Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/128/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200580 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012200580.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobkyne: Ing. arch. D. S., Y. XX, H., zastúpená: JUDr. Ivan Jánošík, advokát, Klincová 35, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Lamačská cesta 8, Bratislava, za účasti pribratého účastníka: S. Y., C. XXXX/X, H., zastúpená: REKEN & Partners Law Firm s.r.o., Tichá 45, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. A-2012/913-3/HLO zo dňa 20.01.2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. A/2012/913-3/HLO zo dňa 20.01.2012 ako aj rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Záhorská Bystrica č. 2011/1/C/13/Ry zo dňa 10.06.2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/, e/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 66 € za súdny poplatok a v sume 493,94 € titulom trov právneho zastúpenia, na účet jeho právneho zástupcu do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím zo dňa 20.01.2012 žalovaný (niekdajší Krajský stavebný úrad v Bratislave) rozhodol vo veci odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu vydanom v prvom stupni stavebným úradom Mestskej časti Bratislava - Záhorská Bystrica zo dňa 10.06.2011, ktorým bolo vydané dodatočné stavebné povolenie na stavbu „Prístavba, nadstavba a stavebné úpravy objektu individuálnej rekreácie“ - Plánky, na pozemku parc. č. XXXX/X a XXXX/XX, k.ú. F. H., pre stavebníčku S. Y., C. XXXX/X, H. (pribratú účastníčku) a zmenil toto rozhodnutie tak, že : 1. na prvej strane odvolaním napadnutého rozhodnutia pôvodný výrok „dodatočne povoľuje stavbu Prístavba, nadstavba a stavebné úpravy objektu individuálnej rekreácie - Plánky“ nahradil textom v znení: „dodatočne povoľuje zmenu stavby, spočívajúcu v nadstavbe a stavebných úpravách objektu individuálnej rekreácie, v k.ú. F. H., časť C.“, 2. na prvej strane odvolaním napadnutého rozhodnutia zrušuje pôvodný odsek popis stavby v znení: „predmetom dodatočného povolenia je prístavba, nadstavba a stavebné úpravy objektu individuálnej rekreácie, objekt individuálnej rekreácie má suterén, prízemie, 1. nadzemné podlažie a podkrovie o celkovej výške +9,90 m. Objekt je napojený na jestvujúce inžinierske siete“ a nahrádza ho textom v znení: „predmetom dodatočného povolenia zmeny stavby na individuálnu rekreáciu je dostavba druhého nadzemného podlažia (zastavanie dvoch pôvodných terás nad prvým nadzemným podlažím) a nadstavba podkrovia zastrešenie objektu sedlová strecha s výškou hrebeňa +9,90 m od ± 0,00. Stavebné úpravy sa týkajú nového vstupu do suterénu, prehĺbenia a úpravy pôvodnej príjazdovej rampy na jednotnú úroveň podlahy - 2,40 m a prekrytie takto vzniknutého priestoru. Objekt je napojený na jestvujúce prípojky inžinierskych sietí.“ V ostatných častiach sa napadnuté rozhodnutie nezmenilo a zostalo v platnosti. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia žalovaného bolo pripojené prvostupňové rozhodnutie zo dňa 10.06.2011. Včas podanou žalobou žalobkyňa žiadala preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného, keďže toto považovala za nezákonné a žiadala rozhodnutia vydané v oboch stupňoch zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyňa uviedla, že pribratá účastníčka (stavebníčka) v roku 2003 nadobudla vyššie uvedené nehnuteľnosti spolu s rekreačnou chatou - dvojpodlažným podpivničeným objektom, ktorý pozostával zo suterénu a dvoch nadzemných podlaží, pričom jedno nadzemné podlažie s pôdorysom v tvare L a časť druhého nadzemného podlažia slúžilo ako obytný priestor chaty, pod ktorým sa nachádzal suterén a garáž s príjazdovou rampou. Objekt bol zastrešený plochou strechou. Od tohto času stavebníčka predmetný objekt zásadným spôsobom prestavala tak, že z rekreačnej chaty vytvorila rodinný dom, pričom k tejto činnosti došlo bez právoplatného stavebného povolenia. Ide najmä o nasledovné stavebné činnosti: a/ na prvom nadzemnom podlaží prestavala terasu, z ktorej vytvorila ďalšiu obytnú plochu a kúpeľňu odvetranú smerom k susednej stavbe vo vlastníctve