Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/209/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201744 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1011201744.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu: JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Viery Šebestovej v právnej veci žalobcu: A. E., bytom Q. XXX/XX, XXX XX F. Z., právne zastúpený: FIAČAN & PARTNERS s.r.o., M. Pišúta 936/16, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, P.O.Box 57, 820 12 Bratislava 212, za účasti: Okresný úrad Žilina, Janka Kráľa 4, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO-XXXX/XXXX/SI zo dňa XX. septembra XXXX, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.10.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. PO-XXXX/XXXX/SI zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Katastrálneho úradu v Žiline č. Vo-XX/XXXX-SI(Pd) zo dňa XX.XX.XXXX. Správa katastra Liptovský Mikuláš rozhodnutím č. V-XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.03.2003 uzatvorenej medzi predávajúcim v I. rade P.. U. C. - B and MK R. L. a predávajúcim v II. rade P.. U. C., bytom F. Z., ul. A., č. 425 a A. E., bytom Q. ul. č. XXX/XX, F. Z. ako kupujúcim. Predmetom kúpnej zmluvy bol prevod bytového domu súp. č. XXXX postavenom na pozemku parc. č. XXX/XX- zastavaná plocha o výmere XXXmX, ako aj pozemok parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha o výmere XXXX m2, k.ú. F. Z.. Proti tomuto rozhodnutiu podal prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš dňa 17.07.2003 Protest č. Pd XXXX/XX-XX. Prokurátor namietal, že rozhodnutím o povolení vkladu boli porušené ustanovenia § 31 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“) v spojení s ust. § 29 ods. 5 a 7 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a ust. § 3, § 32 a § 46 Správneho poriadku. Prokurátor svoj protest odôvodnil ďalej tým, že zo zmluvy o predaji časti podniku č. XX /XXXX uzavretej dňa XX.XX.XXXX medzi P. Q. š.p. v likvidácií a P.. U. C. vyplýva, že P.. U. C. predmetný bytový dom s.č. XXXX získal na základe zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Katastrálny úrad v Žiline rozhodnutím č. Vo XX/XX-SI(Pd) zo dňa XX.XX.XXXX nevyhovel protestu prokurátora (č. Pd XXXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX). Následne bol proti rozhodnutiu Vo XX/XX-SI(Pd) podaný protest Prokurátora Krajskej prokuratúry Žilina č. Kd XXXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. Úrad geodézie, kartografie a katastra SR rozhodnutím č. F.-XXXX/XXXX/SI zo dňa XX.XX.XXXX vyhovel protestu prokurátora Krajskej prokuratúry a zrušil rozhodnutie Katastrálneho úradu v Žiline č. Vo XX/XX - SI(Pd) zo dňa XX.XX.XXXX. Rozhodnutím č. Vo-XX/XXXX-SI(Pd) zo dňa XX.XX.XXXX Katastrálny úrad v Žiline vyhovel protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš č. Pd XXXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX a zrušil rozhodnutie Správy katastra Liptovský Mikuláš č. V-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Proti tomuto rozhodnutiu sa odvolal žalobca, pričom Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky rozhodnutím č. F.-XXXX/XXXX/Sl zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil rozhodnutie Vo-XX/ XXXX-SI(Pd) zo dňa XX.XX.XXXX. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1S 364/2004-59 zo dňa 08.06.2006 zrušil rozhodnutie č. F.- XXXX/XXXX-Sl zo dňa XX.XX.XXXX. Dňa 18.09.2006 vydala predsedníčka Úradu geodézie, kartografie a katastra SR rozhodnutie č. P-XXXX/XXXX, ktorým potvrdzuje rozhodnutie č. F.-XXXX/XXXX/Sl zo dňa XX.XX.XXXX. Rozsudkom č. 2S 157/05-42 zo dňa 13.05.2009 Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutie č. LPO-XXXX/XXXX/Sl zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj rozhodnutie č. Vo-XX/XXXX-Sl(Pd) zo dňa XX.XX.XXXX a vec vrátil na ďalšie konanie. Rozsudkom č. 2Sžo 346/2009 potvrdil Najvyšší súd SR rozsudok tunajšieho súdu č. 2S 157/05-42 zo dňa 13.05.2009. Katastrálny úrad v Žiline listom zo dňa 15.03.2011 oznámil účastníkom, že vo veci znova koná a vyzval ich, aby sa k veci vyjadrili. Katastrálny úrad v Žiline rozhodnutím č. Vo -XX/XXXX-SI/(Pd) zo dňa XX.XX.XXXX protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš č. Pd XXXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX vyhovel a právoplatné rozhodnutie Správy katastra Liptovský Mikuláš č. V XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil a vec vrátil Správe katastra Liptovský Mikuláš na ďalšie konanie. Proti tomuto rozhodnutiu sa odvolal žalobca s tým, že jeho odvolanie bolo rozhodnutím žalovaného č. PO-XXXX/ XXXX/Sl zo dňa XX.XX.XXXX zamietnuté a rozhodnutie Katastrálneho úradu č. v Žiline č. Vo-XX/XXXX- Sl(Pd) zo dňa XX.XX.XXXX potvrdené. Toto rozhodnutie potom žalobca napáda žalobou v konaní pred tunajším súdom sp. zn. 3S 209/2011. Žalobca tvrdí, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné, keďže správne orgány nerešpektovali predchádzajúce súdne rozhodnutia v danej veci, pričom sa ani nevysporiadali s otázkou, prečo sa od právneho názoru súdu odklonili a preto má žalobca napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutia za nepreskúmateľné a odporujúce princípom právnej istoty a má tiež za to, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne aj z vecných dôvodov. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že v zmysle § 250j ods. 6 O.s.p. sú správne orgány viazané právnym názorom súdu. Má za to, že skutkový a právny stav, z ktorého vychádzali správne orgány v napadnutých rozhodnutiach, bol známy a nezmenený už v čase, keď o predmetnej veci rozhodoval súd v predchádzajúcom konaní. Pri tomto istom skutkovom a právnom stave súd vyslovil právne závery, ktoré sú zhodné s tvrdeniami žalobcu a v predchádzajúcom súdnom konaní predchádzajúce rozhodnutia žalovaného a Katastrálneho úradu v Žiline boli zrušené a vec vrátená správnym orgánom na ďalšie konanie. Ak by boli skutkové a právne závery správnych orgánov správne, už v predchádzajúcom konaní by súdy žalobcovu žalobu zamietli. Má za to, že v rozhodnutiach krajský ako aj najvyšší súd vyslovili právny názor, že by bol v rozpore so zákonnými ustanoveniami záver, že je potrebné aj verejnú súťaž, na základe ktorej P.. U. C. nadobudol predmetnú nehnuteľnosť, zahrnúť do režimu zákona č. 92/1991 Zb. Žalobca poukazuje na to, že súd uviedol, že z rozhodnutia správneho orgánu nie je zrejmé, akou správnou úvahou sa riadil v prípade, keď dospel k záveru, že napriek vyššie citovaným zákonným ustanoveniam je potrebné aj verejnú súťaž, ktorou bola získaná predmetná nehnuteľnosť, zahrnúť do režimu zákona č. 92/1991 Zb., hoci nehnuteľnosť bola získaná formou verejnej súťaže a následne právnym úkonom uzavretým v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Taktiež na žalobcom predložený rozsudok NS SR č.3Cdo 80/2002 mal vysloviť názor, že zákon č. 92/1991 Zb. možno použiť na tzv. veľkú privatizáciu vo forme prevodu majetku štátu na iné osoby na základe „Privatizačných projektov“. Z uvedeného potom podľa žalobcu vyplýva, že sa súdy v celom rozsahu stotožnili s jeho argumentáciou týkajúcou sa aplikácie ust. § 29 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z., ako aj aplikácie ust. § 5 a § 47b ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. tak, ako ju žalobca uviedol v žalobe zo dňa 23.05.2005. Žalobca teda tvrdí, že súdy judikovali, že len ak by P.. U. C. nadobudol predmetnú nehnuteľnosť na základe privatizačného projektu, bolo by potrebné aplikovať ust. § 29 ods. 7 zákona č. 182/1993 Zb. Ustanovenie § 47 ods. 1 je potrebné aplikovať v spojení s § 5 zákona č. 92/1991 Zb., ktorý na prevod majetku podľa tohto zákona vyžaduje výhradne privatizačný projekt a tiež, že verejnú súťaž nemožno zahrnúť do režimu zákona č. 92/1991 Zb. Katastrálny úrad v Žiline a následne žalovaný sa týmto právnym názorom súdu neriadili. Správne orgány v tomto konaní nezistili žiadne nové skutočnosti a dôkazy potrebné pre rozhodnutie v danej veci. Najmä nezistili, že by bol v danej veci vyhotovený privatizačný projekt, resp. zistili, že privatizačný projekt nebol, keďže nešlo o privatizáciu štátneho podniku, ale len speňaženie jeho časti v rámci jeho likvidácie. I napriek tejto skutočnosti rozhodli správne orgány v rozpore s právnym názorom súdu. Správne orgány neboli oprávnené nanovo vykladať jednotlivé právne úkony a právne predpisy, ale boli povinné súdom vyslovené názory aplikovať na daný prípad. Ani novo koncipované právne závery katastrálneho úradu, ktoré žalovaný v napadnutom rozhodnutí len zopakoval, podľa žalobcu neobstoja. Ustanovenia zákona č. 92/1991 Zb. v žiadnom prípade nevylučujú, aby privatizačný projekt určitého štátneho podniku v zmysle § 5 obsahoval takú skutočnosť, že v rámci prevodu majetku štátu na iné osoby (privatizácia) bude podnik alebo časť podniku alebo iný majetok speňažený likvidátorom postupom podľa § 47 b ods. 1. Znamená to, že ak by malo ísť o privatizáciu, mal byť vyhotovený privatizačný projekt štátneho podniku, ktorý by obsahoval aj postup likvidátora pri predaji časti podniku spôsobom podľa § 47b ods. 1. Takýto privatizačný projekt však vyhotovený nebol, a preto postup likvidátora nie je postupom podľa zákona č. 92/1991 Zb., ale ide o všeobecné oprávnenia likvidátora pri likvidácií štátneho podniku vyplývajúce z osobitných právnych predpisov (zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, Obchodný zákonník). Napokon likvidátor podľa tohto ustanovenia ani nepostupoval, ale postupoval výnimkou so súhlasom nadriadeného orgánu. Aj v ďalšej časti odôvodnenia nebol správny orgán oprávnený polemizovať s možnosťou aplikácie rozsudku NS SR č. 3Cdo 80/2002, ale sa týmto rozsudkom riadiť, pretože takýto právny názor vyslovil súd konajúci vo veci. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že ust. § 47b ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. nie je ustanovením, ktoré zakladá samotné oprávnenie likvidátora speňažovať likvidovaný majetok, ale upravuje spôsob speňažovania tohto majetku (predaj na verejnej dražbe). Oprávnenie likvidátora speňažovať likvidovaný majetok vyplýva z jeho postavenia ako štatutárneho orgánu likvidovaného subjektu (§ 70 ods. 3 Obchodného zákonníka, § 15a ods. 4 zákona o štátnom podniku) a samotného účelu likvidácie, ktorým sa rozumie prevod majetku štátu na iné osoby na účel speňaženia majetku a vyporiadania všetkých záväzkov zrušeného podniku. Je teda zrejmé, že v tomto prípade likvidátor podniku speňažoval majetok v rámci likvidácie podniku a so súhlasom príslušného orgánu. Nemohlo teda ísť o nadobúdanie majetku podľa zákona č. 92/1991 Zb. Z uvedeného potom žalobcovi vyplýva, že P.. U. C. nebol osobou, ktorá nadobudla bytový dom do vlastníctva podľa zákona č. 92/1991 Zb. a teda sa na neho nevzťahovalo obmedzenie podľa § 29 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. Z tohto dôvodu je potom podľa žalobcu zmluva č. V XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX platná. Aj z preambuly zmluvy o predaji časti podniku vyplýva, že P.. U. C. nadobúdal časť podniku výnimkou z § 47b ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb., teda nie na verejnej dražbe, ale na základe odporúčania Ministerstva hospodárstva SR listom zo dňa 19.07.1993 a so súhlasom Ministerstva pre správu a privatizáciu Národného majetku SR listom zo dňa 29.07.1993. O týchto skutočnostiach bol predložený list Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR zo dňa 29.07.1993 a list Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 19.07.1993. Žalobca teda poukazuje na to, že prevod majetku podľa zákona č. 92/1991 Zb. sa vykoná len podľa schváleného privatizačného projektu podniku alebo podľa schváleného privatizačného projektu majetkovej účasti štátu na podnikaní (§ 5), schváleného príslušným orgánom (§ 10), pričom privatizovaný majetok prechádza dňom zrušenia podniku alebo dňom vyňatia časti majetku na Fond národného majetku (§ 11) a predaj privatizovaného majetku uskutoční fond na základe zmluvy uzavretej s kupujúcim alebo na verejnej dražbe (§ 14). Z uvedených ustanovení potom žalobcovi vyplýva, že ho možno použiť len na tzv. veľkú privatizáciu vo forme prevodu majetku štátu na iné osoby na základe privatizačných projektov schválených či už cez Fond národného majetku. Potom len v prípadoch prevodu majetku štátu na iné osoby na základe privatizačných projektov je výkon vlastníckeho