Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1T/7/2003 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1003895448 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Tomus ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1003895448.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alžbety Horváthovej a členov senátu JUDr. Magdaléna Blažová a JUDr. Eva Vajdičková v trestnej veci obž. H. C. a spol. pre trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. b/, c/, d/, ods. 5 písm. b/, Tr. zák. a iné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.09.2013 takto r o z h o d o l : Obžalovaní: 1/ H. C., nar. XX.XX.XXXX vo U., občan bývalej A., trvale bytom C., Q. XX, t. č. na neznámom mieste 2/ R. K., nar. XX.XX.XXXXv C., trvale bytom C., T. 2, 3/ Q. S., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., K. 4, 4/ B. K., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C. XX 5/ Z. N., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., C. 7 sú vinní, že 1/ obžalovaný H. C. zadovažoval nezisteným spôsobom omamné látky a psychotropné látky, ktoré s obžalovaným R. K. uskladňaovali v byte č. 12 na druhom poschodí v C. na T. ulici č. 7, kde ho riedili na konzumovateľnú koncentráciu, vážili a balili a následne odpredávali priamym konzumentom v úmysle získať finančné prostriedky obchodovaním s týmito látkami, pričom obžalovaný H. C. v nezistenom čase od doposiaľ neznámej osoby a nezisteným spôsobom zadovážil omamné a psychotropné látky a spolu s obžalovaný R. K. tieto uskladňovali v byte v C. na T. ulici č. 7, kde tieto prechovávali, postupne riedili, vážili a balili za účelom ďalšieho predaja a to až do 13,40 hod dňa 13.04.2002, keď v tomto byte bola vykonaná domová prehliadka, pri ktorej boli zistené omamné a psychotropné látky o celkovej hmotnosti 2317,1 g, z ktorého množstva podľa znaleckého posudku KEÚ PZ v Bratislave by bolo možní pripraviť 14 600 priemerných jednotlivých dávok v celkovej hodnote na čiernom trhu 3 650 000,-Sk, kokaín o hmotnosti 0,48 g, z ktorého by bolo možné pripraviť 15 - 20 priemerných jednotlivých dávok v celkovej hodnote na čiernom trhu 7 500,-Sk, metamfetamín o hmotnosti 3,68g, z ktorého by bolo možné pripraviť najmenej 40 -100 priemerných jednotlivých dávok v celkovej hodnote na čiernom trhu najmenej 16 000,- Sk a pričom obžalovaní H. C. a R. K. boli prichytení na tomto byte pri miešaní, vážení a balení hore uvedených drog, 2/ obžalovaný Q. S. v nezistenom čase si zadovažoval heroín, ktorý následne delil na rôzne menšie množstvá a tieto prechovával v byte svojej matky v C. na K. ulici č. XX až do dňa 13.04.2002 kedy v čase od 15.31 hod. do 15.33 hod. , z okna uvedeného bytu boli jeho priateľkou K. A. vyhodené tri kusy mikroténových vreciek s obsahom heroínu o celkovej hmotnosti 7,78 g, z ktorého množstva by bolo možné pripraviť 30 priemerných jednotlivých dávok omamnej látky v celkovej hodnote na čiernom trhu najmenej 7 500,-Sk, pričom niekoľkokrát drogu odpredal napríklad U. M.. 3/ obžalovaný B. K. v úmysle získať finančné prostriedky obchodovaním s omamnými látkami v nezistenom čase si zadovážil omamné látky a to heroín, ktorý následne uschoval a prechovával za účelom ďalšieho predaja v prenajatých priestoroch v C. na O. ulici č. XX na treťom poschodí v splachovacej nádržke až do 12.00 hod dňa 12.04.2002, kedy bol pri oprave WC nájdený igelitový sáčik s obsahom heroínu o hmotnosti 89,2 g s koncentráciou účinnej látky 0,5%, z ktorého množstva je možné pripraviť 44 -45 jednotlivých priemerných dávok heroínu v hodnote na čiernom trhu najmenej 11 000,- Sk, pričom drogy niekoľkokrát odpredal napríklad K. M. 4/ obžalovaný H. C. od presne nezisteného času do 13.04.2002 ako pravé používal falzifikáty dokladov K. republiky: a to cestovný pas, občiansky preukaz a vodičský preukaz všetky na meno Z. C., nar. XX.XX.XXXX s jeho vlastnou fotografiou a to: - cestovný pas č. BA XXXXXX, - občiansky preukaz č. AA XXXXXXX, - vodičský preukaz č. S XXXXXXX, 5/ obžalovaný H. C. od nezisteného času a nezisteným spôsobom si bez povolenia zadovážil a prechovával v byte č. XX, na treťom poschodí, na Q. ulici č. XX v C., kde bez prihlásenia býval a ktorého vlastníkmi sú Z. a A. K., 1 ks samonabíjaciu pištoľ zn. Glock, model 17, kal. 9 mm Luger v. č. ATB 889, 1 ks samonabíjaciu pištoľ zn. ČZ model 75, v. č. K7075, kal. 9 mm Luger, 13 ks nábojov zn. Sellier Bellot kl. 9 mm Luger a 1 ks náboja zn. Eldorado kal. 9 mm Luger, ktoré boli zaistené dňa 13.04.2002 o 20,25 hod. pri domovej prehliadke vykonanej príslušníkmi PZ na základe príkazu sudcu Okresného súdu Bratislava 2 sp. zn. 2Nt-V-1217/02 zo dňa 10.04.2002, pričom tieto pištole sa považujú za strelné zbrane a podliehajú povoľovaciemu konaniu a evidenčnej povinnosti podľa § 3 ods. 1 písm. a/Zák. č. 246/96 Z. z. o zbraniach a strelive a nájdené náboje sa považujú za strelivo podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a/ Zák. č. 246/96 Z.z. o zbraniach a strelive v platnom znení. 6/ obžalovaný B. K. v nezistenom čase a na nezistenom mieste sfalšoval obsah cestovného pasu č. XXXXXXX na meno Q. C., nar. XX.XX.XXXX, vydaného dňa 20.02.1997 Oddelením cudzineckej polície a pasovej služby v E. tak, že po oddelení dátovej stránky od obalovej dosky pasu vyrezal pôvodnú fotografiu a nahradil ju vlastnou fotografiou a následne dátovú stránku opätovne prilepil k podkladu, v úmysle, aby ho použil ako pravý, pričom takto pozmenený cestovný pas bol zaistený v byte na K. ul. č. XX v C., ktorého užívateľom bol obžalovaný a to dňa 13.04.2002 v čase o 21.25 hod pri domovej prehliadke vykonanej vyšetrovateľom KUV PZ Bratislava na základe príkazu sudcu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 10.04.2002 sp. zn. 2Nt-V-1218/02. 7/ obžalovaný B. K. od presne nezisteného času bez povolenia si zadovažoval a hromadil v byte č. 304, na treťom poschodí na K. ul. č. XX v C., kde prechodne býval bez prihlásenia, 115 ks nábojov kal. 9 mm Browning Court českej výroby zn. Seller Bellot, ktoré boli zaistené dňa 13.04.2002 o 21,25 hod. pri domovej prehliadke vykonanej vyšetrovateľom KUV PZ C. na základe príkazu sudcu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 10.04.2002 sp. zn. 2Nt-V-1218/02, pričom tieto náboje sa považujú za strelivo podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a/ Zák. č. 246/96 Z.z. o zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov a podliehajú povoľovaciemu konaniu v zmysle citovaného zákona. 