návrh späť. Zároveň potvrdil snahu odporcu uhradiť svoj záväzok s tým, že odporca sa dňa 26.3.2012 dostavil do kancelárie právneho zástupcu navrhovateľa a podpísal písomné uznanie záväzku, v zmysle ktorého mala byť prvá splátka uhradená do 30.3.2012, ktorú však neuhradil. Súhlasil s tým, aby súd odporcovi povolil úhradu záväzku formou splátok vo výške 50,- eur mesačne. Zároveň navrhol, aby súd zaviazal na náhradu trov konania aj vedľajšieho účastníka spoločne a nerozdielne s odporcom. Oznámením doručeným súdu dňa 8.2.2012 v zmysle ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) vstúpil na strane odporcu do konania vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Po vykonanom dokazovaní súd ustálil nasledovný skutkový stav: Na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2002 bol odporcovi spoločnosťou GE Capital Multiservis, k.s, Bratislava, zastúpenou spol. IKEA Bratislava, s.r.o., poskytnutý úver na nákup spotrebného tovaru v zmluve špecifikovaného ako posteľ. Poskytnuté finančné prostriedky vo výške 12.933,- Sk (429,30 eur) sa odporca zaviazal zaplatiť v 10-tich mesačných splátkach po 1.437,- eur. Keďže odporca svoj záväzok splácať poskytnutý úver splnil, v súlade s bodom 8.1 Obchodných podmienok zmluvy o úvere mu bola vydaná úverová karta a poskytnutý úverový rámec vo výške 20.000,- Sk. Následne odporca v súlade s bodom 8.4 Obchodných podmienok zmluvy o úvere postupne požiadal o poskytnutie revolvingového úveru predložením úverovej karty a podpísaním vyplnených dokladov o nákupe tovaru, čím konkludentne prejavil vôľu uzatvoriť zmluvu o revolvingovom úvere. Z ďalších listinných dôkazov mal súd preukázané, že tento právny vzťah vznikol medzi odporcom ako zákazníkom (dlžníkom) a spol. GE Capital Multiservis, k.s. ako pôvodným veriteľom, ktorý Zmluvou o predaji podniku zo dňa 29.3.2006 previedol vlastnícke právo k veciam, iným právam a iným majetkovým hodnotám, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, na kupujúceho GE Money, a.s. Táto obchodná spoločnosť ako postupca následne Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.9.2009 postúpila žalovanú pohľadávku odporcu evidovanú v prílohe č. 1 k zmluve pod č. zmluvy XXXXXXXXXX na navrhovateľa ako postupníka, čo odporcovi oznámila písomným podaním zo dňa 25.9.2009. Súhlasom daným pôvodným veriteľom dňa 4.3.2003 došlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere, v zmysle ktorej bol odporcovi poskytnutý úverový rámec vo výške 663,88 eur (20.000,-Sk), pričom odporca sa zaviazal uhrádzať poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi formou pravidelných mesačných splátok vo výške 33,19 eur (1.000,-Sk) vždy k 25. dňu v mesiaci, počnúc dňom 25.4.2003 (vzhľadom na to, že odporca prvýkrát čerpal peňažné prostriedky až dňa 26.6.2003, termín prvej splátky bol stanovený k 20. dňu mesiaca nasledujúceho po mesiaci, kedy prišlo k prvému čerpaniu finančných prostriedkov, t.j. 20.7.2003). Podľa bodu 6.3 Obchodných podmienok pre revolvingový úver a vydávanie a používanie platobnej karty (ďalej len „OP“) všetky splátky sú splatné vždy 7. dňom po príslušnom dni platby uvedenom v zmluve, t. j. v danom prípade 27. dňom v mesiaci (prvá splátka bola splatná dňa 27.7.2003). V zmysle Sadzobníka poplatkov platného v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, si zmluvné strany dohodli mesačnú úrokovú sadzbu pre revolvingový úver vo výške 1,89 % čerpaného úveru, poplatok za otvorenie revolvingového účtu vo výške 1,5 % z úverového rámca, poplatok za správu revolvingového úveru