Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/32/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201648 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1011201648.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: NANDIN DVOR, a.s., IČO: 35 791 055 so sídlom Stanekova 21, Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 2, Bratislava proti odporcovi: Okresný úrad Malacky - pozemkový a lesný odbor (pôvodne Obvodný pozemkový úrad v Malackách), so sídlom Záhorácka 60A, Malacky, za účasti 1/ pána Z.. Z. Q., O.. bytom N.Q. XX, U., 2/ pani D. B., bytom Y. O. XX, Y., zastúpenej advokátskou kanceláriou Právne Centrum s.r.o. so sídlom Mýtna 42, Bratislava 3/ pani E. Q., bytom , Y. Q. T., 4/ pani W. W., bytom U. XX a 5/ pána N. Q., bytom Y. XX, X. - M., o odvolaní navrhovateľa z 26.5.2011 proti rozhodnutiu odporcu Č.j. 1778/92, Zn. 2011/0462/1256-33/07-TKA zo dňa 12.4.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh o d m i e t a . Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Dňa 6.10.2011 bol Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „súd“) doručený prostredníctvom odporcu návrh (opravný prostriedok) navrhovateľa zo dňa 26.5.2011, ktorým navrhovateľ žiadal postupom podľa §250l a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmať rozhodnutie odporcu Č.j. 1778/92, Zn. 2011/0462/1256-33/07-TKA zo dňa 12.4.2011, ktorým odporca v zmysle § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len „zákon o úprave vlastníckych vzťahov) rozhodol o vlastníctve zúčastnených osôb k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. T. R. J., parc. č. 4554 zapísanej na LV č. XXXX (ďalej len „nehnuteľnosť“) tak, že z dôvodu splnenia podmienky v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) a § 6 ods. 1 písm. b) zákona o úprave vlastníckych práv im vlastnícke právo k nehnuteľnosti priznal. Rozhodnutie odporcu Č.j. 1778/92, Zn. 2011/0462/1256-33/07-TKA zo dňa 12.4.2011 bolo navrhovateľovi doručené, ako to preukazuje doručenka založená v administratívnom spise odporcu, dňa 21.4.2011, kedy ho osobne prevzal člen štatutárneho orgánu navrhovateľa. Navrhovateľ podal opravný prostriedok proti vyššie uvedenému rozhodnutiu osobne do podateľne odporcu dňa 27.5.2011. Navrhovateľ vo svojom návrhu spochybňuje pravdivosť doručenky potvrdzujúcej prevzatie napadnutého rozhodnutia dňa 21.4.2011 a to v tom zmysle, že podpis na nej nepatrí žiadnej z osôb oprávnených konať za navrhovateľa a teda že napadnuté rozhodnutie mu nebolo v zmysle § 24 ods. 1 a § 25 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) riadne doručené, následkom čoho ani nezačala plynúť lehota na podanie opravného prostriedku. Podľa tvrdenia navrhovateľa mohlo byť pritom napadnuté rozhodnutie v zmysle ustanovení Správneho poriadku doručované výlučne členom predstavenstva oprávneným samostatne konať za navrhovateľa, nakoľko tento nemá žiadneho zamestnanca či zástupcu povereného prijímať písomnosti. Navrhovateľ ďalej predpokladá, že napadnuté rozhodnutie poštový doručovateľ neoprávnene vydal bližšie neurčenej osobe z rodiny členov predstavenstva navrhovateľa či z personálu starajúceho sa o budovu, v ktorej sídli navrhovateľ. Odôvodnil podaný opravný prostriedok poukázaním na vady konania pred odporcom, resp. samotného rozhodnutia. Na záver poukázal na nesprávnosť poučenia obsiahnutého v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého mal navrhovateľ podať návrh na preskúmanie rozhodnutia prostredníctvom odporcu a nie na príslušnom súde tak ako vyžaduje § 250m ods. 2 prvá veta zákona č. 99/1963 Zb. O.s.p.. Z uvedeného dôvodu má navrhovateľ za to, že