Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/35/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200134 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012200134.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: Z.O.GROUP s.r.o., Švabinského 13, Bratislava, IČO: 44 063 822, zastúpený JUDr. Miroslavom Belicom, advokátom, Štefánikova trieda 79, 949 01 Nitra proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 30.11.2011, č. I/222/19661-123178/2011/993415-r, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a . Žalobcovi sa trovy konania nepriznávajú. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.01.2012 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. I/222/19661-123178/2011/993415-r v spojení s rozhodnutím správcu dane - dodatočného platobného výmeru č. 604/230/144122/11/Mich zo dňa 05.09.2011. V žalobe uviedol, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu zo súčasného nezákonného postupu v predmetnom správnom konaní, keď správny orgán neakceptoval obmedzené možnosti účastníka správneho konania k zabezpečeniu dôkazov svedčiacich o správnosti jeho doterajšieho postupu predchádzajúcemu podaniu daňového priznania, ktoré je predmetom tohto konania. Daňovému subjektu bez jeho účasti a možnosti verifikácie boli políciou zadržané a odňaté daňové doklady, ktorých súčasťou boli doklady potrebné pre daňové konanie. Tvrdenie polície, že iné doklady pre predmetné konanie v prospech daňového subjektu nemá, je potrebné overiť so zápisnicami o domových prehliadkach a zoznamom zadržaných listinných dôkazov, ktoré zápisnice by mali byť v súlade so zákonom podpísané aj daňovým subjektom, nakoľko z policajných záznamov vyplýva, že daňový subjekt bol prítomný pri začatí domovej prehliadky. Prvostupňové rozhodnutie považuje žalobca za zmätočné a nepreskúmateľné, podľa jeho názoru je potrebné zistiť reálnou previerkou u každého obchodného prípadu samostatne, či predmet dodávky existoval, kto bol jeho dodávateľom, výrobcom, odberateľom, spotrebiteľom a kto daňovému subjektu predal, či odviedol z uvedeného obchodu príslušné dane. Takýmto spôsobom však správca dane nepostupoval. Žalobca uvádza, že správca dane pri výkone predmetnej daňovej kontroly pri výsluchu osôb, ktoré mali potvrdiť, či vyvrátiť zisťované skutočnosti im bez akejkoľvek verifikácie tvrdení uveril bez toho, aby vykonal krížové kontroly. Taktiež správca dane bez toho, aby jasne a presne ku každému jednému účtovnému prípadu zistil, či došlo, resp. nedošlo k účtovnému prípadu, ktorý bol predmetom kontroly, sa len uspokojil s výpoveďami osôb, pričom tieto osoby sú stíhané pre závažné trestné činy. Správca dane porušil právo žalobcu v zmysle ust. § 15 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o správe daní), keď správca dane prevzal bez akejkoľvek verifikácie tvrdenia z inej daňovej kontroly iného daňového subjektu tvrdenia osôb tam uvádzané. Žalobca považuje tvrdenie správcu dane, že správca dane v priebehu daňovej kontroly neuprel žalobcovi žiadne právo vyplývajúce z ust. § 15 ods. 5 zákona o správe daní, a že správca dane vytvoril daňovému subjektu dostatočný časový priestor na preukázanie skutočností, ktoré by mali vplyv na správne určenie dane, pričom tento priestor daňový subjekt nevyužil je účelové, nakoľko správca dane vedel o skutočnosti, že konateľ kontrolovaného daňového subjektu je vo väzbe má veľmi obmedzené možnosti na uplatnenie práv, ktoré mu vyplývajú z prebiehajúcej daňovej kontroly. Taktiež správca dane bol žalobcom upozornený na skutočnosť, že bez súčinnosti OČTK nemôže sám predložiť doklady k daňovej kontrole, nakoľko OČTK by považovali takéto konanie zo strany žalobcu za konanie contra