Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/67/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200293 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012200293.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: ein.stein - Horský park, s.r.o., IČO: 36 671 151, Rőntgenova 28, Bratislava, zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, Šoltésovej 14, Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. David Soukeník, advokát a konateľ, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Lamačská cesta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.: A-2011/2435-DLD zo dňa 12.12.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. A/2011/2435-DLD zo dňa 12.12.2011 ako aj rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 7928/2009/32409/2011/STA/Vas/K-109 zo dňa 21.07.2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 66,- € za súdny poplatok a v sume 543,79 € titulom trov právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zmenené odvolaním žalobcu napadnuté prvostupňové rozhodnutie Stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 7928/2009/32409/2011/STA/Vas/K-109 zo dňa 21.07.2011 o zastavení konania vo veci žiadosti o vydanie stavebného povolenia na zmenu dokončených stavieb „Rekonštrukcia a rozšírenie rodinných domov, Krčméryho 8 a 10, Bratislava“ podľa § 60 ods. 2 písm. c/ zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov tak, že nahradením pôvodného textu príslušnej časti výroku sa opravilo vymedzenie zákonného ustanovenia, podľa ktorého stavebný úrad rozhodol a to nasledovne: „Podľa ustanovenia § 60 ods. 2 písm. c/ stavebného zákona zastavuje konanie vo veci žiadosti o vydanie stavebného povolenia na zmenu dokončených stavieb: „Rekonštrukcia a rozšírenie rodinných domov, Krčméryho 8 a 10, Bratislava“, na pozemkoch parc. č. 4134, 4135/1,2,3, 4139,4140/1,2,3 kat. úz. Staré Mesto, stavebníka spoločnosti ein.stein, s.r.o., so sídlom Rőntgenova 28, 851 01 Bratislava z dôvodu, že stavebník neodstránil nedostatky podanej žiadosti v lehote stanovenej stavebným úradom....“ Žalobca namietal viaceré tvrdenia uvedené v rozhodnutí stavebného úradu. Nesúhlasil s dôvodmi zastavenia stavebného konania, keďže jeho žiadosť obsahovala všetky potrebné podklady na to, aby bolo stavebné povolenie vydané. Stavebný úrad disponoval všetkými podkladmi vyplývajúcimi z platnej právnej úpravy, ktoré sú potrebné na vydanie stavebného povolenia, pričom v rámci svojho postupu neodôvodnil požiadavku predloženia ďalšej dokumentácie. Žalobca nesúhlasil s tvrdením stavebného úradu, že predložený návrh na vydanie stavebného povolenia na zmenu dokončených stavieb je v rozpore so záväznou reguláciou, konkrétne s reguláciou spôsobu využitia územia - typologický druh zástavby pre funkciu bývanie. Stavebný úrad vo svojom rozhodnutí uviedol, že zo záväzného stanoviska Hlavného mesta SR Bratislava č. MAG S ORM 35753/2008-186162 a MAG S ORM 21786/2009-20282 zo dňa 28.04.2009 pre typologický druh zástavby: Rodinný dvojdom nie je zrejmé, ako bol preverovaný index zastavanej plochy. V predmetnom záväznom stanovisku sa uvádza, že ide o stavbu rodinného dvojdomu, pričom z predloženej projektovej dokumentácie je zrejmé, že navrhovaným stavebno-technickým riešením vzniká stavba bytového domu, navyše stavba tzv. rodinného dvojdomu v tomto území nie je s ohľadom na záväznú reguláciu spôsob využitia územia (typologický druh zástavby) prípustná. Žalobca upozornil na to, že súhlasné stanovisko Hlavného mesta SR Bratislavy k jeho investičnej činnosti bolo vydané na základe podanej