8/ obžalovaný Q. S. od presne nezisteného času bez povolenia si zadovažoval a hromadil 14 ks malokalibrových nábojom 22 Long Rifle s dnovými signatúrami REX českej výroby, zn. Sellier Bellot v byte č. 911/a na deviatom poschodí na K. ul. č. XX v C., ktorého majiteľkou je B. E., nar. XX.XX.XXXX, ktoré boli zaistené dňa 13.04.2002 o 20,55 hod. pri domovej prehliadke vykonanej príslušníkmi PZ na základe príkazu sudcu OS Bratislava II zo dňa 13.04.2002 sp. zn. 2Nt-V-12133/02, pričom tieto náboje sa považujú za strelivo podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a/ Zák. č. 246/96 Z. z. o zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov a podliehajú povoľovaciemu konaniu v zmysle citovaného zákona. 9/ obžalovaný Z. N. od presne nezistenej doby do 13.04.2002 umožňoval spoluobžalovaným H. C. a R. K. v byte P.. P. S., rod. S. nar. XX.XX.XXXX, ktorý užívala jej dcéra P. S., nar. XX.XX.XXXX spolu s obžalovaným Z. N. a nachádza sa v C. na T. ul. č. X aby uskladňovali, vážili, balili a následne konzumentom distribuovali prostredníctvom dílerov drogy, najmä heroín. teda v bode 1/ obžalovaný H. C. zadovažoval omamné látky a spoločným konaním s R. K. tieto prechovávali po akúkoľvek dobu a predávali pričom uvedený čin spáchali vo veľkom rozsahu v bode 2/ obžalovaný Q. S. zadovážil omamnú látku a túto prechovával po akúkoľvek dobu a drogu aj odpredával v bode 3/ obžalovaný B. K. zadovážil omamné látky a tieto prechovával po akúkoľvek dobu a drogu aj odpredal v bode 4/ obžalovaný H. C. použil sfalšovanú verejnú listinu ako pravú v bode 5/ obžalovaný H. C. si bez povolenia zadovážil a prechovával pre seba strelné zbrane a hromadil pre seba strelivo v bode 6/ obžalovaný B. K. sfalšoval verejnej listiny v úmysle použiť ju ako pravú v bode 7/ obžalovaný B. K. bez povolenia hromadil pre seba strelivo v bode 8/ obžalovaný Q. S. bez povolenia hromadil pre seba strelivo v bode 9/ obžalovaný Z. N. inému poskytol pomoc na spáchanie trestného činu tým, že mu požičal byt, v ktorom bol trestný čin páchaný čím spáchali v bode 1/ obžalovaní H. C. a R. K. trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. b, c, d, ods. 5 písm. b/ Tr. zák. v bode 2/ obžalovaný Q. S. trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. b, c, d, Tr. zák. v bode 3/ obžalovaný B. K. trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. b, c, d, Tr. zák. v bode 4/ obžalovaný H. C. trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny podľa § 176 ods. 1 Tr. zák. v bode 5/ obžalovaný H. C. trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. b Tr. zák. v bode 6/ obžalovaný B. K. trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny podľa § 176 ods. 1 Tr. zák. v bode 7/ obžalovaný B. K. trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. b Tr. zák. v bode 8/ obžalovaný Q. S. trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. b Tr. zák. v bode 9/ obžalovaný Z. N. pomoc k trestnému činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 10 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. § 187 ods. 1 písm. b, c, d, Tr. zák. za to sa odsudzujú Obžalovaný H. C. Podľa § 187 ods. 5 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov. Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do druhej NVS. Obžalovaný R. K. Podľa § 187 ods. 5 Tr. zák. trestu odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov. Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do druhej NVS. Obžalovaný Q. S. Podľa § 187 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. k úhrnnému a súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky pri súčasnom zrušení výroku o treste z rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 05.12.2011 sp. zn. 2T/31/00 a z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 20.08.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť 11.09.2003 sp. zn. 3T/80/03. Súčasne sa zrušujú všetky rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu ku ktorej došli zrušením stratili podklad. Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do prvej NVS. Obžalovaný B. K. Podľa § 187 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky. Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do prvej NVS. Obžalovaný Z. N. Podľa § 187 ods. 1 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa § 58 ods. 1 písm. a, § 59 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu odkladá na skúšobnú dobu dva roky. Skutok v bode 4 obžaloby Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 18.07.2003 sp. zn. 1Kv 8/02 kladený za vinu obžalovanému B. K. na tom skutkovom základe, že ako člen organizovanej skupiny v postavení dílera v úmysle získať finančné prostriedky obchodovaním s omamnými látkami, najmä heroinom, od nezistenej doby do 21,25 hod dňa 13.04.2002 kedy bola vykonaná domová prehliadka na základe príkazu sudcu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 10.04.2002 sp. zn. 2Nt-V-1218/02 vyšetrovateľom KUV PZ Bratislava v byte na K. ul. č. XX C., ktorého užívateľom bol obžalovaný bez povolenia prechovával 1 ks zrezanej plastovej striekačky s obsahom 0,033 gramu 68,9% - ného metamfetamínu, čo zodpovedá jednej jednotlivej dávke a hodnote na čiernom trhu 400,- Sk podľa vyjadrenia pracovníkov NPJ P PZ Bratislava, sa zo skutkového stavu vypúšťa. o d ô v o d n e n i e : Trestná vec obž. H. C. a spol. bola vedená na tunajšom súde na základe obžaloby Krajského prokurátora v Bratislave zo dňa 18.07.2003 sp. zn. 1Kv 8/02. V inom zložení senátu už vo veci bol vyhlásený rozsudok dňa 02.07.2004, ktorý však bol zrušený rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.05.2005 sp. zn. 1To 13/2005. Keďže vec nebolo možné prejednať v pôvodnom zložení senátu, nakoľko konajúci predseda senátu už na tomto súde nepracoval, vec bola pridelená inému senátu, ktorý vec prejednal v intenciách názoru Najvyššieho súdu SR 1To 13/2005. Úvodom teraz konajúci senát dáva do pozornosti skutočnosť, že ide o trestnú činnosť z obdobia apríla 2002, ktorá skutočnosť ovplyvnila dokazovanie v tom smere, že svedkovia, ktorých teraz konajúci senát vo veci vypočúval si už na nič nepamätali, väčšinou sa odvolali na svoje predchádzajúce výpovede, ktoré v tejto veci urobili. Vzhľadom k tomu, že predchádzajúci rozsudok tunajšieho súdu bol zrušený v celom rozsahu a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, novokonajúci senát začal konať v štádiu od podania obžaloby. Na hlavnom pojeddnávaní 05.10.2007 boli vypočúvaní všetci obžalovaní, ani jeden z nich však nevypovedal a všetci využili zákonné právo a odmietli vo veci vypovedať. Z tohoto dôvodu bolo pristúpené k čítaniu výpovedí obžalovaných pokiaľ vôbec vo veci vypovedali, lebo obžalovaný S. odmietol vypovedať aj v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní. Z prečítanej výpovede obžalovaného H. C., ktorú urobil na hlavnom pojednávaní 