lege. Práve z uvedeného dôvodu žalobca požadoval o prerušenie daňovej kontroly a to až do doby, kedy bude môcť reálne uplatňovať svoje práva z prebiehajúcej daňovej kontroly, čo mu však nebolo umožnené, čím mu bolo odňaté právo vyplývajúce z ust. § 15 zákona o správe daní. Uvedeným postupom ako aj preskúmavanými rozhodnutiami bol žalobca ukrátený na svojich právach a to tým, že správca dane pri výkone daňovej kontroly porušil právo daňového subjektu vyplývajúce mu z ust. § 15 ods. 5 zákona o správe daní, a to aj napriek objektívnemu stavu, ktorý v čase vykonávania daňovej kontroly bol a ktorý daňový subjekt práve pre dôvody vyššie uvedené nemohol ovplyvniť. Nemohol sa osobne zúčastniť výkonu kontroly a nemohol osobám, ktoré boli v rámci daňovej kontroly vypočuté klásť otázky a byť prítomný na ich výsluchoch. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že žalovaný rozhodnutím č. I/222/19661-123178/2011/993415- r zo dňa 30.11.2011 potvrdil dodatočný platobný výmer č. 604/230/144122/11/Mich zo dňa 05.09.2011, ktorým Daňový úrad Komárno vyrubil žalobcovi podľa ust. § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona o správe daní rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2010 v sume XX.XXX,XX eur. Správca dane na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly č. 604/321/41426/2011/Cib zo dňa 31.03.2011 vykonal za zdaňovacie obdobie júl 2010 u žalobcu daňovú kontrolu. Daňová kontrola bola vykonávaná v rozsahu, ktorý bol nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa citovaného ustanovenia a podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov(ďalej iba zákon o DPH). V priebehu výkonu daňovej kontroly správca dane zistil, že žalobca za zdaňovacie obdobie júl 2010 podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, v ktorom deklaruje v riadku 21 odpočítanie dane za prijaté zdaniteľné obchody v celkovej sume XX.XXX,XX eur. Žalobca v priebehu výkonu daňovej kontroly nepredložil žiadne doklady a preto ho správca dane vyzval výzvou č. 604/321/111240/2011/Cib zo dňa 24.06.2011 na predloženie dokladov za zdaňovacie obdobie január, február, apríl až december 2010. Výzva bola doručená 12.07.2011. Žalobca napriek výzve správcu dane požadované doklady na výkon kontroly nepredložil, ani neoznámil správcovi dane dôvody ich nepredloženia. Požadované doklady nezabezpečil a na výzvu správcu dane nereagoval. Napriek skutočnosti, že konateľ spoločnosti bol vo výkone väzby a bol teda obmedzený na osobnej slobode, nič mu nebránilo v písomnej komunikácii so správcom dane poskytnúť v danom prípade vyjadrenie a predložiť požadované doklady ako aj dôkazy, ktoré si mohol zaobstarať prostredníctvom poverenej osoby. Správca dane v procese dokazovania v súlade s § 32 ods. 1 zákona o správe daní listom zo dňa 05.04.2011 požiadal Prezídium PZ ÚBOK, oddelenie finančnej polície, aby zaistilo doklady súvisiace s podnikateľskou činnosťou žalobcu. Z odpovede správca dane zistil, že medzi zaistenými dokladmi, doklady k prijatým zdaniteľným obchodom deklarovaných v podanom daňovom priznaní sa nenachádzajú. Z dôvodu, že žalobca v priebehu výkonu daňovej kontroly nepreukázal oprávnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane vo výške XX.XXX,XX eur, správca dane v rámci daňovej kontroly pri hodnotení dôkazov využil doklady a písomnosti zo spisu žalobcu, najmä svedecké výpovede, ktoré boli získané v rámci procesu dokazovania v priebehu výkonu daňových kontrol u daňového subjektu AUTODOPRAVA S. L., s.r.o.. N. dane v závere hodnotenia dôkazov v súvislosti s prijatými zdaniteľnými obchodmi deklarovanými v podanom daňovom priznaní vychádzal zo skutočností, ktoré boli zistené v rámci procesu