v zmysle § 250m ods. 2 tretia veta O.s.p. možno rozhodnutie odporcu napadnúť v lehote šiestich mesiacov od doručenia, a teda aj opravný prostriedok doručený tunajšiemu súdu dňa 6.10.2011 bol podaný včas. Podľa § 250m ods. 1 O.s.p., konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu. Podľa § 250m ods. 2 O.s.p., návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich dní od doručenia rozhodnutia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Návrh je podaný včas aj vtedy, ak bol podaný v lehote na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku alebo ak obsahuje nesprávne poučenie, možno ho napadnúť do šiestich mesiacov od jeho doručenia. Nakoľko zákon o úprave vlastníckych vzťahov, podľa ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané, neustanovuje inú ako v citovanom ustanovení určenú lehotu na podanie opravného prostriedku, opravný prostriedok (návrh) proti rozhodnutiu vydaného v zmysle § 9 ods. 4 uvedeného zákona je nutné podať na príslušný súd v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia navrhovateľovi, zákonom stanovená lehota je pritom dodržaná aj v prípade podania návrhu v lehote na orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Námietka navrhovateľa, podľa ktorej je poučenie o opravnom prostriedku obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí nesprávne, nemá teda žiadnu relevanciu. Poučenie, podľa ktorého má účastník správneho konania právo podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu cestou správneho orgánu s tým, že toto rozhodnutie preskúma príslušný súd, je totiž správne, nakoľko v plnom rozsahu korešponduje s ust. § 250m ods. 2 O.s.p. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sž o KS 3/2006 (ktoré nemožno skutkovo spájať s právnou vecou navrhovateľa, nakoľko v prejednávanom prípade v poučení správneho orgánu absentovalo označenie príslušného súdu), na ktoré poukazuje navrhovateľ, len potvrdzuje výklad § 250m ods. 2 O.s.p., podľa ktorého je správny orgán povinný poučiť účastníka konania o tom, na ktorý orgán a v akej lehote možno podať opravný prostriedok, pričom musí zároveň uviesť aj vecne a miestne príslušný súd podľa § 246 a § 246a O.s.p. V prejednávanej právnej veci navrhovateľa nemožno poučenie odporcu posúdiť inak ako dostatočné a správne, nakoľko obsahovalo všetky zákonom dané náležitosti. Dokladom toho je skutočnosť, že navrhovateľ doručil opravný prostriedok odporcovi, ktorý postup korešponduje s § 250m ods. 2 O.s.p.. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa spočívajúcu v nedodržaní správneho postupu pri doručovaní napadnutého rozhodnutia, súd túto vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd sa stotožňuje s názorom navrhovateľa, podľa ktorého len riadne a zákonným predpisom vyhovujúce doručenie rozhodnutia má za následok začatie plynutia lehoty na podanie opravného prostriedku. Nie je však prípustné, aby súd posudzoval splnenie podmienok riadneho doručenia len na základe ničím nepodložených tvrdení navrhovateľa, zákonná úprava doručovania úradných zásielok takýto postup vylučuje. Ako správne v návrhu uviedol navrhovateľ o doručovaní písomností určeným právnickým osobám, ak neexistuje osoba splnomocnená na preberanie zásielok alebo poverený zamestnanec (vychádzajúc z § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka), v zmysle § 25 ods. 1 Správneho poriadku sa napadnuté rozhodnutie má doručiť osobám oprávneným konať za túto právnickú osobu, ktorými sú v prípade navrhovateľa podľa údajov zapísaných v obchodnom registri predseda alebo podpredseda predstavenstva (ďalej len „oprávnená osoba“), a to do vlastných