žalobkyne. b/ nad druhým nadzemným podlažím a novou nadstavbou obytnej plochy a kúpeľne nadstavila zobytnené podkrovie so sedlovou strechou vyspádovanou priamo k pozemku žalobkyne riadne nezabezpečenou proti lavínovému zosunu snehu. c/ jestvujúcu žumpu stavebníčka rozšírila a nadbetónovala pre novo vytvorenú kúpeľňu a kuchyňu. d/ pôvodný pôdorys chaty dostavala zimnou záhradou s pevnou pochôdznou strechou, ktorá slúži ako terasa pre zobytnené podkrovie. e/ po celej dĺžke nadstavaného objektu postavila komín umiestnený pri plote žalobkyne. f/ následne boli vybetónované železobetónové nosné stĺpy patriace k prístavbe. g/ skôr prehĺbený suterén, resp. vstupnú rampu do garáže, stavebníčka zabetónovala na sklad dreva a na betónovej ploche vytvorila vonkajší otvor slúžiaci tomuto priestoru. h/ po vydaní prvostupňového dodatočného stavebného povolenia postavila na železobetónových stĺpoch železobetónové schodisko s prestrešením. i/ v čase podania žaloby zabetónovala základy pre vstupnú bránu ako vjazd pre vytýčené parkovacie stojiská. Žalobkyňa namietala, že stavebný úrad v konaní neponechal dôkazné bremeno preukázania súladu existujúcej stavby s verejným záujmom na stavebníčku, ale sám vykonával dokazovanie, čím porušil procesný postup predpísaný stavebným zákonom. Stavebníčka síce doložila do spisu určité listiny, tieto sú však podľa žalobkyne nedostatočné a ide v nich o stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sú nepoužiteľné a nepreskúmateľné. Tieto podklady sú vydané v rôznych časových obdobiach a na základe návrhu odlišných žiadateľov. Naviac dané posúdenia vychádzajú z rozdielnych projektových dokumentácií, z rozdielneho stupňa realizovania stavebných prác a k rôznym označeniam predmetu stavby. Žalobkyňa v konaní o dodatočné stavebné povolenie namietala uvedené podklady (stanoviská dotknutých orgánov k návrhu stavebníčky), pričom stavebný úrad obišiel postup predpokladaný § 140b ods. 5 stavebného zákona, neprerušil konanie a nevyžiadal si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. S takýmto postupom sa nestotožnila, jej námietky boli stavebným úradom vybavené iba formálne, pričom žalobkyňa nadobudla dojem, že stavebný úrad skôr obhajoval stavebníčku a snažil sa odôvodniť vadný postup pri realizácii samotnej stavby, a napokon tieto vady neodstránil ani žalovaný. Podľa odôvodnenia stavebného povolenia bol preukázaný súlad dodatočne vykonaných stavebných prác s verejným záujmom a to najmä s kladnými záväznými stanoviskami dotknutých orgánov a územným plánom Hlavného mesta SR Bratislavy, rok 2007, schváleným uznesením MsZ č. 123/2007 zo dňa 31.05.2007 s účinnosťou od 01.09.2007. Žalobkyňa poukázala na to, že lokalita Plánky, kde sa posudzovaná stavba nachádza, je označená grafickým kódom 1203, t.j. záhrady, záhradkárske a chatové osady a lokality. Územný plán definuje toto územie ako záhradkársky využívané územie s rôznou mierou zastavanosti pozemkov a rôznou úrovňou technického vybavenia najmä na individuálnu a rodinnú rekreáciu, prípadne s pestovateľskými plochami slúžiacimi pre samozásobenie. Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením stavebného úradu, že z takejto definície malo vyplynúť, že v danej lokalite môže byť povolená stavba individuálnej rekreácie bez ohľadu na jej zastavanosť, podlažnosť, či objemové zaťaženie, nakoľko neexistujú žiadne konkrétne regulatívy, o ktoré by sa mohol povoľujúci orgán pri posudzovaní žiadosti stavebníka oprieť. Taktiež nesúhlasila s tým, stavebný úrad oprel svoje rozhodnutie o aktuálny stav zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, podľa ktorého sa má na predmetnom pozemku nachádzať stavba s kódom druhu stavby ako rekreačná chata, a preto v podstate zachovala pôvodný stav. Odhliadnuc od skutočnosti, že stavebnému úradu majú byť pomery na stavenisku známe, stavebný úrad pravdepodobne prehliadol rozsah stavebnej činnosti vykonanej stavebníčkou. Podľa názoru žalobkyne prístavbou, nadstavbou a stavebnými úpravami stratila pôvodná stavba status v minulosti zaužívaného pojmu rekreačnej chaty slúžiacej na individuálnu rekreáciu. Ide o záver zo skutočnosti, že súčasná právna