Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/16/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200053 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012200053.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: F.. Z. I., N. 2, G., zastúpený: JUDr. Ivan Jánošík, advokát, Klincová 35, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Lamačská cesta 8, Bratislava, za účasti pribratých účastníkov správneho konania: 1/ F.. S. I., E. XX, F. pri O., 2/ Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, 3/ M. G., S. XX, G., 4/ O. Y., S. XX, G., 5/ H. H., S. XX, G., 6/ F.. S. N., X. XX, G., 7/ F.. V. H., J. H. XX/X, L. nad E., 8/ Z. H., S. XX, G., 9/ F.. Z. H., S. XX, G., 10/ F. H., S. XX, G., 11/ P. H., S. XX, G., 12/ Dr. F.. F. X., S. XX, G., 13/ F.. M. X., S. XX, G., 14/ F.. M. S., S. XX, G., 15/ A. H., S. XX, G., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A-2011/2081-3/ HLO zo dňa 27.10.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 13.01.2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zmenené odvolaním žalobcu napadnuté rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. 16925/2010/2011/6/ Pix zo dňa 07.03.2011, ktorým bola umiestnená stavba č. 572 „Bytový dom - nadstavba“ na S. XX, G., navrhovateľovi VERO, s.r.o., Klincová 32, Bratislava tak, že bola doplnená výroková časť rozhodnutia časti podmienky pre umiestnenie a projektovú prípravu stavby o znenie: „v ďalšom stupni projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie doriešiť sprístupnenie plochej strechy, navrhnutej ako terasa pre mezonetový byt tak, aby bolo možné bezproblémové odstránenie prípadných závad, resp. údržba jestvujúcich vetracích prieduchov, vyvedených nad úroveň strechy. Bočné steny balkónov (vo výkresoch označené 5.09, 5.10, 6.09 a 6.10), riešiť plným múrom rovnako ako balkóny uličnej fasády.“ V ostatných častiach napadnuté rozhodnutie žalovaný potvrdil. Žalobca nesúhlasil s rozhodnutím žalovaného ako i prvostupňovým rozhodnutím, tieto považoval za nezákonné a žiadal rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že je vlastníkom viacerých bytov a k nim prislúchajúcich spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckych podielov na pozemku, ktoré sa nachádzajú na S. č. XX, G.. Ako osoba priamo dotknutá prebiehajúcim územným konaním o umiestnení stavby na susednej nehnuteľnosti, o existencii ktorého sa žalobca dozvedel až po vydaní prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu, podal proti rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava - Ružinov zo dňa 07.03.2011 o umiestnení stavby „Bytový dom - nadstavba“ na parcele č. XXXXX, súp. č. XXX a parc. č. XXXXX/X, k.ú. J., pre stavebníka VERO, s.r.o., odvolanie. Namietal, že oznámenie o začatí konania, ako aj samotné územné rozhodnutie nebolo žalobcovi riadne oznámené (doručené). Stavebný úrad tak svojvoľne vytvoril osobitný okruh účastníkov konania, do ktorého zaradil i žalobcu a z neznámych dôvodov doručoval týmto účastníkom listiny len prostredníctvom verejnej vyhlášky. Stavebný úrad žalobcovi aj iným vlastníkom susedných bytových domov odňal právo účastníka konania, a to najmä právo na doručovanie listín, čím mu sťažil (znemožnil) realizovanie procesných práv, ktoré mali (mohli) slúžiť na ochranu a obranu práv a záujmov chránených v územnom konaní. Postupom stavebného úradu sa žalobca cítil byť poškodený na svojich právach účastníka konania. Žalobca namietal tiež obsah žalobou napadnutých rozhodnutí. Za závažné považoval pochybenie správnych orgánov na úseku statickej dopravy. Celkový nárok na statickú dopravu má byť podľa stavebného úradu zabezpečený zmluvou o nájme dvoch parkovacích boxov v garážovom dome na S. ulici v G. uzatvorenou medzi vlastníkom LUCKY PRICE s.r.o. a stavebníkom dňa 30.05.2010. Podľa názoru žalobcu stavebník minimálne neosvedčil rozsah potreby vzniku nových odstavných a parkovacích stojísk vzhľadom na umiestňovanú stavbu, k tejto skutočnosti neposkytol vyjadrenie kvalifikovanej osoby, a ani samotné rozhodnutie nebolo prijaté na podklade vyjadrenia príslušného orgánu na úseku statickej dopravy. Žalobca pritom poukázal na § 44 ods. 