Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/88/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200426 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012200426.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: S. Q. W., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan V., v W. republike s miestom pobytu J. XXX, R., zastúpený: JUDr. Miroslava Mittelmannová, advokátka, Hurbanovo námestie 5, Bratislava, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Hrobákova 44, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP- BA2-2011/012304-003 zo dňa 15.12.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2011/012304-003 zo dňa 15.12.2011 ako aj prvostupňové rozhodnutia Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenia cudzineckej polície PZ Trnava č. PPZ-HCP-BA9-Ž-683-5/2011 z 15.08.2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 388,89 € na účet jeho právneho zástupcu v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenia cudzineckej polície PZ Trnava č. PPZ-HCP-BA9-Ž-683-5/2011 zo dňa 15.08.2011, ktorým bolo zastavené konanie o žiadosti žalobcu o udelenie povolenia na tolerovaný pobyt zo dňa 06.06.2011 podľa § 30 ods. 1 písm. d/ správneho poriadku z dôvodu, že žalobca v stanovenej lehote neodstránil nedostatky podania a nedoložil chýbajúce doklady. Žalobca uviedol, že je štátnym občanom Pakistanu a na území SR sa zdržiava od roku 2000 s prestávkami bez povolenia na pobyt ako žiadateľ o azyl alebo na základe povolenia na tolerovaný pobyt. Dňa 06.06.2011 podal žalobca na miestne príslušnom Oddelení cudzineckej polície PZ Trnava žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu podľa § 43 ods. 1 písm. f/ zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o pobyte cudzincov“). Predovšetkým svoju žiadosť odôvodnil tým, že na území SR vedie rodinný život so svojou životnou partnerkou K. S., štátnou občiankou SR s trvalým pobytom na území SR a spoločne sa starajú o ich štyri maloleté dcéry, ktoré sú štátnymi občiankami SR. K žiadosti priložil kópie rodných listov svojich dcér, čestné vyhlásenie K. S. o tom, že je ich otcom a trestný rozkaz Okresného súdu v Skalici 4T/308/2009 zo dňa 22.01.2010, ktorým bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona. K dôvodom trestného stíhania žalobca uviedol, že cestovný doklad, ktorý predložil pri svojej žiadosti o tolerovaný pobyt, vykazoval znaky pozmenenia. Žalobcovi bol uložený peňažný trest, ktorý zaplatil. Taktiež žalobca vo svojej žiadosti uviedol, že mu nie sú známe žiadne skutočnosti, na základe ktorých by mohol ohrozovať verejnú bezpečnosť a verejný poriadok. Prvostupňový správny orgán žalobcu vyzval, aby v lehote 40 dní od doručenia výzvy doložil k svojej žiadosti doklad preukazujúci rešpektovanie rodinného a súkromného života, výpis z registra trestov SR a výpis z registra trestov Pakistanu, preložený a superlegalizovaný. Žalobca listom zo dňa 22.06.2011, doručeným prvostupňovému správnemu orgánu dňa 24.06.2011, doplnil do spisu čestné vyhlásenie K. S. o tom, že je otcom maloletých dcér a predložil rodné listy maloletých v overenej fotokópii. Ďalšie požadované doklady (výpis z registra trestov) nedoložil, pretože ako osoba, ktorá nemá žiadne doklady totožnosti a žiaden cestovný doklad, nemá žiadnu právnu možnosť získať či už výpis z registra trestov SR, alebo výpis z registra trestov Pakistanu, o ktorý by musel požiadať na Veľvyslanectve Pakistanu vo Viedni, kam ale nemôže vycestovať. Taktiež žalobca považoval uvedenú povinnosť uloženú mu správnym orgánom za rozpornú so zákonom o pobyte cudzincov v znení platnom a účinnom v čase podania žiadosti. Žalobca nesúhlasil s rozhodnutím o zastavení správneho konania, pretože bol toho názoru, že v konaní predložil všetky doklady potrebné pre rozhodnutie o udelenie tolerovaného pobytu - preukázal svoj rodinný život a zároveň aj skutočnosť, že neohrozuje bezpečnosť štátu a verejný poriadok. K otázke preukázania bezúhonnosti žalobca uviedol, že zákon nevyžaduje v prípade konania o žiadosti o tolerovaný pobyt preukázanie bezúhonnosti. Ustanovenie § 43 ods. 1 písm. f/ hovorí o tom, že cudzinec neohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Pojmy bezúhonnosť a ohrozenie bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku nie sú totožné. Ak by mal zákonodarca úmysel, aby žiadateľ (cudzinec) o tolerovaný pobyt mal povinnosť preukázať bezúhonnosť, vyššie uvedené zákonné ustanovenie by takúto požiadavku obsahovalo. Účelom tolerovaného pobytu je dočasné riešenie situácie cudzincov, ktorí si iným spôsobom nemôžu upraviť svoj pobyt na Slovensku, pretože napríklad nemajú a nemôžu získať príslušné doklady, alebo nie sú schopní splniť podmienky pre udelenie iného pobytu, ale zároveň existuje objektívna okolnosť, na základe ktorej sú oprávnení zdržiavať sa na Slovensku. V prípade žalobcu je touto objektívnou okolnosťou skutočnosť, že má na území SR 4 maloleté deti a životnú partnerku, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. Táto skutočnosť v zmysle zákona o pobyte cudzincov, ako aj v zmysle čl. 