Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/337/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011899578 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1011899578.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľov: 1. Ing. W. U., bytom K. XX, I., 2. Z.. D. I., bytom M. XX, I., 3. X.. O. U., bytom G. A. XX, I., všetci zastúpení advokátskou kanceláriou Bukovinský & Chlipala, s.r.o., Svätoplukova 30, Bratislava, IČO: 35 918 098, proti odporcovi: Hlavné mesto SR Bratislava, so sídlom Primaciálne nám. 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, o zaplatenie 36.347,34 eura, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č.k. 11C/204/2006-186 zo dňa 8.4.2011, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č.k. 11C/204/2006-186 zo dňa 8.4.2011 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť každému z navrhovateľov sumu vo výške 941,44 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 1, 3 O.s.p. tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovatelia sa svojim návrhom (po jeho zmene) domáhali zaplatenia sumy vo výške 365.000,- Sk, t.j. 12.115,78 eura každému z navrhovateľov titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ako aj náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnili tým, že sú podieloví spoluvlastníci (každý v 1/3) pozemku parc. č. XXXXX, o celkovej výmere 3297 m2, kat. úz. I. - E. A., PK vložka XXXX, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností v registri "E", stav podľa katastra nehnuteľností register "C": parc.č. XXXXX/X - vinohradnícka časť, parc.č. XXXXX/X zastavaná časť, parc.č. XXXXX/X a XXXXX/X - ostatné plochy, parc.č. XXXXX/X - zastavaná časť, parc.č. XXXXX/X - ostatné plochy. Predmetom návrhu sú pozemky parc.č. XXXXX/X - zastavaná časť o výmere 250 m2 a parc.č. XXXXX/X - zastavaná časť o výmere 230 m2. Na pozemku XXXXX/X sa nachádza pozemná komunikácia vo vlastníctve odporcu označovaná ako Z. ulica. Na pozemku XXXXX/ X sa nachádza pozemná komunikácia vo vlastníctve odporcu označovaná ako S. ulica. Odporca tieto pozemky užíva bez právneho dôvodu už 16 rokov, preto žiadajú vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku parc.č. XXXXX/X pod Z. ulicou a za užívanie pozemku parc.č. XXXXX/ X pod S. ulicou, a to za obdobie od 23.11.2004 do 23.11.2005. Odporca sa v konaní bránil tým, že na pozemkoch vo vlastníctve navrhovateľov sa nachádza komunikácia, ktorá je na základe zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (§ 3d ods. 3) v jeho vlastníctve, avšak vlastnícke právo na neho prešlo až účinnosťou novely č. 160/1996 Z.z., a to dňom 1.7.1996 a zo štátneho rozpočtu pri prechode vlastníctva miestnych komunikácií na výkup majetkovo nevysporiadaných pozemkov pod nimi nedostal žiadne financie. Aj keď je vyhláška č. 465/1991 Zb. upravujúca výšku nájomného pri pozemkoch prenajatých na nepodnikateľské účely už zrušená, neexistuje dosiaľ právna úprava riešiaca výšku nájmu. Žalované sumy predstavujú trhovú cenu pozemkov, ide v podstate o kúpnu cenu bez prevodu vlastníckeho práva na odporcu, čo je vzhľadom na verejný účel komunikácie neprimerané. Preto žiadal návrh zamietnuť. Po vykonanom dokazovaní mal súd prvého stupňa za zistené, že navrhovatelia sú spoluvlastníkmi pozemku parc.č. XXXXX v kat. úz. E. A., okr. I. U., a to každý v 1/3, časťami ktorého sú pozemky parc.č. XXXXX/X, na ktorom sa vo výmere 250 m2 nachádza pozemná komunikácia vo vlastníctve odporcu označovaná ako Z. ulica a parc.