KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava21. 1. 2014plný textcitované 1×

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Scud/15/2006 z 21. 1. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. januára 2014, sp. zn. 5Scud/15/2006, ECLI:SK:KSBA:2014:1006202286.8

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Scud/15/2006
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1006202286
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1006202286.8

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci navrhovateľa J.. A.
A., bytom P. XXa, XXX XX L. - J., Q. J. Z., zast. P.. P. F., advokátkou, so sídlom AK Račianska
66, Bratislava, proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o výšku
pomerného starobného dôchodku, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX č. 1 zo dňa 22. mája 2006, rozhodnutie číslo XXX XXX
XXXX č. 2 zo dňa 22. mája 2006 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 9. júna 2010, rozhodnutie
číslo XXX XXX XXXX č. 3 zo dňa 22. mája 2006, rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX zo dňa 3. júla 2006,
rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 24. januára 2011 a rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo
dňa 20. septembra 2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a
vec jej vracia na ďalšie konanie.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 328,26 € k rukám právneho
zástupcu navrhovateľa do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX č. 1 zo dňa 22. mája 2006 odporkyňa podľa § 21 zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. a podľa čl. 46 ods. 2 nariadenia
Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby,
samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva rozhodla,
že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok v sume 1 570,- Sk mesačne.

Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX č. 2 zo dňa 22. mája 2006 odporkyňa podľa § 26 zákona č. 0/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení a podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
zákona č. 721/2004 Z.z. a čl. 46 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 priznala navrhovateľovi od
1.12.2003 pomerný starobný dôchodok v sume 2 816,- Sk mesačne, ku ktorému patrí od 1. februára
2004 zvýšenie k pomernému starobnému dôchodku 113,- Sk mesačne, od 1. decembra 2004 patrí
zvýšenie k pomernému starobnému dôchodku 100,- Sk mesačne, úhrnom navrhovateľovi patrí pomerný
starobný dôchodok v sume 3 029,- Sk mesačne. V uvedenej sume je zahrnutá úprava podľa zákona
č. 306/2002 Z.z. v znení zákona č. 639/2002 Z.z. a zvýšenia podľa zákona č. 222/2003 Z.z. a § 293a
zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 43/2004 Z.z.

Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 9. júna 2010, ktorým bolo zmenené rozhodnutie číslo XXX
XXX XXXX Č.. X zo dňa 22.5.2006 odporkyňa po dodatočnom zhodnotení vymeriavacieho základu za
rok 1970 podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a
podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. priznala
navrhovateľovi od 1.12.2003 pomerný starobný dôchodok v sume 2 672,- Sk mesačne. V uvedenej sume



je zahrnutá úprava podľa zákona č. 306/2002 Z.z. v znení zákona č. 639/2002 Z.z. a zvýšenie podľa
zákona č. 222/2003 Z.z.

Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX č. 3 zo dňa 22. mája 2006 odporkyňa podľa § 112 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a § 293e zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
zákona č. 244/2005 Z.z. zvýšila od 1. júla 2006 starobný dôchodok na 3 338,- Sk mesačne.

Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX zo dňa 3. júla 2006 odporkyňa podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení zvýšila od 1. júla 2006 starobný dôchodok na 3 537,- Sk mesačne.

Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 24. januára 2011 odporkyňa podľa § 293a ods. 2 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z.z. rozhodla, že navrhovateľovi
od 1. februára 2004 patrí starobný dôchodok v sume 2 779,- Sk mesačne, podľa § 293a ods. 4
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z.z. a opatrenia Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 466/2004 Z.z., ktorým sa ustanovuje percento
zvýšenia dôchodkových dávok od 1. decembra 2004 navrhovateľovi od 1. decembra 2004 patrí starobný
dôchodok v sume 2 874,- Sk mesačne, podľa § 293az zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v
znení zákona č. 449/2008 Z.z. navrhovateľovi od júla 2005 patrí starobný dôchodok v sume 3 129,- Sk
mesačne, od júla 2006 navrhovateľovi patrí starobný dôchodok v sume 3 316,- Sk mesačne, od 1. júla
2007 navrhovateľovi patrí starobný dôchodok v sume 3 524,- Sk mesačne, od 1. júla 2008 navrhovateľovi
patrí starobný dôchodok v sume 3 701,- Sk mesačne, po prepočte sumy dôchodku podľa § 293ar zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 659/2007 Z.z. starobný dôchodok v sume 3
701,- Sk mesačne predstavuje 122,90 eur mesačne, od 1. januára 2009 navrhovateľovi patrí starobný
dôchodok v sume 131,50 eur mesačne a od 1. januára 2010 navrhovateľovi patrí starobný dôchodok
v sume 135,60 eur mesačne.

Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 20. septembra 2012 odporkyňa podľa § 26 zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1, § 112 ods. 4
a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. znížila navrhovateľovi
starobný dôchodok od 1. novembra 2012 na sumu 138,00 eur mesačne. Rozhodla tak s odôvodnením,
že suma starobného dôchodku sa znížila po správnom započítaní hrubých zárobkov za roky 1968 a
1969.

Navrhovateľ návrhom zo dňa 10.7.2006 žiadal preskúmať rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX Č.. X zo
dňa 22. mája 2006, rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX Č.. X zo dňa 22. mája 2006 a rozhodnutie číslo
XXX XXX XXXX č. 3 zo dňa 22. mája 2006, návrhom zo dňa 5.7.2010 navrhovateľ žiadal preskúmať
rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX zo dňa 9. júna 2010 a návrhom zo dňa 25.10.2012 navrhovateľ
žiadal preskúmať rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 20. septembra 2012 a žiadal o právne
prehodnotenie rozhodnutí.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 20.11.2007, 5.9.2011, 27.1.2012, 12.9.2012 a
5.11.2012 zotrval na podaných návrhoch a žiadal o preskúmanie vymeriavacieho základu a spôsob
výpočtu jeho starobného dôchodku. Uviedol, že osobných listoch dôchodkového zabezpečenia je jeho
brutto ročný príjem v roku 1969 uvedený 28 800,- Sk, čo zodpovedá jeho brutto mesačnému platu 2400,-
Sk, avšak v roku 1970, kedy bol zamestnaný 8 mesiacov je uvedený jeho brutto plat 14 400,- Sk, čo je
podľa neho málo. Poukázal na to, že jeho pracovný pomer s Univerzitou Komenského v Bratislave bol
rozviazaný dňa 31.10.1970 a v tomto roku trval 304 dní. Hrubý zárobok v roku 1970 v mesiacoch január
až jún predstavoval 2 300,- Sk a v mesiacoch júl až október predstavoval 1890,- Sk, teda hrubý zárobok
za rok 1970 predstavoval celkove 21 360,- Sk. V priebehu roka 1970 bol na dlhodobej služobnej ceste v
Nemeckej spolkovej republike, kde bol vyslaný Univerzitou Komenského v Bratislave na študijný pobyt
na Max-Planckovom Inštitúte v Dortmunde s dohodnutou dobou pobytu na dva roky za účelom práce na
špeciálnej výskumnej úlohe. Služobnú cestu nastúpil dňa 17.10.1968 a pobyt mal trvať do konca októbra
1970. Jeho plat bol počas cesty upravený rozhodnutím Univerzity Komenského zo dňa 20.11.1969 a
bolo určené, že jednu časť platu bude dostávať v cudzej mene vo výške 1050,- DM, čo je v prepočte
1890,- Sk mesačne a zvyšok vo výške 410,- Sk brutto bude dostávať ako doposiaľ v tuzemskej mene.
Podiel v nemeckých markách mu bol vyplácaný Max-Planckovým Inštitútom ako štipendium na základe
dohody medzi Inštitútom a Univerzitou a zvyšok mu bol vyplácaný v tuzemskej mene. Zdôraznil, že jeho
plat, resp. hrubý zárobok mu nemal byť vôbec v tomto čase menený resp. krátený a predstavoval celkove



2300,- Sk mesačne. Uviedol, že jeho výplata v korunách nebola v prvom roku 1968/1969 jeho služobnej
cesty vôbec krátená. Táto úprava bola až do júna 1970 dodržaná a až v mesiacoch júl až október 1970,
kedy bol ešte zamestnancom Univerzity Komenského bolo zo strany Univerzity protiprávne zastavené
platenie zvyšku platu 410,- Sk brutto mesačne napriek tomu, že platenie podielu v cudzej mene vo
výške 1050,- DM prepočítane 1890,- Sk mesačne od Max-Planckovho Inštitútu pokračovalo v zmysle
dohody naďalej a na základe tej skutočnosti, že bol počas svojej cesty naďalej zamestnancom Univerzity
s plným sociálnym poistením v Bratislave, bola jeho výplata v Spolkovej republike Nemecko od zrážok
oslobodená. Namietal, že v upravenom evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia (ďalej len ELDZ)
z roku 2010 nebolo zohľadnené zo strany Univerzity dva mesiace jeho zamestnania a 18 900,- Sk jeho
zárobku (10x1890,- Sk), ktorý mu bol vyplácaný v devízach prepočítane a bol týmto postupom ešte viac
poškodený ako pri pôvodnom ELDZ. Poukazoval ďalej aj na to, že nový ELDZ nie je riadne autorizovaný,
pretože nie je podpísaný aspoň dvomi zamestnancami Univerzity, a preto odporkyňa nemala tento nový
ELDZ už z formálnych dôvodov akceptovať a na jeho základe prijať od Univerzity regres vo výške 577,85
eur na základe rozhodnutia odporkyne zo dňa 9. júna 2010. Poukazoval aj na to, že v mzdových listoch
je v nezmenenej výške uvedený jeho základný mesačne plat 2 300,- Sk mesačne a teda nie je jasné,
na základe akých skutočností došlo k oprave ELDZ a na základe akých právnych predpisov. Zastával
stanovisko, že odporkyňa má povinnosť, pokiaľ zamestnávateľ nekoná podľa predpisu, ho na

nesprávny postup upozorniť a žiadať o opravu chyby, má úradnú povinnosť poznať všetky vtedajšie
zákony a predpisy, týkajúce sa sociálneho poistenia a mal za to, že v jeho prípade odporkyňa takto
nepostupovala a obmedzila sa iba na požiadanie o vysvetlenie zo strany Univerzity, s ktorým sa
uspokojila. Mal tiež za to, že bol takýmto postupom diskriminovaný, nakoľko nikomu inému, iba jemu
bol dôchodok krátený z toho dôvodu, že časť zárobku dostával v cudzej mene. Poukázal na to, že
jeho plat bol upravený podľa Smernice č. 163/4.223/64, ktorú vydalo Ministerstvo financií, výplata, ktorú
dostával v Nemecku v DM bola deklarovaná a započítaná ako časť jeho hrubého zárobku rozhodnutím
Univerzity z 20.11.1969, podliehala dani zo mzdy a zdanenie bol prevedené s použitím špeciálneho
prepočítavacieho kurzu na obnos v korunách, o ktorý mu bola výplata v korunách krátená, pričom
tento spôsob zdanenia bol potrebný preto, nakoľko obvyklý spôsob zdanenia zrážkami pri výplate sa z
cudziny nedal praktizovať. Žiadal, aby jeho starobný dôchodok za posledné tri roky jeho zamestnania
na Univerzite Komenského bol vypočítaný zo rok 1968 v počte 366 dní s hrubým zárobkom 27 660,- Sk,
za rok 1969 v počte 365 dní s hrubým zárobkom 28 800,- Sk a za rok 1970 v počte 304 dní s hrubým
zárobkom 21 360,- Sk resp. za rok 1970 v počte 181 dní s hrubým zárobkom 14 400,- Sk.

Právna zástupkyňa navrhovateľa v písomných podaniach zo dňa 4.11.2013, 19.11.2013 a 20.1.2014
nesúhlasila s vyjadrením zamestnávateľa navrhovateľa, ktoré považovala za neúplné čo sa týka
odôvodnenia zmeny ELDZ, nakoľko pôvodný ELDZ bol vystavený v súlade s vtedy platnými právnymi
predpismi a jeho správnosť bola potvrdená tým istým zamestnávateľom, národným výborom a
odborovou organizáciou, pričom nový vystavený ELDZ je výrazne v neprospech navrhovateľa bez
náležitého odôvodnenia a vysvetlenia. Uviedla, že listom dekana Prírodovedeckej fakulty Univerzity
Komenského zo dňa 20.11.1969, ktorý bol podľa zamestnávateľa podkladom pre pozmenenie ELDZ,
bolo navrhovateľovi oznámené že sa jeho pracovný príjem 2 300,- Kčs upravuje (a teda neodníma) na
410,- Kčs preto, že je mu v Nemeckej spolkovej republike vyplácané štipendium vo výške 1050,- DEM,
čo prepočtom podľa vtedy platného kurzu zodpovedá výške rozdielu sumy 410,- Kčs a jeho hrubým
mesačným príjmom 2300,- Kčs (1890,- Kčs) a z vyjadrenia zamestnávateľa ako aj z jeho listu zo dňa
22.7.1969 jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ mal v čase od októbra 1968 do skončenia pracovného
pomeru hrubý mesačný príjem 2 300,- Kčs a nie 410,- Kčs ako tvrdí zamestnávateľ a aj odporkyňa.
Poukázala na to, že na navrhovateľa sa nevzťahovalo ustanovenie § 13 vyhlášky č. 102/1964 Zb. o
hrubom zárobku a malo sa v jeho prípade vychádzať z ustanovenia § 37 a § 38 vyhlášky č. 102/1964 Zb.,
ktoré boli prevzaté zo zrušenej vyhlášky č. 184/1960 Zb. po nadobudnutí účinnosti vyhlášky č. 165/1979
Zb. (ustanovenia § 8 - § 11 vyhlášky č. 1984/1960 Zb.). Poukázala na to, že zamestnávateľ navrhovateľa
postupoval pri vyhotovení ELDZ navrhovateľa v roku 1970 správne v súlade s ustanoveniami § 37
a § 38 vyhlášky č. 102/1964 Zb., nakoľko u navrhovateľa sa jednalo o takýto prípad experta, ktorý
bol zamestnávateľom vyslaný na zahraničný študijný pobyt v Nemeckej spolkovej republike za účelom
riešenia konkrétnej vedeckej úlohy, v Nemeckej spolkovej republike poberal štipendium, ktoré aj podľa
potvrdenia nemeckej strany nebolo zdanené a navrhovateľ nebol v cudzine nemocensky ani sociálne
poistený, nakoľko aj toto jeho poistenie upravovalo ustanovenie § 38 vyhlášky č. 102/1964 Zb. Pokiaľ
došlo k zmene ELDZ mal navrhovateľ takúto skutočnosť riadne odôvodniť a podložiť dôkazmi, čo však



neurobil. Poukázala na čl. 6 bod 1 a 3 a článok 7 bod 1 a 2 Smernice č. 163/4223/1964 zo dňa 28.1.1964 a
uviedla, že predmetná smernica rieši iba plat štipendistu a nie jeho dôchodkové zabezpečenie, ktoré rieši
táto smernica s odkazom na vyhlášku č. 184/1960 Zb. a potom vyhlášku č. 102/1964 Zb. v ustanoveniach
§ 37 a najmä § 38. Zdôraznila, že odporkyňa porušila svoje povinnosti spoľahlivo a objektívne zistiť
skutkový stav, uspokojila sa s dodatočne upravenými účelovými a ničím nepodloženými tvrdeniami
zamestnávateľa o výške príjmu navrhovateľa v uvedených rokoch a o spôsobe jeho zdanenia pre účely
dôchodkového poistenia a zanedbala svoju kontrolnú činnosť vyplývajúcu z ust. § 1, § 178 ods. 1 písm.
h), § 179 ods. 1 písm. k), § 195 ods. 1 až 3, § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

