Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sd/40/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200208 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012200208.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci navrhovateľa B.. Y. M., K. Na K. XXXX/X, K., proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o výšku starobného dôchodku, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 27. decembra 2011 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 4. apríla 2012 z r u š u j e podľa ust. 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a vec jej vracia na ďalšie konanie. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 27. decembra 2011 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 4. apríla 2012 odporkyňa podľa § 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie starobného dôchodku zo dňa 1. septembra 2011. Rozhodla tak s odôvodnením, že rozhodnutím č. 24/2011/32 zo dňa 25. júla 2011 služobný úrad zastavil konanie vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu, že štátnozamestnanecký pomer skončil v zmysle § 43 ods. 1 písm. b) zákona č. 312/2011 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov dňom uplynutia dočasnej štátnej služby, čím odpadol dôvod konania. Štátnozamestnanecký pomer navrhovateľa bol založený rozhodnutím o vymenovaní do dočasnej štátnej služby a trval do 31. januára 2009 a teda skončil podľa § 43 ods. 1 písm. b) zákona č. 312/2011 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na základe uplynutia dočasnej štátnej služby. Nakoľko v prípade navrhovateľa súd právoplatne nerozhodol, že právny vzťah navrhovateľa ako zamestnanca k zamestnávateľovi bol skončený neplatne, nie je možné aplikovať § 139a zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. a zhodnotiť navrhovateľovi vymeriavací základ, a preto bola žiadosť o zvýšenie starobného dôchodku za obdobie od 25. januára 2008 do 31. januára 2009 zamietnutá. Uviedla, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom 4 S 21/2008 zo 25. januára 2011 zrušil podľa ustanovenia § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozhodnutie vedúceho služobného úradu č. 6779/9/2008-46/POK 1 zo dňa 7. apríla 2008 ako aj prvostupňové rozhodnutie č. 312/2008-45/3 zo dňa 22. januára 2008 a vec vrátil služobnému úradu na ďalšie konanie, pričom z uvedeného vyplýva, že súd právoplatne nerozhodol o neplatnom skončení právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi. Poukázala na to, že ak súd preskúma a zruší rozhodnutie o skončení štátnozamestnávateľského pomeru a vo výrokovej časti rozhodnutia meritórne nerozhodne, že právny vzťah zamestnanca k zamestnávateľovi bol skončený neplatne, tak na príjem poskytnutý zamestnancovi zamestnávateľom sa nepoužije § 139a zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Uviedla, že ak zamestnávateľ (služobný úrad) zúčtuje v roku 2011 štátnemu zamestnancovi náhradu funkčného platu a štátnozamestnanecký pomer trvá, tento príjem je vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie zamestnanca za ten kalendárny mesiac, za ktorý bol tento príjem zúčtovaný s prihliadnutím na výšku maximálnych vymeriavacích základov pre jednotlivé druhy sociálneho poistenia a ak náhradu funkčného platu zamestnávateľ zúčtuje v roku 2011 po skončení štátnozamestnaneckého pomeru, ktorý skončil najneskôr k 31. septembru 2012, nie je to vymeriavací základ zamestnanca na účely sociálneho poistenia. Navrhovateľ návrhom zo dňa 2.2.2012 žiadal preskúmať rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 27. decembra 2011 a uviedol, že je poberateľom starobného dôchodku. Poukázal na to, že rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave 4S 21/2008 bolo potvrdené, že jeho služba na Ministerstve spravodlivosti od 1.1.1998 neskončila 24.1.2008 ako mu bol vymeraný dôchodok, ale ako vyplýva i z nového potvrdenia zamestnávateľa bolo nesporné že jeho služba v úrade Ministerstva spravodlivosti trvala na dobu určitú až do 31.1.2009, a preto žiadal o zvýšenie starobného dôchodku za obdobie od 25.1.2008 do 