vo výške 1,33 eur (40,-Sk) mesačne a poplatok za výber hotovosti z bankomatu vo výške 1,99 eur (60,-Sk). Pre prípad omeškania s plnením záväzku si zmluvné strany dohodli tiež úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne z dlžnej čiastky a zmluvnú pokutu za omeškanie so splácaním úveru vo výške 20 % z dlžnej čiastky, minimálne 3,32 eur (100,-Sk). Odporca čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 663,88 eur (20.000,-Sk) a uhradil peňažné prostriedky v celkovej výške 180,74 eur (5.445,-Sk). Podľa bodu 8.3 OP veriteľ je oprávnený požadovať okamžité predčasné splatenie všetkých čiastok dlžných zákazníkom podľa zmluvy v prípade, že zákazník porušuje zmluvu, najmä ak je v omeškaní s platením viac ako troch splátok zároveň. Nakoľko odporca čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 663,88 eur (20.000,-Sk) a na istinu bola započítaná suma v celkovej výške 100,28 eur (3.021,-Sk), na istine zostal neuhradený rozdiel vo výške 563,60 eur (16.979,-Sk). Keďže v zmysle bodu 8.3 OP veriteľ dňa 8.3.2004 vyhlásil predčasnú splatnosť všetkých dlžných čiastok a úročil celú dlžnú sumu úrokom 1,89% mesačne, vznikol tým úrok v celkovej výške 94,64 eur (2.851,-Sk) a sumy neuhradených úrokov spolu predstavujú 115,22 eur (3.471,-Sk). Zo špecifikácie žalovaného nároku súd ďalej zistil, že sumy neuhradených úrokov z omeškania spolu predstavujú spolu 131,78 eur (3.970,-Sk). Zmluvná pokuta spolu s poplatkami činí sumu vo výške 112,72 eur (3.395,80 Sk). Predmetom sporu je revolvingový úver, ktorý odporca čerpal jednorázovo a ďalšie prostriedky mu vzhľadom na porušenie zmluvy neboli poskytnuté, pri ktorom nie je možné uviesť ročnú priemernú mieru nákladov. Napriek tomu právny predchodca túto pri uzatvorení zmluvy uviedol vo výške 15,89 %. RPMN predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie nákladov na úver a spotrebiteľom pomáha tento údaj spoznať, aké všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským úverom. Revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Úver je odplatný právny úkon. Na začiatku revolvingového vzťahu sa údaj o RPMN určiť ako tak dá, pretože výška úveru, úroky, poplatky a obdobie úverového vzťahu vychádzajúce z počtu splátok sú zistiteľné. To však už dobre možné nie je v priebehu revolvingu, pretože sa úver čerpá a dopĺňa a tak sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Zákon o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 258/2001 Z. z.; ďalej len „ZSÚ“) preto aj výslovne počíta s nemožnosťou určenia RPMN. Súd poukázal na ustanovenia § 3 ods.1, 2, 6 a § 4 ZSÚ a bod 6.8 OP, podľa ktorého sa platby započítavajú voči pohľadávke veriteľa na úrok z úveru, na poplatky, na pravidelné splátky istiny úveru, na úrok z omeškania s platením pravidelných splátok, na úrok z pokút za porušenie povinností voči veriteľovi a na zmluvné pokuty. Podľa bodu 6.11 OP všetky poplatky sú zákazníkovi započítané na poskytnutý úverový rámec a tvoria úverovú istinu. Poplatky sú úročené rovnako ako istina úveru. Ďalej súd poukázal na § 497, 502 ods. 1,2, 503 ods. 1, 2, 3, 506, Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“), ustanovenia 517, 544, 545 ods. 1, 545a Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) Konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať povinné náležitosti zmluvy uvedené v zákone. Zmluva o revolvingovom úvere je uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľom, má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač. Teda spotrebiteľ buď prijme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu, teda bez časového stresu podľa svojej predstavy naformuloval, alebo zmluvný vzťah nevznikne. Nemali by byť tiež žiadne pochybnosti, že za takéhoto stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) (ďalej len smernica). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy. Úroky z omeškania dohodnuté v zmluve o revolvingovom úvere vo výške 36,5% ročne (0,1% denne) sú bez ohľadu na okamih vzniku omeškania nevýhodnejšie ako úroky z omeškania podľa nariadenia vlády 87/1995 Z.z. Od roku 2003 sa ich výška vyvíjala v závislosti od základnej úrokovej sadzby (ZÚS) centrálnej banky. Navrhovateľ svoj návrh v časti úroku z omeškania prevyšujúceho výšku úroku z omeškania určeného uvedeným právnym predpisom vzal späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Odporca v priebehu konania uznal svoj záväzok čo do obsahu i výšky a vyjadril ochotu pohľadávku uhradiť, avšak požiadal o povolenie úhrady v splátkach vo výške 50,- eur mesačne. S ohľadom na to, súd v zmysle § 160 ods. 1 veta druhá OSP rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. K zosplatneniu úveru došlo ku dňu, keď položka v platobnej histórii s názvom „dohodnutá mesačná splátka“ bola vyššia ako zmluvne dohodnutá mesačná splátka, t. j. dňom 7.7.2004. Od 8.7.2004 sa dostal do omeškania so zaplatením celého dlhu, preto súd priznal navrhovateľovi v súlade s § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. úrok z omeškania z priznanej istiny vo výške 9 % ročne až do úplného zaplatenia. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi v konaní priznal náhradu trov konania, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 42,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 307,64 eur podľa vyhlášok MS SR č. 163/2002 Z. z. a č. 655/2004 Z. z. za 5 úkonov právnej služby. S ohľadom na to, že oznámením v zmysle § 93 ods. 2 OSP sa popri odporcovi konania zúčastnil vedľajší účastník, súd ho rovnako ako odporcu, ako neúspešného účastníka, zaviazal spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania. Vedľajší účastník zostáva síce treťou osobou, ale má rovnaké práva ale aj povinnosti ako účastník, ku ktorému pristúpil. Nakoľko úspešný účastník si uplatnil trovy konania aj voči vedľajšiemu účastníkovi, súd zaviazal na náhradu trov konania odporcu aj vedľajšieho účastníka spoločne a nerozdielne. Rozsudok napadol odvolaním vedľajší účastník na strane odporcu podaním zo dňa 2.8.2012, s ktorým vyslovil odporca súhlas podaním zo dňa 28.9.2012. Zdôraznil, že medzi odporcom a navrhovateľom vznikol spotrebiteľský vzťah, ktorý treba posudzovať v súlade so zákonom č. 634/1992, v znení účinnom od 1.1.2000, o ochrane spotrebiteľa. Súd svoje rozhodnutie založil na Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorú odporca podpísal u navrhovateľa dňa 26.3.2012. K tejto listine však nevykonal žiadne dokazovanie. Ide pritom o formulárovú dohodu, ktorú pripravil veriteľ pre dlžníka a ten ju nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť. Možno mať preto vážne pochybnosti, či obsah dohody zodpovedá skutočnej vôli dlžníka pri jej uzatváraní. Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane „skryté“ do dohody o splátkach v bode 3, hoci by malo byť súčasťou uznania v bode 2 dohody. Rozhodcovská doložka v bode 4 dohody je neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ. Takáto dohoda nemôže byť pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľná, pretože väčšina ustanovení v dohode sú pre neho neznáme právne pojmy. Podľa názoru odvolateľa ide o neprijateľný spôsob navrhovateľa, ktorý podsunul dlžníkovi na podpis formulár o uznaní premlčaného dlhu. Takýto postup je v rozpore s európskou líniou ochrany spotrebiteľa a je aj v rozpore s dobrými mravmi podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. na ochranu spotrebiteľa (ďalej len „ZOS“). Podpisom takejto dohody si spotrebiteľ zhoršil svoje postavenie a privodilo mu to značnú ujmu, čo je v rozpore aj s § 54 ods. 1 OZ. Takémuto právu preto nemožno poskytnúť súdnu ochranu podľa § 3 ods. 1 OZ. Krajský súd v Prešove v obdobnej veci v rozhodnutí č.k. 11Co 37/2012-88 zaujal právny názor, že pri uzatváraní takejto dohody došlo k nekalej obchodnej praktike a preto je neplatná. K uznaniu dlhu navyše ani nemohlo dôjsť, pretože revolvingová zmluva je neplatná. Právnym titulom žalovaného nároku navrhovateľa je Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 4.3.2003 na 20 000,- Sk. Avšak medzi odporcom a právnym predchodcom navrhovateľa žiadna zmluva o revolvingovom úvere nebola podpísaná. Súčasťou formuláru Zmluvy o úvere zo dňa 22.10.2002 bola ťažko čitateľným písmom uvedená formulárová žiadosť o poskytnutie úverového rámca a vydanie úverovej karty podľa obchodných podmienok. Toto bola jediná individuálne špecifikovaná zmluva o úvere na nákup tovaru (postele). Automaticky s podpisom tejto zmluvy však nedošlo k vzniku paralelného vzťahu o revolvingovom úvere, pričom nebola dodržaná ani písomná forma o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 1 ZOS. Súhlas s uzavretím zmluvy vo formulárovej žiadosti nemôže byť považovaný za uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Predkladanie zmluvných podmienok v taktom formulári je rovnako nekalou obchodnou praktikou. Spotrebiteľovi bol pri podpise spotrebiteľskej zmluvy vnútený aj ďalší právny úkon - žiadosť o úverovú kartu, hoci jeho skutočná vôľa smerovala len k zakúpeniu konkrétneho tovaru. Zmluva o úvere v časti tzv. úverového rámca je nejasná a nezrozumiteľná, a súčasne obchodné podmienky sú uvedené drobným ťažko čitateľným písmom. Priemerný spotrebiteľ tak nemal šancu riadne sa s obsahom oboznámiť pre nedostatok času a aj pre formálnu neprístupnosť textu. Ak navrhovateľ poskytol odporcovi finančné prostriedky, môže ísť len o právny vzťah z bezdôvodného obohatenia podľa § 451 OZ. Keďže žalobný návrh bol na súde podaný až 23.8.2008 vedľajší účastník vznáša v konaní námietku premlčania celého uplatneného nároku. Odvolateľ napadol aj výrok o náhrade trov konania. Aj keby odporca s plným vedomím uznal žalovanú pohľadávku, nebol dôvod zaviazať na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka, ktorý vstúpil do konania až 8.2.2012. Vo vzťahu k odporcovi, ktorý uznal premlčaný dlh, by boli dôvody aj na aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.. Preto žiada, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok v napadnutej časti tak, že návrh navrhovateľa zamietne s tým, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania Navrhovateľ súčasne bude zaviazaný nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi v sume 149,79 Eur. Alternatívne navrhol, aby bol rozsudok zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa. K odvolaniu doložil rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 11Co 37/2012-88. K odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ podaním zo dňa 25.9.2012. V odvolaní namietol predovšetkým prípustnosť odvolania vedľajšieho účastníka bez súhlasu odporcu, na strane ktorého vstúpil do konania. (Táto prekážka však