Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/124/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200562 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012200562.5 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: S. Y. K., H. XX, H., zastúpená: JUDr. Dagmar Matušková, advokátka, Búdková 12, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová 19, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava II dňa 31.05.2005 sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru so žalovaným zo dňa 31.03.2005. V priebehu konania žalobu rozšírila o určenie, že skúška do stálej štátnej služby zo dňa 16.11.2004 je vo vzťahu k žalobkyni neplatná. Okresný súd Bratislava II po vykonaní rozsiahleho dokazovania rozsudkom zo dňa 04.02.2008 č.k. 13C/130/2005-117 žalobu zamietol a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania. Na základe odvolania žalobkyne Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 07.10.2008 č.k. 14Co/351/2008-146 potvrdil napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 04.02.2008, žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania a proti svojmu rozsudku pripustil dovolanie, nakoľko ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Civilný odvolací senát v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že v prejednávanej veci sa štátnozamestnanecký pomer žalobkyne skončil uplynutím zákonnej lehoty podľa § 154a zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe po tom, ako rozhodnutím žalovaného zo dňa 28.06.2004 bola predĺžená doba trvania dočasnej štátnej služby žalobkyne najneskôr do 31.03.2005. Dôvodom neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru mala byť podľa žalobkyne neplatnosť kvalifikačnej skúšky zo dňa 16.01.2004, ktorá je zákonným predpokladom pre zaradenie do stálej štátnej služby. Výsledok skúšky bol žalobkyni doručený písomným oznámením žalovaného zo dňa 16.11.2008 a žalobkyňa následne podala sťažnosť na bývalý Úrad pre štátnu službu podaním zo dňa 30.11.2004, v ktorom napadla postup žalovaného pred vykonaním skúšky, ako aj samotný priebeh skúšky. Podaním zo dňa 31.03.2005 jej Úrad pre štátnu službu oznámil výsledok vybavenia sťažnosti s tým, že prehodnotenie konečného výsledku kvalifikačnej skúšky a zrušenie uznesenia skúšobnej komisie nie je v jeho kompetencii, môže tak urobiť len orgán, ktorý uznesenie vydal alebo súd. Podstatou sťažnosti žalobkyne bolo diskriminačné zaobchádzanie a nerovnaké podmienky v porovnaní s inými zamestnancami žalovaného, za ktorých mala možnosť pripraviť sa na skúšku a podmienky, za ktorých vykonávala ústnu časť skúšky. Žalobkyňa mala podľa odvolacieho súdu vedomosť, že štátnozamestnanecký pomer v dočasnej štátnej službe jej zo zákona zanikne ku dňu 31.03.2005. Napriek tomu nevyužila zákonnú možnosť domáhať sa ochrany svojich práv podaním žaloby na správny súd v zmysle § 3 ods. 4 zákona č. 312/2001 Z.z. v spojení s § 7 ods. 2 O.s.p., aby súd prostriedkami správneho súdnictva preskúmal zákonnosť postupu odporcu, ktorý predchádzal kvalifikačnej skúšky žalobkyne v intenciách porušenia zákona, na ktoré poukazovala už v podanej sťažnosti z 30.11.2004. Podľa odvolacieho súdu postupom podľa § 250j O.s.p. by mal správny súd v prípade posúdenia dôvodnosti žaloby kompetenciu zrušiť napadnuté rozhodnutie pre vady konania, ktoré mu predchádzalo. Takéto kompetencie nemá podľa názoru odvolacieho senátu súd v občianskoprávnom súdnom konaní podľa prvej hlavy tretej časti O.s.p. Uzavrel, že neexistuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, ktorý skončil zo zákona uplynutím stanovenej lehoty bez toho, aby bolo potrebné o tom vydať samostatné uznesenie, pretože objektívne nastal zákonom predpokladaný stav spojený s uplynutím času. Preto podľa záveru odvolacieho senátu nie je daný ani naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kvalifikačnej skúšky za situácie, keď žalobca nevyužil všetky dostupné zákonné možnosti prostriedkami správneho súdnictva v zákonom stanovených lehotách. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07.10.2008 podala žalobkyňa dovolanie, na základe ktorého Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 20.04.2011 č.k. 3Cdo 91/2009-170 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07.10.2008 a rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 04.02.2008 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Dovolací súd konštatoval, že so zreteľom na predmet konania vyplývajúci zo žaloby, ktorým je určenie nezákonnosti rozhodnutia žalovaného o skončení štátnozamestnaneckého pomeru k 31.03.2005 a tiež oznámenia o výsledku kvalifikačnej skúšky konanej 16.11.2004, súdy nižších stupňov nevyriešili správne otázku vecnej príslušnosti súdu na prejednanie a rozhodnutie vo veci. Podľa dovolacieho súdu o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného o skončení štátnozamestnaneckého pomeru a kvalifikačnej skúšky podľa zákona o štátnej službe v prvom stupni rozhodoval Okresný súd Bratislava II, hoci na konanie o žalobe v zmysle § 249 a nasl. O.s.p. bol v prvom stupni vecne príslušný krajský súd (§ 246 ods. 1 O.s.p.). Túto vadu neodstránil ani krajský súd, ktorý vo veci konal ako súd odvolací. Keďže vo veci konali vecne nepríslušné súdy, dovolací súd dospel k záveru, že súdy zaťažili konanie procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ktorá je dôvodom, pre ktorý musí odvolací súd rozhodnutia vydané v takomto konaní vždy zrušiť, pretože rozhodnutia vydané v konaní postihnutom touto procesnou vadou nemôžu byť považované za správne. V zmysle právneho názoru dovolacieho súdu Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 20.01.2012 postúpil