projektovej dokumentácie a ďalších potrebných dokumentov už dňa 28.04.2009. Z toho dôvodu žalobca považoval argumenty stavebného úradu spochybňujúce súhlasné stanovisko za nedôvodné a nezákonné, nakoľko stavebný úrad nemal zákonnú kompetenciu takéto stanovisko vyhodnocovať. V zmysle § 140a ods. 2 stavebného zákona na území Hlavného mesta SR Bratislavy a mesta Košice sú dotknutými orgánmi mestské časti, a podľa Štatútu Hlavného mesta SR Bratislavy vykonáva kompetencie stavebného úradu Hlavné mesto SR Bratislava alebo Štatútu mesta Košice kompetencie stavebného úradu vykonáva mesto Košice. Ak kompetencie stavebného úradu vykonáva mestská časť, dotknutým orgánom je Hlavné mesto SR Bratislava alebo mesto Košice. Ďalej poukazujúc na § 140a ods. 3 a § 140b ods. 1 stavebného zákona uviedol, že dotknutým orgánom je v tomto prípade Hlavné mesto SR Bratislava a súhlasné stanovisko ním vydané je pre stavebný úrad záväzné a tento ho nemôže rozporovať alebo spochybňovať, ale práve naopak, stavebný úrad má postupovať v zmysle súhlasného stanoviska a je ním viazaný. Tým, že stavebný úrad spochybňuje súhlasné stanovisko, koná nad zákonný rámec, ktorý mu umožňujú všeobecne záväzné právne predpisy SR, resp. koná v rozpore s týmito predpismi. Hlavné mesto SR Bratislava k investičnému zámeru vydalo súhlasné stanovisko a teda ako dotknutý orgán v konaní nemá k investičnému zámeru ako ani k projektovej dokumentácii žiadne výhrady. Podľa názoru žalobcu stavebný úrad mal rozhodnúť na základe súhlasného stanoviska a nemal ho spochybňovať, nakoľko na takýto postup nemá zákonné oprávnenie. Stavebný úrad postupoval v rozpore so stavebným zákonom a jeho rozhodnutie je preto nezákonné. Žalobca tiež poukázal na prieťahy v stavebnom konaní, kedy stavebný úrad, pokiaľ bol tej mienky, že dokumentácia predložená spolu so žiadosťou o vydanie stavebného povolenia nie je úplná, mal prerušiť konanie za účelom doplnenia žiadosti do 30 dní odo dňa prijatia žiadosti. V danom prípade to takto mal urobiť stavebný úrad do 04.10.2010, avšak tento prerušil konanie až výzvou zo dňa 29.10.2010. Rovnako mal stavebný úrad postupovať aj po uplynutí lehoty ustanovenej na doplnenie žiadosti, t.j. o zastavení konania mal rozhodnúť do 04.11.2009, resp. 29.11.2009 a nie až 28.04.2010. Takýto postup je rozporný so správnym poriadkom. Žalobca nesúhlasil so závermi rozhodnutia žalovaného aj preto, že tieto nepovažoval za konzistentné vzhľadom na predchádzajúce rozhodnutie vo veci, ktorým pôvodne vydané rozhodnutie stavebného úradu o zastavení konania žalovaný (vtedy Krajský stavebný úrad v Bratislave) zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. V predchádzajúcom rozhodnutí žalovaného tento konštatoval, že požiadavka stavebného úradu na zosúladenie predloženej projektovej dokumentácie bola nedôvodná a neopodstatnená. Týmto právnym názorom bol stavebný úrad viazaný, mal sa ním riadiť a v zmysle pokynov žalovaného i postupovať. Nad rámec svojej zákonnej kompetencie však stavebný úrad svojimi výzvami z 31.01.2011 a 06.06.2011 šikanózne voči žalobcovi opätovne neodôvodnene požadoval doloženie dokumentácie, ktorú už mal k dispozícii. Napriek svojmu predchádzajúcemu rozhodnutiu žalovaný v žalobe napadnutom rozhodnutí uviedol, že po preskúmaní veci a v nadväznosti na uvedené považuje postup stavebného úradu za správny a nehodnotí ho ako postup v rozpore s právnym názorom vyjadreným v zrušujúcom rozhodnutí (č. A-2010/1944-DLD zo dňa 12.07.2010) a namietaná sporná reálnosť navrhovanej stavby a zachovanie pôvodných stavebných konštrukcií priamo