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Bytový dom musí mať najmenej jedno garážové stojisko na jeden byt. Ak nemožno garážové stojisko situovať v danom dome, alebo stavebným napojením naň, musí byť vymedzená a zodpovedajúca plocha na odstavenie vozidla. Odstavné a parkovacie stojisko môže byť umiestnené aj mimo pozemku stavby bytového domu, ak ho nemožno technicky umiestniť na tomto pozemku. Žalobca tiež poukázal na platnú Slovenskú technickú normu (ďalej aj ako „STN“) č. 73 6110 „Projektovanie miestnych komunikácií“ z roku 2004, ktorá v čl. 16.3 presne vymedzila bilančné nároky na parkovanie v závislosti od počtu obyvateľov, stupne automobilizácie a ďalších vplyvov miestnych podmienok podľa 16.3.10. Podľa tejto STN odstavné a parkovacie plochy a garáže pre osobné automobily sa odporúča navrhovať tak, aby dochádzkové vzdialenosti boli najviac pre krátkodobé parkovanie v centrách do 100 metrov, pre dlhodobé parkovanie v centrách do 200 metrov a pre odstavovanie vozidiel všeobecne najviac 300 metrov. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že zabezpečenie statickej dopravy v garážovom dome na S. ulici v G. nespĺňa atribúty dochádzkovej vzdialenosti parkovacích stojísk do umiestňovanej nadstavby bytového domu, nakoľko tento garážový dom je vzdialený od bytového domu na S. č. XX v G. minimálne 800 metrov. Vo veci je podľa žalobcu sporné, či parkovacie boxy v počte 2 sú spôsobilé dostatočne zabezpečiť statickú dopravu pre doposiaľ neznámy počet obyvateľov umiestneného veľkopodlažného bytu. Ďalej žalobca namietal, že v územnom konaní žiadal doplniť stavebný spis o svetlotechnický posudok posúdenia vplyvu predmetnej novostavby aj na susedné budovy a budovy oproti vo vnútrobloku, t.j. na obytné administratívne budovy postavené na parc. č. XXXXX, XXXXX, XXXXX a XXXXX, k.ú. J.. Žalobca tvrdil, že svetlotechnik neposúdil najnižšie okná v átriu (vo vnútrobloku napr. parcely č. XXXXX, XXXXX/X, XXXXX), kde sa nachádzajú byty umiestnené nižšie oproti vonkajšiemu terénu ulíc po obvode domov (S., O. a L. ulica), rovnako ako rozšírené novo postavené podlažia zamýšľanej nadstavby oproti pôvodnému pôdorysu bytového domu, ktorej vplyvom bude pravdepodobne zatienené piate nadzemné podlažie, t.j. posledné pôvodné podlažie nadstavbového bytového domu. Podľa názoru žalobcu v územnom konaní predložený svetlotechnický posudok nevzal do úvahy ani dobu preslnenia vzhľadom na existujúcu nadstavbu bytového domu S. č. XX vo vlastníctve žalobcu. Z uvedeného dôvodu žiadal predložiť komplexný svetlotechnický posudok a k takto doplnenému svetlotechnickému posudku záväzné stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave. Napriek tomu, že v spise založený svetlotechnický posudok vypracovaný F.. L. N. zo dňa 27.01.2010 možno označiť pre účely územného konania za nepoužiteľný, podanú námietku vyhodnotil žalovaný ako neopodstatnenú. Žalovaný zamietol námietky žalobcu týkajúce sa žiadosti o doplnenie stanoviska Technickej inšpekcie ku konštrukcii a umiestneniu výťahu (výťahovej šachty). Žalobca zastáva názor, že umiestnenie zdvíhacieho zariadenia priamo nad vstupom bytového domu S. ulica č. XX, G. ohrozuje jeho užívateľov, servisných pracovníkov, ako aj náhodných chodcov. Z dôvodu, že v zmysle platnej právnej úpravy je pod výťahovou šachtou nutné zabezpečiť dostatočne veľký priestor pre prípad poruchy, resp. servisu zdvíhacieho zariadenia, žiada žalobca preukázať bezpečnosť prevádzky zdvíhacieho zariadenia. Podľa náhľadu žalobcu projektová dokumentácia zdvíhacieho zariadenia v súčasnom znení nezodpovedá konkrétnym miestnym podmienkam vzhľadom na šírku chodníka na S. ulici v G., rovnako ako podmienkam zabezpečenia bezpečnosti chodcov, frekvencia ktorých je v blízkosti značná. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 09.03.2012, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Tvrdil, že nijakým spôsobom neboli obmedzené práva a právom chránené záujmy žalobcu ani ostatných účastníkov konania. Nadstavbou 5 a 6 nadzemného podlažia na S. ulici č. XX v G. vznikne jeden mezonetový byt, pričom výška nadstavby harmonizuje s nadstavbou susedného bytového domu, ktorú realizoval žalobca. Žalovaný trval na tom, že začatie územného konania a vydané rozhodnutie o umiestnení stavby bolo oznamované účastníkom konania v súlade so zákonom. Vzhľadom na veľký počet účastníkov konania a to aj s poukazom na zásadu hospodárnosti konania, žalovaný doručoval účastníkom listiny len prostredníctvom verejnej vyhlášky. Spoluvlastníkov nadstavbou dotknutého domu je 13 a postavenie účastníkov územného konania majú aj neznámi vlastníci parciel č. XXXXX a XXXXX/X k.ú. J. a vlastníci parciel číslo XXXXX a XXXXX k.ú. J.. Stavebný úrad je sám príslušný stanoviť si, či sa v konaní jedná o veľký počet účastníkov konania. Taktiež zotrval na tvrdení, že stavebný úrad v konaní záujem spoločnosti riadne vyhodnotil. STN „Projektovanie miestnych komunikácií“ z roku 2004 nie je možné doslovne aplikovať aj na nadstavby bytových domov súvislej, uzatvorenej radovej zástavby v centrálnej mestskej zóne, nakoľko jestvujúca výstavba v prevažnej miere neumožňuje vybudovanie dostatočného počtu nových parkovacích, resp. odstavných plôch, nadväzujúcich na bytové domy. Parkovanie pre nadstavovanú jednu bytovú jednotku v rámci územného konania zabezpečil navrhovateľ zmluvou o nájme dvoch parkovacích miest v garážovom dome v lokalite vzdialenej približne 600 metrov od domu. Táto skutočnosť nemá vplyv na riadne užívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. STN určuje počet možných odstavných alebo parkovacích plôch na bytovú jednotku, nie na počet užívateľov bytu, ktorý sa najmä v štádiu umiestňovania stavby dá určiť iba nepresným a nezáväzným odhadom. Svetlotechnickým posudkom vypracovaným F.. L. N., autorizovaným inžinierom, odbor 4716 Z 11 Konštrukcie pozemných stavieb, bol posúdený vplyv plánovanej nadstavby bytového domu na S. ulici č. XX v G. na preslnenie a denné osvetlenie vo všetkých budovách v okolí pripravovanej nadstavby. Vzhľadom na orientáciu k svetovým stranám a závery odborného znaleckého posudku stavebný úrad nepovažoval za potrebné zabezpečiť vypracovanie nového znaleckého posudku. Bytový dom, v ktorom má žalobca niekoľko bytov, navrhovanou nadstavbou nebude z hľadiska svetlotechniky vôbec dotknutý. K umiestneniu zdvíhacieho zariadenia žalovaný uviedol, že v štádiu umiestňovania nadstavby bola posúdená vhodnosť umiestňovania výťahu, nie konkrétny typ tohto technického zariadenia. Žalobca neuvádza, ktorá právna úprava predpisuje pod výťahovou šachtou povinné zabezpečenie dostatočne veľkého priestoru pre prípad poruchy, resp. servisu. Bezpečnosť prevádzky zdvíhacieho zariadenia bude posudzovaná odbornými orgánmi v rámci stavebného konania a povolenia jeho užívania. Technická inšpekcia, a.s. posúdila projektovú dokumentáciu k výťahu a dňa 07.02.2011 vydala odborné stanovisko, v ktorom