Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/210/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201746 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1011201746.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: EURO-BUILDING a.s., Podunajská 23, Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. CIMRÁK s.r.o., Štefánikova 7, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská ul. č. 68, P.O.Box 58, 820 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 703-6000/2011-ON/251 zo dňa 18.10.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 28.10.2011 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 703-6000/2011-ON/251 zo dňa 18.10.2011, ktorým žalovaný zamietol námietky žalobcu podľa § 139 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon), smerujúce voči rozhodnutiu Nitrianskeho samosprávneho kraja, ktorý zamietol žiadosť žalobcu o nápravu, týkajúcu sa zákazky na predmet obstarávania: “Rekonštrukcia a modernizácia školskej budovy SPV, Ďurčanského 2, Nitra, stavebná časť“, vyhláseného verejným obstarávateľom, Nitrianskym samosprávnym krajom. Podľa názoru žalobcu, časť súťažných podkladov nie je v súlade so zákonom. Žalobca v žalobe poukázal na ustanovenie § 145 ods. 1 a 3 zákona, pričom podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie neobsahuje nič zo zákonom požadovaných náležitostí. Práca komisie je popísaná na polovičke strany a zvyšok rozhodnutia tvoria iba citácie zo spisov, či námietok žalobcu a vyjadrenia obstarávateľa. V napadnutom rozhodnutí nie je uvedené na akom zákonom podklade komisia konštatuje zistené skutočnosti. Celé odôvodnenie prezentuje len názorom komisie žalovaného, že súťažné podklady sú v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, konkrétne s § 9 ods. 4. Podľa žalobcu z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, aké skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie. V napadnutom rozhodnutí bolo povinnosťou žalovaného hodnotiť vec z hľadiska správnej úvahy, čo však napadnuté rozhodnutie neobsahuje a toto má za následok jeho nepreskúmateľnosť. Žalobca žalovanému vyčíta, že v napadnutom rozhodnutí nie je uvedené, na základe akých listinných dôkazov žalovaný rozhodol. Uviedol, že mal k dispozícii celý spis avšak neuviedol, aké listinné dôkazy tvoria podklad jeho rozhodnutia. V ďalšej časti žaloby žalobca poukázal na ustanovenie § 9 ods. 4 zákona ako i na článok VI bod 6. 1. 2 zmluvy o dielo, ktorá je súčasťou súťažných podkladov. Podľa názoru žalobcu, uvedené ustanovenie zmluvy o dielo tvoriacej časť súťažných podkladov, žalovaný vyhodnotil bez adekvátneho odôvodnenia, s čím žalobca nesúhlasí. Podľa názoru žalobcu toto ustanovenie zmluvy nemožno považovať za transparentné a nediskriminačné. Táto časť súťažných podkladov sa zdá z pohľadu zhotoviteľa ako nekontrolovateľný systém poukazovania platieb bez relevantných sankcií. V prípade, ak zhotoviteľ odovzdá faktúru v poriadku, nemôže vystaviť ďalšiu faktúru, pokiaľ nedostane úhradu priamo na účet. Objednávateľ je povinný zaplatiť kúpnu cenu, nie je však dohodnuté kedy. Neobstojí tvrdenie, že žalobca ako zhotoviteľ má právo na zmluvnú pokutu. Podľa ustanovenia o zmluvnej pokute, v prípade omeškania s platbou je sankcia vo výške 0,02 % denne z dlžnej sumy, čo dáva ročný úrok 7,3 %. Lepší úrok objednávateľ neobdrží v žiadnej banke. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté ustanovenie umožňuje objednávateľovi úverové financovanie svojich aktivít prostredníctvom pozdržania platieb žalobcovi. Žalobca v žalobe popísal praktický príklad uvedeného postupu, na základe ktorého by žalobcovi vznikla povinnosť dodržiavať zmluvné termíny na dokončenie diela, avšak v prípade, že obstarávateľ neuhradí prvú faktúru, nebudú splatné ani ďalšie vystavené faktúry a obstarávateľ bude sankcionovaný len smiešnou sumou. Objednávateľa teda nič nezaväzuje uhradiť cenu diela v súlade so zmluvou. Takéto ustanovenie zmluvy preto nemôže byť v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní a bude iba dôvodom na vznik ďalších pochybení. Takto nastavené súťažné podklady priamo vylučujú menšie firmy ale aj väčšie firmy z iných regiónov, pretože takto nastavená zmluva si vynucuje využiť nadštandardné osobné vzťahy prípadného iného zhotoviteľa ako žalobcu s pracovníkmi objednávateľa. O tejto skutočnosti svedčí aj okolnosť že v prípade omeškania s dielom je určená smiešna sankcia 3,65 % ročne, maximálne do 5 % hodnoty diela. Napadnutá časť súťažných podkladov priamo zvádza ku korupčnému správaniu prípadných uchádzačov, respektíve vylučuje tých uchádzačov, ktorí nie sú ochotní pristúpiť na objednávateľove netransparentné podmienky. Žalovaný uvedené dôvody vôbec nevyhodnotil. Podľa žalobcu, deklarovaná podmienka týkajúca sa spôsobu zaplatenia ceny diela podľa článku VI bod 6. 1. 