ovplyvňuje posúdenie súladu navrhovanej stavby s platnou územno-plánovacou dokumentáciou. Uvedené konštatovanie je podľa žalobcu v zrejmom rozpore s konštatovaním žalovaného uvedeným v rozhodnutí zo dňa 12.07.2010 a navyše ako stavebný úrad tak ani žalovaný nie je oprávnený rozporovať alebo spochybňovať súhlasné stanovisko dotknutého orgánu. Súhlasné stanovisko Hlavného mesta SR Bratislavy je záväzné tak pre stavebný úrad ako aj pre žalovaného a uvedené orgány majú v zmysle záväzného stanoviska postupovať. Žalobca poukázal na to, že na strane 5 svojho rozhodnutia žalovaný v rozpore s prechádzajúcim tvrdením uvádza, že Krajský stavebný úrad v Bratislave zotrváva na závere, že obsah záväzného stanoviska Hlavného mesta SR Bratislava č. MAG S ORM 35753/2008-186162, MAG S ORM 21786/2009-20282 zo dňa 28.04.2009 je pre stavebný úrad ako konajúci správny orgán záväzný a toto záväzné stanovisko je relevantným a zaväzujúcim podkladom pre ďalší postup stavebného úradu. Žalovaný teda vo svojom rozhodnutí na jednej strane spochybňuje súhlasné stanovisko a koná nad zákonný rámec, ktorý mu umožňujú všeobecne záväzné predpisy, resp. koná v rozpore s týmito predpismi a na druhej strane súhlasné stanovisko potvrdzuje. Žalobca zdôraznil, že má za to, že dodal stavebnému úradu všetky doklady potrebné na vydanie stavebného povolenia a všetky doklady, ktoré stavebný úrad požadoval a stavebný úrad aj napriek tomu konanie zastavil. Rozhodnutie stavebného úradu a jeho faktické potvrdenie rozhodnutím žalovaného sú rozhodnutiami procesného charakteru, nie sú rozhodnutiami meritórnymi. Žalobca v hmotnoprávnej rovine splnil všetky požiadavky potrebné na to, aby došlo k vydaniu stavebného povolenia. Pokiaľ by stavebný úrad opakovane, účelovo a neodôvodnene od žalobcu nepožadoval dokladanie dokumentácie, musel by o žiadosti rozhodnúť tak, že vydá stavebné povolenie v zlúčenom územnom a stavebnom konaní. Účelovými požiadavkami na doloženie dokumentácie, ktorú už stavebný úrad mal a ďalšími, nad rámec platných právnych predpisov idúcimi požiadavkami, došlo k zastaveniu konania. Takýmto konaním a rozhodnutím došlo k ukráteniu na právach žalobcu. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby boli rozhodnutia vydané správnymi orgánmi v oboch stupňoch zrušené a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 05.10.2012 do tej miery, že zotrváva na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považuje za nedôvodnú a žiada ju zamietnuť, pričom poukázal na znenie žalobou napadnutého rozhodnutia. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že správny orgán vo svojom rozhodnutí posúdil vec po právnej stránke nesprávne, a preto podľa § 250j ods.2 písm. a/ O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalobca podal dňa 04.09.2009 na stavebný úrad - Mestskú časť Bratislava - Staré Mesto žiadosť o vydanie stavebného povolenia v zlúčenom územnom a stavebnom konaní na zmenu dokončených stavieb. Listom zo dňa 29.10.2010 stavebný úrad vyzval žalobcu, aby do 30 dní doplnil podanie o konkrétne doklady. Vzhľadom na to, že podľa stavebného úradu žalobca neodstránil nedostatky svojho podania, rozhodnutím č. 7928/2009/18876/2010/URS/Vas/K-72 zo dňa 28.04.2010 konanie o žiadosti o vydanie stavebného povolenia na zmenu dokončených stavieb zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. A-2010/1994-DLD zo dňa 12.07.2010 tak, že prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Oznámením č. 7928/2009/49600/2010/URS/Vas zo dňa 02.11.2010 stavebný úrad oznámil dotknutým orgánom a známym účastníkom konania začatie