Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/20/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200291 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012200291.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej, v právnej veci žalobcu: Š. F., bytom S. X, Š., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia verejnej správy, odbor priestupkov, so sídlom Drieňová 22, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-OP-2011/027722/TGZ zo dňa 12.12.2011, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobou včas podanou tunajšiemu súdu sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného č. SVS-OP-2011/027722/TGZ zo dňa 12.12.2011, ktorým bolo rozhodnutie Obvodného úradu Nové Zámky, odboru všeobecnej vnútornej správy, č.: AP-488/11-2 ObU-NZ-OVVS-A/2011/02401 zo dňa 11.08.2011 v bode 1. o zastavení konania voči X. Q. (ďalej len X..Q..), obvineného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov potvrdené (ďalej len zákon o priestupkoch). Prvostupňový správny orgán podľa § 76 ods. 1 písm. c/ zákona o priestupkoch konanie zastavil v oboch bodoch obvinenia z dôvodu, že spáchanie skutkov (dňa 25.5.2011) nebolo obvinenému preukázané ani vo veci ublíženia na cti podľa § 49 ods. 1 písm. a), ani vo veci ujmy na zdraví podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Žalobca tvrdí, že obvinený X..Q.. sa voči jeho osobe správal neúctivo na verejnom priestranstve, hrubo ho urážal a vyhrážal sa mu ublížením na zdraví. On mu žiaden dôvod k útokom nezadal, obvineného vôbec nepozná, identifikovali ho až príslušníci Obvodného oddelenia Policajného zboru v Šuranoch, keď na obvineného podal oznámenie. Trvá na tom, že sa skutky ním popísané stali, preto nesúhlasí s tvrdením a postupom žalovaného, ktorý v prvom bode opísaného skutku (§ 49 ods. 1 písm. a/) konanie zastavil voči obvinenému X..Q.. a v druhom bode (§ 49 ods. 1 písm. d/) opísaného skutku ponechal rozhodnutie v platnosti. Poukázal na čl. 2 Ústavy SR, ustanovenia § 47 a § 59 Správneho poriadku, ktorými sa správne orgány dôsledne neriadili, pretože nesprávne a nezrozumiteľne aplikoval výrokovú časť napadnutého rozhodnutia, keď podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku mohol žalovaný prvostupňové rozhodnutie iba zmeniť, zrušiť či potvrdiť a nie „ponechať v platnosti“. Tvrdí tiež, že nedostatočne zistili skutkový stav, keď vec posudzovali iba jednostranne, na základe výpovedi obvineného, ktorý uvádzal nepravdy resp. z listín založených do správneho spisu. Nepovažuje ani výpoveď svedkov manželov V. za vierohodnú lebo práve sused X. V. (ďalej len X..V..) ho už predtým dňa 02.04.2011 hrubo fyzicky napadol a tento skutok je predmetom neukončeného trestného stíhania X..V.. za prečin ublíženia na zdraví. (Uznesenie Okresného riaditeľstva PZ OO Šurany zo dňa 22.11.2011 č. ČVS: ORP-966/SU- NZ-2011). Na základe uvedených skutočností žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca listom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.04.2012 navrhol oslobodiť ho od úhrady súdneho poplatku z dôvodu nízkeho príjmu vo forme dôchodku a ustanoviť do konania advokáta podľa § 30 OSP. Uznesením č.k. 4S 20/2012 zo dňa 17.08.2012 tunajší súd rozhodol, že žalobcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov vo výške 33 € z dôvodu, že majetkové pomery žalobcu takýto postup neodôvodňovali. Uvedené rozhodnutie mu bolo doručené dňa 24.08.2012 a právoplatnosť nadobudlo dňom 11.09.2012. Keďže žalobca bol spôsobilý uhradiť súdny poplatok (vo forme kolkov dňa 16.08.2013), ďalej už nespĺňal podmienky na ustanovenie advokáta ex offo, resp. neboli naplnené podmienky ani pre postup podľa § 30 OSP. Súd vo veci pokračoval, keďže vo veci priestupkového konania nie je dôvod na povinné zastúpenie podľa § 250a OSP. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 20.04.2012 uviedol, že zotrváva na vydaných rozhodnutiach správnych orgánov lebo ich považuje za zákonné. Podľa žalovaného bol žalobca oprávnený na podanie odvolania len v 1. časti rozhodnutia, ktorá sa týkala priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupku, ktorý mal byť spáchaný ublížením na cti a preto v 2. časti žalovaný ponechal rozhodnutie v platnosti, ktorú skutočnosť riadne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zdôvodnil. V 1. časti zastavil konanie z dôvodu, že spáchanie skutku nebolo v priebehu konania obvinenému spoľahlivo preukázané, preto správnemu orgánu neostalo iné, než rozhodnúť v prospech obvineného. Žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011), dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 249 ods. 2). Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca dňa 25.5.2011 podal návrh na prejednanie priestupku proti občianskemu spolužitiu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a d/ zákona o priestupku, ktorého sa mal dopustiť X..Q.. tým, že v uvedený deň mu povedal, že je kubo starý, starý chruňo a podobné vulgarizmi a hrozil mu zovretou päsťou. Týmto konaním mu bola spôsobená urážka na cti. (ORPZ-NZ-OPP5-P-397/2011). Zo záznamu o výsledku objasňovania priestupku spísaného dňa 15.06.2011 podozrivý X..Q.. uviedol, že sa žalobcovi nikdy nevyhrážal a ani nijako mu nenadával. Obvodný úrad Nové Zámky prejednal priestupok dňa 22.07.2011. Zo zápisnice o prejednaní priestupku č. ObU-NZ-OVVS-A/2011/02401 AP-488/11-2/SI vyplýva, že žalobca, ktorý v rozhodný deň upravoval vo svojej záhrade vinič, videl v susedovej záhrade rodiny V.R. obvineného, ktorého poznal z videnia. Tento sa mu vyhrážal a urážal na cti, na čo nereagoval a išiel vec oznámiť na políciu. Uvedenú výpoveď obvinený poprel s odôvodnením, že v tom čase nebol v objekte domovej nehnuteľnosti patriacej jeho dcére, ktorá je v susedstve žalobcu keďže tá bola v tom čase v škole prírode aj s vnučkou a zať bol na prácach v J. X.. Výpoveď žalobcu považuje za klamstvo. Žalobca na svojej výpovedi trval. Následne správny orgán vydal rozhodnutie o zastavení priestupku pod č.: AP-488/11-2 ObU-NZ-OVVS- A/2011/02401 zo dňa 11.08.2011, nakoľko spáchanie skutkov o ktorých sa koná, nebolo obvinenému preukázané. Keďže rozpory v tvrdeniach účastníkov pre nedostatok ďalších dôkazov nevedel odstrániť, vznikli vo veci pochybnosti, ktoré za použitia zásady prezumpcie neviny zohľadnil v prospech obvineného z priestupku. Na odvolanie žalobcu žalovaný vec opätovne preskúmal pričom zohľadnil výhrady žalobcu voči konaniu správneho orgánu. Tieto boli v podstate totožné so žalobnými výhradami, že žalovaný nepreveroval tvrdenie žalobcu, nevykonal žiadne dokazovanie a ani nezabezpečil žiadny dôkaz. Žalovaný potom vydal rozhodnutie č. SVS-OP-2011/027722/TGZ zo dňa 12.12.2011, kde na str. 2, odsek druhý zdôvodnil členenie výroku. Podľa § 34 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok), (1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. (3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. (4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. (5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. (6) Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. Krajský súd s ohľadom na obsah žaloby posudzoval, či správne orgány pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci. S ohľadom na námietku žalobcu ohľadne hodnotenia dôkazov zisťoval, či konanie o priestupku bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu. Konečne posudzoval, či hodnotenie dôkazov zodpovedalo zásadám voľného hodnotenia dôkazov v zmysle ustanovenia § 34 ods. 5 Správny poriadok a či nevybočilo z jeho medzí. Zákon o priestupkoch v ustanovení § 73 ods. 2 zakotvuje základné procesné práva a povinnosti obvineného z priestupku. V porovnaní so všeobecným správnym konaním, ktoré je upravené v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov poskytuje obvinenému z priestupku širší okruh procesných práv. Predovšetkým zakotvuje zásadu prezumpcie neviny obvineného z priestupku. Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi, ani k priznaniu nemôže byť donucovaný. Realizácia zásady prezumpcie neviny znamená, že správny orgán je povinný dokázať vinu obvineného z priestupku a ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech obvineného z priestupku (in dubio pro reo). Krajský súd nemá pochybnosti o tom, že je právom správneho orgánu, ktorý vedie konanie o priestupku rozhodnúť, ktoré dôkazy vykoná. Je na úvahe správneho orgánu rozhodnúť, či určitý dôkaz nie je potrebné vykonať (§ 32 ods. 1 Správneho poriadku). Oprávnenie rozhodnúť o rozsahu zisťovania podkladov pre rozhodnutie, ako aj výber dôkazných prostriedkov vyplýva z vrchnostenského postavenia správneho orgánu spojeného s jeho právomocou danou mu zákonom voči subjektom podriadeným mu pri rozhodovaní, ako aj z vyšetrovacieho princípu, na ktorom je priestupkové konanie v zákone o priestupkoch založené, taktiež zo zásady hospodárnosti a rýchlosti konania (§ 3 ods. 3 posledná veta Správneho poriadku). To však neznamená, že by správny orgán v prípade konania o priestupku, ktoré má v zmysle ustálenej štrasburskej judikatúry charakter konania o trestnom obvinení nerešpektoval procesné práva obvineného z priestupku, základné zásady správneho konania a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejnený v zbierke zákonov SR č. 209/1992 Zb.), ktorý zaručuje právo na spravodlivý proces. Zo zápisnice z ústneho prejednania priestupku spísaného dňa 22.07.2011 pod č. ObU-NZ-OVVS- A/2011/02401 AP-488/11-2/SI B/2011/04010 Obvodným úradom Košice-okolie vyplýva, že žalobca nenavrhoval žiadne ďalšie dokazovanie. Nezmienil sa ani o tom, že by bolo potrebné vyžiadať správu od Mestského úradu Šurany. Navyše by v tomto prípade šlo len o sprostredkovaný, nepriamy dôkaz, ktorý by k veci nič navyše nedodal. Uvedenú zápisnicu žalobca v celom rozsahu akceptoval bez ďalších pripomienok a vlastnoručne ju podpísal. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch sa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu dopustí ten, kto inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech. Podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch sa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Podľa § 68 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupky podľa § 42a a § 49 ods. 1 písm. a) sa prejednávajú len na návrh postihnutej osoby alebo jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka (ďalej len „navrhovateľ“). Podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v ňom zistí, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané. Podľa § 81 ods.1 a 4 zákona o priestupkoch (1) Proti rozhodnutiu o priestupku môže sa odvolať v plnom rozsahu len obvinený z priestupku, a ak ide o mladistvého, v jeho prospech aj jeho zákonný zástupca a orgán starostlivosti o dieťa. (4) Pri priestupkoch, ktoré možno prejednať len na návrh, sa môže navrhovateľ odvolať len proti tej časti rozhodnutia, ktorá sa týka vyslovenia viny obvineného z priestupku alebo povinnosti navrhovateľa uhradiť trovy konania; môže sa tiež odvolať proti rozhodnutiu o zastavení konania ( § 76 ods. 2). Z uvedeného vyplýva, že žalobca, tak ako už správne uviedol žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia (str. 2), sa mohol odvolať len vo veci časti rozhodnutia , ktorá sa týkala rozhodovania o priestupku ublíženia na cti, pretože vo veci, ktorá sa týkala prejednania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu vyhrážaním ujmou na zdraví vystupuje ako svedok. Výrok preto v prvej časti mohol žalovaný v danom prípade iba po preskúmaní potvrdiť (zmeniť, zrušiť) a v druhej časti, (voči ktorému nie je prípustné odvolanie) mohol iba ponechať v platnosti (t.j. v pôvodnom znení). Nepochybil preto žalovaný ani v časti namietaného výroku napadnutého rozhodnutia, preto súd námietke žalobcu ani v tomto prípade nemohol vyhovieť. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa s námietkami žalobcu riadne vysporiadal a z doloženého spisu ani súd nezistil, že by boli účastníci v priebehu konania znevýhodňovaní alebo že by správne orgány porušili pravidlá správneho konania. V priebehu konania boli účastníci riadne poučení, mohli navrhovať dôkazy a klásť pri výsluchu otázky, voľne prezentovať svoje pohľady. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z neho správne právne závery, ktoré náležite odôvodnil, vrátane voľnej úvahy, ktorá nevybočila z medzí prípustného správneho uváženia. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250 j ods. 1 OSP . O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.