Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/178/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201552 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1011201552.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Miloty Tóthovej, v právnej veci žalobcu: APPRIORI, s.r.o., Areal hospodárskeho dvora Boldog, 925 26 Boldog, IČO: 35 836 351, právne zastúpeného advokátom: JUDr. Bohumírom Bláhom, Hurbanovo nám. č. 5, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/222/4008-72470/2011/993415-r zo dňa 11.7.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.9.2011 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. I/222/4008-72470/2011/993415-r zo dňa 11.7.2011 v spojení s dodatočným platobným výmerom Daňového úradu v Senci č. 609/230/58754/10/HAT zo dňa 28.12.2011, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2005 v sume XXX XXX,XX €, podľa § 44 ods. 6, písm. b), bod 1 zákona (zrejme sa jedná o chybne uvedené obdobie, pretože rozhodnutia sa týkajú zdaňovacieho obdobia august 2005 a vyrubenú sumu XXX XXX,XX €). V žalobe žalobca namietal, že predmetným rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach a žiadal, aby súd preskúmal uvedené rozhodnutia ako aj zákonnosť postupu žalovaného správneho orgánu. Uviedol, že správca dane vydal rozhodnutie na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní boli hrubým spôsobom porušené ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o správe daní) a zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH), ktoré mali vplyv na nezákonnosť vydania dodatočného platobného výmeru, ktorým správca dane uložil povinnosť daňovému subjektu zaplatiť rozdiel dane a to na základe nesprávnej aplikácie uvedených zákonov. Z platobného výmeru vyplýva, že správca dane toto rozhodnutie vydal na tom skutkovom základe, že neuznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z dodávok tovaru od daňových subjektov A and R, spol. s r.o. a Metal Scrap, s.r.o. Napadnutému dodatočnému platobnému výmeru a rozhodnutiu o odvolaní proti tomuto výmeru na základe vykonanej daňovej kontroly vzťahujúcej sa na zdaňovacie obdobie roka 2005, predchádzala daňová kontrola za zdaňovacie obdobie roku 2004, podľa ktorej následne správca dane Daňový úrad Senec vydal rozhodnutie - dodatočný platobný výmer, ktorý po podaní odvolania žalovaný zrušil a doposiaľ toto konanie nie je právoplatne ukončené. Týmito rozhodnutiami zo dňa 14.4.2010 Daňové riaditeľstvo SR zrušilo dodatočné platobné výmery správcu dane kontrolovaného daňového subjektu za jednotlivé mesiace roku 2004. Odvolací orgán zistil, že správca dane svoj záver v danej veci založil na nepreukázaných tvrdeniach. Správca dane následne vykonal kontrolu aj za rok 2005. Uvedené nedostatky pri výkone kontroly nielenže neodstránil, ale pridal i ďalšie. Z hľadiska preukazovania zdaniteľných plnení a práva daňového subjektu na odpočet, sám nevykonal žiaden dôkaz so štatutármi dodávateľských obchodných spoločností a nevypočul ich. Spochybnil zdaniteľné plnenie vyplývajúce z faktúr dodaného tovaru od dodávateľov A and R s.r.o. a Metal Scrap, s.r.o., podľa ktorých daňový subjekt za jednotlivé mesiace roku 2005 vykonal právo na odpočet dane. Pre takéto spochybnenie správca dane použil ako dôkaz zápisnice o výsluchu obvinených štatutárov dodávateľov tovaru, kontrolovanému daňovému subjektu A and R s.r.o. a Metal Scrap, s.r.o., Gabriela Struhára a V. Ď., ktoré si zaopatril z trestného spisu vyšetrovateľa č. PPZ-1/BKP-V-2007. Správca dane sa odvolával na ust. § 29 zákona o správe daní. Podľa názoru žalobcu je zrejmé, že výpovede viacerých obvinených v tejto veci sú motivované snahou preukázania najnižšej miery zodpovednosti či beztrestnosti. Správca dane sa vyhol povinnosti vykonania dôkazu vlastnou činnosťou podľa ust. § 29 a sám nevykonal s týmito osobami ústne pojednávanie. Takýto postup považuje žalobca za neštandardný. Podľa žalobcu, správca dane neprípustným spôsobom nahradil dôkaznú povinnosť odvolávajúceho sa daňového subjektu s dôkaznou povinnosťou dodávateľských obchodných spoločností A and R s.r.o. a Metal Scrap, s.r.o., a to až s takými dôsledkami, že eventuálne neunesenie dôkazného bremena z ich strany, považoval správca dane za neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu. Pri takomto výklade a aplikácii ustanovení zákona upravujúcich postup pri výkone oprávnenia vykonania odpočtu dane je každý daňový subjekt v ohrození neuznania odpočtu a doplatenia rozdielu dane, ak dodávateľský subjekt svoje daňové doklady stratí, zašantročí, alebo mu budú odcudzené, či iným spôsobom nebude mať v poriadku daňové doklady. Žalobca má za to, že správca dane ani odvolací orgán vo svojich