Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/69/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010200312 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1010200312.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcov: 1) Vojtech M., R. XX, J., 2) Y. F., R. XX, J., 3) Y. K., L. XX, J., 4) H. L., H. 9, J., 5) Z. O., R. XX, J., 6) D. R., R. XX, J., 7) E. H., K. 6 Pezinok, 8) Z. P., B. 7, J., 9) K. G., R. XX, J., XX) B. B., R. XX, J., XX) C. L., Za hradbami XX, J., XX) Y. S., X. XX, J., XX) C. J., B. XX, J., XX) U. O., 1. mája 6, J., XX) A. H., K. 8, J., XX) E. L., P. 8, H., XX) R. L., R. XX, J., XX) R. R., R. 8, J., XX) A.. H. S., R. XX, J., XX) E.. G. F., H. 6, J., XX) H. J., Za hradbami XX, J., XX) H.. H. O., H. 6, J., XX) S. D., R. XX, J., XX) A.. J. E., P. XX, L., XX) A.. B. E., Za hradbami 7, J., XX) E. J., R. XX, J., XX) Y. H., obaja R. XX, J., XX) O. E., R J., XX) R. P., Y. cesta 9, J., XX) K. J., L. XXX, J., XX) G. M., K. XX, J., XX) O. R., P. XX, J., všetci zastúpení: Mgr. Mária Čechová, advokátka so sídlom Kpt. Jaroša 9, Pezinok, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, Trenčianska 55, Bratislava (ako nástupca Krajského pozemkového úradu v Bratislave), o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia Krajského pozemkového úradu v Bratislave č.: 1426/238/2009 zo dňa 08.10.2009, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: 1426/238/2009 zo dňa 08.10.2009 a prvostupňové rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Senci č.j.: OPÚ/2008/634/2009-797/JD zo dňa 29.06.2009 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom náhradu trov konania za súdny poplatok v sume 66 eur na účet ich právnej zástupkyne do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne Užívatelia pozemkov v záhradkovej osade Malacká - Krížna v Pezinku ako členovia Základnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov 6-85 Pezinok, medzi ktorými boli aj žalobcovia, podali prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne H.. L. na prvostupňový správny orgán dňa 29.12.2008 návrh na začatie konania za účelom vyporiadania vlastníctva k pozemkom v zriadenej záhradkovej osade podľa zákona č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim (ďalej aj len zákon č. 64/1997 Z.z.). K návrhu podpísanom H.. L. boli pripojené ako prílohy dve zmluvy o prenechaní poľnohospodárskej pôdy na dočasné užívanie zo dňa 03.10.1985, zoznam všetkých užívateľov (ich rodné čísla, adresy a výmery, ktorú užívajú), podklady použité k oceneniu pozemkov, zoznam vlastníkov pôvodných nehnuteľností, geometrický plán a kópie výziev na uzavretie kúpnych zmlúv. Súčasťou bolo aj plnomocenstvo základnej organizácie SZZ 6-85 Pezinok, Malacká - Krížna zo dňa 20.09.1999 a uznesenie z členskej schôdze tejto organizácie zo dňa 10.04.2006, ktorá súhlasila so zastupovaním jednotlivých členov ZO Mgr. Bartovicovou. Z dôvodu zistenia formálnych nedostatkov návrhu sa konalo dňa 26.02.2009 ústne pojednávanie a dňa 15.04.2009 bolo vydané rozhodnutie o prerušení konania. V tomto rozhodnutí správny orgán uviedol, že návrh bolo potrebné doplniť o plnomocenstvá na zastupovanie od každého užívateľa, doložiť vyjadrenie okresnej prokuratúry, zmluvy o dočasnom užívaní pre členov ZO, zoznam členov s dátumom vstupu do ZO a doložiť originál alebo overenú fotokópiu zmlúv o prenechaní poľnohospodárskej pôdy na dočasné užívanie. Doloženie dokladov bolo žiadané aj listom zo dňa 03.06.2009. Vlastníci dotknutých pozemkov navrhovali návrh zamietnuť. Obvodný pozemkový úrad v Senci rozhodnutím č.j. OPÚ/2008/634/2009-797/JD zo dňa 29.06.2009 zamietol podľa § 7 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. návrh na začatie konania, pričom v odôvodnení vymenoval všetky doručené doklady, uviedol, že zástupkyňa užívateľov