Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/267/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011202002 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1011202002.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: M. V. - V., so sídlom O. 3, G. Y., L.: XXXXXXXX, zastúpený: JUDr. Peter Pandy, advokát, AK L. Kossutha 99, 077 01 Kráľovský Chlmec, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbova 2, P.O.Box 52, 837 52 Bratislava 37, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S05040/2011 zo dňa 26.09.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. S05040/2011 zo dňa 26.09.2011 a rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva SR č. Z61236/2010 zo dňa 15.03.2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 294,82 eur, k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.12.2011 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. S05040/2011 zo dňa 26.09.2011 a rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva SR č. Z61236/2010 zo dňa 15.03.2011, ktorým bola žalobcovi za porušenie povinností uvedených v § 3 ods. 1 a v § 6 ods. 1 zák. č. 140/1998 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach v znení neskorších predpisov (ďalej iba zák. č. 140/1998 Z.z.), uložená pokuta podľa § 67 ods. 10 pokuta vo výške 3000,- eur. Žalobca uvádza, že prvostupňový správny orgán začal voči žalobcovi správne konanie dňa 10.12.2010 oznámením o začatí správneho konania č. Z61236/2010-OF na základe oznámenia spoločnosti Union zdravotná poisťovňa, a.s. pod č. 5-KURZC/2009 zo dňa 26.10.2010, v ktorom táto spoločnosť informovala prvostupňový správny orgán o zisteniach kontroly vykonanej u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti Z.Z. HARMÓNIA, s.r.o., ktoré indikovali dôvodné podozrenie z nedovoleného zaobchádzania s liekmi a zdravotníckymi pomôckami žalobcom. Žalobca k oznámeniu o začatí správneho konania podal vyjadrenie listom zo dňa 22.12.2010. Prvostupňový správny orgán rozhodol o porušení povinností uvedených v § 3 ods. 1 a v § 6 ods. 1 zák. č. 140/1998 Z.z. a uložil mu podľa § 67 ods. 10 pokutu v sume 3000,- eur. Žalobca proti prvostupňovému rozhodnutiu podal rozklad, ktorý však rozhodnutím žalovaného bol zamietnutý a bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Žalobca namieta rozpor napadnutého rozhodnutia o rozklade, prvostupňového rozhodnutia a postupu správneho orgánu so zák. č. 140/1998 Z.z. a so Správnym poriadkom. Prvostupňový správny orgán rozhodol o uložení pokuty podľa § 67 ods. 10 zák. č. 140/1998 Z.z. za to, že na základe uzavretých zmlúv o dielo dodával poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti Z.Z. HARMÓNIA s.r.o. lieky bez povolenia a nedovolene zaobchádzal s liekmi, čím porušil ust. § 3 ods. 1 a § 6 ods. 1 zák. č. 140/1998 Z.z.. Žalovaný začal správne konanie voči žalobcovi ex offo. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí uvádza, že žalobca listom zo dňa 22.12.2010 namietal, že žiadnu zmluvu o dielo uvádzanú v oznámení o začatí správneho konania neeviduje, žiadne lieky a zdravotné pomôcky pre Z.Z. HARMÓNIA s.r.o. nikdy nezakúpil ani nedodal; zmluva nebola realizovaná z dôvodu, že ju zmluvné strany považovali za právne irelevantnú; ďalej žalobca predložil čestné prehlásenie podľa ktorého vzhľadom na zmenené legislatívne podmienky pôvodne uzavreté zmluvy o dielo neboli realizované, lebo ich zmluvné strany považovali za právne irelevantné. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí posúdil predložené doklady tak, že predložené čestné prehlásenie je účelové a povinný vzhľadom na absenciu oprávnenia na zaobchádzanie s liekmi a zdravotníckymi pomôckami, porušil ust. § 3 ods. 1 zák. č. 140/1998 Z.z., podľa ktorého fyzické a právnické osoby môžu zaobchádzať s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami na základe povolenia. Žalobca v rozklade proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu uviedol, že prvostupňové správne rozhodnutie vychádzalo z nesprávne a neobjektívne zisteného skutkového stavu, pretože vychádzalo iba z tvrdení potenciálne poškodenej strany v trestnom konaní - poisťovne. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že vykonal šetrenie porovnaním tohto prehlásenia a s výpoveďou M. V. ako svedka pred policajným orgánom dňa 04.08.2010 a vyhodnotil čestné prehlásenie ako účelové. Tiež podľa uzavretých zmlúv o dielo a dodacích listov zo Z.Z. HARMÓNIA s.r.o. založených v spise jednoznačne a nespochybniteľne vyplýva, že žalobca plnil dohodnutý predmet týchto zmlúv a to minimálne v období od 03.04.2008 do 05.01.2009 a to tak, že tejto spoločnosti dodával lieky. Žalobca uvádza k tomuto tvrdeniu žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že došlo k uzavretiu zmlúv táto skutočnosť nebola žalobcom popretá, avšak žalovaný účelovo vyhodnotil túto skutočnosť a žiadnym spôsobom sa nevysporiada s ďalšími skutočnosťami, ktoré sa týkajú predmetných zmlúv, a na ktoré poukázal žalobca aj v predmetnej zápisnici, aj vo vyjadrení pre správny orgán. Ide o skutočnosť, z akého dôvodu boli uzavreté zmluvy, či dochádzalo na ich základe k plneniu žalobcom, k akému plneniu dochádzalo, ako ani so skutočnosťou, že zmluvné strany považovali predmetné zmluvy vzhľadom na zmenené legislatívne podmienky za právne irelevantné a z toho dôvodu ani nedošlo k ich realizácii. Žalobca ďalej uvádza, že prvostupňový správny orgán v oznámení o začatí správneho konania neoznámil žalobcovi na základe akých skutočností má byť pokuta uložená, čím žalobcovi neumožnil vyjadriť sa k prejednávanej veci v správnom konaní a tým postupoval v rozpore s § 3 ods. 2 Správneho poriadku. S touto námietkou sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal. Tiež sa riadnym spôsobom nevysporiadal s predloženým čestným prehlásením. Žalobca uvádza, že čestné prehlásenie zhodnotil len prvostupňový správny orgán bez ďalšieho zisťovania za účelové. Žalobca tiež v rozklade poukázal za skutočnosť, že sa nedopustil spáchania správneho deliktu, nákup liekov realizoval iba formálne ako fyzická osoba ( nie ako podnikateľ) na základe žiadanky, ktorú vystavila obchodná spoločnosť Z.Z. HARMÓNIA s.r.o., teda nákup liekov realizovala táto obchodná spoločnosť. Nákup liekov na základe žiadanky vystavenej touto spoločnosťou, ktorá mala právo zabezpečovať lieky, nemožno zakladať jeho protiprávne konanie. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal tým, že v čase dodávky liekov žalobca nedisponoval žiadnym právoplatným povolením Ministerstva zdravotníctva SR na zaobchádzanie s liekmi a zdravotníckymi pomôckami. Rozkladová komisia sa preto plne stotožnila s právnymi závermi prvostupňového správneho orgánu, ktorý za porušenie § 3 ods. 1 a § 6 ods. 1 zák. č. 140/1998 Z.z., uložil žalobcovi pokutu vo výške 3000,- eur. Tvrdenie, že žalobca nemal vedomosť o pôvodne nadobudnutých liekoch, ktoré považoval správny orgán za jednoznačne a nespochybniteľne preukázané, je výsledkom neúplného a neobjektívne zisteného skutkového stavu veci. Správny orgán pri hodnotení tejto skutočnosti vychádzal zo zápisnice o výsluchu svedka, v ktorej žalobca na otázku vyšetrovateľa odpovedal “... na základe zmlúv o dielo dodával O.. N. lieky, zdravotnícky materiál a testovací materiál od nejakej distribučnej spoločnosti„. Ak žalobca zabezpečoval lieky od distribučnej spoločnosti, tak len na základe objednávky, ktorú vystavila obchodná spoločnosť Z.Z. HARMÓNIA s.r.o., ktorá mala povolenie. Lieky mohli byť zabezpečené len od takej distribučnej spoločnosti, ktorá má povolenie na zaobchádzanie s liekmi, pričom žalobca nemusel vedieť, o ktorú distribučnú spoločnosť sa jedná, ak vybavením legálnej objednávky poveril niekoho iného, čo nie je zakázané. Tieto skutočnosti neboli predmetom zisťovania ani v trestnom a ani v správnom konaní. Žalobca ďalej uvádza, že predmetom zmluvy malo byť iba zabezpečenie liekov a nie ich uschovávanie, teda žalobca nemal dôvod riešiť otázku zabezpečenia správneho uschovávania liekov. V prípade, že by správne orgány riadne a objektívne zistili skutkový stav veci, zistili by, že žalobca nemohol vzhľadom na uvedené dopustiť sa porušenia spočívajúceho v nemožnosti zabezpečenia správneho uschovávania liekov vzhľadom na