Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/79/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200387 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012200387.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: JUDr. Miloslav X., advokát, so sídlom H. XX, U., zastúpený: Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s.r.o., IČO: 36 868 221, Bajkalská 31, Bratislava, v mene ktorej koná Mgr.Marcel Biznár, advokát a konateľ spoločnosti, proti žalovanému: Slovenská advokátska komora, Kolárska 4, Bratislava, zastúpený: JUDr. Eva Bušová, advokátka, Tobrucká 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. P-10/2010:4306/2008 zo dňa 13.01.2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalovaný prvostupňovým rozhodnutím č. DS IX.-49/09:4306/2008 zo dňa 21.10.2010 rozhodol, že - žalobca je vinný (podľa bodu 1 návrhu na začatie disciplinárneho konania), že v zmluve o právnej pomoci zo dňa 02.01.2007 vyslovene zakomponoval ustanovenie o možnosti advokátka v prípade porušenia zmluvy zo strany klienta uplatniť voči nemu sankciu - zmluvnú pokutu vo výške 10% z vymáhanej čiastky. Na základe uvedeného ustanovenia zmluvy v liste zn. 1179/08/KM zo dňa 04.12.2008 žalobca napísal list klientke - sťažovateľke F. E., že porušila zmluvu, a žiadal zaplatenie tejto sankcie s tým, že inak ju bude vymáhať. Pretože menovaná ani ostatní klienti uvedenú čiastku neuhradili, bol žalobcom dňa 16.12.2008 podaný na súd návrh na vydanie platobného rozkazu. - žalobca je vinný (podľa bodu 2 návrhu na začatie disciplinárneho konania), že dňa 18.09.2006 bola medzi ním ako advokátom a klientom podpísaná zmluva, kde odmena bola 20% vysúdenej hodnoty. Podľa bodu 5 tejto zmluvy, ktorý je rukou dopísaný, bola odmena dohodnutá formou darovania pozemku zo strany klientov, a to vopred, teda pred ukončením a vyhratím sporu v prospech klientov. Podľa prvostupňového rozhodnutia sa týmto žalobca dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako „zákon o advokácii“ alebo „zákon“), pretože závažným spôsobom porušil povinnosti advokáta uložené v § 18 zákona o advokácii ako aj v § 5 ods. 1 Advokátskeho poriadku a za to mu bola uložená sankcia podľa § 56 ods. 2 písm. c/ zákona o advokácii - pokuta vo výške 25 násobku minimálnej mzdy, t.j. 7.692,50 eur. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil vyššie spomínané prvostupňové rozhodnutie. Žalobca považoval obe rozhodnutia za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného a vyhodnoteného skutkového stavu, ako aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na § 58 ods. 2 zákona o advokácii, podľa ktorého návrh na začatie disciplinárneho konania možno podať do 6 mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr však do 2 rokov odo dňa, keď k disciplinárnemu previneniu došlo. V danom prípade boli zmluvy o poskytnutí právnej pomoci uzavreté dňa 18.06.2006 a 02.01.2007 a uvedené dátumy sú rozhodujúce pre určenie termínu, kedy malo dôjsť k disciplinárnemu previneniu. Návrh na disciplinárne konanie bol podaný revíznou komisiou Slovenskej advokátskej komory dňa 06.03.2009, teda po uplynutí dvojročnej objektívnej lehoty. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že návrh na začatie disciplinárneho konania bol podaný po uplynutí zákonnej lehoty a zodpovednosť žalobcu za disciplinárne previnenie zanikla. Taktiež poukázal na § 20 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, podľa ktorého nemožno prejednať priestupok, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky, pričom v tejto lehote prvostupňové rozhodnutie žalobcovi nebolo ani doručené. Tvrdil, že právoplatnosť rozhodnutia znamená jeho záväznosť, resp. konečnosť a aj prekluzívne lehoty, v ktorých