2 návrhu zmluvy, nie je nikde zakotvená. Verejný obstarávateľ sa týmto zbavuje zodpovednosti voči zhotoviteľovi, t. j. k povinnosti zaplatiť cenu za vykonanú časť diela pre prípad, ak by sám porušil povinnosti, ktoré mu zo zmluvných podmienok vyplývajú. Zmluva medzi prijímateľom a poskytovateľom je uzatvorená podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, z čoho vyplýva že sa jedná o záväzkový vzťah len medzi dvoma vopred jasne vymedzenými subjektmi. Akýkoľvek iný tretí subjekt, či zhotoviteľ diela, nie je oprávnený zasahovať do tohto záväzkového vzťahu. Podľa názoru žalobcu, sú súťažné podklady z uvedených dôvodoch v rozpore s princípom transparentnosti, sú diskriminačné a nezohľadňujúce ani princíp hospodárnosti a efektívnosti. Základom každej zmluvy má byť rovnocenné postavenie účastníkov. Napadnuté súťažné podklady zvýhodňujú len jednu stranu. V ďalšom texte žaloby žalobca poukázal, rozobral a vyložil ustanovenie § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 265 citovaného zákona, § 17, ods. 2 a 3, § 71 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, pričom dospel k záveru, že napadnutá časť súťažných podmienok je v rozpore s predmetnými ustanoveniami. Podľa jeho názoru žalovaný neskúmal z úradnej povinnosti súlad súťažných podkladov so zákonom o verejnom obstarávaní a inými platnými právnymi predpismi. Na základe uvedených dôvodov je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Na základe uvedeného žalobca žiadal súd aby zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žiadal o priznanie náhrady trov konania, ktoré písomne vyčíslil. Žalovaný vo svojom vyjadrení k jednotlivým námietkam prezentovaným v žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. Žalovaný citoval ustanovenie § 145 ods. 1 až 4 ako aj § 153 zákona o verejnom obstarávaní, ktoré plne rešpektoval. Rozhodnutie netrpí žiadnou vadou, ktorá by bola spôsobená absenciou niektorej zo zákonných náležitostí rozhodnutia. V napadnutom rozhodnutí je jasne uvedený skutkový stav veci, právna kvalifikácia, označenie právneho predpisu podľa ktorého sa o veci rozhodlo a odôvodnená správna úvaha. Podľa názoru žalovaného, žalobcova argumentácia dohľadom absencie bližšie nešpecifikovaných náležitosti rozhodnutia, predstavuje snahu žalobcu o zvrátenie toho, že na základe predmetného rozhodnutia prepadla v prospech štátneho rozpočtu kaucia zložená žalobcom vo výške 3600 €. Ako je zrejmé zo spisu, jedinou skutočnosťou, ktorou namietal žalobca vo svojich námietkach, bola dikcia bodu 6. 1. 2 návrhu zmluvy, konkrétne sa jednalo o zmluvnú požiadavku: „ Každú ďalšiu faktúru zhotoviteľ vystaví a odošle objednávateľovi po obdržaní finančných prostriedkov z predchádzajúcej faktúry na účet zhotoviteľa“. V bode 3. 3 článku III. Predmet zmluvy, časť B. 3 Obchodné podmienky dodania predmetu zákazky, súťažných podkladov je uvedené, že objednávateľ sa zaväzuje, že dokončené dielo prevezme a zaplatí za jeho zhotovenie dohodnutú cenu. Ďalej žalovaný citoval článok VI. Platobné podmienky časť B. 3, bod 6. 1, 6. 3, 6. 4, 6. 5. Podľa názoru žalovaného uvedenými súťažnými podmienkami nedošlo k diskriminácii potenciálnych uchádzačov v predmetnej verejnej súťaži. Stanovenými platobnými podmienkami sa verejný obstarávateľ zaväzuje uhradiť dohodnutú zmluvnú cenu, a preto nie je možné hovoriť o právnej neistote víťazného uchádzača, pretože záväzok kontrolovaného uhradiť dohodnutú zmluvnú cenu je zadefinovaný jednoznačne a určito. Podľa žalovaného, obstarávateľ zadefinoval spôsob uhrádzania dohodnutej zmluvnej ceny prostredníctvom viacerých faktúr so splatnosťou 120 dní od jej doručenia v súlade s princípom transparentnosti podľa § 9 ods. 4 zákona, pretože upozornil vopred všetkých potenciálnych uchádzačov, akým spôsobom sa bude uskutočňovať uhradenie dohodnutej zmluvnej ceny na predmet zákazky. Na základe uvedeného žalovaný nezistil porušenie zákona o verejnom obstarávaní zo strany verejného obstarávateľa. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1 zákona a uviedol, že uchádzač je povinný akceptovať znenie navrhnutých zmluvných podmienok, ktoré sú obsiahnuté v súťažných podkladoch. Za správnosť a úplnosť súťažných podkladov zodpovedá verejný obstarávateľ, ktorý disponuje dostatkom informácií pohľadom predmetu zákazky a pozná svoje potreby. Verejný obstarávateľ z titulu svojej pozície osoby oprávnenej nakladať s verejnými prostriedkami je povinný nakladať s nimi účelne a hospodárne v súlade so stanovenými záujmami a úlohami. Zároveň je verejný obstarávateľ povinný uhradiť škodu, ktorá by vznikla jeho zavinením v prípade, ak by sa stala zmluva uzavretá na základe verejného obstarávania neplatnou. Preskúmavacia právomoc žalovaného sa obmedzuje na skúmanie súladu obchodných podmienok respektíve návrhu zmluvy so zákonom o verejnom obstarávaní, vrátane jeho princípov, nie však na skúmanie súladu s obchodnoprávnymi, respektíve občianskoprávnymi alebo inými verejnoprávnymi predpismi tak, ako to v žalobe požaduje žalobca. Z pohľadu zákona o verejnom obstarávaní je verejný obstarávateľ povinný nastaviť obchodné podmienky pre všetkých záujemcov s princípom nediskriminácie rovnako. Zároveň je povinný u všetkých uchádzačov splnenie týchto podmienok hodnotiť rovnakým spôsobom, pričom verejný obstarávateľ určuje podmienky