práva limitovaný zákonom. V predmetnej veci zmluvná voľnosť scudziteľa predmetného obytného domu - P.. U. C., ktorá je garantovaná čl. 20 Ústavy SR, nebola ničím obmedzená. Ustanovenie druhej vety § 47 b zákona č. 92/1991 Zb. pripúšťa za splnenia jedinej zákonom stanovenej podmienky (súhlas orgánu uvedeného v § 10 ods. 1 zákona ) aj iný spôsob prevodu štátneho majetku ako spôsob upravený v ustanoveniach zákona č. 92/1991 Zb., teda aj podľa iných právnych noriem. Práve v konkrétnom prípade k prevodu majetku štátu nedošlo podľa zákona č. 92/1991 Zb., ale iným spôsobom - formou verejnej súťaže a následne právnym úkonom uzavretým v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, ktorý spôsob zákon č. 92/1991 Zb. neupravuje, na takýto spôsob prevodu je zákon č. 92/1991 Zb. neaplikovateľný, len ho v ust. § 47b dovoľuje. V tomto prípade Ing. U. C. nadobúdal časť podniku, ktorej súčasťou bol bytový dom, od štátneho podniku Interhotely Ružomberok, š.p. v likvidácii, Ružomberok, zastúpený likvidátorom a nie od Fondu národného majetku podľa schváleného privatizačného projektu. Z uvedeného je podľa názoru žalobcu zrejmé, že P.. U. C. nadobúdal dom iným spôsobom a nie podľa zákona č. 92/1991 Zb. Žalobca záverom poukazuje tiež na skutočnosť, že v celom spise žalovaného sa nenachádza doklad alebo dôkaz o tom, že niektorí z nájomcov požiadali riadne a včas P.. U. C. o prevod vlastníctva bytu. Žalovaný teda rozhodoval vo veci na základe skutočností, ktoré nemal preukázané. Kúpna zmluva uzavretá medzi P.. U. C. a žalobcom je súkromnoprávny úkon, o ktorého neplatnosti môžu rozhodovať výlučne súdy. Prokurátor a ani žalovaný nie sú oprávnení v takom to rozsahu posudzovať oprávnenie P.. U. C.. Vzhľadom na uvedené argumenty potom žalobca navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 12.01.2012 žalovaný uvádza, že za prvoradé považuje vyriešenie otázky, či sa na predávajúceho vzťahovalo obmedzenie v nakladaní s predmetným bytovým domom v zmysle ust. § 29 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. Obmedzenie sa vzťahuje na vlastníkov domov uvedených v § 17 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z., teda aj na fyzické osoby, ktoré nadobudli byty do vlastníctva podľa zákona č. 92/1991 Zb. Ďalej je potrebné vyriešiť otázku, či P.. U. C. nadobudol bytový dom súp. č. XXXX v k.ú. F. Z. podľa zákona č. 92/1991. Podľa ust. § 1 zákona č. 92/1991 Zb. sa uvedený zákon vzťahoval na prevod majetku „do súkromných rúk“, teda na privatizáciu. V ust. § 5 uvedeného zákona sa uvádza, že „prevod majetku podľa tohto zákona sa vykoná podľa schváleného privatizačného projektu podniku alebo podľa schváleného privatizačného projektu majetkovej účasti štátu na podnikaní“. Zákonom č. 17/1993 Z.z. bol novelizovaný zákon č. 92/1991 Zb. , pričom do tohto zákona sa doplnilo ustanovenie § 47b ods. 1. Toto ustanovenie umožnilo likvidátorovi speňažiť majetok organizácii uvedených v § 1 predajom vecí na verejnej dražbe, prípadne iným spôsobom, ak bude súhlasiť orgán uvedený v ust. § 10 ods. 1. Aj keď sa nezmenilo znenie ust. § 5 zákona č. 92/1991 Zb., ide o ďalší spôsob (okrem privatizačných projektov) prevodu majetku štátu „do súkromných rúk“ podľa zákona č. 92/1991 Zb. Ustanovenie § 47b ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. je jediné, ktoré umožňuje postupovať likvidátorovi tak, ako postupoval pri predaji na základe zmluvy zo dňa 30.09.1993, ktorou sa bytový dom súp. č. XXXX previedol na P.. U. C.. Ak by sa ust. § 5 zákona č. 92/1991 Zb. vykladalo reštriktívne a tak ako to tvrdí žalobca, ust. § 47b ods. 1 by bolo v podstate zbytočné a nemohol by sa podľa neho uskutočniť žiaden prevod, nakoľko by odporovalo ust. § 5. Podľa názoru žalovaného, účelom ust. § 5 zákona č. 92/1991 Zb. bolo vyjadriť predmet druhej časti zákona a nie obmedzovať použitie zákona č. 92/1991 Zb. len na prevody formou privatizačného projektu. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR č. 3Cdo 80/2002 žalovaný uvádza, že toto sa týka aplikácie iných zákonných ustanovení a jeho automatická aplikácia by opäť robila zbytočným ust. § 47b ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb., pretože toto ustanovenie sa nevzťahuje na tzv. veľkú privatizáciu podľa privatizačných projektov. Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR slúžia na zjednocovanie postupu súdov nižšieho stupňa v podobných prípadoch. Predmetom rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. 3Cdo 80/2002 však nebol podobný prípad, ale vec skutkovo odlišná, preto nie je dôvod podľa neho v tomto konaní postupovať. Zmluva zo dňa 20.09.1993 je zmluvou o predaji časti podniku, ktorá sa spravuje príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ustanovenia Obchodného zákonníka upravujú iba zmluvný typ, ktorý bol pri prevode použitý, avšak oprávnenie prevodcu (likvidátora konajúceho za organizáciu) je upravené v ust. § 47b ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. Nadobudnutie vlastníckeho práva P.. U. C. sa teda podľa žalovaného uskutočnilo na základe zákona č. 92/1991 Zb., ako aj na základe Obchodného zákonníka. Argument, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva nedošlo podľa zákona č. 92/1991 Zb. neobstojí, pretože bez existencie tohto zákona by nikdy nemohlo dôjsť k uzavretiu zmluvy zo dňa 20.09.1993. Zákon č. 92/1991 Zb. neupravoval len oprávnenie likvidátora, ale aj ďalší krok potrebný na uskutočnenie prevodu - udelenie súhlasu orgánu uvedeného v § 10 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. Ustanovenie § 47b ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. oprávňuje likvidátora na konanie, s ktorým Obchodný zákonník a iné zákony v tom čase nepočítali. Žalovaný má za to, že účelom ustanovenia § 47b ods. 1 nie je primárne likvidácia spoločnosti, tá už bola upravená v Obchodnom zákonníku, ale prevod majetku štátu na iné osoby v zmysle ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. Rovnako v samotnej zmluve zo dňa 20.09.1993 sa uvádza, že sa uzatvára aj podľa zákona č. 92/1991 Zb. Argumentácia žalobcu, že ustanovenie § 47b ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. je nepriamou novelou zákona o štátnom podniku je nesprávna, pretože uvedené ustanovenie sa netýka len štátnych podnikov, ale všetkých organizácií uvedených v ust. § 1 citovaného zákona. Ustanovenie § 29 ods. 5 bolo do zákona č. 182/1993 Z.z. zakomponované novelou č. 151/1995 Z.z., a to z dôvodov ochrany práv nájomcov v bytoch s maximálnou cenou bytu a zákonom stanovenou povinnosťou prevodu vlastníctva, aby aj nový vlastník domu mal povinnosť previesť byt do vlastníctva, ak táto povinnosť vyplývala predchádzajúcemu vlastníkovi domu, a to za cenu stanovenú zákonom. Túto povinnosť vyslovene uvádzajú aj zmluvné strany v zmluve zo dňa 03.03.2003. Správny orgán dospel k záveru, že nakladanie s bytovým domom súp. č. XXXX v k.