stavebného konania. Na základe vznesených námietok proti obsahu záväzného stanoviska Hlavného mesta SR č. MAG S ORM 35753/2008-186162 a MAG S ORM 21786/2009-20282 zo dňa 28.04.2009 stavebný úrad požiadal dňa 16.12.2010 o stanovisko Magistrát Hlavného mesta SR Bratislavy. Ďalej na základe vznesených námietok účastníkov konania vyzval stavebný úrad žalobcu na doplnenie jeho podania v lehote 30 dní od doručenia výzvy týkajúce sa konkrétnych (nižšie opísaných) písomností. Túto výzvu zaslal stavebný úrad dňa 16.12.2010. Taktiež rozhodnutím č. 7928/2009/54907/2010/URS/Vas/L-252 zo dňa 10.12.2010 bolo konanie o stavebnom povolení prerušené do doby doriešenia námietok účastníkov konania smerujúcich proti záväznému stanovisku Hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 28.04.2009 a doplnenia projektovej dokumentácie, vrátane doplnenia svetlotechnického posudku. Na výzvu stavebného úradu žalobca reagoval listom zo dňa 21.01.2011, v ktorom oznámil, že stavebný úrad disponuje potrebnými dokladmi na vydanie povolenia. Výzvami zo dňa 31.01.2011 a 06.06.2011 stavebný úrad opakovane vyzýval stavebníka doplniť podanie. Obsah jednotlivých listín opisuje súd nižšie v texte odôvodnenia tohto rozsudku. Dňa 21.07.2011 pod č. 7928/2009/32409/2011/STA/Vas/K-109 stavebný úrad vydal rozhodnutie, ktorým podľa § 60 ods. 2 písm. c/ stavebného zákona zastavil konanie o žalobcovej žiadosti o vydanie stavebného povolenia na zmenu dokončených stavieb. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca opäť odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 12.12.2011, pričom prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, ako je citované v úvode odôvodnenia tohto rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného sa konštatuje, že v danom prípade účastníci stavebného konania namietali obsah a nedostatočnosť projektovej dokumentácie, okrem iného aj spornú reálnosť zachovania stavebných konštrukcií existujúcej stavby. Aby mohol stavebný úrad opodstatnenosť a odôvodnenosť vznesených námietok riadne posúdiť a vyhodnotiť a o podaných námietkach rozhodnúť na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci, požadoval od stavebníka doplnenie žiadosti. Tento postup považoval žalovaný za súladný so zákonom. Namietaná sporná reálnosť navrhovanej stavby a zachovanie pôvodných stavebných konštrukcií priamo ovplyvňuje posúdenie súladu navrhovanej stavby s platnou územno-plánovacou dokumentáciou. Navrhované zachovanie časti pôvodných stavebných konštrukcií totiž determinuje charakter navrhovanej stavby ako zmeny dokončenej stavby, čo zasa priamo vplýva na dotknutým orgánom deklarovanú prípustnosť rodinného dvojdomu, ktorý je v prípade novostavby z hľadiska typologického druhu zástavby v danej lokalite neprípustný. Pre potreby riadneho posúdenia by mal byť súčasťou projektu podrobný popis technológie búracích prác a technologických postupov a prác objektívne garantujúcich zachovanie pôvodných stavebných konštrukcií. Projekt stavby musí jednoznačne preukazovať, že nejde len o účelový návrh rekonštrukcie, ktorá sa v skutočnosti nebude dať realizovať a v procese výstavby napokon pôjde o novostavbu. Rovnako ostatné požiadavky stavebného úradu v nadväznosti na uplatnené námietky považoval žalovaný za opodstatnené - detail napojenia vjazdu do podzemných garáží na verejnú prístupovú komunikáciu, vrátane oporného múru, doplnenie svetlotechnického posúdenia o vplyv zatienenia opornými múrmi na susedné nehnuteľnosti, doplnenie technologického postupu budovania oporných múrov na hranici pozemku, doplnenie