Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/19/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200063 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012200063.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcov: 1. Q. V., ulica dona L. 5, T., 2. R. V., ulica dona L. 5, T., obaja zastúpení: Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s.r.o., Miletičova 1, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Lamačská cesta 8, Bratislava, za účasti: 1. Y.. K. K., ulica dona L. 9, T., 2. K.. A. T., ulica dona L. 9, T., 3. H. V., ulica dona L. 9, T., 4. K.. Y. U., ulica L. národného povstania XX, T., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A-2011/2244-KOL zo dňa 25.11.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zmenené odvolaním žalobcov napadnuté prvostupňové rozhodnutie Stavebného úradu Pezinok zn.: 5/81-obn.kon./1715-35121/2010-11 zo dňa 19.07.2011 tak, že v príslušnej časti výroku napadnutého rozhodnutia sa doplnilo uvedenie právneho predpisu, na základe ktorého sa rozhodlo z pôvodne uvedeného „podľa § 62 ods. 1 písm. c/“ na „podľa § 62 ods. 1 písm. c/ správneho poriadku“; a zároveň boli špecifikovaní účastníci konania z pôvodne uvedeného „na návrh časti opomenutých účastníkov konania v zastúpení: Y.. K. K., K.. A. T., H. V., K.. Y. U.“ na „na návrh R. V., R. Y., Y.. art. E. S., N. Z., K.. Y. L., C. Y., L. Y., K.. T. F., L. R., K.. A. T., Y.. Y. M., Y. O., C. V., H. V., H. L., E. L., Y. S., T. A., N. A., Y. E. a Y.. K. K., všetci bytom dona L. 9, XXX XX T., v zastúpení Y.. K. K., bytom dona L. 9, XXX XX T., Ing. A. T., bytom dona L. 9, XXX XX T., H. V., bytom dona L. 9, XXX XX T. a K.. Y. U., bytom L. XX, XXX XX T.“. Zároveň sa vo výroku rozhodnutia žalovaného uvádza, že toto rozhodnutie je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia Stavebného úradu Pezinok zn.: 5/081-obn.kon./1715-35121/2010-11 zo dňa 19.07.2011. Prvostupňovým rozhodnutím Stavebný úrad Pezinok povolil obnovu konania na návrh časti opomenutých účastníkov vo veci vydania zmeny rozhodnutia o umiestnení stavby „Polyfunkčný dom - Dom Pri Mlyne“, ul. dona Sandtnera 7, Pezinok na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX, kat. územie T., určenej rozhodnutím zn.: 5/82- zn. ÚR/3685-16934/2009 zo dňa 30.07.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.09.2009, pre navrhovateľov - stavebníkov: Q. V. a R. V., obaja bytom dona L. 5, XXX XX T.. Žalobcovia považovali rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie za nezákonné z dôvodu nesprávneho zistenia skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia veci a nevysporiadania sa s argumentáciou žalobcov a z týchto dôvodov žiadali, aby súd rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovia nesúhlasili s názorom žalovaného, že predloženie plnej moci zo dňa 23.11.2009 je dostačujúce pre úkony vykonané dňa 07.10.2009 a 19.03.2011. Tento názor je podľa žalobcov nesprávny s poukazom na § 31 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru žalobcov právny úkon zo dňa 07.10.2009 (návrh na povolenie obnovy konania) nebol právnym úkonom vykonaným na základe plnej moci, pretože predmetná plná moc bola vystavená až dňa 23.11.2009 bez akéhokoľvek ustanovenia riešiaceho úkony realizované v minulosti. Podanie, ktoré je označené ako návrh na podanie obnovy konania, je zo dňa 07.10.2009, t.j. realizovaný skôr, ako došlo k vystaveniu plnej moci. Keďže neskoršia plná moc tento úkon vôbec neriešila, je zrejmé, že tento prvotný úkon bol urobený bez splnomocnenia. Žalovaný nesprávne argumentoval uzavretím dohody o splnomocnení, pričom však žiadnym spôsobom túto dohodu nešpecifikoval a v celom správnom konaní sa takáto dohoda ani nenachádzala v administratívnom spise. Ďalej žalovaný ignoroval skutočnosť, že podľa § 31 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak je plnomocenstvo udelené viacerým osobám, konajú tieto spoločne. Úkony, ktoré žalovaný