ú. F. Z. bolo v čase uzavretia zmluvy dňa 03.03.2003 obmedzené v zmysle ust. § 29 ods. 5 zákona č. 182/1993 Zz. tým, že P.. U. C. previedol bytový dom s. č. XXXX na osobu, ktorá nie je uvedená v ustanovení § 29 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. a konal tak v rozpore s týmto ustanovením zákona, čoho dôsledkom je neplatnosť zmluvy v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Nakoľko Správa katastra F. Z. vklad č. V XXX/XXXX povolila na základe neplatnej zmluvy, bolo potrebné protestu prokurátora č. Pd XXXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX vyhovieť a rozhodnutie č. V XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušiť. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, katastrálny úrad preskúma platnosť zmluvy. Žalovaný uvádza, že skutočnosť, že správny orgán v napadnutom rozhodnutí nezisťoval, či niektorý z nájomcov riadne a včas požiadal o kúpu bytu, nemohlo ovplyvniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keď predmetnú zmluvu považoval na základe uvedených dôvodov za neplatnú. Z uvedených dôvodov potom žalovaný považuje žalobu za nedôvodnú a navrhuje ju ako takú zamietnuť. Uznesením č.k. 3S 209/2011-112 zo dňa 26.09.2013 pribral tunajší súd do konania Obvodný úrad Žilina, ktorý sa stal dočasným správcom majetku štátu, ktorý odúmrťou pripadol štátu po zomrelom P.. C., ktorý bol ako predávajúci účastníkom kúpnej zmluvy k nehnuteľnosti, ktorej zápis do katastra nehnuteľností bol predmetom správneho konania, keďže všetci zákonní dedičia dedičstvo po poručiteľovi P.. C. odmietli, a preto majetok v zmysle § 462 OZ pripadol štátu - Slovenskej republike, ako to vyplýva z potvrdenia notára JUDr. Viery Kupcovej zo dňa 16.09.2013 (č.l. 111 súdneho spisu). Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.04.2013 nájomníci predmetného bytového domu oznámili tunajšiemu súdu, že v novembri 1999 podali P.. U. C. žiadosť o prevod bytu do vlastníctva podľa zákona o bytoch a nebytových priestoroch. Dňa 04.05.2004 tiež podali na Okresný súd Liptovský Mikuláš žalobu na P.. U. C. - B and MK R. L. o uloženie povinnosti uzatvoriť zmluvu o prevode bytu do vlastníctva. Konanie v tejto veci je prerušené. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§250i ods. 3 O.s.p.). Z obsahu priloženého administratívneho spisu súd zistil, že Správa katastra Liptovský Mikuláš rozhodnutím č. V-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim P.. U. C. - B and MK R. L. a kupujúcim A. Kellom. Predmetom kúpnej zmluvy bol prevod bytového domu súp. č. XXXX na pozemku parc. č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere XXX m2 a pozemok parc. č. XXX/XX vo výmere XXXX m2 nachádzajúcich sa v k.ú. F. Z.. Proti rozhodnutiu správy katastra podala Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš protest č. Pd XXXX/XX- XX dňa XX.XX.XXXX. V proteste sa uvádza, že podľa LV č. XXXX pre k.ú. F. Z. bol ako výlučný vlastník bytového domu č.s. XXXX vedený B and MK R. L. F. Z., P.. U. C.. Ako titul nadobudnutia bola pod pol. VZ č. XXX/XX vedená kúpna zmluva, ktorej vklad bol povolený pod č. XXX/XX. Správa katastra v Liptovskom Mikuláši bola pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva v prospech A. E. povinná za účelom riadneho vyhodnotenia skutočností stanovených st. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona preskúmať i znenie tejto zmluvy, ktorú mala k dispozícií v zbierke listín. Za riadne a úplné zistenie skutkového stavu nemožno považovať skutočnosť, že Správa katastra v Liptovskom Mikuláši sa uspokojila s tvrdením predávajúceho v predmetnej kúpnej zmluve, že na predmetný bytový dom sa nevzťahuje povinnosť uzavrieť s nájomcami bytu alebo nebytového priestoru zmluvu o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru podľa zákona č. 182/1993 Z.z. alebo povinnosť odpredať nájomcovi byt alebo nebytový priestor, pozemok zastavaný domom alebo priľahlý pozemok za maximálnu (regulovanú) cenu podľa zákona č. 182/1993 Z.z. Preskúmaním zmluvy o predaji časti majetku podniku č. 16/1993, ktorú dňa 20.09.1993 uzatvoril Interhotel Ružomberok, š.p. v likvidácii, zastúpený likvidátorom Cyrilom Neubauerom ako predávajúcim a P.. U. C. -B and MK R. L. F. Z. ako kupujúcim, prokurátor dospel k záveru, že zmluva bola uzatvorená v zmysle zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Zmluva o predaji privatizovaného majetku spravidla bola zmluvou o predaji podniku v zmysle § 476 a nasl. Obchodného zákonníka napriek tomu, že zákon č. 92/1991 Zb. v tejto časti na úpravu v Obchodnom zákonníku výslovne neodkazoval. Obchodný zákonník sa aplikuje subsidiárne, najmä v prípadoch chýbajúcej právnej úpravy. Tomuto právnemu vzťahu korešponduje aj označenie predmetnej zmluvy o predaji časti majetku podniku č. 16/1993, v ktorom sa výslovne uvádza, že zmluva sa uzatvára podľa zákona č. 92/1991 Zb., zákona č. 253/1991 Zb., Obchodného zákonníka a ďalších právnych predpisov. Skutočnosť, že v predmetnom prípade nedošlo k prevodu majetku štátu podľa schváleného privatizačného projektu majetkovej účasti štátu na podnikaní, ale zmluvou, ktorú kupujúci uzatvoril s likvidátorom štátneho podniku so súhlasom Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR, nič nemení na tom, že tento právny vzťah vznikol a spravuje sa zákonom č. 92/1991 Zb. Správa katastra Liptovský Mikuláš nevyhovela protestu Okresnej prokuratúry a predložila ho na rozhodnutie nadriadeného orgánu. Katastrálny úrad v Žiline rozhodnutím č. Vo XX/XX-Sl(Pd) zo dňa XX.XX.XXXX protestu okresnej prokuratúry nevyhovel. Proti rozhodnutiu Katastrálneho úradu v Žiline podala protest Krajská prokuratúra v Žiline pod č. Kd XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX a žiadala protestom napadnuté rozhodnutie zrušiť. Rozhodnutím UG KK SR č. F.