dokazovania a z výpovedí svedkov. Na základe uvedených skutočností správca dane uplatnené právo na odpočítanie dane v celkovej výške XX.XXX,XX eur za zdaňovacie obdobie júl 2010, žalobcovi neuznal. Ďalej žalovaný uvádza, že tvrdenie žalobcu, že správca dane nekonkretizoval doklady, ktoré žiadal ku konkrétnym daňovým priznaniam predložiť, je v rozpore so skutkovým stavom, pretože podľa predloženého spisového materiálu je evidentné, že doklady ktoré požadoval správca dane na výkon daňovej kontroly boli konkretizované v oznámení o výkone daňovej kontroly č. 604/321/41426/2011/Cib zo dňa 31.03.2011 a následne aj vo výzve na predloženie dokladov č. 604/321/111240/2010/Cib zo dňa 24.06.2011, ktorá bola doručená konateľovi spoločnosti S. L. do Ústavu na výkon väzby v Leopoldove ako aj na adresu sídla spoločnosti. Správca dane listom zo dňa 02.06.2011 informoval o priebehu vykonaných úkonov, ktoré súviseli s výkonom daňových kontrol za zdaňovacie obdobie január 2010, február 2010, apríl až december 2010 a január 2011. Predmetné oznámenie bolo doručené 10.06.2011 konateľovi spoločnosti do Ústavu na výkon väzby v Leopoldove, ako aj na adresu sídla spoločnosti. Písomnosť adresovaná na sídlo spoločnosti bola prevzatá 28.06.2011, čo potvrdzuje, že žalobca si zabezpečil preberanie zásielok. Žalovaný ďalej uvádza, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že výpovede osôb si odporujú. V predmetnom daňovom konaní boli svedkovia vypočutí veľmi detailne, ich odpovede boli konkrétne a vyčerpávajúce. V rámci daňových konaní, ktoré vykonali miestne príslušní správcovia dane u spoločností, ktoré mali byť dodávateľmi fakturovaných zdaniteľných obchodov, nebolo preukázané reálne dodanie zdaniteľných obchodov. Ďalšia výzva na predloženie dokladov zo dňa 24.06.2011 bola štatutárnemu zástupcovi spoločnosti doručená 12.07.2011. Napriek riadne doručenej výzve požadované doklady neboli predložené. K ďalšiemu tvrdeniu žalobcu, že správca dane len prevzal bez akejkoľvek verifikácie tvrdenia z inej daňovej kontroly u iného daňového subjektu žalovaný uvádza, že správca dane v danom prípade postupoval v súlade s ust. § 29 ods. 4 zákona o správa daní, podľa ktorého ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. K tvrdeniu žalobcu, že mu bolo odňaté právo vyplývajúce z ust. § 15 ods. 5 zákona o správe daní žalovaný uvádza, že správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly konal v súčinnosti s OČTK, čoho dôkazom je list správcu dane zo dňa 05.04.2011 a odpoveď evidovaná pod č. ČVS: PPZ-327/BOK- ZA-2010, ktoré prílohu tvorili došlé a vyšlé faktúry za zdaňovacie obdobie január, február, máj, jún, júl, október, november, december 2010 a január, február 2011. Žalovaný rovnako nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že vydané rozhodnutie je zmätočné a nepreskúmateľné, nakoľko správca dane v procese dokazovania hľadal vierohodné dôkazy aj v prospech žalobcu, ktoré by preukázali oprávnenosť nároku na odpočítanie dane za kontrolované zdaňovacie obdobie a to tým, že požiadal OČTK o zabezpečenie zadržaných dokladov a zároveň vypočúval svedkov, ktorí boli s kontrolovaným daňovým subjektom obchodne ale aj personálne prepojení. K tvrdeniu žalobcu, že tento požadoval prerušenie daňovej kontroly žalovaný uvádza, že dňa 18.07.2011 bol doručený na Daňový úrad Bratislava V Návrh na prerušenie všetkých konaní podľa ust. § 25a zákona o správe daní. Predmetný návrh podal JUDr. Z. P., advokát, A., ktorý nebol oprávnený konať v mene žalobcu. Správca dane listom zo dňa 15.08.2011 informoval Z.. Z. P., že v zmysle ust. § 9 zákona o správe daní sa daňový subjekt môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolil, ktorý