Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/69/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200311 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012200311.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: EURO-BUILDING, a.s., Podunajská 23, Bratislava, IČO: 35 683 066, zastúpený: MST PARTNERS, s. r. o., Zámocké schody 2/A, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, Bratislava, za účasti pribratého účastníka konania: Mesto Košice, Trieda SNP 48/A, 040 11 Košice, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 1319-6000/2011-ON/431 zo dňa 3. februára 2012, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 1319-6000/2011-ON/431 zo dňa 03.02.2012, ktorým žalovaný ako ústredný orgán štátnej správy pre verejné obstarávanie a orgán príslušný podľa § 109 v spojení s § 137 ods. 2 písm. a/ a písm. b/ zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „ZVO“) vo veci námietok záujemcu EURO-BUILDING, a.s. proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania v užšej súťaži na predmet zákazky "Rekonštrukcia a zmena využitia výmenníkových staníc na Kultúrno - spoločenské centrá, Ľudová ul., Štítova ul., Važecká ul., Wupertálska ul.“, vyhlásenej verejným obstarávateľom (Mesto Košice) vo Vestníku verejného obstarávania č. 232/2011 dňa 30.11.2011, rozhodol tak, že námietky žalobcu podľa § 139 ods. 4 ZVO zamietol. Žalobca navrhoval zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Nezákonnosť rozhodnutia videl v nesprávnom právnom posúdení veci s tým, že rozhodnutie porušilo jeho právo na účasť vo verejnom obstarávaní bez diskriminačných podmienok a pri dodržaní princípu rovnakého zaobchádzania (§ 9 ods. 4 ZVO). Žalobca v súvislosti s kritériami na výber obmedzeného počtu záujemcov, ktorí budú vyzvaní na predloženie ponuky, uvedenými v bode IV.1.2. oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania (ďalej aj len oznámenie) uviedol, že verejný obstarávateľ (Mesto Košice) kladie vyšší dôraz finančnému objemu zrealizovaných stavebných prác na úkor počtu týchto prác. Žalobca už v námietkach uviedol, že nadradením finančného objemu (s bodovým hodnotením 70) nad počet zrealizovaných prác, sú diskriminovaní tí záujemcovia, ktorí zrealizovali stavebné práce celkom nižšieho finančného objemu, avšak na základe vyššieho počtu zmlúv. Vyslovil názor, že verejný obstarávateľ mal pristúpiť k rovnomernému bodovému hodnoteniu, t.j. 50/50 a napriek zadefinovaniu minimálnej úrovne štandardov, túto nepremietol do bodového hodnotenia tak, aby šancu uspieť mali aj záujemcovia s nižším finančným objemom zmluvných cien. Žalobca citoval ustanovenia § 9 ods. 4, § 24 ods. 3, § 32 ods. 6, § 52 ods. 1, 2 ZVO a vyslovil názor, že žalovaný sa týmito ustanoveniami neriadil. Z hľadiska interpretácie pravidiel vyhodnocovania kritérií na výber obmedzeného počtu záujemcov platí, že musia byť určené a hodnotené s ohľadom na princípy zadávania zákaziek tak, aby bol dodržaný rovnaký prístup ku všetkým záujemcom, dodržaný princíp nediskriminácie a transparentnosti stanovený v § 9 ods. 4 ZVO. Kritériá na výber obmedzeného počtu záujemcov musia mať objektívny charakter. Účelom stanovenia kritérií na výber obmedzeného počtu záujemcov v užšej súťaži je objektívny výber záujemcov, ktorí majú napríklad najväčšie potrebné predchádzajúce skúsenosti s realizáciou rovnakého alebo podobného predmetu zákazky. Za zákazky podobné charakteru predmetu zákazky sa dajú považovať aj zákazky s nižším finančným objemom, ako je predpokladaná hodnota predmetnej zákazky, za predpokladu, že obsahujú niektoré z obstarávaných činností. Poukázal na to, že žalovaný vo svojej praxi už dospel k záveru o neprípustnosti kritérií na výber obmedzeného počtu záujemcov v prípade, ak bolo viac týchto kritérií (uplatňoval sa bodový systém ich hodnotenia), pričom ich uplatnenie viedlo k stavu, kedy jedna skupina záujemcov, pre ktorú bolo výhodné jedno kritérium na výber obmedzeného počtu záujemcov, bola neúspešná v porovnaní s druhou skupinou záujemcov, pre ktorú bolo výhodné iné kritérium na výber obmedzeného počtu záujemcov. V danom prípade žalovaný dospel k záveru, že odôvodnenie verejného obstarávateľa, že záujemca s vyšším objemom realizácie zákaziek mu dáva väčšiu istotu, že zabezpečí verejné obstarávanie riadne a včas, pokladá za opodstatnené aj vzhľadom ku skutočnosti, že takýto záujemca má viac prestavaných stavebných prác. Tento záver žalovaného je však arbitrárny a predstavuje prejav svojvôle pri výklade a aplikácii ZVO. Argument žalovaného, že záujemca s vyšším objemom realizácie zákaziek má prestavaných viac stavebných prác je bezpredmetný a navyše výslovne špekulatívny, nakoľko možno rozumne predpokladať, že viac prestavaných stavebných prác môže mať aj záujemca, ktorý predloží viac kvalifikovaných referencií (počet stavebných prác). Tento argument žalovaného je zároveň predčasný, nakoľko v tejto fáze obstarávania nie je zrejmé, či viac prestavaných stavebných prác budú mať záujemcovia spĺňajúci skôr kritérium objemu realizácie zákaziek alebo