konštatuje, že z hľadiska požiadaviek bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a požiadaviek bezpečnosti technických zariadení neboli zistené nedostatky. Žalovaný dodal, že umožnil žalobcovi nahliadnuť do spisového materiálu a za jeho prítomnosti uskutočnil i miestne zisťovanie. Tvrdenie, že žalobca bol konaním stavebného úradu ukrátený na svojich právach považoval za nekonkrétne a nedôvodné. Zachovanie pohody a kvality bývania žalobcu aj ostatných vlastníkov bytov v okolí navrhovanej nadstavby preskúmal odvolací orgán a práve z dôvodu eliminovania prípadných nežiaducich podkladov z navrhovanej nadstavby do strešných okien žalobcovho bytu bolo vyhovené uplatnenej námietke a investor bol zaviazaný k úprave bočných stien balkónov. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 a nasl. O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby je v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ dňa 03.11.2010 požiadal o vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby (nadstavby bytového domu). Stavebný úrad dňa 10.11.2010 listom č. SÚ/CS 16925/2010/Pix oznámil verejnou vyhláškou účastníkom konania začatie územného konania. Zároveň upustil od ústneho pojednávania a na podanie stanovísk a námietok určil lehotu 7 pracovných dní odo dňa doručenia predmetného oznámenia. Stanoviská dotknutých orgánov k návrhu riešenia nadstavby boli kladné s pripomienkami, ktoré stavebný úrad zahrnul do podmienok vydaného územného rozhodnutia. Stavebný úrad, Mestská časť Bratislava - Ružinov rozhodnutím č. 16925/2010/2011/6/Pix zo dňa 07.03.2011 umiestnil stavbu č. 572 „Bytový dom - nadstavba“ na pozemkoch parc. č. XXXXX, súp. č. XXX a XXXXX/X, k.ú. J., spočívajúcu v nadstavbe jednej bytovej jednotky (veľkopriestorový byt) pre navrhovateľa - stavebníka VERO, s.r.o.. Proti uvedenému rozhodnutiu v zákonnej lehote podal žalobca odvolanie, v ktorom žiadal: 1. doplniť stanovisko Krajského riaditeľstva policajného zboru v Bratislave, Okresného dopravného inšpektorátu k riešeniu statickej dopravy k predmetnej nadstavbe, 2. doplniť svetlotechnický posudok o posúdenie vplyvu predmetnej nadstavby v zmysle príslušnej STN aj na susedné budovy a budovy oproti vo vnútrobloku, resp. v nich sa nachádzajúce byty a kancelárie, postavené najmä na pozemkoch parc. č. XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, k.ú. J., 3. po vypracovaní posudku následne doplniť záväzné stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, 4. doplniť stanovisko Technickej inšpekcie ku konštrukcii a umiestneniu výťahu/výťahovej šachty v zmysle príslušných právnych predpisov a to najmä k posúdeniu splnenia požiadavky NV 571/2011 a STN EN 81-1 2E v súvislosti s umiestnením výťahovej šachty priamo nad vstup do domu S. č. XX, a teda aj nad frekventovaný chodník podľa § 5 vyhlášky MPSVR SR 508/2009 Z.z.. Zastáva názor, že takýmto umiestnením výťahovej šachty dôjde k ohrozeniu osôb predchádzajúcich pod zdvíhacím zariadením, čo je neprípustné. Ak sa nepreukáže možnosť bezpečnej prevádzky, bude nutné projektovú dokumentáciu prepracovať už v rámci územného konania, 5. doplniť stanovisko Referátu územného a regionálneho rozvoja v zmysle interných smerníc MÚ Bratislava - Ružinov, 6. prepracovať projektovú dokumentáciu tak, aby novopostavený obvodový múr h. 400 mm, susediaci s domom S. č. XX v miestnostiach 5.10 na 5. NP a 6.10 na 6.NP nebol uskočený v ľavej časti balkónu, kde je nahradený zábradlím, ale v plnej hmote tvoril ľavú stenu oboch balkónov, kde je nahradený zábradlím, ale v plnej hmote tvoril ľavú stenu oboch balkónov zvislo prechádzajúci nadstavbou po celej výške v dvornej časti a rovnako aj v uličnej časti v styku s domom