Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/128/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201237 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1011201237.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej, v právnej veci žalobcu: NIKA, spol. s.r.o., Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava, IČO: 30 228 557, právne zastúpený: JUDr. Bohumil Novák, advokát, Horná 27, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. I/226/6243-52887/2011/990600-r zo dňa 06.05.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 19.07.2011 sa žalobca domáhal, aby súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. I/226/6243-52887/2011/990600-r zo dňa 06.05.2011, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Považská Bystrica č. 670/230/52426/10/Sek zo dňa 16.12.2010, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2008 v sume XX.XXX,XX,- € podľa ust. § 44 ods. 6, písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o správe daní). Žalobca v žalobe tvrdil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné a vecne nesprávne. Rozhodnutie je pre nedostatok a nezrozumiteľnosť dôvodov nepreskúmateľné a skutkové závery žalo- vaného sú vyvodené v rozpore s obsahom jednotlivých dôkazov, ako i v rozpore s dôkazmi v ich vzájomnej súvislosti, následkom čoho je nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej. Nebola riadne ukončená daňová kontrola prerokovaním protokolu o daňovej kontrole, pretože neporozumel poučeniu správcu dane. Dôvody neporozumenia sú uvedené v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 14.12.2010. K dôvodom neporozumenia daného poučenia správca dane neposkytol žalobcovi vysvetlenie a pokračoval v konaní, čím postupoval v rozpore s § 2 ZSDP. Žalovaný sa snaží tento nedostatok správcu dane zakryť všeobecnými bezvýznamnými frázami a právne irelevantnými výhovorkami. Žalovaný svojim postupom len potvrdil, že žalobca nemohol porozumieť poučeniu o mlčanlivosti. V tejto časti je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 2. Namietal porušenie svojho práva na vyjadrenie sa k protokolu, keďže dňa 14.12.2010 pri prejednaní protokolu u správcu dane mu bol doručený aj dodatok k protokolu. Poukázal na § 15 ods. 10 posledná veta ZSDP, podľa ktorého je dodatok k protokolu súčasťou protokolu. Keďže je teda dodatok k protokolu neoddeliteľnou súčasťou protokolu, vzťahujú sa na tento dodatok všetky ustanovenia týkajúce sa protokolu a preto mal byť dodatok k protokolu žalobcovi doručený spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu a na jeho prerokovanie. Mala mu byť poskytnutá lehota 8 pracovných dní na vyjadrenie sa k dodatku. Nedodržaním tohto postupu správcom dane tento postupoval v rozpore s § 2 ods. 1 ZSDP, čím porušil zásadu zákonnosti a postupoval aj v rozpore s § 2 ods. 2, 7 a 8 ZSDP, čím porušil zásady daňového konania a to rovnosť účastníkov konania a práva a povinnosti daňového subjektu na úzku spoluprácu a súčinnosť so správcom dane. 3. V postupe správcu dane došlo k procesnému pochybeniu, keď neprebehlo prvostupňové daňové konanie. Citoval ustanovenia § 1a písm. d/, § 15 ods. 1, 13, § 44 ods. 1 ZSDP, z ktorých vyplýva, že daňová kontrola nie je daňovým konaním, keďže sa v nej nerozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov. Je obsahovou náplňou správy daní, avšak nie je súčasťou daňového konania. Závery daňovej kontroly obsiahnuté v protokole môžu mať povahu dôkazu v daňovom konaní. Za daňové konanie treba považovať postup správcu dane, iného príslušného orgánu, daňových subjektov a tretích osôb zúčastnených na konaní pri vydávaní, preskúmavaní a realizácii individuálnych daňovo - právnych aktov, ktoré upravujú procesné daňovo - právne normy. Až ukončením daňovej kontroly môže začať vyrubovacie konanie, teda postup pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. V tomto konaní malo byť žalobcovi umožnené využiť všetky zákonom priznané procesné práva a malo byť vykonané dokazovanie podľa § 29 ZSDP. Je vylúčené, aby daňové konanie začínalo doručením rozhodnutia vo veci samej a aby za daňové vyrubovacie konanie bolo možné považovať jediný úkon správcu dane a to vydanie prvostupňového rozhodnutia. Žalobca sa teda nezúčastnil daňového konania, čím mu boli odňaté procesné práva. Postup správcu dane porušil práva žalobcu na spravodlivé konanie s poukazom na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Neuskutočnenie prvostupňového daňového konania preukazuje aj to, že dôvody rozhodnutia sú totožné s dôvodmi protokolu o daňovej kontrole. Žalovaný túto námietku považoval za nedôvodnú, pretože si žalobca v rámci daňovej kontroly mohol uplatniť všetky svoje práva účastníka konania. Žalovaný sa však nezaoberal podstatou námietky, že vôbec neprebehlo prvostupňové konanie. 4. Žalobca citoval § 29 ods. 4 ZSDP s tým, že podľa § 15 ods. 5 písm. e/ ZSDP má právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní. Daňová kontrola v danom prípade začala dňa 26.01.2010, avšak žalovaný prevzal do svojich dôvodov dôkazy, z ktorých vychádzal správca dane, ako by boli súčasťou daňovej kontroly, napriek tomu, že vôbec v rámci tejto daňovej kontroly vykonané neboli. Ide o listinné dôkazy, najmä výpovede V. X., ktoré dôkazy správca dane nevykonal v rámci daňovej kontroly, ale boli vykonávané na iný účel v rámci iného daňového konania. Ak teda správca dane uvádzal tieto dôkazy ako dôkazy vykonané v rámci daňovej kontroly, ide o nezákonný postup. Týmto došlo k porušeniu práv žalobcu uvedených v § 2 ods. 1, 8 a § 15 ods. 5 písm. e/ ZSDP. Tieto dôkazy boli vykonané nezákonne a preto na ne nemožno prihliadať. Správca dane aj tu porušil povinnosť mlčanlivosti v zmysle § 23 ZSDP. Na túto námietku žalovaný vôbec nereagoval a naďalej tieto nezákonne získané dôkazy používal a vychádzal z nich. 5. Namietal nezákonnosť postupu správcu dane pri vykonaní dôkazu výsluchu svedka V. X.. Z obsahu zápisnice zo dňa 19.03.2010 je zrejmé, že správca dane viedol výsluch tohto svedka nezákonne. Žalobca poukázal na § 131 a § 132 Trestného poriadku, ktoré upravujú postup pri výsluchu svedka, ktorými sa však správca dane neriadil. Nezistil pomer svedka k veci alebo účastníkom a neumožnil mu, aby najprv súvisle vypovedal všetko, čo o veci vie. Podľa žalobcu správca dane vypočúval svedka na skutočnosti, ktoré nesúvisia s predmetom daňovej kontroly a preto je výpoveď svedka získaná v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom a nemôže byť ako dôkaz podľa § 29 ods. 4 ZSDP použitá. Ukázaním účtov žalobcu v peňažnom ústave správca dane porušil nielen daňové tajomstvo podľa § 23 ZSDP ale i bankové tajomstvo. S obsahom týchto účtov správca dane oboznámil osobu, ktorá nesmie byť s týmito údajmi oboznámená. Výpoveď svedka X. je irelevantná, zmätočná, obsahujúca vzájomne si odporujúce tvrdenia a preukazujúca len jeho dohady. Z faktúr je zrejmé, že tieto boli vystavované Y. Š., účtovníčkou spoločnosti TERNO s.r.o., ktorá vykonávala účtovníctvo pre spoločnosť BUNDÁŠ, s.r.o. a preto je nepochybné, že faktúry nemohla vystaviť spoločnosť BUNDÁŠ, s.r.o. a tieto ani nemohol podpísať svedok X.. Výpoveď svedka X. je nulitným dôkazom, pretože svedok nič nepotvrdil ani nič nevyvrátil. Žalobca považoval tento dôkaz za zbytočný a navyše za vykonaný nad rámec oprávnení daňových orgánov. 