bola odstránená súhlasom odporcu s podaným odvolaním zo dňa 28.9.2012.) K samotnej Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku s odporcom uviedol, že spĺňa všetky zákonné náležitosti. Pre právne účinky spojené s uznaním dlhu podľa § 110 ods. 1 OZ, zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1, veta druhá OZ nemožno stotožňovať s uznaním dlhu podľa § 558 OZ. Preto sa odporca nemôže brániť námietkou premlčania. Dohoda nepredstavuje dodatok k pôvodnej zmluve, ale ide o zmenu v obsahu záväzku dohodou zmluvných strán, ktorá spočíva v možnosti pre odporcu splácať záväzok v splátkach. Ide o zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, v ktorom navrhovateľ ako postupník nemá postavenie dodávateľa v zmysle spotrebiteľskej úpravy. Preto uznanie záväzku nemohlo byť dlžníkovi vnútené ako neprijateľná zmluvná podmienka a na dohodu sa nevťahujú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Odporca svojím podpisom záväzok uznal a vyjadril aj svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky. K námietke premlčania vznesenej vedľajším účastníkom navrhovateľ poukázal na § 100 ods. 1 OZ, podľa ktorého môže vzniesť námietku premlčania len dlžník. Vedľajší účastník má všetky oprávnenia na procesné úkony ako účastník, ale koná len sám za seba a nemôže robiť úkony súvisiace s dispozíciou s predmetom konania. Jeho úlohou je účastníkovi len pomáhať. Nemôže ani vzniesť námietku premlčania, pretože nejde o procesný úkon ale o úkon hmotného práva. Na takúto námietku preto súd nemôže prihliadať. Správne súd rozhodol aj vo výroku o náhrade trov konania, pretože vedľajší účastník sa zúčastňuje nielen na úspechu hlavného účastníka, na stranu ktorého vstúpil do konania, ale zároveň je povinný znášať aj dôsledky neúspechu tejto strany. K nároku vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania v podanom odvolaní, navrhovateľ namietol, že nejde o účelne uplatnené trovy. Konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov a nehospodárnosti konania, k zneužitiu zákonnej ochrany spotrebiteľa a zmyslu náhrady trov právneho zastúpenia. Navrhovateľ žiada, aby odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka odmietol ako podané neoprávnenou osobou a súčasne mu priznal náhradu trov odvolacieho konania. Odporca v podaní z 28.9.2012 okrem súhlasu s podaným odvolaním vedľajšieho účastníka uviedol, že ho nikto neupozornil na to, že pohľadávka navrhovateľa je premlčaná. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné. Vzhľadom na písomný súhlas odporcu s podaním odvolania vedľajším účastníkom je bezpredmetné skúmať (a zaoberať sa aj námietkami navrhovateľa), či je odvolanie podané oprávnenou osobou. Odvolanie bolo podané v súlade s vôľou odporcu a je účinne podané. Rozhodnutie súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo, je predovšetkým zaťažené procesnou vadou, ktorú nie je možné odstrániť v odvolacom konaní. Navrhovateľ si v žalobnom návrhu zo dňa 14.7.2010 uplatnil zaplatenie istiny vo výške 711,55 Eur s príslušenstvom z titulu záväzku odporcu zo zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 4.3.2003, ktorá má pozostávať z dlžnej istiny úveru 614,92 Eur a zmluvnej pokuty 96,63 Eur. Uplatnil si aj úrok z omeškania vo výške 0,1% denne zo sumy 483,14 Eur od 7.7.2004 až do zaplatenia, a náhradu trov konania. Podaním zo dňa 14.6.2011, označeným ako oprava návrhu na začatie konania, si navrhovateľ uplatnil ako dlžnú sumu 856,78 Eur, pozostávajúcu z dlžnej istiny, zmluvného úroku k úveru, úroku z omeškania a