je možné vydať rozhodnutie, sa viažu na právoplatnosť rozhodnutia a nie na vydanie rozhodnutia v prvom stupni, aj keď sa to v osobitných právnych predpisoch explicitne neuvádza. Žalovaný mal preto odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie zrušiť. Tiež namietal, že žalovaný mu odňal možnosť konať v predmetnom konaní, keď o návrhu rozhodol bez jeho prítomnosti napriek tomu, že sa riadne ospravedlnil, pričom sa nezaoberal námietkami žalobcu a nevykonal navrhované dôkazy. Týmto žalovaný porušil § 58 ods. 3 zákona o advokácii. Vo vzťahu k prvému skutku žalobca tvrdil, že konanie, ktorého sa dopustil, nie je disciplinárnym previnením. Spor, ktorý vznikol medzi žalobcom a jeho klientom, žalobca riadne urovnal, voči klientom si z titulu uzavretých zmlúv o právnej pomoci neuplatňoval žiadne nároky a sťažovateľka napokon zobrala svoju sťažnosť v celom rozsahu späť. Žalovaný na túto skutočnosť neprihliadal ani pri určení viny žalobcu zo spáchania disciplinárneho previnenia, ani pri určení výšky sankcie. Vo vzťahu k druhému skutku je podľa žalobcu výrok rozhodnutia v rozpore so skutkovým stavom. Podľa čl. 3 bod 1 až 3 zmluvy o poskytnutí právnej pomoci zo dňa 18.09.2006 sa účastníci zmluvy dohodli, že odmena advokáta bude tvorená kombináciou tarifnej a paušálnej odmeny v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.. Takýto spôsob určenia odmeny advokáta citovaná vyhláška nevylučuje. Ustanovenie bodu 5 bolo do tohto článku zmluvy zahrnuté dodatočne na návrh klientov žalobcu. K tejto forme odmeny však nedošlo. Preto bol žalobca názoru, že nesprávne bola určená aj výška sankcie. Záverom namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia z dôvodu neuvedenia konkrétnych skutočností, z ktorých prvostupňový správny orgán vychádzal pri použití správnej úvahy vo vzťahu k uloženiu sankcie a jej výšky. Žalobca sa na základe skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, neobohatil, spor so svojimi klientmi riadne urovnal, pričom podstata tohto sporu spočívala v tom, že každý zo spoluvlastníkov (klientov) mal inú predstavu o riešení svojich nárokov, v dôsledku čoho bol ohrozený celkový výsledok. Žalovaný tieto skutočnosti pri určení výšky sankcie nezohľadnil. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním doručeným súdu dňa 19.10.2012, zotrval na svojom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že v konaní bolo nesporne preukázané, že žalobca svojim konaním porušil § 18 zákona o advokácii ako i ustanovenie § 5 ods. 1 Advokátskeho poriadku SAK. Žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu v čase, keď nemal ukončený zmluvný vzťah, predmetom ktorého bolo poskytnutie právnej pomoci, čo nie je v súlade so znením zákonného ustanovenia, podľa ktorého je advokát povinný chrániť a presadzovať záujmy klienta, konať čestne a svedomito, dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis SAK, ani so znením predpisu SAK, podľa ktorého prvoradým je záujem klienta, ktorého oprávnené záujmy majú prednosť pred inými záujmami advokáta. Advokát nemôže svojho klienta obmedziť v jeho práve slobodne rozhodovať o svojej veci, práve osobne rokovať s protistranou, a navyše pre prípad porušenia tohto obmedzenia zo strany klienta uplatňovať si voči nemu sankciu a následne ju vymáhať. Rovnako je v rozpore s etickými pravidlami obmedziť právo klienta na vypovedanie plnej moci tým, že okrem zaplatenia odmeny je pri odstúpení od zmluvy povinný zaplatiť i paušálnu odmenu, ktorá v danom prípade (podľa zmluvy zo dňa 18.09.2006) bola stanovená sumou 10% z hodnoty sporu. K vznesenej námietke premlčania uplynutím 6 mesačnej lehoty žalovaný uviedol, že sťažnosť mu bola doručená dňa 10.12.2008 a návrh na disciplinárne