6. Správne orgány účelovo manipulujú s dôkazmi a tým aj so skutkovým stavom v neprospech žalobcu, keď nespomínajú dôkazy preukazujúce správnosť tvrdení žalobcu. Žalobca mal so svojim odberateľom - spoločnosťou BEIMPEX, s.r.o. Zlín, Česká republika, dohodnuté dodatkom ku kúpnej zmluve, že prepravu si zabezpečí táto spoločnosť, pričom tento dodatok bol dohodnutý práve preto, lebo tovar musel byť prepravovaný mraziarenskými návesmi, ktoré žalobca nemal a tieto zabezpečil kupujúci. V súlade so zmluvou boli zrealizované všetky obchody. Žalobca obchod reálne uskutočnil tým, že tovar dodal prepravcovi, ktorého zabezpečil kupujúci. Žalovaný vôbec neuviedol obsah dodacích listov, na ktorých prepravca - vodič O. písomne potvrdil prevzatie tovaru a prevzatie dokladov k tovaru. Žalobca tiež predložil prehlásenie o prepravovaní tovaru odberateľom do iného členského štátu EÚ podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, ktorým odberateľ potvrdil prepravu i prevzatie tovaru. Ide o priamy dôkaz preukazujúci odovzdanie tovaru kupujúcemu prostredníctvom jeho prepravcu a teda aj priamy dôkaz preukazujúci dodanie tovaru kupujúcemu - odberateľovi a tým i dôkaz preukazujúci dodanie tovaru žalobcovi od jeho dodávateľa. Dodávateľ žalobcu mu na základe ústnej zmluvy - telefonickej objednávky dodával tovar, ktorého prepravu zabezpečoval odberateľ žalobcu - spoločnosť BEIMPEX, s.r.o. Dodaný tovar mal žalobca v areáli svojej spoločnosti prevziať a odovzdať na ďalšiu prepravu svojmu odberateľovi. Tento postup bol dohodnutý preto, že žalobca nedisponoval chladiarenskými a mraziarenskými kamiónmi a tieto zabezpečil odberateľ. Tento postup bol zvolený aj z dôvodu, aby nemuselo dôjsť k prekládke tovaru, ktorý bol v mrazenej forme alebo vyžadoval chladenie. Za dodaný tovar žalobca zaplatil buď v hotovosti alebo bezhotovostným platobným stykom. Svedkyne - zamestnankyne žalobcu p. P. a p. Q. boli vypočúvané na skutočnosti týkajúce sa rôznych predmetov daňového konania a to tak na daň z príjmov ako i na daň z pridanej hodnoty, pričom kritériá pre preukaznosť týchto daní sú odlišné. Týmto svedkyniam boli kladené sugestívne otázky v neprospech žalobcu. Svedkyne boli navyše vypočuté až v odvolacom konaní, čo dokazuje, že správca dane viedol konanie tak, aby znemožnil žalobcovi preukázať dodanie tovaru. Napriek uvedenému svedkyne potvrdili fyzické dodanie tovaru a jeho kontrolu a zaplatenie v priestoroch spoločnosti žalobcu. Spochybňovanie pravdivosti výpovede svedkyne P. žalovaným z dôvodu, že jej mal pri výsluchu šepkať konateľ žalobcu a tým ju navádzať na výpoveď, je klamstvom. Podľa žalobcu konateľ svedkyni P. šepkal, že zamestnankyne správcu dane vzhľadom na námietku právneho zástupcu zjavne nevedeli, ako majú postupovať a konali chaoticky. Žalovaný taktiež nedôvodne bagatelizoval výpoveď svedkyne Q., ktorá potvrdila, že k výplate peňažných prostriedkov v hotovosti za tovar p. F. došlo. Správne orgány v súvislosti s výpoveďou svedkyne P. zamlčali priamy písomný dôkaz - protokoly senzorických skúšok vykonané pracovníčkou laboratória p. G.Í. zo vzoriek, ktoré jej odovzdala p. P.. Tieto dôkazy priamo preukazujú prevzatie tovaru, pričom je v rozpore s princípmi logiky, aby žalobca platil za niečo, čo mu dodané nebolo. 7. Žalovaný nereagoval na námietku žalobcu týkajúcu sa výpovede svedka Q. F., pričom podľa žalobcu tento svedok potvrdil uzavretie dodatku k zmluve zo dňa 16.05.2008. Správca dane sa zaoberal platnosťou, či neplatnosťou tohto dodatku, napriek tomu, aby mal na takéto hodnotenie kompetencie. Na obchod pritom nebol vôbec potrebný písomný právny úkon, ale stačilo ústne poverenie alebo konkludentné konanie. Stačilo, že tovar bol dodaný a prevzatý. Prevzatie tovaru odberateľom žalobcu bolo preukázané podpísanými dodacími listami. Žalovaný skonštatoval, že svedok F. nebol oprávnený konať za spoločnosť BUNDÁŠ, s.r.o. bez toho, aby zisťoval, či svedok F. nebol poverený štatutárnym zástupcom spoločnosti, pričom takéto poverenie nebolo potrebné v písomnej forme vzhľadom na to, že bol v spoločnosti spoločníkom. Ako spoločník mal právo prikázať konateľovi, aby splnomocnil kohokoľvek v mene spoločnosti, teda aj seba. Žalobca bol navyše dobromyseľný, keďže považoval tohto svedka za splnomocneného zástupcu spoločnosti BUNDÁŠ, s.r.o. Aj keby svedok F. prekročil rozsah svojho oprávnenia, spoločnosť BUNDÁŠ, s.r.o. je týmto úkonom viazaná, ibaže by žalobcovi bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedela, oznámila prekročenie plnomocenstva. Žalobca tvrdil, že svedok F. bol oprávnený konať v mene tejto spoločnosti vo všetkých obchodoch a všetky úkony sú platné. Tento svedok navyše potvrdil, že terajším konateľom spoločnosti V. O. bol splnomocnený. 8. Svedecká výpoveď svedka O. bola zbytočná a tento dôkaz je nepoužiteľný. Svedok od 15.04.2008 už nebol konateľom spoločnosti a tak nemohol nič vedieť o obchodoch uskutočnených v mesiacoch máj, jún a júl. Podľa žalobcu je nedôvodné sa zaoberať otázkou, či p. F. bol splnomocnený konať za spoločnosť BUNDÁŠ, s.r.o., pretože ide o čisto vnútornú záležitosť tejto spoločnosti, ktorá nemá vplyv na posúdenie podstatných skutočností pre správne určenie a vyrubenie dane. Na tento účel je rozhodujúce, že tovar bol žalobcovi dodaný a on tento následne predal. 9. Svedok O. potvrdil prepravu tovaru, predložil aj CMR a tvrdil, že potvrdenia prevzatia tovaru boli zaznamenané na origináloch nachádzajúcich sa v spoločnosti ZEOTOP, s.r.o. Aj svedkyňa Y. Š. potvrdila realizáciu obchodov so spoločnosťou BUNDÁŠ, s.r.o. Žalovaný považoval výpoveď svedka O. za nevierohodnú preto, že prepravné doklady poskytnuté žalobcom neobsahovali požadované náležitosti deklarujúce odovzdanie a prevzatie tovaru. Tiež poukazuje na to, že správca dane nemohol preveriť tvrdenia tohto svedka, keďže spoločnosť ZEOTOP, s.r.o. s daňovými orgánmi nespolupracuje. Svedok O. potvrdil, že prepravné doklady si odfotil ešte pred vykonaním prepravy pre vlastnú potrebu a preto nemohli obsahovať údaje o prevzatí tovaru. Podľa žalobcu nie je neštandardné, aby sa za dopravu platilo vopred. Žalovaný sa nezaoberal otázkou, ako sa mohol svedok dostať k dokladom, keby reálne nevykonal prepravu a na čo by mu boli doklady, keby s prepravou nemal nič spoločné. Skutočnosť, že správca dane nemohol preveriť tvrdenia svedka so spoločnosťou ZEOTOP, s.r.o. nie je žiadnym dôkazom a toto nemôže byť vyhodnotené v neprospech žalobcu. 10. Je nezmyselné tvrdenie žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil dôkazy preukazujúce dodanie tovaru. Nie je pravdou, že by okrem účtovných dokladov žalobca nepredložil iné dôkazy preukazujúce uskutočnenie dodávky tovaru spoločnosťou BUNDÁŠ, s.r.o.. Boli preukázané nielen výpoveďami žalobcu ale i výpoveďami svedkov O., F. a Š., listinnými dôkazmi ako aj dokladmi o zaplatení tovaru v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom. Dodanie tovaru potvrdili aj svedkyne P. a Q.. Správcovi dane sa nepodarilo preukázať, že tovar dodávaný spoločnosťou BUNDÁŠ, s.r.o. v skutočnosti nebol dodaný. Ak mal správca dane pochybnosti, mal tieto uviesť a vyzvať žalobcu na vyjadrenie, prípadne predloženie dôkazov a nie svojvoľne, bez akejkoľvek vedomosti žalobcu, zisťovať všelijakými dožiadaniami skutočnosti, ktoré vôbec nebolo potrebné zisťovať. Správca dane teda postupoval nezákonne a úplne zbytočne spôsobil prieťahy v konaní. Dôkazom toho je, že sám vykonával dokazovanie a z odpovedí na dožiadania správcu dane vyplýva, že sa mu nič nepodarilo zistiť. Ak iný daňový subjekt je nezistiteľný, je takýto dôkaz nulový. Žalobca prevzal tovar dodaný spoločnosťou