bola vyzvaná na doloženie plnomocenstiev od užívateľov, o overené fotokópie zmlúv o prenechaní poľnohospodárskej pôdy na dočasné užívanie, o zmluvy o dočasnom užívaní pre jednotlivých členov s potvrdením vstupu do ZO SZZ a o vyjadrenie prokuratúry. Keďže tieto doklady neboli predložené, podľa názoru správneho orgánu neboli splnené podmienky citovaného zákona na konanie a preto návrh zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podali užívatelia v zastúpení H.. L. odvolanie, v ktorom poukázali na § 30 ods. 1 písm. d/, § 19 ods. 1,2,3, § 32 správneho poriadku s tým, že odstraňovanie nedostatkov podania je konkretizáciou zásady úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkmi konania. Uviedli, že nedisponujú vyjadrením okresnej prokuratúry s tým, že správny orgán sa môže priamo obrátiť na túto prokuratúru, ak to považuje za potrebné. Zároveň uviedli, že viaceré požadované doklady - overené fotokópie zmlúv o prenechaní poľnohospodárskej pôdy na dočasné užívanie a zmluvy o dočasnom užívaní pre jednotlivých členov, boli predložené správnemu orgánu už k návrhu na začatie konania zo dňa 10.11.1998 a teda správny orgán ich má k dispozícii. Zástupkyňa užívateľov predložila plnomocenstvá jednotlivých užívateľov datované dňom 11.09.2008. Z týchto splnomocnení je zrejmé, že jednotliví užívatelia splnomocnili H.. L. na vybavovanie záležitostí súvisiacich s majetkoprávnym usporiadaním pozemkov v záhradkovej osade pred príslušnými orgánmi štátnej správy a samosprávy a táto je splnomocnená ku všetkým úkonom. Boli predložené aj overené fotokópie zmlúv o prenechaní pôdy na dočasné užívanie ako aj zoznam členov s uvedením dátumov vstupu do ZO SZZ. Právny predchodca žalovaného o odvolaní rozhodol rozhodnutím č.: 1426/238/2009 zo dňa 08.10.2009 tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Vyslovil názor, že zástupkyňa užívateľov nemala platné písomné splnomocnenie od užívateľov a preto je návrh ako právny úkon neplatný. Neskôr predložené plnomocenstvá sú podľa jeho názoru irelevantné a vyslovil pochybnosti o ich vierohodnosti. Uviedol tiež, že členovia príslušnej ZO nie sú užívateľmi, nakoľko neboli uzatvorené „malé“ zmluvy a teda vlastníctvo nie je možné vyporiadať podľa citovaného zákona. Keďže neboli splnené podmienky uvedené v § 7 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z., t.j. že návrh na začatie konania nepodala nadpolovičná väčšina užívateľov... bolo potrebné aj s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžo/25/2005 zo dňa 27.04.2006 návrh zamietnuť. Žalovaný napokon vyslovil názor, že neboli splnené podmienky podľa § 2 ods. 2, § 3 ods. 1 a § 7 ods. 1 cit. zákona. II. Žaloba Včas podanou žalobou sa užívatelia menovite uvedení v prílohe k žalobe domáhali preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadali zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Uviedli, že boli na svojich právach ukrátení, poukázali na § 2 ods. 2, § 3 ods. 1 a § 7 ods. 1 zák. č. 74/1997 Z.z. s tým, že na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Poukázali tiež na § 17 ods. 1 a § 34 správneho poriadku, keďže užívatelia boli riadne zastúpení a správny orgán bol povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať, pričom požadované overené fotokópie zmlúv o prenechaní poľnohospodárskej pôdy na dočasné užívanie ako aj zmluvy o dočasnom užívaní pre jednotlivých členov boli predložené správnemu orgánu k návrhu na začatie konania zo dňa 10.11.1998. Členovia ZO SZZ 6-85 Pezinok uzatvorili platné nájomné zmluvy so záhradkovou organizáciou, na základe ktorých užívali záhradky. Záhradková organizácia užívala pozemky na základe zmlúv o prenechaní poľnohospodárskej pôdy na dočasné užívanie, ktoré boli predložené správnemu orgánu. Plnomocenstvo pre zástupkyňu bolo udelené uznesením členskej schôdze zo dňa 10.04.2006, pričom plnomocenstvá jednotlivých užívateľov pozemkov boli predložené spolu s odvolaním dňa 17.07.2009 a doplnením odvolania zo dňa 20.07.2009. Návrh teda podala nadpolovičná väčšina užívateľov, ktorí užívajú nadpolovičnú výmeru plochy a ktorí zároveň preukázali aj splnenie podmienky uvedenej v § 7 ods. 1 cit. zákona, t.j. že vlastníci odmietli uzavrieť kúpnu zmluvu s návrhom ceny vo výške zákonnej náhrady, resp. že sa vlastníci v zákonom stanovenej lehote nevyjadrili. III. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný vo vyjadrení k žalobe túto navrhol zamietnuť, pričom zotrval na názore, že nebolo preukázané splnomocnenie zástupkyne od jednotlivých užívateľov na podanie návrhu na začatie konania a tento návrh je teda od začiatku neplatný. Dodatočne doručené plnomocenstvá, síce podpísané dňa 11.09.2008, nemôžu odstrániť neplatnosť právneho úkonu. Členovia ZO nemajú uzatvorené nájomné zmluvy so ZO SZZ 6-85 Pezinok (malé zmluvy) a teda pozemok užívajú nelegálne. Vzťahy medzi členmi ZO a vlastníkmi pozemkov je možné vyporiadať v občiansko-právnom konaní podľa občianskeho zákonníka. IV. Posúdenie veci Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p. a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Zákon č. 64/1997 Z.z. upravuje: a) užívanie pozemkov v zriadených záhradkových osadách na základe nájomného vzťahu zriadeného týmto zákonom, b) postup obvodných pozemkových úradov, vlastníkov pozemkov v zriadených záhradkových osadách (ďalej len "vlastníci"), nájomcov a užívateľov pozemkov v zriadených záhradkových osadách a Slovenského pozemkového fondu v konaní o pozemkových úpravách podľa osobitného predpisu (ďalej len "konanie") na účely vyporiadania vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. zriadenou záhradkovou osadou sa rozumie záhradková osada zriadená do 24. júna 1991 na pozemkoch, ku ktorým bola uzavretá zmluva o dočasnom užívaní pozemku medzi Slovenským zväzom záhradkárov, Slovenským zväzom chovateľov alebo jeho organizačnou zložkou (ďalej len "záhradkárska organizácia"), alebo jej členom a poľnohospodárskou organizáciou alebo inou organizáciou, ktorá k pozemku mala a) právo správy (právo hospodárenia) alebo b) právo družstevného užívania, alebo c) právo náhradného užívania, alebo d) právo užívania na zabezpečenie výroby, alebo e) iné užívacie právo. Podľa § 6 zákona č. 64/1997 Z.z. účastníkmi konania sú: a) užívatelia, b) záhradkárska organizácia, c) vlastníci, d) Slovenský pozemkový fond. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. konanie sa začína na návrh nadpolovičnej väčšiny užívateľov, ktorí užívajú nadpolovičnú výmeru plochy a prislúchajúci podiel z výmery spoločných pozemkov a ktorí preukázali, že vlastníci odmietli k týmto pozemkom uzavrieť kúpnu zmluvu s návrhom ceny najmenej vo výške náhrady uvedenej v § 11 alebo že vlastníci sa k návrhu kúpnej zmluvy nevyjadrili v lehote podľa odseku 2. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 64/1997 Z.z. ak návrh kúpnej zmluvy podľa odseku 1 neobsahuje lehotu na jeho prijatie alebo ak obsahuje kratšiu lehotu, táto lehota je 30 dní odo dňa jeho doručenia. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. Pri výklade právnej normy treba vychádzať z toho, že podstatná je aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť (napr. nález ÚS ČR z 04.02.1997, sp. zn. Pl. ÚS 21/96). Úlohou sudcu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi (napr. nález ÚS ČR z 02.11.2009, sp. zn. II. ÚS 2048/2009). Podľa konštantnej judikatúry nemožno orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov (napr. nález ÚS ČR z 07.09.2010, sp. zn. Pl. ÚS 34/09). V prvom rade treba uviesť, že pri podaní žaloby neboli užívatelia zastúpení advokátom tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 250a O.s.p. a keďže ani na výzvu súdu nebol tento nedostatok odstránený, súd konanie uznesením č.k. 2S 69/2010-107 zo dňa 15.02.2012 zastavil. Keďže sa niektorí z pôvodných žalobcov dali zastúpiť advokátkou, súd uznesením č.k. 2S 69/2010-191 zo dňa 22.09.2013 zrušil zastavujúce uznesenie v rozsahu tých žalobcov, ktorí boli v konaní riadne zastúpení. Títo žalobcovia sú uvedení v záhlaví rozsudku. Zásadnou právnou otázkou v tejto veci bolo posúdenie, či bol návrh na začatie konania doručený správnemu orgánu dňa 29.12.2008 podaný v súlade so zákonom, najmä či ho podali kvalifikovaným spôsobom užívatelia definovaní v ustanovení § 7 ods. 1 cit. zákona, keďže návrh bol podpísaný iba ich zástupkyňou. Žalovaný nesprávne tento právny úkon posúdil ako neplatný od začiatku z dôvodu absencie plnomocenstiev na podanie takéhoto návrhu od jednotlivých užívateľov. Z dôvodu tohto nesprávneho právneho záveru sa správne orgány vecou v podstate ani meritórne nezaoberali a nekonali vo veci postupom uvedeným v § 7 a nasl. cit. zákona. Je nepochybné, že návrh na začatie konania bol podaný v zákonom stanovenej lehote uvedenej v § 18 ods. 7 cit. zákona a tento je po obsahovej stránke kvalifikovaný. Je nesporné, že návrh podpísala Mgr. Bartovicová ako zástupkyňa užívateľov pozemkov, ktorá síce svoje oprávnenie podať predmetný návrh pôvodne oprela iba o plnomocenstvo ZO SZZ 6-85 Pezinok, Malacká - Krížna zo dňa 20.09.1999 podpísané predsedom ZO a uznesením z členskej schôdze tejto ZO zo dňa 10.04.2006, na ktorej užívatelia súhlasili so svojim zastupovaním, avšak, čo je podstatné, v rámci správneho konania, ktoré tvorí na prvom a druhom stupni jeden celok vychádzajúc zo zásady jednotnosti správneho konania, tento nedostatok odstránila v odvolacom konaní, v ktorom preukázala svoje oprávnenie zastupovať jednotlivých užívateľov plnomocenstvami datovanými dňa 11.09.2008. Treba podotknúť, že predložila originály plnomocenstiev, ktorými jednotliví užívatelia ako členovia ZO prejavili svoju vôľu sa nechať zastupovať v správnom konaní touto zástupkyňou a preto je záver žalovaného o neplatnosti návrhu jednoznačne nesprávny. S poukazom na zásadu jednotnosti správneho konania, keď účastník konania môže aj v odvolacom konaní odstrániť tvrdené nedostatky, treba odmietnuť záver žalovaného, že plnomocenstvá doručené po vydaní prvostupňového rozhodnutia nemajú svoju relevantnosť, práve naopak. Úvaha žalovaného o vierohodnosti predložených plnomocenstiev neobstojí. Neexistuje žiaden dôkaz preukazujúci, že by boli plnomocenstvá antidatované. Úradné osvedčenie pravosti podpisov pritom v danom prípade zákon nevyžaduje. Z obsahu spisu pritom nepochybne vyplýva, že Mgr. Bartovicová bola v predmetnej veci viac rokov činná, keď v podstate disponovala plnomocenstvom už zo dňa 20.09.1999 a členská schôdza konaná 10.04.2006 jednoznačne súhlasila so zastupovaním členov ZO touto osobou. Aj preto nemožno mať akékoľvek pochybnosti o vôli jednotlivých užívateľov dať sa zastúpiť Mgr. Bartovicovou, ktorá teda v mene užívateľov podala kvalifikovaný návrh, ktorým konanie podľa zákona č. 64/1997 Z.z. začalo. V ďalšom konaní bude na správnom orgáne prvého stupňa, aby posúdil, či bol návrh podaný v súlade s § 7 ods. 1 cit. zákona, t.j. či tento podala nadpolovičná väčšina užívateľov užívajúcich nadpolovičnú výmeru plochy, ktorí zároveň preukázali, že vlastníci odmietli k dotknutým pozemkom uzavrieť kúpnu zmluvu..... Súd sa teda v tomto štádiu konania žiadnym spôsobom nevyjadruje k dôvodnosti návrhu, ktorého dôvodnosť a splnenie všetkých zákonných podmienok alebo nedôvodnosť musí preukázať správny orgán, ktorý sa dôsledne vyporiada aj s námietkami vlastníkov pozemkov rešpektujúc ich zákonné práva, pričom rozhodnutie správneho orgánu bude po jeho právoplatnosti a využití opravných prostriedkov preskúmateľné súdom na základe žaloby podanej niektorým z účastníkov konania uvedených v § 6 cit. zákona. Je nepochybné, že k návrhu boli pripojené zmluvy o prenechaní poľnohospodárskej pôdy na dočasné užívanie ako aj ďalšie súvisiace doklady, avšak v spise sa nenachádzajú zmluvy o dočasnom užívaní pre jednotlivých členov ZO (tzv. malé zmluvy), ktoré však boli podľa tvrdení užívateľov predložené správnemu orgánu prvého stupňa už k návrhu na začatie konania zo dňa 10.11.1998. K tomuto tvrdeniu sa správne orgány nijako nevyjadrili, pričom podľa názoru súdu bol ich postup príliš formalistický a teda nesúladný s princípmi materiálno-právneho štátu, keď žiadali od užívateľov doklady, ktoré majú k dispozícii na svojom úrade. Opak musí preukázať správny orgán a len potom môže vyžadovať uvedené doklady od užívateľov, ktorí by ich však v prípade, ak nimi disponujú, mohli bez ťažkostí taktiež predložiť za účelom efektívneho pokračovania správneho konania. Vyžadovanie predloženia vyjadrenia okresnej prokuratúry je nad rámec zákona. Napokon nič nebráni správnemu orgánu, ak je názoru, že sa v ďalšom konaní nezaobíde bez tohto vyjadrenia, aby o toto vyjadrenie prokuratúru sám požiadal. Súd má teda za to, že v súlade s § 17 ods. 1 správneho poriadku sa účastníci konania - užívatelia mohli dať zastúpiť zástupcom, ktorého si aj vo veci zvolili a tento podal v ich mene návrh na začatie konania. Tvrdenie žalovaného o nesplnení podmienok podľa § 2 ods. 2 a § 7 ods. 1 cit. zákona je predčasné. Ako už súd vyššie uviedol, správny orgán prvého stupňa bude povinný vo veci konať podľa zákona a dôsledne dbať na ochranu práv a oprávnených záujmov všetkých dotknutých osôb, t.j. jednak užívateľov a jednak vlastníkov pozemkov. Žalovaný správne poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžo 25/2005, pričom judikatúra súdov je v tomto smere nemenná a skutočne je nesplnenie podmienok podľa § 7 ods. 1 cit. zákona dôvodom pre zamietnutie takéhoto návrhu. Správne orgány však v danom prípade vôbec neskúmali splnenie zákonných podmienok pre kvalifikované začatie konania podľa zákona č. 64/1997 Z.z., keď žiadnym spôsobom nevyhodnotili, či išlo o návrh nadpolovičnej väčšiny užívateľov užívajúcich nadpolovičnú výmeru plochy a či títo doručili vlastníkom návrhy kvalifikovaných kúpnych zmlúv... Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Riadny chod spravodlivosti v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, zaväzuje súdy a orgány verejnej správy na odôvodňovanie rozhodnutí. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup je nezlučiteľný so zásadou spravodlivého konania. Tomuto procesnému právu účastníka zodpovedá podľa § 157 ods. 2 O.s.p. a podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku povinnosť súdu a správneho orgánu nielen rozhodnúť, ale tiež vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Ak tak neurobia, zaťažia svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v tom, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a účastníkovi konania sa postupom či už správneho orgánu alebo súdu odníme možnosť konať pred týmto orgánom a súčasne tieto orgány postupujú aj v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd. Perfektnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reakciu na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, aj na také, ktoré sú pre rozhodnutie bezvýznamné, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie rozhodujúce, odpoveď špecifická k danej skutočnosti či argumentu sa vyžaduje. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím oprávnenej proti nemu podať opravný prostriedok, resp. žalobu, je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. Určité rozhodnutie bez ohľadu na jeho závažnosť, či plošný následok vyžaduje, aby správny orgán svoje rozhodnutie podrobne zdôvodnil s uvedením konkrétnych skutočností, ktoré jeho rozhodnutie odôvodňujú. Všeobecné konštatovanie aplikovaných ustanovení právnych predpisov bez bližšej špecifikácie a logického vysvetlenia nie je dostatočným pre akékoľvek rozhodnutie. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej správy vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva. Treba odmietnuť postup žalovaného, ktorý sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dôsledne nezaoberal námietkami odvolateľov, nevysvetlil, prečo bolo vyžadované vyjadrenie prokuratúry, nezaujal stanovisko k tvrdeniu, že viaceré doklady už mal orgán prvého stupňa k dispozícii z predošlého konania a napokon sa nevyjadril ani k námietke porušenia zásady súčinnosti. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Inštitút súčinnosti je ustanovený na viacerých miestach správneho poriadku (§ 3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56) a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností. Účastník správneho konania má nielen právo navrhovať dôkazy ale na potvrdenie správnosti svojho tvrdenia má súčasne povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti podmieňujúcej výsledok konania. Nesplnenie si tejto povinnosti však nezbavuje správny orgán zistiť vo veci skutočný stav, keďže túto povinnosť správnemu orgánu ukladá zákonodarca v § 32 ods. 1 správneho poriadku. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti a postupuje v súlade so správnym poriadkom, aj keď účastník správneho konania je nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje alebo nepredkladá žiadne dôkazy a k veci samej sa žiadnym spôsobom nevyjadruje. Treba zároveň rozlišovať od práva účastníka na vyjadrenie sa k začatiu konania, ako aj jeho práva na predkladanie alebo navrhovanie dôkazov, od jeho práva vyjadriť sa k podkladom alebo dôkazom zabezpečeným v konaní správnym orgánom, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu vo veci samej, ktoré právo účastníkovi správneho konania zákonodarca ustanovil v § 33 správneho poriadku. Účastník má právo vyjadrovať sa k podkladom v ktoromkoľvek štádiu konania, pričom sa môže vyjadriť k jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam skutkovým i právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným námietkam účastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. Z uvedených dôvodov povinnosťou správneho orgánu je umožniť účastníkovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia oboznámil s dôkazmi, ako aj so všetkými podkladmi, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie vo veci, a za tým účelom oznámiť účastníkovi, že má možnosť sa vyjadriť pred vydaním rozhodnutia. Správny orgán v konaní môže pokračovať a vydať rozhodnutie, ak sa účastník svojho práva na vyjadrenie výslovne vzdá alebo ostane nečinný. Pokiaľ správny orgán vydal rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil účastníkovi konania vyjadriť sa pred rozhodnutím, ide o procesné pochybenie správneho orgánu a teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Posúdenie súdu v preskúmavacom konaní, či takéto procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou, ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, je individuálne a je podmienené konkrétnymi okolnosťami toho ktorého prípadu. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím ako nezákonné podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom, súc viazaný v tomto rozsudku vysloveným právnym názorom súdu, bude postupovať v naznačenom smere. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní priznal žalobcom právo na náhradu trov za súdny poplatok, keďže ich právna zástupkyňa si trovy právneho zastúpenia neuplatnila. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.