Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/77/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200371 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012200371.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1/ Obec Henckovce , IČO: 00 328 278, Henckovce č. 60, 2/ Obec Kobeliarovo, IČO: 00 328 383, Kobeliarovo č. 78, 3/ Obec Vlachovo, IČO: 00 328 898, Na Letnej č. 71, Vlachovo, 4/ Obec Gočovo, IČO: 00 328 260, Gočovo č. 92, právne zastúpení: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1179/2011-3.4/ra zo dňa 17.10.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalovaný vydal dňa 17.10.2011 pod číslom 1179/2011-3.4/ra záverečné stanovisko podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 24/2006 Z.z.“), ktorým odporučil realizáciu navrhovanej činnosti „Zariadenie na zhodnocovanie odpadov v úpravárenskom komplexe Nižná Slaná“ pre navrhovateľa obchodnú spoločnosť ECO - GLOBAL spol. s r.o., IČO: 170 839 23, Košická 3, Moldava nad Bodvou. Účelom navrhovanej činnosti bolo využitie existujúceho, v súčasnosti neprevádzkovaného areálu „Dolného závodu“ - úpravárenského komplexu v k.ú. Nižná Slaná, na materiálové energetické zhodnocovanie odpadov, predovšetkým jemnozrnných železonosných druhotných surovín, ako aj ďalších odpadov v rotačných peciach, pričom budú využité už existujúce technologické zariadenia. Žalobcovia namietali, že žalovaný mal s nimi v zmysle § 6 ods. 2 písm. c/ zákona č. 24/2006 Z.z. konať ako dotknutými osobami v procese posudzovania vplyvov upravovaného projektu na životné prostredie. Dotknutou obcou je nie len obec, na ktorej katastrálnom území sa má navrhovaná činnosť realizovať ale aj obec, ktorej územie môže zasiahnuť vplyv navrhovanej činnosti, alebo strategického dokumentu. V zmysle § 3 písm. a/ cit. zákona je vplyvom na životné prostredia akýkoľvek priamy, alebo nepriamy vplyv na životné prostredie, vrátane vplyvu na zdravie, flóru, faunu, biodiverzitu, pôdu, ovzdušie, vodu, krajinu, prírodné lokality, hmotný majetok, a vzájomné pôsobenie medzi týmito faktormi. Žalobcovia poukázali na rozptylovú štúdiu vypracovanú RNDr. G. J., ktorú predložil navrhovateľ (spoločnosť ECO - GLOBAL spol. s r.o.) a z ktorej vyplýva, že aj u žalobcu (obec Henckovce a obec Gočovo) boli namerané koncentrácie základných znečisťujúcich látok porovnateľné s koncentráciami v obci Nižná Slaná. Pre niektoré znečisťujúce látky boli namerané hodnoty v obci Henckovce a v obci Gočovo vyššie, ako v obci Nižná Slaná, s ktorou jedinou žalovaný konal ako s dotknutou obcou. Je teda podľa žalobcu zrejmé, že vymedzenie obce Nižná Slaná, ako jedinej dotknutej obce v procese posudzovania vplyvu na životné prostredie nebolo v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami zákona č. 24/2006 Z.z.. Žalobcovia tiež poukázali na analytickú štúdiu vypracovanú prof. h. c. prof. Ing. Z. U., DrSc. a Doc. Ing. D. Q., CSc. zo dňa 14.11.2011 (zariadenie - Dolný závod ŽB Nižná Slaná navrhovateľ zamýšľanej činnosti mieni na svoju činnosť využívať) severný Gemer, na území ktorého sa nachádzajú žalobcovia, je územným dlhodobo zaťaženým emisiami znečisťujúcich látok. Zaťaženosť životného prostredia územia severného Gemera nespočíva len v kvalite ovzdušia, ale aj v ovplyvnení a narušení ďalších zložiek životného prostredia, tak doterajším znečistením, ako aj potenciálnym znečistením, ako dôsledkom navrhovanej činnosti. Žalobcovia zhrnuli, že z uvedenej štúdie vyplýva, že znečisťujúce látky v ovzduší, ktoré vznikajú pri spaľovaní odpadov, pôsobia negatívne na ľudské zdravie. Územie, na ktorom sa dotknuté obce (žalobcovia) nachádzajú, je postihnuté znečistením životného prostredia, čo preukazuje, že nielen obec Nižná Slaná, ale aj obce nachádzajúce sa v oblasti severného Gemera