S. č. XX z dôvodu bezprostredného ohrozenia bezpečnosti a súkromia v bytoch na 4. a 5. poschodí domu S. č. XX. Tento múr zabezpečuje aj z požiarneho hľadiska oddelenie stavebných konštrukcií podkrovia domu S. č. XX ako aj ríms domu S. č. XX, pokračujúcich do navrhovaných balkónov nadstavby. Stavebný úrad s obsahom podaného odvolania oboznámil ostatných účastníkov konania a poskytol im možnosť na podanie vyjadrenia. K odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ, pričom poukázal na kladné stanoviská k vydaniu územného rozhodnutia, ktoré považoval za súladné so zákonom. O odvolaní rozhodol žalovaný, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil obdobne ako vyjadrenie ku žalobe. Ďalej sa v rozhodnutí žalovaného konštatuje, že z dokumentácie predloženej k územnému konaniu a rozhodnutiu nie je zrejmé, ako bude po nadstavbe zabezpečený prístup k jestvujúcim spoločným vetracím telesám, ktoré sú v súčasnosti vyvedené na strechu a prístupné cez povalový priestor. V navrhovanom riešení je plochá strecha s nadstavbou prístupná iba vnútorným schodiskom z mezonetového bytu a má byť súčasťou navrhovaného bytu. Prípadnú údržbu resp. opravy spoločných zariadení prístupných zo strechy domu je potrebné zabezpečiť a doriešiť v rámci stavebného konania. V administratívnom spise sa tiež nachádza svetlotechnický posudok vypracovaný F.. L. N. dňa 27.01.2010, ktorého predmetom bolo skúmanie vplyvu plánovanej nadstavby bytového domu na S. ulici č. XX v G. a to na preslnenie okolitých budov a denné osvetlenie okolitých miestností. V svetlotechnickom posudku sa opisuje, že boli vybraté objekty, kde sa realizácia nadstavby môže negatívne prejaviť na podmienkach preslnenia denného osvetlenia, pričom vplyv nadstavby bol preverený podrobným výpočtom na základe konkrétnych vstupných údajov pre miestnosti s dlhodobým pobytom ľudí v susedných budovách. Autorizovaný stavebný inžinier vo svojom posudku uviedol, že vplyv plánovanej nadstavby bytového domu na S. ulici č. XX v G. vyhovuje požiadavkám STN 73 4301 na preslnenie okolitých bytov. Plánovaná nadstavba svojou polohou a výškou neovplyvní vyhovujúce preslnenie okolitých bytov. Vplyv plánovanej nadstavby bytového domu vyhovuje tiež požiadavkám STN 73 0580 na denné osvetlenie okolitých miestností dlhodobým pobytom ľudí a dovolený uhoľ tienenia nebude prekročený v rámci nadstavby. Podobne ani plánované balkóny (vyloženie balkónovej dosky bude 1.20 na 5. NP) nebudú tieniť obytné miestnosti na 4.NP. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. Podľa § 39a ods. 2 stavebného zákona v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Po preskúmaní veci súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti a vydal ho orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu. Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi (územným plánom) a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a podobne. Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky. Neprihliada sa na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územno-plánovacou dokumentáciou. Z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje. K jej realizácii dochádza až na základe stavebného povolenia - osobitného rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní, resp. na základe ohlásenia stavebnému úradu v určitých zákonom stanovených prípadoch. Rozhodnutie o umiestnení stavby reálne do práva na ochranu životného prostredia nezasahuje. Vytvára sa ním len právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, ku ktorej môže ale nemusí v budúcnosti dôjsť. Vyplýva to aj z časovej platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby. Ochrana práv a oprávnených záujmov týchto