považoval za návrh na povolenie obnovy konania (07.10.2009, 18.03.2011), neboli vykonané poverenými osobami spoločne, ale vždy len jednou osobou. Jednalo sa o postup, ktorý je rozporný s príslušnou právnou úpravou. Náprava nemohla byť zabezpečená ani dodatkom k plnej moci zo dňa 07.07.2011, v zmysle ktorého splnomocnené osoby mohli konať samostatne. Predmetný dodatok je úplne bezvýznamný a právne neplatný, nakoľko tento nebol podpísaný osobami, ktoré plnú moc mali udeliť, ale dodatok bol podpísaný splnomocnenými osobami. Prakticky uvedené znamená, že rozsah oprávnenia pre splnomocnené osoby bol v dodatku plnej moci udelený samotnými splnomocnenými osobami, čo je neprijateľné, v rozpore s príslušno-právnou úpravou a samotnou podstatou plnej moci. Podľa žalobcov teda oba úkony, ktoré žalovaný považoval za návrh na povolenie obnovy konania (zo dňa 07.10.2009 a zo dňa 18.03.2011), sú úkonmi, ktoré nevykonali presne špecifikovaní vlastníci bytov ale Y.. K. K. a K.. A. T. (vždy vo vlastnom mene). V súvislosti s tvrdením, že k obnove konania mohlo dôjsť len na základe dvoch samostatných podaní, žalobcovia uviedli, že Y.. K. K. nedoplnila svoje podanie v zmysle výzvy stavebného úradu zo dňa 18.02.2011, čoho následkom je nevyhnutnosť zastavenia konania podľa § 19 ods. 3 správneho poriadku. Za doplnenie podania nie je možné považovať podanie zo dňa 18.03.2011 a to z dôvodu, že sa jedná o podanie inej osoby, ktorá nemôže meniť podanie iného odlišného subjektu, a preto prvostupňový správny orgán mal konanie na základe podnetu Y.. K. K. zastaviť. Pokiaľ ide o K., táto urobila svoje podanie až dňa 18.03.2011, t.j. po uplynutí lehoty troch mesiacov, keď zo samotného prípisu bolo zrejmé, že o rozhodných skutočnostiach sa dozvedela už v roku 2009. Súčasne je nevyhnutné uviesť, že jej podanie nie je možné považovať za doplnenie podania MVDr. K. K., nakoľko sa jedná o dva odlišné subjekty a v zmysle príslušnej právnej úpravy nie je možné, aby vzájomné nezávislé subjekty si menili, dopĺňali svoje podania. Z dôvodu prekročenia lehoty určenej zákonom nie je možné ani na základe tohto podania povoliť obnovu konania vo veci. Žalobcovia ďalej uviedli, že odvolací orgán (žalovaný) čiastočne odstránil procesno-právny nedostatok konania a to, že v prvostupňovom rozhodnutí absentovala špecifikácia účastníkov konania. Uvedené však nič nemení na skutočnosti, že vo veci bolo konané na základe podania, ktoré nezodpovedalo základným zákonným náležitostiam, keď samotné podanie účastníkov konania neobsahovalo ich špecifikáciu. Z podaní, ktoré konajúci orgán považoval za návrh na povolenie obnovy konania, nie je zrejmé, kto ich podáva. Z ich obsahu nie je zrejmé, či tak robia vlastníci bytov bytového domu na ulici dona L. 9, alebo len časť z nich alebo Y.. K. K. alebo K.. A. T.. Subjekt, ktorý podáva určité podanie na správny orgán musí byť jasne identifikovaný nezameniteľným spôsobom, pričom nie je možné akceptovať, aby osoba podávajúca určitý návrh správnemu orgánu bola špecifikovaná neurčitým spôsobom ako vlastník bytu v bytovom dome. Jedná sa o nedostatok podania, ktorý znamená jeho rozpor s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku. Tento nedostatok nebol odstránený ani na základe výzvy správneho orgánu. Z uvedených dôvodov nemal prvostupňový správny orgán konať na základe neúplného a nepresného návrhu a konanie mal zastaviť. Žalobcovia namietali, že rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu nedostatku dôvodov, keďže sa žalovaný správny orgán, podobne ako prvostupňový správny orgán nevysporiadal so všetkými námietkami žalobcov. Žalobcovia uviedli: „uvedený nedostatok pretrváva aj v tomto rozhodnutí, keď naviac štruktúra samotného rozhodnutia je opätovne nesúladná s príslušnou právnou úpravou, nakoľko správnym orgánom nie sú produkované samostatné a kompletné rozhodnutia, ako výsledok činnosti správnych orgánov, ale sú produkované viaceré čiastkové rozhodnutia rozličných správnych orgánov, ktoré sú v praxi využiteľné nie ako samostatné rozhodnutia, ale len vo vzájomnom spojení pri využití častí jedného a častí iného rozhodnutia. Jedná sa o situáciu, ktorá je neakceptovateľná, keď o právach nie je rozhodované jedným rozhodnutím, ale rozhodnutiami viacerými, ktoré je nevyhnutné kombinovať, spájať, vypúšťať a podobne. Jedná sa o situáciu, ktorá je rozporná s príslušnou právnou úpravou a teda neakceptovateľná. Náprava je možná len vyhovením tejto žalobe.“ Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 09.05.2012, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, predmet konania bol správne právne posúdený a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, boli dostatočne zabezpečené procesné práva a povinnosti účastníkov konania, vrátane žalobcov. Dôvody žaloby sú v podstate dôvodmi namietanými v konaní, s ktorými sa žalovaný dostatočne konkrétne vysporiadal v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. Argumentáciu žalobcov uvedenú v žalobe považoval žalovaný za manipulatívnu, snažiacu sa navodiť dojem nezákonnosti postupu či rozhodnutia žalovaného, ktorá je v ich neprospech. Poukázal na § 3 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého sú správne orgány povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinnosti. V ostatnom odkázal na odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia. Účastníci správneho konania pribratí do konania uznesením č.k. 2S 19/2012 - 43 zo dňa 09.09.2013 k žalobe ani k vyjadreniu žalovaného nezaujali stanovisko. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného boli z hľadiska vymedzenia žaloby v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 07.10.2009 bol Stavebnému úradu Pezinok adresovaný list označený ako „1. Žiadosť o odvolanie, resp. vyňatie K. z procesu udelenia rozhodnutia o stavebnom konaní polyfunkčného domu T. z dôvodu procesného pochybenia, 2. Vo veci udelenia územného rozhodnutia o umiestnení stavby polyfunkčného domu Pri Y., ulica dona L. 7, T.; žiadosť o opätovné posúdenie žiadosti o územné rozhodnutie umiestnenia stavby navrhovateľmi Henricha V. a R. V., obaja bytom na ulici dona L. 5, T.“. Pokiaľ ide o druhú z uvedených požiadaviek, k tejto pisateľ uviedol, že stavebný zákon určuje okruh účastníkov konania o umiestnení stavby, pričom spolumajitelia obytného domu na ulici dona L. X sú osobami, ktorých práva a právom chránené záujmy môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Ako účastníci konania boli však vlastníci bytov na ulici dona Sandtnera X opomenutí a rovnako boli opomenutí i vlastníci susedných nehnuteľností, pozemkov mimo p. Q. Pisateľ listu zároveň namietal, že v rozhodnutí stavebného úradu o umiestnení stavby zo dňa 30.07.2009 je uvedené, že začatie územného konania bolo oznámené dňa 15.06.2009 a dňa 13.07.2009 vykonal stavebný úrad ústne pojednávanie. Oznámenie bolo však doručené iba stavebníkovi a vlastníčke susedného pozemku Eleonóre Q., H. 2, Y.. Preto pisateľ napadol územné rozhodnutie o umiestnení stavby (zn.: 5/82-zn. ÚR/3685-16934/2009 zo dňa 30.07.2009) a žiadal o opätovné posúdenie žiadosti navrhovateľov o územné rozhodnutie. List bol spísaný a podpísaný Y.. K. K., ulica dona L. 9, T., ktorá uvádza, že ako vlastník jedného z bytov zastupuje vlastníkov bytov na ulici dona L. č. X v T.. Stavebný úrad vyzval pisateľku MVDr. K. K. na doplnenie návrhu, pričom dňa 23.03.2011 bol doručený stavebnému úradu list spísaný a podpísaný K.. A. T., ulica dona L. 9, T., ktorý bol označený ako „Doplnenie podania č. 5/81- výzva/1715-35121/2011 zo dňa 18.02.2011“. V tomto podaní sa pisateľka vyjadruje predovšetkým k tomu, že o dôvodoch obnovy konania sa obyvatelia bytového domu na ulici dona Sandtnera v Pezinku dozvedeli z oznámenia o začatí stavebného konania zo dňa 04.09.2009, pričom rozhodnutie o umiestnení stavby, resp. jeho zmena, bolo vydané dňa 30.07.2009 a právoplatné dňa 02.09.2009. V administratívnom