Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/223/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201208 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1010201208.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: Asociácia spotrebiteľských subjektov Slovenska, Popradská 6, Stará Ľubovňa, zastúpený: JUDr. Slavomír Firment, advokát, ul. 17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva SR, Mierová 19, 827 15 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. 33/2010 zo dňa 14.04.2010, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a . Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou faxom dňa 22.06.2010 o 16.09 hod., zároveň podanou na pošte dňa 22.06.2010, súdu dňa 24.06.2010 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 14.04.2010, č. k. 33/2010 a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 01.03.2010 č. k. 264/2010-3330 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca si zároveň uplatňoval aj náhradu trov konania. Žalobca uvádza, že napadnutým rozhodnutím žalovaného bol zamietnutý rozklad žalobcu voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, ktorým komisia žalobcovi poskytla štátnu dotáciu na projekt „Zvýšenie vymožiteľnosti spotrebiteľských práv prostredníctvom súdov“ sa na rok 2010 vo výške 6.200,- eur. Dňa 08.03.2010 bolo žalobcovi doručené prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, ktorým došlo k porušeniu rovnakých práv a povinností už v procese predkladania žiadosti o dotáciu na rok 2010, pretože žalovaný včas nesprístupnil informácie o dostupnom objeme a výške dotácii rovnakým spôsobom pre všetky projekty podané v roku 2010. Žalovaný v novembri 2009 oznámil združeniam, že vyčleňuje na projekt ADR - mimosúdne riešenie sporov 80.000,- - 100.000,- eur a na vydanie brožúrky o bezpečnosti hračiek 10.000,- eur. Žalobca v roku 2010 potreboval finančné projekty na pokračovanie projektu zastupovania spotrebiteľov na súdoch a preto požiadal dňa 21.12.2009 o zverejnenie informácií o výške dotácií aj na ďalšie projekty. Žalovaný informácie neposkytol s odôvodnením, že rozpočet Ministerstva hospodárstva SR na rok 2010 bude predložený až na rokovaní porady vedenia dňa 22.01.2010. Informácie o výške dotácií na rok 2010 sprístupnili až 26.01.2010, teda 5 dní pred ukončením podávania projektov. Ministerstvo na rok 2010 rozdelilo na dotácie združeniam iba 124.800,- eur. Žalovaný diskriminoval žalobcu tým, že mu znemožnil prístup k informáciám o skutočnej výške vyčlenených finančných zdrojov na rok 2010. Zároveň neoprávnene zvýhodnilo dve organizácie, ktorým o dva mesiace skôr špecifikoval ciele projektu, určilo limit pre požadovanú výšku dotácie a určil oprávnené náklady. Komisia v prvostupňovom rozhodnutí uviedla, že žalobcovi na projekt „Zvýšenie vymožiteľnosti spotrebiteľských práv prostredníctvom súdov“ poskytne dotáciu vo výške 6.200,- eur. V odôvodnení rozhodnutia nie sú vedené žiadne obmedzenia a žiadne obmedzenia na čerpanie dotácie neobsahuje ani výnos Ministerstva hospodárstva SR č. 1/2008 zo dňa 16.01.2008 o poskytovaní dotácií združeniam na ochranu spotrebiteľa. Výnos v § 1 ods. 1 určuje združeniam povinnosť preukázať schopnosť spolufinancovať najmenej 20 % všetkých nákladov na projekt z iných zdrojov, v ods. 2 určuje na aké náklady dotáciu nemožno poskytnúť. Prvostupňový správny orgán určením limitu 6.200,- eur s obmedzením nákladov na II. aktivitu - príprava podaní na súdy, účasť na súdnych konania, odborné diskusie a interaktívne stretnutia uložila žalobcovi obmedzenie, s ktorým nebola oboznámená, pričom obmedzenie nie je podložené žiadnymi predpismi. Žalobca namieta, že došlo v správnom konaní k porušeniu ust. § 3 Správneho poriadku, bol zo strany žalovaného diskriminovaný a poukazuje na pridelené dotácie rôznym spotrebiteľským subjektom. Žalobca sa v roku 2009 na podnet Ministerstva hospodárstva SR a Ministerstva spravodlivosti SR podieľal na riešený úloh transpozície a implementácie Smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, Smernice č. 98/27/ES o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov a Smernice č. 