Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/225/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201868 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1011201868.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: X.. W. K., N. X,. J., právne zastúpený advokátom: JUDr. Ondrejom Krempaským, Račianska 66, Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo financií SR, Štefanovičova 5, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/023967/2011-23 zo dňa 3.10.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.11.2011 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. MF/023967/2011-23 zo dňa 3.10.2011 v spojení s rozhodnutím Colného riaditeľstva SR, odboru personálneho manažmentu, oddelenia sociálneho zabezpečenia zn. 21568/2011-1462 zo dňa 1.7.2011. V žalobe uviedol, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie Colného riaditeľstva považuje za nezákonné. Týmito rozhodnutiami ako aj postupom týchto správnych orgánov boli poškodené práva žalobcu. Výrok rozhodnutia žalovaného žalobca považuje za nepreskúmateľný a zmätočný, keď v ňom žalovaný zamieta odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu č. 14757/2010 zo dňa 30.3.2010 a potvrdzuje rozhodnutie č. 21568/2011 zo dňa 1.7.2011. Rozhodnutie Colného riaditeľstva č. 14757/2010 zo dňa 30.3.2010 sa stalo právoplatným dňa 30.6.2010, keď žalobcovi bolo doručené rozhodnutie žalovaného č. MF/029336/2010-23-3 zo dňa 17.6.2010, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti tomuto rozhodnutiu. Rozhodnutie Colného riaditeľstva č. 14757/2010 zo dňa 30.3.2010 nemohlo byť predmetom prieskumu v tomto odvolacom konaní, pretože ide o právoplatné rozhodnutie v inej právnej veci, aj keď v ňom bol účastníkom konania žalobca. Rozhodnutie žalovaného je teda podľa názoru žalobcu vydané v rozpore s § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného žalobca považuje za nezákonné, pretože ním žalobca potvrdil rozhodnutie Colného riaditeľstva, ktorým Colné riaditeľstvo uložilo žalobcovi povinnosť vrátiť vyššiu sumu, ako mu titulom výsluhového dôchodku bolo vyplatené. Žalovanému bola týmto rozhodnutím uložená povinnosť vrátiť výsluhový dôchodok aj za jún a júl 2009, napriek tomu, že za tieto mesiace mu výsluhový dôchodok už colné riaditeľstvo nevyplácalo. Žalovaný je povinný preskúmať rozhodnutie prvostupňového orgánu v celom rozsahu a teda musí z hľadiska zákonnosti odstrániť aj tie vady rozhodnutia prvostupňového orgánu, ktoré účastník správneho konania nenamietal. Žalovanému nebol vyplatený výsluhový dôchodok, v sume, v akej mu bola určená na vrátenie. Žalovaný nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu, že odôvodnenie rozhodnutia Colného riaditeľstva zn. 21568/2011-1462 zo dňa 1.7.2011 s poukazom na ust. § 63 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov nie je možné. Žalovaný rovnako ako Colné riaditeľstvo vyvodzuje nárok na vrátenie z toho, že po zrušení nezákonného rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru bol žalovanému doplatený služobný plat podľa § 63 ods. 1, nárok na priznaný výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a ich výplata zaniká dňom, ktorý predchádza dňu opätovného prijatia do štátnej služby vykonávanej v služobnom pomere alebo do služobného pomeru, z ktorého vzniká nárok na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok alebo dňu nástupu na výkon mimoriadnej služby. Z citovaného ustanovenia podľa názoru žalobcu vyplýva, že toto nerieši otázku nároku na vrátenie už priznaného výsluhového dôchodku, ale rieši právny stav, keď opätovným prijatím do služobného pomeru zaniká nárok na vyplácanie výsluhového dôchodku do budúcna. Povinnosť vrátiť už vyplatený výsluhový dôchodok za obdobie, keď žalobca bol prepustený zo služobného pomeru a colné riaditeľstvo mu priznalo výsluhový dôchodok, ktorý