spise sa nachádza výpis z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. T., z ktorého vyplýva informácia o vlastníkoch bytov bytového domu na ulici dona L. 9, ktorý je totožný so zoznamom predloženým Y.. K. K.. Ďalej sa v administratívnom spise nachádza plná moc, v ktorej podpísaná časť vlastníkov bytov v bytovom dome na ulici dona L. X (XX z XX) udeľuje plnú moc H. V., K.. A. T. a Y.. K. K., všetky bytom ulica dona L. 9, T. a tiež K.. Y. U., ulica L. XX, T. vo veci zastupovania pre všetky konania a doručovania poštových zásielok týkajúcich sa plánovanej výstavby polyfunkčného domu - H. T. Y., ulica dona L. 7, T.. Uvedená plná moc bola spísaná dňa 23.11.2009. Tiež sa v administratívnom spise nachádza dodatok k plnej moci zo dňa 07.07.2011, v ktorej sa splnomocnenci dohodli, že sú oprávnení vo veci zastupovania pre všetky konania a doručovania poštových zásielok týkajúcich sa plánovanej výstavby polyfunkčného domu - Dom T. Y., konať každý samostatne. Dňa 19.07.2011 pod č. 5/81-obn.kon./1715-35121/2010-11 rozhodol stavebný úrad o tom, že podľa § 62 ods. 1 písm. c/ (bez uvedenia právneho predpisu) povoľuje obnovu konania na návrh časti opomenutých účastníkov konania vo veci vydania zmeny rozhodnutia o umiestnení stavby (rozhodnutie je opísané v úvode odôvodnenia tohto rozsudku). Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovi odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím, ktoré súd opísal v úvode odôvodnenia tohto rozhodnutia. V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia sa konštatuje, že obnova konania je mimoriadny spôsob preskúmania právoplatných rozhodnutí správnych orgánov. Je to inštitút, ktorý sa uplatní aj vtedy, ak nerešpektovanie procesných podmienok ustanovených zákonom vzbudzuje pochybnosti o objektivite konania a slúži na nápravu nezákonného rozhodnutia. Právoplatne ukončené konanie (v tomto prípade územné konanie) možno vzhľadom na závažnosť takéhoto postupu obnoviť len zo zákonných dôvodov a len zákonným spôsobom, to znamená, musia byť kumulatívne splnené tak materiálne ako aj formálne podmienky tejto obnovy. K otázke kvalifikovanosti návrhu na povolenie obnovy konania žalovaný uviedol, že posúdenie návrhu konajúcim stavebným orgánom v prvom stupni bolo správne a v súlade s právnym názorom žalovaného. Dôležitým aspektom posúdenia návrhu zo dňa 07.10.2009 je to, že bolo nevyhnutné ho posudzovať podľa jeho obsahu (§ 19 ods. 2 správneho poriadku) ako návrh na povolenie obnovy konania a stavebný úrad bol v súlade so zásadami správneho konania (§ 3 ods. 2 správneho poriadku) povinný pomôcť účastníkovi konania nedostatky návrhu odstrániť (§ 19 ods. 3 správneho poriadku) a na podklade skorigovaného návrhu, ktorý má náležitosti v zmysle § 63 ods. 2 správneho poriadku, rozhodnúť vo veci. Ďalším aspektom v iniciovaní konania o povolení obnovy konania bolo žalobcami namietané splnomocnenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dotknutom bytovom dome. Podľa názoru žalovaného plnomocenstvo na určitú osobu alebo osoby listinou osvedčujúcou uzavretie dohody o zastúpení má deklaratórny charakter, pričom podanie podané za niekoho iného bez priloženého plnomocenstva je odstrániteľným nedostatkom podania (§ 3 ods. 2 a § 19 ods. 3 správneho poriadku) a aj po jeho dodatočnom predložení je tým tento nedostatok zhojený. Plnomocenstvo nekonštituuje oprávnenie konať za iného alebo toto oprávnenie deklaruje, osvedčuje. V tomto rámci považoval žalovaný námietky odvolateľov za nedôvodné. Podanie splnomocnenkyne MVDr. K. K. zo dňa 07.10.2009 považoval žalovaný za podané za jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dotknutom bytovom dome bolo doplnené (zhojené) predložením plnomocenstiev zo dňa 23.11.2009. V zmysle predloženého plnomocenstva je splnomocnenkyňou predmetných vlastníkov zároveň Ing. A. T., ktorá v zmysle výzvy stavebného úradu podanie týchto vlastníkov doplnila. Podania zo dňa 07.10.2009 a zo dňa 