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ktoré sa stali súčasťou zákona o ochrane spotrebiteľa. Tým, že nedošlo k poskytnutiu žalobcom požadovanej dotácie, vystavil žalovaný žalobcu riziku neschopnosti pokračovať v začatých sporoch a tým aj likvidácie samotného občianskeho združenia, ktoré v prípade stiahnutia žalôb musí uhradiť vzniknuté trovy. Z priebehu správneho konania aj z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplynulo, že napriek tomu, že žalobca ako žiadateľ spĺňal všetky podmienky ministerstva a jeho prezentácia nevykazovala žiadne vecné alebo procesné vady, jej žiadosti o poskytnutie dotácie vo výške 50.000,- eur nebolo vyhovené v plnom rozsahu, a to aj napriek tomu, že správny orgán neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, žiadnu správnu úvahu, ktorá by poukazovala na odôvodnenosť postupu správneho orgánu pri akomkoľvek objektívnom krátení výšky požadovanej dotácie, čo do spôsobu a najmä kvantity. Žalobca poukazuje ďalej na to, že zo strany žalovaného jeho konaním došlo k porušeniu § 33 ods. 2 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že argumentácia žalobcu, že bol znevýhodnený pri príprave a predkladaní svojho projektu z dôvodu, že žalobcu by nebol vopred oznámil s objemom finančných prostriedkov vyčlenených celkom na všetky projekty, a z dôvodu, že žalovaný neoprávnene zvýhodnil dve organizácie, ktorým vopred „špecifikovalo“ ciele projektu a určil limit pre požadovanú výšku dotácií, je nesprávna z viacerých dôvodov, a to: 1/ list, v ktorom žalovaný informoval spotrebiteľské združenia o tom, že podporí uvedenou sumou dva projekty s vymedzeným predmetom, bol zaslaný spotrebiteľským združeniam podľa rozdeľovníka, teda adresátom bol aj žalobca. Žiadne iné spotrebiteľské združenie nemalo k dispozícii viac informácií ako žalobca. 2/ Nemožno súhlasiť ani s tvrdením, že spotrebiteľské združenia, ktorým bola schválená dotácia na projekt „Brožúrka o bezpečnosti hračiek“ a „ADR - mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov“, boli neoprávnene zvýhodnené. Každé spotrebiteľské združenie mohlo pripraviť projekt s uvedeným predmetom, žalobca teda nebol v znevýhodnenej pozícii voči ostatným spotrebiteľským združeniam, ani vo vzťahu k príprave projektu, ktorého téma bola súčasťou listu, ani vo vzťahu k príprave projektu s iným predmetom. Všetky spotrebiteľské združenia mali k dispozícii rovnaké informácie. 3/ Naopak, žalobcovi, ako jedinému spotrebiteľskému združeniu bola listom zo dňa 26.01.2010 na základe jeho žiadosti sprístupnená informácia o celkovej výške finančných prostriedkov, ktoré boli vyčlenené na projekty zo štátneho rozpočtu, čím sa práve žalobca dostal voči ostatným spotrebiteľských združeniam do informačnej výhody. Finančné prostriedky ministerstva na rok 2010 boli schválené poradou vedenia ministerstva dňa 22.01.2010 vo výške 159.331,- eur a následne rozpočtovým opatrením upravené na 133.000,- eur. Argumentácia žalobcu, že došlo k porušeniu § 3 Správneho poriadku, keď žalovaný obmedzil poskytnutie dotácie žalobcovi iba na sumu 6.200,- eur, hoci žalobca žiadal o poskytnutie dotácii vo výške 50.000,- eur je irelevantná. Nárok na poskytnutie štátnej dotácie totiž neexistuje, čo vyplýva z dikcie § 8a ods. 1 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon č. 523/2004 Z.z.). Žalovaný uvádza, že neexistuje žiaden všeobecný záväzný právny predpis, ktorý by uložil povinnosť žalovanému v plnej miere vyhovieť žiadosti spotrebiteľského združenia o dotáciu zo štátneho rozpočtu. Jediná povinnosť, ktorá pre žalovaného zo zákona vyplýva je povinnosť podľa § 25 ods. 6 zákona č. 250/2007 Z.z. podporiť spotrebiteľské združenie, ktorého činnosť je zameraná na oblasti uvedené v zákone. Zákon však neupravuje povinnosť finančne podporiť spotrebiteľské združenie. Finančná podpora pre spotrebiteľské združenia vo forme štátnej dotácie je teda len jednou z možných foriem podpory. Čo sa týka námietok žalobcom uvádzaných v žalobe ohľadne zvýhodňovania niektorých spotrebiteľských združení a otázka favorizovania týchto združení, ktoré budú zastupovať spotrebiteľov na súde podporená Ministerstvo spravodlivosti SR je v tomto prípade irelevantná. Ide o finančné prostriedky z rozpočtovej kapitoly ministerstva hospodárstva, pričom ministerstvo spravodlivosti finančne nepodporuje spotrebiteľské združenia. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že došlo k zníženiu štátnej dotácie oproti roku 2009 a tým je ohrozený ďalší priebeh súdnych konaní začatých v roku 2009 a čo v konečnom dôsledku nepriamo ohrozuje aj samotnú žalobcovu existenciu, táto je neopodstatnená, nakoľko podľa § 8a zákona č. 523/2004 Z.z. sa poskytuje dotácia zo štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok. Na dotáciu podľa zákona však nie je právny nárok. Požadovaná dotácia vo výške 20.000,- eur na zastupovanie sa zdala komisii ako neopodstatnene vysoká, resp. náklady na ňu ako neprimerane vysoké. Vzhľadom na uvedené, že na dotáciu v zmysle § 8a zákona č. 523/2004 Z.z. nie je právny nárok žiada, aby súd žalobu žalobcu zamietol. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie na nariadenom pojednávaní v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a bolo ju potrebné zamietnuť. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä so skutkovými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísaných postupoch je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonávať všetky úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia a postupu. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že Ministerstvu hospodárstva SR bola doručená žiadosť o poskytnutie dotácie na projekt „Zvýšenie vymožiteľnosti spotrebiteľských práv prostredníctvom súdov“, v ktorej žalobca žiadal, aby mu bola poskytnutá dotácia vo výške 50.000,- eur. V zápisnici z rokovania komisie na rozhodnutie o žiadostiach na dotácie zo štátneho rozpočtu na rok 2010 pre organizácie na ochranu spotrebiteľa vyplýva, že 16.02.2010 sa uskutočnila verejná prezentácia projektov, ktoré boli predložené v zmysle výnosu č. 1/2008 Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 16.01.2008 o poskytovaní dotácií združeniam na ochranu spotrebiteľa. Zo zápisnice z rokovania komisie na rozhodovanie o žiadostiach na dotáciu zo štátneho rozpočtu na rok 2010 spísanej dňa 17.02.2010 vyplynulo rozhodnutie komisie o výške pridelenej dotácie, že žalobcovi bola pridelená dotácia na projekt „Zvýšenie využiteľnosti spotrebiteľských práv prostredníctvom súdov“ vo výške 6.200,- eur. Dňa 01.03.2010 bolo vydané prvostupňové rozhodnutie č. 264/2010 - 3300, ktorým komisia rozhodla, že žalobcovi ako žiadateľovi o štátnu dotáciu na projekt „Zvýšenie vymožiteľnosti spotrebiteľských práv prostredníctvom súdov“ sa na rok 2010 poskytne štátna dotácia vo výške 6.200,- eur. Výška štátnej dotácie bude upravená v súlade so štátnym rozpočtom na základe celkove rozpočtovaných finančných prostriedkov rozpočtovej kapitole ministerstva hospodárstva na dotácie pre združenia, ktoré sa prerozdelia tak, že z týchto finančných prostriedkov sa pridelí združeniu určená výška štátnej dotácie. Na základe § 25 ods. 6 zákona č. 250/2007 Z.z. uzavrel žalovaný so žalobcom zmluvu o poskytnutí štátnej dotácie na realizáciu projektu. Žalobca proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu podal rozklad, ktorý bol napadnutým rozhodnutím žalovaného zo dňa 14.04.2010 zamietnutý a potvrdené bolo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Podľa § 8a ods. 1 zákona č. 523/2004 Z.z., z výdavkov štátneho rozpočtu možno v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytnúť dotácie právnickým osobám a fyzickým osobám. Dotácie vo svojej vecnej pôsobnosti môže poskytnúť správca kapitoly, orgán štátnej