10.11.2003 možno zistiť, že po tom, čo mu v roku 1999 boli odňaté doklady vydané cudzineckou políciou a oprávňujúceho ho k pobytu na K., zaobstaral si falošné doklady, ktoré aj používal. C. v uvádzanej výpovedi priznal iba to, že obž. K. požiadal, aby mu zaobstaral nejaký byt, keďže jeho priateľ Q. D. potreboval uložiť niekde svoje veci. Práve od osoby, ktorú označil menom Q. D. vraj prebral tašku, ktorú dal obž. K.. K. odovzdal aj trezor, ktorý takisto dostal od D.. Od D. dostal kľúče od krabíc, ktoré K. uložil v byte na T. ul. a až v deň zadržania sa od D. dozvedel, že v krabici, ktorú mu dal sa nachádzajú drogy, pričom ho požiadal, aby drogy zmiešal s práškom hnedej farby. V dôsledku toho zavolal K., aby mu umožnil vstup do predmetného bytu, čo sa aj stalo. Podľa tejto výpovede obž. C., K. nevedel o tom, že v byte sa nachádzajú drogy, lebo v čase keď drogy išiel miešať, sa K. nachádzal v inej miestnosti bytu. C. zotrval na tom, že nemal vedomosti o tom, že byt na T. ul. patrí Z. N., tohoto videl celkove iba tri - štyri krát. Nevie kto všetko mal kľúče od bytu na T. ul. Spoluobžalovaného K. videl iba raz, keď kúpil od neho počítač, zotrval na tom, že tohoto v podstate nepozná. Obžalovaný C. doznal držbu zbraní, po dobu asi tri mesiace, išlo o zbrane jeho kamaráta N. X., ktorý ho požiadal, aby mu ich uskladnil. Obžalovaný C. potvrdil, že zbrane mal uložené v byte na Q. ul. XX, kde býval bez prihlásenia. Doznal aj uskladňovanie streliva, ktoré taktiež patrilo N. X.. Obžalovaný S. potvrdil, iba to, že s obžalovaným K. sú kamaráti a že často od neho kupoval Cd a rôzne ošatenie. Obžalovaný K. Cdčka napaľoval a potom ich odpredával napríklad aj obžalovanému S.. Obžalovaný S. poprel spáchanie drogovej trestnej činnosti, poprel aj hromadenie streliva, toto údajne patrilo jeho matke. Obžalovaný K. k trestnej činnosti, ktorá mu je kladená za vinu vypovedal na hlavnom pojednávaní 10.11.2003, kde uviedol, že pozná všetkých spoluobžalovaných, teda aj C., ktorý pre neho „napaľoval“ CDčka. Z výpovedí K. vyplýva, že C. ho oslovil so žiadosťou zaobstarať nejaký byt v ktorom by si mohol na prechodnú dobu odložiť svoje veci. Z tohoto dôvodu sa obrátil na obž. N., ktorý mu už predtým požičiaval kľúč od bytu, ktorý sa nachádzal na T. ul. V tomto byte pre obžalovaného C. odložil trezor, tašku a zverák, ktoré od neho dostal, pričom C. neskôr do tohoto bytu sám priniesol ešte jeden trezor. Z výpovede obž. K. možno zistiť, že obžalovaný N. súhlasil so vstupom C. do svojho bytu. V súlade s výpoveďou obž. C., obžalovaný K. opísal situáciu v byte pred zásahom PZ tak, že keď vošiel do bytu spolu s obž. C., tento ho poslal do vedľajšej izby, nakoľko chcel zostať sám v kuchyni, jeho žiadosť rešpektoval, pričom po krátkej chvíli vošli do bytu kukláči. Zotrval na tom, že s nájdenými drogami v predmetnom byte nemá nič spoločné. Obžalovaný K. doznal kontakt s obž. S., ale len v tom smere, že od neho kupoval CD, doznal, že pozná aj obž. K., ktorý tiež bral od neho CD. Obžalovaný K. poprel, že by mal niečo spoločné s drogovou trestnou činnosťou, zotrval na tom, že s drogami neobchodoval, pričom nepoprel, že v minulosti bol drogovo závislý, ale od roku 1998 už abstinuje. V závere svojej výpovede, obžalovaný K. vysvetľoval, že zachytené telefonické hovory sa v podstate týkali najmä predaja CD. Obžalovaný Q. S. nikdy k veci nevypovedal, iba na hlavnom pojednávaní 10.11.2003 oznámil, že si nepamätá na rozhovor so svedkom Q. C. o bielych snehuliakoch. Obžalovaný K. pri výsluchu 14.04.2002 poprel prechovávanie drog a zdôraznil, že v jeho byte a v jeho motorovom vozidle žiadne drogy ani nájdené neboli. Pokiaľ sa drogy našli v byte jeho sestry zaujal také stanovisko, že tieto mu nepatria a že do bytu jeho sestry, ktorá trpí duševnou poruchou chodievali cudzí ľudia. Obžalovaný K. potvrdil, že zo spoluobžalovaných pozná iba obž. Q. S., lebo je jeho sused, poprel, že by poznal ostatných spoluobžalovaných. K drogám nájdeným 12.04.2002 na O. ul. v kancelárskych priestoroch , ktoré on používal uviedol, že mu tieto drogy nepatrili a nevie kto ich uložil do splachovacej nádrže. Priznal, že mal kľúče od týchto kancelárskych priestorov a že kľúč dostal od upratovačky. Obžalovaný K. pri výsluchu 14.04.2002 poprel spáchanie skutku v bode 6 terajšieho rozsudku a uviedol iba toľko, že pasy na mená Q. C. a P. P., ktoré boli nájdené v jeho byte mu nepatria a nevie kde sa tam vzali. K nájdeným nábojom pri domovej prehliadke 13.04.2002 v byte na K. ul. , kde prechodne býval obžalovaný K. uviedol iba toľko, že tieto má zo strelnice z S., kde bol v minulosti strieľať a zvyšok si ponechal. Pokiaľ pri domovej prehliadke bola nájdená krabička s fajkou a časti striekačky, poprel, že by mu tieto veci patrili. Zotrval na tom, že s drogami nikdy nemal skúsenosť, nevedel však vysvetliť stopy po drogách nájdené na plastovej fajke, kovovej fajke a striekačke, ktoré boli zaistené v jeho byte. Aj keď obžalovaný K. v minulosti potvrdil, že používal kanceláriu na O. ul. do ktorej si priniesol stôl, gauč a knihy zotrval na tom, že kľúče od WC ktoré sa pri týchto priestoroch nachádzali, nemal a že používal wc o poschodie nižšie. Pokiaľ na kancelárskom nábytku, ktorý používal boli zistené stopy drog, túto skutočnosť obž. K. nevedel vysvetliť, rovnako ako nález stôp heroínu a kokaínu v jeho motorovom vozidle. Rovnako nevedel vysvetliť nález stôp metamfetamínu na svojich rukách. Pokiaľ vo výpovedi zo 14.04.2002 tvrdil, že s obžalovaných pozná len S., pretože je jeho sused, na hlavnom pojednávaní 10.11.2003 zmenil svoju výpoveď a potvrdil, že pozná aj obžalovaných C. a K., čo pôvodne neuvádzal preto, že nepoznal ich mená. Svoj vzťah k spoluobžalovaným vymedzil napaľovaním CD a tým, že C. pre neho zaobstaral počítač s napalovačkou. Poprel, že by od spoluobžalovaných kupoval drogy, k heroínu, ktorý bol nájdený v jeho kancelárii na O. ul. už zmenil svoje vyjadrenie v tom zmysle, že tento heroín mu patril a že ho výhodne kúpil od neznámej osoby, za účelom jeho ďalšieho predaja. Poprel, že by niekedy skúšal heroín, doznal iba fajčenie marihuany. Na hlavnom pojednávaní 11.11.2003 obžalovaný K. doznal, že si dal u neznámeho cudzinca vyrobiť cestovný pas Q. C. za 15 000,-sk a to preto, že na svoj pas nemohol vycestovať do Q.. Obžalovaný K. na hlavnom pojednávaní 11.11.2003 potvrdil, že strelivo nájdené v jeho byte pri domovej prehliadke 13.04.2002 mu patrilo a toto si priniesol z U., kde bol predtým strieľať. Obžalovaný K. vo všetkých svojich výpovediach zotrval na tom že obžalovaného Z. N. nepozná, prvý krát ho videl až na hlavnom pojednávaní a nikdy od neho žiadne drogy nekupoval. Obžalovaný