pôdorysu druhého podzemného podlažia garáže.... Žalobca uvedené nedostatky neodstránil napriek tomu, že mu stavebný úrad na tento účel poskytol dostatočne primeranú lehotu, pričom o následku svojej nečinnosti bol stavebník (žalobca) riadne poučený. Žalovaný ďalej vo svojom rozhodnutí konštatoval, že stavebný úrad postupoval správne, keď v súlade s § 140b ods. 5 stavebného zákona požiadal Hlavné mesto SR Bratislavu o podanie stanoviska k námietkam účastníkov smerujúcim voči obsahu jeho súhlasného záväzného stanoviska. Žalovaný poukázal na to, že dotknutý orgán sa vo svojom stanovisku dostatočne a v priamej väzbe na obsah námietok nezaoberá jednou z rozhodujúcich skutočností, ktorá sa v priebehu konania ukázala ako sporná a to námietkou, že po stavebno-technickej stránke ide o jednu stavbu, keďže navrhovaná stavba je stavebno-technicky, dispozične a prevádzkovo spojená na úrovni druhého podzemného podlažia. Nakoľko však vydaným rozhodnutím je procesné rozhodnutie o zastavení konania, ktorým sa nerieši meritum veci (t.j. aj vyhodnotenie súladnosti návrhu s platnou územno-plánovacou dokumentáciou), nemala táto skutočnosť na odôvodnenosť a tým aj zákonnosť rozhodnutia zásadný vplyv. Podľa § 58 ods. 1 stavebného zákona žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby. Podľa § 60 ods. 1 stavebného zákona ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích prác na nej alebo ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju uviedol do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví. Podľa § 60 ods. 2 písm. c/ stavebného zákona stavebný úrad zastaví stavebné konanie, ak stavebník nedoplnil žiadosť v určenej lehote podľa odseku 1. Podľa § 62 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania. Podľa § 60 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov konania a ich námietky. Podľa § 60 ods. 4 stavebného zákona ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne. Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. Podľa § 140b ods. 5 stavebného zákona pri riešení rozporov medzi dotknutými orgánmi vyplývajúcich zo záväzných stanovísk sa postupuje podľa § 136. Ak námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie veci stavebným úradom. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Po preskúmaní veci súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti a vydal ho orgán na to príslušný, pričom však nepostupoval v medziach zákona platného a účinného v čase rozhodnom pre konanie. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného vychádzajúcim z prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu zo dňa 21.07.2011 bolo zastavené podľa § 60 ods. 2 písm. c/ stavebného zákona konanie o žalobcovej žiadosti o vydanie stavebného povolenia z dôvodu, že žalobca ako stavebník nedoplnil žiadosť v určenej lehote o dokumentáciu potrebnú pre posúdenie navrhovanej stavby. Základnou žalobnou námietkou bol práve nesúhlas s dôvodmi zastavenia stavebného konania. Žalobca tvrdil, že jeho žiadosť o vydanie stavebného povolenia obsahovala všetky potrebné podklady na to, aby bolo stavebné povolenie vydané a že stavebný úrad disponoval všetkými podkladmi vyplývajúcimi z platnej právnej úpravy potrebnými na vydanie stavebného povolenia. Aby súd v súvislosti s uvedenou žalobnou námietkou mohol posúdiť správnosť aplikácie stavebného zákona v preskúmavanej veci, bolo potrebné, aby sa bližšie zaoberal výzvami stavebného úradu (zo dňa 16.12.2010, 31.01.2011 a 06.06.2011), odpoveďou žalobcu (zo dňa 21.01.2011) a podkladmi pripojenými k žiadosti o vydanie stavebného