koná v rozsahu splnomocnenia udeleného písomne s úradne overeným podpisom alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Správca dane oznámil Z.. Z. P., že ním podanému návrhu nemôže v zmysle platných predpisov vyhovieť, toto stanovisko správcu dane bolo Z.. Z. P. doručené 16.08.2011. Následne dňa 09.08.2011 doručil správca dane žalobcovi výzvu na vyjadrenie sa a prerokovanie protokolu č. 604/321/126430/2011/Cib zo dňa 27.07.2011, ktorá bola spolu s protokolom o daňovej kontrole doručená priamo konateľovi spoločnosti do Ústavu na výkon väzby v Leopoldove. Vo výzve správca dane určil deň prerokovania protokolu 25.08.2011. Žalobca zaslal správcovi dane svoje vyjadrenie k protokolu, v ktorom informoval správcov dane, že cestou svojho právneho zástupcu Z.. P. podal návrh na prerušenie všetkých konaní, ktoré sú vedené na Daňovom úrade Bratislava V. Správca dane listom zo dňa 22.08.2011 oznámil daňovému subjektu, že nemôže vyhovieť jeho požiadavke na prerušenie všetkých daňových konaní, pretože neexistujú dôvody na ich prerušenie. Konateľ spoločnosti napriek tomu, že mu zamestnanci správcu dane umožnili v priebehu ústneho pojednávania v priestoroch Ústavu na výkon väzby v Leopoldove nahliadnuť do dokladov spoločnosti, ktoré si správca dane zabezpečil v súčinnosti s OČTK, nevyužil svoje právo a súčinnosť pri zisťovaní skutkového stavu so správcom dane odmietol. Keďže v priebehu výkonu daňovej kontroly žalobca nepreukázal prijatie zdaniteľných obchodov, ktoré sú deklarované v podanom daňovom priznaní, správca dane postupoval v súlade s ust. § 29 ods. 4 zákona o správe daní. Žalobca nepreukázal, že zdaniteľné obchody tak, ako sú deklarované v podanom daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie prijal. Žalovaný dospel k názoru, že záver správcu dane zodpovedá zásadám správneho uváženia. Žalobca počas výkonu daňovej kontroly nepredložil žiadne dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia, čo znamená, že neuniesol dôkazné bremeno, keď sa mu právne relevantným spôsobom nepodarilo prijatie zdaniteľných obchodov deklarovať v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2010 preukázať. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný trvá na svojich záveroch a navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie na nariedenom pojednávaní v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že tak napadnuté, ako aj prvostupňové správne rozhodnutie aj postup správnych orgánov je v súlade so zákonom. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade do zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p..). Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Zákon o správe daní v ust. § 2 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa citovaného ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených sa na daňovom konaní. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 52 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov, to znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos z daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré sú podľa § 1 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalovaný rozhodnutím č. I/222/19661-123178/2011/993415-r zo dňa 30.11.2011 potvrdil dodatočný platobný výmer č. 604/230/144122/11/Mich zo dňa 05.09.2011, ktorým Daňový úrad Komárno vyrubil žalobcovi podľa ust. § 44 ods. 6 písm. b) bod I. zákona o správe daní rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2010 vo výške XX.XXX,XX eur. Správca dane na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly č. 604/321/41426/11/Cib zo dňa 31.03.2011 vykonal za zdaňovacie obdobie júl 2010 u žalobcu daňovú kontrolu. Daňová kontrola