č. XXXXX/X, na ktorom sa vo výmere 230 m2 nachádza pozemná komunikácia vo vlastníctve odporcu označovaná ako S. ulica. K uvedeným pozemkom nemá odporca vlastnícky, ani iný vecno-právny titul, a medzi účastníkmi nebola dosiaľ uzatvorená žiadna zmluva upravujúca užívanie predmetných častí pozemkov. Preto s poukazom na ust. § 451 ods. 1, 2 a § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) dospel súd k záveru, že na strane odporcu došlo v navrhovateľmi uplatnenom období, t.j. od 23.11.2004 do 23.11.2005 k vzniku bezdôvodného obohatenia, keďže tento užíval predmetné pozemky v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov bez právneho dôvodu, a za ich užívanie im nehradil žiadnu odplatu. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia odporcu v rozsahu predpokladaného nájomného, vychádzal súd zo znaleckého posudku č. X/XXXX U.. Y., ktorý ho určil za uvedené výmery pozemkov a za predmetné obdobie spolu na 2.824,32 eura/ rok. Preto súd sčasti vyhovel podanému návrhu a uložil odporcovi povinnosť uhradiť každému z navrhovateľov sumu 941,44 eura ako pomernú časť pripadajúcu im podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov, a vo zvyšku návrh zamietol. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Namietol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a následne vec nesprávne právne posúdil. Podľa odporcu súd nepostupoval správne, pokiaľ ide o stanovenie výšky bezdôvodného obohatenia. Výška bezdôvodného obohatenia sa totižto rovná sume, ktorú by musel odporca zaplatiť za nájom predmetných pozemkov v prípade uzavretia nájomnej zmluvy. V porovnateľných prípadoch platil odporca za nájom pozemkov nachádzajúcich sa pod komunikáciami dohodnuté nájomné v sume 5,- Sk/m2/rok (0,17 eura/m2/rok). Odporca opätovne poukázal na uznesenie Mestského zastupiteľstva č. 628/2001 zo dňa 28.6.2001, podľa ktorého ako ďalšia alternatíva majetkovoprávneho vysporiadania bol vlastníkom pozemkov pod existujúcimi komunikáciami ponúkaný nájom pozemku s výškou nájomného 10,- Sk/m2/rok (0,33 eura/m2/rok). Taktiež opätovne zopakoval, že pri prechode vlastníctva miestnych komunikácií na mesto, nedostal zo štátneho rozpočtu žiadne finančné prostriedky na výkup majetkovoprávne neusporiadaných pozemkov pod komunikáciami. Poukázal tiež na ust. § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb., a na § 4 nariadenia vlády č. 208/1994 Z.z. s tým, že si uvedomuje, že vyhláška č. 465/1991 Zb. bola zrušená, avšak po jej zrušení (v navrhovateľmi uplatnenom období) neexistovala právna úprava, ktorá by riešila nájom pozemkov prenajatých na iné ako podnikateľské účely. O toto sa jedná aj v prípade pozemkov zastavaných verejnou komunikáciou, nakoľko ju využíva široká verejnosť. Odporca z nej nemá žiadne výnosy, naopak, má náklady spojené s jej údržbou a prevádzkou. Náklady na údržbu, čistenie, starostlivosť o zeleň na Z. ulici je za obdobie jedného roka boli 1,058.709,- Sk (35.142,70 eura). Zdôraznil, že súčasťou znaleckého posudku č. X/ XXXX sú aj kópie zmlúv o nájme, ktorých predmetom je nájom pozemkov pod komunikáciou na Z. ulici v období 23.1.2004 do 23.11.2005, pričom výška nájomného bola dohodnutá zmluvnými stranami v sume 5,- Sk/m2/rok. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietne. Navrhovatelia nepodali odvolanie proti zamietajúcej časti rozsudku, a k odvolaniu odporcu zaujali písomné stanovisko prostredníctvom svojho právneho zástupcu s tým, že rozsudok považujú za vecne a právne správny, a aj náležite odôvodnený. Poukaz odporcu na vyhlášku č. 465/1991 Zb. je právne irelevantný v tomto konaní, pretože v navrhovateľmi uplatnenom období od 23.11.2004 do 23.11.2005 nebola uvedená vyhláška platná. Práve z dôvodu neexistencie zákonnej úpravy týkajúcej sa výšky nájomného za nájom predmetných pozemkov v rozhodnom čase, ako aj neexistencie dohody o výške nájomného medzi navrhovateľmi a odporcom, bol v konaní ustanovený súdny znalec, aby určil výšku nájomného za predmetné pozemky. Vynaložené náklady spojené s údržbou pozemných komunikácií sú irelevantné a nemajú vplyv na užívanie pozemkov navrhovateľov odporcom. Okrem toho samotná údržba sa týka len stavieb na pozemkoch (pozemných komunikácií), a nie údržby samotných pozemkov navrhovateľov, ktoré sa nachádzajú pod nimi. Nájomné v porovnateľných prípadoch ako dohodnuté nájomné, je tiež právne irelevantné, nakoľko medzi navrhovateľmi a odporcom nedošlo nikdy k dohode o výške nájomného. Súd ustanovil znalca na stanovenie výšky nájomného za užívanie predmetných pozemkov, pričom práve z takto určenej výšky vychádzal potom aj pri priznaní sumy navrhovateľom. Navrhli preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne a právne správny, a aby zaviazal odporcu na náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok a na náhradu trov právneho zastúpenia v prvostupňovom a odvolacom konaní. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolacie námietky odporcu neobstoja. Súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.), a s uvedeným odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. K tomuto názoru dospel odvolací súd po tom, ako sa podrobne oboznámil s výsledkami dokazovania na prvostupňovom súde, ako aj s jeho skutkovými a právnymi závermi. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej časti uvádza odvolací súd nasledovné: Podľa § 1 ods. 2 OZ, Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. Podľa § 2 ods. 2 OZ, v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení je zrejmé, že odporca (ako mesto) má postavenie verejnoprávnej korporácie, ktorá má vlastný majetok, hospodári s vlastným rozpočtom, pričom ako taká v tomto prípade vstupuje do súkromnoprávnych vzťahov, kde platia súkromnoprávne princípy, predovšetkým princíp rovnosti strán. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že vlastnícke právo navrhovateľov je obmedzené, a hoci im neboli pozemky vyvlastnené, sú povinní strpieť to, že s nimi nemôžu nakladať a tieto nemôžu užívať, v tomto prípade vo verejnom záujme (z dôvodu, že na časti pozemkov sa nachádza cestná komunikácia, ktorej vlastníkom je práve odporca). Hoci v tomto prípade dochádza dlhodobo k faktickému (skutočnému) obmedzeniu vlastníckeho práva, navrhovatelia nemajú možnosť sa brániť tým, že by žiadali napríklad vypratanie pozemku, alebo odstránenie stavby z neho. Preto prichádza do úvahy práve peňažné plnenie ako náhrada predstavujúca protiplnenie za užívanie pozemku mestom, hoci aj na verejné účely. Nemožno spravodlivo požadovať, aby náklady spoločnosti niesol jednotlivec, ktorého právna (vlastnícka) sféra je obmedzovaná, preto je nutné poskytnúť navrhovateľom za užívanie pozemku v rozhodnej (uplatnenej) dobe primerané protiplnenie, v opačnom prípade by došlo na strane odporcu ku vzniku bezdôvodného obohatenia. Z vykonaného dokazovania v prejednávanej veci je zrejmé, že medzi účastníkmi konania nie je sporný samotný skutkový stav, a to, že navrhovatelia sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností, nie je sporné ich umiestnenie, ani ich rozloha (vymedzená v návrhu - 250 m2 a 230m2), a nie je sporné ani to, že odporca je vlastníkom pozemných komunikácií na nich sa nachádzajúcich (ide o ulice Z. a S. v I.). Rovnako nie je sporné, že v rozhodnom období od 23.11.2004 do 23.11.2005 nebola medzi účastníkmi uzavretá žiadna