poberal až do zrušenia nezákonného rozhodnutia o skončení služobného pomeru, nie je možné odôvodniť ani tým, že žalobcovi bol doplatený služobný plat. Nárok na doplatenie služobného platu vznikol žalobcovi potom, čo rozhodnutie žalovaného o skončení služobného pomeru zrušil súd ako nezákonné. V danom prípade ide o náhradu vo výške služobného platu za čas, ktorý v dôsledku nezákonného rozhodnutia bol bez existencie zákonného dôvodu žalobcovi skončený služobný pomer. Žalobca namieta aj skutočnosť, že povinnosť vrátiť priznaný vyplatený výsluhový dôchodok nezakladá ust. § 113 ods. 2 písm. g) bod 2 zákona č. 328/2002 Z.z., od ktorého to odvodzuje colné riaditeľstvo, s čím sa žalovaný nestotožnil a potvrdil rozhodnutie colného riaditeľstva. Žalovaný neskúmal závery colného riaditeľstva, ale v podstate opísal argumentáciu colného riaditeľstva. Žalobca má za to, že žalovaný zamieňa tri skutočnosti a to vznik nároku na výsluhový dôchodok, zánik nároku na výsluhový dôchodok a vrátenie výsluhového dôchodku. Ak žalovaný interpretuje ust. § 113 ods. 2 písm. g) bod 2 zákona č. 328/2002 Z.z. tak, že žalobca v čase, keď mu bol priznaný výsluhový dôchodok, mal vedieť, alebo z okolnosti predpokladať, že ak bude zrušené rozhodnutie mu zanikne nárok na výsluhový dôchodok, tak sa s tým dá súhlasiť a to v súvislosti s argumentáciou uvedenou v bode 6 žaloby. Žalobca vedel a aj predpokladal, že od momentu, keď mu bude zrušené rozhodnutie o skončení služobného pomeru, nebude mu ďalej vyplácaný výsluhový dôchodok. Tento zákonný predpoklad bol naplnený a dňom zaradenia do výkonu služby žalobcovi zanikol nárok na vyplácanie dôchodku, nie však od 1.2.2008, pretože na takýto záver nie je opora vo vyššie citovanom ustanovení. To, že jeho služobný pomer zrušením rozhodnutia o skončení služobného pomeru trvá aj naďalej a že sa žalobcovi doplatil služobný plat, v žiadnom prípade automaticky neodôvodňuje záver, že aj k tomuto dňu, t.j. k 1.2.2008 mu zaniká nárok na už vyplatený výsluhový dôchodok. Žalobca má za to, že poberal výsluhový príspevok vo výške, ktorá mu bola priznaná právoplatným rozhodnutím Colného riaditeľstva a to až do momentu, kedy opäť nebol zaradený do výkonu štátnej služby, a preto neexistuje zákonný dôvod na to, aby žalobca bol povinný výsluhový dôchodok vrátiť. Opätovné zaradenie do služobného pomeru potom, čo bol so žalobcom nezákonne skončený služobný pomer, nie je dôvodom na vrátenie výsluhového dôchodku, ktorý bol vyplácaný žalobcovi na základe právoplatného rozhodnutia do dňa jeho zániku teda do dňa opätovného zaradenia do služobného pomeru, ak tento stav nezavinil žalobca. Dôvodom na vrátenie výsluhového dôchodku nie je ani tá skutočnosť, že žalobcovi bol doplatený služobný plat. Žalobca má za to, že rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím Colného riaditeľstva sú nezákonné, pretože nárok na vrátenie výsluhového dôchodku opiera žalovaný o právne predpisy, z ktorých takéto oprávnenia správnemu orgánu nie je možné vyvodiť, rovnako ako nie je možné z týchto právnych predpisov vyvodiť povinnosť žalobcu vrátiť už vyplatený výsluhový príspevok. Žalobca má za to, že žalovaný sa v rámci odvolacieho konania dôsledne nezaoberal ani námietkami žalobcu, ktoré sa týkali porušenia jeho procesných práv vyplývajúcich z § 33 správneho poriadku v spojení s ust. § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. Znamená to, že žalobcovi bolo odňaté právo na vyjadrenie sa k podkladom pre rozhodnutie ako aj právo predkladať dôkazy. Žalobca upozorňuje na skutočnosť, že konanie na prvom stupni nebolo začaté a napriek tomu bolo vydané rozhodnutie vo veci samej. V dôsledku takéhoto správania sa žalovaného bolo porušené ust. § 18 zákona o správnom konaní. Žalobca na základe vyššie uvedených skutočností žiada, aby krajský súd zrušil obe preskúmavané rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, tak rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie Colného riaditeľstva SR, odboru personálneho manažmentu, oddelenie sociálneho zabezpečenia. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré doručil súdu dňa 16.1.2012 uvádza k námietke žalobcu, ktorý výrok napadnutého rozhodnutia považuje za nepreskúmateľný a zmätočný, že z obsahu celého rozhodnutia č. MF/023967/2011-23 je zrejmé, že žalovaný zamietol odvolanie voči rozhodnutiu č. 21568/2011 zo dňa 1.7.2011 a uvedené rozhodnutie zároveň potvrdil. V uvedenom prípade sa jedná len o chybu v písaní, pričom v súvislosti s ust. § 47 ods. 6 správneho poriadku, správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu túto chybu opraví. Ďalej žalovaný uvádza, že argumentácia žalobcu vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia je účelová a zmätočná. Podľa ust. § 63 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. je zrejmé, že za čas trvania služobného pomeru, je vylúčené poberať výsluhový dôchodok. V súlade s ust. § 187 ods. 1 zákona č. 200/1998, ak sa rozhodnutie o skončení služobného pomeru zruší, služobný pomer colníka trvá a za čas neplatného skončenia služobného pomeru patrí colníkovi služobný príjem podľa § 79. Žalovaný uvádza, že žalobca nepreukázal, na základe ktorého zákonného ustanovenia vyplynul jeho nárok na ponechanie si vyplateného výsluhového dôchodku za čas trvania neplatného skončenia služobného pomeru, za ktorý mu súčasne bol doplatený služobný plat. Námietka týkajúca sa zaujatosti v konaní zo strany Colného riaditeľstva SR je neopodstatnená, nakoľko konanie prebiehalo v súlade s ust. § 81 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z., nakoľko orgánom príslušným na konanie vo veciach výsluhového zabezpečenia colníkov je Colné riaditeľstvo SR, odbor manažmentu a oddelenie sociálneho zabezpečenia. Žalovaný považuje preskúmavané rozhodnutie za zákonné, a preto navrhuje, aby krajský súd žalobu v celom rozsahu zamietol. III. O žalobe bolo rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 1S 225/2011-42 zo dňa 14.2.2013 tak, že súd žalobu zamietol. Žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením NSSR 7Sžo 24/2013 zo dňa 28.5.2014 tak, že NSSR rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.2.2013 č.k. 1S 225/2011-42 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z jeho odôvodenia vyplýva právny názor: „Krajský súd však pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného dôsledne nerešpektoval zásady obsahujúce požiadavku na spravodlivý súdny proces. Počtom strán rozsiahle odôvodnenie rozsudku podrobne obsahuje odôvodnenie podanej žaloby, vyjadrenie žalovaného. Následne krajský súd uviedol skutočnosti, ktoré mal súd za preukázané a bez bližšieho odôvodnenia a bez právnej argumentácie v žalobe namietanej rozhodnej skutočnosti týkajúcej sa vrátenia dávky výsluhového dôchodku podľa § 113 ods. 2 písm. g) bodu 2 zákona č. 328/2002 Z.z. sa stotožnil s právnym záverom žalovaného. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR rozsudok súdu prvého stupňa nie je v súlade s § 157 ods. 2 OSP, pretože je pre odvolací súd nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Krajský súd svoje zistenia presvedčivo neodôvodnil, pretože z odôvodnenia rozsudku nemožno zistiť, akými úvahami sa krajský súd riadil, lebo nezaujal právne stanovisko k namietanej vyššie uvedenej skutočnosti, ktorá podľa žalobcu spôsobila nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Nezaoberal sa skutočnosťou, či žalobcovi vznikla povinnosť vrátiť dávku vyplatenú neprávom s prihliadnutím na jeho zavinenie, ktoré však musí byť obsiahnuté v samotnom preskúmavanom rozhodnutí žalovaného. Musí teda skúmať a odôvodniť, či žalobca prijímal dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť, hoci vedel, alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neoprávnene alebo vo vyššej sume, ako patrila, teda musí vyriešiť otázku vplyvu konania o neplatnosti skončenia služobného pomeru žalobcu na jeho vedomosť o tom, že mu dávka nepatrí. Len po vyriešení tejto otázky môže súd prvého stupňa sám vo veci rozhodnúť“. IV. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že žalobu je potrebné s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP zamietnuť. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa ust. § 46 zákona o správnom konaní rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného č. MF/023967/2011-23 zo dňa 3.10.2011, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Colného riaditeľstva SR zn. 21568/2011-1462 o uložení povinnosti žalobcovi vrátiť vyplatenú sumu na výsluhovom dôchodku za obdobie od 1.2.2008 do 31.5.2011 vo výške XX.XXX,XX €. Z obsahu administratívneho spisu mal súd za preukázané, že rozhodnutím riaditeľa Colného úradu v Košiciach č. 46139/2009-5634/1977/Ker zo dňa 12.11.2009 bol žalobca uvoľnený zo služobného pomeru colníka podľa ust. § 182 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov dňom 31.1.2008. Rozhodnutím oddelenia sociálneho zabezpečenia, odboru personálneho manažmentu Colného riaditeľstva SR zn. 14550/2010-1462 zo dňa 30.3.2010 mu bol priznaný podľa § 38 ods. 1, § 39, § 58 a § 60 zákona č. 328/2002 Z.z. výsluhový dôchodok od 1.2.2008 vo výške X.XXX,- Sk. V zmysle zákona č. 328/2002 Z.z. bol výsluhový dôchodok rozhodnutím zn. 14575/2010-1462 zo dňa 30.3.2010 zvýšený od 1.7.2008 na sumu X.XXX,- Sk. Od 1.7.2009 bol výsluhový dôchodok rozhodnutím zn. 14584/2010-1462 zo dňa 30.3.2010 zvýšený na sumu XXX,XX € a od 1.7.2010 bol výsluhový dôchodok rozhodnutím č. 25716/2010 zo dňa 2.7.2010 zvýšený na sumu XXX,XX €. Výsluhový dôchodok bol žalobcovi vyplácaný do 31.5.2011. Dňa 1.6.2011 bolo oddeleniu sociálneho zabezpečenia, odboru personálneho manažmentu doručené oznámenie Colného úradu Košice 18515/2011-5637 zo dňa 27.5.2011, ktorým tento potvrdil, že žalobca bol dňom 21.5.2011 opätovne zaradený do štátnej služby vykonávanej v služobnom pomere. Tomuto rozhodnutiu predchádzal rozsudok NSSR č. 3Sžo 14/2011 zo dňa 3.5.2011, ktorý potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. 7S 13929/2010 zo dňa 19.1.2011, ktorým Krajský súd v Košiciach zrušil rozhodnutie č. 24160/2010-1214 zo dňa 19.7.2010 v spojení s rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Košice č. 46139/2009-5634/1977/Ker zo dňa 12.11.2009, ktorým bol žalobca uvoľnený zo služobného pomeru colníka dňom 31.1.2008. Následne Colné riaditeľstvo SR, Bratislava, odbor personálneho manažmentu, oddelenia sociálneho zabezpečenia rozhodnutím zo dňa 1.7.2011 č. 21568/2011-1462 uložil žalobcovi povinnosť podľa ust. § 113 ods. 2 písm. g) bod 2 zákona č. 328/2002 vrátiť vyplatenú sumu na výsluhovom dôchodku za obdobie od 1.2.2008 do 31.5.2011 spolu vo výške XX.XXX,XX €. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zo dňa 3.10.2011 č. MF/023967/2011-23 tak, že odvolanie bolo zamietnuté a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Colného riaditeľstva SR bolo potvrdené. Z odôvodnenia oboch rozhodnutí správnych orgánov vyplýva právny názor, ktorý vychádza z ust. § 187 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z.z., z ktorého vyplýva, že v prípade, ak sa rozhodnutie o skončení služobného pomeru zruší, služobný pomer colníka trvá. Za čas neplatného skončenia služobného pomeru patrí colníkovi služobný príjem podľa § 79 ods. 1 písm. a) - l) zákona č. 200/1998 Z.z., ktorý mu patril v čase pred neplatným skončením služobného pomeru. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. nárok na priznaný výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a ich výplatu zaniká dňom, ktorý predchádza dňu opätovného prijatia do štátnej služby vykonávanej v služobnom pomere, alebo do služobného pomeru, z ktorého vzniká nárok na výsluhový dôchodok a príspevok, výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok. Keďže na základe skutočnosti, že rozhodnutie riaditeľa Colného úradu v Košiciach č. 46139/2009-5634/1977/ Ker zo dňa 12.11.2009 bolo zrušené, služobný pomer, na základe ktorého vzniká nárok na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok trvá naďalej a za čas neplatného skončenia služobného pomeru patrí účastníkovi konania (žalobcovi) služobný plat. Nárok na výsluhový dôchodok mu zanikol 1.2.2008. V. Podľa ust. § 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom v čase vydania predmetného rozhodnutia, tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí: a) nemocenské zabezpečenie b) úrazové zabezpečenie c) výsluhové zabezpečenie d) služby sociálneho zabezpečenia Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície a colník, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 81 ods. 3 písm. a) citovaného ustanovenia, dávky výsluhového zabezpečenia priznáva, zvyšuje, znižuje, vypláca, zastavuje a odníma policajtovi a pozostalým po ňom útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva. Podľa ust. § 113 ods. 2 písm. g) citovaného ustanovenia poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia je povinný vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec, alebo nepatrila v poskytnutej sume, ak podľa bodu 2 prijímal dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť, hoci vedel, alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neoprávnene alebo vo vyššej sume, ako patrila. Podľa ust. § 63 ods. 1 nárok na priznaný výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a ich výplatu, zaniká dňom, ktorý predchádza dňu opätovného prijatia do štátnej služby, vykonávanej v služobnom pomere alebo do služobného pomeru, z ktorého vzniká nárok na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok, alebo dňu nástupu na výkon mimoriadnej služby. Podľa ust. § 79 ods. 1 písm. a), colníkovi v stálej štátnej službe za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí služobný príjem, ktorý tvoria tieto zložky: a) funkčný plat b) prídavok za výsluhu rokov c) hodnostný príplatok d) osobitný príplatok e) príplatok za riadenie f) príplatok za zastupovanie alebo za výkon dočasnej neobsadenej funkcie nadriadeného g) osobný príplatok h) príplatok za prípravu colníka - čakateľa i) príplatok za starostlivosť o prideleného služobného psa j) príplatok za starostlivosť a vedenie služobného motorového vozidla alebo motorového člna k) príplatok za nerovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni l) príplatok za štátnu službu v sťaženom zdraviu škodlivom pracovnom prostredí Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, služobný plat tvoria zložky služobného príjmu uvedené vo vyššie citovanom ustanovení ods. 1 písm. a) - l). Podľa ust. § 187 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z.z., ak sa rozhodnutie o skončení služobného pomeru zruší, služobný pomer colníka trvá. Za čas neplatného skončenia služobného pomeru patrí colníkovi služobný príjem podľa § 79 ods. 1 písm. a) - l), ktorý mu patril v čase pred neplatným skončením služobného pomeru. V danom prípade mal súd z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že žalovaný potvrdil rozhodnutie Colného riaditeľstva SR zn. 21568/2011-1462 o uložení povinnosti vrátiť žalobcovi vyplatenú sumu na výsluhovom dôchodku za obdobie od 1.2.2008 do 31.5.2011 vo výške XX.XXX,XX € z dôvodu, že žalobcov služobný pomer naďalej trval v nadväznosti na zrušenie rozhodnutia č. 24160/2010-1214 zo dňa 19.7.2007 ako aj rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Košice č. 46139/2009-5634/1977/Ker zo dňa 12.11.2009, ktorým bol žalobca podľa ust. § 182 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z.z. dňom 31.1.2008 uvoľnený zo služobného pomeru colníka. Z vyššie citovaného ustanovenia § 187 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z.z. vyplýva, že ak je rozhodnutie o skončení služobného pomeru zrušené, služobný pomer colníka trvá. Za čas neplatného skončenia služobného pomeru patrí colníkovi služobný príjem podľa § 79 ods. 1 písm. a) - l) zákona č. 200/1998 Z.z., ktorý mu patril v čase pred neplatným skončením služobného pomeru. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. nárok na priznaný výsluhový dôchodok a jeho výplatu zaniká dňom, ktorý predchádzal dňu opätovného prijatia do štátnej služby vykonávanej v služobnom pomere. Ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu v dôsledku rozhodnutia NSSR č. 3Sžo 14/2011 zo dňa 3.5.2011, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S 13929/2010-95 zo dňa 19.1.2011, ktorým Krajský súd v Košiciach zrušil rozhodnutie č. 24160/2010-1214 zo dňa 19.7.2007 ako aj rozhodnutie riaditeľa Colného úradu v Košiciach zo dňa 12.11.2009 č. 46139/2009-5634/1977/Ker, ktorým bol žalobca uvoľnený podľa ust. § 182 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z.z. zo služobného pomeru colníka, bol žalobca dňom 1.2.2008 opätovne zaradený do služobného pomeru colníka. Zároveň mu bol za obdobie od 1.2.2008 do 20.5.2011 vyplatený služobný príjem na základe právoplatného rozhodnutia riaditeľa Colného úradu Košice č. 19277/2011-5637/1229/Ker. Následne mu bola prvostupňovým rozhodnutím Colného riaditeľstva SR zo dňa 1.7.2011 č. 21568/2011-1462 v zmysle ust. § 113 ods. 2 písm. g) bod 2 uložená povinnosť vrátiť vyplatenú sumu výsluhového dôchodku vo výške XX.XXX,XX € za obdobie od 1.2.2008 do 31.5.2011. Žalobca v žalobe namietal, že predmetným rozhodnutím colné riaditeľstvo uložilo žalobcovi povinnosť vrátiť vyššiu sumu, ako mu titulom výsluhového dôchodku bolo vyplatené, nakoľko žalovanému bola uložená povinnosť vrátiť výsluhový dôchodok aj za jún a júl 2011. K tejto námietke súd uvádza, že nie je opodstatnená, nakoľko z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia je nesporné, že žalobcovi bola uložená povinnosť vrátiť na výsluhovom dôchodku sumu vyplatenú za obdobie od 1.2.2008 do 31.5.2011. K ďalšej námietke žalobcu, ktorou tento považuje výrok napadnutého rozhodnutia za nepreskúmateľný a zmätočný z dôvodu, že vo výroku druhostupňového rozhodnutia je omylom uvedené nesprávne číslo prvostupňového rozhodnutia, súd udáva, že skutočne vo výroku preskúmavaného rozhodnutia je omylom uvedené nesprávne číslo prvostupňového rozhodnutia, avšak v záhlaví tohto rozhodnutia ako aj v druhej vete výroku a z celého výroku odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia, je podľa názoru súdu dostatočne zrejmé, ktoré rozhodnutie bolo predmetom odvolacieho konania. Otázku nesprávneho uvedenia čísla vo výrokovej časti rozhodnutia v prvej vete (pred slovom zamieta), považoval súd za chybu v písaní, ktorú je potrebné odstrániť podľa § 47 ods. 6 správneho poriadku. S poukazom na ust. § 250i ods. 3 však súd považoval túto chybu v písaní za vadu, ktorá nemá vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Krajský súd v Bratislave dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov a konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona. Súd konštatoval, že z vyššie citovaného ustanovenia § 187 ods. 1 zákona č. 200/1998 Zb. nesporne vyplýva, že ak sa rozhodnutie o skončení služobného pomeru zruší, služobný pomer colníka trvá a za čas neplatného skončenia služobného pomeru patrí colníkovi služobný príjem podľa ust. § 79 ods. 1 písm. a) - l), ktorý mu patril v čase pred neplatným skončením služobného pomeru. Žalobcovi za čas trvania neplatného skončenia služobného pomeru bol doplatený služobný plat, v dôsledku čoho mu podľa ust. § 63 