Odporkyňa v písomných vyjadreniach zo dňa 21.8.2006, 8.10.2008, 20.9.2010, 25.11.2011, 15.3.2012,
24.9.2012, 16.10.2012, 3.12.2012 uviedla, že navrhovateľovi bol rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX č.
2 zo dňa 22. mája 2006 priznaný pomerný starobný dôchodok podľa § 26 zákona č. 100/1988 Zb. o
sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a čl. 46 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71
v sume 2 816,- Sk mesačne, zvýšený od 1. februára 2004 o 113,- Sk na sumu 2 929,- Sk mesačne,
od 1. decembra 2004 o 100,- Sk na sumu 3 029,- Sk mesačne a ďalšími rozhodnutiami od júla 2005
zvýšený o 309,- Sk na sumu 3 338,- Sk mesačne a od 1. júla 2006 o 199,- Sk na sumu 3 537,- Sk
mesačne, pričom pomerný starobný dôchodok bol priznaný od 1. decembra 2003 t.j. od účinnosti zmluvy
medzi Slovenskou republikou a Spolkovou republikou Nemecko. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX
č. 1 zo dňa 22. mája 2006 navrhovateľovi bol vypočítaný aj starobný dôchodok (čiastkový) podľa § 21
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. a podľa článku 46
ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 k 1. máju 2004 v sume 1 570,- Sk mesačne, ktorý bol nižší
ako pomerný starobný dôchodok vypočítaný k 1. decembru 2003 v sume 2 816,- Sk mesačne, a preto
sa navrhovateľovi vypláca vyššia dávka. Suma pomerného starobného dôchodku navrhovateľa bola
vypočítaná iba z dôb zamestnania, ktoré navrhovateľ získal na území Slovenskej republiky a suma
starobného dôchodku bola vypočítaná ako podiel, ktorý zodpovedá pomeru dôb obdobia dôchodkového
poistenia získaného v Slovenskej republike k úhrnu dôb zhodnotených na nárok a na teoretickú
sumu starobného dôchodku. Poukázala na to, že doba zamestnania navrhovateľa bola zhodnotená
podľa evidenčného materiálu nachádzajúceho sa v jej evidencii od 1.9.1953 do ukončenia pracovného
pomeru dňom 31.8.1970. Z predloženého ELDZ vystaveného zamestnávateľom Rektorátom Univerzity
Komenského v Bratislave navrhovateľ v rokoch 1969 a 1970 vykazuje dobu od 1.1.1969 do 31.12.1969
v rozsahu 365 dní a hrubý zárobok v sume 28 800,- Sk, dobu od 1.1.1970 do 30.6.1970 v rozsahu 243
dní a hrubý zárobok v sume 14 400,- Sk s tým, že od 16.10.1969 do 17.5.1970 bol na študijnom pobyte v
Spolkovej republike Nemecko, od 1.7.1970 ostal v zahraničí a došlo k rozviazaniu pracovného pomeru
výpoveďou od 1.7.1970 do 31.8.1970, kedy nepracoval a nemal žiaden hrubý zárobok. Na základe
nových ELDZ bolo vydané zmenové rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku navrhovateľa od 1.
decembra 2003 v sume 2 672,- Sk mesačne. Uviedla, že preplatok, ktorý vznikol správnym vypočítaním
sumy starobného dôchodku v sume 577,86 eur bol predpísaný na úhradu Univerzite Komenského v
Bratislave rozhodnutím zo 9. júna 2010, ktorá preplatok uhradila dňa 19.7.2010. V tejto súvislosti uviedla,
že pôvodný ELDZ ako aj opravený ELDZ bol vystavený vtedajším zamestnávateľom navrhovateľa
Univerzitou Komenského, za ktoré ako zamestnávateľ zodpovedá a odporkyňa môže vychádzať pri
rozhodovaní iba z overených dokladov, ktoré sú potvrdené zamestnávateľom a nemá právo meniť
údaje v ELDZ, ktoré sú pre ňu záväzné. Zo šetrenia, ktoré vykonala u bývalého zamestnávateľa z
listu Univerzity Komenského zo dňa 20.11.1969 o úprave platu navrhovateľa počas študijného pobytu
v zahraničí vyplýva, že vtedajší tuzemský plat navrhovateľa 2 300,- Sk bol znížený o zahraničné
štipendium vo výške 1 890,- Sk a prestavoval 410,- Sk mesačne. Z dokumentov a vysvetlenia bývalého
zamestnávateľa vyplýva, že mzda navrhovateľovi v roku 1970 patrila za dobu šesť mesiacov, pretože
od 1.7.1970 už nepracoval, čo potvrdzuje poznámka na mzdovom liste „zastaviť dňom 30.6.1970 - ostal
v zahraničí“ a teda navrhovateľ od 1.7.1970 nemal žiaden príjem a teda ani hrubý zárobok. Mzda za
šesť mesiacov 6 x 410,- Sk zodpovedá hrubému zárobku 2 460,- Sk, z ktorej bolo pri sumy výpočte
starobného dôchodku vychádzané. Zdôraznila, že predmetom tohto sporu nie je dátum skončenia
pracovného pomeru a navrhovateľ si nároky v tomto smere môže uplatniť v inom konaní pred súdom. Na
základe vyjadrenia bývalého zamestnávateľa navrhovateľa zo dňa 29.2.2012 je zrejmé, že navrhovateľ
má evidovaný na mzdových listoch zárobok za rok 1969 22 722,- Sk a za rok 1969 4 920,- Sk,
na základe čoho bol bývalým zamestnávateľom vyhotovené opravné ELDZ, na základe čoho bolo
vydané zmenové rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 20. septembra 2012, ktorým bol znížený



starobný dôchodok navrhovateľa od 1. novembra 2012 na sumu 138,00 eur mesačne, nakoľko suma
starobného dôchodku sa znížila po správnom započítaní hrubých zárobkov za roky 1968 a 1969.
Poukázala na to, že na opravnom ELDZ zaslaným zamestnávateľom v rokoch 1968 až 1970 nie sú
rozpory, zamestnávateľ počas študijného pobytu navrhovateľa od 17.10.1968 uviedol ako hrubý zárobok
sumu 410,- Sk mesačne, ktorá bola navrhovateľovi skutočne vyplácaná z ktorej bola odvádzaná daň
a táto skutočnosť je v súlade so mzdovými listami, ktoré vyhotovil zamestnávateľ, pričom do hrubých
zárobkov nebolo započítané štipendium, ktoré bolo vyplácané navrhovateľovi v cudzine v cudzej mene
1050,- DM mesačne a ktoré nepodliehalo dani zo mzdy podľa vtedajších platných právnych predpisov,
a preto ho nemožno považovať za hrubý zárobok. Poukázala na ustanovenie § 13 vyhlášky č. 102/1964
Zb. podľa ktorého je hrubým zárobkom mzda (príjem) dosiahnutá v zamestnaní alebo v súvislosti s týmto
zamestnaním, ak podlieha dani zo mzdy. Napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX č. 1 zo dňa
22. mája 2006, rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX č. 2 zo dňa 22. mája 2006 v spojení so zmenovým
rozhodnutím zo dňa 9. júna 2010, rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX č. 3 zo dňa 22. mája 2006,
rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 24. januára 2011 a rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo
dňa 20. septembra 2012 žiadala ako vecne správne potvrdiť.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutia podľa § 250l a nasl. O.s.p., prejednal návrhy navrhovateľa a
dospel k záveru, že návrhy sú dôvodné.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s dávkovým spisom odporkyne číslo
XXX XXX XXXX X a spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav.

Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 2.2.2006 došlou odporkyni dňa 6.2.2006 požiadal o priznanie starobného
dôchodku. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX č. 1 zo dňa 22. mája 2006 odporkyňa podľa § 21 zákona
č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. a podľa čl. 46 ods. 2 nariadenia
Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby,
samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva rozhodla,
že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok v sume 1 570,- Sk mesačne. Rozhodnutím
číslo XXX XXX XXXX č. 2 zo dňa 22. mája 2006 odporkyňa podľa § 26 zákona č. 0/1988 Zb. o
sociálnom zabezpečení a podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
zákona č. 721/2004 Z.z. a čl. 46 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 priznala navrhovateľovi od
1.12.2003 pomerný starobný dôchodok v sume 2 816,- Sk mesačne, ku ktorému patrí od 1. februára
2004 zvýšenie k pomernému starobnému dôchodku 113,- Sk mesačne, od 1. decembra 2004 patrí
zvýšenie k pomernému starobnému dôchodku 100,- Sk mesačne, úhrnom navrhovateľovi patrí pomerný
starobný dôchodok v sume 3 029,- Sk mesačne. V uvedenej sume je zahrnutá úprava podľa zákona
č. 306/2002 Z.z. v znení zákona č. 639/2002 Z.z. a zvýšenia podľa zákona č. 222/2003 Z.z. a § 293a
zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 43/2004 Z.z. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa
9. júna 2010, ktorým bolo zmenené rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX č. 2 zo dňa 22.5.2006 odporkyňa
po dodatočnom zhodnotení vymeriavacieho základu za rok 1970 podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb.
o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. priznala navrhovateľovi od 1.12.2003 pomerný
starobný dôchodok v sume 2 672,- Sk mesačne. V uvedenej sume je zahrnutá úprava podľa zákona č.
306/2002 Z.z. v znení zákona č. 639/2002 Z.z. a zvýšenie podľa zákona č. 222/2003 Z.z. Rozhodnutím
číslo XXX XXX XXXX č. 3 zo dňa 22. mája 2006 odporkyňa podľa § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení a § 293e zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 244/2005
Z.z. zvýšila od 1. júla 2006 starobný dôchodok na 3 338,- Sk mesačne. Rozhodnutím číslo XXX XXX
XXXX zo dňa 3. júla 2006 odporkyňa podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zvýšila
od 1. júla 2006 starobný dôchodok na 3 537,- Sk mesačne. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo
dňa 24. januára 2011 odporkyňa podľa § 293a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v
znení zákona č. 43/2004 Z.z. rozhodla, že navrhovateľovi od 1. februára 2004 patrí starobný dôchodok
v sume 2 779,- Sk mesačne, podľa § 293a ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
zákona č. 43/2004 Z.z. a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
č. 466/2004 Z.z., ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkových dávok od 1. decembra 2004
navrhovateľovi od 1. decembra 2004 patrí starobný dôchodok v sume 2 874,- Sk mesačne, podľa §
293az zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 449/2008 Z.z. navrhovateľovi
od júla 2005 patrí starobný dôchodok v sume 3 129,- Sk mesačne, od júla 2006 navrhovateľovi patrí



starobný dôchodok v sume 3 316,- Sk mesačne, od 1. júla 2007 navrhovateľovi patrí starobný dôchodok
v sume 3 524,- Sk mesačne, od 1. júla 2008 navrhovateľovi patrí starobný dôchodok v sume 3 701,- Sk
mesačne, po prepočte sumy dôchodku podľa § 293ar zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v
znení zákona č. 659/2007 Z.z. starobný dôchodok v sume 3 701,- Sk mesačne predstavuje 122,90 eur
mesačne, od 1. januára 2009 navrhovateľovi patrí starobný dôchodok v sume 131,50 eur mesačne a
od 1. januára 2010 navrhovateľovi patrí starobný dôchodok v sume 135,60 eur mesačne. Rozhodnutím
číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 20. septembra 2012 odporkyňa podľa § 26 zákona č. 100/1988 Zb. o
sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1, § 112 ods. 4 a 6 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. znížila navrhovateľovi starobný
dôchodok od 1. novembra 2012 na sumu 138,00 eur mesačne. Rozhodla tak s odôvodnením, že suma
starobného dôchodku sa znížila po správnom započítaní hrubých zárobkov za roky 1968 a 1969.

Právna zástupkyňa navrhovateľa pri výsluchu v súdnom konaní zotrvala na podaných návrhoch a
v plnom rozsahu sa pridŕžala svojich písomných vyjadrení. Mala za to, že odporkyňa nedostatočne
došetrila skutkový stav a spoľahla sa len na vyjadrenia bývalého zamestnávateľa bez toho, aby došetrila,
v akej výške navrhovateľovi reálne mzda patrila v zmysle § 37 a § 38 vyhlášky č. 102/1964 Zb. ako
aj § 1 ods. 2 a § 7 ods. 3 vyhlášky č. 102/1964 Zb., ktoré nevzala do úvahy a vychádzala iba z
ust. § 13 cit. vyhlášky. Uviedla, že smernica č. 163/4223/1964 rieši iba plat štipendistu a nie jeho
dôchodkové zabezpečenie, na ktoré táto smernica odkazuje to vyhlášku č. 184/1960 Zb. a tiež vyhlášku
č. 102/1964 Zb. Poukázala na to, že odporkyňa má v zmysle § 196 ods. 7 a § 198 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z.z. zákona o sociálnom poistení povinnosť postupovať v súlade so zákonom, nie je viazaná
žiadnym rozhodnutím a má si zabezpečiť dostatočné a úplné zistenia ohľadom stavu veci a v tomto
konkrétnom prípade mala vychádzať z vyhlášky č. 184/1960 a zákona č. 102/1964 Zb. Nakoľko ELDZ nie
je rozhodnutím ako má na mysli zákon o sociálnom poistení má odporkyňa, ktorá posledná rozhoduje a
vydáva rozhodnutie o dôchodkových nárokoch navrhovateľa vychádzať z vyššie uvedených zákonných
ustanovení podľa vlastnej úvahy a zodpovedne prešetriť skutkový stav. Mala za to, že navrhovateľ mal
byť rozhodne v tejto súvislosti hodnotený inak ako to urobil zamestnávateľ a odporkyňa sama mala
doriešiť sporné okolnosti a nemohla sa odvolávať iba na stanovisko dané bývalým zamestnávateľom.
Nespochybnila skutočnosť, že odporkyňa vykonala šetrenia ohľadom zárobkov navrhovateľa , avšak sa
nevysporiadala s niektorými skutočnosťami a to konkrétne s ust. 37 a § 38 vyhlášky č. 102/1964 Zb.
ako aj s konkrétnou smernicou č. 163/4223/1964 a s vyhláškou č. 184/1960 Zb. a ani s konkrétnymi
námietkami navrhovateľa a poukázala na to, že odporkyni zo zákona vyplýva kontrolná funkcia.

Zástupkyňa odporkyne sa v plnom rozsahu pridŕžala svojich písomných vyjadrení a poukazovala na
to, že podkladom pre rozhodnutie je ELDZ vystavený zamestnávateľom a z ktorého vyplývajú zárobky,
doby zamestnania a náhradné doby. Zdôraznila, že vydaný opravený ELDZ bývalým zamestnávateľom
navrhovateľa je v súlade so mzdovými listami navrhovateľa, a teda nebol dôvod na to, aby tieto údaje
boli zo stany odporkyne prešetrované a spochybňované. Ohľadom došetrenia okolností zárobkov
zamestnávateľa uviedla, že bol vykonaný dopyt na pobočku Sociálnej poisťovne, ktorá potvrdila výšku
zárobkov navrhovateľa. Zdôraznila, že povinnosťou zamestnávateľa je riadiť sa zákonnými predpismi a
zodpovedá za údaje, ktoré sú uvedené v ELDZ, pričom bolo za týmto účelom vykonané aj u bývalého
zamestnávateľa navrhovateľa, avšak odporkyňa nemá povinnosť nahrádzať funkciu zamestnávateľa pri
vydávaní ELDZ. Napadnuté rozhodnutia žiadala ako vecne správne potvrdiť.

Podľa § 21 ods. zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov občan
má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo
najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,

b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak
bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),

c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),



d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až
l), alebo

e) 60 rokov.

Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov občan
má nárok na pomerný starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 10 rokov a dosiahol vek aspoň
65 rokov.

Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z. v konaniach o nárokoch
na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu
dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom
alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z
garančného fondu (ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli
pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo
zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo
podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody,
peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Podľa § 262 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov
pomerný starobný dôchodok priznaný pred 1. januárom 2004 a pomerný starobný dôchodok uvedený v
odseku 2 sa od 1. januára 2004 považuje za starobný dôchodok.

Podľa článku 45 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho
zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín
pohybujúcich sa v rámci spoločenstva ak právne predpisy členského štátu podmieňujú nadobudnutie,
zachovanie alebo znovunadobudnutie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zohľadní inštitúcia
tohto členského štátu do takej miery, ako je to potrebné, doby poistenia započítané podľa právnych
predpisov iného členského štátu tak, akoby sa dosiahli podľa jeho vlastných právnych predpisov.

Podľa článku 46 ods. 1 cit. nariadenia ak sa na pracovníka vzťahovali právne predpisy členského štátu
a ak spĺňa podmienky požadované právnymi predpismi tohto členského štátu na nárok na dávky bez
toho, aby bolo potrebné uplatniť článok 45, príslušná inštitúcia tohto členského štátu vypočíta výšku
dávky v zmysle právnych predpisov, ktoré uplatňuje, a stanoví výšku dávky, ktorá zodpovedá celkovej
dobe poistenia, ktorá sa zohľadňuje v zmysle týchto právnych predpisov. Táto inštitúcia stanoví aj výšku
dávky, ktorá by pracovníkovi patrila, ak by sa uplatnili pravidlá podľa odseku 2 písm. a) a b). Zohľadní
sa vyššia z takto stanovených dávok.

Podľa článku 46 ods. 2 cit. nariadenia ak sa na pracovníka vzťahovali právne predpisy členského štátu a
tento pracovník nespĺňa podmienky na priznanie dávok, pokiaľ by sa nezohľadnili ustanovenia článku 45,
príslušná inštitúcia členského štátu bude postupovať podľa nasledujúcich pravidiel: a) táto inštitúcia
vypočíta teoretickú výšku dávky, na ktorú by si mohla dotknutá osoba uplatniť nárok za predpokladu,
že všetky doby poistenia, ktoré sa jej započítajú podľa právnych predpisov členských štátov, ktoré sa
na pracovníka vzťahovali, sa dosiahli v danom štáte podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, v deň
priznania dávky. Ak podľa týchto právnych predpisov výška dávky nezávisí na trvaní doby poistenia, táto
výška sa považuje za teoretickú výšku uvedenú v tomto pododseku;

b) príslušná inštitúcia následne stanoví skutočnú výšku dávky na základe teoretickej výšky uvedenej
v predchádzajúcom pododseku a podľa pomeru trvania doby poistenia dosiahnutých pred vznikom
poistnej udalosti podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje táto inštitúcia, k celkovému trvaniu doby
poistenia dosiahnutej pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov dotknutých členských
štátov.



Podľa čl. 6 ods. 1. Směrnice ministerstva financií o úpravě tuzemských platů pracovníků vysílaných k
dlouhodobému pobytu do zahraničí č. 163/4.223/64 zo dňa 28.1.1964, ktorá nadobudla účinnosť dňom
1.3.1964 pracovníkům vysílaným do zahraničí, kterým vyplácí plat zahraniční organizace, k níž jsou
vysíláni, se zastaví tuzemský plat od počátku pobytu v zahraničí. PŘi zahraničních zájezdech umělců ,
kteří zájezdem neplní své pracovní úvazky vyplývající z jejich pracovního poměru a za své výkony v
zahraničí (komerční zájezdy) obdrží honoráře, se zastaví tuzemský plat počínaje pátým dnem pobytu
v zahraničí.

Podľa čl. 6 ods. 2. cit. Směrnice je-li plat vyplácený v zahraničí (u umělce honorář) nižší než
jejich tuzemský plat, který by jim jinak příslušel podľa zásad uvedených v čl. 2., poskytne jim jejich
zaměstnávatel vyrovnání v korunách čs. ve výši rozdílu mezi tuzemským platem a platem (honorářem)
vypláceným zahraniční organizací. Výše platu (honoráře) vypláceného zahraniční organizací se
přepočte na koruny čs. podle běžného přepočítacího kursu. Vyrovnání v Kčs podľa předchozích vět sa
u umělců přizná jen v těch případech, byl -li umělec vyslán do zahraničí v zájmu vysílající organizace.

Podľa č. 6 ods. 3. cit. Směrnice ustanovení předchozích odstavců platí i pro pracovníky, kteří jsou vysíláni
do zahraničí jako stipendisté.

Podľa čl. 6 ods. 4 cit. Směrnice vyrovnání podľa ods. 2 a 3 provede organizace, u níž je pracovník
zaměstnán po předložení průkazu o výši platu (honoráře - stipendia) přiznávaného zahraniční
organizací.

Podľa čl. 8 ods. 1 cit. Směrnice pracovníci, kterým vyplácí plat (honorář) zahraniční organizace, sa z
hlediska nemocenského pojištění a důchodového zabezpečení posuzují jako experti a jejich pojištění
sa řídí podľa části druhé vyhlášky č. 184/1960 Sb., a to i tehdy, jestliže jim náleží vyrovnání podľa čl.
6 směrnic. Vznikne-li však nárok na peněžitou dávku nemocenského pojistění, nahrazující ušlou mzdu,
po skončení pracovná cesty do zahraničí, je základem pro stanovení této dávky započitatelný výdělek
za dobu po skončení této pracovní cesty.

Podľa č. 8 ods. 2 cit. Směrnice způsobem uvedeným v ods. 1 se postupuje i při provádění pojištění těch
pracovníků, kteří byli vysláni do zahraničí a jimž je poskytováno stipendium zahraniční organizací.

Podľa § 8 ods. 1 vyhlášky č. 184/1960 Z.z. Ústrednej rady odborov a Štátneho úradu sociálneho
zabezpečenia o nemocenskom poistení a o dôchodkovom zabezpečení zamestnancov poverených
činnosťou v zahraničí pre nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie československých
štátnych občanov, ktorí v rámci medzinárodnej spolupráce sú so súhlasom československých orgánov
činní v zahraničí pre zahraničných zamestnávateľov (ďalej len "experti"), platia všeobecné predpisy o
nemocenskom poistení a o dôchodkovom zabezpečení zamestnancov, pokiaľ z ďalších ustanovení tejto
časti nevyplýva odchylná úprava.

Podľa § 8 ods. 2 cit. vyhlášky pre účely nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia sa
za expertov nepovažujú pracovníci, ktorí síce vykonávajú činnosť uvedenú v odseku 1, avšak sú za
ňu odmeňovaní niektorou československou organizáciou v súlade so zásadami platových úprav pre
zamestnancov zahraničnej služby; títo pracovníci sú poistení podľa prvej časti.

Podľa § 9 cit. vyhlášky za zárobok experta sa pre účely nemocenského poistenia a dôchodkového
zabezpečenia považuje jeho mesačná hrubá mzda (plat), ktorá mu prislúchala v priemere za posledný
rok pred vyslaním do zahraničia, prípadne pred začatím prípravy na službu v zahraničí.

Podľa § 11 ods. 1 cit. vyhlášky povinnosti zamestnávateľa (závodu) vyplývajúce z predpisov o
nemocenskom poistení a o dôchodkovom zabezpečení plní za dobu pracovnej činnosti experta v
zahraničí doterajší zamestnávateľ v Československej socialistickej republike, prípadne iná organizácia,
ktorá ich plnenie prevzala alebo ktorej bolo ich plnenie rozhodnutím príslušného ústredného orgánu
alebo orgánu uložené.

Podľa § 11 ods. 2 cit. vyhlášky poistní je 10% zárobku určeného podľa § 9.