N. vo výpovedi zo 14.04.2002 uviedol, že v byte na T. ul. č. X sa zdržoval asi pol roka pred domovou prehliadkou, tvrdil, že od predmetného bytu existujú štyri kľúče. Zo spoluobžalovaných pozná iba R. K. s ktorým je kamarát od detstva, ktorému aj niekedy požičiaval kľúče od uvádzaného bytu. Z tejto výpovede obž. N. vyplýva, že bol to obžalovaný K. ktorý ho požiadal o kľúče od bytu s tým, že si tam chce so svojím kamarátom niečo uložiť, kľúče mu poskytol, pričom obž. N. mu asi dva krát za to dal po 5 000,-Sk. Zotrval na tom, že obžalovaného C., ktorý bol v jeho byte zadržaný príslušníkmi PZ osobne nepozná, pozná ho iba z videnia, ale nikdy s ním nemal nič spoločné. Obžalovaný N. poprel, že by mal niečo spoločné s drogovou trestnou činnosťou, poprel, že by bol užívateľom drog. Na hlavnom pojednávaní 10.11.2003 pozmenil svoju výpoveď oproti prvotnej výpovedi v tom zmysle, že pozná aj obžalovaného C., od ktorého kupoval kolesá na auto. Opätovne potvrdil, že s obžalovaným K. sa pozná dlhú dobu a vie o ňom, že sa zaoberá napaľovaním a predajom Cdčiek. V deň, kedy bola v byte na T. ul. vykonaná domová prehliadka požičal kľúč od bytu obžalovanému K., rovnako ako aj v deň predtým. V závere tejto výpovede obžalovaný N. uviedol, že si nevie vysvetliť pozitívne stery z rúk, poskytol odpoveď v tom smere, že v byte sa niečoho na čom boli drogy dotkol. Na hlavnom pojednávaní 19.02.2009 bol vypočúvaný svedok C. A., ktorý prehlásil, že z obžalovaných pozná iba R. K. s ktorým sa zoznámil cez svoju manželku, o spôsobe života K. nikdy nič nevedel. Z jeho výpovede vyplýva, že obžalovaný K. k nim nosil elektroniku, cigarety a iné veci, ktoré od neho kupoval , pretože to bola vždy výhodná kúpa. Z týchto veci potom niektoré odpredával. Poprel, že by s obžalovaným K. obchodoval s drogami a že by od neho nejaké drogy odoberal. Pokiaľ v minulosti užíval drogy toto nepoprel, tvrdil však, že v roku 2001 prestal s užívaním drog a vrátil sa k nim až v roku 2005. Svedok A. vo výpovedi z 20.01.2003 vypovedal v tom zmysle, že obžalovaný K. mu ponúkal na predaj alkohol a cigarety, nevie odkiaľ veci pochádzali a vôbec nevie, či obžalovaný K. bol konzumentom drog alebo nie. Svedkyňa B. A. manželka C. A. na hlavnom pojednávaní dňa 19.02.2009 neuviedla nič podstatné, obmedzila svoju výpoveď na konštatovanie, že si nepamätá, čo sa robilo pred desiatimi rokmi. Z tohoto dôvodu bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania zo dňa 19.12.2002. V tejto výpovedi potvrdila, že z obžalovaných pozná iba K., o ktorom nevedela, že by mal niečo spoločné s drogovou trestnou činnosťou. V tejto výpovedi uvádza, že raz od obžalovaného K. kúpila retiazku a nejaké šatstvo. Aj keď tvrdila, že sama drogy nikdy nebrala, za dílerstvo drog bola odsúdená na nepodmienečný trest odňatia slobody. Svedkyňa aj po prehratí prepisov odpočutých hovorov medzi ňou a obžalovaným K. tvrdila, že nikdy nešlo medzi nimi o predaj a kúpu drog, obsah čudných hovorov nevedela vlastne vysvetliť. Po prečítaní tejto výpovedi uviedla, že zotrváva na tom, čo vypovedala v prípravnom konaní. Na hlavnom pojednávaní dňa 19.02.2009 odmietla vypovedať aj svedkyňa H. M. s odôvodnením, že si nepamätá na udalosti spred desiatich rokov. Z tohoto dôvodu bola prečítaná jej výpoveď zo dňa 27.01.2003 a zo dňa 13.11.2003. V týchto výpovediach konštatuje, že nepozná ani jedného z obžalovaných a že sa nevie vyjadriť k drogovej trestnej činnosti, ktorá im je kladená za vinu. Zotrvala na tom, že sama drogy neužívala ale v minulosti bola stíhaná, pretože pri domovej prehliadke našli u nej heroín. K tomuto sa svedkyňa pri výsluchu už odmietala vyjadriť a až po prehratí prepisu odpočutých hovorov doznala, že hlas v telefonáte je jej a snažila sa od istej osoby zaobstarať kokaín, hoci nie je narkomanka. Osoba od ktorej sa snažila zaobstarať kokaín bol mladý muž, ktorý sa jej predstavil ako M.. Od tohoto muža zobrala kokaín asi štyri - päť krát, pričom kokaín jej M. osobne vždy doniesol do G. B.. Po prečítaní tejto výpovedi svedkyňa H. M. vyhlásila, že nevie kto je M., že nepozná jeho meno a že ho nevidí na lavici obžalovaných. Poprela, že by obžalovaný K. bol osobou, ktorá jej predávala kokaín, aj keď má rovnakú prezývku M.. Ani svedok G. Q. vypočúvaný na hlavnom pojednávaní 19.02.2009 si už na nič nepamätal, a preto bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, ktorú urobil 13.11.2003. V tejto výpovedi svedok Q. poprel, že by poznal obžalovaných ich mená alebo prezývky mu nič nehovorili . Po prehratí prepisu rozhovoru s osobou menom Z. tvrdil, že ide o jeho dobrého známeho, ktorý mu niekoľkokrát poskytol marihuanu, za čo sa mu on revanžoval tým, že mu rezervoval stôl na diskotéke. O tomto mužovi menom Z. mal také informácie, že sa vie dostať k drogám, ale sám od neho nikdy žiadne iné drogy okrem marihuany nezobral. Ani tento svedok nevedel presne vysvetliť obsah odpočutého rozhovoru medzi ním a osobou menom Z.. Rovnaká situácia ako u ostatných svedkov nastala aj pri vypočúvaní svedka Q. C., ktorý na hlavnom pojednávaní dňa 19.02.2009 oznámil, že si nepamätá na udalosti z roku 2002 a preto sa pridržiava svojich predchádzajúcich výpovedí. Keďže aj u tohoto svedka konajúci senát musel uznať, že desaťročná doba od skutku je dostatočne dlhá na to, aby sa z pamäti mohli vytratiť okolnosti, ktoré skutok prevádzali, pristúpil k čítaniu jeho výpovedi z prípravného konania zo dňa 04.02.2003 a z hlavného pojednávania 29.04.2004. V prípravnom konaní svedok tvrdil, že obžalovaných po mene nepozná a nepozná ani prezývky obžalovaných. Po prehratí prepisu odpočutých hovorov vysvetlil, že sám sa nachádza vo väzbe za drogovú trestnú činnosť. Napokon svedok priznal, že zaznamenaný hovor medzi ním a osobou menom Q. naozaj prebehol a že ide o obžalovaného S.. Aj keď svedok Q. C. v tejto výpovedi potvrdil telefonáty s obžalovaným S. zotrval na tom, že nešlo medzi nimi o drogovú trestnú činnosť, snažil sa situáciu zahmliť tým, že išlo o predaj iných nezaujímavých vecí. Keď svedok Q. C. po prehratí ďalšieho preppisu odpočutého rozhovoru spoznal svoj hlas pri rozhovore s obžalovaným C. priznal, že sa poznali a pôvodne toto poprel len preto, že si na jeho meno nevedel spomenúť. Vôbec nevedel vysvetliť obsah rozhovoru s obžalovaným C. pokiaľ sa v hovore bavili o „bielych snehuliakoch“ a o dvesto gramoch zlata. Rovnako vypovedal svedok Q. C. aj na hlavnom pojednávaní 29.04.2004, kedy uviedol, že osobne nikdy nedošiel do styku s drogami, nikdy drogy nekonzumoval, nevie či s drogami mali niečo spoločné obžalovaný S. a C. a že s obžalovaným C. nikdy žiadne obchody nemal. Na tomto hlavnom pojednávaní svedok poprel, že