Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/193/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011895813 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1011895813.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: U. G., K. C. Č.. X, K., zastúpeného JUDr. Štefanom Ábelovským, advokátom so sídlom Šoltésova 2, Bratislava, proti odporcovi: K. M., K. T.. K. Č.. X, K., zastúpenému JUDr. Daliborom Kiselicom, advokátom so sídlom Nám. M. Benku 12, Bratislava, o zaplatenie 2.953,16 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 08. marca 2011, č. k. 4C/193/2002-317 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.153,85 Eur s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 27. 03. 1999 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie o náhrade trov konania si s odkazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. vymienil po právoplatnosti rozhodnutia. Navrhovateľ podaný návrh odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania bola dňa 16. 07. 1997 uzatvorená zmluva o vykonaní stavebných prác - rekonštrukcie bytu a odsúhlasený rozsah prác a predpokladaná cena, pričom odporca poskytol navrhovateľovi zálohu vo výške 1.327,76 Eur (40.000,- Sk). Po dokončení stavebných prác vystavil navrhovateľ odporcovi dňa 14. 11. 1997 faktúru č. 97/42 na sumu 3.617,04 Eur (108.967,- Sk), splatnú dňa 30. 11. 1997. Odporca odmietol vystavenú - 2 - faktúru uhradiť a až následne bol medzi účastníkmi konania dohodnutý splátkový kalendár, podľa ktorého odporca začal fakturovanú sumu splácať mesačnými splátkami vo výške 132,78 Eur (4.000,- Sk), v mesiacoch august 1998, október 1998, január 1999 a marec 1999, čím navrhovateľovi uhradil spolu 663,88 Eur (20.000,- Sk). Zvyšok vyfakturovanej sumy odporca navrhovateľovi neuhradil. Odporca s návrhom nesúhlasil a vo vyjadrení k návrhu uviedol, že v marci 1997 uzavrel s navrhovateľom ústnu zmluvu na výkon konkrétnych rekonštrukčných prác v byte, pričom sa dohodli na pevnej cene vo výške 1.991,64 Eur (60.000,- Sk) s tým, že všetky práce budú navrhovateľom ukončené do 31. 05. 1997. Na základe ústnej dohody poskytol odporca navrhovateľovi zálohu v sume 1.327,76 Eur (40.000,- Sk). Odporca počas vykonávania rekonštrukčných prác zistil, že navrhovateľ vystupoval len ako sprostredkovateľ, počas rekonštrukcie sa v byte neobjavil, práce neriadil a ani nekontroloval ich kvalitu a termín ukončenia a v podstate ani nevie, kedy boli práce ukončené, a aké škody boli v byte spôsobené. Podľa odporcu práce ani neboli do dnešného dňa odovzdané. Odporca sa spolu s manželkou do bytu nasťahovali 16. 07. 1997. Navrhovateľom mu nebola predložená a doručená žiadna faktúra, rovnako ani súpis vykonaných prác, ktorý obdržal až od právneho zástupcu navrhovateľa, ako prílohu listu zo dňa 08. 09. 2000. Odporca listami zo dňa 18. 09. 2000 a 02. 10. 2000 upozornil navrhovateľa na neopodstatnenosť jeho požiadaviek. Na vlastné náklady odporca musel v byte odstrániť škody, ktoré mu spôsobili pracovníci sprostredkovaní navrhovateľom. Doplnil tiež, že od 07. 07. 1997 ho navrhovateľ nekontaktoval a nikdy od neho nežiadal doplatok. Prvostupňový súd o veci meritórne rozhodol rozsudkom zo dňa 02. júna 2008, ktorým návrh zamietol s odôvodnením, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno. Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením zo dňa 08. decembra 2009, č. k. 5Co/262/2008-259 zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa v ďalšom konaní uložil povinnosť opätovne vykonať, resp. doplniť dokazovanie za účelom preukázania tvrdení navrhovateľa a odporcu, a to predovšetkým svedeckými výpoveďami a listinnými dôkazmi. Po doplnenom dokazovaní prvostupňový súd s poukazom na ust. § 631, § 652 ods. 1 O.z. dospel k záveru o dôvodnosti podaného návrhu. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zmluva o oprave a úprave veci nevyžaduje pre platnosť písomnú formu. Jej podstatnými náležitosťami sú dohoda o predmete opravy, úpravy veci (t. j. dohoda o tom, aké opravy a úpravy a čoho sa majú vykonať), dohoda o odplatnosti opravy, úpravy veci. Cena opravy (úpravy) veci nemusí byť dohodnutá, stačí ak došlo k dohode o tom, že oprava bude odplatná. - 3 - Z podaného návrhu a vyjadrenia odporcu považoval súd za nesporné, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená ústna dohoda o vykonaní rekonštrukčných prác (t. j. oprava, úprava) v byte odporcu, po obhliadke tohto bytu. Za preukázané mal, že medzi účastníkmi konania došlo k dohode o rozsahu stavebných prác a taktiež k dohode o odmene, podľa kalkulácie navrhovateľa v sume 2.262,66 Eur (68.165,- Sk) a podľa odporcu v sume 1.991,64 Eur (60.000,- Sk), čomu nasvedčuje i odporcom zaplatená záloha vo výške 1.327,76 Eur (40.000,- Sk). Medzi účastníkmi konania došlo aj k dohode o rozsahu stavebných prác a k dohode o rozšírení rozsahu prác, nie však k dohode o odmene za ich vykonanie. Navrhovateľ práce vyčíslil v súpise vykonaných prác a dňa 14. 11. 1997 vystavil konečnú faktúru č. 97/42. Odporca, ktorý po prevzatí faktúry čiastočne začal dlh splácať, avšak len do výšky 1.991,64 Eur (5 splátok, t. j. 663,88 Eur), kontroloval rozsah a kvalitu prác v priebehu rekonštrukcie. Zo správy prednostky MÚ Bratislava- Devínska Nová Vec o stave predmetného bytu vyplývala nevyhnutnosť rekonštrukcie bytu odporcu a z výpovede svedkov mal súd za preukázané, že v byte sa vykonávala rekonštrukcia veľkého rozsahu. Byt bol v dezolátnom stave a neobývateľný. Navrhovateľ v konaní preukázal, ktoré konkrétne práce- opravy, úpravy si s odporcom dohodli a na akej úrovni boli vykonané. Svedecké výpovede svedkov, ktorí v byte vykonávali úpravy a opravy na pokyn navrhovateľa, potvrdili rozsah prác prezentovaný navrhovateľom. Odporcovi tiež bola doručená faktúra zo dňa 14. XX. XXXX, Č.. XX/XX, ako aj súpis vykonaných dodávok. Podľa tvrdenia navrhovateľa vystavená faktúra č. 97/42 je vo výške 108.967,- Sk vrátane DPH, po odpočítaní zálohy vo výške 40.000,- Sk, t. j. podľa faktúry mala byť cena vykonaných prác a dodávok vo výške 148.967,- Sk. Z predložených listinných dôkazov, tvrdení a svedeckých výpovedí navrhovateľ preukázal rozsah vykonaných prác a skutočné náklady. Uvedené bolo preukázané aj z daňového priznania navrhovateľa za rok 1997 (č. l. 54 a daňového priznania DPH za obdobie IV. štvrťroka 19997, podľa ktorého navrhovateľ čiastku 108.967,- Sk zahrnul do daňového priznania a z tejto čiastky aj odviedol daň). Z výpovedí svedkov mal súd za preukázané, že odporca zabezpečoval v byte pred vykonávaním stavebných prác navrhovateľom likvidáciu