Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/129/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200587 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012200587.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, Mýtna 1, Bratislava, IČO: 47 232 480, zastúpený: Procházka & partners, spol. s r.o., Búdková 4, Bratislava, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RP/112/2011 zo dňa 20.12.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. X písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. XXX/XXXX Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. XXX/XXXX Z.z.“ alebo ako „zákon“) tým, že dňa XX.XX.XXXX o cca XX:XX hod. odvysielal na programovej službe N. program H. pod lampou, súčasťou ktorého bola diskusia o kauze V., ktorou došlo k nezabezpečeniu všestrannosti informácií a názorovej plurality v rámci vysielanej programovej služby, za čo mu bola uložená sankcia podľa § 64 ods. X písm. b/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. - odvysielať oznam o porušení zákona. N. časťou výroku bolo konštatované, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 19 ods. X písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. tým, že dňa XX.XX.XXXX o cca XX:XX hod. odvysielal v rámci programovej služby N. program H. pod lampou, ktorý spôsobom svojho spracovania a svojím obsahom zasiahol do ľudskej dôstojnosti prokurátora M. H., Ľ. V. a forenzného psychológa G. N., za čo mu bola uložená pokuta vo výške XX.XXX eur. Q. touto žalobou žiadal preskúmať zákonnosť prvej časti výroku rozhodnutia žalovaného, toto žiadal zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Podľa žalobcu žalovaný vec nesprávne právne posúdil. D. na § 3 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov a na § 16 ods. X písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z., pričom podľa žalobcu z povahy veci je vylúčené, aby k porušeniu zákona došlo jedným konkrétnym odvysielaním jedinej relácie v rámci programovej služby ako celku. L. k tomu i takýmto spôsobom mohlo dôjsť, žalobca bol názoru, že odvysielaním predmetnej relácie neurobil nič iné, než plnil svoju zákonnú povinnosť šíriť informácie a názory o otázkach verejného záujmu, a to spôsobom, ktorý v danej veci nijako neprekročil mantinely informačnej slobody, ktorej je nositeľom. L. V. je napriek opakovanému právoplatnému rozhodnutiu súdov legitímnym predmetom verejnej debaty. Q. odvysielaním relácie na túto tému len plnil verejnú objednávku na otvorenú diskusiu aj k náročným, citlivým a konfliktným témam. Q. vyvinul primerané úsilie nato, aby v odvysielanej relácii poskytol priestor všetkým relevantným aktérom prípadu, počnúc odsúdenými aj obhajcom cez súdneho lekára, žurnalistu a forézneho psychológa až po sudcov, prokurátorov a vyšetrovateľov. E., že niektorí z pozvaných hostí sa rozhodli pozvanie neprijať a na diskusii sa nezúčastnili, nemôže byť kladený za vinu žalobcovi a už vonkoncom nemôže v spoločnosti, vyznávajúcej hodnoty informačnej slobody, znamenať obmedzenie možnosti žalobcu diskusiu s ostatnými hosťami odvysielať. D. takéhoto záveru správneho orgánu súdom by nevyhnutne viedlo k neprimeranej regulácii tém, ktoré môžu byť predmetom verejnej polemiky a spôsobu vedenia tejto polemiky. U. všetko, čo v televízii odznie, sa každému musí páčiť a nie všetky vyjadrenia oslovených si zaslúžia všeobecný súhlas. V. za informačnú slobodu je práve možnosť, že v rámci programovej služby sú vysielané aj názory, ktoré sú šokujúce, mylné alebo inak nedokonalé. Podľa § 16 ods. X písm. a/ zákona sa vyžaduje, aby sa všestrannou informáciou a