by poznal iných obžalovaných z tejto skupiny ako sú obžalovaní S. a C.. Napokon sám potvrdil, že je trestne stíhaný pre drogovú trestnú činnosť. Svedkyňa G. M. odmietla vypovedať na hlavnom pojednávaní, odkázala na svoju výpoveď z prípravného konania dňa 20.03.2003, kedy vraj vypovedala čistú pravdu. Z tohoto dôvodu bolo pristúpené k prečítaniu tejto výpovede a uvádza sa v nej, že obžalovaných nepozná, nepozná ani ich prezývky, iba po prehratí odpočutého hovoru doznala, že prišla do styku s osobou menom M. a N., ale nevie komu tieto prezývky patrili. Poprela, že by bola kupovala drogy , pričom nevedela vysvetliť obsah zachytených hovorov v ktorých žiadala, aby jej doniesli „päťku“. Nevedela vysvetliť, čo jej núkal muž prezývkou M., aby ochutnala. Na hlavnom pojednávaní dňa 11.02.2010 boli prečítané výpovede viacerých svedkov z prípravného konania, ani jedna z prečítaných výpovedí neprispela k objasneniu skutkového stavu týkajúceho sa podanej obžaloby. Konajúci senát vychádzal z rozhodnutia NSSR sp. zn. 1To 13/05 v zmysle ktorého bola vec vrátená tunajšiemu súdu na nové konanie a rozhodnutie v podstate pre objasnenie troch okruhov otázok a to: 1/ otázky súvisiacej, či išlo o organizovanú skupinu 2/ otázky, či obžalovaný N., ktorý bol pôvodným rozsudkom tunajšieho súdu oslobodený spod obžaloby, mal vedomosť o tom, čo sa robí v jeho byte na T. ul. 3/ otázky o stanovení množstva zaistených drog a ich cene. V zrušujúcom rozhodnutí NSSR totiž neboli vytýkané iné nejasnosti z pôvodného prvostupňového rozsudku. V intenciách tohoto rozhodnutia konajúci senát vypočul pôvodnú vyšetrovateľku A.. N. L., ktorá na otázku ako zistila presný počet priemerných dávok zaistených drog a ich celkovú hodnotu a toto uvádzala už jedenásť dní po skutku v uznesení o začatí trestného stíhania, poskytla vysvetlenie, že všetky zaistené drogy boli predložené KEU spolu s uznesením o pribratí znalca na stanovenie množstva drogy a určenie množstva priemerných dávok, ktoré bolo možné z nájdených drog vytvoriť. KEU nežiadali o určenie ceny priemernej dávky, pretože cenu priemernej dávky vždy určovala Národná protidrogová jednotka (ďalej len NPJ) Bratislava. Podľa svedkyne toto bol bežný postup pri určovaní ceny priemernej dávky tej ktorej drogy. Svedkyňa ďalej upresňovala, že KEU na základe predložených drog a uznesenia o pribratí znalcov jej dňa 14.04.2002 poslal faxom znalecký posudok v ktorom bolo určené množstvo dávok drog. Keďže mali k dispozícii posudok o stanovení množstva priemerných dávok z nájdených drog, cenu týchto drog si vedeli určiť sami, lebo NPJ im poskytla cenu konkrétnej priemernej dávky tej ktorej drogy a tak nebol problém násobením určiť celkovú hodnotu nájdených drog. Svedkyňa si už na hlavnom pojednávaní nepamätala, či v tejto konkrétnej veci NBJ určovala cenu jednotlivej priemernej dávky, alebo či vychádzali zo zaužívanej praxe podľa ktorej NBJ raz štvrťročne oznamovala pre políciu hodnotu jednotlivých priemerných dávok drog na čiernom trhu a na základe toho si už každý sám vedel určiť hodnotu drog. Z výpovede svedkyne vyplynulo, že ceny jednotlivých priemerných dávok drog sa totiž menili a preto NBJ štvrťročne tieto ceny aktualizovala. Na dôkaz svojich tvrdení svedkyňa doložila do spisu faxovú verziu uvádzaného znaleckého posudku KEU o stanovení počtu priemerných dávok, pričom treba povedať, že fax bol podávaný 14.04.2002 o 13.14 hod, pričom obvinenie bolo vznášané tiež 14.04.2002 s výnimkou obžalovaného S. u ktorého sa tak stalo 03.09.2002. Vzhľadom na časový odstup si už svedkyňa nepamätala presnú hodinu, kedy začala vznášať obvinenie, potvrdila však, že to bolo potom, ako prišla faxová verzia znaleckého posudku. Podľa svedkyne nebol problém určiť cenu nájdených drog v priebehu šesť hodín od doručenia faxovej verzie znaleckého posudku o počte priemerných dávok. Konajúci senát vypočúval aj znalkyňu KEU P.. Z. U., ktorá vypracovala znalecký posudok spolu s P.. R. (už zomrel) a týkal sa nálezu drog na T. ulici. Na obsahu posudku znalkyňa zotrvala, ale bola prístupná v súčasnej dobe zmeniť záver o množstve priemerných jednotlivých dávok ale len preto, že v roku 2006 došlo k prehodnoteniu dávok heroínu a za jednorázovú dávku heroínu sa od roku 2006 považovalo množstvo 10 - 20 mg čistej látky heroínu. Podľa znalkyne, ak by sa prepočítali dávky heroínu ustálené v roku 2002 na dnešný stav, tak počet dávok by bol o polovicu nižší a prepočítaným spôsobom od roku 2006 by počet dávok predstavoval 7327 až 14 655 jednorázových dávok heroínu. Znalkyňa vysvetlila, že pokiaľ bol k tejto problematike vypočúvaný znalec Ing. R. na hlavnom pojednávaní 28.04.2004 ešte nebolo v praxi spôsob vypočítavania priemerných dávok drogy ktorý bol zavedený až od roku 2006. Znalkyňa bola podrobne oboznámená s výpoveďou bývalej vyšetrovateľky A.. N. L. a potvrdila, že bolo to presne tak ako svedkyňa vysvetlila. Z jej vyjadrenia vyplýva jednoznačený záver, že bez problémov s P., R. vedeli vypočítať počet priemerných dávok z nájdených drog na základe čoho posudok hneď odoslali vyšetrovateľke faxom. Znalkyňa P.. U. na hlavnom pojednávaní objasnila problematiku určovania počtu priemerných dávok a cenu drog v podstate tak, že v roku 1990 bola za priemernú dávku heroínu považovaná hmotnosť 20 mg čistej látky heroínu, ktorá postupne však klesla až na 10 mg a v roku 2002 sa už pracovalo s priemernou jednorázovou dávkou heroínu o hmotnosti 10 mg. Išlo o štatistický údaj za predchádzajúce kalendárne obdobie, keďže si zadovážili väčšie množstvo zaistených dávok u ktorých zisťovali koncentráciu a takýmto spôsobom dospeli k percentuálnemu vyjadreniu množstva čistej látky v jednej dávke. Takto určená koncentrácia čistej látky sa do roku 2006 podľa znalkyne menila iba minimálne, stále sa to pohybovalo okolo 10 mg čistej látky. Až v roku 2006 pracovníci chemického odboru KEU Bratislava dali návrh, aby sa rozšírilo rozpätie pre výpočet dávok heroínu na 10 - 20 mg čistej látky na jednu dávku. Takýto návrh dali preto, že zistili, že užívatelia dlho užívajúci heroín majú vytvorenú závislosť, čiže potrebujú vyššiu dávku drogy a týmto rozpätím boli viac menej pokrytí všetci užívatelia heroínu. Návrh bol všetkými pracovníkmi schválený a preto od roku 2006 považujú za jednorázovú dávku heroínu množstvo 10 - 20 mg čistej látky. Pokiaľ ide o ostatné drogy znalkyňa nič nezmenila na závere znaleckého posudku, teda zníženie počtu priemerných dávok a ich ceny v súčasnej dobe prichádza do úvahy iba vo vzťahu k heroínu. Pokiaľ sa vyskytli pochybnosti o rýchlosti pri určovaní počtu priemerných dávok znalkyňa vysvetlila, že ak sa objaví potreba urýchleného analyzovania nejakej