-XXXX/XXXX/SI zo dňa XX.XX.XXXX správny orgán vyhovel protestu prokurátora a zrušil rozhodnutie Katastrálneho úradu č. Vo-XX/XX-Sl(Pd) zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým Krajský úrad v Žiline pôvodne nevyhovel protestu prokurátora a vec mu bola vrátená na nové konanie a rozhodnutie. Predsedníčka Úradu geodézie a kartografie SR rozhodnutím č. F.-XXXX/XXXX/Sl zo dňa XX.XX.XXXX rozklad žalobcov zamietla. Po opätovnom preskúmaní predloženého spisového materiálu Katastrálny úrad v Žiline konštatoval, že protest Okresnej prokuratúry v Liptovskom Mikuláši č. Pd/XXXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX je dôvodný a stotožnil sa s právnym názorom Okresnej prokuratúry. Na to Katastrálny úrad v Žiline rozhodnutím č. Vo-XX/XXXX-Sl(Pd) zo dňa XX.XX.XXXX rozhodnutie Správy katastra Liptovský Mikuláš č. V-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil. Na základe odvolania žalobcov Úrad geodézie, kartografie a katastra SR pod č. F.-XXXX/XXXX-Sl dňa XX.XX.XXXX napadnuté rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcov zamietol. Toto rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že predmetný predaj nehnuteľnosti bol uskutočnený v zmysle zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby a súhlas bol udelený podľa § 47b citovaného zákona na speňaženie majetku podniku - hotel Jánošík v Liptovskom Mikuláši iným spôsobom ako predajom vecí na verejnej dražbe. V zmysle tohto súhlasu speňaženie majetku bolo vykonané verejnou súťažou pri likvidácií podniku, ktorého spôsob upravoval osobitný predpis - Obchodný zákonník a zákon o štátnom podniku. Je teda nepochybné, že aj prevod majetku štátu podľa § 7b cit. zákona je prevodom majetku podľa tohto zákona. Ak by likvidátor štátneho podniku predal majetok inak než to umožňoval § 47b, postupoval by v rozpore so zákonom a išlo by o neplatný právny úkon. Podľa zákona o bytoch a nebytových priestoroch právnická alebo fyzická osoba, ktorá nadobudla byty do vlastníctva podľa osobitného predpisu, o.i. aj zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby môžu previesť vlastníctvo domu alebo jeho časti podľa osobitného predpisu len do vlastníctva štátu vrátane Slovenského pozemkového fondu, obce, obchodnej spoločnosti s účasťou štátu alebo obce. Bytový dom bol odpredaný ako celok napriek tomu, že nájomcovia jednotlivých bytov v tomto bytovom dome požiadali o prevod vlastníckeho práva k bytu ešte pred odpredajom celého bytového domu. Uvedené preukazuje vedenie konania v právnej veci žalobcov manželov P. a Z. S., proti žalovaným P.. C., B and MK R. L. a A. E. na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 13C 132/2004, o uloženie povinnosti uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu. V kontexte znenia predmetnej kúpnej zmluvy je podľa rozhodnutia jednoznačné, že P.. U. C. - B and MK R. COQ. je pre účely zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov fyzickou osobou, ktorá nadobudla byty do vlastníctva podľa zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby s právnymi následkami upravenými napr. v § 17 ods. 3, § 29 ods. 5 a ods. 7 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Existenciu žiadostí nájomcov bytov o ich odkúpenie preukazuje i list nájomcov doručený súdu dňa 19.04.2013, ktorým nájomníci predmetného bytového domu oznámili tunajšiemu súdu, že v novembri 1999 podali P.. U. C. žiadosť o prevod bytu do vlastníctva podľa zákona o bytoch a nebytových priestoroch. Dňa 04.05.2004 tiež podali na Okresný súd Liptovský Mikuláš žalobu na P.. U. C. - B and MK R. L. o uloženie povinnosti uzatvoriť zmluvu o prevode bytu do vlastníctva. Rozsudkom č.k. 2S 157/05-42 zo dňa 13.05.2009 Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutie č. LPO- XXXX/XXXX/Sl zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj rozhodnutie č. Vo-XX/XXXX-Sl(Pd) zo dňa XX.XX.XXXX a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uvedeného rozsudku tunajší súd uviedol, že správny orgán sa nedostatočne zaoberal s argumentmi žalobcov ohľadne aplikácie § 47 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. v spojení s § 5 cit. zákona, ktorý na prevod majetku podľa tohto zákona vyžaduje privatizačný projekt, no z jeho rozhodnutia nie je zrejmé, akou správnou úvahou sa riadil v prípade, keď dospel k záveru, že napriek vyššie citovaným zákonným ustanoveniam je potrebné aj verejnú súťaž, ktorou bola získaná predmetná nehnuteľnosť, zahrnúť do režimu zákona č. 92/1991 Zb. napriek tomu, že nehnuteľnosť bola získaná formou verejnej súťaže a následne právnym úkonom uzavretým v zmysle príslušných ustanovení obchodného zákonníka. Správny orgán nezdôvodnil ani okolnosť, prečo nerešpektoval vo svojej správnej úvahe na poukázaný právny názor vyslovený v rozsudku NS SR č. 3Cdo 80/2002, že z § 1 zákona č. 92/1991 Zb. vyplýva, že tento zákon možno použiť na tzv. veľkú privatizáciu vo forme prevodu majetku štátu na iné osoby na základe privatizačných projektov, schválených či určených príslušnými orgánmi cez fond národného majetku, ktorým argumentoval v odvolaní žalobca. Argumentoval tiež, že žalovaný správny orgán so žalobcom 2/ U. C. v konaní nekonal. Žalobca nebol upovedomený o podaní protestu krajského prokurátora, nemal možnosť sa k týmto protestom vyjadriť a predložiť listiny alebo dôkazy na obhajobu svojich záujmov. Napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo zrušené o.i. aj podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p., čo však s textom odôvodnenia rozsudku celkom jednoznačne konkrétne nie je korešpondujúce Proti tomuto rozhodnutiu sa odvolal žalovaný, a Najvyšší súd SR rozsudkom č. 2Sžo 346/2009 rozsudok tunajšieho súdu č. 2S 157/05-42 zo dňa 13.05.2009 ako vecne správny potvrdil. Katastrálny úrad v Žiline rozhodnutím č. Vo-34/2003-SI(Pd) zo dňa 01.07.2011 protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš č. Pd XXXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX vyhovel