Podľa § 37 ods. 1 vyhlášky č. 102/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení za
expertov v zahraničí sa považujú československí občania, ktorí v rámci medzinárodnej spolupráce
sú so súhlasom československých orgánov činní po 30. septembri 1948 v zahraničí pre zahraničných
zamestnávateľov (podniky).

Podľa § 37 ods. 2 cit. vyhlášky rovnako ako experti posudzujú sa v dôchodkovom zabezpečení
pracovníci, ktorí boli vyslaní na študijný pobyt v zahraničí a poberajú v zahraničí štipendium.

Podľa § 37 ods. 3 cit. vyhlášky pre účely dôchodkového zabezpečenia nepovažujú sa za expertov
pracovníci, ktorí síce vykonávajú činnosť uvedenú v odseku 1, avšak sú za ňu odmeňovaní niektorou
československou organizáciou v súlade so zásadami mzdových úprav pre pracovníkov zahraničnej
služby; títo pracovníci sú zabezpečení podľa § 35 a 36.

Podľa § 38 cit. vyhlášky za hrubý zárobok experta pre účely dôchodkového zabezpečenia sa považuje
jeho mesačná hrubá mzda (plat), ktorá mu patrila v priemere za posledný rok pred vyslaním do
zahraničia, prípadne pred začiatkom prípravy pre službu v zahraničí.

Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne
zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

Podľa § 195 ods. 2 cit. zákona podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe
organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

Podľa § 195 ods. 3 cit. zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje
rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v
neprospech účastníka konania.

Podľa § 196 ods. 1 cit. zákona dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného
stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné
posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických
osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej
poisťovne.

Podľa § 196 ods. 7 cit. zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

Podľa § 209 ods. 1 veta druhá zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení rozhodnutie musí
byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného
skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 209 ods. 4 cit. zákona v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie,
akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe
rozhodovala.

V preskúmavanej veci súd zistil, že navrhovateľ narodený dňa X.X.XXXX žiadosťou došlou odporkyni
dňa 6.2.2006 požiadal o priznanie starobného dôchodku. Navrhovateľovi bol rozhodnutím číslo XXX
XXX XXXX č. 2 zo dňa 22. mája 2006 podľa § 26 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a
podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. a čl. 46
ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 priznaný od 1.12.2003 pomerný starobný dôchodok v sume 2



816,- Sk mesačne, ku ktorému patrí od 1. februára 2004 zvýšenie k pomernému starobnému dôchodku
113,- Sk mesačne, od 1. decembra 2004 patrí zvýšenie k pomernému starobnému dôchodku 100,-
Sk mesačne, úhrnom navrhovateľovi patrí pomerný starobný dôchodok v sume 3 029,- Sk mesačne.
V odôvodnení predmetného rozhodnutia uviedla, že starobný dôchodok bol vymeraný z III. pracovnej
kategórie a bol vypočítaný z priemerného mesačného zárobku za roky 1969, 1968, 1967, 1966 a 1970,
ktorý po úprave pre výpočet dôchodku je 2 038,- Sk. Celková započítaná doba zamestnania je 16 rokov,
pre výšku dôchodku je rozhodujúcich 16 rokov, z toho v III. pracovnej kategórii je 16 rokov. Dôchodok ku
dňu vzniku nároku je 32% priemerného mesačného zárobku, t.j. 653,- Sk mesačne. Odporkyňa podľa §
259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. v konaní o
nároku na pomerný starobný dôchodok a jeho výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktorý vznikol pred
1. januárom 2004 rozhodla podľa predpisu účinného do 31. decembra 2004. Podľa § 262 ods. 5 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sa pomerný starobný dôchodok od 1. januára 2004 pokladá za
starobný dôchodok. Odporkyňa rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX č. 1 zo dňa 22. mája 2006 podľa §
21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. a podľa čl. 46 ods. 2
nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané
osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva
vypočítala navrhovateľovi aj starobný dôchodok a rozhodla, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný
dôchodok v sume 1 570,- Sk mesačne. V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa uviedla, že starobný
dôchodok bol vymeraný z III. pracovnej kategórie a bol vypočítaný z priemerného mesačného zárobku
za roky 1969, 1968, 1967, 1966 a 1970, ktorý po úprave pre výpočet dôchodku je 2 038,- Sk. Celková
započítaná doba zamestnania je 42 rokov, pre výšku dôchodku je rozhodujúcich 39 rokov, z toho v
III. pracovnej kategórii je 39 rokov. Dôchodok ku dňu vzniku nároku je 64% priemerného mesačného
zárobku, t.j. 1 305,- Sk mesačne. Odporkyňa podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. v konaní o nároku na pomerný starobný dôchodok a jeho
výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktorý vznikol pred 1. januárom 2004 rozhodla podľa predpisu
účinného do 31. decembra 2004. Odporkyňa podľa č. 45 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 prihliadla
pri rozhodovaní o nároku na dôchodku aj k dobám zamestnania získaným na území Spolkovej republiky
Nemecko. Čiastkový starobný dôchodok v sume 459,96 Sk je určený ako časť z teoretickej sumy
starobného dôchodku v sume 1 305,- Sk, ktorá zodpovedá pomeru dôb zamestnania, ktoré navrhovateľ
získal podľa právnych predpisov Slovenskej republiky 6 159 dní k úhrnu dôb 17 474 dní zhodnotených
na nárok na teoretickú sumu starobného dôchodku. K uvedenej sume patrí úprava podľa zákona
č. 306/2002 Z.z. o 112%, t.j. 515,61 Sk a pevná suma 1 270,- Sk upravená koeficientom 0,35246
(6159:0,35246) na sumu 447,62, spolu 1 423,19 Sk. Táto suma starobného dôchodku bola zvýšená
od júla 2003 o 6%, t.j. o 85,39 Sk mesačne na 1 509,- Sk mesačne, od 1.2.2004 o 4%, t.j. 64,- Sk
mesačne na sumu 1 570,- Sk mesačne. Nakoľko suma pomerného starobného dôchodku vypočítaná
len z dôb zamestnania získaných na území Slovenskej republiky je k 1.5.2004 vo výške 2 929,- Sk a
suma starobného dôchodku z dôb zamestnania získaných na území Slovenskej republiky a Spolkovej
republiky Nemecko je k 1.5.2004 vo výške 1 570,- Sk, navrhovateľovi bude vyplácaný vyšší starobný
dôchodok vypočítaný len z dôb zamestnania získaných na území Slovenskej republiky. Rozhodnutím
číslo XXX XXX XXXX č. 3 zo dňa 22. mája 2006 odporkyňa podľa § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení a § 293e zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 244/2005
Z.z. zvýšila od 1. júla 2006 starobný dôchodok na 3 338,- Sk mesačne. Rozhodnutím číslo XXX XXX
XXXX zo dňa 3. júla 2006 odporkyňa podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zvýšila
od 1. júla 2006 starobný dôchodok na 3 537,- Sk mesačne.