18.03.2011 podľa žalovaného urobili konkrétni plnomocenstve uvedení vlastníci bytov a nebytových priestorov v dotknutom bytovom dome raz prostredníctvom splnomocnenkyne p. K. a raz prostredníctvom splnomocnenkyne p.. Preto bol predložený návrh na obnovu konania v súvislosti s jeho doplnením podľa názoru žalovaného kvalifikovaný a boli ním splnené procesno-právne podmienky pre povolenie obnovy konania. Pokiaľ ide o hmotnoprávne dôvody obnovy konania, žalovaný konštatoval, že ako vyplýva z jeho konzistentnej rozhodovacej činnosti, v predmetnom prípade boli dané i materiálne (hmotnoprávne) dôvody na povolenie obnovy, pretože zákon (§ 62 ods. 1 písm. c/ správneho poriadku) predpokladá, že konanie pred správnym orgánom ukončené právoplatným rozhodnutím sa na návrh účastníka obnoví, ak sa nesprávnym postupom správneho orgánu (stavebného úradu) odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, čo bolo v predmetnom prípade preukázané, nakoľko v zmysle ustanovení § 34 ods. 2 a § 139 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona vlastníci dotknutých bytov a nebytových priestorov v danom bytovom dome účastníkmi konania bezpochyby mali byť a nesprávnym postupom stavebného úradu v pôvodnom konaní im táto možnosť bola odňatá a oni nemohli uplatniť svoje procesné práva (§ 36 ods. 1 stavebného zákona). Ďalšia kumulatívna hmotnoprávna podmienka povolenia obnovy konania bola splnená tým, že vzhľadom k tomu, že zo záveru svetlotechnického posudku, ktorý si dali opomenutí účastníci konania vypracovať odborne spôsobilou osobou, vyplýva, že umiestnenie predmetnej stavby nie je v súlade so všeobecnými právnymi predpismi (podľa nimi predloženého svetlotechnického posudku navrhovaný polyfunkčný objekt z pozícii pred bytom 102b predmetného bytového domu z hľadiska obmedzenia insolácie nevyhovuje), pričom práve tento fakt sa mal riešiť v územnom konaní, ku ktorému neboli prizvaní. Táto skutočnosť mohla mať podstatný vplyv na rozhodnutie v danom prípade a samozrejme náprava sa nemohla urobiť v odvolacom konaní. Práve spornou skutočnosťou z uvedenej svetlotechniky je tým, čo mohlo mať vplyv na konečné rozhodnutie, v ktorom preukázateľne došlo k opomenutiu účastníkov konania. Zákon nevyžaduje, aby sporná okolnosť mala podstatný vplyv na rozhodnutie, ale stanovuje, že opomenutie účastníkov mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie, čo v konaní dostatočne preukázané bolo, a preto boli splnené i hmotnoprávne podmienky na povolenie obnovy konania. Podľa § 62 ods. 1 písm. c/ správneho poriadku konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní. Podľa § 62 ods. 2 správneho poriadku správny orgán nariadi obnovu konania z dôvodov uvedených v odseku 1, ak je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem. Podľa § 63 ods. 1 správneho poriadku obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni. Podľa § 63 ods. 1 správneho poriadku návrh sa podáva na správnom orgáne uvedenom v odseku 1 v lehote 3 mesiacov odo dňa, keď sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môže správny orgán obnovu konania nariadiť. Zmeškanie lehoty (§ 28) nemožno odpustiť. Zo zákonnej úpravy inštitútu obnovy konania vyplýva, že po podaní návrhu na obnovu konania sa v prvom rade koná o povolení alebo nariadení obnovy, kedy sa rozhoduje iba o prípustnosti obnovy; príslušný orgán nepreskúmava meritórne výrok rozhodnutia, ale iba zisťuje, či sú splnené podmienky obnovy konania. Až v prípade, že obnovu konania správny orgán povolí, začne sa nové konanie, v ktorom sa znovu prejedná a rozhodne vec, o ktorej sa rozhodlo v pôvodnom konaní. Zákon umožňuje účastníkovi správneho konania podať návrh na obnovu konania do 3 mesiacov odo dňa, kedy sa preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka. Rozoznávajú sa dve štádiá konania: 1. Konanie o povolení alebo nariadení obnovy, v ktorom sa rozhoduje iba o prípustnosti obnovy; príslušný orgán nepreskúmava meritórne výrok