31.1.2009. Nesúhlasil so zamietnutím žiadosti o zvýšenie starobného dôchodku a rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné, nakoľko neuvádza žiadne predpisy, z ktorých vyplývajú jeho závery. Poukázala aj na to, že je nepresne uvedené, že bol zaradený do pomeru od 25.1.2008, pretože bol zaradený do neho na dobu určitú, naposledy už od 1.5.2006 do 31.1.2009 pod číslom 174/2006-33/28. Nesúhlasil s tým, že mu zamestnávateľ zúčtoval funkčný plat, o takejto skutočnosti nie je doklad a až po viacerých sťažnostiach poslal jednu sumu na náhradu trov konania a druhú sumu bez určenia účelu na bankový účet a termín o náhrade funkčného platu zamestnávateľ použil až následne po oneskorenej výplate mzdy a po konzultácii s odporkyňou. Navrhovateľ návrhom zo dňa 30.4.2012 žiadal preskúmať rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 4. apríla 2012 a namietal, že zmenové rozhodnutie nezmenilo pôvodné rozhodnutie v jeho prospech, vo výroku je nesprávne uvedené, že sa zamieta žiadosť o zvýšenie jeho starobného dôchodku podľa § 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., ktorý upravuje podmienky priznania nároku a nie jeho zamietnutie, nesúhlasil s formuláciou, že mu nepatrí zvýšenie pri rozhodnutí súdu o neplatnosti skončenia jeho štátnozamestnaneckého pomeru, nakoľko súd vôbec nerozhodol o neplatnosti skončenia služobného pomeru a z tohto titulu nežiadal o zvýšenie dôchodku. Namietal aj tvrdenie odporkyne, že zúčtovanie jeho funkčného bolo vykonané zamestnávateľom v jednom dni za celé obdobie, za ktoré mu plat nevyplácal a dlhoval. Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19.9.2014 zotrval na podaných návrhoch a žiadal, aby súd preskúmal obe vydané rozhodnutia odporkyne. Poukazoval na to, že sa naňho vzťahuje ustanovenie § 139a zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré mu priznáva nárok na zvýšenie starobného dôchodku a upravuje jeho vymeriavací základ a mal za to, že rozhodnutie odporkyne je založené na nesprávnom použití zákona o sociálnom poistení. Zdôraznil, že zamestnávateľ mu napriek upomienkam neuhradil ani prisúdené trovy ani plat od 25.1.2008 do 31.1.2009, pričom plat mu bol vyplatený až 12.10.2011. Zdôraznil, že zamestnávateľ po konzultácii s odporkyňou zaslal odporkyni evidenčný list, ktorý nepriznával žiaden vymeriavací základ. Uviedol, že pôvodne bol zamestnávateľom informovaný, že mu bude vyplatený funkčný plat za mesiace od januára 2008 do januára 2009 a po uvedených konzultáciách už šlo o náhradu funkčného platu a 12.10.2011 mu bolo všetko uhradené ako jediný plat za jediný mesiac september 2011, čím došlo k vytvoreniu dokladu pre tvrdenie odporkyne v rozhodnutiu, že sa nejedná o vymeriavací základ zamestnanca na účely sociálneho poistenia. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 19.4.2012 uviedla, že navrhovateľovi bol právoplatným rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX zo dňa 17. mája 2006 priznaný starobný dôchodok podľa čl. 46 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva. Následne bol navrhovateľovi právoplatným rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX zo dňa 3. júla 2008 zvýšený starobný dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti podľa § 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 1.9.2011 požiadal o zvýšenie starobného dôchodku za obdobie od 25.1.2008 do 31.1.2009. Poukázala na to, že rozhodnutím č. 24/2011/32 zo dňa 25.7.2011 služobný úrad Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zastavil konanie vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu, že štátnozamestnanecký pomer skončil v zmysle § 43 ods. 1 písm. b) zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov dňom uplynutia dočasnej štátnej služby dňa 31.1.2009. Navrhovateľ bol podľa evidenčného listu dôchodkového poistenia vystaveného zamestnávateľom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky dôchodkovo poistený od 25.1.2008 do 31.1.2009, pričom získal nulový základ. Zdôraznila, že ustanovenie § 139a zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. s