zdevastovaného zariadenia kúpeľne, WC, kuchyne, chodby a pod., čo súd vyhodnotil ako prípravu na odovzdanie bytu na rekonštrukciu navrhovateľovi. Tieto práce neboli predmetom dohody medzi účastníkmi konania. Na týchto prácach pracovali rodinní príslušníci a známi. Odporca z vlastných prostriedkov zabezpečoval výmenu okien, elektroinštaláciu a kúpu dlaždíc. Náklady na rekonštrukciu bytu odporcom neboli namietané a na základe súpisu dodávok vykonaných navrhovateľom mal súd za preukázané, že navrhovateľ tieto dodávky odporcovi nevykonával a nie sú zahrnuté vo faktúre č. XX/XX J. XX. XX. XXXX (č. l. 4, 5 - 7). - 4 - Bolo tiež preukázané, že odporca kontroloval rozsah a kvalitu prác v priebehu rekonštrukcie, bolo preukázané rozšírenie rozsahu prác, čo odporca potvrdil, keď uviedol, že za práce, ktoré boli robené navyše sa na odmene s navrhovateľom nedohodli. Obranu odporcu, že neprevzal vykonané práce (opravy a úpravy), súd považuje za neopodstatnenú, nakoľko sám potvrdil, že do bytu sa nasťahovali v júli 1997 a škody na parketách vzniesol až po podaní návrhu. Naviac odporca nepreukázal, že škody a vady na diele u navrhovateľa reklamoval, práve naopak, po predložení faktúry začal splátkami vo výške 4.000,- Sk fakturovanú cenu splácať. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX T.. Z. Š. súd zistil, že cena stavebných prác spojená s rekonštrukciou bytu je 4.145,33 Eur (124.882,30 SK) vrátane DPH. Súpis vykonaných prác, ktorý mal k dispozícii zo spisu (č. l. 5-7) z hľadiska cenového nie je súpis prác rozpočtovaných a odsúhlasených položiek. Pre spracovanie znaleckého posudku neboli navrhovateľom predložené žiadne doklady. Znalec preto stanovil hodnotu stavebných prác, pričom nestanovil v akom rozsahu a ktoré práce skutočne realizoval navrhovateľ, a ktoré svojpomocne odporca, neboli ním riešené dodávateľské vzťahy. Vzhľadom k tomu, že znalecký posudok bol vypracovaný s odstupom 10 rokov, nebolo možné špecifikovať, identifikovať a kvantifikovať rozsah škôd a následne určiť náklady spojené s ich odstránením. Proti uvedenému rozsudku podal odporca v zákonnej lehote odvolanie, žiadal napadnutý prvostupňový rozsudok zmeniť tak, že súd návrh navrhovateľa zamietne a zaviaže ho na náhradu trov konania odporcu. Súdu prvého stupňa vyčítal, že po zrušení predchádzajúceho meritórneho rozhodnutia mu bolo odvolacím súdom uložené doplniť dokazovanie, pričom súd nevykonal v ďalšom konaní ani jeden nový dôkaz, a vykonanie nových dôkazov nenavrhol ani sám navrhovateľ. V konaní došlo len k opätovnému výsluchu svedkov, ktorí už raz v konaní vypovedali. Naviac predchádzajúce výpovede vypočutých svedkov nepreukázali tvrdenia navrhovateľa a v novších výpovediach si rovnako nevedeli spomenúť na rozsah vykonaných prác, čas ich vykonania a iné skutočnosti, ktoré tvrdí navrhovateľ. Navrhovateľ preto podľa odporcu opätovne neuniesol dôkazné bremeno, konkrétne nepreukázal rozsah prác vykonaných na byte, výšku odmeny, na akú má nárok a ani na akej úrovni boli práce vykonané. Uviedol, že navrhovateľ v rozpore s ust. § 632 O.z. nevystavil pri uzatvorení zmluvy o dielo písomnú objednávku, ktorá by obsahovala označenie predmetu diela, rozsah, akosť, cenu a čas zhotovenia. Nie je možné preukázať, že by sa účastníci konania dohodli na