rozhodnutiach nevysvetlili, ako môže kontrolovaný subjekt zodpovedať za porušenie účtovných a daňových povinností dodávateľov. Žalobca predsa má od dodávateľov faktúry, ktorých účtovné náležitosti správcom dane spochybnené neboli. Formálnym predpokladom pre uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH je právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa žalobcu, žiadne ďalšie doklady pre vznik práva podľa zákona o DPH zákon nevymenúva. Daňový subjekt preto v súlade so zákonom odpočítal od daňovej povinnosti výšku dane vyplývajúcej z faktúr o dodaní tovaru a to v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť. Postupoval tak v súlade s ust. § 49 ods. 2 písm. a), podľa ktorého platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú, alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru vyhotovenú podľa § 71. Faktúry od dodávateľov A and R s.r.o. a Metal Scrap, s.r.o. náležitosti podľa § 71 podľa názoru žalobcu spĺňali. Existenciu týchto faktúr správca dane zistil, dodanie tovaru v deklarovanom rozsahu nespochybnil. Žalobca v žalobe ďalej tvrdil, že Daňové riaditeľstvo SR sa dostatočne nezaoberalo námietkami daňového subjektu. Žalobca v odvolaní namietal hlavne porušenie ust. § 29 ods. 4, keď podľa jeho názoru, prvostupňový ako aj druhostupňový orgán vykonali dôkazy v rozpore s týmto ustanovením, keďže použili výsluchy obvinených. Tieto výpovede nemôžu mať hodnotu, akú predpokladajú príkladmo vymenované dôkazy v tomto ustanovení, pretože kým doklady vymenované v tomto ustanovení predpokladajú určitú pravdivosť a výpovednú hodnotu, obvinený nemajú povinnosť vypovedať pravdu. Správca dane prihliadal len na dôkazy, ktoré mu priťažovali a nebral pri dokazovaní do úvahy dôkazy svedčiace v jeho prospech. Je správca dane podľa názoru žalobcu, neprípustným spôsobom nahradil dôkaznú povinnosť daňového subjektu s dôkaznou povinnosťou dodávateľských obchodných spoločnosti. Nespochybnil, že dodanie tovaru bolo uskutočnené, mal však za to, že dodanie nebolo uskutočnené deklarovanými spoločnosťami. Správca dane ani odvolací orgán vo svojich rozhodnutiach nevysvetlil, ako môže daňový subjekt zodpovedať za porušenie účtovných a daňových povinnosti dodávateľov. Podľa jeho názoru, v súlade so zákonom odpočítal od daňovej povinnosti výšku dane vyplývajúcej z faktúr po dodaní tovaru a to v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť v súlade s ustanovením § 49 ods. 2 písmeno a zákona o DPH. Existenciu faktúr správca dane zistil, dodanie tovaru v deklarovanom rozsahu nespochybnil. Odberateľské obchodné spoločnosti, ktoré prevzali tovar od žalobcu, tento tovar zaplatili ako orgány činné v trestnom konaní považujú tieto dodávky tovaru na odberateľskej spoločnosti žalobcu za nespochybniteľné. V danom prípade sa viedla aj pomocná evidencia, ktorú však orgány činné v trestnom konaní nezaistili. V danom prípade správca dane v konaní nezistil, že skutočnosti vyplývajúce z došlých faktúr nenastali. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky číslo 3 Sžf 1/2011ako i rozhodnutie najvyššieho správneho súdu českej republiky 5 Afs 131/2004, v ktorých bol vyslovený záver, že dôkazné bremeno nemožno rozširovať na preukázanie akýchkoľvek skutočností, teda i v tých ktoré postihujú iný subjekt. Ďalej žalobca namietal, že správca dane mal určiť základ dane postupom podľa § 29 ods. 6, teda podľa pomôcok, keďže daňový subjekt nemohol poskytnúť súčinnosť správcovi dane a predložiť mu potrebné doklady pre správne určenie výpočtu dane. Žalobca sa domnieva, že boli porušené jeho práva ako práva účastníka konania v tzv. vyrubovacom konaní, ktoré vlastne prebehlo len v jeden jediný deň a to 28.12.2011. Ak sa doručenie protokolu považuje za ukončenie daňovej kontroly, resp. v ňom určený deň pre prerokovanie, čo je 27.12.2011, tak nasledovný deň sa začína vyrubovacie konanie. V tento deň bol vydaný dodatočný platobný výmer, to znamená, že daňový subjekt už nie je len ako kontrolovaný daňový subjekt, ale už ako účastník konania nemal ako uplatniť svoje práva, ktoré mu zákon o správe daní priznáva. S uvedenými námietkami sa odvolací orgán nevysporiadal a sám porušil podľa názoru žalobcu ust. § 30a ods. 2 veta druhá citovaného zákona, keďže nerozhodol v lehote do 30 dní odo dňa doručenia podania tomuto orgánu. Vzhľadom na skutočnosti, z ktorých podľa názoru žalobcu vyplýva vyrubenie daňovej povinnosti v rozpore so zákonom o DPH, a to spôsobom porušujúcim ustanovenia zákona o správe daní z dôvodu uvedeného v § 250j ods. 2 písm. a), rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov. Z tohto dôvodu žalobca navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave obe preskúmavané rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 8.11.2011 uviedol, že skutkový stav vo veci bol zistený dostatočne, vec bola správne právne posúdená. S námietkami žalobcu uvedenými v žalobe nesúhlasí. Tvrdenie žalobcu, že odvolací orgán nepostupoval v súlade s § 30a ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., keďže nerozhodol v lehote 60 dní, žalovaný uviedol, že Daňový úrad v Senci, mu ako prvostupňový orgán postúpil dňa 17.2.2011 na rozhodnutie odvolanie voči dodatočnému platobnému výmeru č. 609/230/58754/10/HAT zo dňa 28.12.2010. Odvolací orgán podľa ust. § 48 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. napadnutý dodatočný platobný výmer preskúmal a na základe zisteného skutkového stavu uložil listom zo dňa 3.3.2011 Daňovému úradu v Senci vykonať doplňujúce šetrenia, ktoré súviseli so zabezpečovaním prepravy rozporného tovaru, deklarovaného vo faktúrach, ktoré boli predmetom kontroly správcu dane. Na základe uvedenej skutočnosti požiadalo Daňové riaditeľstvo SR listom zo dňa 3.3.2011 Ministerstvo financií SR o predĺženie lehoty na rozhodnutie vo veci o odvolaní daňového subjektu do 17.6.2011. Ministerstvo financií SR listom zo dňa 9.3.2011 lehotu na rozhodnutie vo veci odvolaní voči dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Senec predĺžilo do 17.6.2011. Vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadov ako aj časovú náročnosť pri zisťovaní skutkového stavu v priebehu doplňujúceho šetrenia, žalovaný listom zo dňa 5.5.2011 opätovne požiadal o predĺženie lehoty na vybavenie predmetných odvolaní. Ministerstvo financií SR oznámilo predĺženie lehoty na rozhodnutie do 17.8.2011. Žalovaný v súlade s ust. § 30 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. listom zo dňa 21.3.2011 oznámil žalobcovi, že nemôže vo veci o jeho odvolaní rozhodnúť v 60-dňovej lehote z dôvodu objektívneho posúdenia a preverenia skutočností uvádzaných v odvolaní. K ďalším námietkam žalobcu uvedeným v žalobe, žalovaný uvádza, že Daňový úrad v Senci na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa 17.6.2010 vykonal u žalobcu za zdaňovacie obdobie január 2005 - december 2005 daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty. Z dôvodu, že dňa 17.4.2007 v rámci prehliadok, priestorov a pozemkov žalobcov boli zaistené Policajným zborom SR v Košiciach všetky daňové a účtovné doklady, správca dane požiadal v súlade s ust. § 32 ods. 1 citovaného zákona o súčinnosť Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica žiadosťou zo dňa 12.8.2010. Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica umožnil zamestnancom správcu dane nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu a súdneho spisu zn. BB-3 T 19/2010 a zároveň im umožnil na vlastné náklady vyhotoviť z potrebných častí spisu fotokópie potrebných dokladov ku kontrole, ktoré sú uvedené v protokole č. 609/320/56424/210/Szab zo dňa 7.12.2010. Správca dane kontrolou zabezpečených dokladov zistil, že dodávateľ na predmetných faktúrach, spoločnosť A and R, spol. s r.o., Senec, deklaruje dodanie tovaru - kovového šrotu pre spoločnosť APPRIORI s.r.o. - žalobcu. Podľa zaistených faktúr si žalobca v zdaňovacom období august 2005 uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celkovej sume X.XXX.XXX,XX Sk. Skutočnosti súvisiace s predmetom dodania tovaru - kovového šrotu v celkovej sume XX.XXX.XXX,XX Sk, z toho 19 % DPH v sume X.XXX.XXX,XX Sk spoločnosťou A and R s.r.o. (ako dodávateľ) pre spoločnosť žalobcu ako odberateľa, ktoré boli rozhodujúce pre vznik daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie, sú zdôvodnené v rozhodnutí na strane 4 až 14 napadnutého rozhodnutia. Žalovaný k rozporným predmetom dodania uviedol, že vo vyhotovených faktúrach je uvedené, že fakturovaný tovar bol prepravený nákladnou prepravou, ale údaje o preprave neobsahujú konkrétne identifikácie motorových vozidiel, resp. čísla vagónu, typ vozidla, ŠPZ, nosnosť a podobne, podľa ktorých by bolo možné reálne potvrdiť a zistiť, že fakturovaný tovar, ktorý je deklarovaný vo faktúre aj bol reálne dodaný. Podľa údajov uvedených v predmetných faktúrach spoločnosť A and R s.r.o. fakturovala za kontrolované zdaňovacie obdobie august 2005 spoločnosti žalobcu dodanie tovaru v celkovom množstve 1.089.756 kg. Pri tomto množstve tovaru by musel dodávateľ na jeho prepravu použiť viac ako 45 nákladných vozidiel, čo sa v uvedených prípadoch v procese dokazovania nepotvrdilo. V priebehu ústneho pojednávania sa žalobca do zápisnice o ústnom pojednávaní vyjadril, že spoločnosť nemá doklady, so správcom dane nemôže spolupracovať v zmysle zákona č. 511/1992 Zb., nie je schopný dodržať zákonné procesy, ktoré sú uvedené v tomto zákone a