Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/175/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201799 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1011201799.5 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1. A. V., R. 2, L., 2. J. D., R. 2, L., 3. K.. B. D., R. 2, L., 4. H.. J. F., R. 2, L., 5. F. F., R. 2, L., 6. J.. F. S., R. 4, L., 7. A.. H. J., J. 1, L., 8. A.. H. B., J. 1, L., 9. X. B., J. 1, L., 10. H.. J. J., J. X, L., 11. A.. H. L., J. X, L., 12. Y. L., J. 1, L., všetci zastúpení: JUDr. Erika Filkusová, advokátka, Timravina 7, Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, Vajanského nábrežie 3, Bratislava, za účasti spoločnosti: IPP Services, s.r.o., Slávičie údolie 31, Bratislava, zastúpený: Mgr. Tomáš Szabo, advokát, Radvanská 23, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2761/54646/2010/URS/Kul-G/117 zo dňa 07.12.2010, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou podľa ustanovenia § 250b ods. 2 O.s.p. žalobcovia žiadali o vydanie uznesenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcom rozhodnutie č. 2761/54646/2010/ URS/Kul-G/117 zo dňa 07.12.2010, ktorým žalovaný ako príslušný stavebný úrad podľa § 41 a § 68 stavebného zákona a § 4 a § 10 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. povolil stavebníkovi - spoločnosti IPP Services, s.r.o. zmenu stavby pred dokončením: „P. garáž - X.. C. G., L.“. Zmena rozostavanej stavby spočívala v navýšení podzemných podlaží z dvoch na štyri a z toho vyplývajúcej zvýšenej kapacity podzemnej garáže zo 140 na 271 státí. Napojenie na inžinierske siete, dopravné napojenie a architektúra stavby ostali nezmenené. Žalobcovia uviedli, že žalovaný v zlúčenom územnom a stavebnom konaní povolil dňa 27.07.2010 stavebníkovi stavbu hromadnej garáže, pričom začatie konania v tomto prípade oznámil známym účastníkom konania verejnou vyhláškou. Žalobcovia ako vlastníci pozemkov a stavieb boli účastníkmi uvedeného konania. Stavebník dňa 27.10.2010 požiadal o zmenu stavby pred dokončením, avšak rozhodnutie o povolení žiadanej zmeny stavby pred dokončením zo dňa 07.12.2010 už žalobcom doručené nebolo. Žalobcovia poukázali na § 34 ods. 2 a § 59 ods. 1, 2 stavebného zákona s tým, že sú vlastníkmi bytov a domov, v ktorých bývajú a sú priamo dotknutými účastníkmi stavebného konania. Poukázali tiež na § 139 ods. 2 písm. d/ stavebného zákona s tým, že žalovaný ich neupovedomil, že zmenou stavby pred dokončením dôjde skoro k dvojnásobnému zvýšeniu počtu státí, ktoré bude mať vplyv na životné prostredie a nekonal s nimi ako s účastníkmi stavebného konania. Predmetom stavebného konania je posúdenie vplyvu budúcej stavby na životné prostredie a predovšetkým na zdravie vlastníkov susedných stavieb. Zmenou stavby sa zvýši zaťaženie komunikácie, pričom nárast počtu áut zo 140 na 271 je obrovský a s tým súvisí zvýšenie objemu výfukových plynov a hlučnosti, čo bude priamo ohrozovať zdravie žalobcov. Namietali tiež pokles hodnoty ich nehnuteľností a poukázali na protest prokurátora podaný OP BA I. Podaním zo dňa 14.12.2011 žalobcovia poukázali na list vedúceho stavebného oddelenia žalovaného, v ktorom sa vyjadril, že mu je ľúto, aký bol prístup úradu k určovaniu okruhu účastníkov v minulosti vo veci konania zmeny podzemných garáží ... Vo vyjadrení k obsahu žaloby žalovaný zotrval na svojom stanovisku, ktorým formálne nevyhovel protestu prokurátora a odstúpil spis Krajskému stavebnému úradu v Bratislave. Uviedol, že stavebný úrad pri preskúmaní protestu prokurátora opätovne zisťoval, akým spôsobom by sa mohla zmena stavby dotýkať práv a právom chránených záujmov alebo povinností, pričom nedospel k zisteniu, že by zmena stavby spočívajúca