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj ako „Dohovor“) zakladá právo žalobcu na rodinný a súkromný život, ktorý musí byť zo strany správneho orgánu rešpektovaný. Žalobca poukázal tiež na skutočnosť, že nie je držiteľom žiadneho dokladu totožnosti ani cestovného dokladu. Vzhľadom na túto skutočnosť je nemožné predložiť výpis z registra trestov SR a taktiež nemôže vycestovať a požiadať Veľvyslanectvo Pakistanu sídliace vo Viedni o vydanie výpisu z registra trestov, keďže nedisponuje dokladom, na základe ktorého by mohol vycestovať do Rakúska a vrátiť sa znova na územie SR. V roku 2010 požiadal písomne Veľvyslanectvo Pakistanu o vydanie dokladov totožnosti, do dnešného dňa však príslušné doklady vydané neboli, pretože veľvyslanectvo vyžadovalo osobnú prítomnosť žalobcu za účelom pohovoru s ním. Žalobca teda aj napriek úsiliu nemá zákonnú možnosť zabezpečiť si doklady totožnosti, ktoré by mu umožnili požiadať o výpis z registra trestov a tiež zosúladiť zápisy o otcovstve k maloletým dcéram so skutočnosťou. Žalobca poukázal na čl. 13 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého povinnosti možno ukladať len na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Dôkazné bremeno o tom, či je alebo nie je žalobca ohrozením verejnej bezpečnosti spočíva na správnom orgáne, ktorý rozhoduje o žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 18.05.2012, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. K námietke žalobcu, že nad rámec zákona boli od neho požadované doklady preukazujúce bezúhonnosť, uviedol, že tieto boli od žalobcu žiadané v súlade s § 80 ods. 3, 5 zákona o pobyte cudzincov. Na pojednávaní pred súdom dňa 12.02.2014 žalovaný opravil tento údaj a uviedol, že povinnosť predložiť register trestov na preukázanie bezúhonnosti vyplýva z § 79 zákona o pobyte cudzincov. Prvostupňový správny orgán zastavil konanie o žiadosti o udelenie povolenia na trvalý pobyt z dôvodu, že žalobca nedoložil doklady o bezúhonnosti vydané príslušnými orgánmi domovského štátu, ako aj príslušnými orgánmi Slovenskej republiky. Podľa názoru žalovaného bol policajný útvar oprávnený vyžiadať od žalobcu doklad potvrdzujúci bezúhonnosť aj v prípade tolerovaného pobytu na území SR. Povolenie na tolerovaný pobyt cudzincovi je možné vydať vtedy, ak to vyžaduje rešpektovanie jeho súkromného a rodinného života a neohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Ide o prípady, kedy cudzinec nespĺňa podmienky na udelenie povolenia na prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny alebo na udelenie prvého povolenia na trvalý pobyt, napríklad má na území SR maloleté dieťa a nie je zosobášený s jeho matkou. Policajný útvar je zároveň oprávnený posúdiť aj dopad pobytu cudzinca na bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Doklad o bezúhonnosti potvrdzuje skutočnosť uvedenú v tomto ustanovení, to znamená, že policajný útvar na základe uvedeného dokladu posúdi, či cudzinec nebude ohrozovať bezpečnosť štátu a verejný poriadok. Podľa čl. 8 Dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti a ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. Žalovaný taktiež poukázal na to, že žalobca bol vyzvaný na predloženie dokladov, pričom mu bola určená primeraná lehota. Žalobca mohol využiť svoje oprávnenie a mohol si predĺžiť lehotu na doloženie dokladov. Túto možnosť však žalobca nevyužil. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že správny orgán vo svojom rozhodnutí posúdil vec po právnej stránke nesprávne a preto podľa § 250j ods.2 písm. a) O.s.p. napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 06.06.2011 žalobca podal prvostupňovému správnemu orgánu žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA9-Ž-683-2/2011 zo dňa 13.06.2011 bolo konanie prerušené a žalobca bol vyzvaný na predloženie dokladov preukazujúcich rešpektovanie jeho rodinného života, výpisu z registra trestov Slovenskej republiky a výpisu z registra trestov Pakistanu, pričom na splnenie tejto povinnosti mu bola určená lehota 40 dní a bol poučený o možnosti zastaviť správne konanie v prípade neodstránenia vád jeho žiadosti. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA9-Ž-683-5/2011 zo dňa 15.08.2011 prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie, ktorým konanie o žiadosti žalobcu o udelenie povolenia na tolerovaný pobyt zastavil podľa § 30 ods. 1 písm. d/ správneho poriadku. Proti rozhodnutiu o zastavení konania podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný dňa 15.12.2011 rozhodnutím pod č. PPZ-HCP-BA2-2011/012304-003 tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil obdobne ako vyjadrenie k žalobe opísané vyššie v texte tohto rozsudku. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa článku 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných. Podľa § 43 ods. 1 písm. f/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar udelí povolenie na tolerovaný pobyt cudzincovi, ak to vyžaduje rešpektovanie jeho súkromného a rodinného života a neohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok okrem cudzinca uvedeného v § 23 ods. 1 a v § 35 ods. 1 písm. a) až d). Podľa § 79 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov bezúhonnosť cudzinec preukazuje výpisom z registra trestov podľa osobitného predpisu a výpisom z registra trestov štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, alebo aj štátu, v ktorom mal cudzinec v posledných troch rokoch bydlisko; ak sa taký výpis v tomto štáte nevydáva, možno ho nahradiť rovnocennou listinou vydanou príslušným súdnym orgánom alebo administratívnym orgánom krajiny pôvodu alebo ho možno nahradiť čestným vyhlásením, ktoré vykoná cudzinec pred príslušným súdnym orgánom alebo administratívnym orgánom, prípadne notárom krajiny pôvodu alebo posledného bydliska. Podľa § 30 ods. 1 písm. d/ správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Po preskúmaní veci súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti a vydal ho orgán na to príslušný, pričom však nepostupoval v medziach zákona platného a účinného v čase rozhodnom pre konanie. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Z citovaných ustanovení zákona o pobyte cudzincov vyplýva, že policajný útvar udelí cudzincovi povolenie na tolerovaný pobyt, pokiaľ sú splnené dve v § 43 ods. 1 písm. f/ uvedené podmienky. Prvou je požiadavka rešpektovania jeho súkromného a rodinného života. Splnenie tejto podmienky nebolo v preskúmavanom konaní sporné. Druhou podmienkou na udelenie povolenia na tolerovaný pobyt je, že cudzinec neohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Súd je na rozdiel od žalovaného tej mienky, že druhú z vyššie uvedených podmienok policajný útvar neskúma z podkladu, ktorý si od žalobcu vyžiadal rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA9-Ž-683-2/2011 zo dňa 13.06.2011 o prerušení konania, teda z výpisu z registra trestov. Výpis z registra trestov je informáciou o tom, či bol cudzinec v minulosti súdne trestaný, nie však o tom, či aktuálne jeho aktivity potenciálne ohrozujú bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky. Súd v tejto súvislosti poukazuje na znenie ustanovení zákona o pobyte cudzincov týkajúce sa žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt (§ 25 ods. 3), žiadosti o udelenie povolenia na trvalý pobyt (§38a ods. 3). Uvedené zákonné ustanovenia ako povinnú prílohu k žiadosti vyžadujú doklad o bezúhonnosti. Ustanovenie § 79 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov potom bližšie špecifikuje, čo sa za takýto doklad považuje, pričom dokladom preukazujúcim bezúhonnosť je aj výpis z registra trestov. Dikcia ustanovení zákona o pobyte cudzincov upravujúcich rozhodovanie policajného útvaru o žiadosti o udelenie povolenia na tolerovaný pobyt je však od vyššie spomínaných rozdielna. Ustanovenia § 43 a nasl. zákona o pobyte cudzincov požiadavku preukázania bezúhonnosti neobsahujú. Preto sa súd stotožnil s námietkou žalobcu v tom, že pokiaľ policajný útvar požadoval od odporcu predloženie výpisu z registra trestov ako dokladu preukazujúceho bezúhonnosť, konal správny orgán nad rámec vymedzený zákonom a povinnosť uložená žalobcovi bola rozporná so zákonom o pobyte cudzincov. Za týchto okolností bol nesprávny záver žalovaného i prvostupňového správneho orgánu o tom, že žalobca na výzvu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a o naplnení dôvodu na zastavenie správneho konania podľa § 30 ods. 1 písm. d/ správneho poriadku. Súd dodáva, že dôkazné bremeno týkajúce sa splnenia druhej z vyššie uvedených podmienok podľa § 43 ods. 1 písm. f/ zákona o pobyte cudzincov - že cudzinec neohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok, nenesie žiadateľ (cudzinec) ale správny orgán rozhodujúci o jeho žiadosti. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba bola dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2011/012304-003 zo dňa 15.12.2011 ako aj prvostupňové rozhodnutia Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenia cudzineckej polície PZ Trnava č. PPZ-HCP-BA9-Ž-683-5/2011 z 15.08.2011 s poukazom na § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný právnym názorom súdu vysloveným v tomto rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní bolo žalobcovi priznané právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na nákladoch právneho zastúpenia advokátom za nasledovné úkony právnej služby podľa § 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c, §16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov: - Prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (03/2012) v sume 127,16 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 7,41 €, - Písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba (02.03.2012) v sume 127,16 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 7,41 €, - Účasť na pojednávaní (12.02.2014) v sume 127,16 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 7,41 € Celkove náhrada trov konania predstavuje sumu 388,89 €. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.