konanie bol podaný do 6 mesiacov (doručený disciplinárnej komisii SAK 06.03.2009). K námietke premlčania uplynutím dvojročnej lehoty podľa § 58 ods. 2 zákona o advokácii uviedol, že žalobcom vytvorený protiprávny stav pretrvával a dvojročnú lehotu nemožno počítať len od dátumov uzavretia zmlúv o poskytnutí právnej pomoci. Pri prvom prípade začala dvojročná lehota plynúť dňa 04.12.2008 resp. 16.12.2008, keď žalobca na základe zmluvného ustanovenia dňa 04.12.2008 napísal svojim klientom výzvu na zaplatenie a následne podal dňa 16.12.2008 návrh na Okresný súd Bratislava V. Návrh na začatie disciplinárneho konania bol podaný dňa 06.03.2009, kedy dvojročná lehota na podanie návrhu márne neuplynula. V druhom prípade začala plynúť dvojročná lehota 24.05.2007, kedy sa uzavrela dohoda o odmene a aj realizovala podpísaním darovacej zmluvy klientkou dňa 24.05.2007. Návrh na začatie disciplinárneho konania bol podaný v rámci hore uvedenej dvojročnej lehoty. Pokiaľ ide o žalobcovu námietku, že mu nebolo umožnené dostatočne obhajovať svoje práva a vec bola prejednaná v jeho neprítomnosti, žalovaný poukázal na § 10 písm. d/ Disciplinárneho poriadku SAK, podľa ktorého bolo právom žalobcu zúčastniť sa na prerokovaní veci pred disciplinárnym senátom. Žalobca sa na disciplinárne pojednávanie nedostavil a jeho neprítomnosť na disciplinárnom pojednávaní neznamená, že disciplinárny senát vo veci nemôže konať a rozhodnúť. Odročiť pojednávanie môže disciplinárny senát vtedy, ak sú na odročenie dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobca bol na pojednávania predvolaný vždy riadne a dôvody na odročenie, ktoré boli doručené rozhodujúcim orgánom pred pojednávaniami, nepovažovali tieto za hodné osobitného zreteľa, čo bolo i podrobne zdôvodnené v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný poukázal na to, že žalobca mal možnosť oboznámiť sa v disciplinárnej kancelárii SAK so všetkými písomnosťami, ktoré príslušný administratívny spis obsahoval. K tvrdeniu, že sťažovateľka zobrala svoju sťažnosť späť, žalovaný uviedol, že skutky, ktoré sú uvedené v návrhu na začatie disciplinárneho konania a v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, sa nepochybne stali a konanie žalobcu bolo disciplinárnym previnením, lebo išlo o zavinené porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona o advokácii a predpisu komory, ktorým je Advokátsky poriadok SAK. Späťvzatie sťažnosti nie je dôvodom na zastavenie disciplinárneho konania. V disciplinárnom konaní správny orgán prihliadol na všetky okolnosti preukázané v prejednávanej veci, najmä na rozsah a povahu porušených povinností a na základe toho určil sankciu a jej výšku. Disciplinárne opatrenie považoval za primerané a zodpovedajúce rozsahu a povahe porušenej povinnosti i s prihliadnutím na spôsob konania, následok a mieru zavinenia. Taktiež rozhodnutie bolo podľa žalovaného z tohto hľadiska náležite a zrozumiteľne odôvodnené. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného boli z hľadiska vymedzenia dôvodov žaloby v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Z administratívneho spisu vyplynuli skutočnosti, ako boli opísané účastníkmi konania v ich podaniach. Dňa 06.03.2009 predseda revíznej komisie SAK podal návrh disciplinárnej komisii na začatie disciplinárneho konania proti žalobcovi ako advokátovi pre disciplinárne previnenie podľa § 56 ods. 1 zákona o advokácii. Podľa tohto návrhu sa žalobca mal dopustiť porušenia § 18 zákona o advokácii, ako aj § 5 ods. 1 Advokátskeho poriadku SAK skutkami opísanými v úvode odôvodnenia tohto rozsudku. V administratívnom spise sa nachádza plnomocenstvo zo dňa 27.11.2006 udelené žalobcovi a zmluva o právnej pomoci týkajúca sa pozemku v k.