účinnosťou od 1.8.2006 je možné aplikovať iba v prípade, ak súd vo výrokovej časti rozhodnutia právoplatne rozhodol, že právny vzťah zamestnanca k zamestnávateľovi skončil neplatne, pričom rozhodnutie súdu o neplatnosti skončenia právneho vzťahu nadobudlo právoplatnosť po 1. júli 2008, k zúčtovaniu náhrady mzdy zamestnávateľom došlo po 31. júli 2006 a následne náhrada príjmu z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi sa poskytuje za obdobie kalendárnych mesiacov od augusta 2006 a nasledujúcich, pričom všetky uvedené podmienky musia byť splnené súčasne. Poukázala na to, že v prípade navrhovateľa súd právoplatne nerozhodol o neplatnom skončení právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi a v preskúmavacom konaní rozsudkom podľa § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku zrušil rozhodnutie služobného úradu a vec vrátil na ďalšie konanie, a preto nie je možné aplikovať § 139a zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Taktiež poukázala na to, že ak došlo k zúčtovaniu predmetnej náhrady v roku 2011, pričom štátnozamestnávateľský pomer skončil najneskôr do 31.12.2010, v tomto prípade náhrada funkčného platu nie je vymeriavacím základom na účely sociálneho poistenia, a teda ani dôchodkového poistenia, a preto nie je možné náhradu funkčného platu vykázať na evidenčnom liste dôchodkového poistenia, a teda bývalý zamestnávateľ navrhovateľa na vystavenom evidenčnom liste dôchodkového poistenia neuviedol za obdobie od 25.1.2008 do 31.1.2009 žiadne vymeriavacie základy. Zastávala názor, že navrhovateľ za obdobie od 25.1.2008 do 31.1.2009 nezískal vymeriavací základ podľa § 139a zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, z tohto dôvodu navrhovateľovi nie je možné zvýšiť starobný dôchodok, a preto bola jeho žiadosť o zvýšenie starobného dôchodku napadnutým rozhodnutím v spojením so zmenovým rozhodnutím zamietnutá. Napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 27. decembra 2011 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 4. apríla 2012 žiadala ako vecne správne potvrdiť. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 27. decembra 2011 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 4. apríla 2012 podľa § 250l a nasl. O.s.p., prejednal návrhy navrhovateľa a dospel k záveru, že návrhy sú dôvodné. Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámil sa s dávkovým spisom odporkyne číslo XXX XXX XXXX X a spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav. Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 1.9.2011 požiadal o zvýšenie starobného dôchodku za obdobie od 25.1.2008 do 31.8.2009 s poukazom na to, že na základe jeho žaloby Krajský súd v Bratislave zrušil rozsudkom zo dňa 15.4.2011 ako nezákonné jeho prepustenie zo štátnej služby a konštatoval, že trvalo do pôvodne určeného termínu dočasnej štátnej služby do 31.1.2009, čo uznalo aj Ministerstvo spravodlivosti v rozhodnutí zo dňa 25.7.2011, ako mu to uložil krajský súd. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 27. decembra 2011 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 4. apríla 2012 odporkyňa podľa § 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie starobného dôchodku zo dňa 1. septembra 2011. Navrhovateľ sa na pojednávanie dňa 1.10.2014 napriek riadnemu predvolaniu nedostavil, svoju neúčasť na ňom ospravedlnil a súhlasil, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti, a preto súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) vec prejednal v jeho neprítomnosti. Zástupkyňa odporkyňa sa v plnom rozsahu pridŕžala písomného vyjadrenia zo dňa 19.4.2012 a uviedla, že zmenové rozhodnutie zo dňa 4. apríla 2012 bolo vydané na základe zisteného skutkového stavu a bolo doplnené v odôvodnení. Napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 27. decembra 2011 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 4. apríla 2012 žiadala ako vecne správne potvrdiť. Podľa § 139a zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 543/2010 Z.z. ak súd rozhodol o neplatnosti skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, vymeriavací základ za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je časť príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi pripadajúca na každý taký kalendárny mesiac; § 138 ods. 1, 6, 8 až 13 a 18 platí rovnako. Podľa § 144 ods. 1 zákona č. 314/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov právoplatné rozhodnutia vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru podľa tohto zákona sú preskúmateľné súdom. Podľa § 144 ods. 2 cit. zákona žaloba na preskúmanie právoplatného rozhodnutia vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru sa musí podať do dvoch mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia odvolacieho orgánu. Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov štátny zamestnanec, ktorý na základe vymenovania podľa predpisov platných do 31. októbra 2009 vykonáva štátnu službu k 31. októbru 2009, sa považuje za štátneho zamestnanca podľa tohto zákona; na tohto štátneho zamestnanca sa nevťahujú ustanovenia o adaptačnom vzdelávaní. Rozhodnutie o vymenovaní, na ktorého základe vznikol štátnemu zamestnancovi štátnozamestnanecký pomer podľa predpisov platných do 31. októbra 2009, sa považuje za služobnú zmluvu podľa tohto zákona. Za najnáročnejšie činnosti vykonávané štátnym zamestnancom podľa § 27 ods. 2 písm. h) sa považujú najnáročnejšie činnosti uvedené v opise činností štátnozamestnaneckého miesta k 31. októbru 2009. Podľa § 55 cit. zákona ak štátny zamestnanec vykonával štátnu službu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu, vykonával prácu vo verejnom záujme alebo vykonával inú závislú prácu pre zamestnávateľa, ktorý je služobným úradom podľa tohto zákona, počas doby, za ktorú je služobný úrad povinný poskytnúť mu funkčný plat z dôvodu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, povinnosť služobného úradu poskytnúť štátnemu zamestnancovi tento funkčný plat sa znižuje o funkčný plat alebo mzdu za uvedenú činnosť. Podľa § 56 cit. zákona ak sa štátny zamestnanec domnieva, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, môže sa obrátiť na súd najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia písomného potvrdenia podľa § 52 ods. 3. Ak podľa právoplatného rozhodnutia súdu k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, nároky štátneho zamestnanca sa posudzujú ako pri neplatnom okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru; na tohto štátneho zamestnanca sa primerane použije aj ustanovenie § 55. V preskúmavanej veci súd zistil, že navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 16.1.2006 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 17.1.2006. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX zo dňa 17. mája 2006 odporkyňa priznala navrhovateľovi od 17. januára 2006 starobný dôchodok v sume 3 731,- Sk mesačne. Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 1.9.2011 požiadal o zvýšenie starobného dôchodku za obdobie od 25.1.2008 do 31.1.2009 na základe skutočnosti, že na základe jeho žaloby Krajský súd v Bratislave zrušil rozsudkom zo dňa 15.4.2011 ako nezákonné jeho prepustenie zo štátnej služby a konštatoval, že trvalo do pôvodne určeného termínu dočasnej štátnej služby do 31.1.2009, čo uznalo aj Ministerstvo spravodlivosti v rozhodnutí zo dňa 25.7.2011 ako mu uložil krajský súd. Odporkyňa na základe tejto žiadosti rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 27. decembra 2011 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 4. apríla 2012 podľa § 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie starobného dôchodku zo dňa 1. septembra 2011 s odôvodnením, že rozhodnutím č. 24/2011/32 zo dňa 25. júla 2011 služobný úrad zastavil konanie vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu, že štátnozamestnanecký pomer skončil v zmysle § 43 ods. 1 písm. b) zákona č. 312/2011 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov dňom uplynutia dočasnej štátnej služby, čím odpadol dôvod konania. Poukazovala na to, že štátnozamestnanecký pomer navrhovateľa bol založený