záujemcovia, pre ktorých je schodnejšie kritérium počtu zrealizovaných prác - kvalifikovaných referencií. Ak by malo mať prednosť kritérium vyššieho objemu realizácie zákaziek z dôvodu viac prestavaných stavebných prác, tak druhé kritérium - počet zrealizovaných prác - kvalifikovaných referencií, by bolo zbytočné. Z uvedených dôvodov žalobca trval na tom, že obstarávateľom stanovené rozdielne váhy kritérií na výber obmedzeného počtu záujemcov sú diskriminačné v rozpore s princípom rovnakého zaobchádzania a teda odporujúce ustanoveniu § 9 ods. 4 ZVO. Podľa žalobcu neboli stanovené objektívne tak, aby boli vybratí záujemcovia, ktorí majú najväčšie potrebné predchádzajúce skúsenosti s realizáciou rovnakého alebo podobného predmetu zákazky. Tým, že žalovaný akceptoval v rozhodnutí ako správne diskriminačné kritériá na výber obmedzeného počtu záujemcov a teda aj protizákonný postup verejného obstarávateľa, je nezákonným aj napadnuté rozhodnutie. Záverom poukázal na súvisiace rozhodnutia žalovaného č. 1315-6000/2011-ON/433 a č. 1318-6000/2011-ON/432, obidve zo dňa 03.02.2012, ktoré sa týkajú rovnakého skutkového a právneho problému, proti ktorým podal tiež žaloby. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 18.06.2012 navrhol túto ako nedôvodnú zamietnuť alebo konanie o nej zastaviť. Uviedol, že žalobca nespĺňa definičné znaky aktívne legitimovaného subjektu na podanie správnej žaloby s poukazom na čl. 46 Ústavy SR, § 250 ods. 1, 2 O.s.p. a na uznesenia NS SR napr. sp. zn. 6Sžf/36/2010 a 6Sžo/227/2010. Dôvodí, že znakom aktívnej legitimácie žalobcu je skutočnosť, že žalobou napadnuté rozhodnutie zasiahlo do sféry subjektívnych práv a právom chránených záujmov žalobcu. V tejto súvislosti zdôraznil, že žalobca podal námietky podľa § 138 ods. 2 písm. a/ ZVO proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, pričom úlohou žalovaného bolo vyhodnotiť, či obstarávateľ stanovil predmetné kritériá užšieho výberu v súlade so ZVO. Žalovaný teda na základe žalobcom podaných námietok neposudzoval konkrétny zásah obstarávateľa do sféry subjektívnych práv žalobcu, ku ktorému dochádza napríklad v prípade vylúčenia uchádzača z postupu zadávania zákazky. Žalobca v žalobe nekonkretizuje, akým spôsobom sa napadnuté rozhodnutie dotklo jeho subjektívnych práv vychádzajúcich z konkrétneho právneho predpisu. Žalobca mohol a mal preukázať, že kritériá užšieho výberu, ktoré považoval za diskriminačné, ho z konkrétnych dôvodov diskriminovali (napr. z dôvodu, že v minulosti realizoval práve väčší počet stavebných zákaziek s nižším finančným objemom). Žalobca teda nekonkretizoval, či sa ním tvrdená diskriminácia dotýka aj jeho samotného ako záujemcu v predmetnej užšej súťaži. Žalobcovi pritom nič nebránilo do predmetného postupu zadávania zákazky predložiť žiadosť o účasť spolu so zoznamom stavebných prác tak, ako to napríklad urobil v inom verejnom obstarávaní („Rekonštrukcia a modernizácia ZpS a DSS Trebišov“, v rámci ktorého boli stanovené identické kritériá užšieho výberu). Žalovaný označil argumenty žalobcu za predčasné, nakoľko v "súčasnej" fáze obstarávania nie je zrejmé, či viac prestavaných stavebných prác budú mať záujemcovia spĺňajúci skôr kritérium objemu realizácie zákaziek alebo záujemcovia, pre ktorých je schodnejšie kritérium počtu zrealizovaných prác. Žalovaný taktiež poukázal na znenie § 2 ods. 1, 2 ZVO ako aj bod IV.1.2. oznámenia s tým, že účelom stanovenia a hodnotenia kritérií pre výber obmedzeného počtu záujemcov v užšej súťaži je z okruhu záujemcov, ktorí preukázali splnenie podmienok účasti, hodnotením kritérií, ktoré sa viažu napr. na status a spôsobilosť záujemcov, vyselektovať záujemcov, ktorí dosahujú najvyššie bodové hodnotenie a ktorí budú následne vyzvaní na predloženie ponuky. Princíp nediskriminácie, na ktorý v súvislosti s koncepciou kritérií užšieho výberu stanovených v bode IV.1.2. oznámenia poukazuje žalobca, nemožno hodnotiť v absolútnom ponímaní, nakoľko v podstate každá podmienka účasti týkajúca sa či už finančného a ekonomického postavenia, technickej a odbornej spôsobilosti, diskriminuje určitý okruh záujemcov, t.j. konkrétne tých, ktorí obstarávateľom stanovenú minimálnu úroveň finančného a ekonomického postavenia alebo technickej spôsobilosti nedosahujú, resp. nedosiahli napr. výšku obratu, minimálny finančný objem stavebných prác realizovaných v predchádzajúcich 5 rokoch a podobne. Analogicky je potrebné posudzovať kritériá užšieho výberu, nakoľko každé kritérium užšieho výberu zvýhodňuje tých záujemcov, ktorí dosahujú v konkrétnom kritériu (napr. finančný objem realizovaných zákaziek) vyššie hodnoty v porovnaní s ostatnými záujemcami, ktorých zároveň konkrétne kritérium užšieho výberu z uvedeného dôvodu znevýhodňuje. Vyselektovanie užšieho okruhu záujemcov z tých, ktorí preukázali splnenie podmienok účasti, je však primárnym účelom inštitútu kritéria užšieho výberu v užšej súťaži. Žalovaný na ilustráciu poukázal na eventualitu, ak by si obstarávateľ v rámci užšej súťaže stanovil len jedno kritérium užšieho výberu