BUNDÁŠ, s.r.o. od prepravcu a vôbec nebolo potrebné, aby bol v priamom kontakte so zástupcom dodávateľa. Pri obchodných transakciách je bežnou praxou, že sa uskutočňujú tzv. traťové dodávky, t.j. tovar sa fyzicky prepravuje od dodávateľa priamo ku konečnému odberateľovi. Takýto tovar neprechádza skladom obchodníka, resp. ide cez jeho priestor len za účelom jeho prevzatia a odovzdania na ďalšiu prepravu alebo napríklad na test kvality, námatkové prepočítanie množstva a podobne. U obchodníka teda prebehnú dva obchody s tým istým tovarom, a to nákup a predaj bez pohybu tovaru cez jeho sklad, len na základe faktúr, pričom fyzická dodávka ide priamo od dodávateľa ku konečnému odberateľovi. Podmienky dodania sa dohodnú s dodávateľom aj odberateľom. Keďže sa teda tovar fyzicky nenachádza u obchodníka, neúčtuje sa v majetku na sklad, ale účtuje sa na priebežný účet obstarania tovaru. Neexistujú príjemky na sklad ani výdajky zo skladu, ktorými sa preukazuje skutočné fyzické prevzatie na sklad pri nákupe a skutočné fyzické vydanie zo skladu pri predaji. Vzápätí po nákupe sa účtuje v momente predaja naraz vyskladnenie za účelom predaja a súvisiace tržby z predaja tovaru. Takto obchody prebehli aj u žalobcu. Ak spoločnosť, ktorá uskutočnila obchod formou traťovej dodávky, má faktúry od dodávateľa a kópie svojich vystavených faktúr pre odberateľa na ten istý tovar a má doklad o splnení dodacej podmienky, potom skutočný obchod (nákup aj predaj) preukázala. Ďalším dôkazom podporujúcim realizáciu dodávok je aj úhrada ceny. Takto postupoval aj žalobca. Opätovne zdôraznil, že preukázal riadne dodanie tovaru, čoho dôkazom je aj to, že žalobca tento následne predal a za tovar získal príjem. Bez výdavkov za dodanie tovaru by žalobca nemohol mať žiadne príjmy z následného predaja tovaru. Daňové orgány nepredložili žiaden dôkaz opaku, ktorý by vyvrátil správnosť, úplnosť a pravdivosť tvrdení a dôkazov žalobcu, ale len bez logiky účelovo spochybňujú skutkový stav. Ak má správca dane pochybnosti o dôkaznej hodnote žalobcom predložených dôkazov, prenáša sa dôkazné bremeno z daňového subjektu na správcu dane. Nestačia len pochybnosti o tvrdení daňového subjektu a správnosti predložených dôkazov, pretože správca dane musí vierohodnosť, preukaznosť, správnosť, či úplnosť dôkazných prostriedkov inými dôkaznými prostriedkami vyvrátiť. Žalobca nespochybňuje oprávnenia správcu dane preverovať tvrdené skutočnosti, avšak tento musí rešpektovať práva daňového subjektu a všetky dôkazy, ktoré vykonáva, mu musí vopred oznámiť i s dôvodmi, prečo ich vykonáva, aby mal daňový subjekt možnosť sa vyjadriť k týmto pochybnostiam, ako i k spôsobu vykonania týchto dôkazov a k nevyhnutnosti potreby vykonať tieto dôkazy. Dokazovanie nemôže byť tajné, pretože daňový subjekt musí mať kontrolu, či správca dane vykonáva dôkazy zákonne, musí mať teda i vedomosť o tom, že vykonáva dožiadania, z akých dôvodov a aký je obsah dožiadaní. Rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok, nezrozumiteľnosť a zmätočnosť dôvodov, keďže nedáva odpoveď na námietky žalobcu a je v rozpore s § 30 ods. 3 ZSDP. 11. Námietky žalobcu uvádzané v súvislosti so spoločnosťou BUNDÁŠ, s.r.o. sa týkajú aj dodávky tovaru od spoločnosti FENIX BAU, s.r.o.. Svedok X. W. nebol pred výsluchom poučený a postup pri jeho výsluchu bol v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom a preto na tento dôkaz nemožno prihliadať. Žalobca navyše nikdy netvrdil, že by pri obchodoch so spoločnosťou FENIX BAU, s.r.o. konal a rokoval s X. W.. Žalobca rokoval s pánom Q. W.S., ktorý preberal aj financie v hotovosti a ktorý bol prítomný vždy spolu s Q. F.Š.. Je úplne irelevantné, či X. W. mal akúkoľvek vedomosť o obchodoch, pričom i pri týchto obchodoch žalobca postupoval úplne bežným spôsobom a považoval dobromyseľne Q. W. za osobu konajúcu v mene spoločnosti FENIX BAU, s.r.o., keďže mal pečiatku spoločnosti a originál osvedčenia o registrácii DPH a DIČ. 12. Priebeh konania preukazuje účelový zámer daňových orgánov preukázať žalobcovi, že mu tovar nebol dodaný, čo sa mu však nepodarilo preukázaním dôkazu opaku. Žalobca predložil všetky dôkazy, a ak mal správca dane pochybnosti o jeho tvrdeniach, mal ho vyzvať, čo konkrétne má žalobca preukázať. Uviedol, že všetky vykonané dožiadania boli vykonané nezákonne, ako dôkazy ich nemožno použiť, pretože o ich vykonávaní vôbec nevedel a nemohol sa ani vyjadriť, či takýto dôkaz je vôbec potrebné vykonať, k spôsobu vykonania dôkazu a k obsahu zisťovaných skutočností. O týchto dôkazoch bol informovaný až po ich uskutočnení, čím bolo porušené jeho právo na úzku spoluprácu a súčinnosť podľa § 2 ods. 1 a 8 ZSDP. Správca dane nezákonným postupom znemožnil žalobcovi preukázať skutočnosti podľa § 29 ods. 8 ZSDP. Nezákonným postupom správca dane použil len dôkazy, ktoré mu vyhovujú a vopred určil obsah týchto dôkazov. Takýmto postupom správca dane znemožnil žalobcovi mať vedomosti o tom, aké všetky dôkazy vo veci vykonal. Na základe uvedených dôvodov žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nahradiť trovy konania. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom tunajšiemu súdu dňa 07.09.2011 trval na svojom stanovisku uvedenom v žalobou napadnutom rozhodnutí v danej veci. Správca dane postupoval v prípade poučenia v súlade s platnými právnymi predpismi. Žalovaný uviedol, že správca dane v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi poučil osoby zúčastnené na ústnom pojednávaní, zaznamenal ich vyjadrenie do zápisnice a nemal dôvod nepokračovať v ústnom pojednávaní ktorého predmetom bolo záverečné prerokovanie protokolu. Navyše z obsahu poučenia je zrejmé, čo je predmetom poučenia a to zachovávať daňové tajomstvo. To, že konateľ spoločnosti a aj splnomocnený zástupca poučeniu neporozumeli a že správca dane im k tomuto žiadne vysvetlenie neposkytol, nemá žiadny vplyv na skutočnosť, že protokol o daňovej kontrole bol so splnomocneným zástupcom daňového subjektu riadne prerokovaný a doručený. Podľa žalovaného dodatok k protokolu je súčasťou protokolu, nenahrádza už doručený a prerokovaný protokol a preto nemá dodatok ani evidenčné číslo. Na dodatok k protokolu sa preto nemôžu vzťahovať ani procesné úkony ktoré platia pre protokol z daňovej kontroly. To, že k dodatku k protokolu sa nemôžu vzťahovať procesné úkony podľa § 15 ods. 10 prvej a druhej vety zákona o správe daní, vyplýva podľa žalovaného aj z § 15 ods. 5 písm. c), a ods.6 písm. e) toho istého zákona. Čo sa týka porušenia daňového tajomstva, takúto námietku podľa žalovaného by mohla účinne podať iba poškodená strana. Žalobca je účastníkom daňového konania a ako taký je v zmysle zákonných predpisov viazaný mlčanlivosťou o veciach, ktoré sa v rámci daňového konania dozvedel a ktoré svojím obsahom sú daňovým tajomstvom (§ 23 zákona o správe daní). Správca dane aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach jednoznačne popísali pôvod jednotlivých dôkazov. Tým je jednoznačne zrejmé, ktoré dôkazy boli vykonané v inom konaní, ktoré boli vykonané na základe dožiadania a ktoré vykonal správca dane, a preto nie je pravdivé tvrdenie žalobcu že správca dane uvádza, že všetky dôkazy boli vykonané v rámci daňovej kontroly, resp. že ich všetky vykonal správca dane. Konateľovi, V. X. boli k nahliadnutiu predložené aj faktúry Č.FV08/028 - Č.FV08/030, Č.FV08/032 - FV08/035, ktoré mu boli predložené k nahliadnutiu aj v rámci jeho vypočúvania, ktoré už prebiehalo v rámci daňovej kontroly, preto nie je podľa žalovaného pravdivé tvrdenie žalobcu, že skutočnosti, ktoré správca dane zisťoval v rámci daňovej kontroly sú odlišné od skutočností, ktoré zisťoval v uvedenom daňovom konaní. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalovaného, že svedok bol vypočúvaný na skutočnosti, ktoré on netvrdil. Svedok sa vyjadroval k sporným faktúram spoločnosti BUNDÁŠ, s.r.o., v ktorej bol v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov konateľom. Vypočutie svedka V. X. považoval správca dane za dôležité, nakoľko práve on bol v čase uskutočnenia sporných obchodov jediným konateľom spoločnosti BUNDÁŠ. s.r.o., ktorý bol oprávnený za spoločnosť konať, a preto mal mať vedomosti o preverovaných obchodoch. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca uvádza námietky voči neuznaniu odpočítania dane z faktúr od spoločnosti BUNDÁŠ, s.r.o., hoci v napadnutom rozhodnutí sa jednalo o neuznanie odpočítania dane z dodávateľských faktúr č.2008/02/010 a č.2008/02/014 od dodávateľa FÉNIX BAU. s.r.o.. Kostolná - Záriečie 222, IČO 36353167. Keďže nebolo preukázané, že žalobcovi sporný tovar dodala táto spoločnosť, správca dane neuznal odpočítanie dane z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Dodatok k obchodnej zmluve zo dňa 16.05.2008 uzatvorený medzi žalobcom a spoločnosťou BUNDÁŠ, s.r.o., v zmysle ktorého sa mal tovar prepravovať, podpísal pán Q. F.. Ale k prvotnej zmluve, ktorá správcovi dane nikdy predložená nebola, sa vyjadriť nevedel. Taktiež potvrdil, že podpisoval aj niektoré faktúry a príjmové pokladničné doklady a že obchody medzi spoločnosťou BUNDÁŠ, s.r.o. a NIKA, spol. s r.o. boli reálne uskutočnené. Tvrdenie svedka Q. F., že mal plnú moc na zastupovanie spoločnosti, ktorú mu dal Q.. V. O., je v rozpore s výpoveďou svedka Q.. V. O., ktorý na ústnom pojednávaní dňa 02.09.2010 na otázku, či dal splnomocnenie pánovi F. jednoznačne uviedol, že on mu nedal žiadne splnomocnenie. Podľa žalovaného pán Q. F. nebol oprávnený konať za spoločnosť, nakoľko nebol konateľom spoločnosti a ani nebol nikým splnomocnený a ani poverený na to, aby zastupoval spoločnosť. Žalovaný namietal, že pán O. svojou výpoveďou nepotvrdil, že by prepravoval tovar od spoločnosti BUNDÁŠ, s.r.o. do spoločnosti NIKA spol. s.r.o.. Čo sa týka medzinárodných nákladných listov (CMR), žalovaný tvrdil, že ani tieto nijako nepreukazujú, že by bol žalobcovi dodaný tovar od spoločnosti BUNDÁŠ, s.r.o., nakoľko neobsahujú predpísané náležitosti a tým nič nepreukazujú. Z týchto medzinárodných nákladných listov vyplýva len to, že odosielateľom kuracích pŕs je spoločnosť BUNDÁŠ, s.r.o., dopravu pre spoločnosť BEIMPEX s.r.o. mal vykonať prepravca ZEOTOP, s.r.o. a miesto vykládky by mali byť Kunovice. CMR obsahujú iba pečiatku spoločnosti ZEOTOP, s.r.o. bez podpisu prepravnej spoločnosti, bez údajov o EČV vozidla, mena šoféra, dátumu a potvrdenia o prevzatí tovaru a pod. Pán O. sa síce vyjadril, že predložené CMR neobsahujú potvrdenia o prevzatí a odovzdaní tovaru, lebo si ich fotil len pre svoju vlastnú potrebu, ak by mu nebolo za prepravu zaplatené, ale takéto doklady žiadne tvrdenia odvolávajúceho sa nepreukazujú. Ďalej podľa žalovaného, pani Y. Š. potvrdila len to, že vystavovala doklady, ale pri obchodoch nebola. Nakoľko sa obchodov nezúčastnila, nemôže ani preukázať reálne uskutočnenie dodania preverovaného tovaru. Žalovaný je toho názoru, že pravdivé nie je ani tvrdenie žalobcu, že až zo žalobou napadnutého rozhodnutia sa dozvedá, že v odvolacom konaní boli vypočuté svedkyne P. a Q.. Žalobca v odvolacom konaní predložil čestné vyhlásenia svojich zamestnankýň pani Q.. J. P. a Ľ. Q.. Pani P. vypovedala dňa 19.03.2011 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 670/320/12597/2011/Šar) a pani Q. dňa 29.03.2011 (zápisnica o ústnom pojednávam č. 670/320/12639/2011/Šar). V oboch prípadoch sa ústneho pojednávania zúčastnil aj splnomocnený zástupca žalobcu a aj konateľ žalobcu pán H.. X. S., D., z čoho vyplýva, že sa žalobca nemohol o výpovediach dozvedieť až z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. Ani výpovede uvedených svedkýň jednoznačne nepreukázali, že sporný tovar bol platiteľovi skutočne dodaný dodávateľom BUNDÁŠ s.r.o. Žalovaný uviedol, že správca dane preveroval v rámci medzinárodnej výmeny informácií aj dodanie tovaru spoločnosti BEIMPEX, s.r.o. V tejto súvislosti bol vypočutý za účasti splnomocneného zástupcu žalobcu ako svedok X. O., ktorý bol v čase uskutočnenia obchodných prípadov konateľom spoločnosti BEIMPEX, s.r.o. Pán O. síce potvrdil, že podpísal kúpno-predajnú zmluvu so spoločnosťou NIKA spol. s r.o. a potvrdil aj obchodnú spoluprácu so spoločnosťou NIKA spol. s r.o., avšak vo svojej výpovedi jednoznačne poprel dodanie tovaru v takom objeme a množstve, ako je uvedené na preverovaných faktúrach. Nepravdivé je i tvrdenie žalobcu, že správca dane v rozpore s týmto skutkovým stavom vôbec neuvádza ako dôkazy svedčiace v jeho prospech dodacie listy o odovzdaní a prevzatí tovaru, na ktorých vždy podpisom každý prepravca - vodič, písomne potvrdil prevzatie tovaru a prevzatie dokladov k tomuto tovaru. Ani na jednom z dodacích listov, ktoré sú súčasťou faktúr vystavených pre spoločnosť BEIMPEX s.r.o., nie je podpis vodiča, je tam iba podpis a pečiatka toho, kto vydal dodací list v mene spoločnosti NIKA spol. s r.o. a podpis a pečiatka príjemcu (pečiatka BEIMPEX, s.r.o. a podpis). Okrem prehlásenia o prepravení tovaru k faktúre č. 809209, nie je ani v jednom prípade uvedené meno vodiča. Zároveň pán O. uviedol aj to, že podpisy na preverovaných dokladoch, t.j. aj na dodacích listoch a prehláseniach o preprave tovaru, nie sú jeho a spoločnosť BEIMPEX s.r.o. nemala takú formu pečiatky, aká je na týchto dokladoch. Žalobca preukazoval intrakomunitárne dodanie tovaru do Českej republiky odberateľskými faktúrami vystavenými pre spoločnosť BEIMPEX s.r.o., ktorými fakturoval tovar s oslobodením od dane, dodacími listami a prehlásením odberateľa o prepravení tovaru do iného členského štátu. Tieto doklady však boli spochybnené konateľom spoločnosti BEIMPEX s.r.o. X. O. (podpisy nie sú jeho, spoločnosť mala iný typ pečiatky). Zároveň z rozporných vyjadrení žalobcu ohľadom prepravy tovaru do Českej republiky, ako aj vyjadrenia svedka O. - šoféra, prepravu tovaru si zabezpečoval odberateľ inou osobou - spoločnosťou ZEOTOP, s.r.o. Z uvedeného dôvodu podmienky na oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 5 písm. a) zákona o DPH mal preukazovať žalobca, ktorý mal predložiť aj medzinárodné prepravné doklady (CMR), ktoré by preukazovali, že dodávateľom tovaru je spoločnosť NIKA spol. s r.o., že tovar bol prepravený a odovzdaný v Českej republike a obsahovali by prepísané náležitosti. V tom prípade by sa nemusel odvolávať na CMR, ktoré predkladal svedok O. a ktoré neobsahovali predpísané náležitosti. Okrem toho nadobudnutie tovaru v Českej republike nebolo spoločnosťou BEIMPEX s.r.o. ani priznané, teda ani daň odvedená nebola, čo správca dane zistil od českej daňovej správy v rámci medzinárodnej výmeny informácií. Zo skutočností, ktoré uviedol správca dane v protokole k daňovej kontrole, je zrejmé, že z pohľadu správcu dane daňový subjekt dostatočne nepreukázal dodanie tovaru. Správca dane nemá povinnosť uviesť, aké dôkazy má daňový subjekt predložiť a taktiež nie je povinný zisťovať či nejaké dôkazy existujú. Malo by byť v záujme daňového subjektu, aby si zaobstaral dostatok dôkazov, ktorými by bol schopný preukázať reálne uskutočnenie dodania tovaru a to z toho dôvodu, že je zaťažený dôkaznou povinnosťou ktorú mu ukladá § 29 ods. 8 zákona o správe daní. Žalovaný ďalej podotkol, že správca dane postupoval aj v prípade výsluchu svedka X. W. v súlade s platnými právnymi predpismi, ktoré sa na výsluch svedka v daňovom konaní vzťahujú a svedok bol riadne poučený. X. W. bol v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov jediným, kto bol oprávnený konať za spoločnosť FÉNIX BAU, s.r.o. a preto ako konateľ aj mal vedomosti o tom, čím sa spoločnosť FÉNIX BAU, s.r.o. zaoberala. Z dokazovania, ktoré viedol správca dane, je jednoznačne zrejmé, že pán Q. W., ktorého uvádza žalobca ako osobu, s ktorou konal, nebol oprávnený konať v mene spoločnosti FÉNIX BAU s.r.o., nakoľko na takéto konanie nebol štatutárnym zástupcom spoločnosti ani splnomocnený a ani poverený. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 15. 2. 2013 ktorý má prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutie správnych orgánov zrušil podľa ustanovenia § 250 ja ods. 2 písm. e) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Dôvodom na zrušenie napadnutých rozhodnutí bola vada v postupe žalovaného ako aj správcu dane, ktorú súd videl v tom, že žalobcovi v rámci prerokovania protokolu o výsledkoch daňovej kontroly neposkytol poučenie, čím boli porušené jeho procesné práva, v dôsledku čoho nebola riadne ukončená daňová kontrola. Na základe nezákonného postupu boli aj následne vydané rozhodnutia správcu dane a žalovaného nezákonné. Súd zároveň rozhodol o náhrade trov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom súdnom konaní predmetný rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd nesúhlasil so závermi prvostupňového súdu, že daňové orgány oboch stupňov sa dopustili takých závažných procesných pochybení, ktoré by mali za následok nezákonnosť ich rozhodnutí. Námietku žalobcu o tom, že správca dane nevenoval pozornosť jeho námietke, že neporozumel poučeniu, zápisnične zaznamenanú na ústnom pojednávaní, nepovažoval za dôvodnú. Podľa jeho názoru, všetky osoby zúčastnené na ústnom pojednávaní boli poučené o povinnosti zachovávať daňové tajomstvo a o právach a o právnych dôsledkoch porušenia tejto povinnosti podľa § 23 ods. 3 zákona o správe daní v spojení s ustanovením § 264 Trestného zákona. Z obsahu poučenia je celkom zrejmé, čo bolo predmetom poučenia, pričom z vyjadrenia poučených osôb možno dospieť k záveru, že splnomocnený zástupca žalobcu ako aj žalobca pouvažovali poučenie za nadbytočné. Správca dane nemal zákonný dôvod poskytovať zúčastneným žiadne vysvetlenie a preto protokol o daňovej kontrole a jeho dodatok bola riadne prerokovaný a doručený, čím bola daňová kontrola ukončená. Žalobcovi bola poskytnutá lehota na vyjadrenie sa k protokolu a jeho dodatku, čo vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 14. decembra 2010. Z obsahu dodatku k protokolu vyplýva, že tento vyhodnocuje len skutočnosti tvrdené žalobcom v jeho vyjadrení k protokolu, pričom je súčasťou protokolu. Skutkové zistenia vyplývajúce zo spisu preukazujú, že žalobca mal možnosť využiť a aj využil všetky svoje práva počas daňovej kontroly. Nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že ukončením daňovej kontroly sa začalo prvostupňové konanie, pretože daňová kontrola je neoddeliteľnou súčasťou daňového konania, účelom ktorej je zistenie skutočností relevantných pre správne určenie a vyrubenie dane. Vo vyrubovacom konaní nie je dôvod opätovne vykonávať dokazovanie ale vydať rozhodnutie, v ktorom je správca dane povinný uviesť svoju úvahu ako výsledok hodnotenia dôkazov zadovážených počas daňovej kontroly. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, správca dane postupoval v súlade so zákonom v súčinnosti so žalobcom, umožnil mu realizáciu jeho procesných práv. Dôvodom pre zrušenie prvostupňového rozsudku bola okolnosť, že súd sa ďalšími námietkami žalobcu týkajúcimi sa merita veci nezaoberal, jeho rozhodnutie o všetkých vznesených námietkach žalobcu je preto nepreskúmateľné. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo s prihliadnutím na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúci sa postupu žalovaného preskúmal v rozsahu námietok žalobcu a rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 250f ods. 1 a 2 O.s.p. Miesto a termín pojednávania boli zverejnené zákonom určeným spôsobom na úradnej tabuli a internetovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Predmetom súdneho prieskumu bola zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 06.05.2011 č. I/226/6243-52887/2011/990600-r a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa platobný výmer č. 670/230/52426/10/Sek zo dňa 16.12.2010, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie august 2008 v sume XX.XXX,XX €.. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Daňový úrad Považská Bystrica podaním doručeným dňa 15. 12. 2009, oznámil žalobcovi vykonanie daňovej kontroly DPH za obdobie január až december 2008 so začiatkom dňa 26. 1. 2010 o 9, 00 hod v priestoroch správcu dane. Pri začatí výkonu kontroly bol žalobca požiadaný o predloženie účtovných dokladov, ktoré boli špecifikované v zápisnici o ústnom pojednávaní. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č.670/320/41647/2010/Va zo dňa 22.09.2010. Podaním zo dňa 7. 10. 2010 správca dane vyzval žalobcu, aby sa dostavil dňa 29. 10. 2010 na prerokovanie protokolu o výsledku zistenia daňovej kontroly. V zmysle podania doručeného správcovi dane dňa 26. 10. 2010, žalobca zrušil generálnu plnú moc sebou jej právnej zástupkyne v daňovom konaní. Následne žalobca oznámil meno nového zástupcu žalobcu v predmetnom konaní. Nový právny zástupca prevzal dňa 9. 11. 2010 výzvu na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie dňa 14. 12. 2010. Protokol vrátane jeho dodatku bol so splnomocneným zástupcom platiteľa dane z pridanej hodnoty prerokovaný a doručený dňa 14.12.2010. Z predmetného protokolu týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia august 2008 vyplýva že za dané obdobie podal žalobca daňové priznanie, v ktorom uviedol daňovú povinnosť vo výške X XXX XXX Sk. Žalobca si uplatnil za dané obdobie odpočítanie dane v súvislosti s realizáciou dodávky tovaru - kuracie prsia na základe dodávateľskej faktúry č. 2008/08/0 10 zo dňa 27. 8. 2008 za 18 400 kilogramov mäsa v hodnote X XXX XXX Sk, z toho základ dane X XXX XXX Sk, s príslušnou 19 % DPH vo výške XXX XXX Sk a na základe dodávateľskej faktúry číslo 2008 08/0 14 zo dňa 28. 8. 2008 za dodávku 21 600 kg kuracích pŕs a v hodnote X XXX XXX Sk, z čoho predstavuje základ dane X XXX XXX Sk a 19 % DPH predstavuje sumu XXX XXX Sk. Za účelom zistenia realizácie v uvedených zdaniteľných obchodov vypočul správca dane konateľa spoločnosti FENIX BAU, s.r.o. Zamarovce, X. W., ktorý bol konateľom v predmetnej spoločnosti do 10. 12. 2008. Podľa jeho výpovede zo dňa 21. 5. 