väčšom rozsahu prác, ako v hodnote 1.991,64 Eur. Vystavená faktúra č. 97/42 a rozpis prác neboli nikdy zo strany odporcu uznané a dielo mu nikdy nebolo riadne odovzdané. Znaleckým posudkom bola určená hodnota stavebných a s nimi súvisiacich prác, ktoré boli uvedené na faktúre. Rovnako prípadné opravy prác uvedených vo faktúre, ktoré vykonal odporca svojpomocne, nie je možné s určitosťou oddeliť od prác vykonaných navrhovateľom a následne určiť nutné náklady na ich odstránenie. Za - 5 - irelevantnú označil odporca skutočnosť, že žalovaná suma bola zahrnutá do daňového priznania navrhovateľa. Odporca opätovne zdôraznil, že s navrhovateľom sa dohodli na rekonštrukčných prácach v rozsahu a hodnote 1.991,64 Eur a odporca nikdy svojim konaním neuznal nárok nad túto sumu. Ak by aj takýto nárok navrhovateľa existoval, bol by podľa neho premlčaný. V odvolaní tiež prvostupňovému súdu vytkol, že sa nevysporiadal s námietkou odporcu, že rekonštrukčné práce na byte mu zo strany navrhovateľa nikdy neboli odovzdané. To, že odporca začal byt užívať, aj napriek tomu, že mu nebol odporcom odovzdaný, označil za jeho právo. Začatie užívania zrekonštruovaného bytu podľa odporcu nie je možné v žiadnom prípade považovať za odovzdanie diela zo strany navrhovateľa. Namietal tiež výšku súdom priznanej sumy, ktorá nezodpovedá zisteným skutočnostiam. Znaleckým posudkom č. 8/2007 boli stavebné práce ohodnotené na sumu 4.145,33 Eur s DPH. Odporca preukázateľne zaplatil navrhovateľovi sumu 1.327,76 Eur (40.000,- Sk) a následne mu v splátkach doplatil sumu 663,88 Eur (20.000,- Sk). Naviac v priebehu konania vzal navrhovateľ návrh v časti o zaplatenie 799,31 Eur späť. Odporca teda celkovo navrhovateľovi zaplatil sumu 1.991,64 Eur. Po pripočítaní časti, v ktorej bol návrh vzatý späť sa jedná o sumu 2.790,95 Eur. Ak sa k súdom priznanému nároku pripočíta uvedená suma, je zrejmé, že navrhovateľ by v prípade právoplatnosti rozsudku mal za vykonané práce na byte odporcu nárok na sumu predstavujúcu 4.944,80 Eur, t. j. vyššiu sumu, ako bola hodnota vykonaných prác podľa znaleckého posudku. Naviac súd mal za preukázané, že odporca v byte vykonával opravy a úpravy aj svojpomocne. Z napadnutého rozsudku tiež nie je zrejmé, prečo bol úrok z omeškania priznaný od 27. 03. 1999 a v konaní sa nepreukázalo skoršie doručenie faktúry č. 97/42, ako prostredníctvom právneho zástupcu navrhovateľa v liste zo dňa 08. 09. 2000. Aj napriek tomu, že svedok Bednár vo svojej výpovedi uviedol, že nevidel aké papiere odovzdal navrhovateľ odporcovi na pumpe na Vianoce 1997, súd z jeho výpovede vyvodil záver, že mu odovzdal rozpis prác a faktúru. Ak by preto bol aj návrhom uplatnený nárok oprávnený, úrok z omeškania by bolo možné uložiť najskôr od preukázaného doručenia faktúry a výzvy na plnenie, t. j. od doručenia listu zo dňa 08. 09. 2000. Navrhovateľ sa k odvolaniu vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 28. 04. 