za ktorých sa bude zákazka realizovať. Prípadné nepredloženie žiadnej ponuky vo verejnom obstarávaní ide na jeho ťarchu. Stanovenie zmluvných podmienok tak, aby vyhovovali dodávateľovi bez zohľadnenia požiadaviek zákazníka, by narúšalo zmluvnú slobodu a kontraktačnú voľnosť na strane verejného obstarávateľa. Zásahy do zmluvnej voľnosti zo strany žalovaného ako správneho orgánu sú z uvedeného dôvodu vylúčené. Žalovaný takisto nemôže nahrádzať funkciu súdu, ktorý je jediným subjektom oprávneným konštatovať prípadnú neplatnosť zmluvy. Z uvedeného dôvodu je námietka žalobcu vo vzťahu k ustanoveniu § 265 Obchodného zákonníka právne irelevantná. Konštrukcie žalobcu uvedené v žalobe sú založené na presvedčení, že verejný obstarávateľ nesplní svoj záväzok podľa článku VI. návrhu zmluvy podľa ktorého cenu za zhotovenie diela uhradí objednávateľ na základe jednotlivých faktúr, ktoré zhotoviteľ vystaví a odošle objednávateľovi v šiestich vyhotoveniach a na základe zisťovacích súpisov o skutočne realizovaných prácach a dodávkach potvrdených stavebným dozorom. Žalovanému nie je zrejmé, prečo by verejný obstarávateľ nemal dodržať svoj zmluvný záväzok. Podozrenia žalobcu o korupčnom správaní a iných nezákonných praktikách verejného obstarávateľa sú absurdné. Predmetná zákazka je spolufinancovaná z finančných prostriedkov Európskej únie a každá platba je monitorovaná zo strany príslušného národného riadiaceho orgánu overovaná certifikačným orgánom - Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Tento systém je doplnený možnosťou európskej komisie vykonať svoje vlastné kontroly nezrovnalostí prostredníctvom európskeho dvora audítorov. Z bodu VI. 3 Oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania jasne vyplýva, že verejný obstarávateľ je oprávnený uzatvoriť zmluvu až po odsúhlasení zmluvy poskytovateľom nenávratných finančných prostriedkov z európskych fondov. Je zrejmé, že verejný obstarávateľ si vyhradil právo neuzavrieť zmluvu, ak nedôjde k jej schváleniu týmto poskytovateľom. Podľa názoru žalovaného, princípy verejného obstarávania neslúžia na zabezpečovanie vyváženia vzájomných práv a povinností účastníkov záväzkového vzťahu. Podľa žalovaného namietaná zmluvná podmienka pohľadom fakturácie nie je v rozpore s princípom nediskriminácie ani s princípom transparentnosti. V ďalšom texte svojho vyjadrenia žalovaný citoval článok XI. bod 11. 6, bod 11. 7 a XII bod 12.2 písm. a) návrhu zmluvy z, ktorých jednoznačne vyplýva, že argumentácia žalobcu je nepresvedčivá a je otázne, či žalobca namietanú zmluvu vôbec dočítal do jej konca. Podľa žalovaného zmluva obsiahnutá v súťažných podkladoch bola rovnomerne vyvážená, nenarúša dobré mravy alebo poctivý obchodný styk. Na základe uvedených dôvodov žiadal súd, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol. Rozsudkom zo dňa 19. 10. 2012 Krajský súd v Bratislave žalobu ako nedôvodnú zamietol. Svoje rozhodnutie oprel o ustanovenie § 137 ods. 1, § 136 ods. 1 a 6, § 138 ods. 1 a 2 a § 139 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní ako i § 264 ods. 1 a 2 a § 278 Obchodného zákonníka. Uviedol, že žalobkyňa sa nemôže dovolávať rozporu postupu verejného obstarávateľa so zásadami poctivého obchodného styku, pretože predmetný zákon vo svojich právach umožňuje vytvoriť verejným návrhom výhodnú situáciu v prospech predkladateľa verejného návrhu. Súhlasil s názorom žalovaného, že žalobca svoje námietky oprel výlučne o špekulatívne domnienky. V platobných podmienkach určených verejným obstarávateľom nezistil taký rozpor so zákonom, ktorý by mohol zásadne ovplyvniť výsledok verejného obstarávania. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie v ktorom namietal porušenie svojich procesných práv z dôvodu, že mu nebolo umožnené oboznámiť sa dňa 27. 9. 2011 s pripojeným administratívnym spisom a oboznámiť sa s dôkazmi. Uvedeným spôsobom bola porušená rovnosť strán, keď dôkazy mala k dispozícii len jedna strana konania. V odvolaní poukázal na článok 2 preambuly Smernice ES č. 2004/18, uviedol, že v danom prípade vznikla dôvodná pochybnosť o transparentnosti verejného obstarávania z dôvodu systému odkladacích podmienok v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Podľa názoru žalobcu súd neskúmal uvedené skutočnosti , stotožnil sa s názorom žalovaného, pričom svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil. V danom prípade spochybnil aj aplikáciu príslušného ustanovenia Obchodného zákonníka súdom, ktorá je možná len v podmienkach bežného obchodného styku. Súd v žalobe necitoval základné ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní o ktoré žalobca svoju žalobu oprel. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázal na okolnosti uvedené vo vyjadrení k žalobe a žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 31. októbra 2013 prvostupňový rozsudok tunajšieho súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že prvostupňový súd pochybil, ak sa náležite nevysporiadal s dôvodmi žaloby. Vyčítal prvostupňovému rozsudku nepresvedčivosť aj nedostatok odôvodnenia. Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný ( § 246 ods. 1, § 246a ods. 1 O.s.p.), po vrátení veci Najvyšším súdom SR opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu žaloby a v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 247 ods. 1 a nasl. O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 250f ods. 1 a 2 O.s.p.. Termín a miesto vyhlásenia rozsudku bolo oznámené zákonným spôsobom na úradnej tabuli a internetovej stránke súdu. Úlohou súdu v danej veci bolo posúdenie zákonnosti a správnosti prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia žalovaného ako i posúdenie zákonnosti postupu, ktorý predchádzal vydaniu jeho rozhodnutí v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup ( § 245 ods. 1 OSP). Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako i postupu žalovaného, ktorý predchádzal jeho vydaniu v rozsahu námietok uvedených v žalobe. Z obsahu predloženého spisového materiálu predloženého žalovaným, obsahu súdneho spisu bolo zistené, že vo Vestníku verejného obstarávania č. 140/2011 zo dňa 20.7.2011 bolo zverejnené oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania obstarávateľa, Nitriansky samosprávny kraj na predmet zákazky: „ Rekonštrukcia a modernizácia školskej budovy, SPV, Ďurčanského 2, Nitra, stavebná časť“. Bola určená cena zákazky bez DPH, v oddiele II., bod II.2.1 v rozsahu 266 171€. V bode II.3 oznámenia, „Trvanie zmluvy alebo lehoty uskutočnenia“, bola určená lehota 24 mesiacov. V oddiele III, bod 2 boli stanovené podmienky účasti v súlade s ust. § 16, § 27 a § 28 zákona. Obstarávateľ špecifikoval informácie a náležitosti preukazujúce technickú a odbornú spôsobilosť. V oznámení boli v oddiele IV a VI určené postupy v ktorých bolo stanovené, že kritériom pri vyhodnocovaní ponúk bude najnižšia cena, boli určené lehoty na prijímanie žiadostí, predkladanie ponúk, otvárania ponúk. V doplňujúcich informáciách bolo uvedené, že sa jedná o projekt financovaný z fondov EÚ. Obsah spisu tvoria aj súťažné podklady, súčasťou ktorých boli aj obchodné podmienky, zhrnuté v koncepte zmluvy o dielo. V predmetnej zmluve, ktorej zákonnosť jednotlivých častí žalobca namietal, v čl. IV.. Termín uskutočnenia prác, je okrem iného určený termín na dokončenia diela a povinnosť objednávateľa prevziať dokončené práce a zaplatiť dohodnutú cenu. V čl. VI., Platobné podmienky, bod 6.1 je uvedené: “ Cenu za zhotovenie diela uhradí objednávateľ na základe jednotlivých faktúr, ktoré zhotoviteľ vystaví a odošle objednávateľovi v šiestich vyhotoveniach a na základe zisťovacích súpisov a skutočne realizovaných prácach a dodávkach potvrdených stavebným dozorom nasledovne: 6.1.1 Prvú faktúru zhotoviteľ vystaví a odošle objednávateľovi pri dosiahnutí minimálne 20 % schválených oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít projektu uvedených v zmluve o NFP (nenávratné finančné prostriedky). 6.1.2 Každú ďalšiu faktúru zhotoviteľ vystaví a odošle objednávateľovi po obdržaní finančných prostriedkov z predchádzajúcej faktúry na účet zhotoviteľa. Konečnú vyúčtovaciu faktúru v celkovej výške maximálne 7 % schválených oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít projektov uvedených v zmluve o NFP zhotoviteľ vystaví a odošle objednávateľovi po písomnom odovzdaní a prevzatí diela objednávateľom. Objednávateľ uhradí celkovú zmluvnú cenu podľa článku V. tejto zmluvy. Lehota splatnosti faktúry je 120 dní odo dňa jej doručenia. V čl. X. zmluvy o dielo sú stanovené zmluvné pokuty a sankcie tak, že ak zhotoviteľ bez zavinenia objednávateľa nesplní predmet zmluvy v dohodnutom termíne, zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 0,01 % z dohodnutej ceny diela za každý deň omeškania, maximálne však do výšky 5 % z ceny diela. V prípade, ak sa zhotoviteľ omešká so začatím prác na prevzatom stavenisku, má objednávateľ právo na zmluvnú pokutu vo výške 165,97 € za každý deň omeškania so začatím prác. V prípade omeškania so zaplatením faktúry bola určená povinnosť objednávateľa zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,02 % z dlžnej sumy ako i ďalšie sankcie. Zmluvné strany sa zároveň mali dohodnúť že súčet zmluvných pokút uplatnených podľa zmluvy o dielo neprekročí 5 % z ceny diela bez DPH. Vzniknutý záväzkový bude spadať pod vzťahy uvedené v ust. § 261 Obchodného zákonníka. Z obsahu spisu ako i súťažných podkladov vyplýva, že boli určené jednotne pre všetkých záujemcov. Žalobca si súťažné podklady vyžiadal dňa 21.7.2011. Dňa 28.7.2011 doručil obstarávateľovi žiadosť o nápravu, obsahom ktorej boli námietky voči zákonnosti článku VI. Platobné podmienky, bod 6. 1. 2 zmluvy o dielo (citované vyššie) z dôvodov, ktoré sú uvedené aj v podanej žalobe. Podaním zo dňa 2. 8. 