Odporkyňa dobu zamestnania vykonávanú v Slovenskej republike zhodnotila podľa evidenčného
materiálu nachádzajúceho sa v jej evidencii od roku 1953 do roku 1970 a pri výpočte starobného
dôchodku navrhovateľa (pôvodne pomerného starobného dôchodku), vychádzala z údajov uvedených
v ELZD potvrdených bývalými zamestnávateľmi navrhovateľa. Z predloženého pôvodného ELDZ
vystaveného bývalým zamestnávateľom navrhovateľom Rektorátom Univerzity Komenského v
Bratislave vyplýva, že navrhovateľ v roku 1968 má uvedenú dobu zamestnania od 1.1.1968 do
31.12.1968 a jeho hrubý zárobok predstavoval 27 600,- Kčs, v roku 1969 má uvedenú dobu zamestnania
1.1.1969 do 31.12.1969 a jeho hrubý zárobok predstavoval 28 800,- Kčs a v roku 1970 má uvedenú
dobu zamestnania od 1.1.1970 do 30.6.1970 a jeho hrubý zárobok predstavoval 14 400,- Kčs a ďalej
je uvedené, že od 16.10.1969 do 16.9.1970 bol študijnom pobyte v Nemeckej spolkovej republike a
dňa 1.7.1970 - 1.10.1970 ostal v zahraničí, rozviazanie pracovného pomeru. Na základe námietok
navrhovateľa ohľadom jeho odpracovanej doby ako aj hrubého zárobku v roku 1970 odporkyňa vykonala



šetrenie na pobočke Sociálnej poisťovne Bratislava ako aj u bývalého zamestnávateľa navrhovateľa.
Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta zaslala opravený ELDZ navrhovateľa
a zároveň v liste zo dňa 15.4.2010 uviedla, že navrhovateľ mal priznaný základný plat 2 300,-
Sk mesačne, z tejto sumy mu vyplácala štipendium Nemecká spolková republika po prepočítaní
na slovenské koruny 1 890,- Sk. Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského mu doplácala
rozdiel 2 300 - 1 890, čo prestavuje 410,- Sk mesačne šesť mesiacov, čo predstavovalo 2 460,-
Sk. V opravenom ELDZ vystavenom bývalým zamestnávateľom navrhovateľa Univerzita Komenského
Bratislava, Prírodovedecká fakulta vyplýva, že navrhovateľ v roku 1970 má uvedenú dobu zamestnania
243 dní a jeho hrubý zárobok predstavoval 2 460 - Sk. V ďalšom opravenom ELDZ vystavenom bývalým
zamestnávateľom navrhovateľa Univerzita Komenského Bratislava, Prírodovedecká fakulta vyplýva, že
navrhovateľ v roku 1968 má uvedenú dobu zamestnania 366 dní a jeho hrubý zárobok predstavoval
22 722,- Sk, v roku 1969 má uvedenú dobu zamestnania 365 dní a jeho hrubý zárobok predstavoval
4 920,- Sk a v roku 1970 má uvedenú dobu zamestnania 243 dní a jeho hrubý zárobok predstavoval
2 460,- Sk a ďalej je uvedené, že 1.7.1970 emigroval, skončenie pracovného pomeru 31.8.1970. Na
základe týchto skutočností odporkyňa vydala rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 9. júna 2010,
ktorým zmenila rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX Č.. X zo dňa 22.5.2006 a po dodatočnom zhodnotení
vymeriavacieho základu za rok 1970 podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v
znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
zákona č. 721/2004 Z.z. priznala navrhovateľovi od 1.12.2003 pomerný starobný dôchodok v sume 2
672,- Sk mesačne. V uvedenej sume je zahrnutá úprava podľa zákona č. 306/2002 Z.z. v znení zákona
č. 639/2002 Z.z. a zvýšenie podľa zákona č. 222/2003 Z.z. Rozhodnutím číslo 380 901 7740 0 zo dňa
24. januára 2011 odporkyňa podľa § 293a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
zákona č. 43/2004 Z.z. rozhodla, že navrhovateľovi od 1. februára 2004 patrí starobný dôchodok v
sume 2 779,- Sk mesačne, podľa § 293a ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
zákona č. 43/2004 Z.z. a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
č. 466/2004 Z.z., ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkových dávok od 1. decembra 2004
navrhovateľovi od 1. decembra 2004 patrí starobný dôchodok v sume 2 874,- Sk mesačne, podľa §
293az zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 449/2008 Z.z. navrhovateľovi
od júla 2005 patrí starobný dôchodok v sume 3 129,- Sk mesačne, od júla 2006 navrhovateľovi patrí
starobný dôchodok v sume 3 316,- Sk mesačne, od 1. júla 2007 navrhovateľovi patrí starobný dôchodok
v sume 3 524,- Sk mesačne, od 1. júla 2008 navrhovateľovi patrí starobný dôchodok v sume 3 701,- Sk
mesačne, po prepočte sumy dôchodku podľa § 293ar zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v
znení zákona č. 659/2007 Z.z. starobný dôchodok v sume 3 701,- Sk mesačne predstavuje 122,90 eur
mesačne, od 1. januára 2009 navrhovateľovi patrí starobný dôchodok v sume 131,50 eur mesačne a
od 1. januára 2010 navrhovateľovi patrí starobný dôchodok v sume 135,60 eur mesačne. Odporkyňa
ďalej po správnom započítaní hrubých zárobkov za roky 1968 a 1969 rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX
X zo dňa 20. septembra 2012 podľa § 26 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení
neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1, § 112 ods. 4 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
v znení zákona č. 721/2004 Z.z. znížila navrhovateľovi starobný dôchodok od 1. novembra 2012 na
sumu 138,00 eur mesačne.

Z vyjadrenia Univerzity Komenského v Bratislave, Dekanát Prírodovedeckej fakulty číslo 61/
SEKRDEK/2012 zo dňa 29.2.2012 adresovaného odporkyni vyplýva, že pri zmene - oprave ELDZ
vychádzala zo mzdových listov navrhovateľa za roky 1968, 1969 a 1970. J.. A. bol od 17.10.1968 vyslaný
na ročnú stáž do Dortmundu - Inštitútu Maxa Plancka do 31.8.1969 a na jeho žiadosť bol pobyt predĺžený
do 31.8.1970. Počas jeho pobytu v tomto inštitúte mu bolo týmto inštitútom poskytnuté štipendium vo
výške 1 050 DM (1 890,- Kčs), pričom mi Univerzita Komenského v Bratislave vyplácala rozdiel medzi
jeho pôvodným platom 2 300,- Kčs a to vo výške 410,- Kčs, z ktorého bola odvedená daň. Z tohto
dôvodu mu bol v roku 1968 vyplatený a na mzdových listoch evidovaný hrubý zárobok vo výške 22 722,-
Kčs, v roku 1969 vo výške 4 920 a v roku 1970, kedy bol s ním skončený pracovný pomer vo výške 2
460,- Kčs. Nakoľko mu bolo poskytované štipendium v Nemeckej spolkovej republike, na jeho mzdové
nároky sa vzťahovala Smernica č. 163/4223/64 zo dňa 28.1.1964. Plat J.. A. počas jeho študijného
pobytu v zahraničí bol upravený úpravou platu zo dňa 20.11.1969 podpísanou dekanom fakulty a z
uvedeného dokumentu jednoznačne vyplýva, že mu bolo priznané štipendium vo výške 1 050 DM, po
prepočítaní 1 890,- Kčs mesačne. V dôsledku toho boli jeho pracovné príjmy počas študijného pobytu
v Nemeckej spolkovej republike upravené tak, že mu zamestnávateľ vyplácal platový rozdiel medzi
tuzemským platom 2 500,- a zahraničným štipendiom 1 890,- Kčs, teda vo výške 410,- Kčs mesačne
po odpočítaní dane ako to vyplýva zo mzdových listov J.. A..



Z úpravy platu počas študijného pobytu v zahraničí č. 9579/1968 zo dňa 20.11.1969 vyplýva, že na
základe oznámenia Katedry biochémie PFUK navrhovateľ odišiel dňa 17.10.1968 na jednoročný študijný
pobyt do Nemeckej spolkovej republiky. Výška priznaného štipendia je DM 1 050,- , čo je po prepočítaní
Kčs 1 890,- mesačne. V dôsledku toho boli upravené pracovné príjmy navrhovateľa počas študijného
pobytu v Nemeckej spolkovej republike podľa čl. 6 Smernice ministerstva financií číslo 163/4223/64
s tým, že navrhovateľovi bude vyplácaný rozdiel medzi tuzemským platom 2500,- Kčs a zahraničným
štipendiom Kčs 1 890, vo výške 410,- Kčs mesačne po odpočítaní dane zo mzdy. Pracovné príjmy
navrhovateľa boli zastavené dňom 16.10.1968 a v plnom rozsahu budú uvoľnené dňom nástupu do
práce.