2011, a žiadal napadnutý prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Navrhovateľ v konaní jednoznačne preukázal, aké práce vykonal, naopak odporca preukazoval, že vykonal práce, ktoré neboli predmetom návrhu. - 6 - Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie odporcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. V prejednávanej veci ide o v poradí tretie meritórne rozhodnutie prvostupňového súdu, keď rozsudky zo dňa 19. februára 2002, č. k. 4C/193/2000-70 a zo dňa 02. júna 2008, č. k. 4C/193/2000-229, ktorými súd prvého stupňa návrh zamietol, boli odvolacím súdom zrušené a vec mu bola opätovne vrátená na ďalšie konanie za účelom doplnenia dokazovania. Z vykonaného dokazovania a skôr vyslovených názorov druhostupňového súdu vyplýva, že medzi účastníkmi konania bola v ústnej forme uzatvorená zmluva o vykonaní rekonštrukčných prác v byte odporcu, ktorá je svojou povahou zmluvou o oprave, resp. úprave veci podľa § 652 a nasl. O.z., a ktorej uzatvorenie potvrdzuje aj odporcom vyplatená záloha vo výške 1.327,76 Eur (40.000,- Sk). Súd prvého stupňa správne vyvodil záver o tom, že medzi účastníkmi konania bol dohodnutý aj rozsah stavebných prác a odmena za vykonanie prác, čomu nasvedčuje aj list odporcu zo dňa 18. 09. 2000 založený na č. l. 16. V priebehu vykonávania rekonštrukčných prác došlo nepochybne aj k dohode o rozšírení rozsahu prác, nie však k dohode o odmene za ich vykonanie. Uvedené potvrdzujú aj výpovede odporcu, ktorý naviac do bytu v priebehu jeho rekonštrukcie chodieval, a výkon prác, o ktoré nemal záujem, mohol kedykoľvek zastaviť. V poslednom rozhodnutí bolo prvostupňovému súdu uložené vykonať, resp. doplniť dokazovanie za účelom preukázania tvrdení navrhovateľa o rozsahu ním vykonaných prác, ceny za ich výkon, rozsahu dodaných materiálov, ako aj tvrdení odporcu o rozsahu svojpomocne vykonaných prác a druhu a množstva materiálu ním dodaného, nakoľko predchádzajúce výpovede v konaní vypočutých svedkov vyhodnotil odvolací súd za nedostatočné a nekonkrétne. Súd prvého stupňa v súlade s pokynmi odvolacieho súdu doplnil dokazovanie a vo veci opätovne vypočul svedkov, ktorých výpovede neboli určité, za účelom ustálenia rozsahu prác vykonaných navrhovateľom v byte odporcu počas jeho rekonštrukcie a rozsahu ním dodaného materiálu. Z výpovedí svedkov, vrátane manželky odporcu vyplynulo, že odporcom namietaná svojpomoc bola obmedzená na likvidáciu starého zariadenia bytu, ktorá predchádzala dohodnutým rekonštrukčným prácam a z vlastných prostriedkov odporca zabezpečoval len výmenu okien, elektroinštaláciu a dlaždice, čo mu však navrhovateľ nefakturoval. - 7 - Súd prvého stupňa správne ustálil, že stavebné práce a dodávky, tak ako boli uvedené v súpise vykonaných dodávok a prác vykonávaných navrhovateľom (č. l. 5-7), z ktorého vychádzal aj znalec Ing. Vladimír Šikula pri vypracovaní znaleckého posudku č. 8/2007, skutočne vykonal navrhovateľ a práce, ktoré boli na byte vykonané odporcom, jeho rodinnými príslušníkmi a známymi, neboli navrhovateľom vyúčtované a znalcom ocenené. Znalcom boli stavebné práce a materiál zabezpečený navrhovateľom ocenené na sumu 4.145,33 Eur. V nadväznosti na závery znaleckého dokazovania navrhovateľ vzal v prevyšujúcej časti návrh na začatie konania späť a po zohľadnení odporcom vykonanej úhrady v celkovej výške 1.991,64 Eur (60.000,- Sk), dlh odporcu predstavuje sumu 2.153,85 Eur, ktorú súd prvého stupňa priznal v správnej výške, a preto neobstoja ani námietky odporcu o priznaní nároku nad rámec ocenenia stavebných prác odporcom. Odporca v tomto smere úplne nedôvodne pripočítaval k súdom priznanej sume, okrem