úprava pojem „objekt individuálnej rekreácie“ nedefinuje, a preto je podľa názoru žalobkyne potrebné vychádzať zo všeobecného ponímania stavby v zmysle § 43 stavebného zákona. Podľa žalobkyne uvedená stavba zodpovedá kritériám pre rodinný dom uvedeným v § 43b ods. 2 stavebného zákona. Ide o štvorpodlažnú stavbu so suterénom (kotolňa, sklad dreva) a troma nadzemnými podlažiami (prízemie, poschodie, podkrovie), ktoré sú bytovými jednotkami. Stavebný úrad sa z neznámych dôvodov pridržiava označenia stavby ako objektu individuálnej rekreácie a na argumentáciu žalobkyne v odôvodnení rozhodnutia nereagoval. Preto je rozhodnutie žalovaného zároveň nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobkyňa namietala, že správny orgán nezistil úplne a presne skutočný stav veci, hoci mu tak ukladá správny poriadok. Po oznámení začatia konania nahliadla žalobkyňa do spisu a zistila závažné nedostatky v reálnom vyhotovení zmeny stavby, ako aj v priloženej projektovej dokumentácii. Projektová dokumentácia tvoriaca súčasť spisu neobsahovala všetky predpísané náležitosti, nereagovala na reálny stav veci ani rozsah stavebných činností. Jednalo sa len o akúsi zjednodušenú verziu projektovej dokumentácie, tzv. pasport stavby a aj to nekompletný. Nenachádzal sa tam ani projekt zdravotechniky. Poukázala na § 60 a nasl. stavebného zákona, § 29 správneho poriadku a namietala, že správny orgán mal konanie prerušiť z dôvodu, že dokumentácia neposkytovala dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. K rozhodnutiu žalovaného, ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie, žalobkyňa uviedla, že napriek tomu, že spresnenie a vymedzenie rozsahu dodatočne povoľovanej zmeny stavby malo svoje opodstatnenie, s právnym posúdením žalovaného nesúhlasí. Žalovaný pochybil, keď pod zmenu dokončenej stavby podradil dostavbu druhého nadzemného podlažia namiesto jej nadstavby a z predmetu konania vyňal prístavbu dokončenej stavby. K uvedenému postupu došlo bez toho, aby žalovaný vyzval žalobkyňu k zhrnutiu záverečných návrhov. Podľa žalobkyne z čiastočne doloženej projektovej dokumentácie nepochybne vyplýva zámer stavebníčky predmetnú stavbu pôdorysne pristavať. Jednalo sa o začaté železobetónové stĺpy, ktoré boli naviac zakreslené v situácii priloženej k prvostupňovému stavebnému rozhodnutiu. Po vydaní prvostupňového stavebného rozhodnutia stavebníčka napriek zákazu stavebného úradu v stavebných prácach pokračovala a do konca roku 2011 na predmetných železobetónových nosných stĺpoch zhotovila železobetónové schodisko s prestrešením, ktoré slúži ako samostatný prístup pre druhú bytovú jednotku. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o prístavbu dokončenej stavby definične vymedzenú v § 139b stavebného zákona, podľa ktorého sa pod zmenou dokončených stavieb rozumejú aj prístavby, ktorými sa stavby pôdorysne rozširujú a ktoré sú navzájom prevádzkovo spojené s doterajšou stavbou. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nevychádza zo skutkového a právneho stavu, ktorý bol rozhodujúci v čase vydania rozhodnutia žalovaného. V ďalšej časti žaloby sa žalobkyňa zaoberala skutočnosťami, ktoré ovplyvnili užívanie jej nehnuteľnosti a boli ovplyvnené stavbou stavebníčky. Ide o poškodenie (prasklinu) oporného múru chaty, existencia odpudzujúceho zápachu vzniknutého odvetraním kanalizácie na fasádu smerom k chate žalobkyne (0,9 m od hranice pozemku) a nebezpečenstvo vzniku škôd veľkého rozsahu ako aj ohrozenie života a zdravia žalobkyne hroziace zosuvom masy snehu v zimnom období zo sedlovej strechy predmetnej stavby až do 3 metrov od spoločnej hranice susediacich pozemkov. O týchto skutočnostiach žalobkyňa predložila správnym orgánom dôkazy, ktoré sa však nepokúsili o dosiahnutie dohody v otázke spornosti námietok a neposkytli tak blízku súčinnosť v zmysle § 137 stavebného zákona. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 17.05.2012, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Poukázal pritom na svoje rozhodnutie a zotrvajúc na svojom právnom názore považoval rozhodnutia vydané v oboch stupňoch za správne a zákonné. Uznesením č.k. 2S/128/2012-78 zo dňa 27.11.2012 súd pribral do konania účastníčku správneho konania uvedenú v záhlaví tohto rozsudku, ktorá ako stavebníčka mohla byť prípadným zrušením žalobou napadnutého rozhodnutia dotknutá na svojich právach a povinnostiach. Pribratá účastníčka sa k veci vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 10.05.2013, žalobu považovala za nedôvodnú a žiadala ju zamietnuť. Poukázala na to, že je na úvahe správneho orgánu, ktoré orgány považuje v individuálnom prípade za dotknuté a ktorých vyjadrenia zabezpečí pre potreby rozhodnutia sám alebo prostredníctvom účastníka správneho konania. V zmysle § 3 ods. 4 správneho poriadku je správny orgán povinný dbať, aby konanie prebiehalo hospodárne bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania. Iné ako v konaní zabezpečené stanoviská neboli potrebné a pokiaľ žalobkyňa žiadala zabezpečiť stanovisko napríklad dopravného inšpektorátu k otázke zabezpečenia statickej dopravy, tieto pribratá účastníčka považovala za nelogické. Pribratá účastníčka poukázala na to, že si riadne pred správnym orgánom splnila povinnosť vyplývajúcu z § 88a a nasl. stavebného zákona a predložila v správnom konaní doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Ďalej poukázala na rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, s ktorými sa stotožnila a ktoré považovala za dostatočne vysvetľujúce dôvody dodatočného povolenia predmetnej stavby. K tvrdeniu žalobkyne, že predmetná stavba spôsobila poškodenie oporného múru uviedla, že uvedená stavba je niekoľko desiatok rokov stará a nie je možné spájať jej poškodenie s činnosťou pribratej účastníčky bez vzatia do úvahy vplyv času, pričom podľa jej názoru neexistuje súvis medzi prasklinou múru a predmetnou stavebnou činnosťou. Pokiaľ ide o odvetranie kanalizácie, túto pribratá účastníčka premiestnila na opačnú stranu a vyviedla ju nad strechu, čím zabránila akémukoľvek vzniku zápachu. K otázke nebezpečenstva opísaného žalobkyňou hroziaceho zo strechy spádovanej na jej pozemok pribratá účastníčka uviedla, že na streche dala odborne nainštalovať lapače snehu, ktoré sú osadené spôsobom a v hustote väčšej ako uvádza ich výrobca, pričom samotné toto opatrenie je dostatočné na zabránenie zosuvu snehu a navyše umiestnila aj elektrický odporový drôt, ktorým zabezpečila hromadenie snehu na okraji strechy. Preto možno obavy žalobkyne o život a zdravie považovať za neopodstatnené. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že správne orgány posúdili vec po právnej stránke nesprávne a ich postup bol postihnutý vadou, ktorá mala za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto podľa § 250j ods.2 písm. a), e) O.s.p. obe rozhodnutia zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Z administratívneho spisu a z predložených listín skutkové okolnosti, ktoré neboli sporné, vyplynuli tak, ako ich opísali účastníci konania vo svojich podaniach. K sporným otázkam súvisiacim s obsahom administratívneho spisu sa súd vyjadrí nižšie. Podľa § 43 stavebného zákona stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie a) spojenie pevným základom, b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, e) umiestnenie pod zemou. Podľa § 43b ods. 3 stavebného zákona rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. Podľa § 58 ods. 1 stavebného zákona žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby. Podľa § 58 ods. 2 stavebného zákona stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene. Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. Podľa § 62 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, 4a) c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania. e) technický systém budovy v rámci technických, funkčných a ekonomických možností umožňoval dosiahnuť nákladovú efektívnosť vzhľadom na klimatické podmienky, umiestnenie stavby a spôsob jej užívania, najmä využitím vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. Podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. Podľa § 88a ods. 5 stavebného zákona ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Podľa § 137 ods. 1 stavebného zákona stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci. Podľa § 139b ods. 5 stavebného zákona zmeny dokončených stavieb sú a) nadstavby, ktorými sa stavby zvyšujú, b) prístavby, ktorými sa stavby pôdorysne rozširujú a ktoré sú navzájom prevádzkovo spojené s doterajšou stavbou, c) stavebné úpravy, pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby. Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. Podľa § 140b ods. 5 stavebného zákona pri riešení rozporov medzi dotknutými orgánmi vyplývajúcich zo záväzných stanovísk sa postupuje podľa § 136. Ak námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie veci stavebným úradom. Podľa § 140b ods. 6 stavebného zákona ak odvolanie proti rozhodnutiu podľa tohto zákona smeruje proti obsahu záväzného stanoviska, odvolací orgán konanie preruší a vyžiada si stanovisko k obsahu odvolania od dotknutého orgánu príslušného na vydanie záväzného stanoviska. Odvolanie spolu so stanoviskom dotknutého orgánu k obsahu odvolania predloží stavebný úrad orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu a vyžiada si od neho potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie o odvolaní. Ako vyplýva z vyššie uvedených ustanovení stavebného zákona, o stavebné povolenie možno žiadať predtým, ako sa začalo so samotnou výstavbou, ku ktorej sa povolenie žiada. V prípade, že stavba alebo jej časť už stojí, nepostupuje sa podľa § 58 až § 66 stavebného zákona, ale právny poriadok pozná inštitút tzv. dodatočného stavebného povolenia vydaného v konaní o dodatočnom povolení stavby, ktoré je upravené v § 88a stavebného zákona. Na prvý pohľad je zrejmý rozdiel medzi vyššie uvedenými typmi konaní, najmä z hľadiska v nich posudzovaných parciálnych otázok. Pokiaľ v konaní o vydanie stavebného povolenia § 62 ods. 1 stavebného zákona ustanovuje pomerne široký zoznam preskúmavaných podmienok, ktoré je stavebník povinný splniť, v konaní o dodatočnom povolení stavby preukazuje stavebník „len“, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. I keď na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až § 66 stavebného zákona, skutočnosti alebo doklady predkladané pri konaní o dodatočnom povolení stavby nie sú úplne zhodné s tými, ktoré sú predkladané v stavebnom konaní. Nemožno za prípustný a spravodlivý považovať taký stav, kedy by nedisciplinovaný stavebník, ktorý pred zažatím stavby nepožiadal o príslušné povolenie, to mal v konaní pred správnym orgánom o čosi „jednoduchšie“ a podľa názoru súdu to ani z ustanovení stavebného zákona nevyplýva. Povinnosťou takéhoto stavebníka je preukázať, a to v lehote stanovenej stavebným úradom, že bez povolenia stavaná stavba vyhovuje podmienkam ustanoveným v § 88a ods. 1 stavebného zákona. O tom musí stavebník predložiť stavebnému úradu doklady, ktoré stavebný zákon síce bližšie nevymenúva ani nešpecifikuje, neznamená to však, že postačí predložiť (zabezpečiť) len niektoré z tých, ktoré je potrebné predložiť pri konaní podľa § 58 a nasl. stavebného zákona. Zákon ustanovuje podmienku, že predložené doklady musia dostatočne preukazovať, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami. Zároveň je z dikcie § 88a stavebného zákona zrejmá dôkazná povinnosť zaťažujúca stavebníka, pričom v dôsledku nesplnenia povinnosti riadne a včas, nastupuje dôsledok ustanovený v § 88a ods. 5 a ods. 6 stavebného zákona - nariadenie odstránenia stavby. Úlohou správnych orgánov rozhodujúcich v predmetnom konaní bolo zabezpečiť a preskúmať pre rozhodnutie potrebné podklady, či už predložené pribratou účastníčkou alebo vo vlastnej réžii. Len také rozhodnutie možno považovať za zákonné, ktoré vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý následne správny orgán správne po právnej stránke posúdi a ku ktorému dospel zákonným procesným postupom. Podľa názoru súdu sa žalovaný (pred ním tiež stavebný úrad) dopustil pochybenia pri posúdení otázky súladu stavby postavenej bez stavebného povolenia s podmienkami ustanovenými v § 88a ods. 1 stavebného zákona. Nesprávne právne posúdenie veci môže spočívať v tom, že správny orgán správne použitý právny predpis nesprávne interpretoval alebo že na správne zistený skutkový stav veci