KAUZIS.SK
RozhodnutieKrajský súd Bratislava1. 7. 2014plný text

Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/168/2011 z 1. 7. 2014

CitáciaRozhodnutie Krajského súdu Bratislava z 1. júla 2014, sp. zn. 2S/168/2011, ECLI:SK:KSBA:2014:1011201738.6

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/168/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201738
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1011201738.6

Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: J. O., Y. XX/XX, S., zastúpený: Mgr. Miroslav Golian,
advokát, Budatínska 16, Bratislava, proti žalovanému: Obec Limbach, SNP 55, Limbach, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 622/09 zo dňa 10.07.2009, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e a po právoplatnosti uznesenia vec p
o s t ú p i Obci Limbach.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou Okresnému súdu Pezinok dňa 12.01.2010, postúpenou Krajskému súdu v Bratislave
uznesením č. k. 32S/1/2010-11 zo dňa 13.09.2011, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 622/09 zo dňa 10.07.2009 o nevyhovení žiadosti žalobcu o poskytnutie
informácie - vyhotovenie fotokópie zámennej zmluvy medzi Obcou Limbach a PB Development a zmluvy
dotýkajúcej sa pozemku parc. č. XXXX, v katastrálnom území Limbach.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/168/2011-30 zo dňa 22.04.2013 bola žalobcovi uložená
povinnosť v lehote 30 dní odo dňa doručenia uznesenia doplniť v dvoch rovnopisoch žalobu zo dňa
12.01.2010 o náležitosti uvedené vo výroku predmetného uznesenia. Žalobca bol zároveň poučený o
tom, že v prípade neodstránenia vád žaloby v stanovenej lehote súd konanie zastaví. Uznesenie bolo
doručované žalobcovi na adresu miesta bydliska uvedenú v žalobe a podľa podpisu na doručenke k
tejto súdnej zásielke ju prevzal právny zástupca žalobcu dňa 10.05.2013.

Žalobca na povinnosť uloženú vyššie uvedeným uznesením nereagoval. Vzhľadom na to, že žalobu
nedoplnil o všetky súdom požadované náležitosti ustanovené v § 249 ods. 2 O.s.p., súd konanie podľa
§ 250d ods. 3 O.s.p. uznesením č. k. 2S/168/2011-36 zo dňa 02.10.2013 zastavil.

Dňa 12.11.2013 bolo súdu doručené odvolanie žalobcu proti vyššie identifikovanému uzneseniu zo
dňa 02.10.2013, v ktorom žalobca zároveň doplnil žalobu o súdom požadované náležitosti, čím
odstránil nedostatok pôvodnej žaloby. Z uvedeného dôvodu Krajský súd v Bratislave uznesením č. k.
2S/168/2011-44 zo dňa 11.12.2013 predmetné uznesenie o zastavení konania zrušil.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej
republiky, najmä s hmotnými a procesným administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p.



súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna
činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc
stanovenú zákonmi.

Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a
postupom správnych orgánov) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí,
že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 247 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je
predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Právo na informácie, podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám upravené v zákone
č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon
o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon č. 211/2000 Z.z.“) sú garantované
v čl. 26, 34 a 45 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v čl. 17, 25 a 35 Listiny základných práv a slobôd.

Právo každého na prístup k informáciám zakotvené v § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. zodpovedá
povinnosť správcu informácií tieto na žiadosť poskytnúť. Povinná osoba ich môže odmietnuť len vtedy,
ak ide o niektorý z prípadov vymedzených v § 8 až 14 zákona, alebo ak tak ustanovuje osobitný predpis.

Podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám upravuje zákon č.
211/2000 Z.z..

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať
informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby,
ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických
osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto rozhodovacej činnosti.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 369/1990 Zb.“) obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou
obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu osobnosť upravuje osobitný zákon, ak
takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát, alebo iná právnická osoba.

Podľa § 13 ods. 1 veta prvá zákona č. 369/1990 Zb. predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom
obce je starosta.

Podľa § 13 ods. 4 písm. c/ zákona č. 369/1990 Zb. starosta zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom,
právnickým a fyzickým osobám.

Podľa § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. starosta je štatutárnym orgánom.

Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. obecný úrad, najmä vypracúva písomné vyhotovenie
rozhodnutí obce.

Podľa 16 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. prácu obecného úradu riadi starosta.



Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. na konanie, v ktorom o právach a právom chránených
záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, rozhodujúce pri výkone samosprávy obec,
sa vzťahuje všeobecný predpis; o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu rozhoduje súd, ak to osobitný
predpis neustanovuje inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej
informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia
lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie
vydala alebo mala vydať.

Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje
nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla, alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie
obecného úradu o odvolaní rozhoduje starosta obce, alebo primátor. Proti rozhodnutiu ústredného
orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhodujúce vedúci úradu štátnej správy.

Na základe vyššie citovaných ustanovení je jednoznačne preukázané, že v danom prípade je určujúcim
zákonným ustanovením § 27 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb., v spojení s § 19 ods. 1, 2 zákona č. 211/2000
Z. z., ktoré vymedzujú druhý stupeň konania.

Zákon č. 369/1990 Zb. je osobitným predpisom a z ustanovenia § 27 vyplýva, že ako prvostupňový orgán
na podanie informácie v prípade, ak je povinnou osobou obec, je stanovený obecný úrad, ktorému bolo
zverené rozhodovanie ako prvostupňovému správnemu orgánu, a potom možno pripustiť, že zákon č.
211/2000 Z. z., je vo vzťahu k zákonu o obecnom zriadení v postavení osobitného zákona a použije sa
prednostne, pričom o odvolaní proti jeho rozhodnutiu ako druhostupňový orgán rozhoduje starosta obce.

Súd pred samotným vecným preskúmaním napadnutého rozhodnutia zisťoval, či sú splnené procesné
podmienky na meritórne prejednanie veci a následné rozhodnutie. Pri skúmaní podmienok konania
v zmysle § 103 O.s.p. súd prihliadal najmä na skutočnosť, že predmetom návrhu je preskúmanie
rozhodnutia, ktorým žalovaný nevyhovel žiadosti žalobcu o poskytnutie informácie - vyhotovenie
fotokópie zámennej zmluvy medzi obcou Limbach a PB Development a zmluvy dotýkajúcej sa pozemku
parc. č. XXXX, v katastrálnom území Limbach.

Z citovaného ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. jednoznačne vyplýva, že proti rozhodnutiu
o nesprístupnení požadovanej informácie možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
rozhodnutia, o ktorom v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. rozhoduje starosta obce. Skúmajúc
podmienky konania pred súdom podľa § 103 O.s.p. a § 104 O.s.p. s poukazom na § 19 ods. 1, 2 veta prvá
zákona č. 211/2000 Z.z. dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje nesprávne
poučenie, keďže žalovaný uviedol, že proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok
podľa § 18 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., avšak proti rozhodnutiu o nesprístupnené požadovanej
informácie je v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení možné podať odvolanie. Za súčasného
stavu správneho konania nemôže súd vo veci konať, nakoľko súdy nemajú právomoc napadnuté
prvostupňové rozhodnutie preskúmavať, pretože zo zákona č. 211/2000 Z.z. im takáto právomoc nie
je daná.

Zákon č. 211/2000 Z.z. stanovil, že prvostupňové rozhodnutia o odmietnutí poskytnutia požadovaných
informácií preskúmava nadriadený orgán povinnej osoby, v tomto prípade je na rozhodnutie o odvolaní
príslušný starosta obce, ktorý koná z pozície správneho orgánu - nadriadený povinnej osoby (§ 19 ods. 2
zákona č. 211/2000 Z.z.). Až následne bude možné jeho druhostupňové správne rozhodnutie preskúmať
súdom postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (konanie o žalobách proti právoplatným
rozhodnutiam správnych orgánov).

Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju
podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania



súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému
vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a, alebo ak žaloba bola vzatá späť (§
250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

V zmysle § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo
upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný
prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov, alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Z uvedeného je zrejmé, že pri zachovaní dvojinštančnosti správneho konania, malo byť proti
napadnutému rozhodnutiu žalovaného prípustné odvolanie, o ktorom by rozhodol starosta obce.

Nakoľko v uvedenej veci bolo zistené, že žaloba smeruje proti rozhodnutiu správneho orgánu, ktoré
nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, keďže neboli vyčerpané všetky opravné prostriedky,
ktoré bolo možné použiť proti napadnutému správnemu rozhodnutiu, súd konanie zastavil a po
nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení konania vec postúpi na ďalšie konanie starostovi
príslušnej obce tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. poriadku, podľa ktorého nemá žiaden
z účastníkov právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.