Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/302/2005 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1005899492 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1005899492.7 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Q.. N. N., E. E., G. M.. XXXXX/XXE, zastúpený AL JUDr. Július Jánošík, Bratislava, Klincova 35, proti odporcovi: SLOVENSKÉ AEROLÍNIE, a.s. v konkurze, so sídlom Bratislava, Letisko M. R. Štefánika, o zaplatenie 16.838,08 € ( v prepočte 507.264,- Sk ) s príslušenstvom na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 7Cpr 14/2003-181 zo dňa 30. mája 2005, v pomere hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 507.264,- Sk s 13 % úrokom z omeškania od 1. 4. 2003 do zaplatenia titulom odstupného vo výške 5- násobku hrubej mesačnej mzdy, na základe dohody o skončení pracovného pomeru, uzavretej dňa 28. 2. 2003. Vo zvyšku ( navrhovateľ sa domáhal priznania úroku z omeškania už od 13. 3. 2003 ) návrh navrhovateľa zamietol. Po právnej stránke oprel svoje rozhodnutie o ust. § 1 ods. 2, § 60 ods. 1, 2, § 76 ods. 1 Zák. práce ( účinného ku dňu 3. 3. 2003 ), ako aj § 2 ods. 3, § 39, § 51, § 517 ods. 2 Obč.zák. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý v konaní dosiahol neúspech iba v pomerne nepatrnej časti, priznal plnú náhradu trov konania, pozostávajúcu zo súdneho poplatku v sume 25.360,- Sk a z trov právneho zastúpenia v sume 77.010,85,- Sk. Uvedený rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca, a to v jeho vyhovujúcej časti, domáhajúc sa zmeny rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti a zamietnutia návrhu navrhovateľa. Vytýkal súdu prvého stupňa, že vo svojom rozhodnutí nezohľadnil ust. § 18 Zák.práce, ktoré obmedzuje zmluvné typy pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov len na zmluvy, ktoré sú upravené v Zákonníku práce alebo iných pracovnoprávnych predpisoch, pričom uzavretie iných, vrátane tzv. nepomenovaných zmlúv podľa ust. § 51 Obč. zák. nepripúšťa. Ustanovenie § 18 Zák.práce zodpovedá svojím obsahom predchádzajúcemu ust. § 244 ods. 1 zák.č. 65/1965 Zb. ( Zákonník práce ), ku ktorému ustálená judikatúra dospela k záveru, že toto ustanovenie vyjadruje obmedzenosť zmluvných typov v pracovnom práve, v dôsledku čoho zmluva, ktorá nie je upravená v pracovnoprávnych predpisoch, nie je v pracovnom práve prípustná, t.j. je neplatná. K takýmto záverom dospel NS SR napr. v rozhodnutiach č. 5Cdo 61/2000 a č. 4Cdo 85/2000. Vzhľadom na zásadne kogentnú povahu ustanovení Zákonníka práce, na ktorú nemá vplyv ani ust. § 2 ods. 3 Obč.zák. platí, že dojednanie poskytnutia odstupného v prípadoch skončenia pracovného pomeru, ktoré nie sú uvedené v § 76 ods. 1 Zák. práce ( t.j. nad rámec zákona ), nie je spôsobilým predmetom dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom, a to ani v prípade zahrnutia dohody o odstupnom do dohody o skončení pracovného pomeru. Zamestnancovi mohol vzniknúť nárok na odstupné výlučne na základe zákona, pričom dohodou bolo možné len zvýšiť sumu odstupného nad zákonom stanovené minimum; pracovný pomer s navrhovateľom však neskončil žiadnym z taxatívne vymenovaných spôsobov v ust. § 76 ods. 1 Zák. práce, preto mu nárok na odstupné nevznikol vôbec. Uvedené dojednanie je preto absolútne neplatným právnym úkonom. Na odvolanie odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ tak, že žiadal v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť, poukazujúc na to, že navrhovateľ nepovažoval za rozhodujúcu otázku uzavretosti/neuzavretosti zmluvných typov v Zákonníku práce, keď medzi sporovými stranami bola uzatvorená dohoda o skončení pracovného pomeru a jedná sa o zmluvný typ upravený Zákonníkom práce, že navrhovateľ za rozhodujúcu považuje otázku kogentnosti/dispozitívnosti ustanovení Zákonníka práce a jedná sa o otázku podriadenú úprave § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka ( stanovisko akceptované aj odporcom ), ktoré však nepripúšťa výklad prezentovaný odporcom, že odchýlna právna úprava je možná len v prípade ak to zákonné ustanovenie predvída, povoľuje. Odporca v konkrétnostiach nepreukázal ustanovenie Zákonníka práce, ktoré by uzatvorenie dohody medzi sporovými stranami o platobnej povinnosti založenej zmluvou v obojstranne akceptovanej podobe zakazovalo a napokon pri hodnotení právnych úkonov nie je možné prehliadať Ústavu SR a právne zásady, na ktorých je postavený právny poriadok SR. Odvolací súd po preskúmaní veci / § 212 ods. 1 O.s.p / na neverejnom zasadnutí / § 214 ods. 2 O.s.p. / dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a konanie zastaviť. Uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 4K 7/2007 - 1060 bol dňa 19. 3. 2007 vyhlásený konkurz na majetok odporcu; do funkcie správcu ustanovil súd JUDr. Ivana Klementisa, Bratislava, Ružinovská 1, predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 3. 2007. Vzhľadom na konkurzné konanie odvolací súd svojím uznesením zo dňa 26. 4. 2007 č.k. 9Co 302/2005 - 230 konanie prerušil, s poukazom na ust. § 47 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci ( podmienky konania ). Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Podľa § 107 ods. 1 O.s.p. ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať. Podľa § 107 ods. 4 O.s.p. ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. Jednou zo základných podmienok konania je spôsobilosť byť účastníkom konania; spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva ( § 19 O.s.p. ). Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby ( § 18 ods. 1 Obč.zák.), ktorými sú o.i. združenia fyzických alebo právnických osôb ( § 18 ods. 2 písm.a/ Obč.zák.), medzi ktoré patria aj spoločnosti s ručením obmedzeným ( § 105 a nasl. Obch.zák.). Právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak ( § 20a ods. 2 Obč.zák.). Podľa § 68 ods. 1 Obch.zák. spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra. Ako vyplýva z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I došlo dňom 15. 5. 2014 k ex offo výmazu obchodnej spoločnosti SLOVENSKÉ AEROLÍNIE a.s., pretože uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 4K 7/2007 - 1669 zo dňa 8. 04. 2014 ( právoplatným dňa 2. 5. 2014 ) bol zrušený konkurz na majetok úpadcu SLOVENSKÉ AEROLÍNIE akciová spoločnosť v konkurze, pre nedostatok majetku. Odporca vzhľadom na cit. ust. § 20a Obč.zák., výmazom z obchodného registra zanikol, čím stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti ( právnu subjektivitu ) v zmysle § 18 ods. 1 Obč.zák. a teda aj spôsobilosť byť účastníkom konania ( § 19 O.s.p.). Keďže strata spôsobilosti byť účastníkom konania, ktorá inak predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, nastala u odporcu v odvolacom konaní a odporca nemá právneho nástupcu, odvolaciemu súdu nezostalo iné riešenie tejto prekážky v postupe konania, než napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť ( analogicky k § 208 O.s.p. ) a konanie zastaviť ( § 211 v spojení s § 107 ods. 4 O.s.p.). O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.