aplikoval nesprávny právny predpis, teda že subsumoval skutkový stav pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci v danom prípade konkrétne spočíva v tom, že žalovaný síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval. V prejednávanej veci žalovaný ako odvolací správny orgán v zhode so správnym orgánom prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na právnom názore, že na danom území (Záhorská Bystrica, lokalita Plánky) nie je stanovená regulácia územnej a výškovej zastavanosti, a preto neexistujú žiadne konkrétne regulatívy, o ktoré by sa mohol povoľujúci orgán pri posudzovaní žiadosti stavebníka oprieť. Vo všeobecnosti musí platiť zásada, že neexistencia regulácie (indexu zastavanosti) nemôže znamenať bezbrehosť a svojvôľu stavebníka, najmä voči oprávneným záujmom ostatných vlastníkov a užívateľov nehnuteľností v danej lokalite, pričom základným východiskom sú predovšetkým dobré mravy, účel a ciele územného plánu pre danú lokalitu. Súd nemôže súhlasiť so žalovaným, že pre lokalitu Plánky územný plán nestanovil žiadne regulatívy. Lokalita Plánky je v územnom pláne označená grafickým kódom 1203. Charakteristika územia - záhradkársky využívané územie s rôznou mierou zastavanosti pozemkov a rôznou úrovňou technického vybavenia najmä na rodinnú a individuálnu rekreáciu, prípadne s pestovateľskými plochami slúžiacimi pre samozásobovanie. Prevládajúce funkčné využitie územia - záhrady, záhradkárske a chatové osady a lokality. Prípustné využitie - drobné zariadenia vybavenosti a hygienické zariadenia. Prípustné - v obmedzenom rozsahu - drobná výroba a spracovanie produktov, menšie skladové kapacity, drobná architektúra, menšie kapacity pre spracovanie biologického odpadu, zariadenia požiarnej ochrany, zariadenia polície, skladové areály súvisiace s výrobou, cyklistické trasy, kompostárne a zariadenia na zhodnocovanie BRKO, zariadenia na separovaný zber odpadov miestneho významu, odstavné státia a parkoviská a zariadenia vedenia technickej vybavenosti nadradeného významu. Ako vyplýva z charakteristiky (slovného vymedzenia) tohto územia, ide o územie určené na záhrady, záhradkárske a chatové osady a lokality, pričom definícia prípustného využitia smeruje k drobným zariadeniam, drobnej architektúre a ostatným zariadeniam vybavenosti slúžiacim hlavnému využitiu - na záhrady a chaty určené na rodinnú a individuálnu rekreáciu. Pri každom posudzovaní zásahu do územia je potrebné vychádzať predovšetkým z účelu využitia tohto územia. Povoliť možno len taký zásah, ktorý svojou charakteristikou a rozsahom nenarúša doterajší (architektonický) charakter lokality a nejde mimo rámec jej určenia a účelu využitia. Súd pripúšťa, že rekreačná chata (objekt individuálnej rekreácie) ako stavba nie je v právnych predpisoch bližšie definovaná. Zo samotného rozhodnutia a z nahliadnutia do projektovej dokumentácie určujúcej priestorové rozmery predmetnej stavby však dospel súd k presvedčeniu, že v danom prípade predmetná stavba spĺňa kritériá definované v § 43b ods. 3 stavebného zákona (rodinného domu). Súd tiež podotýka, že stavba dosahuje až maximálny prípustný priestorový a kapacitný rozmer rodinného domu tak, ako je definovaný stavebným zákonom. Bez významu nie je ani to, že celková výška predmetnej stavby je + 9,90 m, čo je podstatne vyššie ako najvyššia prípustná výška rodinných domov, ktoré je možné postaviť v Mestskej časti Bratislava - Záhorská Bystrica v lokalitách určených na takúto výstavbu. Správny orgán na tieto skutočnosti opomenul reagovať a definícii predmetnej stavby na základe objektívnych kritérií sa vyhol, pričom nemožno súhlasiť s tým, aby jediným kritériom posúdenia, či ide o stavbu rekreačnej chaty alebo rodinného domu, bolo len stanovisko stavebníka alebo jeho subjektívny prístup (pocit) k danej stavbe. Správny orgán je povinný stavbu posúdiť podľa všetkých kritérií vychádzajúc z dikcie príslušných právnych predpisov (v danom prípade z § 43 a nasl. stavebného zákona) a takto definovanú stavbu porovnať s kritériami určenými v územnom pláne platnom pre danú lokalitu. V tomto prípade podľa názoru súdu uvedená stavba kritériá územného plánu