rozhodnutia, ale iba zisťuje, či sú splnené podmienky obnovy konania, 2. Nové konanie, v ktorom sa znovu prejedná a rozhodne vec, o ktorej sa už v pôvodnom konaní rozhodlo. V predmetnej právnej veci išlo o prvé štádium obnovy konania, teda rozhodovanie o existencii alebo neexistencii dôvodov obnovy konania a nie o priame vyhodnotenie reálneho vplyvu predložených dôkazov na meritum veci, pretože by išlo o prejudikovanie rozhodovania v obnovenom konaní, ku ktorému ešte neprišlo. Správny orgán v prvom štádiu konania o obnove vykonáva dokazovanie nanajvýš smerujúce k zisťovaniu, či tvrdenia podávateľa návrhu sú pravdivé a k pravdepodobnosti vplyvu tvrdeného porušenia práv na výsledok konania. V konaní o povolení obnovy konania príslušný správny orgán neskúma, či v pôvodnom konaní vydané rozhodnutie je v súlade so zákonom alebo či rozhodnutiu predchádzalo úplné zistenie skutkového stavu veci, ale skúma len to, či sú splnené podmienky stanovené v zákone pre obnovenie (povolenie obnovy) konania. Tiež platí, že inštitút obnovy správneho konania je mimoriadnym opravným prostriedkom pre prípad, ak nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní. Povinnosťou správneho orgánu je vyhodnotiť, či v prípade, ak sa preukáže pravdivosť takéhoto tvrdenia, či mohlo mať toto podstatný vplyv na rozhodnutie a či sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní V medziach žalobných námietok súd skúmal, či bolo možné konať o obnove predmetné územného konania na základe podaní zo dňa 07.10.2009 a 19.03.2011. V súhrne žalobcovia namietali, že tieto podania neboli urobené riadne, z ich obsahu nevyplynulo kto ich robí a čoho sa domáha, neboli podpísané oprávnenými osobami a podanie zo dňa 19.03.2011, ktoré nemožno považovať za doplnenie podania zo dňa 07.10.2009, bolo podané po uplynutí subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania. Podľa § 17 ods. 1 správneho poriadku účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia. Podľa § 17 ods. 2 správneho poriadku splnomocnenie na zastupovanie treba preukázať písomným plnomocenstvom alebo plnomocenstvom vyhláseným do zápisnice. Správny orgán môže v nepochybných prípadoch od preukazu plnomocenstvom upustiť. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. Podľa § 31 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnomocenstvo možno udeliť aj niekoľkým splnomocnencom spoločne. Ak v plnomocenstve udelenom niekoľkým splnomocnencom nie je určené inak, musia konať všetci spoločne. Podľa § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene. Podľa § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil. Podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním. Niet pochýb o tom, že osoba (účastník konania) môže pred správnym orgánom konať buď priamo sama alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu na základe plnomocenstva. Plnomocenstvo sa musí udeliť písomne, ak sa právny úkon urobil v písomnej forme, alebo aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. Plnomocenstvo možno udeliť aj niekoľkým splnomocnencom spoločne. Títo potom musia konať všetci spoločne ak v plnomocenstve nie je určené inak. Z pripojeného administratívneho spisu je nad všetky pochybnosti zrejmé, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v obytnom dome na ulici dona Sandtnera 9 v Pezinku, resp. časť z nich (15 z 21) podpísaná na plnomocenstve spísanom dňa dňa 23.11.2009 nie je spokojná s priebehom územného konania týkajúceho sa zmeny rozhodnutia o umiestnení stavby „Polyfunkčný dom - H. T. Y.