a právoplatné rozhodnutie Správy katastra Liptovský Mikuláš č. V XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správe katastra Liptovský Mikuláš. Katastrálny úrad v Žiline vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že nakladanie s bytovým domom súp. č. 1885 v kat. úz. F. Z. bolo v čase uzavretia zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX obmedzené v zmysle ustanovenia § 29 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. a konal tak v rozpore s týmto ustanovením zákona, čoho dôsledkom je neplatnosť zmluvy v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Nakoľko správa katastra vklad povolila na základe neplatnej zmluvy, je potrebné protestu prokurátora č. Pd XXXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX vyhovieť a rozhodnutie č. V XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušiť. Proti rozhodnutiu Katastrálneho úradu v Žiline č. Vo-XX/XXXX- SI(Pd) zo dňa XX.XX.XXXX sa žalobca odvolal, pričom žalovaný rozhodnutím č. PO-XXXX/XXXX/Sl zo dňa XX.XX.XXXX žalobcovo odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie Katastrálneho úradu v Žiline č. Vo-XX/XXXX-Sl(Pd) zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil. Argumentácia žalovaného v napadnutom rozhodnutí sa vecne zhodovala s jeho argumentáciou obsiahnutou vo vyjadrení k žalobe. Podľa ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Podľa ust. § 17 ods. 3 písm. f/ zákona č. 182/1993 Z.z. o bytoch a nebytových priestoroch účinného ku dňu uzavretia zmluvy medzi Ing. U. C. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim, t.j. ku dňu XX.XX.XXXX dohodnutá cena bytu a pozemkov podľa odseku 1 nesmie prevýšiť cenu určenú podľa § 18, 18a a 18b, ak sa byt prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu z vlastníctva právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá nadobudla byty do vlastníctva podľa osobitného predpisu22). Poznámka č. 22 odkazuje na zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby Podľa ust. § 29 ods. 5 zákona o bytoch a nebytových priestoroch v znení účinnom ku dňu 3.3.2003 vlastníci domov uvedení v § 17 ods. 3 môžu previesť vlastníctvo domu alebo jeho časti podľa osobitného predpisu23a) len do vlastníctva štátu vrátane Slovenského pozemkového fondu, obce, obchodnej spoločnosti s účasťou štátu alebo obce alebo s účasťou Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Podľa ust. § 29 ods. 7 zákona o bytoch a nebytových priestoroch v znení účinnom ku dňu 3.3.2003, vlastník domu, ktorý nadobudol dom do vlastníctva podľa osobitného predpisu34) z vlastníctva štátu, Slovenského pozemkového fondu, obce, bytového družstva, obchodnej spoločnosti s účasťou obce, štátu alebo bytového družstva, alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky alebo z vlastníctva družstva alebo z vlastníctva obchodnej spoločnosti uvedenej v § 17 ods. 3 písm. e/, alebo ak ide o byty alebo o ateliéry v domoch nadobudnutých podľa osobitného predpisu22), nemôže previesť vlastníctvo domu podľa osobitného predpisu23a) ak v dome požiadal nájomca o prevod vlastníctva bytu. Cena bytu nesmie presiahnuť cenu uvedenú v § 18 ods. 1 a § 18a ods. 1 Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. účinného ku dňu 20.9.1993, kedy bola podpísaná zmluva o predaji časti majetku podniku č. 16/1993 medzi Interhotel Ružomberok, š.p. v likvidáícii ako predávajúcim a P.. U. C. - B and MK R. L. ako kupujúcim, tento zákon upravuje podmienky prevodu majetku štátu, ku ktorému majú právo hospodárenia štátne podniky, štátne peňažné ústavy, štátne poisťovne a iné štátne organizácie (ďalej len „podnik“), včítane ich majetkových účastí na podnikaní iných právnických osôb, ako aj podmienky prevodu majetkových účastí štátu na tomto podnikaní, a to na česko-slovenské alebo zahraničné právnické alebo fyzické osoby (ďalej len „privatizácia“). Podľa ust. § 5 zákona č. 92/1991 Zb. účinného ku dňu 20.09.1993 prevod majetku podľa tohto zákona sa vykoná na základe rozhodnutia o privatizácii podniku alebo jeho časti, alebo na základe rozhodnutia o privatizácii majetkovej účasti štátu na podnikaní inej právnickej osoby (ďalej len „rozhodnutie o privatizácii“) vydaného na základe privatizačného projektu. Podľa ust. § 6 zákona č. 92/1991 Zb. v znení účinnom ku dňu 20.09.1993 1/ Privatizačný projekt podniku je súhrn ekonomických, technických, majetkových, časových a ďalších údajov, ktorý obsahuje a/ označenie podniku a vymedzenie majetku určeného na privatizáciu podľa tohto projektu (ďalej len „privatizovaný majetok“), b/ údaje o tom, akým spôsobom štát privatizovaný majetok nadobudol a aký by mohol byť nárok na vydanie podľa § 3 ods. 2, c/ vymedzenie častí majetku nepoužiteľných na podnikateľské účely (napr. nevymožiteľné pohľadávky, neupotrebiteľné základné prostriedky a zásoby), d/ ocenenie privatizovaného majetku, e/ spôsob prevodu privatizovaného majetku včítane vyporiadania nárokov oprávnených osôb, f/ pri založení obchodnej spoločnosti určenie jej právnej formy, g/ pri založení akciovej spoločnosti spôsob rozdelenia akcií, ich podiely, prípadne druhy, ako aj údaje o tom, či a v akom rozsahu sa použijú investičné kupóny, h/ pri predaji jeho spôsob, určenie ceny, platobných a ďalších podmienok, i/ v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje § 11 ods. 3, určenie podielov privatizovaného majetku podľa § 11 ods. 4, j/ spôsob prevodu práv priemyselného alebo iného duševného vlastníctva prerokovaný s Federálnym úradom pre vynálezy, pokiaľ tieto práva sú majetkom podniku, k/ časový plán uskutočnenia privatizačného projektu podniku. 2/ Privatizačný projekt podniku môže popri náležitostiach uvedených v odseku 1 ďalej obsahovať a/ odporúčania týkajúce sa predmetu podnikania, b/ informácie týkajúce sa osôb, ktoré prejavili záujem o kúpu podniku alebo o účasť na založení obchodnej spoločnosti s použitím majetku podniku alebo o kúpu akcií novozakladanej spoločnosti, c/ údaje o súčasnom a predpokladanom postavení podniku na trhu, d/ informáciu o počte a kvalifikačnej štruktúre zamestnancov. 