pre danú lokalitu nespĺňa, pretože svojimi parametrami je budovou určenou predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie, čo podľa stavebného zákona charakterizuje stavbu rodinného domu. Súd pripomína, že v danej lokalite určenej na rekreáciu sa nachádzajú (alebo sa nachádzali) v prevažnej miere chatky ako drobné stavby. Nie je možné nezohľadniť skutočnosť, že blízko hranice pozemku žalobkyne (v tomto prípade 90cm) sa nachádza stavba, ktorá sa nad úrovňou pozemku týči do výšky 9,90 m. Nepochybne, zohľadniac pôvodnú chatovú zástavbu a veľkosť pozemkov, existencia takejto stavby v podstatnej miere znižuje kvalitu užívania susednej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne na účel, ktorý zodpovedá určeniu predmetnej lokality podľa územného plánu. Za rozporné s dobrými mravmi sa súdu javí stav, kedy by osoba, ktorá porušila zákon tým, že bez povolenia vybudovala stavbu, mala viac práv ako zákonne postupujúci stavebník a zároveň v netolerovateľnej miere obmedzovala vlastníka susednej nehnuteľnosti vyššie opísaným spôsobom. Je nepochybné, že práve stavebníčka porušila právne predpisy tým, keď bez povolenia zrealizovala stavbu. Vlastnícke právo je síce absolútnym právom, ktoré pôsobí erga omnes, ale ochranu mu je možné poskytnúť len vtedy, ak bolo nadobudnuté v súlade so zákonom, čo v danom prípade nie je. Je nepochybne potrebné vo verejnom záujme regulovať výstavbu v záujme zachovania životného prostredia či iných všeobecne uznávaných hodnôt ako aj v záujme práv ostatných účastníkov. Ako aj ústavný súd uviedol, dodatočné povolenie neoprávnenej stavby by mohlo byť chápané ako precedens a byť návodom pre ostatných ako obísť zákon. Stavebník nepovolenej stavby by v žiadnom prípade nemal mať viacej práv, resp. by nemal mať menej povinností ako stavebník, ktorý vykonáva stavbu na základe právoplatného stavebného povolenia. Z postupu stavebníčky však vyplýva, že táto obišla pomerne zložité správne konanie a postavila správne orgány pred hotovú vec spoliehajúc sa zrejme na to, že stavebnému úradu nezostane nič iného než akceptovať status quo a stavbu dodatočne povoliť. Správne orgány v takýchto prípadoch musia mať na zreteli, že stavba bola nepovolená, prebiehala svojvoľne, bez dodržania základných podmienok a požiadaviek pre realizáciu stavieb a tiež bez rešpektovania práv susedných vlastníkov. Správne orgány sa dostatočne nezaoberali vyššie uvedenými otázkami, kedy tieto možno zhrnúť pod posúdenie prípustnosti legalizácie stavby v zmysle § 88a ods. 1 stavebného zákona, či je alebo nie je stavba postavená bez stavebného povolenia v rozpore s verejným záujmom a tiež nesprávne vykladali na vec sa vzťahujúce všeobecne záväzné právne predpisy (stavebný zákon a územný plán mesta Bratislavy). Ako ďalej vyplýva z obsahu administratívneho spisu žalobkyňa ako účastníčka konania o dodatočné povolenie stavby vo svojich podaniach rozporovala obsah záväzných stanovísk (str. 3 rozsudku). Súd dáva do pozornosti § 140b ods. 5 a 6 stavebného zákona, z ktorého vyplýva, že ak námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Súd mal za preukázané, že stavebný úrad ani žalovaný takýmto zákonom vyššie ustanoveným spôsobom nepostupovali. Takýto ničím neodôvodnený postup správnych orgánov, ktorý žalovaný nevysvetlil ani vo svojom rozhodnutí ani v reakcii na podanú žalobu pred súdom, nad všetky pochybnosti zaťažil súdom preskúmavané konanie takou vadou, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Z uvedených dôvodov dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a/, e/ O.s.p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný právnym názorom vysloveným súdom v tomto rozsudku. Ostatné námietky žalobkyne: Žalobkyňa namietala nedostatočné zistenie skutkového stavu súvisiace s nedostatočnou a neúplnou projektovou dokumentáciou (chýbajúci projekt zdravotechniky). Z administratívneho spisu súd zistil, že projekt zdravotechniky sa v spise žalovaného nachádza. Za úplnosť, dostatočnú odbornú úroveň a realizovateľnosť projektovej dokumentácie zodpovedá projektant. Projekt, ktorý vypracoval certifikovaný projektant, garantuje realizovateľnosť a technickú