KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava7. 7. 2014plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/69/2012 z 7. 7. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 7. júla 2014, sp. zn. 5S/69/2012, ECLI:SK:KSBA:2014:1012200311.3

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/69/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200311
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012200311.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek
senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: EURO-BUILDING, a.s.,
Podunajská 23, Bratislava, IČO: 35 683 066, zastúpený: MST PARTNERS, s. r. o., Zámocké schody
2/A, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, Bratislava, za účasti
pribratého účastníka konania: Mesto Košice, Trieda SNP 48/A, 040 11 Košice, o preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutia žalovaného č. 1319-6000/2011-ON/431 zo dňa 3. februára 2012, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného
č. 1319-6000/2011-ON/431 zo dňa 03.02.2012, ktorým žalovaný ako ústredný orgán štátnej správy
pre verejné obstarávanie a orgán príslušný podľa § 109 v spojení s § 137 ods. 2 písm. a/ a písm.
b/ zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej aj len „ZVO“) vo veci námietok záujemcu EURO-BUILDING, a.s. proti
podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania v užšej súťaži na predmet
zákazky "Rekonštrukcia a zmena využitia výmenníkových staníc na Kultúrno - spoločenské centrá,
Ľudová ul., Štítova ul., Važecká ul., Wupertálska ul.“, vyhlásenej verejným obstarávateľom (Mesto
Košice) vo Vestníku verejného obstarávania č. 232/2011 dňa 30.11.2011, rozhodol tak, že námietky
žalobcu podľa § 139 ods. 4 ZVO zamietol.

Žalobca navrhoval zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie.
Nezákonnosť rozhodnutia videl v nesprávnom právnom posúdení veci s tým, že rozhodnutie porušilo
jeho právo na účasť vo verejnom obstarávaní bez diskriminačných podmienok a pri dodržaní princípu
rovnakého zaobchádzania (§ 9 ods. 4 ZVO). Žalobca v súvislosti s kritériami na výber obmedzeného
počtu záujemcov, ktorí budú vyzvaní na predloženie ponuky, uvedenými v bode IV.1.2. oznámenia o
vyhlásení verejného obstarávania (ďalej aj len oznámenie) uviedol, že verejný obstarávateľ (Mesto
Košice) kladie vyšší dôraz finančnému objemu zrealizovaných stavebných prác na úkor počtu týchto
prác. Žalobca už v námietkach uviedol, že nadradením finančného objemu (s bodovým hodnotením
70) nad počet zrealizovaných prác, sú diskriminovaní tí záujemcovia, ktorí zrealizovali stavebné práce
celkom nižšieho finančného objemu, avšak na základe vyššieho počtu zmlúv. Vyslovil názor, že verejný
obstarávateľ mal pristúpiť k rovnomernému bodovému hodnoteniu, t.j. 50/50 a napriek zadefinovaniu
minimálnej úrovne štandardov, túto nepremietol do bodového hodnotenia tak, aby šancu uspieť mali aj
záujemcovia s nižším finančným objemom zmluvných cien.



Žalobca citoval ustanovenia § 9 ods. 4, § 24 ods. 3, § 32 ods. 6, § 52 ods. 1, 2 ZVO a vyslovil
názor, že žalovaný sa týmito ustanoveniami neriadil. Z hľadiska interpretácie pravidiel vyhodnocovania
kritérií na výber obmedzeného počtu záujemcov platí, že musia byť určené a hodnotené s ohľadom na
princípy zadávania zákaziek tak, aby bol dodržaný rovnaký prístup ku všetkým záujemcom, dodržaný
princíp nediskriminácie a transparentnosti stanovený v § 9 ods. 4 ZVO. Kritériá na výber obmedzeného
počtu záujemcov musia mať objektívny charakter. Účelom stanovenia kritérií na výber obmedzeného
počtu záujemcov v užšej súťaži je objektívny výber záujemcov, ktorí majú napríklad najväčšie potrebné
predchádzajúce skúsenosti s realizáciou rovnakého alebo podobného predmetu zákazky. Za zákazky
podobné charakteru predmetu zákazky sa dajú považovať aj zákazky s nižším finančným objemom, ako
je predpokladaná hodnota predmetnej zákazky, za predpokladu, že obsahujú niektoré z obstarávaných
činností. Poukázal na to, že žalovaný vo svojej praxi už dospel k záveru o neprípustnosti kritérií na
výber obmedzeného počtu záujemcov v prípade, ak bolo viac týchto kritérií (uplatňoval sa bodový
systém ich hodnotenia), pričom ich uplatnenie viedlo k stavu, kedy jedna skupina záujemcov, pre ktorú
bolo výhodné jedno kritérium na výber obmedzeného počtu záujemcov, bola neúspešná v porovnaní
s druhou skupinou záujemcov, pre ktorú bolo výhodné iné kritérium na výber obmedzeného počtu
záujemcov. V danom prípade žalovaný dospel k záveru, že odôvodnenie verejného obstarávateľa,
že záujemca s vyšším objemom realizácie zákaziek mu dáva väčšiu istotu, že zabezpečí verejné
obstarávanie riadne a včas, pokladá za opodstatnené aj vzhľadom ku skutočnosti, že takýto záujemca
má viac prestavaných stavebných prác. Tento záver žalovaného je však arbitrárny a predstavuje prejav
svojvôle pri výklade a aplikácii ZVO. Argument žalovaného, že záujemca s vyšším objemom realizácie
zákaziek má prestavaných viac stavebných prác je bezpredmetný a navyše výslovne špekulatívny,
nakoľko možno rozumne predpokladať, že viac prestavaných stavebných prác môže mať aj záujemca,
ktorý predloží viac kvalifikovaných referencií (počet stavebných prác). Tento argument žalovaného je
zároveň predčasný, nakoľko v tejto fáze obstarávania nie je zrejmé, či viac prestavaných stavebných
prác budú mať záujemcovia spĺňajúci skôr kritérium objemu realizácie zákaziek alebo záujemcovia, pre
ktorých je schodnejšie kritérium počtu zrealizovaných prác - kvalifikovaných referencií. Ak by malo mať
prednosť kritérium vyššieho objemu realizácie zákaziek z dôvodu viac prestavaných stavebných prác,
tak druhé kritérium - počet zrealizovaných prác - kvalifikovaných referencií, by bolo zbytočné.

Z uvedených dôvodov žalobca trval na tom, že obstarávateľom stanovené rozdielne váhy kritérií na výber
obmedzeného počtu záujemcov sú diskriminačné v rozpore s princípom rovnakého zaobchádzania
a teda odporujúce ustanoveniu § 9 ods. 4 ZVO. Podľa žalobcu neboli stanovené objektívne tak,
aby boli vybratí záujemcovia, ktorí majú najväčšie potrebné predchádzajúce skúsenosti s realizáciou
rovnakého alebo podobného predmetu zákazky. Tým, že žalovaný akceptoval v rozhodnutí ako správne
diskriminačné kritériá na výber obmedzeného počtu záujemcov a teda aj protizákonný postup verejného
obstarávateľa, je nezákonným aj napadnuté rozhodnutie. Záverom poukázal na súvisiace rozhodnutia
žalovaného č. 1315-6000/2011-ON/433 a č. 1318-6000/2011-ON/432, obidve zo dňa 03.02.2012, ktoré
sa týkajú rovnakého skutkového a právneho problému, proti ktorým podal tiež žaloby.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 18.06.2012 navrhol túto ako nedôvodnú
zamietnuť alebo konanie o nej zastaviť. Uviedol, že žalobca nespĺňa definičné znaky aktívne
legitimovaného subjektu na podanie správnej žaloby s poukazom na čl. 46 Ústavy SR, § 250 ods. 1, 2
O.s.p. a na uznesenia NS SR napr. sp. zn. 6Sžf/36/2010 a 6Sžo/227/2010. Dôvodí, že znakom aktívnej
legitimácie žalobcu je skutočnosť, že žalobou napadnuté rozhodnutie zasiahlo do sféry subjektívnych
práv a právom chránených záujmov žalobcu. V tejto súvislosti zdôraznil, že žalobca podal námietky
podľa § 138 ods. 2 písm. a/ ZVO proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného
obstarávania, pričom úlohou žalovaného bolo vyhodnotiť, či obstarávateľ stanovil predmetné kritériá
užšieho výberu v súlade so ZVO. Žalovaný teda na základe žalobcom podaných námietok neposudzoval
konkrétny zásah obstarávateľa do sféry subjektívnych práv žalobcu, ku ktorému dochádza napríklad
v prípade vylúčenia uchádzača z postupu zadávania zákazky. Žalobca v žalobe nekonkretizuje, akým
spôsobom sa napadnuté rozhodnutie dotklo jeho subjektívnych práv vychádzajúcich z konkrétneho
právneho predpisu. Žalobca mohol a mal preukázať, že kritériá užšieho výberu, ktoré považoval za
diskriminačné, ho z konkrétnych dôvodov diskriminovali (napr. z dôvodu, že v minulosti realizoval práve
väčší počet stavebných zákaziek s nižším finančným objemom). Žalobca teda nekonkretizoval, či sa
ním tvrdená diskriminácia dotýka aj jeho samotného ako záujemcu v predmetnej užšej súťaži. Žalobcovi
pritom nič nebránilo do predmetného postupu zadávania zákazky predložiť žiadosť o účasť spolu so
zoznamom stavebných prác tak, ako to napríklad urobil v inom verejnom obstarávaní („Rekonštrukcia a
modernizácia ZpS a DSS Trebišov“, v rámci ktorého boli stanovené identické kritériá užšieho výberu).



Žalovaný označil argumenty žalobcu za predčasné, nakoľko v "súčasnej" fáze obstarávania nie je
zrejmé, či viac prestavaných stavebných prác budú mať záujemcovia spĺňajúci skôr kritérium objemu
realizácie zákaziek alebo záujemcovia, pre ktorých je schodnejšie kritérium počtu zrealizovaných prác.

Žalovaný taktiež poukázal na znenie § 2 ods. 1, 2 ZVO ako aj bod IV.1.2. oznámenia s tým, že
účelom stanovenia a hodnotenia kritérií pre výber obmedzeného počtu záujemcov v užšej súťaži je
z okruhu záujemcov, ktorí preukázali splnenie podmienok účasti, hodnotením kritérií, ktoré sa viažu
napr. na status a spôsobilosť záujemcov, vyselektovať záujemcov, ktorí dosahujú najvyššie bodové
hodnotenie a ktorí budú následne vyzvaní na predloženie ponuky. Princíp nediskriminácie, na ktorý v
súvislosti s koncepciou kritérií užšieho výberu stanovených v bode IV.1.2. oznámenia poukazuje žalobca,
nemožno hodnotiť v absolútnom ponímaní, nakoľko v podstate každá podmienka účasti týkajúca sa
či už finančného a ekonomického postavenia, technickej a odbornej spôsobilosti, diskriminuje určitý
okruh záujemcov, t.j. konkrétne tých, ktorí obstarávateľom stanovenú minimálnu úroveň finančného
a ekonomického postavenia alebo technickej spôsobilosti nedosahujú, resp. nedosiahli napr. výšku
obratu, minimálny finančný objem stavebných prác realizovaných v predchádzajúcich 5 rokoch a
podobne. Analogicky je potrebné posudzovať kritériá užšieho výberu, nakoľko každé kritérium užšieho
výberu zvýhodňuje tých záujemcov, ktorí dosahujú v konkrétnom kritériu (napr. finančný objem
realizovaných zákaziek) vyššie hodnoty v porovnaní s ostatnými záujemcami, ktorých zároveň konkrétne
kritérium užšieho výberu z uvedeného dôvodu znevýhodňuje. Vyselektovanie užšieho okruhu záujemcov
z tých, ktorí preukázali splnenie podmienok účasti, je však primárnym účelom inštitútu kritéria užšieho
výberu v užšej súťaži. Žalovaný na ilustráciu poukázal na eventualitu, ak by si obstarávateľ v rámci
užšej súťaže stanovil len jedno kritérium užšieho výberu a to finančný objem realizovaných zákaziek za
5 rokov, (ktoré si v predmetnej užšej súťaži stanovil ako kritérium č. 1). V takom prípade by objektívne na
základe tohto kritéria užšieho výberu obstarávateľ vyselektoval z okruhu uchádzačov, ktorí preukázali
splnenie podmienok účasti min. 10 záujemcov s najvyšším finančným objemom zákaziek zrealizovaných
za predchádzajúcich 5 rokov. Uvedená eventualita by však v intenciách argumentácie a logiky žalobcu
zakladala diskrimináciu a nerovnaké zaobchádzanie vo vzťahu k záujemcom, ktorí dosiahli nižší
finančný objem zrealizovaných zákaziek ako záujemcovia, ktorí sa na základe tohto kritéria dostali do
užšieho výberu. Takýto pohľad by však podľa žalovaného spôsoboval neprípustnosť akéhokoľvek kritéria
užšieho výberu a v konečnom dôsledku obsoletnosť § 52 ods. 1 ZVO a užšej súťaže ako takej. V
súvislosti s uvedeným príkladom je potrebné akcentovať, že obstarávateľ tým, že stanovil popri kritériu
užšieho výberu "finančný objem vyjadrený súčtom celkových zmluvných cien za realizáciu stavebných
prác uskutočnených za predchádzajúcich 5 rokov" aj kritérium užšieho výberu „počet potvrdení o
uskutočnení stavebných prác“, ktorému v porovnaní s predchádzajúcim kritériom stanovil nižší počet
bodov, v žiadnom prípade nemohol porušiť princíp nediskriminácie. Naopak tým, že popri kritériu celkový
finančný objem referencií určil ako kritérium užšieho výberu aj ich počet, umožnil získať záujemcom s
celkovým nižším finančným objemom referencií (v porovnaní s ostatnými zúčastnenými záujemcami)
taktiež body za počet referencií.