3/ Privatizačný projekt podniku sa môže týkať časti podniku alebo celého podniku alebo majetku niekoľkých podnikov. Podľa ust. § 47b ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. pri likvidácii organizácií uvedených v § 1 speňaží likvidátor majetok predajom vecí na verejnej dražbe. Iným spôsobom môže likvidátor postupovať len so súhlasom orgánu uvedeného v § 10 ods. 1. Podľa ust. § 10 ods. 1 zákona č 92/1991 Zb., privatizačný projekt podniku a privatizačný projekt účastí schvaľuje a zverejňuje a/ Federálne ministerstvo financií, ak je zakladateľom podniku alebo ak vykonáva práva štátu týkajúce sa majetkových účastí právnických osôb federálny ústredný orgán štátnej správy, b/ príslušný orgán štátnej správy republiky v ostatných prípadoch. Podľa ust. § 68 ods. 1 zákona č. 513/1992 Zb. (Obchodný zákonník), spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z Obchodného registra. Podľa ust. § 68 ods. 2 zákona č. 513/1992 Zb. (Obchodný zákonník), zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok. Podľa § 70 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka 1/ Ak celé imanie spoločnosti neprešlo na právneho nástupcu (§ 69), vykoná sa likvidácia podľa tohto zákona, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje iný spôsob vyporiadania jej imania. 2/ Vstup spoločnosti do likvidácie sa zapisuje do obchodného registra. Po dobu likvidácie sa používa obchodné meno spoločnosti s dodatkom „v likvidácii“. 3/ Zápisom likvidácie spoločnosti do obchodného registra prechádza v rámci § 72 pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti na likvidátora zapísaného v obchodnom registri. Ak je vymenovaných viac likvidátorov a z vymenovania nevyplýva nič iné, má túto pôsobnosť každý likvidátor. Podľa ust. § 72 ods. 1 Obchodného zákonníka, likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto pôsobnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia, zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov. Podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby“) dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Pokiaľ žalobca má za to, že správny orgán porušil povinnosť riadiť sa vysloveným právnym názorom súdu, nemôže sa tunajší súd s uvedeným stotožniť, a to vzhľadom na skutočnosť, že v predchádzajúcich súdnych konaniach nedošlo k celkom jednoznačnému meritórnemu posúdeniu aplikácie ustanovení § 29 ods. 5, resp. § 29 ods. 7 zákona o bytoch a nebytových priestoroch, resp. i ustanovení zákona č. 92/1991 Zb. na daný žalobcov prípad. Správne rozhodnutia v danej veci boli zrušené nie z dôvodu, ako to tvrdí žalobca, že by súdy judikovali, že len v prípade ak by Ing. U. C. nadobudol predmetnú nehnuteľnosť na základe privatizačného projektu, bolo by potrebné aplikovať ust. § 29 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. K zrušeniu predchádzajúcich rozhodnutí žalovaného v správnom súdnictve došlo (okrem vady v konaní predstavovanej odňatím možnosti účastníka správneho konania U. C. konať pred správnym orgánom) preto, že žalovaný sa s argumentáciou žalobcu nedostatočne zaoberal a svoje rozhodnutie dostatočne preskúmateľne neodôvodnil, i keď z výrokovej časti rozhodnutia vyplýva ako ďalší dôvod § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. (nedostatočne zistený skutkový stav) a z dôvodu podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. Ústava Slovenskej republiky zaručuje každému právo nielen na súdnu, ale i inú právnu ochranu a preto, vychádzajúc z ustanovení Správneho poriadku, má správny orgán povinnosť uviesť v odôvodnení svojho rozhodnutia relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať aj právnej stránky rozhodnutia. Povinnosť správneho orgánu dostatočne svoje rozhodnutie odôvodniť je odrazom práva účastníka na presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia, ktorý sa vysporiadáva so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnených nárokov, ako aj so špecifickými námietkami účastníka (III. ÚS 198/2011). V súvislosti s uvedeným je potom potrebné zdôrazniť zásadu, že účastník konania (tak súdneho ako aj správneho) nemá právo na úspech vo veci, avšak má právo, aby bolo rozhodnuté na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia veci, čo musí byť zrejmé z odôvodnenia rozhodnutia. Pokiaľ tomu však tak nie je, je povinnosťou súdu v správnom súdnictve napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. Takto súd postupoval aj v konaní sp.zn. 2S 15720/05. V ďalšom konaní však žalovaný uvedenú nezákonnosť napravil, keď rozhodnutie č. PO-XXXX/XXXX/SI zo dňa XX.XX.XXXX možno považovať nielen za dostatočne odôvodnené, ale aj vecne správne. Čo sa týka vecného posúdenia, zrejmá a medzi účastníkmi nesporná skutočnosť je, že obmedzenia vyplývajúce z ust. § 29 ods. 5 zákona o bytoch a nebytových priestoroch sa budú na žalobcov prípad aplikovať za podmienky, že P.. U. C. nadobudol predmetnú nehnuteľnosť - bytový dom postupom podľa zákona č. 92/1991 Zb. K rozporom v právnom posúdení medzi žalobcom a žalovaným následne dochádza, ak žalobca tvrdí, že bez ohľadu na skutočnosti uvedené v zmluve o predaji časti majetku podniku č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX medzi účastníkmi: Interhotel Ružomberok, š.p. v likvidácii ako predávajúcim a P.. U. C. - B and MK R. L. ako kupujúcim, P.. U. C. predmetnú nehnuteľnosť nezískal postupom podľa zákona č. 92/1991 Zb., teda privatizáciou, keďže aby bolo možné prevod považovať za privatizáciu, by tento musel byť vykonaný na základe privatizačného projektu. Tu potom žalovaný správne argumentuje novelou zákona č. 92/1991 Zb., ktorou bolo do tohto predpisu doplnené ustanovenie § 47b. Podľa uvedeného ustanovenia, pri likvidácii organizácií uvedených v § 1 speňaží likvidátor majetok predajom vecí na verejnej dražbe. Iným spôsobom môže likvidátor postupovať len so súhlasom orgánu uvedeného v § 10 ods. 1. Tu ďalej treba pozornosť upriamiť na ustanovenie § 1 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb., ktoré určuje cieľ zákona, teda upraviť podmienky prevodu majetku štátu, ku ktorému majú právo hospodárenia štátne podniky, štátne peňažné ústavy, štátne poisťovne a iné štátne organizácie (ďalej len „podnik“), včítane ich majetkových účastí na podnikaní iných právnických osôb, ako aj podmienky prevodu majetkových účastí štátu na tomto podnikaní, a to na česko-slovenské