a to finančný objem realizovaných zákaziek za 5 rokov, (ktoré si v predmetnej užšej súťaži stanovil ako kritérium č. 1). V takom prípade by objektívne na základe tohto kritéria užšieho výberu obstarávateľ vyselektoval z okruhu uchádzačov, ktorí preukázali splnenie podmienok účasti min. 10 záujemcov s najvyšším finančným objemom zákaziek zrealizovaných za predchádzajúcich 5 rokov. Uvedená eventualita by však v intenciách argumentácie a logiky žalobcu zakladala diskrimináciu a nerovnaké zaobchádzanie vo vzťahu k záujemcom, ktorí dosiahli nižší finančný objem zrealizovaných zákaziek ako záujemcovia, ktorí sa na základe tohto kritéria dostali do užšieho výberu. Takýto pohľad by však podľa žalovaného spôsoboval neprípustnosť akéhokoľvek kritéria užšieho výberu a v konečnom dôsledku obsoletnosť § 52 ods. 1 ZVO a užšej súťaže ako takej. V súvislosti s uvedeným príkladom je potrebné akcentovať, že obstarávateľ tým, že stanovil popri kritériu užšieho výberu "finančný objem vyjadrený súčtom celkových zmluvných cien za realizáciu stavebných prác uskutočnených za predchádzajúcich 5 rokov" aj kritérium užšieho výberu „počet potvrdení o uskutočnení stavebných prác“, ktorému v porovnaní s predchádzajúcim kritériom stanovil nižší počet bodov, v žiadnom prípade nemohol porušiť princíp nediskriminácie. Naopak tým, že popri kritériu celkový finančný objem referencií určil ako kritérium užšieho výberu aj ich počet, umožnil získať záujemcom s celkovým nižším finančným objemom referencií (v porovnaní s ostatnými zúčastnenými záujemcami) taktiež body za počet referencií. Žalovaný tiež poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S 42/2011 zo dňa 19.05.2011, v ktorom sa súd zaoberal prípustnosťou stanovenia kritéria užšieho výberu v podobe hodnoty dosiahnutého Altmanovho Z-Score. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/35/2011. Záverom potom žalovaný konštatuje, že verejným obstarávateľom stanovené kritériá výberu neboli koncipované diskriminačne, nakoľko obstarávateľ predmetné kritériá užšieho výberu stanovil jasne a jednoznačne spolu s bodovým ohodnotením tak, že tieto nie sú objektívne spôsobilé obmedzovať konkrétneho záujemcu v jeho práve zúčastniť sa verejného obstarávania, nakoľko každý záujemca, ktorý splní podmienky účasti stanovené v predmetnej užšej súťaži, je spôsobilý zúčastniť sa po vyhodnotení splnenia podmienok účasti nasledujúceho užšieho výberu na základe vyššie uvedených kritérií. Prípisom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.09.2012 k vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že súdny prieskum rozhodnutí žalovaného vydaných v konaní o námietkach je upravený v § 140 ods. 4 ZVO a podľa prvej vety tohto ustanovenia je rozhodnutie žalovaného o námietkach preskúmateľné súdom. Keďže ZVO na žiadnom mieste nerozlišuje medzi rozhodnutiami žalovaného o námietkach, proti ktorým žaloba prípustná je a proti ktorým nie je, platí, že súdnemu prieskumu podliehajú rozhodnutia žalovaného vo všetkých typoch konania o námietkach. Tento záver potvrdzuje aj čl. 2 bod 8 Smernice Rady z 21.12.1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (89/665/EHS). Táto európska legislatíva, na základe ktorej treba vykladať aj ustanovenia slovenského práva, vyžaduje zabezpečenie preskúmania zákonnosti každého rozhodnutia žalovaného v konaní o námietkach. Prihliadať by sa malo aj na ustanovenie § 138 ods. 2 ZVO, z ktorého na účely podania námietok vyplýva prezumpcia o tom, že práva alebo právom chránené záujmy uchádzača, záujemcu, či účastníka boli alebo mohli byť postupom kontrolovaného dotknuté, čo pochopiteľne zároveň zakladá prezumpciu o zásahu do ich práv v prípade zamietavého rozhodnutia žalovaného o námietkach. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/57/2009. Argumentácia žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu je založená na účelových a formálnych argumentoch, pričom samotná jeho prax smeruje práve k zamedzovaniu formalizmu v procese verejného obstarávania. Žalobca dôvodí, že nakoľko má právo na účasť vo verejnom obstarávaní bez diskriminačných podmienok a pri dodržaní princípu rovnakého zaobchádzania procesný charakter (právo na zákonný a spravodlivý priebeh verejného obstarávania), k porušeniu tohto práva záujemcu dochádza už v prípade, ak podmienky verejného obstarávania, v danom prípade kritériá výberu do užšej súťaže, sú stanovené diskriminačne a nie až napr. v čase rozhodovania obstarávateľa o užšom výbere. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia žalovaného č. 1447-6000/2012-ON/376 zo dňa 04.04.2013 a č. 707-6000/2011-ON/258 zo dňa 18.01.2012. Argumentáciu žalovaného vo vyjadrení k žalobe označil za špekulatívnu a zároveň predčasnú s tým, že žalovaný navyše nijako nespochybnil žalobcov názor o arbitrárnosti posúdenia veci žalovaným. Poukaz žalovaného na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S 42/2011 je bezpredmetný, nakoľko závery súdu sa tu nijako netýkajú hodnotenia diskriminácie z hľadiska rozdielnej váhy dvoch (prípadne viacerých) kritérií výberu záujemcov v užšej súťaži. Uznesením č.k. 5S 69/2012-268 zo dňa 20.08.2013 súd pribral do konania účastníka správneho konania - Mesto Košice, ktorý má vo veci postavenie verejného obstarávateľa. Pribratý účastník doručil tunajšiemu súdu dňa 06.02.2014 vyjadrenie k žalobe, ktorým tvrdí, že kritériá na výber obmedzeného počtu záujemcov boli určené a hodnotené s ohľadom na princípy zadávania zákaziek tak, aby bol dodržaný rovnaký prístup ku všetkým záujemcom. Rozsah a obsah požiadaviek sa vyžadoval v súlade so ZOV a podmienky účasti boli primerané požadovanému predmetu zákazky, v plnej miere súviseli s predmetom zákazky a boli proporčne zvolené tak, aby nediskriminovali žiadneho zo záujemcov. Má za to, že žalobca nepreukázal žiadnym dostatočným spôsobom a dôkazom, že má byť zaradený medzi vybratých záujemcov k predloženiu ponuka a vzhľadom na uvedené potom navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Na pojednávaní konanom dňa 08.07.2014 tak žalobca ako aj žalovaný zotrvali na svojich doterajších písomných podaniach a pribratý účastník Mesto Košice sa na pojednávanie nedostavil. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj postup tohto správneho orgánu boli v súlade so zákonom a preto žalobu je treba ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Mesto Košice ako verejný obstarávateľ vyhlásilo užšiu súťaž podľa § 50 ods. 4 písm. a/ v spojení s § 91 ZVO na predmet zákazky „Rekonštrukcia a zmena využitia výmenníkových staníc na Kultúrno - spoločenské centrá, Ľudová ul., Štítova ul., Važecká ul., Wupertálska ul.“ vo Vestníku verejného obstarávania č. 232/2011 dňa 30.11.2011 pod značkou 10257-MUP. V závislosti od typu zadávateľa zákazky a predpokladanej hodnoty zákazky ide o podlimitnú zákazku. Žalobca ako záujemca podal žiadosť o nápravu proti podmienkam uvedeným v oznámení v užšej súťaži podľa § 136 ods. 2 písm. a/ ZVO, ktorú verejný obstarávateľ zamietol a preto žalobca následne podal žalovanému námietky, o ktorých rozhodol napadnutým rozhodnutím 1319-6000/2011-ON/431 zo dňa 03.02.2012 tak, že námietky zamietol. Žalobca v súvislosti s kritériami na výber obmedzeného počtu záujemcov, ktorí budú vyzvaní na predloženie ponuky uvedenými v bode IV.1.2. oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania uviedol, že obstarávateľ kladie vyšší dôraz finančnému objemu zrealizovaných stavebných prác na úkor počtu týchto prác. Uviedol, že nadradenie finančného objemu (s bodovým hodnotením 70) nad počet zrealizovaných prác - kvalifikovaných referencií (s bodovým hodnotením 30) je podľa jeho názoru diskriminačné, škodiace transparentnému výberu vhodného záujemcu a v rozpore s princípom rovnakého zaobchádzania. Žalobca zároveň uviedol, že jasnosť a zrozumiteľnosť stanovených kritérií a pravidiel ich vyhodnotenia nerozporuje. Žiadal, aby žalovaný nariadil obstarávateľovi zrušiť diskriminačné podmienky účasti nastavením bodového hodnotenia v súlade s princípom nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania (50/50). V danom prípade súd predovšetkým sa nestotožnil s názorom žalovaného o potrebe zastavenia konania z dôvodu absencie aktívnej legitimácie žalobcu na podanie predmetnej správnej žaloby. Žalovaný síce správne citoval ustanovenie § 250 O.s.p. a súd sa stotožňuje aj s jeho teoretickými východiskami vo vzťahu k článku 46 Ústavy SR, avšak je názoru, že keďže ZVO stanovuje osobitné konanie vzťahujúce sa k samotným podmienkam obstarávania (žalobca podal námietky podľa § 138 ods. 2 písm. a/ ZVO proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, keď namietal kritéria užšieho výberu stanovené obstarávateľom v bode IV.1.2. oznámenia), treba mať za to, že rozhodnutia vydané v takomto konaní sú spôsobilým a samostatným predmetom posúdenia zákonnosti rozhodnutia v správnom súdnictve. Je zrejmé, že konaniu o námietkach predchádzalo doručenie žiadosti o nápravu verejnému obstarávateľovi a teda námietky boli podané legitímne. Z ustanovenia § 140 ods. 4 ZVO je zrejmé, že rozhodnutie úradu o námietkach je preskúmateľné súdom. ZVO teda nerozlišuje, proti ktorým rozhodnutiam o námietkach je prípustná žaloba a proti ktorým nie je. Preto platí, že súdnemu prieskumu podliehajú rozhodnutia žalovaného vo všetkých typoch konania o námietkach a teda aj rozhodnutia o námietkach proti podmienkam uvedeným v oznámení podľa § 50 ods. 4 , § 67 ods. 2, § 77 alebo § 105 ods. 5 (§ 138 ods. 2 písm. a/ ZVO). Tento záver potvrdzuje aj článok 2 bod 8 Smernice Rady z 20.12.1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác. Na podanie žaloby v správnom súdnictve však musí byť žalobca aktívne procesne legitimovaný, pričom táto procesná podmienka v sebe zahŕňa aj ukrátenie na jeho právach alebo oprávnených záujmoch, t.j. negatívny zásah do jeho právnej sféry. Samotné tvrdenie žalobcu o nesprávnosti záverov žalovaného a ich rozpore so zákonom nestačí. Takémuto tvrdeniu musí korešpondovať jeho subjektívne oprávnenie, ktoré vychádza z konkrétneho právneho predpisu. V tejto súvislosti je potrebné prihliadať na samotné znenie § 138 