2010, doručeným žalobcovi dňa 4.8.2011, obstarávateľ zamietol žiadosť žalobcu o nápravu. V odôvodnení predmetného rozhodnutia verejný obstarávateľ uviedol, že trvá na znení obchodných podmienok, pretože vytýkaná zmluvná podmienka je podľa príručky žiadateľa o nenávratný finančný príspevok striktne daná a je zverejnená aj na webovom sídle poskytovateľa nenávratného finančného prostriedku. Verejný obstarávateľ ju musí akceptovať, v opačnom prípade mu tento príspevok nebude poskytnutý. Dňa 12.8.2011 doručil žalobca verejnému obstarávateľovi námietku, v rámci ktorej trval na argumentácii uvedenej v žiadosti o nápravu. Svoju argumentáciu rozšíril a výklad príslušnej časti príručky žiadateľa o nenávratný finančný príspevok, na základe ktorej dospel k záveru, že pre verejného obstarávateľa bude problémom podanie správne formulovanej žiadosti o platbu, a preto jej prípadné zamietnutie ošetril namietaným článkom zmluvy o dielo, aby nemusel znášať zodpovednosť voči zhotoviteľovi pri nedodržaní termínu splatnosti faktúry. Dňa 18. októbra 2011 vydal žalovaný rozhodnutie, ktorým námietky žalobcu zamietol. Žalovaný vo svojom rozhodnutí popísal priebeh verejného obstarávania, obsah namietanej časti súťažných podmienok ako i námietok žalobcu. V závere svojho rozhodnutia citoval ustanovenie § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní. Skonštatoval, že namietaná časť súťažných podmienok je v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní a to konkrétne s princípmi verejného obstarávania uvedenými v predmetnom ustanovení. Podľa jeho názoru uvedeným zadaním platobných podmienok nedochádza žiadnym spôsobom k diskriminácií potenciálnych uchádzačov v predmetnej verejnej súťaži. Vo svojom rozhodnutí uvádzal dôvody uvedené aj vo vyššie citovanom vyjadrení k žalobe. Ust. § 153 zákona, všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na konania podľa tohto zákona okrem konania podľa § 116 ods. 9 a 11, § 123 ods. 2, § 125 ods. 2, § 130, § 132 ods. 3, § 134 ods. 2, § 146d a § 149. Správny orgán postupoval v konaní podľa znenia právneho predpisu účinného v čase vyhlásenia verejnej súťaže. Podľa § 9 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní je verejný obstarávateľ povinný pri zadávaní zákaziek postupovať podľa tohto zákona, pričom sa pri zadávaní zákaziek musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti (odsek 4 tohto ustanovenia. Vzhľadom na uvedené verejný obstarávateľ zaobchádza s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a koná transparentne, pričom je povinný zabezpečiť, aby úkonmi, ktoré sú ním uskutočňované vo všetkých fázach postupu zadávania zákazky, nedošlo k porušeniu základných princípov verejného obstarávania. Významnú úlohu pre plánovanie procesu verejného obstarávania, ako aj stratégie pre uzavretie zmluvy zohráva poznanie možností trhu, možností jednotlivých dodávateľov, možnosti získania kompletnej dodávky a pod. Verejný obstarávateľ preto vymedzuje predmet zákazky v závislosti od konkrétnej situácie a svojich potrieb. Musí však brať do úvahy vyššie uvedené skutočnosti a musí napĺňať základné princípy verejného obstarávania. Na zrušenie použitého postupu zadávania zákazky nepostačuje iba samotná skutočnosť, že uchádzač by mohol byť odradený od účasti v súťaži, ale musí byť preukázaná skutočnosť, že porušenie postupu zo strany žalobcu mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania. V konaní musí byť nesporne preukázané, že účasťou iných uchádzačov, ktorí boli diskriminačnou podmienkou odradení, by bola dosiahnutá napr. lepšia cena, alebo by bola súťaž ovplyvnená iným zásadným spôsobom. Podľa článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31.03.2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby, verejní obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konajú transparentne.“ Je nevyhnutné, aby sa dôsledne uplatňoval princíp transparentnosti. Predmetná smernica bola transponovaná do zákona o verejnom obstarávaní a predstavuje model, na základe ktorého boli konštruované dohľadové právomoci žalovaného. V čl. 2 bod l písm. b/ revíznej smernice je uvedené, že členské štáty zabezpečia, aby prijaté opatrenia, ktoré sa týkajú postupov preskúmania uvedených v článku 1, zahŕňali ustanovenie o právomoci zrušiť alebo zabezpečiť zrušenie nezákonne prijatých rozhodnutí vrátane odstránenia diskriminačných technických, ekonomických alebo finančných kritérií uvedených vo výzvach na predloženie ponúk, v súťažných podkladoch alebo v akýchkoľvek iných dokumentoch týkajúcich sa postupu zadávania zákazky. Je pritom potrebné uviesť, že predmetná právna úprava nestanovuje povinnosť revíznemu orgánu skúmať akýkoľvek vplyv porušenia predpisov na výsledok verejného obstarávania. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný má povinnosť skúmať zásadný vplyv porušenia na výsledok verejného obstarávania. Podľa § 137 ods. 1 zákona, úrad vykonáva dohľad nad dodržiavaním povinností verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo osoby podľa § 7 (ďalej len "kontrolovaný"). Podľa § 136 ods. 1 a 6 zákona, uchádzač, záujemca, účastník alebo osoba, ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo osoby podľa § 7, môže podať žiadosť o nápravu proti a) zámeru uzavrieť zmluvu alebo koncesnú zmluvu na práce uverejnenom podľa § 22 ods. 6, proti podmienkam uvedeným v oznámení podľa § 50 ods. 4, § 67 ods. 2, § 77 alebo § 105 ods. 5, b) podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch alebo v iných dokumentoch poskytnutých verejným obstarávateľom, obstarávateľom alebo osobou podľa § 7 v lehote na predkladanie ponúk alebo proti podmienkam uvedeným v súťažných podmienkach v súťaži návrhov poskytnutých v lehote na predkladanie návrhov, c) podmienkam uvedeným vo výzve na predkladanie ponúk alebo návrhov, d) výberu záujemcov v užšej súťaži podľa § 52 ods. 1 a § 82 ods. 1, v rokovacom konaní so zverejnením podľa § 56 ods. 1 a § 85 ods. 1 alebo v súťaži návrhov podľa § 105 ods. 2, e) vylúčeniu uchádzača, záujemcu alebo účastníka, f) vyhodnoteniu ponúk alebo návrhov. Verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 7 doručí do siedmich dní od doručenia úplnej žiadosti o nápravu podanej v lehote podľa odseku 3 a) žiadateľovi a všetkým známym uchádzačom, záujemcom alebo účastníkom písomné oznámenie o výsledku vybavenia žiadosti o nápravu s odôvodnením a uvedením spôsobu a lehoty na vykonanie nápravy alebo b) žiadateľovi písomné oznámenie o zamietnutí žiadosti o nápravu s odôvodnením. V danom prípad súd z obsahu spisu zistil, že žalobca podal verejnému obstarávateľovi žiadosť o nápravu v ktorej uviedol námietky týkajúce sa podmienok uvedených v súťažných podkladoch. Verejný obstarávateľ v určenej lehote doručil žalobcovi oznámenie o vybavení sťažnosti, v zmysle ktorého zamietol jeho žiadosť o nápravu a túto odôvodnil nutnosťou namietanej podmienky týkajúcej sa spôsobu úhradu faktúr okolnosťou, že táto je daná v zmysle Príručky žiadateľa o nenávratný finančný príspevok. Podľa § 138 ods. 1 a 2 zákona, podaniu námietok musí predchádzať doručenie žiadosti o nápravu verejnému obstarávateľovi, obstarávateľovi alebo osobe podľa § 7. Táto povinnosť sa nevzťahuje na podanie námietok podľa odseku 2 písm. g) a na podanie námietok orgánom štátnej správy podľa § 137 ods. 2 písm. b). Uchádzač, záujemca, účastník alebo osoba, ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného alebo orgán štátnej správy podľa § 137 ods. 2 písm. b) (ďalej len "navrhovateľ") môže pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody podať námietky proti a) zámeru uzavrieť zmluvu, alebo koncesnú zmluvu na práce uverejnenom podľa § 22 ods. 6, proti podmienkam uvedeným v oznámení podľa § 50 ods. 4, § 67 ods. 2, § 77 alebo § 105 ods. 5, b) podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch alebo v iných dokumentoch poskytnutých v lehote na predkladanie ponúk alebo podmienkam uvedeným v súťažných podmienkach v súťaži návrhov poskytnutých v lehote na predkladanie návrhov, c) podmienkam uvedeným vo výzve na predkladanie ponúk alebo návrhov, d) výberu záujemcov v užšej súťaži podľa § 52 ods. 1 a § 82 ods. 1, v rokovacom konaní so zverejnením podľa § 56 ods. 1 a § 85 ods. 1 alebo v súťaži návrhov podľa § 105 ods. 2, e) vylúčeniu uchádzača, záujemcu alebo účastníka, f) vyhodnoteniu ponúk alebo návrhov, g) úkonu kontrolovaného inému ako uvedenému v písmenách a) až f). Podľa ust. § 139 ods. 4 ak úrad v konaní o námietkach nezistí porušenie tohto zákona, na ktoré poukazuje navrhovateľ v podaných námietkach a ktoré by mohlo zásadne ovplyvniť výsledok verejného obstarávania, námietky zamietne. Žalovaný v danom prípade zamietol námietky žalobcu v súlade s uvedeným ustanovením, pretože nezistil porušenie zákona verejným obstarávateľom v namietanom rozsahu, ktoré by mohlo zásadne ovplyvniť výsledok verejného obstarávania. Odôvodnenie obsahovalo argumentáciu prezentovanú aj vo vyššie citovanom vyjadrení k žalobe. Podľa Zmluvy o dielo, ktorá tvorila súčasť súťažných podkladov, čl. XV., bod 15.1, záväzkový vzťah zmluvných strán vzniknutý na jej základe, sa riadi ust. § 261 a nasl. Obchodného zákonníka. Podľa ustanovenia § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, je zákazka štandardným obchodným záväzkovým vzťahom, spravujúcim sa ustanoveniami tretej časti Obchodného zákonníka. Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb. Vzhľadom na to, že prostredníctvom verejného obstarávania dochádza k zabezpečovaniu verejných potrieb z verejných zdrojov, normatívna úprava verejného obstarávania musí reflektovať požiadavku na dodržiavanie jeho základných princípov. Podstatou zásady nediskriminácie je pravidlo, že žiadny z dodávateľov, záujemcov alebo uchádzačov nesmie byť priamo alebo nepriamo, vedome alebo nevedome zvýhodnený alebo znevýhodnený oproti iným subjektom v rovnakom postavení. Za diskrimináciu možno považovať konanie spočívajúce v uplatňovaní rozdielnych podmienok voči jednotlivým účastníkom trhu pri zhodnom prípadne porovnateľnom plnení, čím dochádza k ich znevýhodňovaniu v hospodárskej súťaži. Platobné podmienky boli pre všetkých uchádzačov stanovené jednotne, bez rozdielov. Transparentnosť procesu zadávania verejných zákaziek je podmienkou existencie účinnej konkurencie medzi dodávateľmi ale aj predpokladom účelného vynakladania verejných prostriedkov. K porušeniu zásady transparentnosti môže dôjsť vtedy, pokiaľ sa v postupe obstarávateľa vyskytnú také prvky, ktoré by obstarávanie