2010, so žalobcom nikdy neobchodoval, predmetný tovar mu nikdy nebol dodaný ak predmetné faktúry nevystavil. Po nahliadnutí do účtovných dokladov vyhlásil, že na nich nie je jeho podpis. Z ďalšieho šetrenia správcu dane vyplýva, že predmetná spoločnosť za rok 2008 nepodala daňové priznanie a neboli z jeho strany predložené žiadne účtovné doklady. Predmetná spoločnosť sa zaoberá stavebnou činnosťou, neprijala žiadne hotovostné úhrady od žalobcu v zmysle uvedených faktúr, spoločnosť nevlastnila žiadne úžitkové vozidlo a disponovala pečiatkou odlišujúcou sa od pečiatky na dokladoch predložených žalobcom k daňovej kontrole. Zo šetrenia správcu dane teda vyplynulo, že zdaniteľné plnenie na základe daňového priznania žalobcu za zdaňovacie obdobie august 2008 nebolo od danej spoločnosti zrealizované, a kontrolou zistil rozdiel dane vo výške XXX XXX Sk. Ako vyplynulo z predloženej evidencie DPH žalobcu, tento predmetný tovar, ktorý mu mal byť dodaný od spoločnosti FENIX BAU s.r.o. Zamarovce, ďalej fakturoval českej spoločnosti BEIMPEX s.r.o., Zlín, a to za dodávku 18 400 kg kuracích pŕs v hodnote X XXX XXX Sk, a faktúrou číslo 812980 zo dňa 28. 8. 2008 za dodávku kuracích pŕs v objeme 21 600 kg v hodnote X XXX XXX Sk. Správca dane obdržal informáciu v rámci medzinárodnej výmeny informácií o tom, že spoločnosť BEIMPEX s.r.o., nepriznala nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, konkrétne od žalobcu. Žalobca predložil doklady týkajúce sa intrakomunitárnych dodávok pre predmetnú spoločnosť, a to faktúry, dodacie listy, prehlásenia o prepravení tovaru odberateľom, príjmové pokladničné doklady žalobcu, výdavkové pokladničné doklady odberateľa, výpisy z účtu žalobcu v zmysle úradného záznamu zo dňa 14. 9. 2010. Za účelom preverovania intrakomunitárnych dodávok správca dane predvolal pána X. O., ktorý bol konateľom predmetného odberateľa. Dňa 17.2.2010 do zápisnice uviedol, že sa k dodacím listom a prehláseniam o preprave tovaru za dané obdobie nedokáže vyjadriť, pričom uviedol, že podľa jeho vedomostí od žalobcu nakupoval sušené mlieko a maslo ale nepamätal si, že by od neho nakupoval kuracie prsia. Uviedol, že podpisy na faktúrach nie sú jeho a pečiatka na faktúrach takisto nepatrí spoločnosti BEIMPEX s.r.o., Zlín. Uviedol tiež, že predložené výdavkové pokladničné doklady jeho spoločnosť nevystavila a on ako konateľ ich nepodpísal. Jeho spoločnosť v danom období nenakupovala od žalobcu tovar v takom objeme a množstve ako je uvedené na predmetných faktúrach. V roku 2008 nadobudla jeho spoločnosť od žalobcu tovar v celkovej hodnote približne XXX XXX až XXX XXX Sk. Preverované faktúry neboli ním a ani účtovníčkou spoločnosti podpísané ale boli zaslané naspäť, pričom sa telefonicky u žalobcu informoval, prečo mu boli zasielané faktúry, keď obchody boli už ukončené. Na základe uvedených zistení správca dane skonštatoval, že žalobca eviduje vo svojej účtovnej evidencii úhrady vyššie uvedených faktúr vystavených spoločnosťou BEIMPEX s.r.o., Zlín prevažne hotovostným spôsobom. K predloženým výdajovým pokladničným dokladom, ktoré mal vystaviť a podpísať pán X. O., tento uviedol, že predmetné doklady nevystavil, nepodpísal a neuhradil. Správca dane vypočul ako svedka tiež Q. F., Q.. V. O., V. X., vodiča O. ako aj ďalšie osoby a vykonal aj iné dôkazy za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu, na základe ktorého dospel k správnemu záveru, keď žalobcovi neuznal odpočítanie dane z vyššie uvedených dodávateľských faktúr od dodávateľa FENIX BAU, s.r.o. a taktiež správne vyrubil žalobcovi daň z vyššie uvedených odberateľských faktúr vystavených pre spoločnosť BEIMPEX, s.r.o. Daňovou kontrolou správca dane zistil, že platiteľ porušil § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, keď si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr č. 2008/02/2010 a č. 2008/02/014 spolu vo výške XXX.XXX,- Sk za dodávku tovaru (kuracie prsia) od dodávateľa FENIX BAU, s.r.o., Kostolná - Zárečie 222, nakoľko nebolo preukázané, že mu uvedený tovar táto spoločnosť dodala. Platiteľ zároveň porušil § 19 ods. 1 zákona o DPH tým, že neodviedol DPH vo výške XXX XXX,- Sk obdržaných na základe odberateľských faktúr č. 812962 a č. 812980 za dodávku tovaru vystavených pre odberateľa BEIMPEX, s.r.o. Zlín, Přilucká 360, 760 01 Zlín, nakoľko v zmysle § 43 zákona o DPH nepreukázal intrakomunitárne dodanie deklarovaného tovaru z tuzemska do iného členského štátu. V spise sa nachádzajú účtovné doklady, tieto vystavené faktúry ako i pokladničné doklady výpisy z banky žalobcu po realizácii finančných operácií na základe predmetných faktúr. Žalobca sa k zisteniam uvedeným v protokole o výsledku zistenia z daňovej kontroly vyjadril písomne podaním doručeným správcovi dane dňa 23. 11. 2010. Dňa 30. 11. 2010 bol vypracovaný dodatok k protokolu, ktorým správca dane reagoval na vyjadrenie žalobcu k zisteniam vyplývajúcim z prerokovaného protokolu. Dňa 14. 12. 2010 sa uskutočnilo záverečné prerokovanie protokolu vrátane jeho dodatku. Podľa zápisnice z ústneho pojednávania, po vykonanom poučení pracovníkmi správcu dane podľa § 23 ods. 3 zákona o správe daní, právny zástupca žalobcu uviedol, že poučeniu vôbec neporozumel, pretože žiadne cudzie daňové tajomstvo na povinnosť mlčanlivosti zamestnancov správcu dane sa dozvedieť nesmie a daňové tajomstvo jeho klienta daňovým tajomstvom nie je, keďže ním môže disponovať podľa vlastných úvah. Na základe protokolu o daňovej kontrole vydal správca dane dodatočný platobný výmer č. 670/230/52426/10/Sek zo dňa 16.12.2010, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2008 v sume XX.XXX,XX,- €. Uvedenú sumu predstavuje neoprávnene uplatnené odpočítanie dane za nepreukázané dodanie tovaru od spoločnosti FENIX BAU, s.r.o. Zamarovce vo výške XXX.XXX,- Sk a neodvedenie DPH vo výške XXX XXX Sk z platieb prijatých za dodávku tovaru spoločnosti BEIMPEX, s.r.o. Zlín, Přilucká 360, 760 01 Zlín, nakoľko v zmysle § 43 zákona o DPH nepreukázal intrakomunitárne dodanie deklarovaného tovaru z tuzemska do iného členského štátu, podľa výpočtu: XXX XXX + XXX XXX = X.XXX.XXX Sk = XX.XXXXX €. V odôvodnení predmetného rozhodnutia poukázal na výsledky vykonaného šetrenia, zabezpečené dôkazné prostriedky, opísal priebeh úkonov správcu dane, vyjadrenia žalobcu k dôkazným prostriedkom. Platiteľ dane prostredníctvom splnomocneného zástupcu podal dňa 18.01.2011 proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie a dňa 12.02.2011 dodatok k odvolaniu. Dňa 29. 3. 2011 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom v zmysle žiadosti žalobcu, správca dane vypočul Ľ. Q., zamestnankyňu žalobcu, ktorá potvrdila, že vystavila výdavkové pokladničné doklady a vyplatila z pokladne hotovostné platby za tovar dodaný Q. F. zastupujúcemu prepravnú spoločnosť Bundáš s.r.o. a Q. W. za spoločnosť FENIX BAU s.r.o. Úhrady vykonala na základe pokynu konateľa žalobcu, jej nadriadeného. Svedkyňa. Q.. J. P., ktorej vypočutie navrhol žalobca uviedla, že vykonávala odobratie vzoriek mäsa dodávaného spoločnosťou Ondráš s.r.o. a FENIX BAU s.r.o. a tieto vzorky odovzdávala svojej nadriadenej. Pri odoberaní vzoriek bol prítomný pán F., ktorý sa jej predstavil týmto menom, avšak jeho totožnosť si neoverovala. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. I/226/6243-52887/2011/990600-r zo dňa 06.05.2011, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, a to dodatočný platobný výmer zo dňa 16.12.2010, ktorý obsahuje hodnotenie skutkového stavu ako i právne predpisy a informácie, na základe akých dôkazov správca dane rozhodol. V administratívnom spise sa nachádzajú faktúry tovaru, zápisnice o ústnom pojednávaní, protokol o vykonanej kontrole zo dňa 22.09.2010, dodatok k tomuto protokolu, vyjadrenia platiteľa dane - žalobcu, výpovede svedkov ako aj ďalšie listinné dôkazy. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní, (zákon č. 511/1992 Zb o správe daní v znení účinnom do 1.1.2012) v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v § 2 ods. 3 citovaného zákona. Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Zo zákona o správe daní vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 29 ods. 1, ods. 8 citovaného zákona). Podľa § 15 ods. 10 zák. č. 511/1992 Zb., o výsledku zistenia vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol o daňovej kontrole, ktorý doručí podľa § 17 kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na jeho vyjadrenie a prerokovanie protokolu o daňovej kontrole; vo výzve určí dátum prerokovania protokolu o daňovej kontrole, pričom prerokovanie protokolu o daňovej kontrole sa môže uskutočniť až po uplynutí na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu o daňovej kontrole najneskôr do 8 pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Ak sa daňový subjekt zo závažných dôvodov v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť prerokovania protokolu o daňovej kontrole je povinný si na tento účel určiť zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu protokol o daňovej kontrole opraviť alebo vyhotoviť dodatok k tomuto protokolu najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Podľa § 15 ods. 13 zák. č. 511/1992 Zb., (zákon o správe daní) daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu o daňovej kontrole s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu o daňovej kontrole sa začína vyrubovacie konanie (§ 44). Doručenie protokolu o daňovej kontrole sa považuje za úkon smerujúci k vyrubeniu dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2 ). V danom prípade nastal začiatok daňovej kontroly dňa 26.1.2010. Lehota na vykonanie daňovej kontroly bola predĺžená do 26.1.2011. Daňová kontrola bola ukončená v rámci zákonom stanovenej maximálnej lehoty dňom prerokovania protokolu, dňa 14.12.2010. Podľa § 29 ods. 2 zákona o správe daní, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno- právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenie daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotno-právnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty (ďalej len zákon o DPH), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa ods. 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry a a/ prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravovaným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b/ ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c/ ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d/ inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Daňová povinnosť pri dodaní tovaru podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH vzniká dňom dodania tovaru. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovaru a služieb, ktoré použije na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dane. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Žalobca v žalobe namietal nesprávnosť postupu správcu dane, ktorý nevenoval pozornosť jeho námietke, že neporozumel poučeniu správcu dane zaznamenanému na ústnom pojednávaní dňa 14. decembra 2010. Podľa ust. § 23 ods. 1 až 3 zákona o správe daní, daňovým tajomstvom je informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získa v daňovom konaní alebo v súvislosti s daňovým konaním. Daňové tajomstvo je povinný zachovávať zamestnanec správcu dane, zamestnanec nadriadeného orgánu, zamestnanec orgánu príslušného na konanie o opravných prostriedkoch, zamestnanec orgánu oprávneného vykonávať kontrolu podľa osobitného zákona, 7a) zamestnanec osôb uvedených v odseku 5 písm. k) a l); táto povinnosť sa vzťahuje aj na ich bývalého zamestnanca, ako aj na tretiu osobu zúčastnenú v daňovom konaní a ďalšie osoby, ktoré sa akokoľvek dozvedeli daňové tajomstvo. Správca dane je povinný poučiť účastníkov daňového konania a tretie osoby (§ 6) o povinnosti zachovávať daňové tajomstvo a o právnych dôsledkoch porušenia tejto povinnosti. Zo záznamu zo dňa 14.12.2010 vyplýva, že všetky osoby prítomné na ústnom pojednávaní boli podľa § 23 ods. 3 zákona o správe daní poučené o povinnosti zachovávať daňové tajomstvo a opravách a o právnych dôsledkoch porušenia tejto povinnosti. Je zrejmé, že protokol a jeho dodatok obsahujú okrem iného aj výsledky šetrení správcu dane u dodávateľov žalobcu a iných subjektov, o ktorých je potrebné zachovávať mlčanlivosť. Správca dane zúčastnené osoby riadne od tejto povinnosti poučil. Podľa obsahu vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu možno dospieť k záveru, že zástupca žalobcu ako aj žalobca považovali poučenie za nadbytočné, tak ako to konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí 6Sžf/35/2013, na ktorého právny názor musí prvostupňový súd prihliadať. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalobcovi bola poskytnutá lehota na vyjadrenie sa k protokolu ako aj k dodatku k protokolu, pričom dodatok k protokolu obsahoval len stanovisko správcu dane k vyjadreniu zástupcu žalobcu k protokolu. Dodatok neobsahoval žiadne nové skutkové zistenia. Dodatok k protokolu nepredstavuje dôkazný prostriedok, pretože sú v ňom len vyhodnotené skutočnosti tvrdené žalobcom v jeho vyjadrení k protokolu. Ukončenie daňovej kontroly prerokovaním protokolu o jej zisteniach nemožno považovať za začatie prvostupňového konania, pretože daňová kontrola je neoddeliteľnou súčasťou daňového konania účelom, ktorého je správne určenie a vyrubenie dane. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 15 zákona o správe daní preto nie je dôvod opätovne vykonávať dokazovanie, ktoré bolo realizované v rámci daňovej kontroly. Výsledkom vyrubovacieho konania je vydanie rozhodnutia. Žalobca, prípadne jeho zástupca mal v priebehu výkonu kontroly možnosť vyjadrovať sa k jednotlivým zisteniam, zúčastňovať sa na vypočutí svedkov, navrhovať dôkazy, pričom tento svoje právo v plnom rozsahu využil. V prípade preto neboli zistené procesné vady v postupe správcu dane a žalovaného namietané žalobcom v žalobe, ktoré by spôsobili nezákonnosť napadnutého rozhodnutia prípadne postupu správcu dane a žalovaného. Podľa názoru súdu sa správne orgány vecou dôkladne zaoberali, pričom správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a nie je možné tvrdiť, že by vedenie daňového konania a spôsob vykonávania dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého procesu. Čo sa týka spôsobu zabezpečenia dôkazných prostriedkov výsluchom svedkov, súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že právne relevantnými v tomto prípade sú dôkazné prostriedky, ktorými malo byť preukázanie skutočné dodanie tovaru - kuracích pŕs spoločnosťou Fenix Bau s.r.o., Zamarovce žalobcovi a dodanie predmetného tovaru žalobcom spoločnosti BEIMPEX, s.r.o. Zlín, Přilucká 360, 760 01 Zlín v zdaňovacom období august 2008. V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona o DPH, podmienkou na uplatnenie odpočítania dane je reálne dodanie tovaru. Podmienkou pre oslobodenie od platenia DPH je preukázanie intrakomunitárneho dodania deklarovaného tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Z vypočutia konateľa spoločnosti FENIX BAU, s.r.o. Zamarovce, X. W., ktorý bol konateľom v predmetnej spoločnosti do 10. 12. 