kontrola nebola objektívna a spravodlivá, pretože nie sú k dispozícii všetky doklady spoločnosti. Následne dňa 10.12.2010 sa uskutočnilo na Daňovom úrade v Senci ústne pojednávanie, v priebehu ktorého správca dane informoval žalobcu o skutočnostiach, ktoré boli zistené na základe využitia inštitútu dožiadania v súlade s ust. § 16 citovaného zákona. Na základe vykonaných dožiadaní sa nepotvrdilo dodanie tovaru - kovového šrotu od spoločnosti Metal Scrap, s.r.o. Vierohodnosť dodania fakturovaného tovaru - kovového odpadu sa nepotvrdilo ani podľa vyjadrenia svedka p. Gabriela Struhára, ktorý bol vypočutý na ústnom pojednávaní dňa 26.10.2009. Žalovaný ďalej uvádza, že konateľ spoločnosti A and R s.r.o. p. Gabriel Struhár v rámci daňového konania nepredložil rekonštrukciu účtovníctva, resp. nezabezpečil opisy faktúr a iných daňových a účtovných dokladov, ktoré by jednoznačne potvrdili reálnosť zdaniteľných obchodov deklarovaných v predmetných faktúrach. Žalovaný poukázal na znalecký posudok vypracovaný v rámci trestného konania ohľadom účtovnej evidencie žalobcu z ktorého vyplýva, že žalobca neviedol žiaden bankový účet, všetky úhrady realizoval neprípustným spôsobom priamo z pokladne, ktorá ku dňu 31.12.2009 vykazovala mínusový zostatok - XXX.XXX.XXX,XX Sk, čiže platby nemohli byť realizované tak, ako to uviedol p. Gabriel Struhár. Žalovaný má za to, že v danom prípade išlo o umelé vytvorenie obchodných vzťahov medzi spoločnosťami A and R s.r.o., Metal Scrap, s.r.o. ako dodávateľmi a daňovým subjektom APPRIORI s.r.o. ako odberateľom, ktorých jediným účelom bolo získanie daňovej výhody v prospech odberateľa, pričom správca dane nebol oprávnený uznať platiteľovi uplatnené právo na odpočítanie dane z deklarovaných zdaniteľných obchodov, ktoré sú uvedené v rozporných faktúrach. Podľa platnej legislatívy platiteľ dane má nárok na odpočet dane iba vtedy, ak splnenie všetkých podmienok stanovených v zákone č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, samotné predloženie faktúr nie je dôkazom o tom, že sa zdaniteľné plnenia uskutočnili tak, ako sú deklarované v predmetných faktúrach. Daňový subjekt bol povinný správcovi dane preukázať, že vecné plnenia nastali tak, ako sú deklarované vo faktúrach, čo v uvedenom prípade nebolo platiteľom v priebehu výkonu daňovej kontroly preukázané, to znamená, že právo na odpočítanie dane si môže subjekt uplatniť iba v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. Preukázanie tejto skutočnosti je v zmysle ust. § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. povinnosťou daňového subjektu a jej splnenie podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov potom hodnotí daňový orgán. Žalovaný je názoru, že záver odvolacieho rozhodnutia zodpovedá zásadám správneho uváženia. Daňový subjekt počas výkonu daňovej kontroly nepredložil žiadne dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia, čo znamená, že neuniesol dôkazné bremeno, keď sa právne relevantným spôsobom nepodarilo preukázať prijatie zdaniteľných obchodov deklarovaných na faktúrach od dodávateľa A and R s.r.o., ktorých vierohodnosť a pravdivosť bola spochybnená. V tejto súvislosti poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR prezentovaný v jeho rozhodnutí sp. zn. 3 Sžf/1/2011 ako i Smernicu ESD č. ESC-225/02 a C-439/04. Žalovaný tvrdí, že skutkový stav bol zistený dostatočne a vec bola správne právne posúdená. Žalobca počas výkonu daňovej kontroly neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal prijatie zdaniteľných plnení deklarovaných na faktúrach od dodávateľov, ktorých vierohodnosť bola spochybnená. Na základe uvedených dôvodov navrhol žalobu ako bezdôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný /§ 246 ods. 1 O.s.p./ preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 O.s.p. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ust. § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. I/222/4008-72470/2011/993415-r zo dňa 11.7.2011, ktorým Daňové riaditeľstvo SR podľa ust. § 48 ods. 5 zákona o správe daní, dodatočný platobný výmer č. 609/230/58754/10/HAT zo dňa 28.12.2010, ktorým Daňový úrad Senec vyrubil podľa § 44 ods. 6 písmeno b) bod 1 zákona o správe daní, rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2005 v sume XXX XXX,XX €, daňovému subjektu APPRIORI s.r.o. - žalobcovi, potvrdil. Z administratívneho spisu súd zistil, že správca dane - Daňový úrad v Senci vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na základe oznámenia doručeného žalobcovi dňa 21. 6. 2010. Začiatok daňovej kontroly bol určený na deň 12. s jedmi 2010. Na základe žiadosti žalobcu, bol následne začiatok termínu daňovej kontroly určený na deň 5. 