urobili nekontrolovateľným, horšie kontrolovateľným, nečitateľným, neprehľadným alebo ktoré by vzbudzovali pochybnosti o pravých dôvodoch jednotlivých krokov dodávateľa. Z napadnutého rozhodnutia ako aj zo súťažných podkladov jednoznačne a určito vyplýva, že verejný obstarávateľ sa v zmluve o dielo zaväzuje uhradiť dohodnutú zmluvnú cenu, preto nie je možné hovoriť o právnej neistote víťazného uchádzača. Spôsob uhrádzania dohodnutej zmluvnej ceny bol taktiež dostatočne určitý a vopred známy všetkým uchádzačom. To, že sa ho verejný obstarávateľ rozhodol nastaviť na viacero platieb zo 120 dňovou lehotou splatnosti aj s podmienením vystavenia faktúry a úhradou predošlej splatnej faktúry, je prejavom zmluvnej voľnosti účastníkov záväzkového vzťahu. Vecou dohľadu nad verejným obstarávaním zo strany žalovaného v danom prípade je posudzovanie súladu zmieňovaných podmienok vo vzťahu k jednotlivým ustanoveniam zákona o verejnom obstarávaní. Platobné podmienky stanovené verejným obstarávateľom boli definované jasne, zrozumiteľne, kontrolovateľne a neumožňovali rozličný výklad. V zmysle uvedeného, nedošlo v konaní podľa názoru súdu k porušeniu zásady nediskriminácie a netransparentnosti verejného obstarávania, namietaných žalobcom. Podľa § 264 ods. 1 a 2 Obch. zák., pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom. Obchodné zvyklosti, na ktoré sa má prihliadať podľa zmluvy, sa použijú pred tými ustanoveniami tohto zákona, ktoré nemajú donucovaciu povahu. Podľa § 278 Obch. zák. na základe verejného návrhu je zmluva uzavretá s osobou, ktorá v súlade s obsahom verejného návrhu a v lehote v ňom určenej, inak v primeranej lehote, najskôr navrhovateľovi oznámi, že návrh prijíma, a navrhovateľ jej uzavretie zmluvy potvrdí. Ak verejný návrh prijme súčasne niekoľko osôb, môže navrhovateľ zvoliť, ktorému príjemcovi uzavretie zmluvy potvrdí. Verejný návrh je jednostranný právny úkon (prejav vôle), ktorým sa navrhovateľ (oferent) obracia na neurčité osoby s cieľom uzavretia zmluvy. Zároveň musí byť zrejmá vôľa navrhovateľa byť ním viazaný. Verejný návrh prispieva k objektivizácii zmluvných podmienok a zásadne k vytvoreniu výhodnej situácie pre toho, kto návrh podáva. I keď v danom prípade nemožno predmetnú vec subsumovať pod ustanovenie § 278 Obch. zák., je zrejmé, že žalobca sa nemôže dovolávať rozporu postupu verejného obstarávateľa so zásadami poctivého obchodného styku, pretože predmetný zákon vo svojich úpravách umožňuje vytvoriť verejným návrhom výhodnú situáciu v prospech predkladateľa verejného návrhu. Stanovením podmienok na obstaranie diela verejným obstarávateľom na základe jeho potrieb, hradeného z verejných prostriedkov, teda nedochádza k rozporu so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka tak, ako to namietal žalobca. Podľa ust. § 19 ods. 1 až 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH (v znení účinnom v čase vyhlásenia verejného obstarávania), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane, považuje sa tovar alebo služba za dodanú najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje s výnimkou podľa písmen a) až d). Za čiastkové dodanie tovaru alebo služby sa považuje také dodanie tovaru alebo služby, ktoré predstavuje časť celkového plnenia, na ktoré je uzavretá zmluva. Za opakované dodanie tovaru alebo služby sa považuje dodanie rovnakého druhu tovaru alebo služby v opakovaných dohodnutých lehotách. Ak a) je dohodnutá platba za čiastkovo alebo opakovane dodávaný tovar alebo službu inú ako v písmene b) za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa tovar alebo služba za dodanú posledným dňom každého 12. kalendárneho mesiaca, až kým sa dodanie tovaru alebo služby neskončí, b) sa služba s miestom dodania podľa § 15 ods. 1, pri ktorej je povinný platiť daň príjemca služby, uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane počas obdobia dlhšieho ako 12 kalendárnych mesiacov a platba je dohodnutá za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa služba za dodanú posledným dňom každého kalendárneho roka, až kým sa dodanie služby neskončí, Ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby. Pri čiastkovo alebo opakovane dodaných tovaroch alebo službách daňová povinnosť vznikne najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba vzťahuje. Daňová povinnosť môže teda vzniknúť v ktorýkoľvek deň do uplynutia posledného dňa obdobia, na ktoré sa platba vzťahuje. Podľa ust. § 71 ods. 1 zákona o DPH, pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci. Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s oslobodením od dane podľa § 28 až 42. V danom prípade verejný obstarávateľ nestanovil platobné podmienky podľa článku VI, bod 6.1, 6.1.1 a v bode 6.1.4 (citované vyššie) v rozpore s uvedenými ustanoveniami zákona o DPH. Žalobca v žalobe namietal dĺžku lehoty splatnosti vystavených faktúr, pričom ním uvádzané ustanovenia zákona o DPH stanovujú povinnosti ohľadom lehoty vystavenia faktúr dodávateľom a nie lehoty ich splatnosti. V danom prípade sa jednalo o dodávanie služby po častiach a daňová povinnosť by daňovému subjektu vznikla až prijatím platby v zmysle vyššiecitovaných ustanovení zákona o DPH. Obstarávateľ nemohol vzhľadom na postupnosť realizácie dodávky diela a následnej čiastkovej fakturácie vopred stanoviť presné lehoty vystavenia čiastkových faktúr (lehoty jednotlivých etáp výstavby neboli v danom čase známe). Bola určená podmienka dosiahnutia minimálne 20 % schválených oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít projektu uvedených v zmluve o NFP (nenávratné finančné prostriedky), pričom každú ďalšiu faktúru zhotoviteľ vystaví a odošle objednávateľovi po obdržaní finančných prostriedkov z predchádzajúcej faktúry na účet zhotoviteľa. Konečnú vyúčtovaciu faktúru v celkovej výške maximálne 7 % schválených oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít projektov uvedených v zmluve o NFP zhotoviteľ vystaví a odošle objednávateľovi po písomnom odovzdaní a prevzatí diela objednávateľom. Objednávateľ uhradí celkovú zmluvnú cenu podľa článku V. tejto zmluvy. V posudzovanej veci sa teda nejednalo o jednorázovú dodávku s povinnosťou vyhotoviť jednu faktúru po jej realizácii, ale o čiastkové plnenia a s tým súvisiacu povinnosť vyhotovovania čiastkových faktúr v zmysle určených podmienok. Obstarávateľ sa zaviazal uhradiť celú určenú cenu diela. Daňová povinnosť žalobcu v danom prípade by nevznikla dňom vyhotovenia diela, ale dňom prijatia peňažného plnenia - úhrady ním vystavenej faktúry. K dodaniu celého diela malo dôjsť v lehote 24 mesiacov od prevzatia staveniska uchádzačom a až po tomto termíne mohlo dôjsť k daňovej povinnosti. Podľa názoru súdu, stanovené platobné podmienky neboli v rozpore so žalobcom v žalobe neúplne citovanými ustanoveniami zákona o DPH. Čo sa týka určenia zmluvných sankcií za nedodržanie lehôt vyhotovenia diela a splatnosti faktúr, v tomto prípade takisto nedošlo k diskriminácii jednotlivých uchádzačov, pretože tieto sankcie sa vzťahovali na všetkých prípadných uchádzačov. Súd súhlasí s právnym názorom žalovaného, že žalobca svoje námietky oprel výlučne o špekulatívne domnienky a dôsledky pre prípad, ak by obstarávateľ nesplnil svoje platobné povinnosti. Podľa článku XI, v bod 11. 7 zmluvy, za objednávateľa zaviazal, že nebude pokračovať v zhotovovaní diela s iným zhotoviteľom a objednávateľ nejakým spôsobom nebude zamedzovať zhotoviteľovi vo vstupe na stavenisko ak do zhotovovaného objektu a teda zhotoviteľ má neobmedzený prístup na stavenisko a do zhotovovaného objektu až do úplného ukončenia diela a zaplatenia všetkých finančných záväzkov objednávateľa. V zmluve je tiež uvedené, že za okolnosti vylučujúce zodpovednosť zhotoviteľa za omeškanie s plnením predmetu zmluvy sa považuje meškanie objednávateľa s plnením si svojich zmluvných povinností podľa tejto zmluvy, pričom zmluvnou povinnosťou obstarávateľa je aj plnenie si svojich finančných záväzkov voči zhotoviteľovi. Nemožno teda konštatovať, že by len jedna zmluvná strana mala povinnosti a druhej zmluvnej strane by žiadne povinnosti voči zhotoviteľovi nevyplývali. Je zrejmé, že v prípade, ak by si obstarávateľ neplnil svoje platobné povinnosti voči zhotoviteľovi, nemohlo by z tohto dôvodu dôjsť k sankcionovaniu zhotoviteľa diela z titulu prekročenia lehoty určenej na realizáciu dodávky, ak k tomuto prekročeniu došlo z dôvodu neplnenia si zmluvných povinnosti verejným obstarávateľom, pričom k jeho povinnostiam náleží aj plnenie si platobných záväzkov. Nie je preto dôvodná námietka žalobcu o nevyváženosti vzájomných zmluvných povinností a obava žalobcu zo sankcionovania v prípade, ak by k omeškaniu a sankcionovaniu zhotoviteľa došlo z dôvodu neplnenia si finančných povinností obstarávateľom. Zákon vo svojom ustanovení § 27 určuje spôsoby preukázania finančného a ekonomického postavenia záujemcu tak, aby bolo zrejmé, že si plní záväzky včas a riadne a je schopný zabezpečiť potrebné finančné toky pre realizáciu zákazky. Z tohto hľadiska sa preto požiadavka žalobcu na úpravu lehoty splatnosti ceny za čiastkové plnenie dodávky pred jeho úplnou realizáciou (tak ako v bežnom obchodnom styku bez vzťahu k verejným financiám), javí ako nedôvodná a nemajúca vplyv na záväzok dodávateľa dodržať lehotu na dodanie zákazky. Verejná súťaž bola vyhlásená v súlade so zákonom, bolo v nej uvedené, že zákazka sa týka projektu - programu financovaného z fondov EÚ a záujemcom teda mala byť pred vyžiadaním súťažných podmienok známa okolnosť ohľadom vyššej administratívnej náročnosti finančných zúčtovaní. Súd v súlade s názorom žalovaného nezistil v platobných podmienkach určených verejným obstarávateľom v koncepte zmluvy o dielo ako súčasti súťažných podkladov taký rozpor so zákonom, ktorý by mohol zásadne ovplyvniť výsledok verejného obstarávania. V konaní nezistil vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Na základe uvedených dôvodov žalobu podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov konania preto, že žalobca nemal úspech v konaní a žalovaný na náhradu nemá právny nárok. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.