rozhodnutím o vymenovaním do dočasnej štátnej služby a trval do 31. januára 2009 a teda skončil podľa § 43 ods. 1 písm. b) zákona č. 312/2011 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na základe uplynutia dočasnej štátnej služby. Nakoľko v prípade navrhovateľa súd právoplatne nerozhodol, že právny vzťah navrhovateľa ako zamestnanca k zamestnávateľovi bol skončený neplatne, nie je možné aplikovať § 139a zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. a zhodnotiť navrhovateľovi vymeriavací základ, a preto bola žiadosť o zvýšenie starobného dôchodku za obdobie od 25. januára 2008 do 31. januára 2009 zamietnutá. Uviedla, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom 4 S 21/2008 zo 25. januára 2011 zrušil podľa ustanovenia § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozhodnutie vedúceho služobného úradu č. 6779/9/2008-46/POK 1 zo dňa 7. apríla 2008 ako aj prvostupňové rozhodnutie č. 312/2008-45/3 zo dňa 22. januára 2008 a vec vrátil služobnému úradu na ďalšie konanie, pričom z uvedeného vyplýva, že súd právoplatne nerozhodol o neplatnom skončení právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi. Poukázala na to, že ak súd preskúma a zruší rozhodnutie o skončení štátnozamestnávateľského pomeru a vo výrokovej časti rozhodnutia meritórne nerozhodne, že právny vzťah zamestnanca k zamestnávateľovi bol skončený neplatne, tak na príjem poskytnutý zamestnancovi zamestnávateľom sa nepoužije § 139a zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Uviedla, že ak zamestnávateľ (služobný úrad) zúčtuje v roku 2011 štátnemu zamestnancovi náhradu funkčného platu a štátnozamestnanecký pomer trvá, tento príjem je vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie zamestnanca za ten kalendárny mesiac, za ktorý bol tento príjem zúčtovaný s prihliadnutím na výšku maximálnych vymeriavacích základov pre jednotlivé druhy sociálneho poistenia a ak náhradu funkčného platu zamestnávateľ zúčtuje v roku 2011 po skončení štátnozamestnaneckého pomeru, ktorý skončil najneskôr k 31. septembru 2012, nie je to vymeriavací základ zamestnanca na účely sociálneho poistenia. Na základe stanoviska odporkyne, že o tom, že v danom prípade nie je možné vykázať náhradu funkčného platu na evidenčnom liste dôchodkového poistenia bol zo strany Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 5.12.2011 zaslaný evidenčný list dôchodkového poistenia, v ktorom uviedlo nulové vymeriavacie základy za obdobie od 25.1.2008 do 31.1.2009. Súd šetrením zistil, že Krajský súd v Bratislave rozhodnutím č.k. 4S/21/2008 - 109 zo dňa 15. apríla 2011 rozhodnutie žalovaného, t.j. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 6779/2008-46/ POK 1 zo dňa 4.4.2008 ako aj prvostupňové rozhodnutie č. 31/2008-45/3 zo dňa 22.1.2008 zrušil podľa ustanovenia § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, pričom dôvodom zrušenia predmetných rozhodnutí bolo, že napriek tomu, že si súd vyžiadal žurnalizované a originálne zväzky listín, týkajúcich sa veci vrátane originálov dokladov o doručení rozhodnutí, žalovaný tak neurobil v celosti. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.5.2011. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že v predmetnom konaní sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 6779/2008-46/POK 1 zo dňa 7.4.2008 aj súvisiaceho prvostupňového rozhodnutia č. 31/2008-45/3 zo dňa 22.1.2008 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru podľa ustanovenia § 40 ods. 2 písm. a) zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ku dňu 24.1.2008. Je nesporné, že v danom prípade nejde o určovaciu žalobu v občianskoprávnom konaní, ale ide o preskúmavacie konanie podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), pričom súd vo výroku rozhodnutia buď žalobu zamietne (§ 250j ods. 1 O.s.p.) alebo zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému orgánu na ďalšie konanie (§ 250 j ods. 2 písm. a) až e), § 250 ods. 3 O.s.p.), pričom ustanovenie, podľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené, súd uvedie vo výroku