iné skutočnosti realizované žalobcom. Žalobca uvádza, že správne orgány nepostupovali pred vydaním rozhodnutia v súlade so zákonom, neobjektívne zistili skutkový stav veci, neumožnili sa mu vyjadriť v správnom konaní k prejednávanej veci a osvojili si len tvrdenie potencionálne poškodenej strany. Ako podklad pre vydanie rozhodnutia použili dôkaz získaný nezákonným spôsobom, pretože sa jedná o neukončenú trestnú vec. Jednostranne vyhodnotili dôkazy a to iba v neprospech žalobcu bez ďalšieho zisťovania vyhodnotili tvrdenie žalobcu v čestnom prehlásení ako účelové. Žalobca uvádza, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a neobsahuje ani presnú špecifikáciu povinného. Ďalej žalobca uvádza, že došlo k vydaniu rozhodnutí oboch správnych orgánov v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. Z61227/2010 zo dňa 15.03.2011 uložil žalobcovi podľa § 67 ods. 10 zák. č. 140/1998 Zb. pokutu vo výške 3000,- eur za porušenie povinností uvedených v § 3 ods. 1 a § 6 ods. 1 zák. č. 140/1998 Z.z.. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že správny orgán neuviedol na základe akých skutočností má byť pokuta uložená. V oznámení o začatí správneho konania zo dňa 10.12.2010 jasne správny orgán uviedol, že začína správne konanie vo veci uloženia pokuty a uviedol skutočnosti na základe ktorých začalo správne konanie. Správny orgán začal konanie ex offo na základe podnetu Union zdravotná poisťovňa, a.s. - list č. 5-KURZC/2009 zo dňa 26.10.2010, čo je plne v súlade s § 18 ods. 1 Správneho poriadku. Prvostupňový správny orgán pri ukladaní pokuty vychádzal zo zisteného skutkového stavu, najmä z oznámenia Union zdravotná poisťovňa, a.s. pod č. 5-KURZC/2009 zo dňa 26.10.2010, v ktorom bolo ministerstvo informované o zisteniach z kontroly vykonanej u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti Z.Z. HARMÓNIA, s.r.o. a bolo zistené nedovolené zaobchádzanie s liekmi a zdravotníckymi pomôckami žalobcom. Vo vyjadrení o začatí konania zo dňa 22.12.2010 a v čestnom prehlásení žalobca však nenamieta, že mu nie je známe na základe akých skutočností sa začalo konanie vo veci uloženia pokuty a práve tie skutočnosti uvádza (zmluvy o dielo, dodacie listy, zistenie porušenia § 67 ods. 10).Čo sa týka účelovosti čestného prehlásenia žalobcu táto je v napadnutom rozhodnutí žalovaného konštatovaná vzhľadom na obsah výpovede žalobcu ako svedka pred policajným orgánom dňa 04.08.2010 a zároveň poukazuje na ustanovenie § 39 Správneho poriadku. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu o protiprávnom získaní dôkazu, konkrétne kópie zápisnice výsluchu svedka zo dňa 04.08.2010. V tejto časti vyjadrenia k žalobe žalovaný poukazuje na ustanovenie § 129 ods. 2 O.s.p.. Žalovaný k námietke žalobcu, že sa nevysporiadal v rozhodnutí z akého dôvodu boli zmluvy uzavreté, či dochádzalo na ich základe k plneniu žalobcom, k akému planeniu dochádzalo, ani ako so skutočnosťou, že zmluvné strany považovali predmetné zmluvy vzhľadom na zmenené legislatívne podmienky za právne irelevantné a z toho dôvodu ani nedošlo k ich realizácii uvádza, že bolo jasne preukázané z podaného oznámenia poisťovne, vyjadrenia žalobcu k oznámeniu o začatí konania a kópie zápisnice z výsluchu svedka a kópií zmlúv a dodacích listov, že žalobcom boli podpísané 4 zmluvy o dielo, ako aj dodacie listy k týmto zmluvám so zhotoviteľom Z.Z. HARÓNIA, s.r.o. a dochádzalo k ich plneniu. Žalovaný uvádza, že nie je jeho povinnosťou skúmať dôvod uzavretia zmlúv o dielo ale predmetom správneho konania o uložení pokuty je plnenie zo zmlúv, ktoré naplnilo znaky správneho deliktu. Žalobca v priebehu správneho konania nepreukázal, že mal vydané povolenie na zaobchádzanie s liekmi a je priestorovo a materiálne vybavený na zaobchádzanie s liekmi. Zákon o lieku jasne vyžaduje povolenie, žiadne výnimky nepripúšťa. Podľa výpisu zo živnostenského registra je žalobca zapísaný v živnostenskom registri a z predmetu podnikania uvedenom vo výpise vyplýva že žalobca nemal v predmete podnikania oprávnenie zaobchádzať s liekmi a zdravotníckymi pomôckami, tieto distribuovať a dodávať. Vzhľadom na uvedené prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s § 3 ods. 1 a § 6 ods. 1 zák. č. 140/1998 Z.z. a vydal prvostupňové správne rozhodnutie, ktorým uložil žalobcovi pokutu vo výške 3000,- eur podľa § 67 ods. 10 zák. č. 140/1998 Z.z.. Na základe návrhu rozkladovej komisie vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie, ktorým rozklad žalobcu zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil, nakoľko sa v celom rozsahu stotožnil s právnymi závermi prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný uvádza, že postupoval pri hodnotení dôkazov v súlade s § 34 ods. 4 a 5 Správneho poriadku a jednoznačne a nespochybniteľne vyplýva z celého spisového materiálu, že žalobca plnil dohodnutý predmet zmlúv o dielo uzavretých medzi Z.Z. HARMÓNIA s.r.o. a žalobcom a to minimálne v období od 03.04.2008 do 05.01.2009 a dodával lieky. V čase dodávok liekov žalobca nedisponoval žiadnym právoplatným povolením Ministerstva zdravotníctva SR na zaobchádzanie s liekmi a zdravotníckymi pomôckami. Vzhľadom na absenciu povolenia porušil žalobca ust. § 3 ods. 1 a § 6 ods. 1 zák. č. 140/1998 Z.z., podľa ktorého fyzické a právnické osoby môžu zaobchádzať s liekmi a zdravotníckymi pomôckami len na základe povolenia. Čo sa týka výšky uloženej pokuty žalobcovi, žalovaný má za to, že pri stanovení výšky postupoval prvostupňový správny orgán podľa § 67 ods. 13 zák. č. 140/1998 Z.z. a pri ukladaní prihliadal najmä na ohrozenie zdravia ľudí alebo zvierat, na závažnosť a následky protiprávneho konania a túto uložil v hornej hranici zákonnom stanovenej výšky. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval, že prvostupňový správny orgán pri stanovovaní výšky pokuty prihliadal najmä aj na skutočnosť, že žalobca nemal vedomosť o pôvode nadobudnutých liekov, ktoré dodával poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti a s tým spojené vysoké riziko možného poškodenia zdravia osôb, ktorým sa tieto lieky následne podávali, tiež na nemožnosť zabezpečenia správneho uschovávania liekov vzhľadom na iné činnosti realizované žalobcom na základe živnostenského opatrenia, ako aj na dobu, po ktorú túto činnosť realizoval (cca 1 rok). Vzhľadom na uvedené žalovaný uvádza, že postupoval v súlade so zák. č. 140/1998 Z.z. a Správnym poriadkom a preto žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd miestne a vecne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe s poukazom na ust. § 249 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie oboch správnych orgánov je potrebné zrušiť v súlade s § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p., pre jeho nepreskúmateľnosť vo výrokovej časti rozhodnutia. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.). Konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy znamená nezriedka zásah do práv a oprávnených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Správne súdnictvo poskytuje súdnu ochranu pred nezákonným rozhodnutím a postupom orgánu verejnej správy. Možnosť súdnej kontroly štátnej moci je nedeliteľným atribútom právneho demokratického štátu. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Preskúmavanie rozhodnutí v správnom súdnictve je založené jednak na kontrole verejnej správy v tomto smere, či táto neprekračuje zverené právomoci a tiež či poskytuje ochranu subjektívnych práv osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva by mala byť ochrana verejných subjektívnych práv a jeho cieľom predovšetkým ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom potom aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je založené na myšlienke súdnej kontroly výkonnej moci štátu v jej styku s jednotlivcom (fyzickou osobou alebo právnickou osobou) a je spojené s ochranou verejných subjektívnych práv. Subjektívne právo možno charakterizovať ako právo osôb vyplývajúce z právnych noriem, pričom ich možno rozdeliť na práva verejné a súkromné. Verejné subjektívne práva sú práva vyplývajúce z noriem verejného objektívneho práva, ktoré smerujú v realizácii obsahu zákona vo sfére verejno-mocenských právomocí. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Predpokladom postupu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je, aby pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.). Rovnako tak treba mať na zreteli všeobecné právne princípy správneho konania aplikovateľné bez ohľadu na možné limitujúce zákonné ustanovenia v osobitných predpisoch ako aj základné princípy obsiahnuté v mnohých odporúčaniach prijatých na pôde Rady Európy (napr. Rezolúcia Výboru ministrov č. (77)31 o ochrane jednotlivca v súvislostiach s rozhodnutiami správnych orgánov či Odporúčanie výboru ministrov č. (2007)7 o dobrej verejne správe), ktorými Rada Európy prezentuje hodnotový základ spoločný členským krajinám Rady Európy, vychádzajúci z rešpektu k ľudským právam a slobodám v oblasti rozhodovania orgánu verejnej správy. S poukazom na hore uvedené ustanovenia je potrebné uviesť, že je daná právomoc súdu na preskúmanie žalobou oboch napadnutých rozhodnutí správnych orgánov, pretože nimi bol žalobca ukrátený na svojich právach. Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že dňa 10.12.2010 Ministerstvo zdravotníctva SR doručilo dňa 20.12.2010 žalobcovi oznámenie o začatí správneho konania, v ktorom uviedlo, že v súlade s § 58 ods. 1 a písm. a/ a § 60 ods. 1 písm. c/ zák. č. 140/1998 Z.z. začalo správne konanie proti žalobcovi vo veci uloženia pokuty podľa § 67 ods. 10 zák. č. 140/1998 Z.z. až do výšky 16.596,- eur na základe zistení zameraných na dodržiavanie ustanovení tohto zákona. Ďalej uviedlo, že na základe oznámenia Union zdravotná poisťovňa zo dňa 26.10.2010 č. 5-KURPZC/2009 bolo zistené porušenie § 67 ods. 10 zák. č. 140/1998 Z.z., keď žalobca dňa 03.04.2008 na základe Dodacieho listu k Zmluve o dielo č.1001-2008/OPPL-8682/2007-Oj podľa §262 a § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, dňa 03.07.2008 na základe Dodacieho listu k Zmluve o dielo 0702-2008/OPPL-8682/2007-Oj podľa § 262 a § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, dňa 03.10.2008 na základe Dodacieho listu k Zmluve o dielo1003-2008/ OPPL-8682/2007-Oj podľa § 262 a § 536 a nasl. Obchodného zákonníka , dňa 05.01.2009 na základe dodacieho listu k Zmluve o dielo 1004-200//OPPL-8682/2007-Oj podľa § 262 a§ 536 a nasl. Obchodného zákonníka, dodával lieky a zdravotnícke pomôcky bez povolenia Z.Z. Harmónia, spol. S r.o. so sídlom Čopská 157, 076 43 Čierna nad Tisou zastúpenej O.. M. N.. V zmysle § 33 správneho poriadku má žalobca možnosť, ako účastník konania pred vydaním rozhodnutia, vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a ich doplnenie a to v lehote do 5 dní od doručenia oznámenia o začatí správneho konania. V administratívnom spise sú založené Zmluvy o dielo č. 1004-2008/OPPL-8682/2007-Oj zo dňa 01.10.2008 a dodací list zo dňa 05.01.2009; č.1003-2008/OPPL-8682/2007-Oj zo dňa 01.07.2008 a dodací list zo dňa 03.10.2008; č. 0702-2008/OPPL-8682/2007-Oj zo dňa 01.04.2008 a dodací list zo dňa 03.07.2008; č. 1001-2008/OPPL-8682/2007-Oj zo dňa 03.01.2008 a dodací list zo dňa 03.04.2008. Tieto zmluvy boli uzavreté medzi objednávateľom V. - M. V., so sídlom G. Y., O. 3, L.: XXXXXXXX a zhotoviteľom Z.Z. HARMONIA, s.r.o. so sídlom Čopská 157, Čierna, 07643. V spise založený protokol o kontrole č. 2009100554 zo dňa 17.06.2009, ktorú kontrolu vykonala Union zdravotná poisťovňa, a.s. v spoločnosti Z.Z. HARMÓNIA s.r.o., ktorého súčasťou je aj príloha č. 1 a č. 2 protokolu č. 2009100554; fotokópia zápisnice o výsluchu svedka - žalobcu zo dňa 04.08.2010; vyjadrenie žalobcu vo veci oznámenia o začatí správneho konania zo dňa 10.12.2010; čestné vyhlásenie žalobcu a spoločnosti Z.Z. HARMÓNIA, s.r.o. zo dňa 20.12.2010. Dňa 15.03.2011 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie č. Z61236/2010, ktorým rozhodol tak, že: Povinnému, M. V. - V., ukladá podľa § 67 ods. 10 zákona o liekoch pokutu vo výške 3000,00 eur (slovom tritisíc EUR) za to, že na základe uzatvorených zmlúv o dielo dodával poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti Z.Z. HARMONIA, s.r.o lieky bez povolenia a nedovolene zaobchádzal s liekmi, čím porušil ustanovenie § 3 