Žalovaný tiež poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S 42/2011 zo dňa
19.05.2011, v ktorom sa súd zaoberal prípustnosťou stanovenia kritéria užšieho výberu v podobe
hodnoty dosiahnutého Altmanovho Z-Score. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/35/2011.

Záverom potom žalovaný konštatuje, že verejným obstarávateľom stanovené kritériá výberu neboli
koncipované diskriminačne, nakoľko obstarávateľ predmetné kritériá užšieho výberu stanovil jasne a
jednoznačne spolu s bodovým ohodnotením tak, že tieto nie sú objektívne spôsobilé obmedzovať
konkrétneho záujemcu v jeho práve zúčastniť sa verejného obstarávania, nakoľko každý záujemca, ktorý
splní podmienky účasti stanovené v predmetnej užšej súťaži, je spôsobilý zúčastniť sa po vyhodnotení
splnenia podmienok účasti nasledujúceho užšieho výberu na základe vyššie uvedených kritérií.

Prípisom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.09.2012 k vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že
súdny prieskum rozhodnutí žalovaného vydaných v konaní o námietkach je upravený v § 140 ods.
4 ZVO a podľa prvej vety tohto ustanovenia je rozhodnutie žalovaného o námietkach preskúmateľné
súdom. Keďže ZVO na žiadnom mieste nerozlišuje medzi rozhodnutiami žalovaného o námietkach, proti
ktorým žaloba prípustná je a proti ktorým nie je, platí, že súdnemu prieskumu podliehajú rozhodnutia
žalovaného vo všetkých typoch konania o námietkach. Tento záver potvrdzuje aj čl. 2 bod 8 Smernice



Rady z 21.12.1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich
sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (89/665/EHS).
Táto európska legislatíva, na základe ktorej treba vykladať aj ustanovenia slovenského práva, vyžaduje
zabezpečenie preskúmania zákonnosti každého rozhodnutia žalovaného v konaní o námietkach.
Prihliadať by sa malo aj na ustanovenie § 138 ods. 2 ZVO, z ktorého na účely podania námietok
vyplýva prezumpcia o tom, že práva alebo právom chránené záujmy uchádzača, záujemcu, či účastníka
boli alebo mohli byť postupom kontrolovaného dotknuté, čo pochopiteľne zároveň zakladá prezumpciu
o zásahu do ich práv v prípade zamietavého rozhodnutia žalovaného o námietkach. Žalobca v tejto
súvislosti poukázal aj na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/57/2009. Argumentácia žalovaného o nedostatku
aktívnej legitimácie žalobcu je založená na účelových a formálnych argumentoch, pričom samotná jeho
prax smeruje práve k zamedzovaniu formalizmu v procese verejného obstarávania. Žalobca dôvodí, že
nakoľko má právo na účasť vo verejnom obstarávaní bez diskriminačných podmienok a pri dodržaní
princípu rovnakého zaobchádzania procesný charakter (právo na zákonný a spravodlivý priebeh
verejného obstarávania), k porušeniu tohto práva záujemcu dochádza už v prípade, ak podmienky
verejného obstarávania, v danom prípade kritériá výberu do užšej súťaže, sú stanovené diskriminačne
a nie až napr. v čase rozhodovania obstarávateľa o užšom výbere. V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutia žalovaného č. 1447-6000/2012-ON/376 zo dňa 04.04.2013 a č. 707-6000/2011-ON/258 zo
dňa 18.01.2012. Argumentáciu žalovaného vo vyjadrení k žalobe označil za špekulatívnu a zároveň
predčasnú s tým, že žalovaný navyše nijako nespochybnil žalobcov názor o arbitrárnosti posúdenia
veci žalovaným. Poukaz žalovaného na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S 42/2011 je
bezpredmetný, nakoľko závery súdu sa tu nijako netýkajú hodnotenia diskriminácie z hľadiska rozdielnej
váhy dvoch (prípadne viacerých) kritérií výberu záujemcov v užšej súťaži.