povolenia. Prvú výzvu zaslal stavebný úrad žalobcovi listom č. 7928/2009/55359/URS/Vas/L-265 dňa 16.12.2010. Vyzval žalobcu, aby v lehote do 30 dní odo dňa doručenia výzvy zaslal: 1. projektovú dokumentáciu terénnych a sadových úprav, ktorá bude zosúladená s ostatnými čiastkovými projektmi (architektúra, spevnené plochy a odsúhlasená referátom ochrany prírody), 2. podrobnosť napojenia vjazdu do podzemných garáží na verejnú prístupovú komunikáciu, vrátane oporného múru, 3. doplniť do svetlotechnického posúdenia vplyv zatienenia opornými múrmi (po obvode pozemku a pri vjazde do podzemných garáží) na susedné nehnuteľnosti a doposudzovať nehnuteľnosť na pozemku parc. č. 4137/1,2 v k.ú. Staré Mesto nie podľa štúdie ale podľa skutočného stavu, 4. technologický postup budovania oporných múrov na hranici pozemku, 5. podrobný postup stavebných prác pri ponechávaní troch častí pôvodných múrov a reálny spôsob ich zabezpečenia, 6. pôdorys 2.PP doplniť o garáže umiestnené v oporných múroch, 7. do výkresu situácie zakresliť a v pôdorysoch okótovať balkóny, 8. časti architektúra rozmerovo zosúladiť výkres č. 5 a č. 6, 9. doplniť do výkresov ochranné zábradlia, 10. zohľadniť skutkovú morfológiu terénu, 11. čiastkový projekt E.12 Komunikácie a spevnené plochy, ktorý bol doložený dňa 02.12.2010 nie je v súlade s projektom architektúra (uvažuje s asanáciou jestvujúcich objektov, je rozdielna výška oporných múrov, chýbajú označenia rezových rovín v pôdoryse...), 12. prípadne ďalšie vyjadrenia, ktoré vyplynú z dopracovanej projektovej dokumentácie. Na uvedenú výzvu reagoval žalobca listom zo dňa 19.01.2011 doručeným stavebnému úradu dňa 21.01.2011. K bodu č. 1 výzvy sa žalobca vyjadril, že po konzultáciách a objasnení situácie na stavebnom úrade zo dňa 12.01.2011 má za to, že projektová dokumentácia terénnych a sadových úprav už bola zosúladená s ostatnými čiastkovými projektmi a stavebný úrad ňou disponuje. Uvedené tvrdenie stavebnému úradu postačovalo a nespochybnil ho, keďže v nasledujúcich výzvach sa táto požiadavka už nevyskytovala. K bodu č. 2 výzvy žalobca uviedol, že stavebný úrad má všetky potrebné podklady spracované autorizovaným architektom, ktoré sa týkajú napojenia vjazdu do podzemných garáží na verejnú prístupovú komunikáciu, vrátane oporného múru. Napriek tomu, že v opakovaných výzvach sa požiadavka uvedená v tomto bode opakuje, súd je toho názoru, že detail napojenia vjazdu do podzemných garáží na prístupovú verejnú komunikáciu, vrátane oporného múru, sa v projektovej dokumentácii predloženej stavebnému úradu ku žiadosti o vydanie stavebného povolenia nachádza a to konkrétne v časti projektovej dokumentácie označenej ako E.12 Komunikácie a spevnené plochy spracovanej projektovým ateliérom PRO.BE, Ing. Ladislav Benček v júli 2009. K bodu č. 3 výzvy žalobca uviedol, že svetlotechnické posúdenie zo dňa 24.09.2010, ktoré bolo stavebnému úradu dodané, je kompletné a spĺňa stavebným úradom uvádzanú požiadavku. Požiadavku č. 3 zopakoval stavebný úrad aj vo svojich výzvach zo dňa 31.01.2011 a 06.06.2011. Ako vyplýva z administratívneho spisu, svetlotechnický posudok sa v ňom nachádza, bol vypracovaný autorizovaným stavebným inžinierom a zaoberá sa posúdením vplyvu plánovanej rekonštrukcie a rozšírenia rodinných domov na preslnenie okolitých bytov a denné osvetlenie okolitých miestností a posúdením navrhovaných bytov na preslnenia miestností na denné osvetlenie. Zároveň posudzuje aj vplyv zatienenia opornými múrmi na susednej nehnuteľnosti. Nebol preto dôvod, aby stavebný úrad od žalobcu doplnenie svetlotechnického