vlastníkov sa bude riešiť v následnom samostatnom stavebnom konaní. Žalobca namietal správnosť stanoviska Technickej inšpekcie, a.s., Bratislava, ktorá vyhodnotila projektovú dokumentáciu k výťahu z hľadiska požiadaviek bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a požiadaviek bezpečnosti technických zariadení a zaujala k nej súhlasné stanovisko. Súd poukazuje na to, že obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa stavebného zákona záväzný. Pokiaľ dotknutý orgán nezistí nedostatky, nie je v kompetencii správneho orgánu spochybňovať záväzné stanovisko alebo polemizovať s ním. Správny orgán je však povinný zosúladiť stanoviská s námietkami účastníkov konania, pokiaľ sú tieto právne relevantné. V zhode s názorom žalovaného považoval námietky týkajúce sa bezpečnosti výťahu žalobcu vznesené v územnom konaní za uplatnené predčasne. V štádiu umiestňovania predmetnej nadstavby bola posúdená len vhodnosť umiestňovania výťahu, nie konkrétny typ tohto technického zariadenia. Až v rámci stavebného konania bude posudzovaná bezpečnosť prevádzky zdvíhacieho zariadenia, ktorá bude závisieť od konkrétneho typu, ktorý v aktuálnom čase nie je a ani nemusí byť známy. Žalobca žiadal v územnom konaní doplniť svetlotechnický posudok posúdenia vplyvu predmetnej nadstavby na susedné budovy, pričom tvrdil, že svetlotechnik, ktorý vypracoval dňa 27.01.2010 svetlotechnický posudok, neposúdil vplyv navrhovanej nadstavby na najnižšie okná v átriu (vo vnútrobloku), kde sa nachádzajú byty umiestnené nižšie oproti vonkajšiemu terénu ulíc po obvode domov (S., O. a L. ulica) a tiež na piate nadzemné podlažie a nevzal do úvahy dobu preslnenia vzhľadom na existujúcu nadstavbu bytového domu S. č. XX vo vlastníctve žalobcu. Tieto tvrdenia žalobcu nemohol správny orgán vyhodnotiť inak len ako účelové, nemajúce podklad v kvalifikovanom posúdení na to odborne spôsobilou osobou. Správny orgán by bol povinný zaoberať sa touto námietkou ako relevantnou v prípade, keby žalobca predložil iný posudok či odborné vyjadrenie spochybňujúce závery svetlotechnického posudku predloženého v územnom konaní stavebníkom. V danom prípade však správny orgán nemal dôvod pochybovať o správnosti záverov svetlotechnického posudku, ktorý bol vypracovaný autorizovaným stavebným inžinierom, ktorý v posudku uviedol, že vplyv plánovanej nadstavby vyhovuje požiadavkám STN 73 4301 na preslnenie okolitých bytov, plánovaná nadstavba svojou polohou a výškou neovplyvní vyhovujúce preslnenie okolitých bytov a jej vplyv vyhovuje tiež požiadavkám STN 73 0580 na denné osvetlenie okolitých miestností s dlhodobým pobytom ľudí a dovolený uhoľ tienenia nebude prekročený v rámci nadstavby. Žalobca síce tvrdil, že svetlotechnický posudok nehodnotil nadstavbu a jej okolie komplexne, avšak toto svoje tvrdenie ničím nepreukázal. Súd nemohol vyhovieť ani ďalšej námietke žalobcu týkajúcej sa nedostatku správnych rozhodnutí na úseku statickej dopravy. Žalobca nepovažoval za vyriešenú otázku statickej dopravy spôsobom schváleným správnymi orgánmi v napadnutých rozhodnutiach - prostredníctvom garážových státí v garážovom dome na S. ulici v G. vzdialenom od bytového domu na S. č. XX v G. minimálne 800 metrov. Svoje tvrdenia oprel o ustanovenie § 44 ods. 