Uznesením č.k. 5S 69/2012-268 zo dňa 20.08.2013 súd pribral do konania účastníka správneho
konania - Mesto Košice, ktorý má vo veci postavenie verejného obstarávateľa. Pribratý účastník doručil
tunajšiemu súdu dňa 06.02.2014 vyjadrenie k žalobe, ktorým tvrdí, že kritériá na výber obmedzeného
počtu záujemcov boli určené a hodnotené s ohľadom na princípy zadávania zákaziek tak, aby bol
dodržaný rovnaký prístup ku všetkým záujemcom. Rozsah a obsah požiadaviek sa vyžadoval v súlade
so ZOV a podmienky účasti boli primerané požadovanému predmetu zákazky, v plnej miere súviseli
s predmetom zákazky a boli proporčne zvolené tak, aby nediskriminovali žiadneho zo záujemcov.
Má za to, že žalobca nepreukázal žiadnym dostatočným spôsobom a dôkazom, že má byť zaradený
medzi vybratých záujemcov k predloženiu ponuka a vzhľadom na uvedené potom navrhol žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť.

Na pojednávaní konanom dňa 08.07.2014 tak žalobca ako aj žalovaný zotrvali na svojich doterajších
písomných podaniach a pribratý účastník Mesto Košice sa na pojednávanie nedostavil.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté
rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj postup tohto správneho
orgánu boli v súlade so zákonom a preto žalobu je treba ako nedôvodnú zamietnuť.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s
právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.
Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu.
Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa
procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Úlohou súdu pri
preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p.
je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si
zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal
v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu
bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia
správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu



napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho
orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania
pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods.
3 O.s.p.).

Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Mesto Košice ako verejný obstarávateľ
vyhlásilo užšiu súťaž podľa § 50 ods. 4 písm. a/ v spojení s § 91 ZVO na predmet zákazky „Rekonštrukcia
a zmena využitia výmenníkových staníc na Kultúrno - spoločenské centrá, Ľudová ul., Štítova ul.,
Važecká ul., Wupertálska ul.“ vo Vestníku verejného obstarávania č. 232/2011 dňa 30.11.2011 pod
značkou 10257-MUP. V závislosti od typu zadávateľa zákazky a predpokladanej hodnoty zákazky ide
o podlimitnú zákazku. Žalobca ako záujemca podal žiadosť o nápravu proti podmienkam uvedeným
v oznámení v užšej súťaži podľa § 136 ods. 2 písm. a/ ZVO, ktorú verejný obstarávateľ zamietol
a preto žalobca následne podal žalovanému námietky, o ktorých rozhodol napadnutým rozhodnutím
1319-6000/2011-ON/431 zo dňa 03.02.2012 tak, že námietky zamietol. Žalobca v súvislosti s kritériami
na výber obmedzeného počtu záujemcov, ktorí budú vyzvaní na predloženie ponuky uvedenými v
bode IV.1.2. oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania uviedol, že obstarávateľ kladie vyšší dôraz
finančnému objemu zrealizovaných stavebných prác na úkor počtu týchto prác. Uviedol, že nadradenie
finančného objemu (s bodovým hodnotením 70) nad počet zrealizovaných prác - kvalifikovaných
referencií (s bodovým hodnotením 30) je podľa jeho názoru diskriminačné, škodiace transparentnému
výberu vhodného záujemcu a v rozpore s princípom rovnakého zaobchádzania. Žalobca zároveň
uviedol, že jasnosť a zrozumiteľnosť stanovených kritérií a pravidiel ich vyhodnotenia nerozporuje.
Žiadal, aby žalovaný nariadil obstarávateľovi zrušiť diskriminačné podmienky účasti nastavením
bodového hodnotenia v súlade s princípom nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania (50/50).

V danom prípade súd predovšetkým sa nestotožnil s názorom žalovaného o potrebe zastavenia konania
z dôvodu absencie aktívnej legitimácie žalobcu na podanie predmetnej správnej žaloby. Žalovaný síce
správne citoval ustanovenie § 250 O.s.p. a súd sa stotožňuje aj s jeho teoretickými východiskami vo
vzťahu k článku 46 Ústavy SR, avšak je názoru, že keďže ZVO stanovuje osobitné konanie vzťahujúce
sa k samotným podmienkam obstarávania (žalobca podal námietky podľa § 138 ods. 2 písm. a/ ZVO
proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, keď namietal kritéria
užšieho výberu stanovené obstarávateľom v bode IV.1.2. oznámenia), treba mať za to, že rozhodnutia
vydané v takomto konaní sú spôsobilým a samostatným predmetom posúdenia zákonnosti rozhodnutia
v správnom súdnictve. Je zrejmé, že konaniu o námietkach predchádzalo doručenie žiadosti o nápravu
verejnému obstarávateľovi a teda námietky boli podané legitímne. Z ustanovenia § 140 ods. 4
ZVO je zrejmé, že rozhodnutie úradu o námietkach je preskúmateľné súdom. ZVO teda nerozlišuje,
proti ktorým rozhodnutiam o námietkach je prípustná žaloba a proti ktorým nie je. Preto platí, že
súdnemu prieskumu podliehajú rozhodnutia žalovaného vo všetkých typoch konania o námietkach a
teda aj rozhodnutia o námietkach proti podmienkam uvedeným v oznámení podľa § 50 ods. 4 , §
67 ods. 2, § 77 alebo § 105 ods. 5 (§ 138 ods. 2 písm. a/ ZVO). Tento záver potvrdzuje aj článok
2 bod 8 Smernice Rady z 20.12.1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych
opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a
prác. Na podanie žaloby v správnom súdnictve však musí byť žalobca aktívne procesne legitimovaný,
pričom táto procesná podmienka v sebe zahŕňa aj ukrátenie na jeho právach alebo oprávnených
záujmoch, t.j. negatívny zásah do jeho právnej sféry. Samotné tvrdenie žalobcu o nesprávnosti záverov
žalovaného a ich rozpore so zákonom nestačí. Takémuto tvrdeniu musí korešpondovať jeho subjektívne
oprávnenie, ktoré vychádza z konkrétneho právneho predpisu. V tejto súvislosti je potrebné prihliadať
na samotné znenie § 138 ods. 2 ZVO, ktoré predpokladá podanie námietok osobou, ktorej práva alebo
právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté. Ďalej treba uviesť, že jednotlivé konania o
námietkach v zmysle § 138 ods. 2 ZVO na seba nadväzujú a to podľa jednotlivých fáz verejného
obstarávania. Predchádza im pritom revízny postup u obstarávateľa (žiadosť o nápravu). V začiatočnej
fáze verejného obstarávania majú účastníci či záujemcovia v zákonom stanovených lehotách možnosť
namietať zákonnosť podkladov pripravených obstarávateľom, následne postup obstarávateľa pri výbere
záujemcov či vylúčení uchádzačov a napokon aj samotné vyhodnotenie ponúk. Správne žalobca uviedol,
že ZVO neumožňuje v neskoršej fáze obstarávania napadnúť žiadosťou o nápravu, či samotnými
námietkami okolnosť, ktorú uchádzač mohol napadnúť v skoršej fáze obstarávania. V tejto súvislosti
súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/57/2009. Bez ohľadu na vyššie uvedené treba pri
posudzovaní aktívnej legitimácie žalobcu vychádzať z toho, že žalobca namietal, že obstarávateľom



stanovené rozdielne váhy kritérií na výber obmedzeného počtu záujemcov sú diskriminačné ako aj v
rozpore s princípom rovnakého zaobchádzania a teda odporujúce § 9 ods. 4 ZVO, pričom je nesporné,
že práve z ustanovenia § 9 ods. 4 ZVO vyplýva pre žalobcu právo na účasť vo verejnom obstarávaní
bez diskriminačných podmienok a pri dodržaní princípu rovnakého zaobchádzania. Otázku aktívnej
procesnej legitimácie žalobcu teda súd uzatvára tak, že žalobca bol oprávneným subjektom na podanie
správnej žaloby.

V predmetnej veci verejný obstarávateľ vyhlásil v súlade so zákonom užšiu súťaž podľa § 50 ods. 4
písm. a/ v spojení s § 91 ZVO.

Podľa § 9 ods. 4 ZVO pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania,
princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti
a efektívnosti.

Podľa § 24 ods. 3 ZVO užšia súťaž sa vyhlasuje pre neobmedzený počet záujemcov. Verejný
obstarávateľa a obstarávateľ môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na predloženie ponuky.

Podľa § 32 ods. 6 ZVO podmienky účasti, ktoré verejný obstarávateľ určí na preukázanie finančného
a ekonomického postavenia a technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti, musia byť primerané
a musia súvisieť s predmetom zákazky. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ v oznámení o vyhlásení
verejného obstarávania odôvodní primeranosť každej určenej podmienky účasti vo vzťahu k predmetu
zákazky a potrebu jej zahrnutia medzi podmienky účasti.
Podľa § 52 ods. 1 ZVO verejný obstarávateľ môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na
predloženie ponuky, a to najmenej na 10 a najviac na 20 tak, aby umožnil hospodársku súťaž.
Podľa § 52 ods. 2 ZVO v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania verejný obstarávateľ určí najmä
a/ lehotu na predloženie žiadostí o účasť,
b/ obmedzenie počtu záujemcov, ak sa uplatňuje,
c/ pravidlá na vyhodnotenie splnenia podmienok účasti.

V bode II.2.1. „Celkové množstvo alebo rozsah“ oznámenia o verejnom obstarávaní je okrem iného
uvedené nasledovné, cit.: „Predpokladaná hodnota zákazky bez DPH: Hodnota: 1.050.000,- eur.“

V bode III.2.3. „Technická alebo odborná spôsobilosť“ oznámenia o verejnom obstarávaní je okrem iného
uvedené nasledovné, cit.: „Záujemca predloží zoznam stavebných prác v kategórií pozemných stavieb,
uskutočnených za predchádzajúcich 5 rokov (2006-2010), doplnený potvrdeniami o uspokojivom
vykonaní stavebných prác (kvalifikovanými referenciami)“ a cit.: „Záujemca predloží zoznam aj
potvrdenia o uskutočnení stavebných prác s minimálnou celkovou zmluvnou cenou 350.000,- eur
bez DPH za každú uvedenú stavbu v zozname stavebných prác, zrealizovaných záujemcom a
uskutočnených za obdobie predchádzajúcich 5 rokov (2006-2010)“.

V bode IV.1.2. „Obmedzenie počtu záujemcov, ktorí budú vyzvaní na predloženie ponuky alebo na
účasť na dialógu“ oznámenia o verejnom obstarávaní je okrem iného uvedené nasledovné, cit.:
„Predpokladaný počet dodávateľov: Hodnota: 10. Objektívne kritéria na výber obmedzeného počtu
záujemcov: Kritérium č. 1: Finančný objem vyjadrený súčtom celkových zmluvných cien za realizáciu
zmluvne dohodnutých stavebných prác uvedených v zozname stavebných prác, uskutočnených za
predchádzajúcich 5 rokov - maximálny počet bodov 70. Kritérium č. 2: Počet potvrdení o vykonaní
stavebných prác s minimálnou celkovou zmluvnou cenou 350.000,- eur bez DPH za každú referenciu,
uskutočnených v posledných piatich rokoch - maximálny počet bodov 30“.

Vo veci je treba predovšetkým uviesť, že verejný obstarávateľ tu využil zákonnú možnosť obmedzenia
počtu záujemcov (na 10), ktorých následne vyzve na predloženie ponuky. Účel hodnotenia podmienok
účasti, kritérií pre užší výber a kritérií samotného hodnotenia ponúk je pritom rozdielny. V prípade
hodnotenia splnenia podmienok účasti sa hodnotí status uchádzača, resp. záujemcu, t.j. skutočnosť,
či je záujemca alebo uchádzať z pohľadu osobného postavenia (§ 26 ZVO), ekonomického a
finančného postavenia (§ 27 ZVO) a technickej alebo odbornej spôsobilosti (§ 28 až 30 ZVO) spôsobilý
realizovať obstarávanú zákazku. V prípade stanovovania podmienok účasti verejný obstarávateľ,
resp. obstarávateľ v zásade stanovuje podľa § 32 ods. 6 ZVO minimálnu úroveň finančného a
ekonomického postavenia alebo technickej spôsobilosti (napr. vyžaduje, aby uchádzač preukázal určitý



objem vykonaných stavebných prác). Účelom stanovenia a hodnotenia kritérií pre výber obmedzeného
počtu záujemcov v užšej súťaži je z okruhu záujemcov, ktorí preukázali splnenie podmienok účasti,
hodnotením kritérií, ktoré sa viažu, napr. na status a spôsobilosť záujemcov, vyselektovať záujemcov,
ktorí dosahujú najvyššie bodové ohodnotenie, a ktorí budú následne vyzvaní na predloženie ponuky.

Verejný obstarávateľ v danom prípade v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania legitímnym
spôsobom určil, že uplatňuje obmedzenie počtu záujemcov. V bode IV.1.2. určil ich počet na 10 a
zároveň určil objektívne kritériá na výber obmedzeného počtu záujemcov. K tomuto je potrebné uviesť,
že ZVO v súvislosti s užšou súťažou, ktorá sa vyhlasuje pre neobmedzený počet záujemcov, stanovuje
oprávnenie verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa obmedziť počet záujemcov, ktorí budú po
uskutočnenom výbere na základe objektívne stanovených kritérií vyzvaní na predloženie ponúk. Je
jasné, že obmedzovanie počtu záujemcov podľa ZVO nemôže byť svojvoľnou činnosťou obstarávateľa,
ale tento je naopak povinný postupovať i pri tomto obmedzovaní počtu záujemcov v súlade so
základnými zásadami (princípmi) stanovenými podľa § 9 ods. 4 ZVO. Preto je obstarávateľ povinný
stanoviť objektívne kritériá, na základe ktorých bude pri obmedzovaní počtu záujemcov postupovať.
Základnou podmienkou možnosti obmedziť počet záujemcov je, aby to verejný obstarávateľ alebo
obstarávateľ uviedol v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Nepostačuje však pritom len
oznámenie tejto jednoduchej informácie, ale verejný obstarávateľ musí v oznámení okrem toho uviesť aj
presný počet, t.j. maximálny počet alebo určité rozmedzie záujemcov, ktorých neskôr vyzve na podanie
ponuky alebo k účasti na súťažnom dialógu, a najmä kritériá, podľa ktorých bude pri tomto obmedzovaní
postupovať. Kritériá, na základe ktorých dôjde k obmedzeniu počtu záujemcov, musia byť vyslovene
objektívne. Ide tu totiž o premietnutie základných zásad (princípov) uvedených v § 9 ods. 4 ZVO
s tým, že cieľom je vylúčenie svojvoľného subjektívneho obmedzovania počtu záujemcov, ktoré vždy
môže viesť k diskriminácii niektorých záujemcov. Samozrejme tu platí, že verejný obstarávateľ môže pri
obmedzovaní počtu záujemcov vybrať len z tých záujemcov, ktorí podali prihlášku a úspešne preukázali
svoju kvalifikáciu v plnom rozsahu. Obmedzovanie teda nasleduje vždy až po posudzovaní kvalifikácie
a po vylúčení tých záujemcov, ktorí nesplnili podmienky kvalifikácie (účasti). Obmedzovanie počtu
záujemcov (teda výber záujemcov), ktorí budú vyzvaní na podanie ponuky, vykonáva obstarávateľ, ktorý
je aj zodpovedný za prípadný chybný postup. Objektívny výber pre obmedzovanie počtu záujemcov
musí byť stanovený s ohľadom na povahu, rozsah a zložitosť predmetu plnenia verejnej zákazky
a samozrejme musí byť v súlade so zásadami uvedenými v § 9 ods. 4 ZVO. Uvedené znamená,
že obstarávateľ môže obmedzovať počet záujemcov len s odkazom na splnenie, nesplnenie alebo
horšie splnenie takých kategórií a skutočností, ktoré nezakladajú nerovnosť dodávateľov, ktorí nie
sú voči niektorým dodávateľom diskriminačné a ktoré nie sú stanovené tak, že by to spôsobovalo
úplnú alebo čiastočnú netransparentnosť verejného obstarávania. Objektívne kritériá pre výber musia
tiež zodpovedať niektorému z ekonomických alebo finančných kvalifikačných predpokladov, alebo
technických kvalifikačných predpokladov, ktoré verejný obstarávateľ požadoval. Zásadne však platí, že
kritéria pre obmedzovanie počtu záujemcov nemôžu byť totožné s hodnotiacimi kritériami, nakoľko týmito
sú posudzované až samotné ponuky, ktoré však v okamihu obmedzovania počtu záujemcov ešte nie sú
k dispozícii. Vo všeobecnosti možno uviesť, že obstarávateľ môže využiť doklady preukazujúce splnenie
kvalifikácie záujemcov ako podklad pre rozhodnutie o obmedzení ich počtu. Kritérium obmedzenia
záujemcov môže byť v podobe prísnejších požiadaviek na preukázanie technickej alebo finančnej a
ekonomickej spôsobilosti. Pripustiť možno aj výber takých záujemcov, ktorí majú s obdobnými zákazkami
väčšie skúsenosti, alebo ktorí majú k vykonaniu zákazky napr. vlastné technické vybavenie. Ide o
formu obmedzenia počtu záujemcov za použitia kritéria „lepšieho splnenia“ kvalifikácie. V takom prípade
je obstarávateľ v oznámení o verejnom obstarávaní v časti venovanej kvalifikačným predpokladom
povinný uviesť konkrétnu požadovanú minimálnu úroveň príslušného kvalifikačného predpokladu a v
časti venovanej kritériám pre obmedzenie počtu záujemcov uviesť, že vybraní budú tí záujemcovia, ktorí
spĺňajú nad rámec tejto minimálnej úrovne kvalifikačný predpoklad lepšie.
Ak teda verejný obstarávateľ pri preukázaní technickej alebo odbornej spôsobilosti požadoval predložiť
zoznam stavebných prác týkajúcich sa rovnakého alebo podobného charakteru ako predmet zákazky,
realizovaných za predchádzajúcich 5 rokov, doplnený potvrdeniami o uspokojivom vykonaní stavebných
prác, s minimálnou celkovou zmluvnou cenou 350.000,- eur bez DPH za každú stavbu a v bode IV.1.2. pri
obmedzení počtu záujemcov stanovil kritériá jednak finančného objemu vyjadreného súčtom celkových
zmluvných cien (kritérium č. 1 s maximálnym počtom bodov 70) a počtu potvrdení o vykonaní stavebných
prác s minimálnou celkovou zmluvnou cenou 350.000,- eur bez DPH za každú referenciu (kritérium č.
2 s maximálnym počtom bodov 30), i podľa názoru súdu postupoval v súlade so zákonom. Súd súhlasí
s názorom žalovaného, že účelom stanovenia kritérií na výber obmedzeného počtu záujemcov v užšej