budú dotknuté navrhovanou činnosťou. V ďalšej časti žaloby žalobcovia poukázali na skutočnosť, že síce poznajú doterajšiu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, ktorý už viackrát vyslovil právny názor, že záverečné stanovisko vydané v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie nie je rozhodnutím, ktoré možno napadnúť žalobou podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., na druhej strane však rozhodovacia činnosť súdu musí reflektovať vývoj spoločnosti a nové pohľady a vnímanie otázok, ktoré sú predmetom záujmu spoločnosti. Je nepochybné, že otázky životného prostredia sú takými, ktoré sa v priebehu posledných rokov stali predmetom výrazne aktívnejšieho záujmu verejnosti, než to bolo v minulosti. Je nepochybné, že k vývoju záujmu verejnosti a otázky životného prostredia prispeli aj normy, tak vnútroštátneho, ale predovšetkým komunitárneho práva, ktoré umožňujú a predpokladajú aktívnu účasť verejnosti na rozhodovacích procesoch v oblasti životného prostredia, a predovšetkým možnosť podrobiť preskúmaniu pochybenia a opomenutia orgánov verejnej moci aj súkromných osôb v oblasti životného prostredia súdom. Žalobca poukázal na smernicu Rady č. 85/337/EHS doplnenú smernicou Rady č. 97/11/Es, smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/35/Es a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/Es, ktorá vo svojom článku 10a ukladá členským štátom, aby v súlade s príslušným vnútroštátnym právnym systémom mala dotknutá verejnosť prístup k opravným prostriedkom pred súdom, alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona, s cieľom napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia skutku, alebo nečinnosti, ktoré sú predmetom ustanovení tejto smernice o účasti verejnosti. Toto ustanovenie Smernice umožňuje členským štátom určiť, v akom štádiu možno napadnúť rozhodnutia, skutky alebo nečinnosť. Žalobcovia taktiež poukázali na čl. 9 ods. 2 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe spravodlivosti k otázke životného prostredia (Aarhuský dohovor). Z citovaného článku podľa žalobcu vyplýva právo verejnosti na prostriedok, ktorý umožňuje napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu, alebo opomenutia podliehajúcemu článku 6. Je nepochybné, že žalobcom napadnuté záverečné stanovisko žalovaného nebolo doručené spôsobom predpísaným pre jeho doručenie dotknutým obciam. Napadnutým aktom boli žalobcom nielen odňaté práva, ktoré ako dotknuté obce v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie dotknutým obciam zákon priznáva, ale taktiež stanovisko je v rozpore s územno-plánovacou dokumentáciou Veľkého územného celku Košický kraj. Na základe uvedených skutočností žalobcovia žiadali, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 07.08.2012. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcov, že títo boli v predmetnom konaní opomenutí ako dotknuté osoby, uviedol, že z rozptylovej štúdie spomínanej žalobcami vyplýva, že vypočítané maximálne príspevky zdroja znečisťovania ovzdušia budú po realizácii zámeru hlboko pod limitnými hodnotami. Vo všeobecnosti, pri danej štruktúre súčasných zdrojov znečisťovania ovzdušia a emisnej výdatnosti ostatných technológií, sa v lokalite po realizácii investičného zámeru prakticky krátkodobý a dlhodobý režim znečisťovania ovzdušia v oblasti zdroja významnejšie nezmení. Zo záverov štúdie tiež vyplýva, že zdravotné riziká vznikajúce pri zadaných a definovaných podmienkach prevádzky zariadenia na zhodnocovanie odpadov sú spoločensky akceptovateľné a nie je predpoklad ovplyvnenia zdravia obyvateľov dotknutej obce Nižná Slaná. Žalovaný tiež poukázal na to, že zámer navrhovanej činnosti bol zaslaný v zámere identifikovanej dotknutej obci, ktorá ho zverejnila v mieste