8. 2010. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 609/620/56424/2010/Szab zo dňa 7.12.2010. Protokol bol prerokovaný a bol mu doručený dňa 27.12.2010. Na základe výsledkov zistených daňovou kontrolou správca dane vydal dňa 28.12.2010 dodatočný platobný výmer č. 609/230/58754/10/HAT, ktorým podľa ust. § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2005 vo výške XXX.XXX,XX €. Žalobca podal proti vydanému dodatočnému platobnému výmeru odvolanie, ktoré bolo doplnené podaním zo dňa 20.1.2011. Z dôvodu, že žalobcovi boli dňa 17.4.2007 v rámci prehliadok priestorov a pozemkov spoločnosti APPRIORI s.r.o. zaistené Policajným zborom SR v Košiciach všetky daňové a účtovné doklady, správca dane požiadal v súlade s ust. § 32 ods. 1 zákona o správe daní o súčinnosť Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica žiadosťou zo dňa 12.8.2010. Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica umožnil zamestnancom správcu dane nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu, zn. BB-3 T-19/2010 a zároveň vytvoriť si z potrebných častí spisu fotokópie. Správca dane kontrolou zabezpečených dokladov - dodávateľských faktúr, ktoré podľa údajov uvedených na predmetných faktúrach boli vyhotovené spoločnosťou A and R spol. s r.o., Senec, ako dodávateľom zistil, že na predmetných faktúrach je deklarované dodanie tovaru - kovového šrotu v zdaňovacom období august 2005, z ktorých si kontrolovaný daňový subjekt APPRIORI s.r.o., ako platiteľ dane určil v daňovom priznaní daň vo výške XXX.XXX Sk. Kontrolou správca dane zistil daň vo výške XX XXX XXX Sk. Žalobca si ako platiteľ dane uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa A and R, spol. s r.o., Senec vo výške X XXX XXX,XX Sk a od dodávateľa Metal Scarp s.r.o., Banská Štiavnica v sume v X XXX XXX, XX Sk, spolu za uvedených dodávateľov XX XXX XXX Sk. Na príslušné zdaniteľné obchody existujú len vyhotovené faktúry bez dodacích listov, vážnych listov či iných dokladov, ktorými by bolo reálne preukázané dodanie tovaru a ktoré sa u ostatných dodávateľov nachádzajú. Nárok na odpočítanie dane teda daňový subjekt preukázal len faktúrami. Ďalej súd z administratívneho spisu mal za preukázané, že dňa 10.1.2006 sa konalo vo veci ústne pojednávanie, na ktorom vypovedal konateľ spoločnosti žalobcu p. Gabriel Struhár, ktorý do zápisnice uviedol, že potrebné doklady za rok 2005 sa mu stratili, o čom predložil správcovi dane úradný záznam č. ORP-4-440/PJ-2005-V zo dňa 20.12.2005, ktorý bol spísaný Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Bratislava 5. Ďalej v priebehu tohto pojednávania predložil p. Gabriel Struhár správcovi dane aj úradný záznam zo dňa 21.12.2005 evidovaný pod č. ORP/PJ-2005-V-DÚ: 2995/2005, rovnako spísaný Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Bratislava 5, z ktorého vyplýva, že p. Struhár dňa 19.12.2005 stratil na O. ulici v Bratislave firemné ďalšie účtovné doklady. Ďalej konateľ spoločnosti do zápisnice sa vyjadril, že obchodné aktivity spoločnosti A and R spol. s r.o. riadil p. Q., ktorý nebol zamestnancom spoločnosti A and R spol. s r.o. K dodávateľom kovového šrotu p. Gabriel Struhár uviedol, že kovový odpad bol dodávaný z rôznych výkupnín na celom Slovensku, pričom nákup aj predaj materiálu zabezpečoval p. Q., ktorý sa staral aj o účtovníctvo. K otázke zabezpečenia náhradných dokladov za rok 2005 p. Struhár uviedol, že sa môže pokúsiť ich zabezpečiť, ale nevedel, ako dlho by mu to trvalo. Na základe týchto skutočností odvolací orgán v súvislosti s predmetnou prepravou uložil v priebehu odvolacieho konania prvostupňovému orgánu vykonať doplňujúce šetrenia, nakoľko podľa údajov zapísaných v obchodnom registri bolo zistené, že spoločnosť s názvom Dronex s.r.o. tak, ako tvrdil konateľ spoločnosti A and R spol. s r.o., p. Gabriel Struhár u správcu dane do zápisnice na ústnom pojednávaní, nie je zapísaná v Obchodnom registri, ale v obchodnom registri je zapísaná spoločnosť pod názvom Dronex Development s.r.o., Senec. Uvedená spoločnosť bola v roku 2005 personálne prepojená p. Rapantom, ktorý bol a v súčasnosti aj je konateľom spoločnosti APPRIORI s.r.o. - žalobcu. Z doplňujúceho šetrenia, ktoré vykonal prvostupňový orgán v rámci odvolacieho konania bolo nesporne zistené, že dňa 12.4.2011 sa dostavil na Daňový úrad v Senci konateľ spoločnosti Dronex Development s.r.o. p. Čilaga. Bola s ním spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 609/320/15234/11/Sab. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní vyplynulo, že konateľ predmetnej spoločnosti nepozná spoločnosť A and R spol. s r.o. ani spoločnosť Metal Scrap s.r.o. Tiež uviedol, že nepozná ani konateľov uvedených spoločností a nevedel sa ani vyjadriť, akou podnikateľskou činnosťou sa spoločnosť Dronex Development v roku 2005 zaoberala. Konateľom predmetnej spoločnosti sa stal 17.11.2009. Ďalej uviedol, že za rok 2005 nemá k dispozícii žiadne doklady a ani nevie, kde sa tieto momentálne nachádzajú. Následne dňa 13.4.2011 správca dane zaslal predvolanie splnomocnenému zástupcovi spoločnosti Dronex Development H.. J. S., ktoré mu bolo doručené dňa 18.4.2011. Menovaný v telefonickom rozhovore so správcom dane uviedol, že k roku 2005 nevie nič povedať. Následne bolo doručované predvolanie na výsluch svedka p. Štefanovi Rapantovi, ktorý v roku 2005 bol konateľom spoločnosti Dronex Development s.r.o. Menovaný sa telefonicky ospravedlnil zo stanového termínu pojednávania a následne na ďalší termín sa nedostavil, ani neoznámil správcovi dane dôvody svojej neúčasti. Následne správca dane doručoval predvolania na výsluch p. Gabrielovi Struhárovi, ktorý sa na stanovený termín pojednávania nedostavil. Policajnej hliadke sa ho nepodarilo predviesť, pretože na známych adresách tohto policajná hliadka nenašla. Následne správca dane výzvou zo dňa 14.3.2011 požiadal o poskytnutie súčinnosti ORPZ Bratislava II., Okresný inšpektorát v Senci, ktorou požiadal o poskytnutie údajov majetkovej podstaty daňového subjektu A and R, spol. s r.o. Okresný dopravný inšpektorát v Senci na základe uvedenej žiadosti vykonal lustráciu v evidencii vozidiel, na základe ktorej zistil, že v evidencii ODI Senec nie je uvedená spoločnosť držiteľom motorového vozidla. Na základe uvedených doplňujúcich šetrení vykonaných v súvislosti s prepravou fakturovaného tovaru vlastným nákladným automobilom (spoločnosti A and R, spol. s r.o.) pre spoločnosť žalobcu sa tvrdenie p. Struhára, ktoré uviedol v procese daňového konania u správcu dane dňa 10.1.2006 do zápisnice o ústnom pojednávaní nepotvrdilo. Zo zápisnice o výsluchu obvineného Gabriela Struhára zo dňa 17.4.2007, ktorá je aj súčasťou vyšetrovacieho spisu č. PPZ-1/BKP-V-2007 vyplýva, že konateľ spoločnosti A and R spol. s r.o. nemal vedomosť o obchodných aktivitách spoločnosti a nemal ani žiadneho splnomocneného zástupcu, ktorý by uvedené činnosti za spoločnosť vykonával. K vyjadreniu, akým spôsobom sa stal konateľom spoločnosti menovaný uviedol, že ho v jednom podniku oslovil muž menom Q., ktorý mu navrhol spoluprácu. Neznámy muž mu povedal, že on sa o všetko postará a že on bude len konateľom spoločnosti. V priebehu daňového konania uskutočneného dňa 26.10.2009 na Daňovom úrade v Senci za rok 2005 do zápisnice o ústnom pojednávaní sa konateľ dodávateľskej spoločnosti p. Gabriel Struhár vyjadril, že doklady za uvedenú spoločnosť nemôže predložiť, nakoľko mu boli v roku 2005 odcudzené. Z dôvodu preverenia dodávateľsko-odberateľských vzťahov spoločnosti APPRIORI s.r.o., Senec so spoločnosťami A and R, spol. s r.o., Senec a Metal Scrap s.r.o., Banská Štiavnica v roku 2005, ktorí boli najväčšími dodávateľmi železného šrotu pre daňový subjekt (žalobcu) správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 609/320/53782/2010/Sab zo dňa 12.11.2010. Pri ústnom pojednávaní sa daňový subjekt do zápisnice o ústnom pojednávaní vyjadril, že spoločnosť nemá doklady, so správcom dane nemôže teda spolupracovať v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. Dňa 10.12.2010 sa uskutočnilo na Daňovom úrade v Senci ďalšie ústne pojednávanie, v priebehu ktorého správca dane informoval daňový subjekt o skutočnostiach, ktoré boli zistené na základe vydaných dožiadaní v súlade s § 16 zákona č. 511/1992 Zb. Na základe vydaných dožiadaní, ako je zrejmé z administratívneho spisu, sa nepotvrdilo dodanie tovaru - kovového šrotu od spoločnosti Metal Scrap. Ďalej súd z administratívneho spisu zistil, že v rámci odvolacieho konania predložil daňový subjekt písomné vyjadrenie p. Gabriela Struhára zo dňa 14.1.2011, v ktorom menovaný uvádza, že v rokoch 2004 a 2005 podnikal so šrotom farebných kovov a železným šrotom tak, že nakupoval od firiem - zberní a vozil tovar buď svojím autom alebo prenajatou dopravou, alebo autami, ktoré používala spoločnosť APPRIORI s.r.o. na dvor uvedenej spoločnosti, kde ho odvážil a skladník zaevidoval. Peniazmi platil zberniam v hotovosti hneď, ako mu spoločnosť APPRIORI s.r.o. zaplatila. Úplne rovnakým spôsobom v písomnom vyjadrení menovaný tvrdí, že nakupoval aj šrot, ktorý predával iným firmám, napríklad KOVOHUTE Krompachy a Globmetal. Konateľ spoločnosti A and R, p. Gabriel Struhár ani následne po výzvach správcu dane nepredložil rekonštrukciu účtovníctva, resp. nezabezpečil opisy faktúr a iných daňových a účtovných dokladov, ktoré by jednoznačne potvrdili reálnosť zdaniteľných obchodov