“ pre žalobcov ako stavebníkov. Tieto osoby ani nenamietali, že by nesúhlasili s tým, že za nich mohli v konaní vystupovať tretie osoby - splnomocnenci alebo, že ktorýkoľvek splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľov alebo ak konal bez plnomocenstva. Berúc do úvahy okolnosti prípadu, Y.. K. K., ktorá spísala a podpísala podanie zo dňa 07.10.200X, bezpochyby okrem svojich zastupovala i záujmy a vôľu ostatných vlastníkov z domu na ulici dona L. 9 v T.. Výhrada k dátumu na písomnom plnomocenstve, ktoré bolo vyhotovené neskôr ako podanie, nie je v kontexte s dikciou § 33 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právne relevantná. Širším výkladom týchto zákonných ustanovení možno pre daný prípad dôjsť k záveru, že vlastníci bytov a nebytových priestorov podpísaní na listine o udelení plnomocenstva schválili, že osoby označené ako splnomocnenci môžu za nich (splnomocniteľov) konať v danej veci. Naproti tomu súd dáva za pravdu tvrdeniu žalobcov, že MVDr. K. K. na základe tak formulovaného plnomocenstva, akým bolo to spísané dňa 23.11.2009, nebola oprávnená konať ako jeden zo splnomocnencov samostatne. Ide o zásadný nedostatok, ktorý sa nezhojil ani dodatočne do administratívneho spisu predloženým dodatkom k plnej moci spísaný dňa 07.07.2011. Tento dodatok bol podpísaný len splnomocnencami, a absentoval v ňom prejav vôle splnomocniteľov o tom, že súhlasia so samostatnosťou splnomocniteľov (alebo aspoň Y.. K. K.) v konaní za splnomocniteľov. Podľa § 19 ods. 2 správneho poriadku podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti. Ani za takýchto okolností však nemožno uvažovať o nulite podania zo dňa 07.10.2009, ktoré jeho pisateľka označila ako „1. Žiadosť o odvolanie, resp. vyňatie Ing. Branišovej z procesu udelenia rozhodnutia o stavebnom konaní polyfunkčného domu T. Y., ulica dona L. 7, T. z dôvodu procesného pochybenia, 2. Vo veci udelenia územného rozhodnutia o umiestnení stavby polyfunkčného domu T. Y., ulica dona L. 7, T.; žiadosť o opätovné posúdenie žiadosti o územné rozhodnutie umiestnenia stavby navrhovateľmi Q. V. a R. V., obaja bytom na ulici dona L. 5, T.“. Pokiaľ by aj pisateľka, Y.. K. K., konala za v podaní uvedené osoby pre formálny nedostatok plnomocenstva bez oprávnenia, zostáva v platnosti, že vyššie opísaný úkon vykonala vo vlastnom mene sama za seba - ako dotknutá osoba, vlastníčka bytu v bytovom dome na ulici dona L. X v T.. V konečnom dôsledku teda uvedené podanie stavebnému orgánu adresovala oprávnená osoba, ktorá bola v tomto podaní riadne označená spôsobom vylučujúcim zameniteľnosť s inou osobou, a preto z tohto hľadiska so žalobnými námietkami žalobcov nemožno súhlasiť. Súd sa po vyriešení vyššie uvedenej otázky zaoberal zvyšnými atribútmi perfektnosti podaní, na základe ktorých správne orgány vydali na základe žaloby preskúmavané rozhodnutia a ich kvalifikovanosťou. Súd podanie zo dňa 07.10.2009 považoval za perfektné a s dostatočnou výpovednou hodnotou na to, aby stavebný úrad mohol na jeho základe rozhodnúť. Aby kvalifikovanosť predmetného podania po obsahovej stránke bola zrejmá, súd ho podrobnejšie opísal na strane 4 až 5 tohto rozsudku. V podaní sa tvrdí, že celé konanie o umiestnení stavby, až na jednu výnimku (.), prebiehalo bez účasti vlastníkov nehnuteľností susediacich s umiestňovanou stavbou vrátane vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ulici dona L. X v Pezinku, medzi ktorými je aj pisateľka podania Y.. K. K.. Táto vo svojom podaní žiadala o opätovné posúdenie žiadosti navrhovateľov o územné rozhodnutie. Podľa názoru súdu z takto formulovaného podania jednoznačne vyplýva, že Y.. K. K., ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom doma na ulici dona L. X v T. a ďalší vlastníci nehnuteľností susediacich s umiestňovanou stavbou, neboli účastníkmi konania, i keď sa cítia byť k tomu oprávnení a že pisateľka žiada opäť posúdiť predmetnú žiadosť, ergo obnoviť právoplatne skončené konanie. Súd o spôsobilosti predmetného podania vyvolať konanie o obnove konania nemal pochýb. Obsahovalo všetky v zákonnom kontexte žiadané informácie. I keď neboli dokonale formulačne presné (žiadalo sa opäť posúdiť predmetnú žiadosť), striktná požiadavka na dodržanie pojmológie zákona vylučujúca použitie výkladovo podobných výrazov by znamenala až prílišný formalizmus, ktorý by bol v rozpore s