ods. 1 a § 6 ods. 1 zákona o liekoch. M. V. -V. je povinný uhradiť pokutu na účet Ministerstva zdravotníctva SR vedený v Štátnej pokladnici, číslo účtu: 7000150019/8180 v lehote do 10 dní od právoplatnosti a vykonateľnosti tohto rozhodnutia. Proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, ktorý bol doručený žalovanému dňa 26.04.2011. Dňa 26.09.2011 bolo vydané rozhodnutie č. S05040/2011, ktorým žalovaný rozhodol tak, že: Podľa § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní rozklad účastníka konania M. V. - V., so sídlom O. 3, XXX XX G. Y., L.: XXXXXXXX zamietam a rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky číslo: Z61236/2010 zo dňa 15.03.2011 potvrdzujem. Rozhodnutie žalovaného prevzal právny zástupca žalobcu dňa 25.10.2011. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci z uvedeným ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia než ustanovuje osobitný predpis. Ako vyplýva z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pri administratívnom trestaní je potrebné dodržiavať základné zásady správneho konania a to tak, aby rozhodnutia v administratívnom trestaní (v trestnom postihu) rešpektovali a odrážali základné zásady správneho konania, aby rozhodnutia mohli byť preskúmateľné súdom. Súd konštatuje, že rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu bolo potrebné zrušiť pre jeho nepreskúmateľnosť vo výrokovej časti rozhodnutia, keďže v prvostupňovom správnom rozhodnutí (jeho výroku) absentuje špecifikácia správneho deliktu (priestupku), ktorého sa mal žalobca dopustiť, ak by tento nemohol byť zameniteľný s iným konaním, alebo porušením povinnosti, žalovaný v napadnutom rozhodnutí túto vadu neodstránil. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne rozhodnutia o uložení pokuty v zmysle § 67 ods. 10 zák. č. 140/1998 Z.z. je nevyhnutné, aby správny orgán vymedzil presne za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý, to je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zameniteľný s iným skutkom. Táto miera podrobností je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania, a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutia jednoznačne určí, čo ho sa porušovateľ (páchateľ) dopustil a v čom spáchané konanie žalobcu uvedené v odôvodnení rozhodnutia spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníka konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké oprávnenie, či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou a výrok rozhodnutia musí preto obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti vo výroku svojho rozhodnutia, poruší základné zásady administratívneho trestania. Z výroku preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného, nebolo možné zistiť, kedy bol uvedený skutok žalobcom spáchaný, čo malo tiež za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu. Podľa § 250j ods. 7 O.s.p., správne orgány sú viazané právnym názorom súdu. Vzhľadom na uvedené súdu konštatuje, že v ďalšom konaní úlohou správnych orgánov bude, aby vyššie vytknuté vady vo svojom ďalšom konaní odstránili. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi, k rukám právneho zástupcu žalobcu, náhradu trovy konania predstavujúce zaplatený súdny poplatok (č.l. 55) vo výške 33,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia v členení: 1/ prevzatie a príprava právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom § 14 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. (16.11.2011) vo výške 123,50 eur; 2/ písomné podanie na súd § 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. (16.12.2011) vo výške 123,50 eur; 2 x režijný paušál § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. á 7,41 eur. Náhrada trov konania celkove predstavuje čiastku 294,82 eur. Súd v ostatnom uplatnenú výšku náhrady trov konania nepriznal, nakoľko právny zástupca žalobcu nepreukázal, že je platiteľom DPH. Súd dáva do pozornosti právnemu zástupcovi žalobcu, že nie je mu možné priznať inú náhradu trov konania ako náhradu trov konania spojenú so súdnym konaním. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.