Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/12/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200349 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012200349.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: pána T.. S. C., bytom Y.P. XX, Q., proti odporcovi: Mesto Trnava so sídlom Hlavná 1, Trnava v konaní o odvolaní navrhovateľa z 18.1.2012 voči rozhodnutiu odporcu č. PR 1244/2011 Va zo dňa 12.12.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Branislave konanie z a s t a v u j e . Po právoplatnosti tohto uznesenia vec p o s t u p u j e Okresnému úradu Trnava, ako orgánu príslušnému na jej prejednanie a rozhodnutie. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Dňa 13.8.2012 bol Krajskému súdu v Bratislave doručený opravný prostriedok (návrh), ktorým navrhovateľ žiadal preskúmať rozhodnutie odporcu PR 1244/2011 Va zo dňa 12.12.2011, ktorým odporca uložil navrhovateľovi poriadkovú pokutu vo výške 35,- eur za to, že sa bez závažných dôvodov nedostavil na výzvu na útvar Mestskej polície Trnava. Podľa § 45 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) tomu, kto sťažuje postup konania, najmä tým, že sa bez závažných dôvodov nedostaví na výzvu na správny orgán, ruší napriek predchádzajúcemu napomenutiu poriadok, bezdôvodne odmieta svedeckú výpoveď, predloženie listiny alebo vykonanie ohliadky, môže správny orgán uložiť poriadkovú pokutu do 165 eur, a to aj opakovane. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že správny orgán môže v prípade, ak dôjde k spáchaniu poriadkového deliktu, uložiť peňažnú pokutu až do výšky 165 eur, a to aj opakovane. Takéhoto správneho deliktu sa dopúšťa ten, kto sťažuje postup konania, a to tým, že sa bez ospravedlnenia nedostaví na výzvu k správnemu orgánu. Oprávnenie ukladať tzv. poriadkové opatrenie patrí všetkým správnym orgánom. Ukladať tieto opatrenia možno len za predpokladov ustanovených v zákone. Na rozdiel od priestupkov, prípadne iných správnych deliktov, kde platí tzv. zásada legality (t.j. príslušné orgány majú právnu povinnosť tieto delikty stíhať), pri ukladaní poriadkových opatrení sa uplatňuje princíp oportunity (t.j. správne orgány nemajú povinnosť, ale právo uložiť tento trest). Poriadkové opatrenia sa vyznačujú niekoľkými špecifickými zásadami. Tieto opatrenia možno uložiť, ako to vyplýva z dikcie právneho ustanovenia, aj opakovane. Uplatňuje sa tu princíp voľného uváženia, ktorý je vyjadrený aj v tom, že správny orgán, ktorý poriadkovú pokutu uložil, môže ju odpustiť za predpokladu, že povinnosť, ktorá sa týmto procesným postupom vynucovala, bola splnená. Podľa § 4 ods. 1 (v spojení s § 22 až 24) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba. Z ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o obecnom zriadení vyplýva, že obec v zásade samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku. Iba vtedy, ak tak upravuje osobitný zákon, o otázkach týkajúcich sa správy obce a majetku obce rozhoduje iný orgán v zákone ustanovený. Ustanovenie § 5 ods. 1 zákona o obecnom zriadení však umožňuje, aby na obec boli prenesené niektoré úlohy štátnej správy. Ak sa vo veciach prenesenej pôsobnosti vyžaduje vydať rozhodnutie, rozhodnutie vydáva starosta obce (§ 27 ods. 1 zákona o obecnom zriadení), pričom na takéto konanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s odchýlkami v zákone uvedenými. Týmto všeobecným predpisom o správnom konaní je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“). Podľa § 53 správneho poriadku proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal. Právna úprava preskúmavania správnych rozhodnutí (najmä rozhodnutí sankčnej povahy) je vybudovaná na zásade dvojinštančnosti správneho konania. Na preskúmanie rozhodnutia je povolaný zásadne orgán druhého stupňa. V prvom rade formou podania, ktorou sa účastník domáha zmeny alebo zrušenia prvostupňového rozhodnutia je odvolanie. Možno ho uplatniť proti každému neprávoplatnému rozhodnutiu, a to tak meritórnemu, ako aj procesnému. Výnimky z tohto ustanovuje buď správny poriadok, alebo osobitný zákon. V zmysle § 70 správneho poriadku osobitné zákony ustanovujú, v ktorých prípadoch súdy preskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, z uvedených zásad a z predmetu konania, ktorým je rozhodnutie o pokute za porušenie povinnosti stanovenej