Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/193/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201473 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1010201473.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: NAVY team s.r.o., IČO 35 852 186, so sídlom Seberíniho 9, 821 03 Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária Marcel Biznár s.r.o., so sídlom Bajkalská 31, 827 25 Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/222/12305-78436/2010/992895-r zo dňa 15.7.2010, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 10.8.2010 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/222/12305-78436/2010/992895-r zo dňa 15.7.2010, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Pezinok č. 608/320/16894/10/PAto zo dňa 3.5.2010, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 4. kalendárny štvrťrok 2008 v sume X.XXX,XX €. Rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov žiadal žalobca zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Rozhodnutia žalovaného vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu ako aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôkazy boli vykonávané účelovo a na základe subjektívnej úvahy v neprospech žalobcu. Dôkazy predložené žalobcom neboli akceptované. Správca dne vykonal u žalobcu v zmysle § 15 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní (ďalej len zákona č. 511/1992 Zb.) daňovú kontrolu, ktorej predmetom bolo zdaňovacie obdobie 1. - 4. štvrťrok 2008. Kontrola bola vykonaná dňa 12.11.2009 - 13.4.2009. Dôkazom o vykonanej kontrole je protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly zo dňa 13.4.2010 č. 608/320/13647/2010/PATo v znení dodatku č. 1. Pri výkone daňovej kontroly správca dane nepostupoval v súlade so zákonom. Žalobca podal námietky, na základe ktorých bol správcom dane spracovaný dodatok č. 1 k protokolu, avšak namietané vady odstránené neboli. Správca dane neuznal právo na odpočítanie dane z priadnej hodnoty v sume X.XXX,XX,- € za nákup tovaru od spoločnosti GOLD MKM, s.r.o. z titulu, že táto spoločnosť nespolupracuje s miestne príslušným daňovým úradom od augusta 2008. Uvedený daňový subjekt podal daňové priznanie naposledy za zdaňovacie obdobie august 2008. Daňovému úradu sa nepodarilo zabezpečiť C. I., resp. osobu uvedenú na odberateľských daňových dokladoch. Daňový subjekt predložil všetky doklady v ich origináloch ako aj inventúrny súpis zásob k 31.12.2008. Okrem uvedeného daňový subjekt žiadal vykonanie miestneho zisťovania v sklade daňového subjektu, čo však správca dane nevykonal. Správca dane uviedol, že spoločnosť GOLD MKM, s.r.o., nemá na území SR žiadneho splnomocneného zástupcu. Osoba uvedená na daňových dokladoch sa nenachádza v registri obyvateľov SR. Správca dane teda vyvodil záver o tom, že deklarované zdaniteľné plnenia sa neuskutočnili. Podľa názoru žalobcu rozhodujúcou skutočnosťou v danom prípade je existencia tovaru a registrácia dodávateľa tovaru pre DPH. Daňový subjekt mal v čase výkonu daňovej kontroly tovar od spoločnosti GOLD MKM, s.r.o. na sklade. V danom prípade neboli splnené všetky podmienky podľa § 51 ods. 1 zákona o 222/2004 Z.z. o dani z priadnej hodnoty (ďalej len zákon č. 222/2004 Z.z.). Daňový subjekt predložil faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 zákona č. 222/2004 Z.z. a navyše daňový subjekt žiadal vykonať miestne zisťovanie za účelom kontroly predmetného tovaru. Skutočnosť, že dodávateľ daňového subjektu, spoločnosť GOLD MKM, s.r.o. nespolupracuje s miestne príslušným správcom dane neznamená, že tejto spoločnosti nevznikla daňová povinnosť. Postup správcu dane je v rozpore s § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb., nakoľko správca dane nevyužil všetky dostupné prostriedky na správne určenie daňovej povinnosti. Ak v danom prípade nebolo možné daňovú povinnosť určiť pomocou daňových dokladov, mali byť na správne určenie daňovej povinnosti využité aj pomôcky. Daňová správa navyše pochybila, ak nezrušila registráciu spoločnosti GOLD MKM, s.r.o.. Žalobca poukázal na ustanovenie § 2 ods. 1, 6, § 15 ods. 1, 5 písm. c), § 29 ods. 1, 2, 4 a 6 zákona č. 511/1992 Zb. a má za to, že konanie žalovaného je v rozpore so zákonom a boli porušené práva žalobcu. Zároveň nebol dostatočne zistený skutkový stav veci. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalobca domáhal, aby krajský súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň sa domáhal náhrady trov konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 9.9.2010 uviedol, že dôvodom na nepriznanie práva na odpočítanie dane bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal reálne nadobudnutie tovaru od spoločnosti GOLD MKM, s.r.o. napriek tomu, že bol na to správcom dane vyzvaný. Uskutočnenie sporných zdaniteľných obchodov preukazoval daňovými dokladmi, ktorých vierohodnosť a pravdivosť bola spochybnená. Žalobca uviedol, že tovar nakúpil od spoločnosti GOLD MKM, s.r.o., ktorú pri predaji zastupoval jej zamestnanec C. I., ktorý mu tovar doručil, prevzal hotovosť za tovar a vystavil príjmové pokladničné doklady. Preverovaním bolo zistené, že osobou oprávnenou konať v mene spoločnosti GOLD MKM, s.r.o. bol v tom čase W. S. U. M. a spoločnosť nemala žiadnych iných splnomocnených zástupcov oprávnených na zastupovanie. Zároveň bolo zistené, že táto spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov. Podľa registra obyvateľov SR mal žalovaný zistené, že osoba C. I. sa v registri ku dňu 5.2.2010 nenachádzala. Dôvodom na nepriznanie práva na odpočítanie dane teda bolo, že nebolo preukázané, že tovar žalobcovi skutočne dodaný bol. Správca dane nespochybnil tovar ako taký, ale spochybnil nadobudnutie tovaru. Žalobca nemal nahlásenú u správcu dane žiadnu prevádzku. K ustanoveniu § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. žalovaný uviedol, že je na správcovi dane, vzhľadom na zaobstarané dôkazy rozhodnúť, či pristúpi k určeniu dane podľa pomôcok, alebo neuzná nárok na odpočítanie dane z dôvodu, že nebol preukázaný. Spoločnosť GOLD MKM s.r.o. bola platiteľom dane z pridanej hodnoty do 31.12.2009. Nepriznanie nároku na odpočítanie dane nebolo preto, že by dodávateľ tovaru nebol platiteľ dane, ale z dôvodu nepreukázania nadobudnutia tovaru od spoločnosti GOLD MKM, s.r.o. ako dodávateľa tovaru uvedeného na faktúrach. Žalobca mal dostatok času predkladať dôkazy k svojim tvrdeniam, ale tie boli veľmi všeobecného charakteru. Daňový úrad vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, na základe ktorého bol zistený správny skutkový stav veci a vyvodený právny názor. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalovaný domáhal, aby krajský súd žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p. a § 246a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade s platnými právnymi predpismi a teda v zmysle § 250j ods. 1 O.s.p. súd žalobu zamietol. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v predmetnej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/222/12305-78436/2010/992895-r zo dňa 15.7.2010, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Pezinok č. 608/320/16894/10/PATo zo dňa 3.5.2010, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 4. kalendárny štvrťrok 2008 v sume X.XXX,XX €. Z administratívneho spisu súd zistil, že u žalobcu bola vykonaná kontrola dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie I. - IV. štvrťrok 2008. Kontrola bola ukončená dňa 30.4.2010 prerokovaním protokolu o výsledku zistenia daňovej kontroly č. 608/320/13647/2010/PATo zo dňa 13.4.2010. Po predložených námietkach z protokolu bol spísaný dodatok k protokolu, v ktorom uviedol, že zotrváva na kontrolných zisteniach, uvedených v protokole. Správca dane po skončení kontroly vydal vo vyrubovacom konaní dňa 3.5.2010 dodatočný platobný výmer č. 608/320/16894/10/PATo, ktorým platiteľovi dane nepriznal právo na odpočítanie dane v sume XXX.XXX,- Sk (X.XXX,XX €). Žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených GOLD MKM s.r.o. číslo XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX. Správca dane výzvou č. 608/320/2900/2010/PATo zo dňa 29.1.2010 vyzval daňový subjekt podľa ust. § 15 ods. 6 písm. e) o predloženie dôkazov, ktoré preukazujú, že fakturovaný tovar od spoločnosti GOLD MKM s.r.o. platiteľ nadobudol a zaevidoval v skladovej evidencii a požiadal o vyjadrenie, kto