názorovou pluralitou vyznačovala celá programová služba, nie konkrétny, izolovane skúmaný program. O. výklad nezodpovedá zneniu citovaného ustanovenia a dokonca ani vlastným aplikačným východiskom žalovaného. Q. namietal rozpor zistení skutkového stavu s obsahom administratívneho spisu. D. žalovaný vo svojom rozhodnutí (str. XX) uvádza, že „vychádzajúc zo zdrojov z databázy spoločnosti E. O. s.r.o. A. v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX nezaznamenala v rámci monitorovaných programov... také informácie a v takom rozsahu, na základe ktorých by bolo možné skonštatovať, že účastník konania zabezpečil v rámci predmetnej témy všestrannosť informácií a názorovú pluralitu...“, žalobca uviedol, že dôkaz o tomto tvrdení v administratívnom spise chýba. B. o závažný zásah do procesných práv žalobcu, pretože nie je možné posúdiť ako zákonný taký postup správneho orgánu, súčasťou ktorého je označenie dôkazu, ktorý sa v spise nenachádza, ako dôkazu, o ktorý sa práve rozhodnutie opiera a z ktorého vychádza. Q. tiež namietal nedostatočnosť zistení skutkového stavu na posúdenie veci. V napadnutom rozhodnutí sa uvádza, že podkladmi pre toto rozhodnutie sú záznam vysielania programu H. pod lampou zo dňa XX.XX.XXXX prepis/popis skutkového stavu predmetného programu a písomné vyjadrenie účastníka konania (žalobcu) k predmetu správneho konania doručeného žalovanému dňa XX.XX.XXXX. Z. dôkazy považoval žalobca za nedostatočné pre záver o tom, že celá programová služba N. vysielaná žalobcom nezabezpečuje všestrannosť informácií a názorovú pluralitu. Q. si nemôže urobiť záver o porušení § 16 ods. X písm. a/ zákona v celej programovej službe N. len na základe, že sa oboznámi so záznamom jedného konkrétneho programu, jeho prepisom a vyjadrením účastníka konania bez toho, aby sa zaoberal celou programovou službou N.. Q. namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia spočívajúcu v tom, že v prvej časti výroku napadnutej touto žalobou sa uvádza, že odvysielal na programovej službe N. program H. pod lampou, súčasťou ktorého bola diskusia o kauze V., ktorou došlo k nezabezpečeniu všestrannosti informácií a názorovej plurality v rámci vysielanej programovej služby, avšak v odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že žalobca v záujme zachovania všestrannosti informácií a názorovej plurality v rámci vysielanej programovej služby nezabezpečil, aby bola kauza V. vo vysielaní programovej služby N. v primeranom rozsahu a v časovej nadväznosti vysvetlená divákovi z pohľadu oficiálneho vyšetrovania, a teda nezabezpečil, aby sa divák dozvedel o argumentoch súdu uvedených v právoplatných odsudzujúcich rozsudkoch. H. napadnutého rozhodnutia podľa žalobcu bezprostredne odporuje jeho odôvodneniu, a to v kľúčovom právnom aspekte celej veci - v konaní, ktorým malo dôjsť k spáchaniu správneho deliktu. Q. čo vo výroku sa konštatuje, že k narušeniu všestrannosti informácií a názorovej plurality celej programovej služby N. došlo odvysielaním diskusie o kauze V., v odôvodnení žalovaný konštatoval, že k tomu došlo vlastne inak, konkrétne nezabezpečením, aby bola kauza V. vo vysielaní programovej služby N. v primeranom rozsahu a v časovej nadväznosti vysvetlená divákovu z pohľadu oficiálneho vyšetrovania. Podľa žalobcu je rozhodnutie žalovaného zmätočné a nezrozumiteľné, pretože výroková časť rozhodnutia je v rozpore s odôvodnením. Q. svojej žaloby žalobca uviedol, že konanie žalovaného je postihnuté vadou majúcou vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. D. na to, že platné rozhodnutie žalovaného je utvárané prejavom vôle