rúk, ako vyžaduje § 24 ods. 1 Správneho poriadku. Túto formu doručenia možno zabezpečiť prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. (ďalej len „poštový podnik“) ktorá v zmysle zákona č. 324/2011 Z.z. o poštových službách poskytuje v rámci ponuky univerzálnej služby vo vnútroštátnom poštovom styku aj vybranie a distribúciu rôznych druhov poštových zásielok. V zmysle prechodného ustanovenia § 69 uvedeného zákona sa však správnosť doručenia vykonaného dňa 21.4.2011 (kedy malo byť napadnuté rozhodnutie prevzaté) spravuje podľa zákona č. 507/2001 Z.z. o poštových službách (ďalej len „zákon o poštových službách“), podľa ktorého zákon poštovému podniku ako poskytovateľovi univerzálnej služby vyhradzuje právo poštovej služby, v rámci ktorej vykonáva aj distribúciu úradných zásielok. Pod definíciu úradnej zásielky pritom v zmysle ust. § 7 ods. 2 písm. b) zákona o poštových službách spadá aj napadnuté rozhodnutie. Podľa § 29 ods. 2 písm. g) zákona o poštových službách je povinnosťou poštového podniku v súlade s postupom osobitne ustanoveným v poštových podmienkach diferencovať spôsob dodania poštových zásielok v závislosti od ich druhu, pričom v prípade úradnej zásielky sú týmito podmienkami „Poštové podmienky - Všeobecná časť (vnútroštátny styk)“, ďalej v texte len ako „všeobecné podmienky“ a „Poštové podmienky - Úradná zásielka (vnútroštátny styk)“, ďalej v texte len ako „osobitné podmienky“, obe v znení účinnom ku dňu 21.4.2011. Osobitné podmienky s riadnym dodaním úradnej zásielky spájajú aj vystavenie dokladu o jej dodaní oprávnenej osobe (ďalej len „doručenka“), ktoré potvrdzuje jej doručenie adresátovi „do vlastných rúk“, tak ako vyžaduje Správny poriadok v § 24 ods. 1. Aj keď osobitné podmienky výslovne podmieňujú vydanie úradných zásielok adresátovi preukázaním oprávnenia (18.4. všeobecných podmienok) a totožnosti oprávnenej osoby spôsobom a postupom uvedeným v bode 19. všeobecných podmienok, žiadny predpis neukladá poštovému doručovateľovi na doručenke zaznamenať evidenčný údaj dokladu totožnosti oprávnenej osoby. V zmysle bodu 19.9. všeobecných podmienok je poštový podnik oprávnený, a nie povinný zaznamenávať aj tento údaj. Prevzatie zásielky tak potvrdí oprávnená osoba na doručenke len dátumom a svojim podpisom, ku ktorému doplní poznámku vyjadrujúcu vzťah k adresátovi ako právnickej osobe, napr. že zásielku preberá ako jej štatutárny orgán (20.6. všeobecných podmienok). Ak doručenka obsahuje uvedené náležitosti (spolu s pečiatkou podacej pošty), táto skutočnosť je dostačujúca pre záver, že ide o doručenku so všetkými zákonom predpísanými náležitosťami. Podľa § 45 ods. 2 O.s.p. (aplikovaný na základe § 250l ods. 2 O.s.p. a § 246c O.s.p.), údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Podľa § 133 O.s.p. (aplikovaný na základe § 250l ods. 2 O.s.p. a § 246c O.s.p.), skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak. Za účelom preukázania doručovania bol v O.s.p. zriadený notifikačný inštitút doručenky ako verejnej listiny. Špecifikom toho inštitútu je pritom v zmysle citovaných ustanovení vyvrátiteľná právna domnienka o pravdivosti doručenky, súd je teda povinný vychádzať z údajov na doručenke a považovať údaje na nej uvedené za pravdivé, kým nie je preukázaný opak. Dôkazné bremeno opaku zaťažuje pritom toho, kto ju (vyvrátiteľnú domnienku) namieta, t.j. v tomto prípade navrhovateľa. Ak tento spochybňuje správnosť údajov uvedených na doručenke (namieta, že zásielku neprevzala oprávnená osoba), je povinný o tom súdu predložiť dôkaz, a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie. V súdnom konaní teda môžu nastať