súťaži je objektívny výber tých záujemcov, ktorí majú najväčšie skúsenosti s realizáciou rovnakého
alebo podobného predmetu zákazky, t.j. v konkrétnom prípade výber záujemcov, ktorí vykonávali
zákazky zahrňujúce všetky alebo niektoré z obstarávaných činností a sú z posudzovaného okruhu
záujemcov najspôsobilejší realizovať predmet zákazky. Je potrebné uviesť, že obstarávateľ môže použiť
k obmedzeniu len kritériá, ktoré zodpovedajú jednému či viacerým kvalifikačným predpokladom, ktoré
zároveň uviedol ako svoju požiadavku na preukázanie kvalifikácie v oznámení o verejnom obstarávaní.
Obstarávateľ teda nemôže pre obmedzenie použiť inú kvalifikačnú požiadavku, než ktorú požadoval od
záujemcov za účelom overenia splnenia kvalifikácie.

Pokiaľ ide o súlad kritérií použitých obstarávateľom pre obmedzenie počtu záujemcov, je treba
vyzdvihnúť najmä požiadavku na ich nediskriminačný charakter.V tejto súvislosti súd upriamuje
pozornosť na skutočnosť, že do ZVO boli prebraté viaceré právne záväzné akty Európskej únie (zoznam
týchto aktov je v prílohe č. 7 k zákonu), pričom ide o smernice, ktoré síce nemajú na vnútroštátnej
úrovni priamy účinok, ale členské štáty EÚ majú povinnosť zásadám a princípom, ktoré sú v smerniciach
obsiahnuté, prispôsobiť svoju vnútroštátnu legislatívu a prostredníctvom nej a jej aplikácie dosiahnuť
cieľov vyjadrených v smerniciach. Ustanovenia ZVO je potrebné v sporných situáciách vykladať vždy
tak, aby boli rešpektované základné princípy a zásady, ktoré vyplývajú práve z jednotlivých smerníc EÚ,
pričom ide o také princípy, na základe ktorých možno dospieť k účinnému, ekonomicky odôvodnenému,
transparentnému a nediskriminačnému zadaniu každej verejnej zákazky. Zásada účinnosti celého
procesu, ekonomicky odôvodneného výberu víťaza verejnej súťaže, transparentnosti a nediskriminácie,
sú zásadami vyplývajúcimi z úniového práva, ktorými možno argumentovať a ktorými si možno
prakticky vypomáhať pri výklade jednotlivých ustanovení ZVO. V praxi je potrebné vždy vychádzať
z normatívneho textu zákona, avšak pri jeho interpretácii nemožno odhliadnuť od pravidiel, ktoré
vyplývajú zo smerníc, čím dochádza k tzv. euro konformnému výkladu. Ťažiskom samotného ZVO je
presná procedúra zadávania verejných zákaziek, t.j. súhrn povinných krokov tvoriacich zákonný postup
pri zadávaní verejných zákaziek. Všeobecne ide o kroky, ktoré je potrebné dodržať v dobe, behom
ktorej sú uskutočňované úkony smerujúce k uzavretiu zmluvy, na základe ktorej bude plnené oproti
zaplateniu z verejných prostriedkov. Hlavným účelom takejto významne formalizovanej, avšak stále
súkromnoprávnej kontraktácie, nad ktorou je úradom uskutočňovaný dohľad v režime verejného práva,
je efektívnosť vynakladania verejných prostriedkov a ich priama či nepriama úspora a zabezpečenie
účinnej konkurencie. Súdny dvor Európskej únie vyvinul súbor základných zásad pre prideľovanie
verejných zákaziek, ktoré sú odvodené z pravidiel a základných zásad Zmluvy ES ako napr. zásada
rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie (rozsudok NSS ČR č.j. 5 Afs 131/2007-131 zo dňa
12.05.2008). Ako už súd uviedol, základnou povinnosťou obstarávateľa je pri zadávaní zákaziek
uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov,
princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti, ktoré musí obstarávateľ dodržiavať
pri všetkej svojej činnosti v rámci verejného obstarávania. Ustanovenie § 9 ods. 4 ZVO je kľúčové
pre postup obstarávateľa podľa zákona ako aj z hľadiska výkladu jednotlivých ustanovení ZVO.
Tieto zásady (princípy) majú zabezpečiť voľnú a efektívnu súťaž dodávateľov o zákazky, ktoré sú
financované z verejných zdrojov, t.j. prvotný je záujem na efektívnej konkurencii s tým, že záujem na
účelnom vynakladaní verejných prostriedkov pristupuje až následne, keď tento cieľ má byť dosiahnutý
práve prostredníctvom zabezpečenia nediskriminačného a transparentného zaobchádzania so všetkými
dodávateľmi, ktorí sú vzájomnými konkurentmi. Zásada rovnakého zaobchádzania je pritom určitou
špecifikáciou všeobecnejšej zásady nediskriminácie. Podstatou tejto zásady je pravidlo, že žiadny
z dodávateľov, záujemcov alebo uchádzačov nesmie byť priamo alebo nepriamo, vedome alebo
nevedome zvýhodnený alebo nezvýhodnený oproti iným subjektom v rovnakom postavení. Pojem
diskriminácia nie je definovaný pre účely verejného obstarávania. Zákon tento pojem nijako nevymedzuje
a ani nepodáva bližší návod pre jeho interpretáciu. Pri interpretácii tohto pojmu je potrebné vychádzať
z obsahu už uvedených smerníc, ktoré boli implementované do ZVO. Prax tiež ukázala, že výklad
tohto pojmu je potrebné urobiť v kontexte predpisov z oblasti ochrany hospodárskej súťaže, nakoľko
práve do tejto oblasti právo verejného obstarávania svojou povahou patrí, keďže cieľom zákona je aj
zabezpečenie spravodlivej a otvorenej súťaže o verejné zákazky. V priamo aplikovateľnom predpise -
ZFEÚ (článku 102, predtým článku 82 Zmluvy ES), je za diskrimináciu označované konanie spočívajúce
v uplatňovaní rozdielnych podmienok voči jednotlivým účastníkom trhu pri zhodnom (porovnateľnom)
plnení, čím dochádza k ich znevýhodňovaniu v hospodárskej súťaži. Aj keď čl. 102 ZFEÚ nedopadá
expressis verbis na oblasť verejných zákaziek, možno ho pre účely interpretácie pojmu diskriminácia
per analogiam použiť i pre túto oblasť. Ide totiž o princíp aplikovateľný pre celú oblasť súťažného práva.