ods. 2 ZVO, ktoré predpokladá podanie námietok osobou, ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté. Ďalej treba uviesť, že jednotlivé konania o námietkach v zmysle § 138 ods. 2 ZVO na seba nadväzujú a to podľa jednotlivých fáz verejného obstarávania. Predchádza im pritom revízny postup u obstarávateľa (žiadosť o nápravu). V začiatočnej fáze verejného obstarávania majú účastníci či záujemcovia v zákonom stanovených lehotách možnosť namietať zákonnosť podkladov pripravených obstarávateľom, následne postup obstarávateľa pri výbere záujemcov či vylúčení uchádzačov a napokon aj samotné vyhodnotenie ponúk. Správne žalobca uviedol, že ZVO neumožňuje v neskoršej fáze obstarávania napadnúť žiadosťou o nápravu, či samotnými námietkami okolnosť, ktorú uchádzač mohol napadnúť v skoršej fáze obstarávania. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/57/2009. Bez ohľadu na vyššie uvedené treba pri posudzovaní aktívnej legitimácie žalobcu vychádzať z toho, že žalobca namietal, že obstarávateľom stanovené rozdielne váhy kritérií na výber obmedzeného počtu záujemcov sú diskriminačné ako aj v rozpore s princípom rovnakého zaobchádzania a teda odporujúce § 9 ods. 4 ZVO, pričom je nesporné, že práve z ustanovenia § 9 ods. 4 ZVO vyplýva pre žalobcu právo na účasť vo verejnom obstarávaní bez diskriminačných podmienok a pri dodržaní princípu rovnakého zaobchádzania. Otázku aktívnej procesnej legitimácie žalobcu teda súd uzatvára tak, že žalobca bol oprávneným subjektom na podanie správnej žaloby. V predmetnej veci verejný obstarávateľ vyhlásil v súlade so zákonom užšiu súťaž podľa § 50 ods. 4 písm. a/ v spojení s § 91 ZVO. Podľa § 9 ods. 4 ZVO pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti. Podľa § 24 ods. 3 ZVO užšia súťaž sa vyhlasuje pre neobmedzený počet záujemcov. Verejný obstarávateľa a obstarávateľ môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na predloženie ponuky. Podľa § 32 ods. 6 ZVO podmienky účasti, ktoré verejný obstarávateľ určí na preukázanie finančného a ekonomického postavenia a technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti, musia byť primerané a musia súvisieť s predmetom zákazky. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania odôvodní primeranosť každej určenej podmienky účasti vo vzťahu k predmetu zákazky a potrebu jej zahrnutia medzi podmienky účasti. Podľa § 52 ods. 1 ZVO verejný obstarávateľ môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na predloženie ponuky, a to najmenej na 10 a najviac na 20 tak, aby umožnil hospodársku súťaž. Podľa § 52 ods. 2 ZVO v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania verejný obstarávateľ určí najmä a/ lehotu na predloženie žiadostí o účasť, b/ obmedzenie počtu záujemcov, ak sa uplatňuje, c/ pravidlá na vyhodnotenie splnenia podmienok účasti. V bode II.2.1. „Celkové množstvo alebo rozsah“ oznámenia o verejnom obstarávaní je okrem iného uvedené nasledovné, cit.: „Predpokladaná hodnota zákazky bez DPH: Hodnota: 1.050.000,- eur.“ V bode III.2.3. „Technická alebo odborná spôsobilosť“ oznámenia o verejnom obstarávaní je okrem iného uvedené nasledovné, cit.: „Záujemca predloží zoznam stavebných prác v kategórií pozemných stavieb, uskutočnených za predchádzajúcich 5 rokov (2006-2010), doplnený potvrdeniami o uspokojivom vykonaní stavebných prác (kvalifikovanými referenciami)“ a cit.: „Záujemca predloží zoznam aj potvrdenia o uskutočnení stavebných prác s minimálnou celkovou zmluvnou cenou 350.000,- eur bez DPH za každú uvedenú stavbu v zozname stavebných prác, zrealizovaných záujemcom a uskutočnených za obdobie predchádzajúcich 5 rokov (2006-2010)“. V bode IV.1.2. „Obmedzenie počtu záujemcov, ktorí budú vyzvaní na predloženie ponuky alebo na účasť na dialógu“ oznámenia o verejnom obstarávaní je okrem iného uvedené nasledovné, cit.: „Predpokladaný počet dodávateľov: Hodnota: 10. Objektívne kritéria na výber obmedzeného počtu záujemcov: Kritérium č. 1: Finančný objem vyjadrený súčtom celkových zmluvných cien za realizáciu zmluvne dohodnutých stavebných prác uvedených v zozname stavebných prác, uskutočnených za predchádzajúcich 5 rokov - maximálny počet bodov 70. Kritérium č. 2: Počet potvrdení o vykonaní stavebných prác s minimálnou celkovou zmluvnou cenou 350.000,- eur bez DPH za každú referenciu, uskutočnených v posledných piatich rokoch - maximálny počet bodov 30“. Vo veci je treba predovšetkým uviesť, že verejný obstarávateľ tu využil zákonnú možnosť obmedzenia počtu záujemcov (na 10), ktorých následne vyzve na predloženie ponuky. Účel hodnotenia podmienok účasti, kritérií pre užší výber a kritérií samotného hodnotenia ponúk je pritom rozdielny. V prípade hodnotenia splnenia podmienok účasti sa hodnotí status uchádzača, resp. záujemcu, t.j. skutočnosť, či je záujemca alebo uchádzať z pohľadu osobného postavenia (§ 26 ZVO), ekonomického a finančného postavenia (§ 27 ZVO) a technickej alebo odbornej spôsobilosti (§ 28 až 30 ZVO) spôsobilý realizovať obstarávanú zákazku. V prípade stanovovania podmienok účasti verejný