deklarovaných v predmetných faktúrach. Na základe obsahu administratívneho spisu Daňový úrad v Senci prijal záver v predmetnej veci na základe zistených výsledkov v rámci správcu dane, z ktorého vyplýva, že daňový subjekt nepreukázal, že reálne došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a že tento zdaniteľný obchod následne použil na účely svojho podnikania ako platiteľ. Na základe vyššie uvedeného záveru odvolací správny orgán Daňové riaditeľstvo SR preskúmavaným rozhodnutím zamietlo odvolanie žalobcu a potvrdilo prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Podľa odseku 2 a 3 zákona o správe daní, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Podľa ust. § 2 ods. 6 zákona o správe daní, pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Podľa § 15 ods. 1 veta prvá a druhá zákona o správe daní, daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje, alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona, alebo osobitného predpisu. Podľa § 15b ods. 1 písm. c) zákona o správe daní opakovanou daňovou kontrolou sa rozumie daňová kontrola u daňového subjektu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná na podnet ministerstva, Daňového riaditeľstva alebo Colného riaditeľstva. Podľa § 15 ods. 2 zákona o správe daní, na opakovanú daňovú kontrolu sa vzťahujú ust. § 15. Z ust. § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa ust. § 29 ods. 4 zákona o správe daní, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a podobne), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 29 ods. 8 citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Podľa ust. § 44 ods. 6 písm. b), bod 1 citovaného zákona, ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13) dodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená pri daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení, alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere. Podľa ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení platnom v čase vydania predmetného rozhodnutia právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa odseku 2 písm. a) citovaného ustanovenia, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú, alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa ust. § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa ust. § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. V preskúmavanej veci mal súd z administratívneho spisu za preukázané, že správca dane kontrolou zabezpečených dokladov, ktorými boli dodávateľské faktúry, ktoré mala vyhotoviť spoločnosť A and R spol. s r.o., Senec 30 zistil, že dodávateľ na predmetných faktúrach deklaruje dodanie tovaru - kovového šrotu pre spoločnosť APPRIORI s.r.o. (žalobcu). Podľa zaistených faktúr si žalobca v zdaňovacom období august 2005 uplatnil právo na odpočítanie dane, daň z pridanej hodnoty v celkovej výške XX XXX XXX Sk. Skutočnosti súvisiace s predmetom dodania tovaru v celkovej sume XX XXX XXX,XX Sk spoločnosťou A and R, spol. s r.o., a Metarl Scarp s.r.o. ako dodávateľmi pre spoločnosť žalobcu ako odberateľa, ktoré boli rozhodujúce pre vznik daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie, sú sporné. Z uvedených faktúr vyplýva, že fakturovaný tovar bol prepravovaný nákladnou prepravou, avšak údaje o preprave na týchto faktúrach neobsahujú konkrétne identifikácie motorových vozidiel, resp. čísla vagónu, typ vozidla, ŠPZ a podobne, na základe čoho by bolo možné reálne zistiť a potvrdiť, že fakturovaný tovar, ktorý je deklarovaný vo faktúrach, bol aj reálne od uvedených dodávateľov odberateľovi APPRIORI s.r.o. (žalobcovi) prepravený. Podľa údajov uvedených v predmetných faktúrach dodávateľské spoločnosti fakturovali za kontrolované zdaňovacie obdobie august 2005 žalobcovi dodanie kovového šrotu v celkovej váhe 3 126 823 kg. Z administratívneho spisu ďalej vyplynulo, že konateľ spoločnosti dodávateľa p. Gabriel Struhár v priebehu daňovej kontroly do zápisnice o ústnom pojednávaní uvádzal rôzne výpovede, ktoré možno vyhodnotiť ako rozporné. Ani v jednom prípade nedoložil správcovi dane riadnymi dôkaznými prostriedkami skutočnosť, že deklarovaný tovar vo faktúrach bol v kontrolovanom zdaňovacom období spoločnosťou A and R pre žalobcu reálne dodaný. Za rovnako rozporné možno podľa názoru súdu považovať aj výpovede jednotlivých svedkov, ktorí boli vo veci vypočutí prvostupňovým správnym orgánom. Obdobné zistenia vyplynuli aj zo šetrenia ohľadom dodávok spoločnosťou Metal Scarp. S.r.o. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že správca dane správne neuznal žalobcovi (platiteľovi) uplatnené právo na odpočítanie dane z deklarovaných zdaniteľných obchodov, ktoré sú uvedené v rozporných faktúrach. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby, vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa ust. § 19 ods. 1 citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú za zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota. Žalovaný, ako aj správca dane v preskúmavanej veci vyslovili záver, že žalobca nesplnil podmienky pre odpočet DPH v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Úlohou súdu bolo posúdiť, či daňové orgány pri vyslovení tohto právneho záveru vychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Zákon č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov v ust. § 49 v spojení s ust. § 51 viaže nárok platiteľa na odpočet dane za uskutočnenie zdaniteľného plnenia, ak bolo prijaté na účely uskutočnenia jeho zdaniteľných plnení. Tento zákon ďalej právo na uplatnenie uvedeného nároku súčasne podmieňuje splnením všetkých podmienok uvedených vo vyššie citovanom ustanovení § 49, ktorý na odpočet má platiteľ len vtedy, ak: - sa uskutočnilo zdaniteľné plnenie, - daň zaplatil inému platiteľovi za prijaté zdaniteľné plnenie, - má faktúru, ktorú vyhotovil platiteľ. Princíp vzniku nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty spočíva v skutočnosti, že platiteľ má nárok na odpočet dane iba pri tých prijatých zdaniteľných plneniach, ktoré sú určené na uskutočňovanie zdaniteľných plnení platiteľa. Daňový doklad predovšetkým v prvom rade deklaruje, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvomi platiteľmi dane z pridanej hodnoty, pričom jednému vzniká daňová povinnosť a druhému nárok na odpočet dane. Daňový doklad odzrkadľuje všetky skutočnosti súvisiace s týmto zdaniteľným plnením a nemožno ho jednoducho iba stotožňovať s faktúrou. V preskúmavanej veci súd konštatoval, že správca dane správne vyhodnotil, že vznikli pochybnosti, či deklarované plnenie, ktoré uviedla dodávateľská spoločnosť vo faktúrach bolo reálne dodané, alebo nie s ohľadom na ďalšie zistené skutočnosti u subdodávateľov. Daňový subjekt v tomto prípade nepreukázal správcovi dane, že reálne nastali vecné plnenia tak, ako sú deklarované vo faktúrach. Právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť len v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. Preukázanie tejto skutočnosti je v zmysle ust. § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. povinnosťou daňového subjektu. K námietke žalobcu, že žalovaný nepostupoval v daňovom konaní v súlade s ust. § 30a ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., keďže nerozhodol v lehote 60 dní, súd udáva, že s touto nie je možné súhlasiť, nakoľko odvolací orgán, ako vyplynulo z administratívneho spisu, vrátil vec Daňovému úradu v Senci, listom zo dňa 3.3.2011 na realizáciu doplňujúcich šetrení, ktoré súviseli so zabezpečovaním prepravy rozporného tovaru. Na základe týchto skutočností požiadalo Daňové riaditeľstvo listom zo dňa 3.3.2011 Ministerstvo financií SR o predĺženie lehoty na rozhodnutie vo veci o odvolaní daňového subjektu do 17.6.2011. Ministerstvo financií SR listom zo dňa 9.3.2011 lehotu na rozhodnutie vo veci o odvolaní dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Senec predĺžilo do 17.6.2011. Vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadov ako aj časovú náročnosť pri zisťovaní skutkového stavu, Daňové riaditeľstvo SR listom zo dňa 5.5.2011 opakovane požiadalo o predĺženie lehoty na vybavenie predmetných odvolaní. MF SR oznámilo Daňovému riaditeľstvu SR predĺženie lehoty na rozhodnutie do 17.8.2011. Daňové riaditeľstvo túto skutočnosť oznámilo žalobcovi listom zo dňa 21.3.2011. Preskúmavané rozhodnutie bolo vydané 11.7.2011, teda v predĺženej lehote a v súlade so zákonom. Krajský súd v Bratislave konštatuje, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie DPH z vyššie uvedených vystavených faktúr, a preto správca dane postupoval správne, keď žalobcovi právo na odpočítanie DPH v uvedených prípadoch nepriznal. Súd zároveň konštatuje, že postup žalovaného ako aj jeho rozhodnutie boli v súlade so zákonom, a preto žalobu s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Súd sa v danom prípade stotožnil s právnym názorom tunajšieho súdu (1S/177/2011, 3S/176/2011,) ako i Najvyššieho súdu v súvisiacej (5Sžf/27/2013), obdobnej veci. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Vzhľadom k tomu, že zákonom č. 479/2009 Z.z. bolo s účinnosťou od 1.1.2012 zrušené Daňové riaditeľstvo SR, so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo SR so sídlom v Bratislave, súd podľa ust. § 107 ods. 4 OSP na strane žalovaného konal s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného žalovaného. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.