obvyklým spôsobom, rovnako bol zverejnený na webovom sídle žalovaného. Žalobcovia mali možnosť podať svoje stanovisko k záveru a prejaviť záujem o pozíciu dotknutej osoby, čo však nevyužili. Žalovaný tiež spochybnil žalobnú spôsobilosť žalobcov domáhať sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia napadnutého v žalobe, akým je záverečné stanovisko. Podľa žalovaného toto nemá povahu rozhodnutia vydaného v správnom konaní, ale je len jedným z podkladov pri následnom rozhodovaní o povolení navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov. Záverečné stanovisko nie je pre povoľujúci orgán záväzné. Zákon č. 24/2006 Z.z. vyžaduje len, aby bolo záverečné stanovisko predložené povoľujúcemu orgánu a ten je povinný naň prihliadnuť. Záverečné stanovisko nezakladá pre žalobcov žiadne práva ani povinnosti, a nie je preto spôsobilé ukrátiť žalobcov na ich právach. Pritom žalovaný poukázal na rovnaký právny názor v obdobných veciach vyslovený Krajským súdom v Bratislave (č.k. 4S 99/2010-152 zo dňa 08.04.2011) a tiež v rozhodnutí NS SR (napr. 8Sžp/15/2011 zo dňa 28.06.2012, 3Sžp/7/2008, 5Sžz/1/2010). Žalovaný zhrnul, že nebol splnený základný predpoklad pre realizáciu právomoci súdu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu podľa § 247 a nasl. O.s.p.. Podľa § 2 zákona č. 24/2006 Z.z. účelom zákona je najmä a) včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii enviromentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja, b) zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie, c) objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom, d) určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia, e) získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z. príslušný orgán v súčinnosti s orgánom na ochranu zdravia vypracuje a predloží záverečné stanovisko k činnosti do 20 dní od doručenia odborného posudku podľa § 36. Podľa § 37 ods. 2 § 2 zákona č. 24/2006 Z.z. v záverečnom stanovisku k činnosti príslušný orgán okrem celkového hodnotenia vplyvov navrhovanej činnosti uvedie, či odporúča, alebo neodporúča jej realizáciu, prípadne za akých podmienok, ako aj požadovaný rozsah jej sledovania a vyhodnocovania podľa § 39. Podľa § 38 ods. 1 § 2 zákona č. 24/2006 Z.z. pri rozhodovaní o povolení navrhovanej činnosti sa musí prihliadať na obsah záverečného stanoviska k činnosti podľa § 37. Podľa čl. 1 Aarhuského dohovoru každá strana zaručí práva na prístup k informáciám, účasť verejnosti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru s cieľom prispieť k ochrane práva každého človeka, príslušníka tejto i budúcich generácií, žiť v životnom prostredí, ktoré je primerané pre zachovanie jeho zdravia a dosiahnutie blahobytu. Podľa čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru každá strana v rámci svojho vnútroštátneho práva zabezpečí, aby členovia zainteresovanej verejnosti a) majúci dostatočný záujem, alebo alternatívne, b) ak pretrváva porušovanie ich práva v prípadoch, kde to právne predpisy Strany upravujúce správne konanie požadujú ako predbežnú podmienku, mali prístup k procesu preskúmania pred súdom a/alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona na účely napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia podliehajúcemu článku 6 a v prípadoch ustanovených vnútroštátnym právom a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 3, iným relevantným ustanoveniam tohto dohovoru. Podľa čl. 11 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie {predtým čl. 10a smernice Rady 85/337/EHS o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej aj ako „smernica o EIA“)}, členské štáty zaistia, aby v súlade s príslušným vnútroštátnym právnym systémom, dotknutá verejnosť: a) ktorá má dostatočný záujem, alebo b) ak