nájdenej drogy, pracovníci oddelenia sú privolaní na pracovisko aj v noci a ihneď sa začína droga analyzovať. Znalkyňa napokon vysvetlila, že každý štát EU má svoj systém, svoje vlastné pravidlá a že neexistuje jednotný predpis pre štáty EU na stanovenie výpočtu priemerných dávok. V závere výpovede znalkyňa uviedla, že aj v súčasnej dobe sa pracuje s jednorázovou priemernou dávkou heroínu v rozmedzí od 10 - 20 mg. Konajúci senát ohľadne stanovenia ceny nájdených drog v riešenom prípade vypočul svedka P.. Z. N., pracovníka NPJ, ktorý vysvetlil, že vyšetrovateľka nemala problém ihneď zistiť cenu nájdených drog, keďže mala k dispozícii vyjadrenie NPJ o cene jednotlivých priemerných dávok a od KEU mala určený počet priemerných jednotlivých dávok. Tento svedok na hlavnom pojednávaní dňa 15.01.2010 podrobne vysvetľoval vývoj cien jednotlivých drogových komodít na Slovenskom trhu. Potvrdil, že cena jednotlivých druhov drog sa stanovuje na základe monitorovania trhu, čo robí NPJ. Ide totiž o komodity, ktoré možno zohnať iba na čiernom trhu, preto nemôžu mať oficiálne stanovenú cenu. Podľa svedka NPJ toto aktualizovanie cien jednotlivých druhov drog robí každý rok na základe monitoringu z daného obdobia. Svedok pripustil, že dňa 15.04.2002, keď NPJ vydala potvrdenie o cene drog, ktoré sa nachádza na č.l. 57 si mohla vyšetrovateľka osobne prípadne telefonicky zistiť u nich akú cenu tie ktoré drogy majú a preto mohla cenu drog poznať ešte skôr ako jej poslali potvrdenie 15.04.2002. Aj tento svedok potvrdil, že v prípade potreby pracujú urýchlene, aj v nočných hodinách a komunikujú medzi sebou vyšetrovatelia, pracovníci NPJ i pracovníci KEU. V závere výpovede P.. N. potvrdil, že aj dnešného dňa je taká prax, že vyšetrovateľ si vie sám určiť okamžite cenu drog, ak pozná počet priemerných dávok. Prax je stále taká, že vyšetrovatelia si vyžiadajú písomné stanovenie ceny drog hoci ju sami majú možnosť určiť. Ohľadne skutku v bode 2/ ktorý sa týka obžalovaného S. mal súd jeho vinu za preukázanú protokolom o vykonanej domovej prehliadke a znaleckým posudkom, ktorý vyhodnotil stery z rúk obžalovaného S. a A.. Prihliadol aj na obsah odpučutého hovoru medzi obžalovaným S. a K. A., priateľkou obžalovaného, ktorá vyhodila z okna mikroténové vrecká s obsahom heroínu. Konajúci senát nemal pochybnosti o tom, že to boli drogy patriace obžalovanému S., pretože stopy drog boli zistené nielen na jeho rukách ale aj v odkladacom priestore motorového vozidla, ktoré používal obžalovaný S.. Pri hodnotení dôkazov vo vzťahu k tomuto skutku bolo prihliadnuté na výpoveď svedka U. M., ktorý pôvodne potvrdil, že kupoval drogu od obžalovaného S., pokiaľ svedok neskôr sa snažil spochybniť totožnosť obžalovaného S., toto bolo neprijateľné. Konanie obžalovaného S. v tomto bode bolo kvalifikované podľa § 187 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. zák., pretože tento obžalovaný si preukázateľne zadovážil omamnú látku, túto prechovával a drogu aj odpredával. Vykonaným dokazovaním sa nepodarilo preukázať, že obžalovaný S. bol členom organizovanej skupiny, podľa názoru súdu išlo o dílera, ktorý konal samostatne a drogy si zadovažoval jemu dostupnými spôsobmi. Ohľadne skutku v bode 3/ ktorý sa týka obžalovaného K. mal súd vinu preukázanú protokolom o vykonanej domovej prehliadky podľa ktorého sa v kancelárii obžalovaného K. našli drogy a to heroín, ktorý bol uschovaný v splachovacej nádržke wc. Bolo napokon prihliadnuté na samotnú výpoveď obžalovaného K., ktorý napokon potvrdil, že nájdené drogy mu patrili, pričom sa vychádzalo aj z výpovede svedkyne M., ktorá drogy od tohoto obžalovaného niekoľko krát odkúpila. Uvedené konanie obžalovaného K. v bode 3/ bolo tiež kvalifikované podľa § 187 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. zák. , keďže ani u tohoto obžalovaného sa nepreukázalo páchanie drogovej trestnej činnosti vo väčšom rozsahu a ani členstvo v organizovanej skupine. Podľa zadovážených dôkazov tiež išlo o dílera, ktorý mal svojich odberateľov a drogy si zaobstarával podľa svojich možností. Ohľadne skutkov v bodoch 4 až 8 NSSR vo svojom zrušujúcom rozhodnutí nezistil žiadne pochybenie a vo vzťahu k týmto skutkom ani nenariadil doplniť dokazovanie. Na základe získaných dôkazov preto teraz konajúci senát ustálil v týchto bodoch skutky tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, pričom dospel k záveru, že každý z obžalovaných, ktorých sa tieto skutky týkajú konal v úmysle priamom. Pokiaľ ide o skutok uvedený v bode 4/, spáchanie tohoto je preukázané odborným posudkom KEU z ktorého vyplýva, že doklady znejúce na meno obž. H. C. , nájdené pri domovej prehliadke sú falzifikátmi, teda cestovný pas, občiansky preukaz a vodičský preukaz znejúce na meno Z. C. sú nepravé, pričom v každom z týchto dokladov sa nachádzala vlastná fotografia obž. C.. Pre posúdenie veci nie je rozhodujúce, či falzifikáty dokladov obžalovaný C. kúpil alebo si ich dal vyhotoviť, podstatné je, že sfalšované osobné doklady používal, pričom musel vedieť, že nejde o doklady pravé. Bez akýchkoľvek pochybností je preukázané aj spáchanie skutku v bode 5/ ktorý sa týka obžalovaného C.. Zápisnicou o vykonanej domovej prehliadke je dokázané, že v byte obž. C. boli nájdené zbrane a náboje, pričom tieto zbrane v byte uschoval práve obžalovaný C.. Nie je rozhodujúce , či zbrane a strelivo C. prechovával bez oprávnenia pre vlastnú potrebu alebo pre inú osobu, podstatné je, že nemal oprávnenie na držbu takýchto zbraní a streliva, lebo tieto podliehajú povolovaciemu konaniu. Skutok uvedený v bode 6/ týkajúci sa obž. K. je preukázaný zápisnicou o vykonanej domovej prehliadke, pri ktorej sa našiel cestovný pas na meno Q. C. v ktorom sa nachádzala pravá fotografia obž. K.. Ani v tomto prípade nie je rozhodujúce kto majiteľovi pasu tento odcudzil, dôležité je, že obžalovaný K. v ňom vykonal zmenu tým, že do pasu vložil svoju fotografiu a konal tak v úmysle používať ho, nakoľko na svoj vlastný pas do Q. cestovať nemohol, lebo tam mal uložený zákaz vycestovania. Obžalovaný K. teda úmyselne sfalšoval cestovný pas, ktorý je verejnou listinou. Spáchanie skutku v bode 7/, ktorý sa týka obž. K. je preukázané zápisnicou o vykonanej domovej prehliadky z ktorej vyplýva, že sa v byte našlo strelivo, ktoré podlieha povolovaciemu konaniu, pričom obžalovaný K. nemal súhlas na držbu takéhoto streliva. Keby bolo pravdou, čo tvrdí obž. K., že strelivo si u neho zabudla osoba, ktorá ho držala oprávnene, mal strelivo tejto osobe vrátiť a v prípade, ak by to nebolo možné mal sám prípad oznámiť na polícii. Ak teda obžalovaný K. v byte bez oprávnenia prechovával strelivo, konal úmyselne, možno považovať za vylúčené, aby si cudzia osoba v jeho byte zabudla strelivo a obžalovaný by toto nezistil a nevedel o tom. Spáchanie skutku v bode 8/ ktorý sa týka obžalovaného S. je preukázané zápisnicou o vykonanej domovej prehliadky pri ktorej sa v byte obžalovaného našli malokalibrové náboje, ktoré sa považujú za strelivo a podliehajú povolovaciemu konaniu. Ťažko si predstaviť, že do predmetného bytu by strelivo doniesla matka obžalovaného ....