posudku žiadal. K bodu č. 4 výzvy žalobca uviedol, že technologický postup budovania oporných múrov je obsiahnutý v projektovej dokumentácii, ktorá už bola stavebnému úradu dodaná. Súd potvrdzuje, že v administratívnom spise sa nachádza v rámci projektovej dokumentácie časť statika, v ktorej je technologický postup budovania oporných múrov uvedený. K bodu č. 5 výzvy žalobca uviedol, že požiadavka uvedená v tomto bode je dostatočne spracovaná v už dodanej projektovej dokumentácii a to v časti statika, oporné múry a terénne úpravy. Akékoľvek podrobnejšie požiadavky v tejto oblasti požadoval pre účely projektu pre stavebné povolenie za neopodstatnené. Rovnako reagoval žalobca na bod č. 6 výzvy, kde uviedol, že požiadavka v zmysle tohto bodu je dokumentovaná už v dodanej projektovej dokumentácii a to v časti statika, oporné múry a terénne úpravy. Vyjadrenie súdu k týmto otázkam sa nachádza v zhrňujúcom stanovisku v poslednom odseku tejto strany. K bodu č. 7 výzvy žalobca uviedol, že požadované dokumenty dodáva v prílohe. V nasledovných výzvach stavebný úrad už požiadavku na zakreslenie situácie a v pôdorysoch okótovať balkóny nepožadoval. Na bod 8 výzvy žalobca reagoval tak, že výkresy č. 5 a 6 s ktorými stavebný úrad disponuje, považuje za rozmerovo zosúladené, ale v prípade, ak stavebný úrad zastáva odlišný názor, požiadal o dodanie výkresov č. 5 a 6 s vyznačením častí, ktoré stavebný úrad považuje za nezosúladené. Uvedená otázka bola počas stavebného konania vyriešená. K požiadavkám podľa bodu č. 9 a č. 11 výzvy žalobca vyhovel a požadované dokumenty dodal stavebnému úradu v prílohe. K požiadavke podľa bodu č. 10 výzvy žalobca uviedol, že projektová dokumentácia uvedenú požiadavku obsahuje. Túto požiadavku zopakoval stavebný úrad v ďalších výzvach, pričom doplnil, že zohľadniť skutkovú morfológiu terénu má žalobca tak, že doplní výškopis. Súd potvrdzuje, že uvedená projektová dokumentácia obsahuje požiadavku uvádzanú vo výzve stavebného úradu. Navyše túto požiadavku možno považovať za celkom nekonkrétnu, pričom možno potvrdiť tvrdenie žalobcu, keď minimálne v časti projektovej dokumentácie architektúra sa požadované údaje nachádzajú. Súd k vyššie uvedeným zisteniam (vrátane sporných otázok vyplývajúcich z bodu 5 a 6 výzvy) dodáva, že vo všeobecnosti sa má predpokladať správnosť projektovej dokumentácie a obava správnych orgánov o to, či nejde len o účelový návrh rekonštrukcie, že projekt stavby, ktorá sa v skutočnosti nebude dať realizovať a v procese výstavby napokon pôjde o novostavbu, bola bez bližšieho preskúmania podkladov pripojených k žiadosti o vydanie stavebného povolenia predčasná. Bol mylný záver správneho orgánu o tom, že v prípade spornosti tejto a súvisiacich otázok vyplynuvších predovšetkým z námietok ostatných účastníkov stavebného konania, nebolo možné (prípustné) posúdenie podkladov a že podklady boli neúplné pre vydanie stavebného povolenia, resp. pokračovanie konania o žiadosti žalobcu. Projekt a jeho všetky prílohy vypracovali autorizované osoby s príslušnou certifikáciou a adekvátnou zodpovednosťou. Z toho tiež vyplýva i garancia riadnej realizovateľnosti a technickej správnosti navrhovanej stavebnej činnosti. Pokiaľ sa pochybnosti vyjadrené v námietkach účastníkov konania nepreukážu, nie je opodstatnené myslieť si opak. Projektová dokumentácia a ostatné podklady, vrátane tých správnym orgánom požadovaných, boli žalobcom predložené a mali ich správne orgány k dispozícii. O ich odbornej kvalite, technickej správnosti a ekvivalencii k obsahu žiadosti o vydanie stavebného