chápaním materiálneho právneho štátu, a preto je neprípustný. V danom prípade je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že pisateľom podania nebol odborník v danej profesijnej oblasti. Podanie dňa 23.03.2011 doručené stavebnému úradu, spísané Ing. A. T., sa na základe vyššie uvedených úvah javí ako nadbytočné, a preto ho súd z hľadísk vyplývajúcich zo žalobných námietok ani neposudzoval. V neposlednom rade je tiež potrebné zdôrazniť opodstatnenosť obnovy konania v predmetnej veci vydania zmeny rozhodnutia o umiestnení stavby. Súd poukazuje na ustanovenie § 34 ods. 2 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), podľa ktorého v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Niet pochýb o tom, že vlastníci nehnuteľnosti, ktoré susedia bezprostredne s pozemkom, na ktorom sa umiestňuje stavba, majú právo byť účastníkmi územného konania a sú nositeľmi z toho vyplývajúcich práv. V zmysle § 139 ods. 2 písm. c/ a d/ stavebného zákona sa susednými pozemkami a stavbami na nich sa rozumejú pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa stavebného zákona a stavby na týchto pozemkoch a tiež susednou stavbou sa rozumie aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ulici dona L. v T., ako vyplynulo z administratívneho spisu, nepochybne spĺňajú kritériá ich účastníctva v predmetnom územnom konaní. Je nesporné, že účastník konania má viacero procesných práv priznaných či už stavebným zákonom alebo správnym poriadkom (§ 36 ods. 1, § 37 ods. 3, § 42 ods. 1, § 14 ods. 1 stavebného zákona, § 14 ods. 2, § 51 ods. 1 správneho poriadku). Má právo byť upovedomený o začatí konania, byť prizvaný na ústne pojednávanie a miestnu obhliadku, má právo uplatniť námietky a pripomienky k zámeru stavebníkov, právo nazerať do spisu, navrhovať dôkazy, má právo vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia ku všetkým podkladom rozhodnutia a navrhovať doplnenie podkladov. Správny orgán tým, že nekonal s vlastníkmi susedných nehnuteľností ako s účastníkmi konania, neumožnil im žiadne z ich práv realizovať a odoprel im možnosť zabezpečiť si ochranu svojich práv a právom chránených záujmov už len tým, že im neposkytol žiadnu možnosť vzniesť námietky proti návrhu na zmenu rozhodnutia o umiestnení stavby. Má sa na mysli predovšetkým námietka týkajúca sa záverov svetlotechnického posudku vypracovaného z podnetu opomenutých účastníkov, z ktorého vyplýva, že umiestnenie predmetnej stavby nie je v súlade so všeobecnými právnymi predpismi, pretože navrhovaný polyfunkčný objekt z pozícii pred bytom 102b bytového domu (ulica dona L. 9, T.) z hľadiska obmedzenia insolácie nevyhovuje. O tejto námietke mal v prvom rade rozhodovať stavebný úrad a v prípade využitia riadneho opravného prostriedku po doručení napadnutého rozhodnutia, odvolací orgán. V danom prípade opomenutým účastníkom sa nesprávnym postupom správneho orgánu odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, boli vylúčení z uplatnenia im prislúchajúcich práv. Taktiež, ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností, toto mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie. Boli teda naplnené dôvody na nariadenie obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. c/ správneho poriadku. Vzhľadom na uvedené dospel súd po preskúmaní veci k záveru, že žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z neho správne právne závery, ktoré náležite odôvodnil, vrátane voľnej úvahy, ktorá nevybočila z medzí prípustného správneho uváženia. Nakoľko námietky žalobcov neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, súd postupoval § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko neúspešní žalobcovia nemajú právo na náhradu trov konania a úspešnému žalovanému zásadne náhrada trov konania neprináleží. Súd nepriznal náhradu trov konania ani pribratým účastníkom, títo si právo na náhradu trov konania neuplatnili. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.