vec Krajskému súdu v Bratislave ako vecne a miestne príslušnému na konanie. Na základe opakovaných neformálnych výziev krajského správneho súdu a uznesenia zo dňa 19.05.2014 (č.k. 2S 124/2012-228), ktorým bola žalobkyňa vyzvaná na úpravu a doplnenie konečného návrhu rozhodnutia (petitu), písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.06.2014 žalobkyňa opravila petit žaloby nasledovne: „Postupom žalovaného vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne so žalovaným ku dňu 31.03.2005 došlo k porušeniu zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov“. Na pojednávaní konanom dňa 18.06.2014 žalobkyňa následne doplnila petit žaloby nasledovne: „Postupom žalovaného vo veci prípravy žalobkyne na skúšku do stálej štátnej služby konanej u žalovaného dňa 16.11.2004 bol porušený zákon č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe v znení zmien a doplnkov platných v čase konania skúšky“. Z vyššie opísaného priebehu doterajšieho konania v predmetnej veci vyplýva, že žalobou uplatnené určovacie návrhy (§ 80 písm. c/ O.s.p.) boli pred civilnými súdmi v prvostupňovom i v odvolacom konaní starostlivo prejednané a na základe vyhodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania bola žaloba právoplatne zamietnutá. Rozhodnutia súdov oboch stupňov však boli dovolacím súdom zrušené a vec bola postúpená na prejednanie krajskému správnemu súdu, ktorému pripadlo zaoberať sa vecou prakticky od začiatku. Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. sa rozhodnutiami správnych orgánov rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom, správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 249 ods. 1 O.s.p. sa konanie (v správnych veciach) začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou. Podľa § 249 ods. 2 O.s.p. žaloba (v správnom súdnictve) musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí. Podľa § 250d ods. 3 O.s.p., súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Základným predpokladom pre preskúmanie rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu je podanie kvalifikovanej žaloby so všetkými zákonom predpokladanými náležitosťami. Jednou z náležitostí tzv. správnej žaloby je označenie rozhodnutia, ktoré žalobca navrhuje preskúmať. To platí aj v prípade, že k tvrdenému ukráteniu žalobcu na jeho právach došlo postupom správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia. O podanej žalobe proti právoplatnému rozhodnutiu orgánu verejnej správy totiž môže správny súd v zmysle § 250j ods. 1 a 2 O.s.p. rozhodnúť len tak, že žalobu zamietne, ak sú rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby v súlade so zákonom, alebo zruší napadnuté rozhodnutie a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospeje k záveru, že existuje niektorý zo zákonom stanovených dôvodov pre zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. V konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. môže byť súdnemu prieskumu podrobené akékoľvek rozhodnutie správneho orgánu, ktorým sa končí konanie v určitej veci. Nemusí ísť o rozhodnutie s náležitosťami podľa Správneho poriadku alebo iného procesného predpisu, podľa ktorého správny orgán v konaní v danej veci postupuje. Pre prípustnosť prieskumu hoci aj neformálneho rozhodnutia musí byť splnená podmienka, že sa ním zakladajú, menia alebo rušia práva a povinnosti účastníka správneho konania a účastník nemá k dispozícii riadny opravný prostriedok, ktorým by mohol zjednať nápravu v rámci správneho konania. Ak žalobca tvrdí, že do jeho práv bolo zasiahnuté iným spôsobom ako rozhodnutím, môže sa pred správnym súdom domáhať ochrany proti takémuto zásahu, ak zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Ide o konanie pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa piatej hlavy piatej časti O.s.p., v ktorom môže správny súd na základe podaného návrhu uložiť správnemu orgánu povinnosť spočívajúcu v zákaze pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom. Takýto návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis alebo ak sa domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Aj v konaní o takomto návrhu je nevyhnutnou náležitosťou žaloby označenie konečného návrhu (petitu), o ktorom by mohol správny súd naznačeným spôsobom rozhodnúť. V konaní pred správnym súdom sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia, že postupom žalovaného vo veci skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru a vo veci jej prípravy na skúšku do stálej štátnej služby došlo k porušeniu zákona č. 312/2001 Z.z. Nakoľko ide o návrhy, o ktorých správny súd z vyššie opísaných dôvodov nemôže meritórne rozhodnúť, pretože mu to O.s.p. neumožňuje, bola žalobkyňa na odstránenie týchto nedostatkov vyzvaná. Je treba podotknúť, že správny súd nie je oprávnený nahrádzať iniciatívu žalobcu pri formulovaní predmetu konania do tej miery, aby sám identifikoval rozhodnutie či iný akt správneho orgánu a sám tak vymedzoval rozsah vlastnej preskúmavacej právomoci. Tieto skutočnosti musia zo žaloby jasne vyplývať. Keďže žalobkyňa nedoplnila svoju žalobu (návrh) tak, aby o ňom bolo možné rozhodnúť niektorým so spôsobov predpokladaných piatou časťou O.s.p., musel súd postupovať podľa § 250d ods. 3 a konanie vo veci zastaviť, nakoľko pretrvávajúce nedostatky podania žalobkyne, ktorých odstránenie súd nariadil, bránia jeho vecnému prejednaniu a vybaveniu. O následkoch neodstránenia vád súd žalobkyňu poučil v uznesení zo dňa 19.05.2004. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a § 246c O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie vo veci bolo zastavené. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.