Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/167/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201490 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1011201490.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobcu: SATRO, s.r.o., IČO: 31335161, Polianky 9, Bratislava, právne zastúpený: STANO & MILLS, s.r.o., Námestie 1. mája 16, Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Colného riaditeľstva SR č. 7485/2011-1410 zo dňa 9.8.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 8.9.2011 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia Colného riaditeľstva SR č. 7485/2011-1410 zo dňa 9.8.2011. V žalobe uviedol, že preskúmavaným rozhodnutím bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Colného úradu SR sp.zn. 54533/2010-5235, ktorým Colný úrad SR vymeral žalobcovi úrok z omeškania vo výške XXX,XX € z dôvodu ustanovenia čl. 232 ods. 1 písm. b) nariadenia rady (EHS) č. 2913/92 zo dňa 12.10.2002, ktorým sa ustanovuje colný kódex spoločenstva v znení zmien a doplnkov. Podkladom pre rozhodovanie Colného úradu Bratislava, ako aj Colného riaditeľstva SR, bolo rozhodnutie Colného úradu Bratislava sp.zn. 11890/2010-5233 zo dňa 17.2.2010 potvrdené rozhodnutím Colného riaditeľstva SR o odvolaní sp.zn. 19774/2010-1410 zo dňa 11.10.2010. Týmto rozhodnutím bol žalobcovi dodatočne vymeraný colný dlh vo výške XX.XXX,XX €. Podľa Colného úradu Bratislava colný dlh vznikol prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh podľa ust. čl. 201 ods. 1 písm. a) nariadenia rady (EHS) č. 2913/92 zo dňa 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje colný kódex spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov na podklade písomných colných vyhlásení, evidenčné č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, č. XXXXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX, č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX a č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, kde je uvedené, že colný dlh pri dovoze vznikne prepustením tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu do voľného obehu. Žalobca tvrdí, že tak prvostupňové, ako aj odvolacie rozhodnutie vo veci dodatočného vymerania colného dlhu bolo zo strany žalobcu napadnuté či už podaním odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu, ako aj podaním žaloby na preskúmanie rozhodnutia vedenej na Krajskom súde v Bratislave sp.zn. 4S 13/2011. Žalovaný ďalej v žalobe tvrdí, že správny orgán, ktorého rozhodnutie je predmetom žaloby, porušil svojím konaním a rozhodnutím ustanovenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 7 ods. 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 Ústavy, ako aj ďalšie ustanovenia colného zákona, ktoré žalobca uviedol vo svojich podaniach počas predmetných colných konaní. Postup dodatočného právneho hodnotenia zisteného skutkového stavu právoplatne uzavretého v pôvodnom colnom konaní na základe ad hoc dodatočne účelovo vypracovaného stanoviska colného orgánu - oddelením colných taríf zo dňa 15.2.2010, je ústavne a zákonne neakceptovateľný, nehovoriac o konaní zo dňa 22.11.2010, o ktorom nemala spoločnosť SATRO žiadnu vedomosť. Skutočnosť, že iný colník, ako colník konajúci a rozhodujúci v prvom colnom konaní dospel k záveru, že v pôvodnom colnom konaní boli prepustené dovážané tovary do colného režimu s úplným oslobodením od dovozného cla na základe dodatočne vypracovaného stanoviska k nomenklatúrnemu zatriedeniu tovaru v rozpore s colným predpisom, nemôže byť dôvodom na dodatočné vymeranie sumy cla a následne úroku z omeškania. Iný postup by bol v zásadnom rozpore s princípom právnej istoty. Taký je i záver NSSR obsiahnutý v odôvodnení rozsudku sp.zn. 5Sž 