obstarávateľ, resp. obstarávateľ v zásade stanovuje podľa § 32 ods. 6 ZVO minimálnu úroveň finančného a ekonomického postavenia alebo technickej spôsobilosti (napr. vyžaduje, aby uchádzač preukázal určitý objem vykonaných stavebných prác). Účelom stanovenia a hodnotenia kritérií pre výber obmedzeného počtu záujemcov v užšej súťaži je z okruhu záujemcov, ktorí preukázali splnenie podmienok účasti, hodnotením kritérií, ktoré sa viažu, napr. na status a spôsobilosť záujemcov, vyselektovať záujemcov, ktorí dosahujú najvyššie bodové ohodnotenie, a ktorí budú následne vyzvaní na predloženie ponuky. Verejný obstarávateľ v danom prípade v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania legitímnym spôsobom určil, že uplatňuje obmedzenie počtu záujemcov. V bode IV.1.2. určil ich počet na 10 a zároveň určil objektívne kritériá na výber obmedzeného počtu záujemcov. K tomuto je potrebné uviesť, že ZVO v súvislosti s užšou súťažou, ktorá sa vyhlasuje pre neobmedzený počet záujemcov, stanovuje oprávnenie verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa obmedziť počet záujemcov, ktorí budú po uskutočnenom výbere na základe objektívne stanovených kritérií vyzvaní na predloženie ponúk. Je jasné, že obmedzovanie počtu záujemcov podľa ZVO nemôže byť svojvoľnou činnosťou obstarávateľa, ale tento je naopak povinný postupovať i pri tomto obmedzovaní počtu záujemcov v súlade so základnými zásadami (princípmi) stanovenými podľa § 9 ods. 4 ZVO. Preto je obstarávateľ povinný stanoviť objektívne kritériá, na základe ktorých bude pri obmedzovaní počtu záujemcov postupovať. Základnou podmienkou možnosti obmedziť počet záujemcov je, aby to verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ uviedol v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Nepostačuje však pritom len oznámenie tejto jednoduchej informácie, ale verejný obstarávateľ musí v oznámení okrem toho uviesť aj presný počet, t.j. maximálny počet alebo určité rozmedzie záujemcov, ktorých neskôr vyzve na podanie ponuky alebo k účasti na súťažnom dialógu, a najmä kritériá, podľa ktorých bude pri tomto obmedzovaní postupovať. Kritériá, na základe ktorých dôjde k obmedzeniu počtu záujemcov, musia byť vyslovene objektívne. Ide tu totiž o premietnutie základných zásad (princípov) uvedených v § 9 ods. 4 ZVO s tým, že cieľom je vylúčenie svojvoľného subjektívneho obmedzovania počtu záujemcov, ktoré vždy môže viesť k diskriminácii niektorých záujemcov. Samozrejme tu platí, že verejný obstarávateľ môže pri obmedzovaní počtu záujemcov vybrať len z tých záujemcov, ktorí podali prihlášku a úspešne preukázali svoju kvalifikáciu v plnom rozsahu. Obmedzovanie teda nasleduje vždy až po posudzovaní kvalifikácie a po vylúčení tých záujemcov, ktorí nesplnili podmienky kvalifikácie (účasti). Obmedzovanie počtu záujemcov (teda výber záujemcov), ktorí budú vyzvaní na podanie ponuky, vykonáva obstarávateľ, ktorý je aj zodpovedný za prípadný chybný postup. Objektívny výber pre obmedzovanie počtu záujemcov musí byť stanovený s ohľadom na povahu, rozsah a zložitosť predmetu plnenia verejnej zákazky a samozrejme musí byť v súlade so zásadami uvedenými v § 9 ods. 4 ZVO. Uvedené znamená, že obstarávateľ môže obmedzovať počet záujemcov len s odkazom na splnenie, nesplnenie alebo horšie splnenie takých kategórií a skutočností, ktoré nezakladajú nerovnosť dodávateľov, ktorí nie sú voči niektorým dodávateľom diskriminačné a ktoré nie sú stanovené tak, že by to spôsobovalo úplnú alebo čiastočnú netransparentnosť verejného obstarávania. Objektívne kritériá pre výber musia tiež zodpovedať niektorému z ekonomických alebo finančných kvalifikačných predpokladov, alebo technických kvalifikačných predpokladov, ktoré verejný obstarávateľ požadoval. Zásadne však platí, že kritéria pre obmedzovanie počtu záujemcov nemôžu byť totožné s hodnotiacimi kritériami, nakoľko týmito sú posudzované až samotné ponuky, ktoré však v okamihu obmedzovania počtu záujemcov ešte nie sú k dispozícii. Vo všeobecnosti možno uviesť, že obstarávateľ môže využiť doklady preukazujúce splnenie kvalifikácie záujemcov ako podklad pre rozhodnutie o obmedzení ich počtu. Kritérium obmedzenia záujemcov môže byť v podobe prísnejších požiadaviek na preukázanie technickej alebo finančnej a ekonomickej spôsobilosti. Pripustiť možno aj výber takých záujemcov, ktorí majú s obdobnými zákazkami väčšie skúsenosti, alebo ktorí majú k vykonaniu zákazky napr. vlastné technické vybavenie. Ide o formu obmedzenia počtu záujemcov za použitia kritéria „lepšieho splnenia“ kvalifikácie. V takom prípade je obstarávateľ v oznámení o verejnom obstarávaní v časti venovanej kvalifikačným predpokladom povinný uviesť konkrétnu požadovanú minimálnu úroveň príslušného kvalifikačného predpokladu a v časti venovanej kritériám pre obmedzenie počtu záujemcov uviesť, že vybraní budú tí záujemcovia, ktorí spĺňajú nad rámec tejto minimálnej úrovne kvalifikačný predpoklad lepšie. Ak teda verejný obstarávateľ pri preukázaní technickej alebo odbornej spôsobilosti požadoval predložiť zoznam stavebných