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z.z., podľa ktorého bytový dom musí mať najmenej jedno garážové stojisko na jeden byt. Ak nemožno garážové stojisko situovať v dome alebo stavebným napojením naň, musí byť vymedzená zodpovedajúca plocha na odstavenie vozidla. Odstavné a parkovacie stojisko môže byť umiestnené aj mimo pozemku stavby bytového domu, ak ho nemožno technicky umiestniť na tomto pozemku. Žalobca tiež poukázal na platnú slovenskú technickú normu č. 73 6110 „Projektovanie miestnych komunikácií“ z roku 2004, ktorá vymedzila bilančné nároky na parkovanie v závislosti od odpočtu obyvateľov, stupne automobilizácie a ďalších vplyvov miestnych podmienok. Podľa tohto predpisu sa odporúča navrhovať odstavné a parkovacie plochy a garáže pre osobné automobily tak, aby dochádzkové vzdialenosti boli najviac pre krátkodobé parkovanie v centrách do 100 metrov, pre dlhodobé parkovanie v centrách do 200 metrov a pre odstavovanie vozidiel všeobecne najviac 300 metrov. Ako vyplýva z obsahu citovaného ustanovenia § 44 ods. 1 vyhlášky, toto neobsahuje vzdialenosti garážového (prípadne parkovacieho) stojiska od bytového domu, preto ani rozhodnutím akceptované riešenie nie je v rozpore s uvedeným všeobecne záväzným právnym predpisom. Pokiaľ ide o STN č. 73 6110 z roku 2004, táto má len odporúčací charakter a v danom území musel správny orgán zobrať do úvahy prudký rozvoj dopravy odo dňa vzniku predmetnej STN ako aj dostatočnosť riešenia z hľadiska záujmu ostaných účastníkov konania a celej spoločnosti. Stavebník uzavretím nájomnej zmluvy zabezpečil parkovanie k plánovanej nadstavbe tak, že užívanie nadstavby by dodržaní podmienok rozhodnutia v budúcnosti nemala mať vplyv na riadne užívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Podstatnú časť svojej žaloby venoval žalobca námietke, že stavebný úrad jemu aj iným vlastníkom susedných bytových domov odňal právo účastníka konania, a to najmä právo na doručovanie listín, čím mu sťažil (znemožnil) realizovanie procesných práv, ktoré mali (mohli) slúžiť na ochranu a obranu práv a záujmov chránených v územnom konaní, pričom sa takýmto postupom cítil byť poškodený na svojich právach. Pochybenie malo spočívať v tom, že stavebný úrad nedoručoval žalobcovi písomnosti riadne v zmysle jeho zákonných povinností ale vo forme verejnej vyhlášky. Podľa § 34 ods. 2 stavebného zákona v územnom konaní o umiestnení stavby sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti nález Ústavného súdu SR zo dňa 18.10.2012 sp. zn. II. ÚS 69/2011, v ktorom sa konštatuje, že doručovanie stavebného povolenia verejnou vyhláškou je v zmysle ustanovení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov viazané na účastníctvo v stavebnom konaní, resp. na veľký počet účastníkov stavebného konania. Účastníctvo v stavebnom konaní však nemá iba imaginárny (iluzórny) význam, resp. pojem účastník konania nie je iba akási bezobsažná veličina bez konkrétneho obsahu, práve naopak, s účastníctvom v konaní (v danom prípade v stavebnom konaní, pozn.) je spätý celý rad práv a povinností, a to nielen hmotnoprávneho, ale aj procesného charakteru, ktorých využívanie (v prípade práv) a plnenie (v prípade povinností) musí mať reálny základ a odraz v samotnom konaní. Inými slovami, aby účastník konania mohol jemu zákonom priznané práva a povinnosti aj realizovať, musí mať vedomosť, že má postavenie účastníka konania, resp. že je s ním konané ako s účastníkom konania. Vzhľadom na reálny význam a obsah pojmu účastník stavebného konania je tak bezpochyby dôvodná aj požiadavka jeho identifikácie a až v prípade zistenia, že takýmto spôsobom identifikovaných účastníkov stavebného konania je veľké množstvo, prichádza do úvahy aplikácia zákonného ustanovenia o doručovaní stavebného povolenia verejnou vyhláškou. V súvislosti s uvedeným ústavný súd podotkol, že aj napriek tomu, že ustanovenie § 61 ods. 4 v spojení s § 69 ods. 1 a 2 stavebného zákona v znení účinnom v rozhodnom období vytvára „priestor“ na to, aby stavebné povolenie bolo doručované verejnou vyhláškou, ak ide o veľký počet „účastníkov stavebného konania“, pričom rozhodnutie