č. l. 1904, ktorá tam tiež bývala, pretože ide o osobu, ktorá nemôže mať žiadny záujem si zadovažovať akékoľvek strelivo, pretože ho nemôže potrebovať. V intenciách uznesenia NSSR po prejednaní veci bol obžalovaný Z. N. v bode 9/ uznaný vinným z pomoci k trestnému činu, ktorého sa dopúšťali obž. C. a K. v byte na T. v C.. Pomoc im poskytol tým, že umožnil, aby chodili do tohoto bytu a pracovali tam s drogami, najmä s heroínom. Nemožno totiž veriť tomu, že obžalovaný N. nevedel o tom, čo sa odohráva v byte, ktorý obýva so svojou priateľkou, pretože z prepisu odpočutých hovorov vyplýva, že o drogovej trestnej činnosti obž. C. vedel. Nie je mysliteľné, aby obžalovaný N. požičiaval kľúče od bytu kde riadne býval so svojou priateľkou, pričom ani nebol vlastníkom bytu cudzím osobám z neznámeho dôvodu, napríklad preto, aby si tam mohli uložiť nejaké veci. V takom prípade by byt sprístupnil sám a neodovzdal by kľúč obž. K.. Aj pozitívne stery na rukách tohoto obžalovaného dokazujú, že vedel o drogovej trestnej činnosti a napriek tomu umožnil C. a K. používať jeho byt na prípravu drog, nemožno však preukázať, že by mal obžalovaný N. vedomosť o veľkom rozsahu drogovej trestnej činnosti. Z tohoto dôvodu bol uznaný vinným z pomoci k trestnému činu podľa § 10 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., § 187 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. Podľa názoru senátu totožnosť skutku tak ako ho kládla za vinu obžaloba s teraz ustáleným skutkom vo vzťahu k obžalovanému N. je zachovaná, aj keď sa nepodarilo preukázať, že mal vedomosť o celom rozsahu trestnej činnosti. V neprospech obžalovaného N. vyznieva výpoveď svedka Q. z prípravného konania, kedy potvrdil, že obžalovaný N. mu niekoľko krát odpredal marihuanu. Nie je teda pravdou, že obžalovaný N. sa o drogovú trestnú činnosť nikdy nezaujímal, keď svedok Q. potvrdil, že vo viacerých prípadoch mu zaobstaral marihuanu. Toto zistenie vedie k úvahám, že ak vedel obžalovaný N. zaobstarať marihuanu, zaujímal sa o drogy a týmto je logicky odôvodnené, prečo požičiaval K. kľúč od svojho bytu. Na základe vykonaného dokazovania krajský súd ustálil, že skutku v bode 1/ obžaloby sa dopustili obžalovaný C. a obžalovaný K., ktorí boli prichytení príslušníkmi PZ pri vážení a balení drog. Táto skutočnosť je potvrdená zápisnicou o vykonanej domovej prehliadky, pričom treba poukázať na pozitívne stery z rúk oboch týchto obžalovaných, ktoré im boli odobraté po ich zadržaní pri vykonávaní domovej prehliadky. Pokiaľ obžalovaný K. poprel spáchanie skutku a tvrdil, že o drogovej trestnej činnosti nevie nič a že v predmetnom byte na T. ul. sa nachádzal iba náhodne, lebo tam umožnil vstup obžalovanému C., treba povedať, že takémuto vysvetleniu nemožno veriť. Vzťah obžalovaného C. a K. musel byť priateľský keď K. mu umožnil vojsť do bytu na T. ulici a ťažko si predstaviť, že by ho nezaujímalo čo tam obžalovaný C. mieni robiť. Preto nemožno uveriť tomu, že s drogami v byte pracoval iba obžalovaný C. a že obžalovaný K. sa v tom čase nachádzal v inej miestnosti bytu. Pre takýto názor svedčí zistenie, že stery z rúk obžalovaného K. boli pozitívne, čo by sa nemohlo stať, ak by bol v inej miestnosti bytu než v tej, v ktorej C. drogy vážil a balil. Aj prepisy záznamov telefonických rozhovorov medzi obžalovaným K. a C. dokazujú, že obžalovaný K. spolupracoval s obžalovaným C., ktorý zadovažoval drogy od nezistenej osoby a obžalovaný K. sa následne zúčastňoval riedenia váženia a balenia drog. Pokiaľ v zrušujúcom rozhodnutí NSSR nariadil objasniť hodnotu nájdených drog v tomto smere teraz konajúci senát vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom najpovolanejších osôb, ktoré sa k hodnote drog môžu vyjadriť. Je pravdou, že v súčasnej dobe by drogy zaistené pri domovej prehliadke v byte na T. ul. 7 mali menšiu hodnotu akú mali v čase keď sa domová prehliadka konala. Ak by sa pristúpilo k určovaniu hodnoty drogy podľa súčasných pravidiel a ustálilo by sa držanie drog iba v značnom rozsahu viazala by sa na tento zločin trestná sadzba 15 - 20 rokov, kým pri ustálení veľkého rozsahu tak ako to urobila obžaloba sa viaže na tento trestný čin trestná sadzba 8 -15 rokov. Nie je teda sporné, že starý trestný zákon za účinnosti ktorého bol skutok v bode 1/ spáchaný je pre obžalovaných priaznivejší a preto konanie obžalovaných v bode 1/ bolo kvalifikované podľa § 187 ods. 1 písm. b, c, d, ods. 5 písm. b/ Tr. zák. Zníženie počtu priemerných denných dávok na polovicu by teda nebolo v prospech obžalovaných, lebo stále by prichádzalo do úvahy posúdenie tohoto konania podľa § 172 ods. 1 písm. c, d, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. c/ na ktorý zákon stanovuje trest odňatia slobody 15-20 rokov. Konajúci senát zaujal k tejto problematike také stanovisko, že konanie obžalovaných C. a K. v bode 1/ treba posudzovať podľa starého trestného zákona, keďže posudzovanie podľa zákona č. 300/2005 Z.z. by bolo pre nich nepriaznivejšie. Nebolo by správne kombinovať použitie príslušného trestného zákona s teraz platným výpočtom hodnoty drogy a počtom stanovenia priemerných jednorázových dávok, lebo tým by nastala neprípustná kombinácia hmotnoprávnych ustanovení Trestného zákona, keď žalovaný skutok by sa na jednej strane posúdil podľa ustanovení skoršieho trestného zákona a na druhej strane obsah kvalifikačného pojmu škoda, by sa posudzoval podľa § 125 Tr. zák. účinného od 01.01.2006. Konanie obžalovaných C. a K. v bode 1/ bolo preto kvalifikované ako trestná čin podľa § 187 ods. 1 písm. b, písm. c, písm. d, ods. 5 písm. b/ Tr. zák. teda bolo ustálené, že skutok spáchali vo veľkom rozsahu. Veľký rozsah tejto drogovej trestnej činnosti opísanej v bode 1/ zodpovedá množstvu zadržanej drogy a počtu jednotlivých priemerných dávok, ktoré by bolo možné zo zadržaných drog vyhotoviť. Aj keď vypočúvaní svedkovia sa pre časový odstup nevedeli k veci vyjadriť, sú k dispozícii ich výpovede z prípravného konania i z predchádzajúcich hlavných pojednávaní, pričom ide o usvedčujúce výpovede. Vo vzťahu k obžalovanému K. treba poukázať na výpoveď svedkyne P.. Q., D., H. M., G. M. ale najmä K. M. a U. M.. Títo potvrdili, že bol to práve