2008 vyplynulo, že so žalobcom nikdy neobchodoval, predmetný tovar mu nikdy nebol dodaný a predmetné faktúry nevystavil. Je nesporné, že za intrakomunitárnu dodávku v rámci ES sa považuje len taká dodávka, ktorá je spojená s prepravou. V danom prípade nebolo preukázané, že žalobca dodal českému odberateľovi, BEIMPEX, s.r.o. Zlín tovar a že vôbec bola preprava fakturovaného tovaru uskutočnená. Podľa názoru súdu je zrejmé, že žalobca nesplnil podmienky uvedené v § 43 ods. 1 zákona DPH, keďže nebolo preukázané, že tovar bol fyzicky prepravený do iného členského štátu od dodávateľa - žalobcu. Žalobca realizované obchody preukázal len formálnymi dokladmi, ktoré boli vyvrátené svedeckými výpoveďami oprávnených osôb, konateľov uvedených spoločností v čase vystavenia účtovných dokladov. Z ich výpovedí vyplýva, že deklarovaný tovar dodaný nebol, podpisy na účtovných dokladoch nie sú ich, tak isto neboli ich pečiatky, ktorými boli doklady opatrené, tovar dodaný nebol, faktúry nevystavili, nepodpísali, platby nerealizovali. Žiaden zo žalobcom navrhnutých a vypočutých svedkov, nepoprel vierohodnosť výpovedí konateľov uvedených dotknutých spoločností a nedokázal vyvrátiť zistenia správcu dane. Správne rozhodnutia obsahujú dostatok relevantných dôvodov a preto ich nemožno považovať za nepreskúmateľné. Správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly postupoval v súlade so všeobecne záväznými predpismi. Zistenia správcu dane neboli spôsobilé vyvrátiť formálne doklady predložené žalobcom ani výpovede navrhnutých osôb, ktoré sa nevyjadrovali k samotnej realizácii dodávky tovaru. Podľa platnej právnej úpravy, platiteľ dane má nárok na odpočet dane iba vtedy, ak preukáže splnenie všetkých podmienok stanovených v zákone č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Daňový subjekt bol povinný správcovi dane preukázať, že zdaniteľné obchody tak, ako sú deklarované v podanom daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie prijal, čo v uvedenom prípade nebolo žalobcom ako platiteľom v priebehu výkonu daňovej kontroly preukázané. Právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. Preukázanie tejto skutočnosti je povinnosťou daňového subjektu a jej splnenie podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov potom hodnotí daňový orgán. Podľa názoru súdu, žalobca v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno a nepodarilo sa mu preukázať, že formálne doklady zodpovedajú reálnym plneniam. Žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 27.09.2007, C-409/04-Teleos, z ktorého vyplýva nutnosť kvalifikácie dodávky tovaru alebo nadobudnutie tovaru vnútri Spoločenstva na základe objektívnych dôkazov, ako je existencia fyzického pohybu tovaru medzi členskými štátmi. Keďže dodávka tovaru vnútri Spoločenstva a jeho nadobudnutie vnútri Spoločenstva predstavujú jeden zdaniteľný obchod, akémukoľvek zdaneniu nadobudnutia tovaru v členskom štáte určenia alebo prepravy tovaru zodpovedá oslobodenie predmetnej dodávky v členskom štáte odoslania alebo prepravy tovaru. Súdny dvor skonštatoval, že na to, aby dodanie tovaru osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte mohlo byť oslobodené od dane, musí sa tovar odoslať alebo prepraviť z jedného členského štátu do druhého členského štátu. Dodávateľ musí riadne a dôveryhodne preukázať splnenie základných podmienok nevyhnutných na účely oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane z pridanej hodnoty a prijať všetky rozumné opatrenia, ktoré boli v jeho moci, aby sa uistil, že dodávka v rámci Spoločenstva, ktorú uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Predpokladom oslobodenia od dane je, aby nadobúdateľ a dodávateľ boli podnikateľmi a vlastníctvo tovaru bolo prevedené na nadobúdateľa a tovar bol skutočne fyzicky premiestnený do iného členského štátu. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že fyzické dodanie - premiestnenie tovaru na územie ČR nebolo preukázané a podľa českej daňovej správy odberateľ z ČR - spoločnosť BEIMPEX, s.r.o. nadobudnutie tovaru nedeklarovala ani v podaných daňových priznaniach a súhrnných výkazoch. Podľa názoru súdu správca dane ako aj žalovaný vo veci postupovali dôsledne v súlade so zákonom a pri skúmaní podmienok pre oslobodenie od dane správne zistili skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdili, keď žalobcovi vyrubili rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie august 2008. Treba dodať, že žalobca samotnú výšku dorubenej DPH nespochybňoval a preto sa s ňou ani súd bližšie nezaoberal. Keďže žalobca nepreukázal dodanie tovaru do iného členského štátu, vznikla mu daňová povinnosť dňom dodania tovaru v tuzemsku podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Podľa názoru súdu správne orgány postupovali v súlade s § 29 ods. 2, 4, a § 2 vyššie citovaného zákona o správe daní. Podľa názoru súdu správca dane dodržal zásadu ekonomického dosahu právneho úkonu na daň, t.j. hodnotil právne úkony podľa skutočného obsahu. Skutočné zrealizovanie obchodu s kuracími prsiami nepotvrdil ani dodávateľ žalobcu a ani jeho deklarovaný odberateľ. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré namietal žalobca v odvolacom konaní. Postupoval v súlade s § 29 ods. 4 zákona o správe daní, ktorý umožňuje použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, pričom ako príklad sú ako použiteľné dôkazné prostriedky uvedené priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane, svedecké výpovede, verejné listiny, znalecké posudky, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní, povinné záznamy daňových subjektov a doklady k nim a pod. Správca dane pri svojom rozhodovaní vo veci nie je viazaný iba na dôkazy, ktoré mu predloží daňový subjekt, ale má právo v súlade z dôvodu čo najobjektívnejšieho zistenia skutkového stavu aj povinnosť komplexným zisťovaním, t.j. aj vlastným šetrením, dožiadaním na iného správcu dane respektíve z iných daňových konaní, zistiť všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Pri svojom rozhodovaní prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti, ak tieto nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Námietku porušenia daňového tajomstva by mohla účinne podať iba poškodená strana. Žalobca bol účastníkom daňového konania a ako taký je viazaný mlčanlivosťou o veciach, ktoré sa v rámci daňového konania dozvedel a ktoré svojím obsahom sú daňovým tajomstvom. Správne orgány vo svojich rozhodnutiach popísali pôvod jednotlivých dôkazov, čím je zrejmé, ktoré dôkazy boli vykonané v inom konaní, ktoré boli vykonané na základe dožiadania a ktoré vykonal správca dane. Správca dane v rámci medzinárodnej výmeny daňových informácií preveroval sporné obchody. Konateľovi X. W. boli k nahliadnutiu predložené aj faktúry dotknuté faktúry. Nie je dôvodné tvrdenie žalobcu, že tento svedok bol vypočúvaný na skutočnosti, ktoré netvrdil. Svedok sa vyjadroval k sporným faktúram spoločnosti FENIX BAU, s.r.o., v ktorej bol v relevantnom čase konateľom. Vypočutie svedka X. W.S. bolo dôležité, nakoľko práve on bol v čase tvrdeného uskutočnenia sporných obchodov jediným konateľom spoločnosti FENIX BAU, s.r.o., a preto mal mať vedomosti o preverovaných obchodoch. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že nebolo zistené žiadne porušenie zásad daňového konania, pričom daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a prihliadli na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Správne tiež poukázali na judikatúru Súdneho dvora EÚ, v súlade s ktorou aj rozhodli. Na základe uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Žalovaný nemá zo zákona nárok na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa tý ka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.