o tom, že v konkrétnom prípade ide skutočne o „veľký počet účastníkov stavebného konania“, a teda že sa stavebné povolenie bude doručovať verejnou vyhláškou, je vecou úvahy správneho orgánu, ani v tomto smere nemôže byť táto voľná úvahu svojvoľná, resp. neodôvodnená a nepodložená. Doručovanie verejnou vyhláškou možno realizovať aj v prípade väčšieho množstva bližšie neurčitého počtu osôb, ktorých práva a oprávnené záujmy by eventuálne mohli byť stavebným konaním dotknuté. Podľa ústavného súdu vzhľadom na reálny obsah pojmu účastník stavebného konania, ako aj v záujme vytvorenia reálneho priestoru na konzumáciu účastníkovi konania priznaných práv a povinností, nemožno z ústavného hľadiska akceptovať, aby pri voľnej úvahe o počte účastníkov stavebného konania bola táto založená iba na domnienke, resp. na predpoklade o výskyte síce veľkého množstva, avšak anonymných adresátov, ktorým by mohlo byť stavebné povolenie adresované, pretože by sa mohlo eventuálne dotknúť ich práv a oprávnených záujmov. V prípade takéhoto chápania pojmu účastník stavebného konania by išlo iba o imaginárny subjekt bez možného reálneho vplyvu na priebeh a výsledok stavebného konania. Niet pochýb o tom, že žalobca ako vlastník nehnuteľností bezprostredne susediacich s navrhovanou nadstavbou spĺňa podmienky účastníctva v predmetnom územnom konaní a stavebnom konaní. Účastníctvo žalobcu v konaní nespochybňoval ani žalovaný. Medzi práva žalobcu ako vlastníka nehnuteľnosti nesporne patrí i právo na jej nerušené užívanie a právo na ochranu proti akýmkoľvek neoprávneným zásahom do tohto užívania. Stavebný zákon vo svojich ustanoveniach upravujúcich účastníctvo v konaní chráni subjekty pred neoprávnenými zásahmi do ich vlastníckych oprávnení tým, že im umožňuje uplatniť námietky, pripomienky a tým chrániť svoje práva a záujmy v konaní v postavení účastníkov konania, ak ich práva môžu byť takýmto konaním dotknuté. Účastník konania má viacero procesných práv priznaných či už stavebným zákonom, alebo správnym poriadkom - napríklad má právo byť upovedomený o začatí konania, byť prizvaný na ústne pojednávanie a miestnu obhliadku, má právo uplatniť námietky a pripomienky k zámeru stavebníkov, právo nazerať do spisu, navrhovať dôkazy, má právo vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia ku všetkým podkladom rozhodnutia a navrhovať doplnenie podkladov. I keď spočiatku boli tieto práva žalobcu obmedzené, ako vyplýva z administratívneho spisu ale i samotnej žaloby, v konečnom dôsledku sa žalobca mal v rámci jednotného správneho konania možnosť oboznámiť s podkladmi rozhodnutia a s prvostupňovým rozhodnutím, proti ktorému podal včas kvalifikované odvolanie. V odvolacom konaní boli zhojené všetky porušenia práv žalobcu ako účastníka konania, a preto nemožno v danom prípade hovoriť o takom postupe v rámci jednotného správneho konania, ktoré by uprelo žalobcovi právo uplatniť všetky jeho práva v procesnom postavení účastníka konania a vady v postupe stavebného úradu v úvode územného konania preto nemohli mať vplyv na zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil neúčasť na pojednávaní z dôvodu PN e-mailom doručeným na adresu podatelň[email protected] <mailto:podatelň[email protected]> dňa 22.04.2014. Podateľňa predmetný e-mail poslala vedúcej kancelárie, ktorá bola v tom čase PN a súd sa o ospravedlnení včas nedozvedel. Podanie dal na poštovú prepravu dňa 23.04.2014, došlo na súd 25.04.2014, a teda i keď právny zástupca žalobcu ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní zaslal na správnu adresu, súd v čase rozhodovania o žalobe nemal toto ospravedlnenie k dispozícii. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.