deväťčlenného kolektívneho orgánu, že funkcia člena žalovaného je verejnou funkciou a členovia žalovaného ju môžu vykonávať aj popri pracovnom pomere. Je zrejmé, že členovia žalovaného nemôžu byť prítomní v sídle žalovaného a v tejto súvislosti sa podieľať na naplnení jej pôsobnosti a poslania v takom nepretržitom časovom rozsahu, ako je to napríklad u zamestnancov iných orgánov štátnej správy s rozhodovacou právomocou zverenou im na konkrétnom úseku štátnej správy. Na zasadnutí žalovaného je možné zákonným mechanizmom kreovať vôľu žalovaného ako kolektívneho orgánu, teda relevantne rozhodovať v zmysle zákona. Q. poukázal na právny názor vyjadrený U. súdom SR vo vzťahu k činnosti kancelárie žalovaného, že pokiaľ ide o postavenie a činnosť kancelárie, je nepochybné, že sa jedná o fundovaný podporný, technický aparát žalovaného s dostatočne vysokou odbornosťou v oblasti patriacej do pôsobnosti žalovaného. U. však o subjekt disponujúci rozhodovacími právomocami v zmysle zákona o vysielaní a retransmisii. Je teda zrejmé, že je to výlučne žalovaný, ktorý disponuje rozhodovacími právomocami v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z.z. a že kancelária žalovaného žiadnymi rozhodovacími právomocami nedisponuje. E. poriadok definuje tri základné náležitosti rozhodnutia správneho orgánu - výrok, odôvodnenie a poučenie. R. týchto náležitostí je rozhodnutie postihnuté vadou spočívajúcou v absencii jedného z pojmových znakov rozhodnutia. Zo zápisnice z hlasovania žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré sa týkalo hlasovania v napadnutom rozhodnutí vyplýva, že žalovaný rozhodol len o výroku napadnutého rozhodnutia, pričom o ostatných pojmových náležitostiach rozhodnutia nerozhodol. F. postup je v príkrom rozpore s rozhodovacou praxou U. súdu SR, podľa ktorej kancelária žalovaného nie je subjekt disponujúci rozhodovacími právomocami v zmysle zákona č. XXX/ XXXX Z.z.. F., že žalovaný nerozhodol o troch podstatných náležitostiach napadnutého rozhodnutia, zaťažil svoje konanie vadou majúcou vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, čo súčasne zakladá dôvod pre jeho zrušenie podľa § X50j ods. 2 písm. e/ O.s.p.. Q. sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. K námietkam uviedol, že nie je nevyhnutné, aby boli v jednom programe prezentované obe verzie kauzy V., žalobca však bol povinný zabezpečiť, aby bola predmetná kauza vo vysielaní programovej služby N. v primeranom rozsahu a v časovej nadväznosti vysvetlená divákovi z pohľadu oficiálneho vyšetrovania a tiež zabezpečiť, aby sa divák dozvedel o argumentoch súdu uvedených v odsudzujúcich rozsudkoch. Podľa žalovaného z § 16 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. je možné vyvodiť záver, že k jednostranným názorom, komentárom, postojom, či čiastočným informáciám uvedeným v programoch, ktoré nespadajú pod § 16 ods. X písm. b/ zákona, má vysielateľ povinnosť poskytnúť divákovi aj názor odlišný, v prípade ak ide o spor, resp. konflikt medzi dotknutými stranami, sprostredkovať postoj dotknutej strany. F. odlišný názor nemusí byť uvedený v rámci toho istého programu, stačí, aby bol uvedený v rámci programovej služby, pričom treba dbať aj na časový aspekt. Z. takýchto odlišných názorov príliš vzdialených časových súvislostiach by nenapĺňalo požiadavku zabezpečenia všestrannosti informácie a názorovej plurality. K porušeniu povinnosti zabezpečiť všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v rámci vysielanej programovej služby môže dôjsť aj odvysielaním jedného konkrétneho programu, pokiaľ sú v ňom prezentované názory iba určitej skupiny