ú. Malinovo uzavretá dňa 02.01.2007. Klienti žalobcu boli podieloví spoluvlastníci pozemkov, pričom v bode V ods. 1 písm. c/ zmluvy sa títo zaviazali, že nebudú konať v právnej veci dohodnutej v tejto zmluve a udelenom plnomocenstve bez písomného súhlasu advokáta (žalobcu). V prípade porušenia tohto ustanovenia bol klient povinný zaplatiť advokátovi sankciu vo výške 10% z vymáhanej čiastky. Listom zo dňa 04.12.2008 žalobca klientovi F. E. (sťažovateľke) napísal, že porušila svojim konaním vyššie opísané ustanovenie zmluvy o poskytnutí právnej pomoci a vyzval ju na zaplatenie sankcie z vymáhanej čiastky v sume 390.000,- Sk. Dňa 16.12.2008 žalobca podal z dôvodu nezaplatenia požadovanej sumy návrh na vydanie platobného rozkazu na súd. V ďalšom prípade (vo veci neoprávnenej skládky) bolo žalobcovi ako advokátovi dňa 18.09.2006 podpísané plnomocenstvo a tiež v ten istý deň bola podpísaná zmluva, kde bola dohodnutá odmena pre žalobcu vo výške 20% z vysúdenej sumy, pričom podľa bodu 5 tejto zmluvy (rukou dopísaného) bola odmena dohodnutá formou darovania pozemku. Taktiež bola podpísaná darovacia zmluva zodpovedajúca predtým podpísanej zmluve o právnom zastúpení. Žalobca sa vyjadril k disciplinárnemu konaniu podaním zo dňa 19.12.2008, pričom nesúhlasil s návrhom na disciplinárne konanie uvádzajúc obdobné argumenty ako v žalobe. Disciplinárny senát SAK nariadil niekoľko termínov disciplinárneho pojednávania (10.06.2009, 13.10.2009, 26.02.2010, 09.06.2010, 21.10.2010), pričom žalobca sa pojednávaní nezúčastnil a svoju neúčasť ako aj neúčasť právneho zástupcu ospravedlňoval kolíziami v právnych veciach svojich klientov. Prvostupňový orgán dňa 21.10.2010 pod č. DS IX.-49/09:4306/2008 rozhodol, že žalobca je vinný zo spáchania disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zákona o advokácii, nakoľko porušil povinnosti advokáta ustanovené v § 18 zákona o advokácii ako aj v § 5 ods. 1 Advokátskeho poriadku spôsobom opísaným v úvode odôvodnenia tohto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 13.01.2012, pričom argumenty v odôvodnení boli obdobné ako vyjadrenie k žalobe. Podľa § 18 ods. 1 zákona o advokácii advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí. Podľa § 18 ods. 2 zákona o advokácii advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. Podľa § 18 ods. 3 zákona o advokácii advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory. Podľa § 5 ods. 1 Advokátskeho poriadku SAK pri poskytovaní pra´vnych sluzˇieb je prvorady´ za´ujem klienta. Jeho opra´vnene´ za´ujmy maju´ prednostˇ pred iny´mi za´ujmami advoka´ta, ako aj pred jeho ohlˇadom na iny´ch advoka´tov. Podľa § 56 ods. 1 zákona o advokácii disciplinárnym previnením advokáta, euroadvokáta, zahraničného advokáta a medzinárodného advokáta alebo advokátskeho koncipienta, je zavinené porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona alebo z predpisu komory. Podľa § 56 ods. 2 zákona o advokácii za disciplinárne previnenie možno uložiť ako disciplinárne opatrenie a) písomné napomenutie, b) verejné napomenutie, c) peňažnú pokutu až do výšky stonásobku minimálnej mesačnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom, d) pozastavenie výkonu advokácie uložené od šiestich mesiacov do troch rokov, e) vyčiarknutie zo zoznamu advokátov, zoznamu advokátskych koncipientov, zoznamu euroadvokátov, zoznamu zahraničných advokátov alebo zoznamu medzinárodných advokátov. Podľa § 58 ods. 1 zákona o advokácii disciplinárne konanie sa začína na návrh predsedu revíznej komisie (§ 73) alebo ministra spravodlivosti Slovenskej republiky. Podľa § 58 ods. 3 zákona o advokácii disciplinárne obvinený má právo brániť sa a vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam, z ktorých je obvinený, má právo navrhovať dôkazy. Disciplinárne obvinený si môže v disciplinárnom konaní zvoliť obhajcu spomedzi advokátov okrem advokáta, ktorý je v tej istej veci disciplinárne obvinený. Pri výklade uvedených právnych noriem treba vychádzať z toho, že podstatná je aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť. Úlohou sudcu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi. Povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Vo všeobecnosti treba uviesť, že disciplinárna (kárna) zodpovednosť prichádza do úvahy tam, kde sú závažným spôsobom porušené pravidlá, ktorých dodržiavanie si ten ktorý systém stanovil ako významné. Logickým predpokladom je, že takéto pravidlá existujú. Treba si uvedomiť, že v danom prípade išlo o disciplinárne konanie a rozhodovanie v rámci samosprávnej stavovskej organizácie združujúcej všetkých advokátov zapísaných v zozname advokátov vedenom komorou, pričom jej orgány rozhodovali o disciplinárnom previnení jedného z členov tejto komory. Zjednodušene povedané, advokáti rozhodovali o advokátovi, čo ešte zvýrazňuje citlivosť a význam celej veci s poukazom na otázku, či žalobca porušil povinnosti advokáta uložené v § 18 zákona o advokácii ako aj § 5 ods. 1 Advokátskeho poriadku SAK. Pri poskytovani´ pra´vnych sluzˇieb je pre advokáta prvorady´ za´ujem klienta a jeho opra´vnene´ za´ujmy maju´ prednostˇ pred iny´mi za´ujmami advoka´ta, ako aj pred jeho ohlˇadom na iny´ch advoka´tov (§ 5 ods. 1 Advokátskeho poriadku SAK). Zmyslom a účelom tohto a vyššie citovaných právnych predpisov je nesporne chrániť dôstojnosť advokátskeho stavu, t.j. dobrého mena všetkých advokátov vykonávajúcich toto slobodné povolanie, pričom samotná advokácia pomáha uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb (klientov) v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Posúdenie otázky správnosti postupu advokáta, resp. jeho konania z hľadiska vyššie uvedenej povinnosti, je predmetom správneho uváženia žalovaného a súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie správneho orgánu v otázke naplnenia obsahu tohto právne neurčitého pojmu, pretože by tým vstupoval do právomoci iného orgánu, ktorá mu neprináleží. Z § 245 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Disciplinárnym previnením advokáta je zavinené porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona alebo z predpisu komory. V konaní bolo preukázané, že žalobca v zmluve o právnej pomoci zo dňa 02.01.2007 zakomponoval ustanovenie o možnosti advokátka v prípade porušenia zmluvy zo strany klienta uplatniť voči tomuto sankciu - zmluvnú pokutu vo výške 10% z vymáhanej čiastky, ktorú neskôr i vymáhal (výzvou na zaplatenie a návrhom na vydanie platobného rozkazu). Takto zistený skutkový stav žalobca nenamietal. Na pripomenutie súd uvádza, že žalobca vymáhal zaplatenie zmluvnej pokuty v čase, kedy nemal s klientom ukončený zmluvný vzťah - stále bol jeho zástupcom. Nie je etické, aby advokát obmedzil svojho klienta v jeho práve slobodne rozhodovať o svojej veci či v práve osobne rokovať s protistranou, a navyše pre prípad porušenia tohto obmedzenia zo strany klienta uplatňovať od neho sankciu a následne ju aj vymáhať. Týmto advokát celkom zreteľne stavia svoje záujmy nad záujmy klienta a porušuje povinnosť presadzovať záujmy klienta danú mu právnymi predpismi. Taktiež bolo v konaní preukázané a žalobcom nespochybnené, že dňa 18.09.2006 bola medzi žalobcom ako advokátom a klientom podpísaná zmluva, kde bola odmena dohodnutá formou darovania pozemku a bola spísaná darovacia zmluva zodpovedajúca zmluve o právnom zastúpení. Za súladnú so zákonom (§ 18 zákona o advokácii) nemožno považovať situáciu, kedy ešte pred ukončením a vyhratím sporu v prospech klientov žalobca prijal celú odmenu (nie zálohu) vopred. Takýmto spôsobom nekonal žalobca čestne a svedomito, dodržiavajúc pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis SAK a nemožno ani hovoriť o tom, že by pre žalobcu v posudzovanom prípade bol prvoradý záujem klienta, ktorého oprávnené záujmy majú (mali by mať) prednosť pred jeho záujmami. Žalobca namietal, že žalovaný zistený skutkový stav nesprávne posúdil a že skutok podľa bodu 1 návrhu na začatie disciplinárneho konania nie je disciplinárnym previnením. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery. Ako vyplýva z vyššie sa nachádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozsudku (tiež z rozhodnutia žalovaného), žalovaný vychádzal zo zisteného skutkového stavu, ktorý nebol sporným, teda ho nemôže žalobca považovať za nedostatočne zistený a vyvodil z neho i správne právne závery. Zároveň súd nepostrehol, že by sa výrok preskúmavaného rozhodnutia k bodu 2 návrhu na začatie disciplinárneho konania v čomkoľvek odchyľoval od skutočností zistených v priebehu disciplinárneho konania. Súd dodáva, že je irelevantné, či sa porušenie povinnosti žalobcom prejavilo na majetku klienta alebo že bola sťažnosť vzatá späť. V danom prípade, ako vyplýva z dikcie príslušných ustanovení právnych predpisov, ide totiž o porušovací a nie výsledočný delikt. Pre vznik predmetnej deliktuálnej zodpovednosti žalobcu postačuje, že samotný skutok, ktorý je disciplinárnym previnením, spáchal tak, ako je uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Pokiaľ ide o žalobcovu námietku, že bol v konaní porušený § 58 ods. 3 zákona o advokácii, pretože mu nebolo umožnené dostatočne obhajovať svoje práva a vec bola prejednaná v jeho neprítomnosti, súd poznamenáva, že disciplinárne konanie voči žalobcovi trvalo viac ako rok a disciplinárny senát žalovaného nariadil niekoľko termínov disciplinárneho pojednávania (10.06.2009, 13.10.2009, 26.02.2010, 09.06.2010, 21.10.2010), pričom žalobca svoju neúčasť ako aj neúčasť právneho zástupcu ospravedlňoval kolíziami v právnych veciach svojich klientov. Žalobca sa k návrhu na začatie disciplinárneho konania vyjadril písomne a boli mu tiež známe všetky podklady k rozhodnutiu vo veci. Nemožno preto konštatovať, že sa voči nemu konal nespravodlivý proces upierajúci mu jeho právo na obranu, obhajobu, či právo navrhovať dôkazy. Žalobca sa k veci vyjadril i v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, kde (bez pochýb) uvádzal argumenty so znalosťou veci a správnym orgánom zisteného skutkového stavu. Súd po preskúmaní administratívneho spisu nekonštatuje porušenie § 58 ods. 3 zákona o advokácii a neprisvedčil tvrdeniu žalobcu o procesnom pochybení žalovaného. Žalobca namietal tiež preklúziu práva žalovaného konať vo veci disciplinárneho previnenia a práva uložiť žalobcovi sankciu. Podľa § 58 ods. 2 zákona o advokácii návrh na začatie disciplinárneho konania možno podať do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr však do dvoch rokov odo dňa, keď k disciplinárnemu previneniu došlo. Pokiaľ ide o rozhodnutie žalovaného k bodu 1 návrhu na začatie disciplinárneho konania, jeho predmetom bolo konanie žalobcu, ktoré malo pokračovací charakter. Žalobcovo konanie síce naplnilo skutkovú podstatu disciplinárneho previnenia už podpisom zmluvy o právnom zastúpení, avšak žalobcom vytvorený protiprávny stav pretrvával aj pri výzve na zaplatenie (04.12.2008), aj pri podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu na súd (16.12.2008). Pokiaľ ide o rozhodnutie žalovaného k bodu 2 návrhu na začatie disciplinárneho konania, dohoda o odmene bola v zmluve o právnom zastúpení uzavretá 24.05.2007 a v tento deň bola podpísaná i darovacia zmluva. Lehota v zmysle § 58 ods. 2 zákona o advokácii teda začala plynúť dňa 24.05.2007. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný (disciplinárny orgán) sa o skutkoch, ktoré boli predmetom disciplinárneho konania, dozvedel dňa 10.12.2008. Návrh na začatie disciplinárneho konania bol podaný dňa 06.03.2009. Z hore uvedených skutočností je zrejmé, že návrh na začatie disciplinárneho konania bol podaný v zmysle s § 58 ods. 2 zákona o advokácii, teda v rámci subjektívnej (šesťmesačnej) aj objektívnej (dvojročnej) prekluzívnej lehoty. Pokiaľ ide o argument žalobcu, že v disciplinárnom konaní nebolo rozhodnuté ani v lehote podľa § 20 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, dáva súd do pozornosti, že zákon o advokácii neodkazuje vo svojich ustanoveniach na zákon o priestupkoch, preto sa žalobcom uvádzané ustanovenie na vec nevzťahuje. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného o uloženej sankcii pre nedostatok dôvodov. Po preskúmaní rozhodnutia a administratívneho spisu súd dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je jeho podstatnou obsahovou náležitosťou, ktorá plní viacero funkcií. Jednak má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a jednak o zákonnosti jeho rozhodnutia. Hodnotenie dôkazov vykonaných v konaní a pri ukladaní sankcií zvlášť posúdenie kritérií determinujúcich výšku uloženej sankcie, je ovládané zásadou voľného hodnotenia dôkazov ako procesu, pri ktorom na základe logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, je potrebné v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia, ako sa zhodnotili vykonané dôkazy, ako aj hodnotenie týchto dôkazov. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pre súd je v súlade s ustanovením § 245 ods. 2 O.s.p. podstatné, či také rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom, pričom neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. V kontexte žalobných námietok týkajúcich sa nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného v časti určenia výšky uloženej sankcie je súd toho názoru, že z rozhodnutia napadnutého žalobou jednoznačne vyplýva, na základe čoho dospel žalovaný k predmetnému záveru. Žalovaný v rozhodnutí o odvolaní dostatočne zrozumiteľne a podrobne špecifikoval porušenia zákona zistené v konaní, presne špecifikoval delikty, ktorých sa žalobca dopustil a v neposlednom rade vysvetlil výšku uloženej sankcie. Za oba druhy zistených deliktov (disciplinárnych previnení) zákon umožňuje uložiť rovnakú sankciu. Žalovaný uložil žalobcovi pokutu v rámci zákonom stanoveného rozmedzia (v jednej štvrtine zákonnej sadzby). Prihliadol pritom na počet skutkov, okolnosti ich spáchania, osobu žalobcu (skúseného advokáta) a že porušil jednu z najvýznamnejších povinností advokáta. Na druhej strane žalovaný zobral do úvahy, že žalobca žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty zobral späť, ako aj to, že k vkladu vlastníckeho práva podľa darovacích zmlúv nedošlo. Podľa názoru súdu takto odôvodnené rozhodnutie žalovaného o výške uloženej sankcie je použitím správnej úvahy v súlade so zákonom, pričom súd nepovažoval sankciu za neprimeranú a nezistil v prejave diskrečnej právomoci správneho orgánu rozpor s logickým uvažovaním, ani nepovažoval rozhodnutie za vybočujúce z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia v medziach žalobných dôvodov dospel súd k záveru, že žalobu je potrebnú ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom právo na ich náhradu nepriznal, keďže žalobca vo veci nebol úspešný a žalovaný, ktorý si náhradu trov ani neuplatnil, podľa ustálenej judikatúry v takomto prípade nemá právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.