Z dokladu - predĺženie študijného pobytu č. 7179/69 zo dňa 22.7.1969 vyplýva, že dekanát
Prírodovedeckej fakulty UK s dal súhlas na predĺženie študijného pobytu na Max-Planck-Institute v
Dortmunde v NSR a zároveň navrhovateľ bol požiadaný, aby oznámil, nakoľko mali byť upravené jeho
platové náležitosti, výška jeho štipendia mu bola zmenená alebo ostala ako doteraz.

Z dokladu - rozviazanie pracovného pomeru č. 5372/1970 zo dňa 24.8.1970 vyplýva, že navrhovateľ
bol dekanátom Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave vyzvaný dňa 20.7.1970, aby nastúpil na svoje
pracovisko do práce. Nakoľko navrhovateľ tak neurobil, bola mu daná k 1.9.1970 v zmysle § 48 ods. 1
písm. e) zákona č. 65/1965 Zb. a zákona č. 153/1969 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 65/1965
Zb. dvojmesačná výpoveď z pracovného pomeru a bolo mu oznámené, že dňom 31.8.1970 prestáva
byť pracovníkom Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského a pracovný pomer je zo strany tejto
organizácie považovaný za skončený.

Z potvrdenia Max-Planck -Inštitútu zo dňa 28.7.1974 vyplýva, že L.. A. A., nar. X.X.XXXX, vedecký
asistent Univerzity Komenského Bratislava od 1.9.1968 obdržal štipendium pre vyššie vzdelanie od Max-
Planckovej-Spoločnosti pre podporu vied, Mníchov a až do jeho odchodu z Inštitútu dňa 30.7.1972 bol
vedecky činný. Výška jeho štipendia obnášala do 31.12.1970 DM 1 050,- a od 1.1.1971 DM 1 350,-.
Tento obnos bol oslobodený od dane a poistení.

Z vyjadrenia Univerzity Komenského, Dekanát Prírodovedeckej fakulty č. 387/SEKRDEK/2013 zo dňa
1.10.2012 súd zistil, že toto vyjadrenie je zhodné s už podaným vyjadrením číslo 61/SEKRDEK/2012
zo dňa 29.2.2012 a neobsahuje žiadne nové skutočnosti.

Z vykonaného dokazovania má súd za jednoznačne preukázané, že navrhovateľ bol vyslaný na ročnú
stáž do Dortmundu - Inštitútu Maxa Plancka v Dortmunde, Spolková republika Nemecko od 17.10.1968
do 31.8.1968, ktorá bola na jeho žiadosť predĺžená do 31.8.1970. Navrhovateľovi bolo poskytnuté týmto
inštitútom štipendium vo výške 1 050,- DM, čo po prepočte predstavovalo 1 890,- Kčs, pričom rozdiel
medzi jeho pôvodným platom vo výške 2 300,- Kčs vyplácala Univerzita Komenského v Bratislave
vo výške 410,- Kčs. Na úpravu tuzemského platu pracovníkov vyslaných do zahraničia sa vzťahovala
Smernica ministerstva financií číslo 163/4.223/64 zo dňa 28.1.1964, ktorá však ohľadom nemocenského
poistenia ako aj dôchodkového zabezpečenia odkazovala na ustanovenia vyhlášky č. 184/1960 Zb.
a úprava dôchodkového zabezpečenia pracovníkov, ktorí boli vyslaní na študijný pobyt v zahraničí a
poberajú v zahraničí štipendium bola riešená v ustanovení § 37 a § 38 vyhlášky č. 102/1964 Zb., ktorou
sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení.

Súd konštatuje, že odporkyňa neprihliadla na námietky navrhovateľa uvedené v jeho písomných
vyjadreniach a nezaoberala sa tým, či postup pri vydávaní nových ELDZ zo strany

bývalého zamestnávateľa navrhovateľa je v súlade s vyššie uvedenými právnymi predpismi a teda,
či v tomto konkrétnom prípade na navrhovateľa nevzťahuje pri jeho dôchodkových nárokoch v plnom
rozsahu ustanovenie § 37 a § 38 vyhlášky č. 102/1964 Zb. Súd sa v tejto súvislosti nestotožnil a právnym
názorom odporkyne, že je viazaná iba údajmi, ktoré poskytne zamestnávateľ na ELDZ a teda nemá v
tomto smere žiadnu kontrolnú povinnosť, nakoľko odporkyňa má sama zo zákona povinnosť všetky údaje
v súvislosti s rozhodovaním o dávke preveriť a posúdiť aj s prihliadnutím na právne predpisy, ktoré sa
na vec vzťahujú, čo v danom prípade napriek opakovaným námietkam zo strany navrhovateľa neurobila.
Ohľadom dátumu skončenia pracovného pomeru navrhovateľa s bývalým zamestnávateľom súd
konštatuje, že otázku platného ukončenia pracovného pomeru odporkyňa nemôže v rámci rozhodovania
o dôchodkovej dávke rozhodnúť a navrhovateľ má možnosť riešiť svoje nároky v prípadnom inom
súdnom konaní.



Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX Č.. 1 zo dňa 22.
mája 2006, rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX Č.. X zo dňa 22. mája 2006 v spojení so zmenovým
rozhodnutím zo dňa 9. júna 2010, rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX Č.. 3 zo dňa 22. mája 2006,
rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX zo dňa 3. júla 2006, rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 24.
januára 2011 a rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 20. septembra 2012 zrušil podľa § 250j ods.
2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní odporkyňa bude postupovať v naznačenom smere, opätovne posúdi nárok
navrhovateľa na starobný dôchodok, vysporiada sa s námietkami navrhovateľa ohľadom úpravy jeho
hrubých zárobkov v rokoch 1968 až 1970, zaujme stanovisko ohľadom posúdenia skutočnosti, či
navrhovateľ v čase jeho vyslania na študijný pobyt v zahraničí spĺňal postavenie experta v zahraničí a
opätovne došetrí u bývalého zamestnávateľa, na základe akých skutočností bol vyslaný do zahraničia,
t.j. či na základe medzinárodnej dohody resp. dohody medzi bývalým zamestnávateľom a Inštitútom
Max-Plancka v Spolkovej republike Nemecko, ako boli riešené jeho štipendijné podmienky a či riešenie
jeho platových nárokov bolo v súlade s právnymi predpismi o dôchodkovom zabezpečení a teda či
nedošlo u zamestnávateľa k prípadnému pochybeniu. V novom rozhodnutí podrobne odôvodní akými
úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe
rozhodovala.

Odporkyňa je v novom prejednaní viazaná právnym názorom súdu (250r O.s.p.).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ bol
v konaní úspešný, a preto mu súd priznal náhradu trov konania, ktoré vznikli na nákladoch právneho
zastúpenia a to za 3 úkony v roku 2013 vo výške 1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods. 4 veta
druhá vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (1. príprava a prevzatie zastúpenia, 2. písomné podanie na súd dňa
19.11.2013, 3. účasť na pojednávaní dňa 27.11.2013), t.j. 3 x 60.07 eur a režijný paušál 3 x 7,81 eur
(§ 16 ods. 3) a za 1 úkon v roku 2014 vo výške 1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods. 4 veta druhá
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (účasť na pojednávaní dňa 22.1.2014), t.j. 1 x 61,87 eur a režijný paušál 1 x
8,04 eur (§ 16 ods. 3), celkove suma trov právneho zastúpenia za roky 2013 a 2014 predstavuje 273,55
eur a je zvýšená o DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z) čo predstavuje 20% zo sumy 273,55
eur, t.j. o 54,71 eur. Trovy právneho zastúpenia prestavujú celkove 328,26 eur, ktoré odporkyňa zaplatí
k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajskom súde v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí

byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené kto ho robí, ktorej veci sa

týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby



jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak

je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,

súd vyhotoví kópie na jeho trovy. /§ 42 ods. 3 O.s.p./

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 O.s.p./.

Citované v ďalších rozhodnutiach