len dve situácie - buď sa skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná domnienka, považuje za preukázanú, alebo v konaní vyšiel najavo opak (obsah domnienky bol vyvrátený dôkazom opaku, t.j. dôkazom, že skutočnosť je v konkrétnom prípade práve opačná, než ako ju uvádza domnienka). Navrhovateľ však žiadny dôkaz na preukázanie svojich tvrdení nepredložil, dokonca ani neuviedol, ktorá osoba mala podľa neho zásielku prevziať a to aj napriek tomu, že táto osoba mu musela byť známa. Vychádzajúc totižto z obsahu návrhu (opravného prostriedku) sa navrhovateľ mal o napadnutom rozhodnutí a jeho obsahu dozvedieť dňa 25.4.2011 (t.j. štyri dni po prevzatí napadnutého rozhodnutia), kedy následne telefonicky kontaktoval odporcu za účelom zistenia, kedy mu malo byť napadnuté rozhodnutie doručené. S poukazom na obsah právnej argumentácie navrhovateľa by táto mala byť logicky založená práve na informácii, akým spôsobom sa navrhovateľ dozvedel o napadnutom rozhodnutí, nakoľko práve toto tvrdenie by bolo základom šetrenia postupu doručenia zásielky zo strany súdu. V návrhu navrhovateľ namieta nesprávnosť postupu odporcu v konaní a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, z čoho možno logicky vyvodiť, že obsah rozhodnutia mu bol - musel byť nepochybne známy a teda sa úradná zásielka s napadnutým rozhodnutím musela dostať do jeho dispozície. Ak sa teda napadnuté rozhodnutie dostalo do dispozície navrhovateľa bez toho, aby ho sám prevzal, súd posudzuje ako viac než zmätočné tvrdenie navrhovateľa, že nemá žiadnu vedomosť o tom, kto by toto rozhodnutie mohol prevziať, ak ani neuviedol spôsob, akým sa dozvedel o tomto rozhodnutí. Aj napriek tomu, že navrhovateľ žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil pravdivosť údajov na doručenke, súd písomne požiadal poštový podnik o poskytnutie informácií o dodaní úradnej zásielky (kedy, komu a akým spôsobom bola doručená) za účelom zistenia, ktorá osoba prevzala v uvedený deň napadnuté rozhodnutie. V zmysle vyjadrenia poštového podniku tento nemá pochybnosť o riadnom doručení tejto úradnej zásielky, zásielku osobne prevzal štatutárny orgán navrhovateľa (označený na doručenke ako „konateľ“), ktorý prevzatie písomnosti potvrdil aj svojim podpisom s označením funkcie v dodávacej knihe doručovateľa. Navrhovateľ v súvislosti s uvedeným v podanom opravnom prostriedku namietal, že podpis na doručenke nepatrí žiadnej z osôb, oprávnených konať za neho. Žiadnym spôsobom však toto tvrdenie nepreukázal, nepredložil žiadne dôkazy na vyvrátenie alebo spochybnenie právnej domnienky o pravdivosti údajov doručenky. Aj napriek zjavnému neuneseniu dôkazného bremena zo strany navrhovateľa súd skúmal pravdepodobnosť tvrdení navrhovateľa a za týmto účelom si vyžiadal registrový spis navrhovateľa vedený Okresným súdom Bratislava I v odd. Sa, Vložka číslo: 2482/B. Na základe vizuálneho porovnania podpisu nachádzajúceho sa na doručenke a v dodávacej knihe doručovateľa s úradne osvedčeným podpisom podpredsedu predstavenstva navrhovateľa pani Ing. Márie Rehákovej nachádzajúcom sa na viacerých listinách v registrovom spise súd dospel k záveru, že pravdepodobnosť, že tieto podpisy pochádzajú od jednej a tej istej osoby, je veľmi vysoká a teda nemožno objektívne vysloviť pochybnosť o správnosti doručenky. Ako už bolo uvádzané vyššie, v danom prípade platí vyvrátiteľná domnienka, že údaje na doručenke zodpovedajú skutočnému stavu, sú teda pravdivé a preukazujú riadne doručenie napadnutého rozhodnutia navrhovateľovi, kým sa nepreukáže opak. Navrhovateľ však súdu (ako to bolo vyššie uvedené) nepredložil žiadne dôkazy a ani