prác týkajúcich sa rovnakého alebo podobného charakteru ako predmet zákazky, realizovaných za predchádzajúcich 5 rokov, doplnený potvrdeniami o uspokojivom vykonaní stavebných prác, s minimálnou celkovou zmluvnou cenou 350.000,- eur bez DPH za každú stavbu a v bode IV.1.2. pri obmedzení počtu záujemcov stanovil kritériá jednak finančného objemu vyjadreného súčtom celkových zmluvných cien (kritérium č. 1 s maximálnym počtom bodov 70) a počtu potvrdení o vykonaní stavebných prác s minimálnou celkovou zmluvnou cenou 350.000,- eur bez DPH za každú referenciu (kritérium č. 2 s maximálnym počtom bodov 30), i podľa názoru súdu postupoval v súlade so zákonom. Súd súhlasí s názorom žalovaného, že účelom stanovenia kritérií na výber obmedzeného počtu záujemcov v užšej súťaži je objektívny výber tých záujemcov, ktorí majú najväčšie skúsenosti s realizáciou rovnakého alebo podobného predmetu zákazky, t.j. v konkrétnom prípade výber záujemcov, ktorí vykonávali zákazky zahrňujúce všetky alebo niektoré z obstarávaných činností a sú z posudzovaného okruhu záujemcov najspôsobilejší realizovať predmet zákazky. Je potrebné uviesť, že obstarávateľ môže použiť k obmedzeniu len kritériá, ktoré zodpovedajú jednému či viacerým kvalifikačným predpokladom, ktoré zároveň uviedol ako svoju požiadavku na preukázanie kvalifikácie v oznámení o verejnom obstarávaní. Obstarávateľ teda nemôže pre obmedzenie použiť inú kvalifikačnú požiadavku, než ktorú požadoval od záujemcov za účelom overenia splnenia kvalifikácie. Pokiaľ ide o súlad kritérií použitých obstarávateľom pre obmedzenie počtu záujemcov, je treba vyzdvihnúť najmä požiadavku na ich nediskriminačný charakter.V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že do ZVO boli prebraté viaceré právne záväzné akty Európskej únie (zoznam týchto aktov je v prílohe č. 7 k zákonu), pričom ide o smernice, ktoré síce nemajú na vnútroštátnej úrovni priamy účinok, ale členské štáty EÚ majú povinnosť zásadám a princípom, ktoré sú v smerniciach obsiahnuté, prispôsobiť svoju vnútroštátnu legislatívu a prostredníctvom nej a jej aplikácie dosiahnuť cieľov vyjadrených v smerniciach. Ustanovenia ZVO je potrebné v sporných situáciách vykladať vždy tak, aby boli rešpektované základné princípy a zásady, ktoré vyplývajú práve z jednotlivých smerníc EÚ, pričom ide o také princípy, na základe ktorých možno dospieť k účinnému, ekonomicky odôvodnenému, transparentnému a nediskriminačnému zadaniu každej verejnej zákazky. Zásada účinnosti celého procesu, ekonomicky odôvodneného výberu víťaza verejnej súťaže, transparentnosti a nediskriminácie, sú zásadami vyplývajúcimi z úniového práva, ktorými možno argumentovať a ktorými si možno prakticky vypomáhať pri výklade jednotlivých ustanovení ZVO. V praxi je potrebné vždy vychádzať z normatívneho textu zákona, avšak pri jeho interpretácii nemožno odhliadnuť od pravidiel, ktoré vyplývajú zo smerníc, čím dochádza k tzv. euro konformnému výkladu. Ťažiskom samotného ZVO je presná procedúra zadávania verejných zákaziek, t.j. súhrn povinných krokov tvoriacich zákonný postup pri zadávaní verejných zákaziek. Všeobecne ide o kroky, ktoré je potrebné dodržať v dobe, behom ktorej sú uskutočňované úkony smerujúce k uzavretiu zmluvy, na základe ktorej bude plnené oproti zaplateniu z verejných prostriedkov. Hlavným účelom takejto významne formalizovanej, avšak stále súkromnoprávnej kontraktácie, nad ktorou je úradom uskutočňovaný dohľad v režime verejného práva, je efektívnosť vynakladania verejných prostriedkov a ich priama či nepriama úspora a zabezpečenie účinnej konkurencie. Súdny dvor Európskej únie vyvinul súbor základných zásad pre prideľovanie verejných zákaziek, ktoré sú odvodené z pravidiel a základných zásad Zmluvy ES ako napr. zásada rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie (rozsudok NSS ČR č.j. 5 Afs 131/2007-131 zo dňa 12.05.2008). Ako už súd uviedol, základnou povinnosťou obstarávateľa je pri zadávaní zákaziek uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti, ktoré musí obstarávateľ dodržiavať pri všetkej svojej činnosti v rámci verejného obstarávania. Ustanovenie § 9 ods. 4 ZVO je kľúčové pre postup obstarávateľa podľa zákona ako aj z hľadiska výkladu jednotlivých ustanovení ZVO. Tieto zásady (princípy) majú zabezpečiť voľnú a efektívnu súťaž dodávateľov o zákazky, ktoré sú financované z verejných zdrojov, t.j. prvotný je záujem na efektívnej konkurencii s tým, že záujem na účelnom vynakladaní verejných prostriedkov pristupuje až následne, keď tento cieľ má byť dosiahnutý práve prostredníctvom zabezpečenia nediskriminačného a transparentného zaobchádzania so všetkými dodávateľmi, ktorí sú vzájomnými konkurentmi. Zásada rovnakého zaobchádzania je pritom určitou špecifikáciou všeobecnejšej zásady nediskriminácie. Podstatou tejto zásady je pravidlo, že žiadny z dodávateľov, záujemcov alebo uchádzačov nesmie byť priamo alebo nepriamo, vedome alebo nevedome zvýhodnený alebo nezvýhodnený oproti iným subjektom v rovnakom postavení. Pojem diskriminácia nie je definovaný