Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/18/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200271 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012200271.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: Miroslav Gábor - MAGNA miesto podnikania: Kašmírska 9, 821 04 Bratislava, IČO: 34 334 271, zastúpeného advokátom: Mgr. Jiří Budinský, advokát so sídlom DEDÁK & Partners, s.r.o., Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/222/15210-113458/2011/991266-r zo dňa 18.11.2011, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/222/15210-113458/2011/991266-r zo dňa 18.11.2011, ktorým zamietol odvolanie žalobcu, čím potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu Bratislava VI, platobný výmer č. 801/230/38972/11/Po1G zo dňa 24.05.2011, ktorým bol určený rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2002 vo výške XX XXX,XX € (X XXX XXX,- Sk). Žalobca popísal konanie, ktoré predchádzalo vydanému napadnutému rozhodnutiu tak, že v danej veci už rozhodovali správne orgány, avšak rozsudkom č. 2S 460/2006-31 zo dňa 21.04.2009 Krajský súd v Bratislave tieto zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s odkazom, že žalovaný mal aplikovať na vec obvyklú cenu tovaru v mieste a čase predaja. Rozhodnutie bolo potvrdené aj Najvyšším súdom Slovenskej republiky rozsudkom č. 5Sžf/86/2009 zo dňa 18.05.2010. V priebehu opakovanej daňovej kontroly mal žalobca na výzvu správcu dane preukázať akýmikoľvek dokladmi, že odpredal skladové zásoby v nákupnej hodnote X.XXX.XXX,- Sk za cenu XXX.XXX,- Sk. V tejto súvislosti žalobca predkladal overené čestné vyhlásenia Š. C., Q. A., L. W. a I. O., čo však správca dane neakceptoval, avšak navrhol dohodu podľa § 29 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.). Návrh mu bol doručený dňa 20.12.2010, na ktorý súhlasne reagoval dňa 20.01.2011, pričom požiadal o odpustenie zmeškanej lehoty. Správny orgán mu nevyhovel a začal postupovať podľa § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. napriek tomu, že žalobca prejavil záujem o dohodu. Následne vydal namietaný platobný výmer, ktorý na jeho odvolanie žalovaný potvrdil. Podľa žalobcu svojim postupom a názorom žalovaný porušil ustanovenia § 250j ods. 2 a) až e) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) a tým ho poškodil na jeho právach. Žalobca tvrdí, že správne orgány pochybili, keď neakceptovali jeho súhlas s dohodou a preto postup podľa § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. nebol dôvodný. Je toho názoru, že splnil svoje povinnosti aj podľa § 29 ods. 8 citovaného zákona, keď správcovi dane predložil riadne vystavené a podpísané faktúry o predaji tovarových zásob. Správne orgány pochybili, keď neakceptovali cenu dosiahnutú pri predaji tovarových zásob. V tejto súvislosti vytkol žalovanému, že sa nevysporiadal s možnosťou, že kupujúci mohol nákup tovaru aj nepravdivo poprieť. Žalobca ďalej tvrdí, že zistenie skutkového stavu z ktorého rozhodnutie žalovaného vychádzalo nezodpovedá obsahu spisov. Je toho názoru, že predložil riadne svedectvá, ktoré jeho tvrdenia preukazujú a pokiaľ správne orgány sú iného názoru, potom mali nedostatky odstrániť alebo preveriť v zmysle § 29 ods. 1 a 2 citovaného zákona. Žalobca namieta, že správca dane mu zvýšil príjmy hoci k takémuto úkonu nemal právomoc a s touto nezákonnosťou sa nevysporiadal ani žalovaný. Namieta aj tú okolnosť, že žalovaný nepostupoval v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave (2S 460/2006-31), čím porušil § 250 ods. 7 OSP. Na základe uvedených skutočností žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie ako aj priznať mu náhradu trov konania. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zaslanom súdu dňa 15.03.2012 zotrval na svojich doterajších rozhodnutiach v celom rozsahu. Uviedol, že dôvody žalobcu uvedené v odvolaní nie sú opodstatnené, svojimi námietkami nijako nevyvrátil závery daňových orgánov v tom, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre určenie dane podľa pomôcok, keď nepristúpil žalobca k navrhnutej dohode a že v daňovom konaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno (§ 29 ods. 8 zák.č. 511/1992 Zb.). Správca dane v tomto prípade postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 511/1992 Zb. a na základe týchto skutočností navrhol žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011), dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Zákonom č. 479/2009 Z. z. bolo s účinnosťou od 1. januára 2012 zrušené Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, preto Krajský súd v Bratislave podľa § 107 ods. 4 OSP v spojení s § 250 ods. 4 OSP na strane žalovaného koná s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného žalovaného. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy OSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 OSP v spojení s § 249 ods. 2). Z administratívneho spisu vyplynulo, že správca dane - Daňový úrad Bratislava VI začal u žalobcu dňa 14.09.2010 opakovanú kontrolu dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2002 a postupoval v nej v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len NS SR) sp. zn. 5Sžf/86/2009 zo dňa 18.05.2010. V tejto súvislosti NS SR zdôraznil, že pri dokazovaní je správca dane ako aj daňový subjekt povinný postupovať podľa § 29 a nasl. zákona č. 511/1992 Zb., pretože v predchádzajúcom konaní sa týmito ustanoveniami účastníci daňového konania hlavne správne orgány dôsledne neriadili. Poukázal najmä na to, že v prvom rade sa mal správca dane pokúsiť so žalobcom o výške dane dohodnúť v zmysle § 29 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. a až v prípade, že nedôjde medzi účastníkmi k dohode, mal postupovať podľa § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb., t.j. k určeniu dane podľa pomôcok, ktoré si zaobstará v súčinnosti s daňovým subjektom. Tu bude mať daňový subjekt - žalobca priestor na preukázanie svojich tvrdení a to spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti. Vo veci preukázania obchodu s B. I. NS SR určil, že toto dôkazné bremeno znáša jednoznačne daňový subjekt a to ešte pred tým, než by sa správca dane pokúsil o vyššie uvádzanú dohodu. NS SR v danom rozhodnutí uviedol, že rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave (ďalej len KS BA) evidované pod sp. zn. 2 S 460/2006-31 zo dňa 21.04.2009 potvrdil z iného právneho dôvodu (str. 7), než ktorý uvádzal súd prvého stupňa. Preto je potrebné uviesť, že žalovaný správne postupoval vo veci, keď vychádzal z argumentácie rozhodnutia NS SR ako súdu funkčne nadriadenému KS BA a pretok Krajský súd v Bratislave námietku žalobcu, že žalovaný týmto porušil § 250 ods. 7 OSP považoval v tomto konaní za zavádzajúcu a za nedôvodnú. Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky v nadväznosti na citované rozsudky dal podnet správcovi dane na vykonanie opakovanej kontroly dane z príjmov fyzických osôb u žalobcu za zdaňovacie obdobie roku 2002. Táto kontrola bola začatá na základe Oznámenia o výkone opakovanej daňovej kontroly č. 801/320/71029/Štip. a to dňa 14.09.2010. V uvedený deň na ústnom pojednávaní správca dane vyzval žalobcu, aby riadne preukázal: a/ predaj skladových zásob v nákupnej hodnote X XXX XXX,- Sk za cenu XXX XXX,- Sk, b/ existenciu kupujúceho B. I., resp. preukázal akékoľvek doklady, ktorými by preukázal svoje tvrdenia. Žalobca dňa 18.11.2010 uviedol, že nevie vo veci kupujúceho viac preukázať, než tak urobil doteraz a priložil notársky overené čestné prehlásenia Š. C., Q. A., matky pána W., L. W. a I. O.. Vyššie menovaní spochybnili výpovede žalobcu, čo správny orgán vo svojom rozhodnutí riadne špecifikoval a zdôvodnil. Z uvedených dôvodov správny orgán písomne navrhol žalobcovi postup podľa § 29 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., t.j. aby sa dohodli na výške dane. List s výzvou na dohodu žalobca prevzal dňa 20.12.2010, svoju vôľu mal prejaviť do 10 dní. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca túto možnosť v stanovenej lehote neakceptoval, do 31.12.2010 na list nereagoval, uvedenú lehotu teda nechal márne uplynúť. Následne na to správca dane úradným záznamom č. 801/320/2694/2011/Nev dňa 13.01.2011 pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6 cit. zákona). Túto skutočnosť oznámil listom č. 801/320/2698/2011/Nev aj žalobcovi, ktorý si ho prevzal dňa 20.01.2011. V totožný deň doručil žalobca správcovi dane list, v ktorom ho žiada o odpustenie zmeškanej lehoty a zároveň vyslovil súhlas s návrhom správcu dane postupovať podľa § 29 ods. 5 cit. zákona. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane rozhodnutím č. 801/320/6447/11/Nev žalobcovi nevyhovel, keďže žalobca nepreukázal existenciu dôležitých dôvodov na predĺženie lehoty. Správca dane následne o výsledku opakovanej daňovej kontroly spísal protokol o určení dane podľa pomôcok 801/320/21933/11/Nev, ktorý spolu s dodatkom č. 1 k protokolu dňa 16.05.2011 prerokoval. Dňa 24.05.2011 správca dane vydal napadnutý platobný výmer č. 801/320/38972/11/Po1G a odvolanie žalobcu žalovaný zamietol rozhodnutím č. I/222/15210-113458/2011/991266-r zo dňa 18.11.2011. Podľa § 29 ods. 6 zák.č. 511/1992 Zb, ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani podľa ods. 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojim obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie základu dane, alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky a výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov. Uvedené dôkazy však musia byť preukázané dôveryhodne. V tomto prípade žalobca takéto dôkazy neprodukoval ani pri opakovanej daňovej kontrole a ich hodnoteniu správnymi orgánmi (str. 12, ods. 5) nie je možné nič zásadné vytknúť. Svedecké výpovede neboli podložené (potvrdené žiadnymi relevantnými dôkazmi) a navyše neboli v súlade s výpoveďou žalobcu. Žalobca nepredložil hodnoverné dôkazy o predaji tovaru za znížené ceny, čo je základným argumentom daňových orgánov podporujúcich záver o neunesení dôkazného bremena. Súd mal z administratívneho spisu za preukázané, že márnym uplynutím lehoty nedošlo k uzavretiu dohody o určení výšky dane medzi účastníkmi daňového konania. Pri určovaní lehôt platí zásada, že predĺžiť možno len tú lehotu, ktorá ešte neuplynula. Desať dňovú lehotu na vyjadrenie sa k postupu podľa dohody určil správca dane, určil ju primerane, (inak 8 dní), preto len on môže odpustiť jej zmeškanie a to tiež len vo výnimočných prípadoch, pričom musí prihliadať k samotnej daňovej disciplíne (viď prípad č. 154/2007 VK - Ferrazzini proti Taliansku), ale aj k ďalším skutočnostiam týkajúcich sa žiadateľa, ktoré dôvody správne orgány riadne zdôvodnili. Na predĺženie lehoty nie je právny nárok. Podľa názoru súdu žalovaný ani správca dane nepochybili, keď následne postupovali pri určení dane podľa pomôcok. Námietky žalobcu uvádzané týmto smerom preto súd nemohol akceptovať, keďže postup správnych orgánov bol plne súladný s citovaným zákonom. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žalovaný rozhodol správne, keď odvolanie žalobcu proti platobnému výmeru správcu dane zamietol. Žalobca ani po opakovanej možnosti neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal dôvody uvádzaných príjmov a výdavkov za zdaňovacie obdobie roku 2002 v plnom rozsahu, teda v rozsahu, v ktorom si ich uplatnil v daňovom priznaní za predmetné obdobie. Z tohto dôvodu správca dane a žalovaný postupovali v súlade so zákonom, keď stanovili žalobcovi daň z príjmu za obdobie roku 2002 podľa pomôcok. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250 j ods. 1 OSP. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.