vo zvýšení počtu garáží vyvolávala potrebu splnenia nových požiadaviek vyplývajúcich zo zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Už v rozhodnutí vydanom v spojenom územnom a stavebnom konaní bolo vykonané zisťovacie konanie na počet 275 státí, pričom zmenou stavby sa povolilo celkom 271 garážových státí. Taktiež nenašiel rozpor medzi zmenou stavby (zmena z pôvodných 2 podzemných na 4 podzemné podlažia) a počtom podzemných podlaží (4 podlažia), vyplývajúcich z platnej územno-plánovacej dokumentácie - územný plán zóny bol schválený uznesením miestneho zastupiteľstva č. 23/2010, pričom predmetná zmena ÚPD predchádzala zmene stavby. Ani z iných aspektov týkajúcich sa technológie zakladania stavby a technologických zariadení, povolení vjazdu a dopravného značenia a iných opatrení, nebolo zistené porušenie predpisov hmotného práva týkajúceho sa povoľovania stavieb. Napokon poukázal na rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A-2011/2184-DLD zo dňa 24.10.2011, ktorým tento správny orgán nevyhovel protestu prokurátora. Podaním zo dňa 10.01.2012 žalobcovia oznámili, že stavba garáží je v rozpore s územným plánom zóny. Uznesením č.k. 2S/175/2011-64 zo dňa 17.01.2012 súd pribral do konania podľa § 250 ods. 1 O.s.p. účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť neskorším zrušením správneho rozhodnutia dotknuté, spoločnosť IPP Services, s.r.o. Tento účastník navrhol žalobu zamietnuť, pričom sa stotožnil s vyjadrením žalovaného k žalobe. V súvislosti s § 68 stavebného zákona poukázal na správny postup žalovaného. Podaním zo dňa 13.03.2012 žalobcovia oznámili skolaudovanie stavby Krajským stavebným úradom v Bratislave. Podľa § 250b ods. 2 O.s.p., ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí. V § 250b ods. 2 O.s.p. je zakotvený inštitút tzv. opomenutého účastníka. V prípade takto podanej žaloby musí súd zisťovať, či mal byť žalobca účastníkom správneho konania (v zmysle správneho poriadku, resp. osobitného právneho predpisu - napr. stavebného zákona) a charakter rozhodnutia, ktoré žalobca žalobou napáda. Tieto skutočnosti súd zisťuje predovšetkým z obsahu administratívneho spisu. V zmysle súdnej judikatúry § 250b ods. 2 O.s.p. prelamuje dôsledky § 247 ods. 2 a § 250 ods. 2 O.s.p. v tom, že priznáva procesné právo podať žalobu aj tomu, s kým správny orgán ako s účastníkom konania nekonal (aj keď žalobca účastníkom správneho konania bol) a napadnuté rozhodnutie mu nebolo doručené. Súd je názoru, že vo svojom dôsledku toto ustanovenie pripúšťa podanie žaloby aj proti neprávoplatnému rozhodnutiu a pri nevyčerpaní opravných prostriedkov, a to v záujme dôslednej ochrany práv fyzických a právnických osôb. V prípade, ak súd dospeje k záveru, že sa so žalobcom malo konať ako s účastníkom konania, uloží správnemu orgánu povinnosť doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie. Podľa okolností prípadu môže odložiť vykonateľnosť tohto rozhodnutia. Súd žalobcom oznámil, že ich žiadosti o odklad vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 07.12.2010 nevyhovel. Z okolností prípadu totiž bolo celkom zrejmé, že konkrétna zmena stavby pred dokončením, spočívajúca v navýšení podzemných podlaží z dvoch na štyri, bola ako hrubá stavba zrealizovaná dávno pred podaním samotnej žaloby, a preto by odloženie vykonateľnosti rozhodnutia o povolení zmeny stavby nemalo prakticky žiaden dopad. Súd uznesením č.k. 2S/175/2011-92 zo dňa 30.05.2012 konanie zastavil z dôvodu, že žalobcovia neboli v konaní o povolení zmeny stavby pred dokončením opomenutí. Proti uvedenému rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 5Sžp/35/2012 zo dňa 17.12.2012 tak, že vyhovel odvolaniu