vykonanej úhrady odporcu, aj časť istiny, ktorá bola navrhovateľom vzatá späť práve z dôvodu ocenenia stavebných prác súdnym znalcom. Na platnosť záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania a plnenie zmluvných povinností nemá vplyv ani odporcom namietané porušenie povinnosti zhotoviteľa diela vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky podľa § 632 O.z., ktoré má naviac len evidenčný charakter. Potrebné je však prisvedčiť odporcovi irelevantnosť zahrnutia vyfakturovanej sumy do daňového priznania navrhovateľa, nakoľko z tejto skutočnosti nemožno vyvodiť žiadny skutkový ani právny záver rozhodný pre posúdenie veci samej. Vo vzťahu k odporcom namietanému poškodeniu bytu pri výkone prác vykonávaných pracovníkmi navrhovateľa a vynaloženia nákladov na ich odstránenie, odvolací súd uvádza, že dôkazné bremeno zaťažovalo odporcu, ktorý svoje tvrdenie ničím nepreukázal. Opätovne odvolací súd poukazuje na nevierohodnosť argumentácie odporcu o vzniku škôd v dôsledku vykonávania rekonštrukčných prác, nakoľko ak mala byť spôsobená škoda v byte odporcu rekonštrukčnými prácami, táto musela byť zrejmá už pri ich ukončení, t. j. 07. 07. 1997, a odporca si údajnú škodu nezapočítal na dohodnutú odplatu za dielo, ale naopak čiastočne doplatil odmenu splátkami v roku 1998 a 1999. Odvolací súd sa zhoduje aj s názormi vyslovenými v predchádzajúcich zrušujúcich uzneseniach, ktoré si osvojil aj súd prvého stupňa, vo vzťahu k odporcom namietanému neodovzdaniu a neprevzatiu bytu po ukončení rekonštrukčných prác. Odporca sa do zrekonštruovaného bytu nasťahoval v júli 1997 a v konaní sa bránil nekvalitou vykonaných prác a spôsobením škody, preto jeho tvrdenie o neprevzatí bytu je neopodstatnené. - 8 - S odporcom opätovne namietaným premlčaním uplatneného nároku sa odvolací súd už vysporiadal v uznesení zo dňa 08. decembra 2009, č. k. 5Co/262/2008-260, a preto teraz len stručne dodáva, že navrhovateľom uplatnený nárok nie je možné s poukazom na ust. § 101 a 103 O.z. považovať za premlčaný, nakoľko zo strany odporcu došlo k splácaniu odmeny za dielo a od zaplatenia poslednej čiastkovej splátky (26. 03. 1999) do podania návrhu na súd (23. 10. 2000) neuplynula doba troch rokov. Súdu prvého stupňa je však potrebné vytknúť nedostatočné zdôvodnenie priznania úroku z omeškania v zákonnej výške k dátumu 27. 03. 1999. Z návrhu navrhovateľa po čiastočnom späťvzatí však vyplýva, že tento si úrok z omeškania uplatňoval odo dňa nasledujúceho po úhrade poslednej splátky odporcom (26. 03. 1999), a súd mu v súlade s jeho návrhom priznal úrok z omeškania od tohto dátumu. S poukazom na výpoveď svedka Bednára, ktorý potvrdil odovzdanie faktúry č. 97/42, splatnej dňa 30. 11. 1997, odporcovi na Vianoce 1997 (v konaní nebola preukázaná existencia inej faktúry, ktorá mohla byť odporcovi v roku 1997 odovzdaná), je rozhodnutie prvostupňového súdu aj v časti priznaného príslušenstva vecne správne. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Vzhľadom k skutočnosti, že súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí nerozhodoval o náhrade trov konania z dôvodu postupu § 151 ods. 3 O.s.p., prvostupňový súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 4 O.s.p.). Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.