správnosť navrhovanej alebo vykonanej stavebnej činnosti a pokiaľ sa pochybnosti nepreukážu, nie je opodstatnené myslieť si opak. Pokiaľ ide o namietané dôsledky stavebnej činnosti pribratej účastníčky a vplyv predmetnej stavby na užívanie nehnuteľnosti žalobkyňou (ohrozenie života a majetku), touto námietkou sa súd zaoberal len v kontexte povinnosti správneho orgánu určenej v § 137 ods. 1 stavebného zákona. Z administratívneho spisu vyplynulo, že stavebný úrad sa v súvislosti s námietkami vyplývajúcimi z vlastníckeho práva žalobkyne k pozemku a stavbám pokúsil o dosiahnutie dohody účastníkov a časť z nich bola i riešená (preloženie odvetrania kanalizácie, lapače snehu a elektrický odporový drôt umiestnené na streche). Na postupe správnych orgánov z tohto hľadiska súd nezistil žalobkyňou namietanú vadu a považoval ho za súladný s § 137 ods. 1 stavebného zákona. Pokiaľ žalobkyňa nebude spokojná s dosiahnutým riešením, alebo svoje civilnoprávne nároky naďalej aj napriek stanovisku pribratej účastníčky alebo žalovaného bude považovať za opodstatnené, nič jej nebráni domáhať sa ochrany svojich práv na všeobecnom (civilnom) súde. Súd preto tieto námietky nepovažoval za dôvodné a odôvodňujúce zrušenie rozhodnutia žalovaného. Záverom treba uviesť, že funkciou súdov a justície všeobecne je poskytovať ochranu práv jednotlivca, v materiálnom právnom štáte potom ochranu aj základným právam a slobodám. Nie vždy sú všetky základné práva priamo vykonateľné a pôsobia voči jednotlivcovi bezprostredne. V niektorých prípadoch pôsobia len sprostredkovane cez jednotlivé normy jednoduchého práva tak, že jednoduchým právom prenikajú a preto pri výklade či aplikácii jednoduchého práva na takéto vzťahy sú súdy povinné toto prenikanie starostlivo zvážiť a brať v úvahu tak, aby súčasne plnili svoje povinnosti poskytovať ochranu tak právam v rovine jednoduchého práva, tak právam základným. Nemožno preto tolerovať formalistický postup, ktorým sa za použitia sofistikovanej argumentácie odôvodňuje zrejmá nespravodlivosť. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale sa od nej môže a musí odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku; povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež povinnosť zisťovať a formulovať, čo je konkrétnym právom i tam, kde ide o interpretáciu abstraktných noriem a ústavných zásad. Krajský súd zdôrazňuje, že vždy je nevyhnutné vychádzať z individuálnych, teda na konkrétnych skutkových zisteniach založených rozmeroch každej súdom prejednávanej veci. Mnohé prípady a ich špecifické okolnosti môžu byť značne komplikované a netypické; to však nezbavuje súd povinnosti urobiť všetko pre spravodlivé riešenie, akokoľvek sa to môže zdať zložité. Spravodlivosť musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Nad každým vytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie dvojaký imperatív: rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé. Úlohou súdu je práve rozpoznať cez zákon spravodlivosť. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní bolo žalobkyni priznané právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložila na zaplatenie súdneho poplatku 66 € a nákladoch právneho zastúpenia za nasledovné úkony právnej služby podľa § 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c, §16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov - Prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (2012) v sume 127,16 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 7,63 €, - Písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba (26.02.2012) v sume 127,16 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 7,63 €, - Účasť na pojednávaní (12.11.2014) v sume 134,00 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 8,04 €. Nakoľko právny zástupca žalobkyne osvedčil, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty, má podľa citovanej vyhlášky nárok na tarifnú odmenu zvýšenú o daň z pridanej hodnoty výške 20% z tejto sumy. Celkove náhrada trov konania predstavuje sumu 505,94 €. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p.. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.