Kritériá obmedzenia počtu záujemcov teda nemôžu byť apriori diskriminačné. Samotná konštrukcia
užšej súťaže totiž určitú diskrimináciu predpokladá, nakoľko tu dochádza k vylúčeniu záujemcov,
ktorí, rovnako ako vybraní záujemcovia, samotnú kvalifikáciu (podmienky účasti) spĺňajú. Na druhej
strane však nemožno pripustiť stanovenie takých kritérií, ktoré by viedli k tým najzávažnejším
formám diskriminácie („hard core diskriminácia“), napríklad k diskriminácii zahraničných záujemcov, k
diskriminácii podľa sídla záujemcov a pod. V súvislosti s koncepciou podmienok účasti a teda v tomto
prípade predovšetkým kritérií užšieho výberu, teda nemožno hodnotiť ich zákonnosť spôsobom, ako
to uviedol žalobca. Správne žalovaný uviedol, že kritéria užšieho výberu v danom prípade nemožno
hodnotiť v absolútnom ponímaní, nakoľko v podstate každá podmienka účasti diskriminuje určitý
okruh záujemcov, t.j. konkrétne tých, ktorí obstarávateľom stanovenú minimálnu úroveň finančného
a ekonomického postavenia alebo technickej spôsobilosti nedosahujú (napr. výšku obratu, minimálny
finančný objem stavebných prác...). Je logické, že každé kritérium užšieho výberu zvýhodňuje tých
záujemcov, ktorí dosahujú v konkrétnom kritériu (napr. finančný objem zrealizovaných zákaziek)
vyššie hodnoty v porovnaní s ostatnými záujemcami, ktorých zároveň konkrétne kritérium užšieho
výberu z uvedeného dôvodu znevýhodňuje. Vyselektovanie užšieho okruhu záujemcov z tých, ktorí
preukázali splnenie podmienok účasti, je však základným účelom inštitútu kritéria užšieho výberu v
užšej súťaži. Žalovaný správne poukázal na možnú eventualitu, ak by si obstarávateľ v rámci užšej
súťaže stanovil len jedno kritérium a to finančný objem realizovaných zákaziek, v danom prípade
ako kritérium č. 1a v takom prípade by objektívne na základe tohto jediného kritéria užšieho výberu
vyselektoval z okruhu uchádzačov, ktorí preukázali splnenie podmienok účasti, minimálne 10 záujemcov
s najvyšším finančným objemom zákaziek zrealizovaných za predchádzajúcich 5 rokov. Tento postup by
samozrejme znamenal diskrimináciu a nerovnaké zaobchádzanie vo vzťahu k záujemcom, ktorí dosiahli
nižší finančný objem zrealizovaných zákaziek, ale treba povedať, že takáto diskriminácia je z vyššie
uvedených dôvodov celkom legitímna. Opačný záver by totiž spôsoboval neprípustnosť stanovenia
akéhokoľvek kritéria užšieho výberu a v konečnom dôsledku obsolétnosť § 52 ods. 1 ZVO a inštitútu
užšej súťaže ako takej.
Je potrebné ešte uviesť, že obstarávateľ tým, že stanovil popri kritériu užšieho výberu „finančný objem“
vyjadrený súčtom celkových zmluvných cien aj kritérium užšieho výberu „počet potvrdení o uskutočnení
stavebných prác“, ktorému v porovnaní s kritériom č. 1 stanovil nižší počet bodov, nemohol porušiť
princíp nediskriminácie v zmysle § 9 ods. 4 ZVO. Súd je názoru, že práve stanovením dvoch kritérií bolo
zabezpečené, aby nedochádzalo k zvýhodňovaniu alebo diskriminácii niektorých záujemcov, a to tých,
ktorí realizovali stavebné práce s dôrazom na počet zmlúv, ale zároveň aj tých, ktorí realizovali stavebné
práce s dôrazom na objem stavebných prác. Samotné odlišné bodové ohodnotenie týchto dvoch kritérií
vzhľadom na vyššie uvedené nemohlo znamenať porušenie princípov stanovených v § 9 ods. 4 ZVO.
Napokon ešte treba pripomenúť, že stanovením predmetných kritérií užšieho výberu nebolo obmedzené
právo žalobcu na účasť v užšej súťaži, t.j. žalobcovi nič nebránilo do predmetného postupu zadávania
zákazky predložiť žiadosť o účasť spolu so zoznamom stavebných prác a údajmi spĺňajúcimi kritéria
užšieho výberu.
Z uvedených týchto dôvodov súd dospel k záveru, že žalovaný vec po právnej stránke posúdil správne
a keďže napadnuté rozhodnutie ako aj postup žalovaného boli v súlade so zákonom a námietky žalobcu
neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní žalobcovi vzhľadom na jeho
vecný neúspech náhradu trov konania nepriznal.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, štvormo
prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1012200311)

  1. 7. 7. 2014Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/69/2012 z 7. 7. 2014 (toto rozhodnutie)
  2. 26. 1. 2016Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/119/2014 z 26. 1. 2016
  3. 28. 5. 2018Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/69/2012 z 28. 5. 2018