118/98, ktorý podľa názoru žalobcu treba jednoznačne akceptovať. Žalobca v žalobe ďalej zdôrazňuje, že v predmetnom prípade nedošlo k zmene právnej normy, ktorá je všeobecne záväzná, došlo len ku zmene posúdenia skutkového stavu a to len na základe stanoviska oddelenia colných taríf, teda jediným podkladom pre zmenu posúdenia bolo toto stanovisko, všeobecne záväzné hmotno-právne normy sa nemenili. Žalobca ďalej v žalobe uvádza, že právna istota patrí k základným požiadavkám, ktoré sa pri výklade a uplatnení právnej normy vyžadujú v aplikácii práva európskych spoločenstiev a Európskej únie. Podstatou právnej istoty je, že opatrenia, ktoré ovplyvňujú právne a faktické postavenie osoby, sa nesmú zmeniť potom, čo boli schválené, inak než v súlade s pravidlami určujúcimi kompetenciu a procedúru relevantnú pre ich zmenu alebo zrušenie (CASE 229/94 Deutsche Bahn Commision 1997 ECE II. - 1689, § 113). Ďalej žalobca v žalobe upozorňuje na porušenie čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, ako aj na neakceptovanie nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. PL.ÚS 15/1998. Tvrdí, že vyššie citované požiadavky vo vzťahu k činnosti správnych orgánov sú premietnuté do úpravy § 12 ods. 6, § 23, 24 a 36 ods. 1 - 8 colného zákona, ako aj v § 1 ods. 1, § 3 ods. 1, 2, 3, 4 a 6 správneho poriadku, v ktorých je upravené postavenie správnych orgánov, ale hlavne ich práva a povinnosti pri náležitom zisťovaní stavu veci, pri hodnotení dôkazov, aby tak došlo k správnemu vybaveniu veci za súčasného rešpektovania práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Žalobca v žalobe tvrdí, že správny orgán tak prvostupňový, ako aj druhostupňový, postupom a svojimi rozhodnutiami porušili uvedené ustanovenia právnych predpisov a medzinárodného dohovoru, v čoho dôsledku porušili princíp právneho štátu, princíp právnej istoty, princíp predvídateľnosti činnosti a rozhodovania orgánu verejnej moci správneho orgánu a princíp legitímneho očakávania. Na základe takéhoto konania správneho orgánu bolo vydané rozhodnutie, ktoré nadobudlo po vyčerpaní všetkých riadnych opravných prostriedkov právoplatnosť a ktorých bolo v konečnom dôsledku zasiahnuté výrazným spôsobom do základných práv a slobôd žalobcu. Na základe vyššie uvedeného je žalobca názoru, že rozhodnutie Colného riaditeľstva SR zo dňa 9.8.2011 je v rozpore s ústavou, vyššie citovanými zákonmi, ako aj s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a z toho dôvodu navrhuje jeho zrušenie. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré tunajšiemu súdu doručil dňa 28.10.2011 uviedol, že suma dodatočne vymeraného colného dlhu v celkovej výške XX.XXX,XX €, dodatočne vymeraná rozhodnutím Colného úradu Bratislava zn. 11890/2010-5233 zo dňa 17.3.2010, nebola uhradená v lehote splatnosti, to znamená do 6.4.2010, k celkovej úhrade došlo až dňa 28.5.2010. Z uvedeného dôvodu začal Colný úrad Bratislava konanie vo veci vymerania úroku z omeškania podľa čl. 232 ods. 1 písm. b) colného kódexu. Rozhodnutie Colného úradu Bratislava zn. 54533/2010-5235 zo dňa 21.12.2010 o vymeraní úrokov z omeškania vo výške XXX,XX € napadol žalobca v zákonom ustanovenej lehote odvolaním. Colné riaditeľstvo rozhodnutím zn. 7485/2011-1410 zo dňa 9.8.2011 napadnuté rozhodnutie Colného úradu Bratislava zo dňa 21.12.2010 podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku potvrdilo a odvolanie žalobcu zamietlo. Colné riaditeľstvo v tejto súvislosti uvádza, že inštitút úrokov z omeškania z oneskoreného zaplatenia colného dlhu sa v zmysle čl. 232 ods. 1 písm. b) colného kódexu uplatní v prípade, ak suma colného dlhu nebola zaplatená v stanovenej lehote. Colný úrad je povinný aplikovať inštitút úrokov z omeškania