pre účely verejného obstarávania. Zákon tento pojem nijako nevymedzuje a ani nepodáva bližší návod pre jeho interpretáciu. Pri interpretácii tohto pojmu je potrebné vychádzať z obsahu už uvedených smerníc, ktoré boli implementované do ZVO. Prax tiež ukázala, že výklad tohto pojmu je potrebné urobiť v kontexte predpisov z oblasti ochrany hospodárskej súťaže, nakoľko práve do tejto oblasti právo verejného obstarávania svojou povahou patrí, keďže cieľom zákona je aj zabezpečenie spravodlivej a otvorenej súťaže o verejné zákazky. V priamo aplikovateľnom predpise - ZFEÚ (článku 102, predtým článku 82 Zmluvy ES), je za diskrimináciu označované konanie spočívajúce v uplatňovaní rozdielnych podmienok voči jednotlivým účastníkom trhu pri zhodnom (porovnateľnom) plnení, čím dochádza k ich znevýhodňovaniu v hospodárskej súťaži. Aj keď čl. 102 ZFEÚ nedopadá expressis verbis na oblasť verejných zákaziek, možno ho pre účely interpretácie pojmu diskriminácia per analogiam použiť i pre túto oblasť. Ide totiž o princíp aplikovateľný pre celú oblasť súťažného práva. Kritériá obmedzenia počtu záujemcov teda nemôžu byť apriori diskriminačné. Samotná konštrukcia užšej súťaže totiž určitú diskrimináciu predpokladá, nakoľko tu dochádza k vylúčeniu záujemcov, ktorí, rovnako ako vybraní záujemcovia, samotnú kvalifikáciu (podmienky účasti) spĺňajú. Na druhej strane však nemožno pripustiť stanovenie takých kritérií, ktoré by viedli k tým najzávažnejším formám diskriminácie („hard core diskriminácia“), napríklad k diskriminácii zahraničných záujemcov, k diskriminácii podľa sídla záujemcov a pod. V súvislosti s koncepciou podmienok účasti a teda v tomto prípade predovšetkým kritérií užšieho výberu, teda nemožno hodnotiť ich zákonnosť spôsobom, ako to uviedol žalobca. Správne žalovaný uviedol, že kritéria užšieho výberu v danom prípade nemožno hodnotiť v absolútnom ponímaní, nakoľko v podstate každá podmienka účasti diskriminuje určitý okruh záujemcov, t.j. konkrétne tých, ktorí obstarávateľom stanovenú minimálnu úroveň finančného a ekonomického postavenia alebo technickej spôsobilosti nedosahujú (napr. výšku obratu, minimálny finančný objem stavebných prác...). Je logické, že každé kritérium užšieho výberu zvýhodňuje tých záujemcov, ktorí dosahujú v konkrétnom kritériu (napr. finančný objem zrealizovaných zákaziek) vyššie hodnoty v porovnaní s ostatnými záujemcami, ktorých zároveň konkrétne kritérium užšieho výberu z uvedeného dôvodu znevýhodňuje. Vyselektovanie užšieho okruhu záujemcov z tých, ktorí preukázali splnenie podmienok účasti, je však základným účelom inštitútu kritéria užšieho výberu v užšej súťaži. Žalovaný správne poukázal na možnú eventualitu, ak by si obstarávateľ v rámci užšej súťaže stanovil len jedno kritérium a to finančný objem realizovaných zákaziek, v danom prípade ako kritérium č. 1a v takom prípade by objektívne na základe tohto jediného kritéria užšieho výberu vyselektoval z okruhu uchádzačov, ktorí preukázali splnenie podmienok účasti, minimálne 10 záujemcov s najvyšším finančným objemom zákaziek zrealizovaných za predchádzajúcich 5 rokov. Tento postup by samozrejme znamenal diskrimináciu a nerovnaké zaobchádzanie vo vzťahu k záujemcom, ktorí dosiahli nižší finančný objem zrealizovaných zákaziek, ale treba povedať, že takáto diskriminácia je z vyššie uvedených dôvodov celkom legitímna. Opačný záver by totiž spôsoboval neprípustnosť stanovenia akéhokoľvek kritéria užšieho výberu a v konečnom dôsledku obsolétnosť § 52 ods. 1 ZVO a inštitútu užšej súťaže ako takej. Je potrebné ešte uviesť, že obstarávateľ tým, že stanovil popri kritériu užšieho výberu „finančný objem“ vyjadrený súčtom celkových zmluvných cien aj kritérium užšieho výberu „počet potvrdení o uskutočnení stavebných prác“, ktorému v porovnaní s kritériom č. 1 stanovil nižší počet bodov, nemohol porušiť princíp nediskriminácie v zmysle § 9 ods. 4 ZVO. Súd je názoru, že práve stanovením dvoch kritérií bolo zabezpečené, aby nedochádzalo k zvýhodňovaniu alebo diskriminácii niektorých záujemcov, a to tých, ktorí realizovali stavebné práce s dôrazom na počet zmlúv, ale zároveň aj tých, ktorí realizovali stavebné práce s dôrazom na objem stavebných prác. Samotné odlišné bodové ohodnotenie týchto dvoch kritérií vzhľadom na vyššie uvedené nemohlo znamenať porušenie princípov stanovených v § 9 ods. 4 ZVO. Napokon ešte treba pripomenúť, že stanovením predmetných kritérií užšieho výberu nebolo obmedzené právo žalobcu na účasť v užšej súťaži, t.j. žalobcovi nič nebránilo do predmetného postupu zadávania zákazky predložiť žiadosť o účasť spolu so zoznamom stavebných prác a údajmi spĺňajúcimi kritéria užšieho výberu. Z uvedených týchto dôvodov súd dospel k záveru, že žalovaný vec po právnej stránke posúdil správne a keďže napadnuté rozhodnutie ako aj postup žalovaného boli v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní žalobcovi vzhľadom na jeho vecný neúspech náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, štvormo prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.