zabezpečil a uskutočnil prepravu tovaru, odkiaľ a kam bola preprava uskutočnená, kto prevzal hotovosť za tovar, uviesť jeho meno, identifikačné údaje, prípadne splnomocnenie, či podpis na príjmovom pokladničnom doklade, je podpisom uvedenej osoby, kto vystupoval za spoločnosť GOLD MKM s.r.o. pri predaji tovaru, uviesť jeho meno, splnomocnenie od konateľa, predložiť ďalšie dôkazné prostriedky na preukázanie obchodnej transakcie, napríklad dodacie listy, zmluvy, objednávky, uviesť pôvod tovaru. Daňový úrad Pezinok spísal dňa 1.2.2010 pod č. 608/320/309/10/Kal úradný záznam z informácie Daňového úradu Bratislava I., že spoločnosť GOLD MKM s.r.o. nemala nahlásených žiadnych zamestnancov, ani splnomocneného zástupcu na konanie. Správca dane požiadal register obyvateľov SR Banská Bystrica o zistenie, či osoba uvedená na vystavených faktúrach spoločnosti GOLD MKM s.r.o. menom C. I., má na území SR evidovaný trvalý pobyt. V odpovedi register obyvateľov SR uviedol, že osoba s menom a priezviskom C. I. sa v registri nenachádzala k stavu zistenému dňa 5.2.2010. Daňový úrad Pezinok, nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane v sume X.XXX,XX €, pretože bolo porušené ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., keď právo odpočítať daň z tovaru, alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare, alebo službe vzniká daňová povinnosť. Platiteľ si uplatnil právo na odpočítanie dane z tovaru, pri ktorom nevznikla daňová povinnosť. Preverovaním sa nezistilo uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Správca dane za 4.štvrťrok 2008 nepriznal platiteľovi právo na odpočítanie dane z faktúr č. XXXXXXXX,XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, na ktorých je uvedený dodávateľ GOLD MKM s.r.o. Správca dane dodávateľskú faktúru spoločnosti GOLD MKM s.r.o. neuznal z dôvodov, že daňový subjekt GOLD MKM s.r.o. sa na adrese podľa výpisu z obchodného registra nenachádzal, podľa evidencie správcu dane uvedený daňový subjekt so správcom dane nespolupracuje, listové zásielky sa vracajú s odôvodnením, že adresát je neznámy, jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti je občan Mexika, pričom daňový subjekt nemá na území SR žiadneho splnomocneného zástupcu. Uvedený daňový subjekt nespolupracuje s Daňovým úradom Bratislava I. od augusta 2008. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa č. 608/320/16894/10/PATo zo dňa 3.5.2010 podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný dňa 15.7.2010 č. I/222/12305-78436/2010/992895-r, ktorým rozhodnutie prvostupňového daňového orgánu potvrdil. Žalovaný sa stotožnil so závermi uvedenými v dodatočnom platobnom výmere, konštatoval, že správca dane postupoval v súlade so zákonom č. 511/1992 Zb., daňová kontrola bola vykonaná v rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie jej účelu a správca dane pri zachovaní práv a právom chránených záujmov žalobcu, vyhodnotil všetky dôkazy správne. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods.1 O.s.p.). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (a to ani vo veciach podľa § 250i ods. 2 O.s.p.), ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní, správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. Podľa ods. 3 správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Podľa ods. 6 pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Podľa ods. 8 právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní. Podľa § 15 ods. 6 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb., kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 <. druhej vety. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Podľa ods. 2 správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa ods. 4 ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa ods. 8 daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Podľa § 44 ods. 6 písm. b/ zákona č. 511/1992 Zb. ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13) dodatočný platobný výmer, ak sa daň 1. zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere, 2. zaplatená podľa osobitných zákonov bez podania daňového priznania alebo hlásenia odlišuje od dane, ktorá mala byť podľa osobitných zákonov zaplatená bez podania daňového priznania alebo hlásenia alebo od dane zistenej daňovou kontrolou, alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, 3. mala podľa osobitných zákonov zaplatiť bez podania daňového priznania alebo hlásenia a daňový subjekt túto daň aspoň čiastočne zaplatil. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 <. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 <. môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) <. má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 <.. Predmetom preskúmania zákonnosti v súlade s vymedzenými žalobnými dôvodmi bolo posúdiť, či rozhodnutie vydané v predmetnej veci obsahovalo všetky zákonné náležitosti, či v konaní neboli porušené procesné práva žalobcu, či zistený skutkový stav poskytoval dostatočný podklad pre vydané rozhodnutie a či bol zistený skutkový stav i adekvátne právne posúdený. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1S 193/2010-43 zo dňa 11.10.2012 žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, nakoľko súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie rozsudku nezodpovedalo podľa žalobcu zákonným požiadavkám, je neurčité, nepresvedčivé, absentuje vyhodnotenie žalobcom tvrdených a preukázaných skutočností. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že prvostupňový súd posúdil vec po skutkovej ako aj právnej stránke správne. Najvyšší súd uznesením č.k. 6Sžf 1/2013 zo dňa 25.9.2013 rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 193/2010-43 zo dňa 11.10.2012 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil a napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, nakoľko z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia a postupu žalovaného posudzoval v intenciách zákona o dani z príjmov, napriek tomu, že predmetom súdneho prieskumu bol vyrubený rozdiel dane z priadnej hodnoty a súčasne z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako prvostupňový súd postupoval pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu na základe žaloby, keď v odôvodnení rozsudku vo veci samej nedal jednoznačnú odpoveď na žalobné námietky žalobcu. Krajský súd v Bratislave žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj postup správneho orgánu opätovne preskúmal a dospel k nasledovnému: Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov resp. daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či si daňové subjekty splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov, resp. v súčasnosti daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Zákon o správe daní a poplatkov resp. daňový poriadok je procesným predpisom, ktorý upravuje správu daní a poplatkov. Je súčasťou zmien právnych predpisov v rámci zavedenia daňovej reformy k 1. januáru l993. Táto procesná norma upravuje postupy (procesy), pomocou ktorých správcovia daní realizujú úlohy a ciele určené hmotnoprávnymi normami (najmä daňovými zákonmi). Upravuje teda pravidlá postupu daňových správcov pri príprave, výkone, resp. uskutočňovaní aktov daňového konania. V tomto zmysle je zárukou zákonného postupu pri plnení úloh správcu dane, ako aj zárukou zákonnej ochrany práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Krajský súd v Bratislave v predmetnej veci preskúmal rozhodnutie žalovaného č. I/222/12305-78436/2010/992895-r zo dňa 15.7.2010, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Pezinok č. 608/320/16894/10/PATo zo dňa 3.5.2010, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 4. kalendárny štvrťrok 2008 v sume X.XXX,XX €. Z administratívneho spisu súd zistil, že u žalobcu bola vykonaná kontrola dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie I. - IV. štvrťrok 2008, ktorá bola ukončená dňa 30.4.2010 prerokovaním protokolu o výsledku zistenia daňovej kontroly č. 608/320/13647/2010/PATo zo dňa 13.4.2010. Správca dane po skončení kontroly vydal vo vyrubovacom konaní dňa 3.5.2010 dodatočný platobný výmer č. 608/320/16894/10/PATo, ktorým platiteľovi dane nepriznal právo na odpočítanie dane v sume XXX.XXX,- Sk (X.XXX,XX €), ktorú si žalobca uplatnil z dodávateľských faktúr vystavených GOLD MKM s.r.o. číslo XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX. Správca vyzval daňový subjekt podľa ust. § 15 ods. 6 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb. o predloženie dôkazov, ktoré preukazujú, že fakturovaný tovar od spoločnosti GOLD MKM s.r.o. platiteľ nadobudol a zaevidoval v skladovej evidencii. Daňový úrad Pezinok ako správca dane spísal dňa 1.2.2010 pod č. 608/320/309/10/Kal úradný záznam týkajúci sa spoločnosti GOLD MKM s.r.o. Táto spoločnosť podľa vykonaného šetrenia správcu dane, ktorý vykonal dopyt na Daňový úrad Bratislava I nemala nahlásených žiadnych zamestnancov, ani splnomocneného zástupcu na konanie. Správca dane na doplnenie skutkového stavu požiadal register obyvateľov SR Banská Bystrica o zistenie, či osoba uvedená na vystavených faktúrach spoločnosti GOLD MKM s.r.o. menom C. I., má na území SR evidovaný trvalý pobyt. V odpovedi nachádzajúcej sa v administratívnom spise register obyvateľov SR uviedol, že osoba s menom a priezviskom C. I. sa v registri nenachádzala k stavu zistenému dňa 5.2.2010. Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Dôkazná povinnosť je predovšetkým na daňovom subjekte, ktorý preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. V daňovom konaní nebolo žalobcom dostatočne a hodnoverne preukázané, že fakturovaný tovar žalobca nadobudol od dodávateľa GOLD MKM, s.r.o., ako sa uvádza na predmetných faktúrach preverovaných správcom dane pri daňovej kontrole. Nebolo na mieste ani použitie pomôcok, pretože žalobca za dodávateľa tovaru označil obchodnú spoločnosť GOLD MKM, s.r.o. a predložil faktúry č. XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX. Súd poukazuje na to, že v tejto veci došlo k porušeniu ustanovenia § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., keď právo odpočítať daň z tovaru, alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare, alebo službe vzniká daňová povinnosť. Platiteľ si uplatnil právo na odpočítanie dane z tovaru, pri ktorom nevznikla daňová povinnosť. Preverovaním zo strany správcu dane sa nezistilo uskutočnenie zdaniteľných obchodov, správca dane podľa doterajších skutkových okolností a najmä zo zistenia, že osoba C. I. bola založená na fikcii, nakoľko táto fyzická osoba neexistuje, nemal inú možnosť ako za 4.štvrťrok 2008 nepriznať platiteľovi právo na odpočítanie dane z faktúr č. XXXXXXXX,XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, na ktorých je uvedený dodávateľ GOLD MKM s.r.o. Daňový subjekt - spoločnosť GOLD MKM s.r.o. sa na adrese podľa výpisu z obchodného registra nenachádzala a podľa evidencie správcu dane uvedený daňový subjekt so správcom dane nespolupracuje od augusta 2008, listové zásielky sa vracajú s odôvodnením, že adresát je neznámy. Jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti je občan Mexika, pričom daňový subjekt nemá na území SR žiadneho splnomocneného zástupcu. Ak žalobca komunikoval s C. I., mal si v prvom rade preveriť, či táto osoba je oprávnená konať za spoločnosť GOLD MKM, s.r.o.. v záujme ochrany svojej spoločnosti. Vychádzajúc s ustanovení § 13 a nasl. Obchodného zákonníka z toho nad všetky pochybnosti vyplýva, že osoba, konajúca za obchodnú spoločnosť GOLD MKM, s.r.o., komunikujúca so žalobcom, nemohla byť osobou oprávnenou za túto obchodnú spoločnosť konať a zaväzovať ju svojimi úkonmi. V tejto súvislosti, pokiaľ niekto tvrdil, že zastupuje uvedenú obchodnú spoločnosť, mal si žalobca túto skutočnosť overiť a pokiaľ tak neurobil, niesol riziko i zodpovednosť za prípadnú škodu, či iný postih. V čase rozhodnom pre daňové konanie bol jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti štátny občan Mexika, W. S. M. a daňový subjekt GOLD MKM, s.r.o. nemal na území SR žiadneho evidovaného zamestnanca, či splnomocneného zástupcu. Nie je právne významné, či osoba C. I. existuje alebo nie. V daňovom konaní sa však nebolo možné s uvedenou osobou skontaktovať, aby potvrdila tvrdenia uvádzané žalobcom. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania a bolo v jeho záujme, aby v rámci daňovej kontroly preukázal existenciu osoby C. I., čo však počas celého daňového konania žalobca neurobil. Súd je toho názoru, že pokiaľ osoba (C. I.) uvedená na daňových dokladoch (faktúrach) nie je evidovaná v registri obyvateľov SR, je to ďalším dôkazom potvrdzujúcim žalobcom nevyvrátenú domnienku, že medzi obchodnou spoločnosťou GOLD MKM, s.r.o. a žalobcom k žiadnemu obchodu (k zdaniteľnému plneniu) nedošlo. Správne orgány v danom prípade nemohli postupovať podľa § 49 a 51 zákona č. 222/2004 Z.z., nakoľko by konali v rozpore so zákonom, keby právo na odpočítanie dane priznali na základe faktúr, ktoré vystavila fiktívna osoba. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu. Ak zdaniteľné plnenie nie je uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúre, potom formálna existencia faktúry, ako aj preukázanie zaplatenia, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane podľa zákona č. 222/2004 Z.z. Podmienky uvedené v ustanovení § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a zákona č. 222/2004 Z.z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Pre ľahkú zneužiteľnosť dokladov a faktúr zákonodarca požaduje, aby platiteľ dane, ktorý nárok na odpočet uplatňuje si, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočítanie dane zákonodarca stanovil. Pokiaľ si platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené práve osobou uvedenou na faktúre. Žalobca teda v tejto veci mal povinnosť preukázať správcovi dane skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a na ktoré bol vyzvaný správcom v priebehu daňového konania, ako aj na ich vierohodnosť, správnosť a úplnosť. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno v daňovom konaní, tak súd poznamenáva, že vykonanie dokazovania je primerane rozložené medzi daňovníka a správcu dane. V prípade, že správca dane vykonaným dokazovaním preukáže daňovníkovi, že tovar skutočne nemohol dodať na faktúrach uvedený dodávateľ daňovníka, je povinnosťou daňovníka preukázať, že jeho závery sú nesprávne, alebo označiť skutočného dodávateľa na základe nových dôkazov. Ak daňovník skutočného dodávateľa neoznačí, alebo správcovi dane nenavrhne, alebo nepredloží nové dôkazy, alebo neoznámi inú osobu, ktorá by mohla byť skutočným dodávateľom tovaru alebo služby, tak potom musí niesť dôsledok toho svojho konania. Vychádzajúc zo znení ustanovení § 49 ods. 1, 2 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. má krajský súd za to, že iba doložením účtovného dokladu obsahujúceho zákonom stanovené náležitosti, nie je nárok na odpočítanie dane preukázaný. Daň či nárok na odpočítanie dane nemajú základ vo formálnom doklade, ale v existencii zdaniteľného plnenia, nakoľko zákon o DPH nestojí iba na formálnom, ale aj na reálnom preukázaní zdaniteľného plnenia, a preto dôkaz predložením daňového dokladu je iba formálnym dôkazom dovršujúcim hmotnoprávne aspekty skutočného prevedenia zdaniteľného plnenia. Z uvedeného dôvodu preto nemôže byť len samotné predloženie daňového dokladu, hoci formálne správneho a bezchybného, podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, ale tento nárok musí byť v prvom rade fakticky podložený existujúcim zdaniteľným plnením. Previerka existencie tovaru v sklade na K. X/A v H., ktorej sa žalobca domáhal, bola dôkazom vykonaným nadbytočne, pretože samotná prítomnosť tovaru by nepreukazovala jeho priame nadobudnutie od spoločnosti GOLD MKM, s.r.o. ako i právny titul vystavenia predmetných faktúr. Na záver krajský súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. 2Sžf 4/2009 z 23.6.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.2.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený (P.).“ Po preskúmaní veci a na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti, vydal ho orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu. Súd nezistil žiadne porušenie zásad daňového konania, pričom daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a prihliadli na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Súd má za to, že žalobca neniesol dôkazné bremeno v daňovom konaní, nepreukázal vo svojom záujme existenciu osoby C. I. a teda po zhodnotení skutkového stavu a postupu správnych orgánov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie boli v súlade so zákonom, a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).