obžalovaný K., ktorý im viackrát predal heroín. Je neprijateľné vysvetlenie U. M., ktorý na hlavnom pojednávaní odvolal svoju výpoveď z prípravného konania s takým vysvetlením, že pred výsluchom užil nejaké tabletky, keď ani sám nevedel uviesť, čo malo ovplyvniť jeho vnímanie a psychiku. Svedok U. M. v prípravnom konaní usvedčil aj obžalovaného S. z toho, že mu niekoľkokrát odpredal heroín, usvedčil aj obžalovaného C., ktorého označoval menom N.. Neskoršie vysvetlenia U. M., že nemal na mysli C. a obž. S., ale iné osoby , je neprijateľné lebo je nelogické. Na základe výpovede uvedených svedkov bola ustálená vina obžalovaného S. v bode 2/ a obžalovaného K. v bode 3/ v takom rozsahu ako predchádzajúcom rozhodnutí, ani ohľadne týchto skutkov NSSR vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí nezistil žiadne pochybenie. Skutok v bode 4/ obžaloby týkajúci sa obž. K. bol znovu vypustený, pretože nebolo preukázané, že sa ho dopustil obžalovaný K. tým, že prechovával jeden kus zrezanej plastovej striekačky s obsahom metamfetamínu. Išlo o jednu jednorázovú dávku malej hodnoty, bolo by nelogické, aby obžalovaný K. spáchanie tohto skutku popieral, pokiaľ doznal spáchanie iných závažnejších skutkov. V intenciách uznesenia NSSR, 1To 13/2005 konajúci senát veľmi starostlivo zvažoval, či sa obžalovaní drogovej trestnej činnosti dopustili ako organizovaná skupina v zmysle § 89 ods. 26 Tr. zák. účinného do 31.12.2005. Zo samotných prepisov telefonických hovorov nevyznel jednoznačný záver, že išlo o organizovanú skupinu. Získané dôkazy vedú k záveru, že trestnú činnosť vo veľkom rozsahu páchal obžalovaný H. C. v spolupáchateľstve s obž. R. K., pričom ostatní obžalovaní na ich konaní neparticipovali, každý z nich len osamote mohol byť odberateľom drog a neskôr ich dílerom. Prepis odpočutých hovorov dokazuje spoluprácu medzi obž. C. a obž. K., ktorý bol obžalovaným C. inštruovaný ako má konať, prepis ostatných zachytených hovorov medzi obžalovanými C., K., S. a N. dokazuje, že sa navzájom poznali, ale neexistuje 100% istota, že zachytené hovory, ktoré boli v inotajoch, sa týkali práve drog. Samotné indície, že hovorili medzi sebou o drogách, nepostačujú pre ustálenie existencie organizovanej skupiny. Stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaných vo vzťahu ku každému skutku zo spáchania ktorého boli uznaných za vinných bol vyhodnotený v intenciách ustanovenia § 3 ods. 4 Tr. zák. Aj keď od spáchania všetkých skutkov uplynula veľmi dlhá doba, viac ako 10 rokov, ich konanie treba označiť za vysoko spoločensky nebezpečné, či už ide o drogovú trestnú činnosť, falšovanie dokladov, alebo zhromažďovanie zbraní a streliva. Ani po uplynutí dlhého obdobia sa nič nezmenilo na vysokom stupni nebezpečnosti takýchto skutkov, vôbec nemožno pripúšťať úvahy, že by sa medzi časom znížila ich nebezpečnosť. Skôr naopak, keďže trestná činnosť tohoto charakteru má stále veľmi častý výskyt a sú ňou spôsobované tie najťažšie ujmy na ľudskom živote, zdraví a majetku. Pri úvahách o druhu a výmere trestov konajúci senát vychádzal z toho, že prvý odsudzujúci rozsudok v tejto veci bol vyhlásený 02.07.2004, teda všetky skutky spáchané po tomto dátume by boli už recidívou. Riadiac sa týmito úvahami všetkým obžalovaným s výnimkou obžalovaného S. boli uložené samostatné tresty, len u obžalovaného Q. S. bol uložený súhrnný trest odňatia slobody s poukazom na § 35 ods. 2 Tr. zák. Obžalovanému C. bol uložený samostatný trest odňatia slobody v trvaní 9 rokov, na výkon ktorého bol vzhľadom na časový odstup od skutku podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradený do II. NVS. Trest bol ukladaný podľa § 187 ods. 5 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. ako trest úhrnný za skutky v bode 1, 4, 5. Obžalovanému K. bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov podľa § 187 ods. 5 Tr. zák., teda na dolnej hranici trestnej sadzby a to s prihliadnutím na veľký časový odstup od spáchania skutku. Aj tento obžalovaný bol na výkon uloženého trestu výnimočne podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradený do II. NVS. Obžalovanému S. bol podľa § 187 ods. 1 Tr. zák. uložený úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody za skutky v bode 2 a 8 a to k odsúdeniu vo veciach Okresného súdu Bratislava III zo dňa 05.12.2011 sp. zn. 2T/31/00 a vo veci Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 20.08.2003. Teraz riešených skutkov sa obžalovaný S. dopustil skôr ako bol v citovaných veciach uznaný za vinného, pričom vo veci 2T/31/00 išlo o skutky z roku 1999 kvalifikované ako pokračujúci trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. na ktorý zákon stanovoval trest odňatia slobody v trvaní 2 až 10 rokov a vo veci 3T/80/03 o skutok z apríla 2003. V zmysle § 35 ods. 1 Tr. zák. za všetky skutky teda prichádzalo do úvahy u tohto obžalovaného uloženie úhrnného trestu, keďže však medzičasom boli vyhlásené vyššie uvádzané odsudzujúce rozsudky bolo potrebné uložiť mu trest súhrnný. Ako súhrnný trest za všetky skutky bol obžalovanému S. uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 roky, na výkon ktorého bol podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do I. NVS. Súčasne bol zrušený výrok o treste odňatia slobody v trvaní dva roky a štyri dni z rozsudku Okresného súdu Bratislava III 2T 31/2000 a nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov uložený v rozsudku OS Bratislava IV 3T/80/03. Aj u tohoto obžalovaného bol zohľadnený časový odstup od spáchania všetkých skutkov za ktorý sa mu trest ukladal, pričom jeho neprospech bolo prihliadnuté na to, že napriek vykonanej väzbe v tejto veci sa nepoučil a dostal sa do rozporu so zákonom za trestné činy za ktoré bol väznený v Q. ale je stíhaný aj na K., pričom konanie na Okresnom súde Bratislava I voči nemu ešte nie je ukončené. Obžalovanému K. bol uložený samostatný trest odňatia slobody v trvaní 4 roky podľa § 187 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák., ide o trest úhrnný za skutky v bode 3,6,7. Na výkon tohoto trestu bol podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do I. NVS. Obžalovanému N. bol podľa § 187 ods. 1 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, výkon ktorého bol odložený podľa § 58 ods. 1 písm. a/ a § 59 ods. 1 Tr. zák. na skúšobnú dobu dva roky. Uložený trest je samostatný nakoľko nemožno už prihliadať na odsúdenie vo veci Okresného súdu Bratislava II 0T/155/2012 keďže uložené tresty už v tejto veci už vykonal a hľadí sa preto ako by nebol odsúdený. Poučenie: Proti tomu rozsudku je možno podať odvolanie do 8 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.