povolenia mal správny orgán rozhodnúť v stavebnom konaní a to buď postupom podľa § 66 eventuálne i spôsobom podľa § 60 ods. 4 stavebného zákona. Ďalšia námietka žalobcu sa týkala stanoviska žalovaného k záväznému stanovisku Hlavného mesta SR Bratislavy. Súd posúdil aj túto námietku, i keď predmetom súdneho prieskumu je procesné rozhodnutie, ktoré priamo nehodnotí súladnosť žiadosti s platnou územno-plánovacou dokumentáciou a dôvod zastavenia stavebného konania sa neopieral o nedostatky záväzného stanoviska dotknutého orgánu. Súd sa stotožnil s námietkou žalobcu, pričom poukazuje na to, že v stavebnom konaní stavebný úrad okrem iného preskúma, či dokumentácia predložená stavebníkom spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom (§ 62 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona). K tomu si zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov (§ 60 ods. 3 stavebného zákona). Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní záväzný (§ 140b ods. 1 stavebného zákona). Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci (§ 3 ods. 5 správneho poriadku). Z uvedených normatívnych pravidiel vyplývajúcich zo stavebného zákona a správneho poriadku možno odvodiť i postup, ktorý má správny orgán zvoliť v prípade, že nie je spokojný so stanoviskom dotknutého orgánu, považuje ho za neúplné, alebo že toto nereaguje adekvátne, podľa správneho orgánu, na dokumentáciu predloženú stavebníkom. V prípade, kedy zo stanoviska dotknutého orgánu nebude jednoznačne vyplývať, či sa dostatočne zaoberal niektorou z rozhodujúcich (alebo sporných) skutočností, správny orgán, ktorý má rozhodovať len po spoľahlivom zistení skutkového stavu, vyzve dotknutý organ na doplnenie stanoviska, pričom zdôrazní otázky, na ktoré sa mu nedostalo odpovede a ktoré sú pre posúdenie vo veci právne významné. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba bola dôvodná a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného č. A/2011/2435-DLD zo dňa 12.12.2011 ako aj rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 7928/2009/32409/2011/STA/Vas/K-109 zo dňa 21.07.2011 s poukazom na § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný právnym názorom súdu vysloveným v tomto rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní bolo žalobcovi priznané právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na zaplatenom súdnom poplatku v sume 66 € a na nákladoch právneho zastúpenia advokátom za nasledovné úkony právnej služby podľa § 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c, §16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov: - Prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (02/2012) v sume 127,16 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 7,63 €, - Písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba (15.02.2012) v sume 127,16 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 7,63 €, - Účasť na pojednávaní (12.02.2014) v sume 134 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 8,04 € - Účasť na pojednávaní - vyhlásenie rozhodnutia (19.02.2014) v sume 33,50 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 8,04 € Nakoľko právny zástupca žalobcu osvedči, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty, má podľa citovanej vyhlášky nárok na tarifnú odmenu zvýšenú o daň z pridanej hodnoty výške 20% z tejto sumy. Celkove náhrada trov konania predstavuje sumu 609,79 €. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu (č. účtu: 2626735972/1100) podľa § 149 ods. 1 O.s.p.. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.