pretrváva porušovanie práva v prípadoch, kde to právne predpisy členského štátu upravujúce správne konanie požadujú ako predbežnú podmienku, mala prístup k opravným prostriedkom pred súdom alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona s cieľom napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, skutku alebo nečinnosti, ktoré sú predmetom ustanovení tejto smernice o účasti verejnosti. Podľa čl. 11 ods. 2 smernice o EIA členské štáty určia, v akom štádiu možno napadnúť rozhodnutia, skutky alebo nečinnosť. V právne a skutkovo obdobných veciach jestvuje niekoľko súdnych rozhodnutí, kedy predovšetkým z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (príkladmo uvedené na str. 3 tohto uznesenia) vyplýva právny názor, že z povahy záverečného stanoviska pri posudzovaní navrhovanej činnosti sa jedná len o podklad pre ďalšie povoľovacie konanie, ktorý možno preskúmať až v prípadnom konaní o preskúmanie zákonnosti následne vydaného rozhodnutia o povoľovaní navrhovanej činnosti. Záverečné stanovisko je nevyhnutný podkladový dokument pre ďalšie správne konanie (napr. konanie o umiestnení stavby), a až výsledkom tohto administratívneho konania by mohli byť dotknuté práva jednotlivcov v oblasti životného prostredia. Záverečné stanovisko a jeho obsah je posudzovaný správnym orgánom v ďalšom (povoľovacom) konaní, pričom správny orgán je povinný naň prihliadať, avšak nie je ním viazaný. Pokiaľ by sa navrhovateľ projektu posudzovaného v záverečnom stanovisku, napríklad rozhodol, že nebude realizovať činnosť, ktorá bola predmetom posúdenia, súdny prieskum záverečného stanoviska by bol irelevantný. Výsledok procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie nezakladá pre žalobcov vo vzťahu k posudzovanej činnosti žiadne práva a povinnosti s konštitutívnym účinkom, nie je spôsobilé ukrátiť žalobcov na ich právach, to znamená ani na základných právach a slobodách. Pokiaľ žalobcovia odvodzovali preskúmateľnosť záverečného stanoviska s poukazom na články Aarhuského dohovoru, krajský súd, plne sa stotožňujúc s právnym názorom vysloveným vo vyššie uvádzaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, uvádza, že neodporuje čl. 9 ods. 2 taký výklad vnútroštátnych noriem, že členovia dotknutej verejnosti sa súdneho prieskumu môžu domáhať až v štádiu po vydaní rozhodnutia, ktorým sa povoľuje posudzovaná činnosť. Článok 9 nie je možné vykladať tak, že akékoľvek rozhodnutie, akt alebo opomenutie je potrebné bezprostredne preskúmať v samostatnom súdnom konaní. Cieľom článku 9 je poskytnúť verejnosti prístup k spravodlivosti vo veciach životného prostredia, avšak je na jednotlivých štátoch, akým spôsobom sa tento cieľ zaistí. Keďže záverečné stanovisko je možné preskúmať ako jeden z podkladov pre vydanie rozhodnutia o povolení navrhovanej činnosti, nemožno hovoriť o nesúlade vnútroštátnej úpravy s Aarhuským dohovorom a z toho dôvodu neaplikovať ustanovenia vnútroštátneho predpisu. Vychádzajúc z procesnej autonómie je podľa právneho poriadku SR umožnené iniciovať zainteresovanej verejnosti súdne konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým bola posudzovaná činnosť povolená a v rámci tohto konania uplatniť svoje námietky týkajúce sa pochybení v priebehu posudzovania vplyvov na životné prostredie, čo je plne v súlade s požiadavkami Aarhuského dohovoru a práva EÚ. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia nie sú zo súdneho prieskumu vylúčení, keď záverečné stanovisko možno preskúmať, avšak až v rámci preskúmania meritórneho rozhodnutia týkajúceho sa navrhovanej činnosti. Na základe uvedených dôvodov súd v súlade s § 250d ods. 3 O.s.p. konanie zastavil. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 246 ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.