správy, ktorý je svojimi príjmami a výdavkami zapojený na rozpočet správcu kapitoly, alebo ak tak ustanovia osobitné zákony, iná rozpočtová organizácia (ďalej len „poskytovateľ dotácie“). Dotácie sa poskytujú len na základe osobitného zákona v rozsahu, spôsobom a za podmienok ním ustanovených alebo ustanovených podrobnejšie iným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na jeho vykonanie, tým nie sú dotknuté ustanovenia tohto zákona. Poskytovateľ dotácie môže ustanovené podmienky podrobnejšie určiť, prípadne môže určiť ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí maximálna hospodárnosť a efektívnosť použitia dotácie. Poskytovateľ dotácie je povinný pri poskytovaní dotácie jednoznačne písomne vymedziť účel, na ktorý sa dotácia poskytuje. Podľa § 25 ods. 6 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch, ministerstvo podporí združenie, ak je pri výkone činnosti zamerané na a/ ochranu práv spotrebiteľa na súde, b/ sprostredkovanie riešenia sporov medzi spotrebiteľom a predávajúcim pri vybavovaní reklamácie, c/ napomáhanie pri presadzovaní ekonomických záujmov a práv spotrebiteľov vykonávaním prieskumov vrátane prieskumu problémov spotrebiteľov a vyhodnocovaním presadzovania práv spotrebiteľov, d/ monitorovanie všeobecných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, e/ iniciovanie rokovaní a činností ovplyvňujúcich legislatívne úpravy v záujme ochrany práv spotrebiteľov, f/ monitorovanie implementácie spotrebiteľskej politiky a jej uplatňovanie v praxi, g/ vydávanie periodík a publikácií zaoberajúcich sa spotrebiteľskou politikou, skúšaním výrobkov a uverejňovaním skúseností z činnosti združení, h/ prevádzkovanie konzultačných kancelárií poskytujúcich spotrebiteľom informácie a poradenstvo, i/ organizovanie vzdelávania v oblasti ochrany spotrebiteľa. Súd uvádza, že dotácia v zmysle § 8a ods. 1 zák. č. 523/2004 Z.z. je fakultatívnou dávkou na ktorú nemá žalobca právny nárok , čo vyplýva zo slovného spojenia „z výdavkov štátneho rozpočtu možno v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný kalendárny rok poskytnúť dotáciu právnickým osobám a fyzickým osobám.“ Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že žalobcov projekt zhodnotila Komisia na rozhodovanie o žiadostiach o poskytnutí dotácie zo štátneho rozpočtu na rok 2010 na základe predloženej žiadosti žalobcu a vykonanej prezentácie. Komisia hodnotila projekt žalobcu podľa kritérií upravených Rokovacím poriadkom Komisie na rozhodovanie o žiadostiach o poskytnutie dotácie. Zo zápisnice z rokovania Komisie na rozhodovanie o žiadostiach na dotácie zo dňa 17.02.2010 vyplýva, že Komisia rozhodla o pridelení dotácie vo výške 6.200,-eur, na základe pridelených 81 bodov. Je potrebné dodať, že dotácia zo štátneho rozpočtu sa viaže na štátny rozpočet roku 2010. Súd konštatuje, že žalovanému zákon neukladá povinnosť finančne podporiť spotrebiteľské združenia, to znamená ani žalobcu, a na základe predloženého projektu, osobnej prezentácie a hodnotenia Komisie rozhodol žalovaný o výške dotácie, ktorá je fakultatívnou dávkou súd preto podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Súd sa námietkou žalobcu týkajúcou sa žalovaným neposkytnutia informácií o ktoré žiadal žalobca v zmysle zákona č. 211/2000Z.z. sa nemohol zaoberať, pretože si ich žalobca v lehotách stanovených týmto zákonom neuplatnil. Č sa týka námietky žalobcu ohľadne vyhodnotenia projektov, kto bol predkladateľom návrhu a podľa akých kritérií bol návrh pripravený súd uvádza, že v prvostupňovom rozhodnutí žalovaného sú uvedené čísla interných predpisov žalovaného na základe ktorých Komisia rozhodovala, tieto sa nachádzajú ne webovej stránke Ministerstva hospodárstva SR, preto ani túto námietku žalobcu nepovažoval súd za právne opodstatnenú. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi súd nepriznal náhradu konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za zákonný a čoho sa odvolateľ domáha.