v prípade, ak k úhrade dlžnej sumy colného dlhu dôjde po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty splatnosti. V predmetnom prípade nastáva zo zákona právna skutočnosť (omeškanie dlžníka), na základe ktorej je colný úrad povinný vymerať úroky z omeškania podľa čl. 232 ods. 1 písm. b) colného kódexu. Žalovaný považuje námietky žalobcu uvedené v žalobe za irelevantné a účelové. V časti žaloby sa žalobca venuje námietkam, ktoré smerujú nie voči rozhodnutiu o úroku z omeškania, ale proti rozhodnutiu o dodatočnom vymeraní colného dlhu, ktoré nie je predmetom tohto konania, ani predmetom preskúmavaného rozhodnutia colného riaditeľstva. Z tohto dôvodu sa k týmto námietkam žalovaný nevyjadruje. Zo skutkového stavu v danej právnej veci je zrejmé, že rozhodnutím Colného úradu Bratislava zn. 11890/2010-5233 zo dňa 17.3.2010 bol žalobcovi dodatočne vymeraný colný dlh vo výške XX.XXX,XX €. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené 25.3.2010, pričom v súlade s čl. 222 ods. 1 písm. a) colného kódexu bol povinný tento colný dlh uhradiť v lehote do 10 dní odo dňa jeho oznámenia, teda v lehote do 6.4.2010 a to bez ohľadu na to, či sa žalobca stotožnil, alebo nestotožnil s dôvodmi uvedenými v tomto rozhodnutí, keďže v prípade tohto rozhodnutia išlo o predbežne vykonateľné rozhodnutie. Žalobca v zákonnej lehote colný dlh neuhradil, pričom colný dlh bol uhradený až 28.5.2010, t.j. v období od 7.4.2010 do 28.5.2010 bol žalobca v omeškaní s platbou vymeraného colného dlhu. Rozhodnutie zn. 11890/2010-5233 zo dňa 17.3.2010 bolo v odvolacom konaní potvrdené rozhodnutím colného riaditeľstva zn. 19774/2010-1410 zo dňa 11.10.2010, teda konanie vo veci vymerania colného dlhu bolo právoplatne skončené. V súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 232 ods. 1 písm. b) colného kódexu, ak suma cla nebola zaplatená v stanovenej lehote, vymeria sa k sume cla úrok z omeškania. Miera úroku z omeškania môže byť vyššia ako miera úverového úroku, nesmie však byť nižšia ako miera úverového úroku. Z uvedeného ustanovenia vyplýva pre colné orgány povinnosť vymerať úrok z omeškania v prípade, ak colný dlh nebol zaplatený v stanovenej lehote, pričom žiadne ustanovenie platnej právnej úpravy neustanovuje colným orgánom povinnosť a nedáva im ani možnosť čakať s vymeraním úroku z omeškania do doby, kým nebudú skončené prípadné súdne konania. Napriek tomu, že colný úrad mohol žalobcovi vymerať úroky z omeškania okamžite po neskorej úhrade colného dlhu, počkal na rozhodnutie Colného riaditeľstva SR v konaní o dodatočnom vymeraní colného dlhu, pričom až po potvrdení rozhodnutia zo dňa 17.3.2010 a teda po nadobudnutí jeho právoplatnosti, pristúpil colný úrad k vymeraniu úrokov z omeškania rozhodnutím č. 54533/2010-5235 zo dňa 21.12.2010, ktoré bolo následne potvrdené napadnutým rozhodnutím Colného riaditeľstva SR č. 7485/2011-1410 zo dňa 9.8.2011. Na základe uvedených skutočností Colné riaditeľstvo zastáva právny názor, že rozhodnutia Colného úradu Bratislava zo dňa 21.12.2010, ako aj Colného riaditeľstva SR zo dňa 9.8.2011 boli vydané v súlade so zákonom a na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. III. Na základe návrhu žalobcu zo dňa 9.11.2012 bolo uznesením tunajšieho súdu č.k. 1S 167/2011-101 zo dňa 21.11.2012 prerušené konanie vedené pod sp.zn. 1S 167/2011 až do rozhodnutia vo veci samej vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. 4S 13/2011. Z konania vedeného pod sp.zn. 4S 13/2011 súd zistil, že žalobca podal dňa 9.12.2010 žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 19774/2010-1410 zo dňa 11.10.2010, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho zákona potvrdil rozhodnutie Colného úradu Bratislava č. 11890/2010-5233 zo dňa 17.3.2010 a odvolanie žalobcu zamietol. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí č. 11890/2010-5233 zo dňa 17.3.2010 žalobcovi vymeral dodatočný colný dlh z dovoznej platby v celkovej výške XX.XXX,XX €. O žalobe rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 4S 13/2011-47 zo dňa 31.5.2011 tak, že Krajský súd v Bratislave preskúmavané rozhodnutie žalovaného č. 19774/2010-1410 zo dňa 11.10.2010 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Colného úradu v Bratislave č. 11890/2010-5233 zo dňa 17.3.2010 zrušil podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a), e) OSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že „krajský súd po vyhodnotení žalobných námietok dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania nebol sporný skutkový stav dovezeného a deklarovaného tovaru a jeho pôvodné nomenklatúrne zatriedenie, spornou však bola otázka, či colné orgány v rámci následnej kontroly vyhlásení, boli oprávnené bez zmeny deklarovaného skutkového stavu a údajov len na základe správnej úvahy zmeniť zatriedenie deklarovaného tovaru z kódu KN XXXX XX XX do kódu KN XXXX XX XX XX a tým následne spôsobiť zmenu colnej sadzby z dovezeného tovaru z 0 na 14%. Podľa krajského súdu podstatou následnej kontroly je skutočnosť, že po prepustení tovaru do príslušného režimu musia nastať nové skutočnosti, ktoré by neboli colnému úradu známe v čase, keď rozhodoval o prepustení tovaru do navrhovaného režimu, čo však v prejednávanom prípade nebolo splnené. Colný úrad je povinný overovať údaje, ktoré deklarant uvedie do písomného vyhlásenia, a preto krajský súd prijal záver, že údaje o dovážaných prístrojoch uvádzané v colných vyhláseniach od 11.12.2008 do 11.8.2009 boli overené colným úradom a colný úrad nemal žiadne námietky proti sadzobnému zaradeniu do položky kombinovanej nomenklatúry XXXX XX XX s nulovou sadzbou cla. Podľa krajského súdu nesprávne a neúplné údaje v zmysle čl. 78 bod 3 colného kódexu musia vyplývať následne zo zistených skutkových okolností odlišných od deklarovaného tovaru v colnom vyhlásení, výsledky preskúmavania vyhlásenia alebo následnej kontroly nemôžu spočívať iba v následnej zmene správnej úvahy na sadzobné zatriedenie tovaru. Krajský súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia tiež poukázal na to, že výrok prvostupňového rozhodnutia obsahovo nedostatočne korešponduje s odôvodnením rozhodnutia, pričom absencia nevyhnutných obsahových náležitostí výroku a odôvodnenia má vplyv na zákonnosť rozhodnutia, konkrétne v otázke vymedzenia skutku, pokiaľ ide o vznik colného dlhu (ust. § 12 ods. 23 colného zákona).“ Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. O odvolaní bolo rozhodnuté rozsudkom NSSR č. 2Sžf 110/2013 zo dňa 2.7.2014 tak, že NSSR rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S 13/2011-47 zo dňa 31.5.2013 zmenil tak, že žalobu zamietol. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Z odôvodnenia citovaného rozsudku NSSR vyplýva, že tento sa nestotožnil so závermi prvostupňového súdu, dospel k odlišnému právnemu posúdeniu veci ako prvostupňový súd. Podľa jeho názoru „patrí do právomoci colných orgánov v rámci následnej kontroly overiť správnosť všetkých údajov uvádzaných deklarantom v písomnom colnom vyhlásení a teda aj údajov o nomenklatúrnom zatriedení dovážaného tovaru, z čoho vyplýva aj tá skutočnosť, že dodatočné vymeranie colného dlhu nemusí byť podmienené len zmenou skutkových okolností oproti skutkovým okolnostiam deklarovaným v colnom vyhlásení, resp. známym colnému úradu v čase prijatia colného vyhlásenia“. Postup colných orgánov v preskúmavanom konaní vyhodnotil NSSR ako zákonný a žalobné námietky žalobcu ako nedôvodné. Vzhľadom na nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom, NSSR napadnutý rozsudok podľa § 220 v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP zmenil tak, že žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. Neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Podľa § 110 OSP Krajský súd v Bratislave pokračoval v prerušenom konaní vedenom pod sp.zn. 1S 167/2011. IV. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Colného úradu v Bratislave sp.zn. 54533/2010-5235 zo dňa 21.12.2010 a bolo zamietnuté odvolanie žalobcu. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Colný úrad Bratislava rozhodnutím zn. 11890/2010-5233 zo dňa 17.3.2010 podľa čl. 217 ods. 1 a čl. 220 ods. 1 colného kódexu oznámil žalobcovi ako povinnému dlžníkovi sumu colného dlhu z dovoznej platby, ktorá pozostáva na vybratie v celkovej výške XX.XXX,XX €. V súlade s čl. 222 ods. 1 písm. a) colného kódexu, účastník konania bol povinný uvedený colný dlh zaplatiť v lehote 10 dní odo dňa jeho oznámenia, t.j. v lehote do 6.4.2010. Keďže 10. deň lehoty pripadol na nedeľu 4.4.2010 a najbližším pracovným dňom bol utorok 6.4.2010. K vyššie citovanému rozhodnutiu Colného úradu v Bratislave podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté Colným riaditeľstvom SR rozhodnutím č. 19774/2010-1410 zo dňa 11.10.2010 tak, že podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie žalobcu bolo zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 17.3.2010 bolo potvrdené. Suma colného dlhu v celkovej výške XX.XXX,XX € dodatočne vymeraná rozhodnutím Colného úradu Bratislava nebola uhradená v lehote splatnosti, t.j. do 6.4.2010, k celkovej úhrade došlo 28.5.2010. Konanie vo veci vymerania úrokov z omeškania začal Colný úrad v Bratislave doručením oznámenia o začatí konania zn. 49683/2010-5235 zo dňa 19.11.2010. Žalobca vo vyjadrení k predmetnému oznámeniu zo dňa 8.12.2010 uviedol, že dňa 1.4.2010 požiadal o povolenie zaplatenia colného dlhu v splátkach, pričom colný úrad rozhodnutím zn. 21028/2010-5231 ČSP 7100/2010 zo dňa 17.5.2010 predmetnej žiadosti nevyhovel. Tiež žalobca poukázal, že vo veci podal proti predmetnému rozhodnutiu odvolanie. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci Colný úrad Bratislava rozhodnutím zn. 54533/2010-5235 zo dňa 21.12.2010 podľa čl. 232 ods. 1 písm. b) colného kódexu vymeral žalobcovi, ako povinnej osobe z oneskorene zaplatenej sumy colného dlhu úrok z omeškania v sume XXX,XX €. Rozhodnutie o vymeraní úrokov napadol účastník (žalobca) v zákonom stanovenej lehote odvolaním. O odvolaní bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zo dňa 9.8.2011 č. 7485/2011-1410 tak, že odvolanie žalobcu bolo zamietnuté a rozhodnutie prvostupňového rozhodnutia Colného úradu v Bratislave zo dňa 17.3.2010 bolo potvrdené. Podľa ust. § 250ja ods. 4 OSP súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazaní právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu vedeného pod sp.zn. 4S 13/2011 súd nesporne zistil, že konanie o dodatočne vymeraný colný dlh vo výške XX.XXX,XX € bolo právoplatne ukončené rozsudkom NSSR sp.zn. 2Sžf 110/2013 zo dňa 2.7.2014 tak, že Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S 13/2011-47 zo dňa 31.5.2013 zmenil tak, že žalobu zamietol. Pri posudzovaní úroku z omeškania za oneskorene zaplatený dodatočne vymeraný colný dlh vychádzal súd z vyššie uvedeného právneho názoru NSSR a s poukazom na tam vyslovený právny názor v spojení s ust. § 250j ods. 1 OSP žalobu zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté s poukazom na ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že Krajský súd v Bratislave neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.