poplatkov; a zmluvnej pokuty vo výške 112,72; spolu čiastku 969,50 Eur s úrokom z omeškania 0,1 % denne zo sumy 563,60 Eur od 8.7.2004 až do zaplatenia. Hoci podľa obsahu šlo o rozšírenie predmetu žalobného návrhu, súd o tejto zmene nerozhodol v súlade s § 95 ods. 1 O.s.p. a nevyrubil ani doplatok súdneho poplatku. Napadnutým rozsudkom priznal navrhovateľovi ako istinu sumu 969,50 Eur s úrokom z omeškania zo sumy 563,60 Eur. Súd sa mal vyporiadať s tým, ktoré sumy z uplatnenej čiastky 969,50 Eur si v podaní zo 14.6.2011 uplatňuje navrhovateľ ako istinu z dlžného úveru, zmluvný úrok ku dňu podania žaloby a zmluvnú pokutu, a ktorú ako príslušenstvo k týmto istinám. Podľa výsledku mal vyhodnotiť zmenu petitu žaloby a jeho pripustenie podľa § 95 ods. 1 O.s.p.; a súčasne rozhodnúť aj o príslušnom doplatku na súdnom poplatku za podanie žalobného návrhu. Keďže tak nepostupoval, napadnutým rozsudkom rozhodol nad rámec žalovaného petitu, hoci nejde o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu (§ 153 ods. 2 O.s.p.). Sú dôvodné odvolacie námietky, že predmetný revolvingový úver je spotrebiteľským vzťahom odvíjajúcim sa od zmluvy o úvere zo dňa 22.10.2002, uzavretej medzi odporcom ako fyzickou osobou - spotrebiteľom a poskytovateľom úveru - podnikateľom, právnym predchodcom navrhovateľa, za účelom nákupu špecifikovaného tovaru - postele. Vznik zmluvy o revolvingovom úvere navrhovateľ odvodil len od písomného súhlasu odporcu zo dňa 4.3.2003 s uzavretím takejto zmluvy, ktorá však v písomnej podobe uzavretá nebola. Súd v súlade s ustanovením § 153 ods. 3,4 O.s.p. bol povinný aj bez návrhu skúmať, či došlo k platnému uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy a ak áno, či neboli dohodnuté neprijateľné zmluvné podmienky. Tento nedostatok nebol odstránený ani následným uzavretím Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach medzi účastníkmi v priebehu konania dňa 26.3.2012. Nešlo o nový zmluvný vzťah medzi účastníkmi, ale výslovne o uznanie záväzku (dlhu) odporcu zo zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 4.3.2003, ktorou odporca uznal svoj celkový záväzok 72 332,53 Sk (2 401,- Eur) (hoci mu bol poskytnutý úver len 20 000,- Sk, t.j. 663,88 Eur). Dlh sa zaviazal splácať mesačnými splátkami po 50,- Eur do 30.3.2016. V tejto súvislosti je zmätočné tvrdenie navrhovateľa, že v dohode šlo o uznanie práva podľa § 110 ods. 1, veta druhá OZ, na ktoré sa vzťahuje10-ročná premlčacia lehota a nevyžaduje sa vedomosť dlžníka o premlčaní.. Podľa obsahu dohody šlo o jednoznačne zo strany odporcu o uznanie záväzku, t.j. dlhu z revolvingového úveru podľa § 558 OZ, pri ktorom sa na účinnosť uznania vyžaduje vedomosť dlžníka o premlčaní jeho dlhu. Súd bol povinný aj vo vzťahu k tejto dohode aplikovať všetky ustanovenia na ochranu spotrebiteľa a vyhodnotiť jej platnosť; skúmať či skutočne mal odporca pri uznaní vedomosť o premlčaní svojho záväzku, a samostatne podľa výsledku, vyhodnotiť aj účinnosť vznesenej námietky premlčania v konaní zo strany vedľajšieho účastníka. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f), O.s.p.), pretože takýmto postupom bola odňatá možnosť účastníkom konania konať pred súdom, a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom konaní prvostupňový súd doplní dokazovanie v naznačenom smere a opätovne vo veci rozhodne v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) V novom konaní súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov prvostupňového aj odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.