bola vykonávaná v rozsahu, ktorý bol nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa citovaného ustanovenia a podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o DPH. V priebehu výkonu daňovej kontroly správca dane zistil, že žalobca za zdaňovacie obdobie júl 2010 podal dňa 05.08.2010 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, v ktorom deklaruje v riadku 21 odpočítanie dane za prijaté zdaniteľné obchody v celkovej sume XX.XXX,XX eur. Žalobca v priebehu výkonu daňovej kontroly nepredložil žiadne doklady, a preto ho správca dane vyzval výzvou č. 604/321/111240/2011/Cib zo dňa 24.06.2011 na predloženie dokladov za zdaňovacie obdobia január, február, apríl až december 2010. Výzva bola doručená dňa 12.07.2011. Žalobca napriek výzve správcu dane požadované doklady na výkon kontroly nepredložil a ani neoznámil správcovi dane dôvody ich nepredloženia. Správca dane v procese dokazovania podľa § 32 ods. 1 zákona o správe daní listom č. 604/321/42690/2011/Cib zo dňa 05.04.2011 požiadal Prezídium PZ ÚBOK, Oddelenie finančnej polície (ďalej len OČTK) o zaslanie zaistených dokladov za zdaňovacie obdobia január, február, apríl až december 2010. Z odpovede správca dane zistil, že medzi zaistenými dokladmi sa doklady k prijatým zdaniteľným obchodom deklarovaných v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2010 nenachádzajú. Z dôvodu, že žalobca v priebehu výkonu daňovej kontroly nepreukázal oprávnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane vo výške XX.XXX,XX eur, správca dane v rámci daňovej kontroly pri hodnotení dôkazov využil doklady a písomnosti zo spisu žalobcu a na jej výpovede svedkov, ktoré boli získané v rámci procesu dokazovania v priebehu výkonu daňových kontrol u daňového subjektu Autodoprava S. L., s.r.o. Správca dane vychádzal pri vydávaní predmetného rozhodnutia zo skutočností, ktoré boli zistené v rámci procesu dokazovania ako aj z výpovedí svedkov, ktoré sú zdokumentované: - v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 604/321/37488/2011/Cib zo dňa 24.03.2011, spísanej z výsluchu svedka Y. I., ktorý poprel uskutočnenie zdaniteľných obchodov, - v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 604/321/41108/2011/Cib zo dňa 31.03.2011, spísanej z výsluchu svedka Y. I., - v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 615/320/19004/2011/Kriz zo dňa 06.05.2011, spísanej s P. H., ktorý poprel uskutočnenie zdaniteľných obchodov, - v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 609/320/12756/2011/Raš zo dňa 30.03.2011, spísanej Daňovým úradom Senec, s konateľkou spoločnosti MZ-REAL, s.r.o. H. O., ktorá poprela uskutočnenie zdaniteľných obchodov, - v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 609/320/12757/2011/Raž zo dňa 30.03.2011 spísanej Daňovým úradom Senec s konateľkou spoločnosti MZ-REAL, s.r.o. H. O., - v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 827/320/14685/2011/Hus zo dňa 22.03.2011 spísanej Daňovým úradom Nitra II. s konateľom spoločnosti PENTON, s.r.o. s K. K., ktorý poprel uskutočnenie zdaniteľných obchodov, - v zápisnici o ústnom pojednávaní z výsluchu svedka č. 604/321/48824/2011/Cib zo dňa 14.04.2011 s S.. O. O., splnomocnenou zástupkyňou spoločnosti Autodoprava S. L., s.r.o., - v zápisnici o ústnom pojednávaní o výsluchu svedka č. 604/321/48825/2011/Cib zo dňa 14.04.2011 s J. H., ktorá vypovedala u správcu dane ako bývalá splnomocnená zástupkyňa spoločnosti Z.O. Group s.r.o., - z písomnej svedeckej výpovede Annamárii H., evidovanej pod číslom XXX/XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá poprela uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Ďalej žalovaný vychádzal zo