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. zanikol právny nárok na výplatu výsluhového dôchodku. Zánik nároku na priznaný výsluhový dôchodok ku dňu, ktorý predchádza dňu opätovného prijatia do služobného pomeru, z ktorého tento nárok vzniká, logicky vylučuje možnosť poberania výsluhového dôchodku aj za čas trvania služobného pomeru tak, ako to bolo v prípade žalobcu. Podľa názoru súdu z vyššie citovaného ust. § 63 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. je dostatočne zrejmé, že za čas trvania služobného pomeru, je vylúčené poberať výsluhový dôchodok. K otázke výkladu ust. § 113 ods. 2 písm. g) citovaného zákona, že žalobca vedel, resp. musel z okolností predpokladať, že predmetná dávka sociálneho zabezpečenia sa vyplatila nesprávne alebo vo vyššej sume, ako patrila, súd udáva, že žalobca poberal výsluhový dôchodok podľa ust. § 38 zákona č. 328/2002 Z.z., nakoľko mu skončil služobný pomer. Poberal ho vo výške, ktorá mu bola určená rozhodnutím žalovaného. Na základe skutočnosti, že rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Košice č. 46139/2009-5634/1977/Ker zo dňa 12.11.2009 bolo zrušené, služobný pomer, na základe ktorého vznikol nárok na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok, trvá naďalej a za čas neplatného skončenia služobného pomeru patrí účastníkovi konania služobný plat. Nárok na výsluhový dôchodok zanikol dňom 1.2.2008. Vzhľadom k tomu bol žalobca dňom 1.2.2008 zaradený do služobného pomeru colníka, pričom za obdobie od 1.2.2008 do 20.5.2011 mu bol vyplatený služobný príjem. Žalobca musel vedieť, resp. z okolností predpokladať, že zrušením rozhodnutia o jeho prepustení zo služobného pomeru colníka, jeho služobný pomer bude naďalej trvať a že za čas neplatného skončenia služobného pomeru, mu bude patriť služobný plat a že nárok na priznaný výsluhový dôchodok mu zanikne. Je logické, že výsluhový dôchodok za obdobie od 1.2.2008 do 31.5.2011, ktorý prijal, mu nepatrí z dôvodu, že za toto obdobie mu bol vyplatený služobný príjem. Poberanie výsluhového dôchodku ako aj služobného platu súčasne, vylučuje ust. § 63 ods. 1 zákona č. 328/2002 tak, ako už bolo uvedené vyššie. Skutočnosť, že žalobca z okolností musel predpokladať, že predmetný výsluhový dôchodok mu je vyplácaný neoprávnene, vyplýva aj z tej skutočnosti, že na základe žaloby, ktorú žalobca podal, prebiehalo konanie o neplatnom zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru žalobcu, ktoré bolo skončené právoplatne na základe rozsudku NSSR č. 3Sžo 21/2012 zo dňa 3.7.2012, ktorý potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. 6S 6/2011 zo dňa 19.1.2012, ktorým Krajský súd v Košiciach zrušil rozhodnutie č. 38552/2010-1214 zo dňa 12.11.2010 ako aj rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Michalovce č. R 341/2010-5334 zo dňa 16.9.2010 vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru. Ďalšou skutočnosťou, z ktorej musel žalobca túto okolnosť predpokladať, bol aj list žalovaného zo dňa 28.8.2012, ktorým mu žalovaný oznámil, že začína správne konanie vo veci o povinnosť vrátiť vyplatenú sumu na výsluhovom dôchodku. Súd konštatoval, že žalobca ako vysokoškolsky vzdelaný človek služobne zaradený vo funkcii colník, podľa názoru súdu musel vedieť, alebo z vyššie uvedených okolností predpokladať, že zrušením rozhodnutia (ktorého nezákonnosť sám žalobou napadol) o jeho prepustení zo služobného pomeru colníka, jeho služobný pomer bude naďalej trvať a že za čas neplatného skončenia služobného pomeru, sa mu vráti služobný plat a že nárok na priznaný výsluhový dôchodok mu nevznikne, resp. vyplatený zanikne. Krajský súd v Bratislave opätovne dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov a konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je v súlade so zákonom, a preto s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.