zmluva, či už nájomná alebo iná, ktorá by osvedčovala vecno-právny titul užívania pozemkov odporcom. Taktiež odporca v konaní nepopieral, že navrhovateľom za užívanie pozemkov v spornom období neposkytol žiadne protiplnenie. Z listinných dôkazov je tiež zrejmé, že medzi účastníkmi konania prebehla určitá písomná komunikácia, kde obe strany predložili návrhy na poskytovanie protiplnenia za užívanie pozemkov, avšak k žiadnej dohode medzi nimi nedošlo. Jednoznačne tak možno súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane odporcu (čo v podstate ani samotný odporca nepopiera). Jediný sporný moment v konaní bolo stanovenie výšky bezdôvodného obohatenia za rozhodné obdobie. S argumentáciou odporcu a jeho námietkami v odvolaní však nemožno súhlasiť. Je pravdou, že na pozemku navrhovateľov sa nachádza pozemná komunikácia, a že celý pozemok v podstate neslúži k výkonu podnikateľskej činnosti, čo znamená, že odporca nemá žiadne výnosy z jeho prevádzky. Avšak, ako v obdobnej situácii konštatoval aj NS SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 31.1.2011, sp. zn. 4Cdo 52/2009, je správny výpočet bezdôvodného obohatenia rovnajúci sa výške obvyklého nájomného v danom mieste a čase za porovnateľný pozemok. Ak totiž nie je špeciálne upravené užívanie pozemkov obcou na verejné účely, resp. nie je upravená zo zákona alebo iného všeobecné záväzného právneho predpisu výška nájmu, resp. stanovená jeho výška (čo v tomto prípade nenamieta ani odporca, keďže vyhláška č. 465/1991 Zb. bola v rozhodnom čase neplatná), musí sa vychádzať zo všeobecnej ceny nájmu. Neexistuje totiž žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by obmedzovalo v tomto prípade výšku nájomného, alebo ktoré by reflektovalo skutočnosť užívania pozemkov vo verejnom záujme ako dôvod na zníženie výšky nájomného. Preto je nutné vychádzať len zo všeobecnej výšky nájmu, určenej znalcom. Skutočnosť, že odporca mal uzavreté nájomné zmluvy s nižšou výškou nájomného, je pre tento spor úplne irelevantná. Ide totižto o odlišné a úplne samostatné nájomné vzťahy medzi odporcom a inými subjektmi, ktorých obsah a rozsah dohodnutého plnenia nemôže ovplyvňovať ani zasahovať do iných súkromnoprávnych vzťahov. Tieto nájomné vzťahy sú výsledkom kontraktačného procesu, kde obe zmluvné strany slobodne uzavreli nájomný vzťah za dohodnutých podmienok, pričom obsah nájmu a výška nájomného je vyslovene len vecou dohody medzi týmito zmluvnými stranami, a nemôže ovplyvniť nároky odporcu z iných súkromnoprávnych vzťahov. Ak sa, ako v tomto prípade, dva súkromnoprávne subjekty, nevedia zhodnúť na výške plnenia, najspravodlivejším riešením sa javí práve určenie výšky bezdôvodného obohatenia podľa znaleckého posudku, kde znalec stanovil priemernú cenu nájmu obdobných nehnuteľností v danom období. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď vo veci nariadil znalecké dokazovanie, výsledkom ktorého bolo stanovenie všeobecnej hodnoty celej nehnuteľnosti (celého pozemku p.č. XXXXX/X a XXXXX/X) ku dňu konania ohliadky na sumu 2,755.412,16 eura a stanovenie výšky nájomného za užívanie časti tohto pozemku o výmere 250 m2 a 230 m2 za obdobie od 23.11.2004 do 23.11.2005 na sumu 2.824,32 eura. Následne súd vo veci spravodlivo rozhodol, keď z takto stanovenej výšky nájomného vychádzal aj pri priznaní sumy titulom vydania bezdôvodného obohatenia každému z navrhovateľov vo výške 941,44 eura. Pretože nebol dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, odvolací súd rozsudok v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd v samostatnom rozhodnutí (§ 224 ods. 4 O.s.p.).