právnym predpisom, a teda rozhodnutie o zodpovednosti za iný správny delikt, treba uviesť, že ustanovenie § 27 ods. 2 veta za bodkočiarkou zákona o obecnom zriadení, v zmysle ktorého o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu obce pri výkone samosprávy o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb rozhoduje súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, sa v prípade deliktuálnej spôsobilosti nepoužije, nakoľko ukladanie sankcií obcou a konanie o nich je osobitne upravené v ustanovení § 13 ods. 9 a 10 zákona o obecnom zriadení. Krajský súd v Bratislave poukazuje i na skutočnosť, že procesný postup preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy o uložení sankcie za iný správny delikt musí byť rovnaký ako pri preskúmavaní priestupkov, inak by nemohla byť zachovaná rovnosť účastníka konania (fyzických osôb a právnických osôb, resp. fyzických osôb - podnikateľov) a keďže podľa § 83 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch návrh na preskúmanie rozhodnutia o priestupku súdom možno podať až po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku v správnom konaní, treba takýto procesný postup zachovať aj pri prejednávaní iných správnych deliktov. Riadny opravný prostriedok (odvolanie) v správnom konaní dáva odvolateľovi právo na preskúmanie jeho odvolania odvolacím správnym orgánom v celom rozsahu (§ 59 ods. 1 správneho poriadku), zatiaľ čo pri preskúmaní opravného prostriedku súdom v správnom súdnictve (§ 250l a nasl. Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p.) je správny súd viazaný obsahom opravného prostriedku a rozhodnutie aj pri tzv. plnej jurisdikcii (§ 250i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.) zásadne preskúmava iba v jeho medziach a na rozdiel od odvolacieho správneho orgánu správny súd doterajšie konanie nedopĺňa ani neodstraňuje zistené vady. Tým by boli účastníci správneho konania pri uložení sankcie orgánom samosprávy v podstate ukrátení na svojich nielen procesných, ale aj hmotných právach. Rozhodnutie orgánu samosprávy (obce, mesta, mestskej časti) o priestupku ako aj o správnom delikte a o uložení sankcie za ne treba považovať za individuálny správny akt vydaný v správnom konaní, ktorým sa zasiahlo do práv a oprávnených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby, ktorý je preskúmateľný súdom v správnom súdnictve podľa ustanovení piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, a to vzhľadom na právnu úpravu v zákone o obecnom zriadení v spojení s právnou úpravou správneho poriadku a priestupkového zákona, nie na základe opravného prostriedku podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 250l a nasl.), ale až po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov na základe žaloby postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 247 a nasl.). Súd tiež poznamenáva, že správne trestanie (ktorým v danom prípade uloženie poriadkovej pokuty bezosporu je), je vždy preneseným výkonom štátnej správy, preto má v konaní o tomto správnom (poriadkovom) delikte obec postavenie správneho orgánu pri prenesenom výkone štátnej správy a o odvolaní proti takémuto rozhodnutiu potom rozhoduje príslušný správny orgán - v danom prípade Okresný úrad Trnava. Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav veci a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že vo veci návrhu navrhovateľa o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 12.12.2011 súd nedisponuje právomocou na prejednanie a rozhodnutie veci, nakoľko o odvolaní proti rozhodnutiu mestskej časti o inom správnom delikte rozhoduje orgán štátu príslušný podľa osobitných predpisov, a tým je v danej veci Okresný úrad Trnava (§ 3 ods. 2 písm. c) zákona č. č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Jedná sa o neodstrániteľnú vadu konania, ktorá nevyhnutne vedie k uzneseniu o zastavení konania (§ 104 ods. 1 O.s.p.). Podľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný. Podľa ust. § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Nakoľko súd zistil, že vec patrí do právomoci Okresného úradu Trnava, po právoplatnosti tohto uznesenia mu bude vec postúpená ako orgánu príslušnému konať v tejto veci a rozhodnúť v jej merite. O trovách konania rozhodol Krajský súd v Bratislave podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené.