Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/56/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200399 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012200399.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO: 31303862, Tulčík č. 26, zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra životného prostredia Slovenskej republiky č. 8127/2011-1.10 (19/2011 -rozkl) z decembra 2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 1.3.2012 sa žalobca domáhal postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra životného prostredia Slovenskej republiky č. 8127/2011-1.10 (19/2011-rozkl.) z decembra 2011, ktorým bol rozklad žalobcu zamietnutý a potvrdené rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru výkonu štátnej správy č. 6517/2011-2.2 zo dňa 22.8.2011. Prvostupňový správny orgán týmto rozhodnutím povolil žiadateľovi štátnemu podniku Lesy SR, š.p. v zastúpení riaditeľom OZ J. D.. P. B. D.: XXXXXXXX (ďalej len „žiadateľ"), žiadosť doručená dňa 17.6.2011, výnimku zo zákazu druhovej ochrany ustanovených v § 34 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o „OPaK") na ničenie chráneného druhu rastliny, soldanelky uhorskej (Soldanella hungarica) a vydalo súhlas podľa § 6 ods. 2 a § 13 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane prírody na zásah do biotopov európskeho významu (Ls5.1 Bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy) a biotopu národného významu (Ls5.2 Kyslomilné bukové lesy) v súvislosti s výstavbou lesnej cesty Balková 1 a lesnej cesty Balková 2 v k.ú. J. na LHC Dobšiná na území s druhým stupňom ochrany- lesné porasty JRPL 136, 137 a 163. Žalobca žiadal rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, majúc za to, že napadnuté rozhodnutia sú nezákonné z dôvodov uvedených v ust. § 250j ods. 2 písm. a/, c/, a d/ O.s.p. Predovšetkým žalobca namieta nesúlad odôvodnenia napadnutého rozhodnutia s ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pretože z neho nevyplýva, ako sa žalovaný vysporiadal s návrhmi a námietkami žalobcu, keď námietky žalobcu sa týkali predovšetkým nesprávnosti prvostupňového rozhodnutia so zreteľom na záujmy ochrany prírody a krajiny na území s piatym stupňom územnej ochrany. Ďalej žalobca má za to, že žalovaný svoj záver o potrebe udelenia výnimky založil len na konštatovaniach žiadateľa a na overenie ktorých tvrdení v konaní neboli vykonané žiadne iné dôkazy, a preto sa domnieva, že rozhodnutia neboli vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Žalobca tiež namieta, že žalovaný svoje prvostupňové rozhodnutie neodôvodnil a je iba opisom obsahu podaní jednotlivých účastníkov konania a vyjadrenia ŠOP SR Banská Bystrica. Žalovaný nepodal vysvetlenie, akými úvahami bol vedený a ktoré ho viedli k názoru, že povolenie výnimky je v súlade so záujmami ochrany prírody. V závere žalobca cituje časť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného v konaní sp. zn. 7654/2011-2.2 zo dňa 28.12.2011 a poukazuje na rozpor v skutkovo zhodnom, alebo podobnom prípade a poukazuje na neodôvodnené rozdiely. Pokiaľ žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, v čom malo spočívať, žalobca toto v žalobe konkrétne neuviedol. II. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 27.4.2012 zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považuje za nedôvodnú a túto navrhuje zamietnuť. K jednotlivým námietkam obsiahnutým v žalobe uviedol, že správny orgán prvého stupňa mal riadne zistený skutkový stav, vo veci bolo podané podrobné stanovisko Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správy Národného parku Muránska planina (ďalej len „ŠOP SR") č NPMP/362/11 zo dňa 20.6.2011, v ktorom sa tento veľmi konkrétne zaoberal rozborom lokalít, pre ktoré bolo žiadané povolenie výnimky i s uvedeným návrhom konkrétnych riešení pre jednotlivé NPR a záverom navrhujúc povoliť výnimku zo zakázaných činností v zmysle zákona o OPaK za stanovených podmienok. Žalovaný v odôvodnení svojho prvostupňového rozhodnutia uviedol, že síce cituje relevantné časti stanovísk žiadateľa a ŠOP SR Banská Bystrica a ŠOP SR Správy Národného parku Muránska planina, avšak má za to, že táto citácia zreteľne vyjadruje mieru stotožnenia sa a osvojenia si názorov, ktoré správny orgán považoval za rozhodujúce pre účely konania. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný sa priklonil k argumentácii svojej odbornej organizácie ŠOP SR a tiež k argumentácii žiadateľa a v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia vysvetlil použitie správnej úvahy pri aplikácii relevantných právnych predpisov. Žalovaný zároveň tvrdí, že v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu. Zhodnotenie vplyvov na územie vyplýva zo stanoviska ŠOP SR Správy Národného parku Muránska planina, ktorá vo svojom stanovisku okrem iného uviedla, že ide len o zmenu projektovej dokumentácie predmetných ciest pred dokončením stavby, pričom v prípade lesnej cesty Balková 1, ide o výrazné skrátenie dĺžky cesty jej čiastočným pretrasovaním a v prípade lesnej cesty Balková 2, ide o predĺženie trasy o 150 m s vybudovaním odvozného miesta na jej konci. Správa NP uviedla, že dotknuté územie sa z hľadiska ochrany prírody nachádza na území európskeho významu SKUEV0203 Stolica a chránenom vtáčom území SCHVU Muránska planina - Stolica, pričom odporúčala súhlasiť so zmenami v projektovej dokumentácii investičnej akcie lesná cesta Balková 1 a Balková 2. Žalovaný dodal, že celkové zhodnotenie vplyvov je vyjadrené v prvostupňovom rozhodnutí okrem iného záverom, Cesta s vybudovanými odvodovými priekopami, priepustmi a udržiavanými odrazkami nespôsobuje riziko pre biotopy ani pre okolie. Pokiaľ sa žalobca v žalobe odvolával na rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR č. 7654/2011-2.2 zo dňa 28.12.2011, žalovaný poukazuje, že správny orgán v každom prípade postupuje v zmysle § 34 ods. 5 správneho poriadku, t.j. hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Žalovaný má za to, že samostatnú citáciu časti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vydaného v inom samostatnom konaní nemožno použiť v rámci procesnej obrany ako argument preukazujúci tvrdenú nezákonnosť napádaných rozhodnutí. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobe nie je možné priznať úspech, keď vydané rozhodnutia i postup žalovaného boli v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno- právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žiadateľ Lesy SR, š.p., Odštepný závod Rožňava dna 17.6.2011 doručil žalovanému žiadosť o udelenie výnimky zo zákazových činností ustanovených § 34 ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane prírody a krajiny a to ničiť chránené rastliny druhu soldanelka uhorská a na vydanie súhlasu podľa § 6 ods. 2 a § 13 ods. 2 písm. c/ ZOPK na zásah do biotopov európskeho významu (Ls5.1 Bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy) a biotopu národného významu (Ls5.2 Kyslomilné bukové lesy) v súvislosti s výstavbou lesnej cesty Balková 1 a lesnej cesty Balková 2 v k.ú. J. na LHC Dobšiná na území s druhým stupňom ochrany - lesné porasty JRPL 136, 137 a 163 za účelom výstavby lesnej cesty Balková 1 a lesnej cesty Balková 2 v k. ú. J. na LHC Dobšiná. Svoju žiadosť odôvodnil potrebou zabezpečiť sprístupnenie lesných porastov v danej lokalite pre výkon lesníckej činnosti a na ochranu pred požiarmi. Svoju účasť v konaní prvostupňovému správnemu orgánu oznámil žalobca podaním doručeným mu dňa 28.6.2011. Týmto správny orgán podľa § 82 ods. 7 zákona o ZOPK dňa 21.6.2011 aj začatie konania oznámil. V rámci šetrenia pred vydaním rozhodnutia (dňa 1.8.2011) správny orgán požiadal Štátnu ochranu prírody SR, Správu NP so sídlom v Banskej Bystrici o podanie odborného stanoviska k žiadosti žiadateľa, ktorú mu za týmto účelom aj doručil. Dožiadaný orgán stanovisko k žiadosti doručil konajúcemu správnemu orgánu dňa 5.8.2011, ktorý okrem iného uviedol, že napriek určitým negatívnym dôsledkom navrhovala súhlasiť s výstavbou lesných ciest Balková 1 a Balková 2. Uviedla tiež, že nepredpokladá významné narušenie biotopov chránených druhov, či ich necielené usmrcovanie s výnimkou drobných bezstavovcov, na ktorých dopad na celkovú populáciu dotknutých druhov bude zanedbateľný. Následne po obdržaní uvedeného stanoviska v rámci predĺženej lehoty na vydanie rozhodnutia a po vyjadrení sa k podkladom rozhodnutia ministerstvo žiadateľovi rozhodnutím č. 6517/2011-2.2 49924/2011 zo dňa 22.8.2011 povolilo výnimku zo zákazov ustanovených v § 34 ods. 1 písm. a/ ZOPK. V rozhodnutí ministerstvo zároveň určilo podmienky, ktoré znižujú potencionálny negatívny zásah do okolitého prírodného prostredia a dobu platnosti výnimky do ukončenia stavby. V rámci zákonnej lehoty predmetné rozhodnutie rozkladom napadlo Lesoochranárske zoskupenie VLK so sídlom v Tulčíku, keď odvolateľ žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na nové konanie, prípadne konanie zastaviť. Odvolateľ mal za to, že správny orgán sa nedostatočne vysporiadal s jeho stanoviskom podaným vo veci dňa 18.7.2011, tento nerešpektoval, že v danom prípade sa jedná o druhý stupeň územnej ochrany a výnimky zo zákazu je tu možné udeľovať len v odôvodnených prípadoch podľa súčasného právneho stavu, tiež vyslovujúc svoj nesúhlas s princípom ochrany prírody, ako sú deklarované niektorými rozhodnutiami vo veci konajúcich štátnych orgánov, keď prístup štátnych orgánov k ochrane rezervácii stiera rozdiely medzi lesmi chránenými a lesmi hospodárskymi a lesné rezervácie nenapĺňajú svoje poslanie, ktorým je ochrana druhov, biotopov a prírodných procesov. Žalovaný o rozklade rozhodol v decembri 2011 napadnutým rozhodnutím tak, že rozklad ako nedôvodný zamietol a napadnuté rozhodnutie Ministerstva životného prostredia č. 6517/2011-2.2 zo dňa 22.8.2011 v celom rozsahu, ako vecne správne potvrdil, stotožňujúc sa s dôvodmi a argumentáciou správneho orgánu prvého stupňa, ktorá je totožná i s vyjadrením žalovaného k žalobe ako je vyššie uvedené. IV. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. ochranou prírody a krajiny podľa tohto zákona sa rozumie obmedzovanie zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, znížiť jej ekologickú stabilitu, ako aj odstraňovanie následkov takých zásahov. Ochranou prírody sa rozumie aj starostlivosť o ekosystémy. Podľa § 16 ods. 1 písm. b/ a f/ zákona č. 543/2002 Z.z. na území, na ktorom platí piaty stupeň ochrany, je zakázané zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt a rušiť pokoj a ticho. Podľa § 67 písm. i/ zákona č. 543/2002 Z.z. krajský úrad životného prostredia môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku zo zakázaných činností v územiach s druhým, tretím, štvrtým alebo piatym stupňom ochrany, v chránených vtáčích územiach a ak ide o prírodné pamiatky a národné prírodné pamiatky a ich ochranné pásma podľa § 24, a ak ide o druhy podľa § 40 v súvislosti s povoľovaním výnimky z územnej ochrany, ak tak určí ministerstvo. Podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. v rozhodnutí vydanom podľa tohto zákona, ktorým sa dáva súhlas na výkon činnosti, alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti podľa tohto zákona, môže konajúci orgán určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť. Predmetom úpravy zákona o ochrane prírody a súvisiacich predpisov je ustanovenie pôsobnosti orgánov štátnej správy a obcí, povinností právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny. Cieľom právnej úpravy je prispieť k udržaniu ekologickej stability. Zákon preberá záväzky, ktoré vyplývajú z práva Európskej únie v oblasti ochrany prírody a krajiny, predovšetkým tri smernice a jedno rozhodnutie. Ide o smernicu Rady č. 92/43/EEC o ochrane prírodných stanovíšť voľne žijúcich živočíchov a rastlín v znení č. 97/62/EC (ďalej len smernica o biotopoch). V. Krajský súd v Bratislave sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom žalovaného správneho orgánu a konštatoval, že tak prvostupňové rozhodnutie č. 6517/2011-2.2 zo dňa 22.8.2011, ako aj druhostupňové správne rozhodnutie č. 8127/2011-1.10 (19/2011-rozkl.) je zákonné a vydané v súlade s platnými právnymi predpismi. Uvedené rozhodnutia boli vydané na základe úplne a presne zisteného skutkového stavu veci. Predmetom konania bola žiadosť žiadateľa Lesy SR, š.p., odštepný závod Rožňava o povolenie výnimky zo zákazových činností ustanovených v § 34 ods. 1 písm. a), vydanie súhlasu podľa § 6 ods. 2 a § 13 ods. 2 písm. c) zákona. Účelom výstavby lesnej cesty Balková 1 a lesnej cesty Balková 2 v k.ú. J. na LHC Dobšiná je zabezpečiť potrebné sprístupnenie lesných porastov v danej lokalite pre výkon lesníckej činnosti a na ochranu pred požiarmi. V súvislosti s výstavbou ciest v k.ú. J. na LHC Dobšiná v lesných porastoch JPRL 136, 137 a 163 malo dôjsť k ničeniu chránených rastlín druhu soldanella hungarica, zásah do biotopu národného významu Ls 5.2, kyslomylné bukové lesy a do biotopu európskeho významu Ls 5.1 bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy. Z administratívneho spisu je zrejmé, že ministerstvo listom č. 6517/2011-2.2 zo dňa 21.6.2011 v súlade s § 82 ods. 7 zákona upovedomilo 4 občianske združenia (vrátane žalobcu) o začatom správnom konaní. Súd konštatoval, že ministerstvo pri povoľovaní činnosti na základe žiadosti žiadateľa postupovalo v súlade s § 83 zákona, pred vydaním výnimky si vyžiadalo odborné stanovisko ŠOP SR - Správa národného parku Muránska planina. Na zámer týkajúci sa zmeny trás stavby lesnej cesty Balková 1 a lesnej cesty Balková 2 bolo vydané Územné rozhodnutie obce Rejdová č. SP 466/2010-02 zo dňa 20.12.2010. V rámci lesnej cesty Balková 2 sa jedná o predĺženie trasy o 150 m, pričom na jej konci bude vybudované odvozné miesto o ploche 24 x 40 m. Predĺženie trasy bolo navrhnuté z dôvodu, že na konci pôvodne schválenej trasy by nebolo možné kvôli extrémnemu sklonu terénu vybudovať odvozné pásmo. Novonavrhovaná trasa lesnej cesty Balková 1 bude prechádzať len lesnými porastmi JPRL 136 a 137, čím dôjde k jej významnému skráteniu. S podkladmi rozhodnutia bol žalobca oboznámený listom zo dňa 8.7.2011. Žalobca reagoval listom doručeným žalovanému dňa 20.7.2011, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s udelením súhlasu na výstavbu lesnej cesty Balková 1 a lesnej cesty Balková 2, nakoľko navrhovanú výstavbu pokladá za neopodstatnenú a v rozpore so záujmami ochrany prírody v danom území. Následne ministerstvo listom č. 6517/2011-2.2 zo dňa 1.8.2011 vyzvalo žiadateľa ako aj odbornú organizáciu ŠOP SR Banská Bystrica a ŠOP SR Správa NP Muránska planina na vyjadrenie sa k pripomienkam žalobcu. Žiadateľ (Lesy SR) š.p., odštepný závod Rožňava uviedol, že jeho žiadosť sa týka zmeny stavby, na ktorú už bolo vydané právoplatné stavebné povolenie č. SP 466/2010-02 zo dňa 20.12.2010, pred jej dokončením. Navrhovanou úpravou pôvodnej trasy lesnej cesty by došlo k výraznému skráteniu pôvodnej trasy a tým aj k nižšiemu enviromentálnemu zaťaženiu prírodného prostredia v danej lokalite. Lesná cesta bude slúžiť na manažovanie spádového územia v súlade s kritériami trvalej udržateľnosti a zachovania ekologickej stability. V dotknutom území platí druhý stupeň ochrany prírody, kde na výstavbu lesnej cesty a zvážnice je podľa § 13 ods. 2 písm. c) potrebný len súhlas orgánu ochrany prírody. K námietkam žalobcu sa vyjadrila aj ŠOP SR Banská Bystrica, ktorá vyjadrila názor, že pripomienky žalobcu uvádzané v citovanom liste v konkrétnom území zamýšľanej výstavby, nie sú opodstatneným dôvodom na nevydanie súhlasu podľa ust. § 6 ods. 2 a § 13 ods. 2 písm. c) zákona pre Lesy SR š.p., odštepný závod Rožňava v súvislosti s výstavbou lesných ciest Balková 1 a Balková 2, k.ú. J.. Súhlasné stanovisko zaslala aj ŠOP SR Správa národného parku Muránska planina, ktorá konštatovala, že existujúca údolná cesta z dôvodu extrémnych sklonových pomerov nie je vhodná na zvoz dreva, ktoré je v dotknutom území potrebné spracovať. V prípade lesnej cesty Balková 2 nejde o novú lesnú cestu ale o úpravu parametrov existujúcej komunikácie, čím sa negatívne dopady spôsobené výstavbou tejto cesty, uvedené v námietkach žalobcu, stávajú zväčša bezpredmetné. Podľa názoru ŠOP SR Správa NP Muránska planina v prípade lesnej cesty Balková 1 nedôjde k narušeniu kompaktnosti lesných porastov, k zvýšeniu fragmentácie európsky a národne významných biotopov, pretože parametre navrhovanej cesty nie sú dimenzované v takom rozsahu, aby bolo možné hovoriť o fragmentácii, či narušení kompaktnosti porastov. Podľa ust. § 5 ods. 4 zákona sú udržiavanie a dosiahnutie priaznivého stavu časti krajiny v činnosti vykonávanej vo verejnom záujme. Za časť krajiny sa pritom podľa § 5 ods. 3 v spojitosti s ust. § 2 ods. 2 písm. o) zákona považujú aj chránené územia a ich ochranné pásma (§ 17 zákona). Lesné cesty slúžia na trvalo udržateľné manažovanie lesov v súlade s programom starostlivosti o lesy, ktorý určuje porasty zaradené do obnovy na základe ťažbových možností. Cesta s vybudovanými odvodnými priekopami, priepustmi a udržiavanými odrážkami nespôsobuje riziko pre biotopy ani pre okolie. Legislatíva na úseku protipožiarnej ochrany ukladá povinnosť vlastníkovi, resp. správcovi zabezpečiť protipožiarnu ochranu aj vykonaním preventívnych opatrení, ako aj povinnosť zabezpečiť umožnenie vykonávania účinného a efektívneho zásahu v prípade požiaru. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že žalovaný správny orgán sa dostatočným spôsobom vysporiadal s podkladmi rozhodnutia, s námietkami, či pripomienkami žalobcu. Súd má za to, že tak prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán vychádzali pri rozhodovaní z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, predovšetkým prihliadli na ochranu a záujmy prírody a krajiny, v konaní neboli porušené procesné práva účastníkov konania. Námietky žalobcu uvedené v žalobe neobsahovali žiadne nové skutočnosti, resp. boli totožné s námietkami v podanom rozklade, s ktorými sa žalovaný správny orgán v druhostupňovom rozhodnutí dostatočným spôsobom vysporiadal. Treba zdôrazniť, že námietky uvedené v žalobe je nutné považovať za námietky všeobecného charakteru. Pre úplnosť súd udáva, že v danom prípade ide o realizáciu lesných ciest, na ktoré už boli vydané stavebné povolenia (SP 466/2010-02 zo dňa 20.12.2012), pričom v danom prípade ide len o zmenu stavby pred dokončením, ktorá má spočívať v čiastočnom presmerovaní a výraznom skrátení cesty (lesná cesta Balková 1) a predĺžení cesty o 150 m z dôvodu potreby vybudovania odvozného miesta (lesná cesta Balková 2). Ďalej súd konštatoval, že v správnom konaní boli podstatné najmä skutočnosti uvedené v stanovisku ŠOP SR k námietkam žalobcu, ktoré spočívajú predovšetkým v tom, že v procese realizovanom v súlade s ust. § 28 zákona nebol zistený významný vplyv uvedených lesných ciest na dotknuté územia európskeho významu, resp. na druhy európskeho významu, resp. aj to, že výstavbou zničené či nepriaznivo ovplyvnené lesné biotopy, majú bežný výskyt v lokálnom aj regionálnom meradle. Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave podľa ust. § 250j ods. 1 OSP žalobu zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.) Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.