neuviedol žiadne okolnosti významné pre posúdenie pravdivosti údajov nachádzajúcich sa na doručenke. Naopak, obsahom svojho návrhu (opravného prostriedku) sám spochybnil svoje vlastné vyhlásenie o tom, že mu nebolo napadnuté rozhodnutie vôbec doručené. Za predpokladu, že napadnuté rozhodnutie navrhovateľovi doručené nebolo ale tento sa o ňom dozvedel a následne ho mal možnosť aj preskúmať (vychádzajúc z odvolacích dôvodov v opravnom prostriedku), racionálnym a logickým vyústením v argumentácii navrhovateľa by bolo označenie tretej osoby, ktorá mu toto rozhodnutie odovzdala, resp. aspoň uvedenie spôsobu, akým sa dozvedel o napadnutom rozhodnutí. Ak uvedená časť argumentácie chýba, tvrdenia navrhovateľa sa javia ako nepravdepodobné a rozporné a nemožno z nich žiadnym spôsobom vyvodiť akýkoľvek dôkaz o nesprávnom postupe pri doručovaní, ktorý by mal za následok doručenie úradnej zásielky adresovanej navrhovateľovi neoprávneným osobám. K tomu, aby mohla byť vyvrátená správnosť údajov o doručení obsiahnutých v doručenke, navrhovateľ by musel predovšetkým tvrdiť skutočnosti, ktoré vedú k záveru, že údaje v doručenke nie sú pravdivé a predložiť súdu o tom dôkazy. S poukazom na uvedené súd v záujme riadneho zistenia skutkového stavu listom zo dňa 9.1.2011 vyzval navrhovateľa na doloženie dôkazov na preukázanie jeho tvrdení. Tento na výzvu žiadnym spôsobom nereagoval. Súd sa riadne zaoberal námietkou navrhovateľa spočívajúcou v neplatnosti doručenia, nakoľko však v konaní nebola domnienka o pravosti doručenky zo strany navrhovateľa žiadnym spôsobom vyvrátená a nestalo sa tak ani v priebehu konania na základe vlastného šetrenia súdu, súd je povinný v zmysle § 133 O.s.p. považovať domnienku o pravdivosti doručenky za riadne zistenú a preukázanú. Pretože súd mimo rozumných pochybností nemohol dospieť k záveru zhodnému s tvrdením navrhovateľa, má za to, že napadnuté rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené dňa 21.4.2011, pričom podľa § 9 ods. 7 zákona o úprave vlastníckych vzťahov v spojení s § 250m ods. 2 prvá a druhá veta O.s.p. tridsaťdňová lehota na podanie opravného prostriedku uplynula v zmysle § 57 ods. 2 O.s.p. dňom 23.5.2011, ktorý bol zároveň posledným dňom lehoty. Podľa § 250p O.s.p., ak je návrh podaný oneskorene alebo ho podá ten, kto naň nie je oprávnený, alebo ak sa napadá rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo ak navrhovateľ neodstránil vady, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu návrhu, súd uznesením opravný prostriedok odmietne. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Ako je zrejmé z vyššie opísaného stavu veci, odporca napadnutým rozhodnutím priznal zúčastneným osobám vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto rozhodnutie pritom obsahovalo správne poučenie o možnosti podať voči nemu opravný prostriedok v lehote 30 dní od jeho doručenia. Navrhovateľovi bolo napadnuté rozhodnutie riadne doručené dňa 21.4.2011, zákonná 30 - dňová lehota teda začala plynúť dňa 22.4.2011 a skončila až v pondelok, dňa 23.5.2011, nakoľko posledný deň lehoty pripadol na sobotu 21.5.2011. Opravný prostriedok (návrh) bol však na orgán, ktorý vydal rozhodnutie podaný až dňa 27.5.2011, teda oneskorene. Pretože návrh - opravný prostriedok navrhovateľa zo dňa 26.5.2011 proti napadnutému rozhodnutiu odporcu bol podaný oneskorene, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. per analogiam aplikovaného na základe ustanovenia §250l ods. 2 O.s.p. a § 246c O.s.p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, a to písomne v troch dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 O.s.p).