alebo zahraničné právnické alebo fyzické osoby. Tento prevod môže byť vykonaný na základe privatizačného projektu podľa ust. § 5 a nasl. zákona o privatizácií, alebo tiež po novele speňažením majetku v likvidácií, či už na verejnej dražbe alebo iným spôsobom so súhlasom orgánu uvedeného v § 10 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. Pokiaľ žalobca tvrdí, že prevod majetku štátu na základe privatizačného projektu je definičným znakom aplikácie zákona č. 92/1991 Zb., a teda, ak nedošlo k vydaniu privatizačného projektu, nemožno z povahy veci prevod nehnuteľnosti považovať za prevod na základe zákona č. 92/1991 Zb., nemôže tunajší súd s takýmto názorom súhlasiť. Právne vzťahy, ktoré budú podliehať úprave zákona č. 91/1992 Zb. vymedzuje ust. § 1 ods. 1 tohto zákona tým, že sa ním spravujú všetky vzťahy prevodu majetku štátu, ku ktorému majú právo hospodárenia štátne podniky, štátne peňažné ústavy, štátne poisťovne a iné štátne organizácie („podnik“), včítane ich majetkových účastí na podnikaní iných právnických osôb, ako aj podmienky prevodu majetkových účastí štátu na tomto podnikaní, a to na česko-slovenské alebo zahraničné právnické alebo fyzické osoby. Zákon ďalej rozvádza, že prevod majetku štátu sa vykoná podľa ust. § 5 na základe rozhodnutia o privatizácii podniku alebo jeho časti, alebo na základe rozhodnutia o privatizácii majetkovej účasti štátu na podnikaní inej právnickej osoby („rozhodnutie o privatizácii“) vydaného na základe privatizačného projektu. Ďalším spôsobom, akým možno vykonať prevod majetku štátu, ktorý bol doplnený zákonom č. 17/1993 Z.z., je speňaženie majetku organizácie v likvidácií. Na tomto mieste je potrebné opätovne zdôrazniť, že nie privatizačnými projektmi, ale prevodom majetku štátu na iné právnické a fyzické osoby je zadefinovaný predmet zákona. Že sa povinnosť tvorby privatizačného projektu na speňaženie majetku organizácie v likvidácii podľa ust. § 47b zákona č. 92/1991 Zb. nevzťahuje a teda postup podľa ust. § 47b zákona je ďalším samostatným postupom podľa uvedeného zákona, je zrejmé aj z podstaty právneho inštitútu likvidácie. „Pod pojmom likvidácia treba rozumieť Obchodným zákonníkom, zákonom o štátnom podniku a inými osobitnými zákonmi upravený postup, pri ktorom dochádza k mimosúdnemu vyrovnaniu majetkových vzťahov zanikajúceho subjektu. Likvidácia vo svojej právnej podstate predstavuje vyporiadanie majetkových pomerov obchodnej spoločnosti, štátneho podniku, družstva, nadácie, združenia, banky alebo inej právnickej osoby“ (Ovečková O. a kol.; Obchodný zákonník, komentár, druhé doplnené a prepracované vydanie, r. 2008, IURA Edition, s. 310). Zápisom likvidácie spoločnosti do Obchodného registra prechádza podľa ust. § 70 ods. 3 Obchodného zákonníka pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti na likvidátora zapísaného v obchodnom registri. Pôsobnosť likvidátora však nie je úplne totožná s pôsobnosťou štatutárneho orgánu „živej“ spoločnosti vykonávajúcej činnosť za účelom dosiahnutia zisku, alebo za iným účelom, za ktorým bola založená a vznikla. Činnosť likvidátora smeruje výhradne k likvidácií spoločnosti, resp. štátneho podniku, resp. inej právnickej osoby, teda k vyrovnaniu majetkových vzťahov už zrušenej právnickej osoby. Táto idea je vyjadrená v ustanovení § 72 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto pôsobnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia, zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov. Pod pojmom úkony smerujúce k likvidácií je potrebné rozumieť úkony likvidátora smerujúce k rýchlemu, efektívnemu a hospodárnemu speňaženiu majetku likvidovanej spoločnosti. V tomto zmysle je potom likvidátor oprávnený a súčasne povinný plniť záväzky spoločnosti, uplatňovať pohľadávky, prijímať plnenia, zastupovať právnickú osobu pred súdmi a inými orgánmi atď. V súvislosti s uvedeným potom súd nemá za to, že by vypracovanie privatizačného projektu bolo úkonom smerujúcim k likvidácií spoločnosti, práve naopak, z ust. § 6 zákona č. 92/1991 Zb. vymedzujúceho podstatné náležitosti privatizačného projektu je zrejmé, že tento predpokladá, že privatizovaná osoba bude pokračovať v činnosti (viď. napr. ustanovenie § 6 ods. 1 písm. f/, g/ zákona č. 92/1991 Zb., resp. § 6 ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb.), tiež by bolo nadbytočné určovať v privatizačnom projekte spôsob predaja majetku, ak tento je určený priamo zákonom, a to ustanovením § 47b zákona č. 92/1991 Zb., ktorý dovoľuje iba predaj vecí na verejnej dražbe alebo iný spôsob za podmienky súhlasu orgánu uvedeného v § 10 ods. 1 uvedeného zákona. Vzhľadom na uvedené potom súd nemá za to, že povinnosť tvorby privatizačného projektu sa vzťahuje aj na likvidáciu štátnych podnikov podľa ust. § 47b zákona č. 91/1992 Zb. a súhlasí s právnym názorom žalovaného, že ide o ďalší (okrem privatizačných projektov) spôsob prevodu majetku štátu podľa zákona č. 92/1991 Zb. Potom je potrebné uzavrieť, že správny orgán dospel k vecne správnemu záveru, že nakladanie s bytovým domom súp. č. XXXX v k.ú. F. Z., bolo v čase uzavretia zmluvy dňa XX.XX.XXXX obmedzené v zmysle ustanovenia § 29 ods. 5 zákona č. 182/1993 Zz. tým, že P.. U. C. previedol bytový dom súp. č. XXXX na osobu, ktorá nie je uvedená v ustanovení § 29 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. a konal tak v rozpore s týmto ustanovením zákona, čoho dôsledkom je neplatnosť zmluvy v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Nakoľko Správa katastra Liptovský Mikuláš vklad č. V XXX/XXXX povolila na základe neplatnej zmluvy, bolo potrebné protestu prokurátora č. Pd XXXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX vyhovieť a rozhodnutie č. V XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušiť. Po preskúmaní veci potom súd konštatoval, že nebolo zistené nerešpektovanie právneho názoru súdu správnym orgánom a ani žiadne iné také pochybenie, ktoré by spôsobovalo nezákonnosť napadnutých rozhodnutí, pričom správne orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutých rozhodnutí. Postup žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutie boli v súlade so zákonom a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.