rozsudku (§ 250j ods. a veta prvá O.s.p.). Súd sa nestotožnil s tvrdením odporkyne, že v prípade navrhovateľa nie je možné aplikovať ustanovenie § 139a zákona č. 461/2003 Z.z. z dôvodu, že vo výroku rozhodnutia súdu nie je priamo uvedené, že súd rozhodol, že právny vzťah zamestnanca k zamestnávateľovi skončil neplatne, a tiež s námietkou, že súd rozhodol podľa § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko aj keď nie je výrok súdu takto formulovaný, je nesporné, že pokiaľ boli rozhodnutia správnych orgánov, ktorými bol štátnozamestnanecký pomer navrhovateľa a zamestnávateľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky skončený ku dňu 24.1.2008 právoplatným rozhodnutím súdu zrušené, je treba konštatovať, že štátnozamestnanecký pomer naďalej trval a teda skončenie štátnozamestnaneckého pomeru ku dňu 24.1.2008 bolo neúčinné. Súd poukazuje ďalej na to, že sám zamestnávateľ rozhodnutie súdu akceptoval, nevydal ďalšie rozhodnutia o ukončení štátnozamestnaneckého pomeru s navrhovateľom a k jeho rozviazaniu došlo z dôvodu že štátnozamestnanecký pomer skončil v zmysle § 43 ods. 1 písm. b) zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na základe zákona dňom uplynutia dočasnej služby. Štátnozamestnanecký pomer teda jednoznačne trval do 31.1.2009. Tieto skutočnosti boli potvrdené v rozhodnutí Ministerstva spravodlivosti č. 24/2011/32 zo dňa 25. júla 2011, ktorým Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky zastavilo podľa § 30 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) konanie vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa z dôvodu, že štátnozamestnanecký pomer skončil v zmysle § 43 ods. 1 písm. b) zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na základe zákona dňom uplynutia dočasnej služby, čím odpadol dôvod konania. Súd tiež poukazuje na to, že v ustanovení § 139a zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nie je jednoznačne uvedené, že súd musí vo výroku svojho rozhodnutia priamo uviesť, že sa jedná o neplatné rozviazanie pracovného pomeru, ale podľa cit. ustanovenia musí rozhodnúť o neplatnosti skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi. Súd zastáva názor, že pod pojem neplatnosť rozviazania pracovného pomeru je možné subsumovať aj neúčinné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, nakoľko inak by nebolo možné vôbec stanoviť vymeriavacie základy na základe neúčinne skončeného štátnozamestnaneckého pomeru. Podľa názoru súdu navrhovateľovi jednoznačne vzniklo právo na stanovenie vymeriavacieho základu podľa § 139a zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov bez ohľadu na to, že štátnozamestnanecký pomer bol ukončený dňa 31.1.2009 na základe ustanovenia § 43 ods. 1 písm. b) zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na základe zákona dňom uplynutia dočasnej služby. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1So/4/2013 zo dňa 10. decembra 2013. Súd upozorňuje aj na to, že vyššie uvedené stanovisko odporkyne má za následok aj nesprávny postup bývalého zamestnávateľa navrhovateľa pri vydaní evidenčného listu dôchodkového poistenia zo dňa 5.12.2011 zaslaný evidenčný list dôchodkového poistenia, v ktorom uviedol nulové vymeriavacie základy za obdobie od 25.1.2008 do 31.1.2009. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 27. decembra 2011 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 4. apríla 2012 zrušil podľa ust. 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní odporkyňa opätovne posúdi nárok navrhovateľa na starobný dôchodok s prihliadnutím na ustanovenie § 139a zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a vykoná valorizáciu sumy starobného dôchodku v zmysle zákonných predpisov o zvyšovaní dôchodkov V novom konaní je odporkyňa viazaná názorom súdu (§ 250r O.s.p.). O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. V konaní úspešnému navrhovateľovi súd trovy konania nepriznal, nakoľko si žiadne trovy konania neuplatnil a odporkyni trovy konania zo zákona neprislúchajú. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./