svedeckých výpovedí konateľov spoločností, ktoré mali spolupracovať so spoločnosťami p. S. L. a p. S. L.. Správca dane vyhodnotil získané dôkazy v tom smere, že zdaniteľné obchody, z ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane sa neuskutočnili, k dodaniu tovaru neprišlo, pretože v daných obchodných transakciách išlo len o fakturovanie zdaniteľných obchodov bez reálneho dodania. Správca dane pri hodnotení dôkazov vzal do úvahy okrem vyššie uvedených svedeckých výpovedí aj informácie z kontrolných zistení z daňových kontrol za ostatné obdobia roka 2010 a z dožiadaní iných daňových úradov, ktoré sa týkali obchodných transakcií medzi spoločnosťami Autodoprava S. L., s.r.o., SCE trade, s.r.o., A.M.K. Trans s.r.o., MZ - REAL, spol. s r.o., FENOX s.r.o., CONFORT s.r.o., ATLANTIS Holding s.r.o., JC GARDENIOA s.r.o, UKI EXPRES s.r.o., Armeno s.r.o., AIRAM s.r.o., DAUNIUS s.r.o., Z.O.GROUP s.r.o., S. L. Autodoprava s.r.o., BIASTI REAL s.r.o., Linda s.r.o., PENTON s.r.o. a iných. Na základe uvedených skutočností správca dane uplatnené právo na odpočítanie dane v celkovej výške XX.XXX,XX. eur za zdaňovacie obdobie júl 2010 žalobcovi neuznal. Podľa názoru súdu sa správne orgány vecou dôkladne zaoberali, pričom najmä správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a nie je preto možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že by vedenie daňového konania a spôsob vykonávania dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého procesu. Správne rozhodnutia obsahujú dostatok relevantných dôvodov, a preto ich nemožno považovať za nepreskúmateľné. Rovnako postupom žalovaných správnych orgánov nebola žalobcovi ako účastníkovi daňového konania odňatá možnosť konať pred týmito orgánmi, pričom správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Je možné konštatovať, že správca dane postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a v súlade s ust. § 2 ods. 1 zákona o správe daní. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa § 29 ods. 1, 2, 4 zákona o DPH, dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pri tom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), a svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k ním. Podľa § 29 ods. 8 zákona o DPH, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že podľa platnej právnej úpravy platiteľ dane má nárok na odpočet dane iba vtedy, ak preukáže splnenie všetkých podmienok stanovených zákonom o DPH. Daňový subjekt je povinný správcovi dane preukázať, že zdaniteľné obchody tak, ako sú deklarované v podanom daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie prijal, čo v uvedenom prípade nebolo žalobcom ako platiteľom v priebehu výkonu daňovej kontroly preukázané. Pretože v priebehu výkonu daňovej kontroly žalobca nepreukázal prijatie zdaniteľných obchodov, ktoré sú deklarované v podanom daňovom priznaní, správca dane postupoval v súlade s § 29 ods. 4 zákona o DPH. Na základe riadne zisteného skutkového stavu podrobne zdokumentovaného v protokole o výsledku zistenia z daňovej kontroly a následne v dodatočnom platobnom výmere, súd konštatoval, že správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly postupoval v súlade s ust. § 2, § 15 a § 16 zákona o DPH v nadväznosti na súčinnosť orgánov v trestnom konaní v súlade s ust. § 32 ods. 1 zákona a prijal záver v súlade so všeobecne záväznými predpismi v zmysle ust. § 2 ods. 1. V daňovom konaní pri dôkaznej povinnosti daňovníka platí prejednávacia zásada a nie zásada vyhľadávacia. Povinnosťou správcu dane, pokiaľ ide o nároky uplatnené platiteľom, je tieto prerokovať, umožniť platiteľovi ich existenciu z právne významných hľadísk preukázať, pričom sám má zabezpečiť len tie dôkazy, ktoré podľa zákona nemá povinnosť predložiť platiteľ. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že zdaniteľné obchody skutočne prijal tak, ako ich deklaruje v daňových priznaniach. Po preskúmaní predmetného rozhodnutia súd konštatoval, že neboli zistené žiadne porušenia zásad daňového konania, pričom daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Správne tiež poukázal na judikatúru súdneho dvora, v súlade s ktorou aj rozhodol. Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol. K námietkam žalobcu uvedeným v žalobe ohľadom nedostatočného konkretizovania dokladov, ktoré žalovaný žiadal k jednotlivým daňovým priznaniam predložiť, súd uvádza, že s týmto nie je možné súhlasiť, nakoľko z administratívneho spisu je preukázané, že doklady, ktoré správca dane požadoval na výkon daňovej kontroly, boli konkretizované v oznámení o výkone daňovej kontroly č. 604/321/41426/2011/Cib zo dňa 31.03.2011 a následne aj vo výzve na predloženie dokladov č. 604/321/111240/2011/Cib zo dňa 24.6.2011, ktorá bola doručená konateľovi spoločnosti p. S. L. do Ústavu na výkon väzby v Leopoldove, ako aj na adresu sídla jeho spoločnosti. Správca dane listom č. 604/321/96949/2011 zo dňa 02.06.2011 informoval o priebehu vykonaných úkonov, ktoré súviseli s výkonom daňových kontrol za zdaňovacie obdobie január, február, apríl až december 2010 a január 2011. Predmetné oznámenie bolo doručené dňa 10.06.2011 konateľovi spoločnosti, ako aj na sídlo spoločnosti. K tvrdeniu, žalobcu, že správca dane len prevzal bez akejkoľvek verifikácie tvrdenia z inej daňovej kontroly u iného daňového subjektu, súd uvádza, že v danom prípade bol postup správcu dane v súlade s ust. § 29 ods. 4 zákona o správe daní, podľa ktorého ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. K ďalšej námietke žalobcu, že mu bolo odňaté právo vyplývajúce z § 15 ods. 5 zákona o správe daní, súd uvádza, že s touto nie je možné súhlasiť, nakoľko správca dane v procese dokazovania hľadal vierohodné dôkazy, ktoré by preukázali oprávnenosť nároku žalobcu na odpočítanie dane za kontrolované zdaňovacie obdobie. Z administratívneho spisu je zrejmé, že požiadal OČTK o zabezpečenie zadržaných dokladov a vypočúval vo veci svedkov, ktorí boli so žalobcom v obchodnom vzťahu. K tvrdeniu, resp. k námietke žalobcu, že tento požadoval prerušenie daňovej kontroly a o tomto návrhu nebolo rozhodnuté, súd uvádza, že s touto námietkou nie je možné súhlasiť, nakoľko z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 18.07.2011 bol na Daňový úrad Bratislava V doručený návrh na prerušenie všetkých konaní podľa ust. § 25a zákona o správe daní, ktorý podal Z.. Z. Foltán, Advokátska kancelária Galanta, ktorý ale k tomuto návrhu nepredložil splnomocnenie. Správca dane listom č. 604/321/139839/2011/Cib zo dňa 22.08.2011 oznámil žalobcovi, že nemôže vyhovieť požiadavke na prerušenie všetkých daňových kontrol v spoločnosti Z.O. Group, s.r.o. z dôvodu, že neexistujú žiadne dôvody na ich prerušenie. Konateľ spoločnosti p. S. L. aj napriek skutočnosti, že mu zamestnanci správcu dane umožnili v priebehu ústneho pojednávania v priestoroch Ústavu na výkon väzby v Leopoldove nahliadnuť do dokladov spoločnosti, ktoré si správca dane zabezpečil v súčinnosti s OČTK, nevyužil svoje právo a súčinnosť pri zisťovaní skutkového stavu so správcom dane odmietol. Následne v zmysle ust. § 15 ods. 8 písm. d) zákona o správe daní bola daňová kontrola na základe získaných výsledkov dňom 25.08.2011 ukončená. Žalobca do dňa doručenia výzvy nepodal žiadnu písomnú ani ústnu námietku voči postupu zamestnancov správcu dane. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).