žalobcov, zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave o zastavení konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie s názorom, že krajský súd vychádzal zo zúženého výkladu ustanovenia § 68 ods. 2 stavebného zákona, odnímajúcim žalobcom možnosť uplatniť ich námietky nielen v konaní o zmene stavby pred dokončením, ale v konečnom dôsledku aj pred súdom. V žalobe osobne doručenej súdu dňa 27.03.2013 žalobcovia poukázali na upozornenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 5Sžp/35/2012 zo dňa 17.12.2012 o tom, že sa môžu ako opomenutí účastníci účinne domôcť svojho práva podľa § 250b ods. 2 O.s.p. v lehote troch rokov od vydania rozhodnutia, ktoré im nebolo doručené. Predmetnou žalobou sa žalobcovia domáhali, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 07.12.2010 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. S poukazom na viazanosť Krajského súdu v Bratislave vysloveným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o extenzívnom výklade § 68 ods. 2 stavebného zákona súd uznesením č.k. 2S/175/2011-160 zo dňa 22.05.2013 uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcom rozhodnutie č. 2761/54646/2010/URS/Kul-G/117 zo dňa 07.12.2010, pričom poukázal aj na to, že ak sa v rámci správneho konania po doručení rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, t.j. žalobcovia proti nemu podajú odvolanie, žalovaný o tejto skutočnosti bez zbytočného odkladu upovedomí súd. Výzvou č.k. 2S/175/11-166 zo dňa 20.02.2014 súd požiadal žalovaného, aby oznámil, či v predmetnej veci prebehlo odvolacie konanie. Žalovaný na výzvu uviedol, že v predmetnej veci prebehlo odvolacie konanie, ktoré bolo ukončené rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2013/751-KOL zo dňa 17.10.2013, pričom fotokópiu tohto rozhodnutia priložil. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2013/751- KOL zo dňa 17.10.2013 ako odvolací orgán rozhodujúc o spoločnom odvolaní žalobcov proti rozhodnutiu žalovaného č. 2761/54646/2010/URS/Kul-G/117 zo dňa 07.12.2010 zmenil odvolaniami žalobcov napadnuté rozhodnutie žalovaného tak, že z výrokovej časti napadnutého rozhodnutia vypustil resp. zrušil všetky podmienky stanovené pre dokončenie stavby (pod bodmi 1. až 4. na str. 1 rozhodnutia) a taktiež vypustil resp. zrušil všetky podmienky stanovené dotknutými orgánmi štátnej správy a dotknutými organizáciami (pod bodom 5. na str. 1 až 4 rozhodnutia). Vo zvyšnej časti ostalo predmetné rozhodnutie žalovaného nezmenené a v platnosti. Podľa čl. 142 ods. 1, veta za bodkočiarkou, Ústavy Slovenskej republiky súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Podľa ustanovenia § 244 ods. 3 veta prvá O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 247 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Napokon podľa § 247 ods. 3 O.s.p. predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Prvou podmienkou preskúmania rozhodnutia správneho orgánu na základe žaloby je v zmysle § 244 ods. 3 O.s.p., ktorý všeobecne ustanovuje, aké rozhodnutia môžu byť preskúmavané v správnom súdnictve na základe žalôb, že musí ísť o také rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Druhou podmienkou je, že musí ísť o také rozhodnutie, ktorým bola fyzická alebo právnická osoba ukrátená na svojich právach, nakoľko v správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Treťou podmienkou je, že musí ísť o právoplatné rozhodnutie správneho orgánu (§ 247 ods. 2 a 3 O.s.p.). To znamená, že predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je, aby pri rozhodnutí orgánu verejnej správy vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.) alebo rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré sa stalo právoplatným aj v dôsledku toho, že proti nemu príslušná procesná norma (obsiahnutá hoci v hmotnoprávnom predpise správneho práva) nepripúšťa opravný prostriedok, a preto právoplatnosť nastáva spravidla po doručení správneho rozhodnutia poslednému účastníkovi správneho konania, ak zákon neustanovuje inak (§ 247 ods. 3 O.s.p.). Štvrtou podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby mohol súd v správnom súdnictve rozhodnutie správneho orgánu preskúmať, je to, že nejde o rozhodnutie, ktorého preskúmanie je vylúčené podľa § 248 O.s.p.. Okrem toho ústavne súladný výklad ustanovenia § 248 O.s.p. vyžaduje, aby súd v správnom súdnictve zisťoval, či rozhodnutie orgánu verejnej správy (správneho orgánu), ktoré mu bolo príslušným spôsobom predložené na preskúmanie jeho zákonnosti, sa svojím obsahom súčasne nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava SR alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 248 O.s.p.). Uvedené ustanovenie je súčasne dôležitou interpretačnou pomôckou, pretože výnimky z aplikácie ústavy, i keď sú ustanovené zákonom, nie je možné vykladať extenzívne, ale reštriktívne. Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Žalobou v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je teda možné napadnúť právoplatné rozhodnutia správneho orgánu, ktorý rozhodoval v poslednom stupni a ktorým bol žalobca podľa svojho názoru ukrátený na svojich právach. To znamená, že žaloba má zásadne smerovať proti rozhodnutiu správneho orgánu druhého stupňa, ktoré nadobudlo právoplatnosť. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je preskúmavaná v spojení s právoplatným rozhodnutím správneho orgánu druhého stupňa a ak rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa obsahuje rovnaké vady ako druhostupňové rozhodnutie, je možné ho zrušiť podľa ustanovenia § 250j ods. 2 O.s.p., ale vždy len v spojení s právoplatným druhostupňovým rozhodnutím, nie samostatne. Zákonom stanovená podmienka vyčerpania riadnych opravných prostriedkov je namieste preto, aby súd nenahrádzal odvolací správny orgán. Keďže však žalobca buď proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu vôbec nepodal odvolanie alebo napriek tomu, že odvolanie podal, žalobou v správnom súdnictve napadol prvostupňové nie druhostupňové rozhodnutie, nie je možné napadnuté rozhodnutie v správnom súdnictve preskúmať, nakoľko nie je splnená podmienka ustanovená v § 247 ods. 2 O.s.p.. Súd po preskúmaní žaloby zo dňa 27.03.2013 ako aj z obsahu podania doručeného súdu dňa 30.05.2013 zistil, že žalobcovia sa domáhali preskúmania zákonnosti prvostupňového rozhodnutia žalovaného č. 2761/54646/2010/URS/Kul-G/117 zo dňa 07.12.2010. S poukazom na ustanovenie § 247 ods. 2 O.s.p. súd dospel k záveru, že žalobcovia mali (nepochybne mali túto možnosť zohľadniac aj kvalifikované právne zastúpenie) podať žalobu proti rozhodnutiu Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP -2013/751-KOL zo dňa 17.10.2013, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní žalobcov proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného. Až týmto rozhodnutím bola totiž definitívne (právoplatným rozhodnutím) ovplyvnená ich právna sféra. Vzhľadom na to, že žalobcovia napádali rozhodnutie, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania, súd v súlade s ustanovením § 250d ods. 3 O.s.p. konanie zastavil. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. s použitím § 246c O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie vo veci bolo zastavené. Pribratému účastníkovi, ktorý v zásade nemôže vec ovplyvniť a jeho účasť v konaní plní viac menej informačnú funkciu, náhrada trov nepatrí. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.