ľudí a vysielateľ nezabezpečí, aby boli v rámci programovej služby prezentované v súvislosti s danou témou rôznorodé názory a všestranné informácie. V predmetnom vydaní programu H. pod lampou bola uvedená kauza prezentovaná z pohľadu odsúdených, jedného z ich obhajcov, súdneho lekára, žurnalistov a politika. F. poukazovali na nezákonnosť vyšetrovania a celého procesu, naznačovali, že mohlo dôjsť k justičnému omylu. V tejto kauze však už súdy vyniesli rozsudky, ktoré uznali prítomných odsúdených vinnými a teda je zrejmé, že existuje oficiálna, súdmi potvrdená verzia priebehu danej kauzy, ktorá je odlišná od tej prezentovanej v predmetnom vydaní programu. Z. § 16 ods. X písm. a/ zákona je jedným z právnych prostriedkov ochrany spoločnosti od presadzovania jednej ideológie alebo poskytovania priestoru na prezentovanie názoru iba určitej skupiny ľudí vo vysielaní a ide o všeobecné ustanovenie, ktoré sa týka programovej služby ako celku. U. teda nevyhnutné, aby v jednom programe boli prezentované obe verzie kauzy V., žalobca však bol povinný zabezpečiť, aby bola kauza V. vo vysielaní programovej služby N. v primeranom rozsahu a časovej nadväznosti vysvetlená divákovi z pohľadu oficiálneho vyšetrovania a tiež zabezpečiť, aby sa divák dozvedel o argumentoch súdu uvedených v odsudzujúcich rozsudkoch. Vzhľadom na povahu povinnosti vyplývajúcej z už uvádzaného ustanovenia zákona a možnosť prezentovať oficiálnu verziu kauzy V. vo vysielaní aj bez prítomnosti moderátorom oslovených subjektov je zrejmé, že odmietnutie pozvania oslovených hostí do diskusie neoprávňovalo žalobcu na jednostranné prezentovanie názorov tak v programe ako aj v rámci programovej služby. Q. nepovažoval za v rozpore so zákonom odvysielanie diskusie s prítomnými hosťami ale za protiprávne vyhodnotil konanie žalobcu spočívajúce v tom, že vo vysielaní programovej služby N. odznené informácie žiadnym spôsobom neobjektivizoval, čím nezabezpečil, aby v rámci tejto programovej služby boli prezentované v súvislosti s témou V. všestranné informácie. D. žalobca namietal rozpor zistení skutkového stavu a obsah administratívneho spisu, žalovaný uviedol, že z povahy § 16 ods. X písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. vyplýva, že žalovaný je povinný posudzovať vysielanie programovej služby ako celku. F. žalobcu, že nemal možnosť oboznámiť sa s obsahom administratívneho spisu a vyjadriť sa k nemu je účelové a zavádzajúce, pretože obsah vysielania programovej služby N. je pre žalobcu všeobecne známe. Q. nesúhlasil ani s námietkou, že zistenie skutkového stavu bolo nedostatočné pre posúdenie veci. D. na to, že už v oznámení o začatí správneho konania bol žalobca vyzvaný, aby v súlade s § XX ods. 2 a 3 v nadväznosti na § X3 ods. X a § 34 ods. 3 správneho poriadku navrhol dôkazy a vyjadril sa k predmetu správneho konania. Q. bol vyzvaný, aby sa vyjadril k podkladom pre rozhodnutie. Je nepochybné, že žalovaný sa oboznámil s vysielaním celej programovej služby N. v danom rozsahu a svoj záver oprel o tieto zistenia. D. žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, žalovaný uviedol, že výrok rozhodnutia stručne a jednoznačne identifikuje konanie, ktorým sa žalobca dopustil porušenia zákonnej povinnosti, pričom odôvodnenie rozhodnutia slúži okrem iného aj na uvedenie tých skutočností, ku ktorým dospel správny orgán na základe správnej úvahy. Z uvedeného dôvodu žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobne hodnotil a analyzoval obsah sankcionovaného programu z hľadiska dodržiavania povinnosti podľa § 16 ods. X písm. a/ zákona a uviedol svoje tézy a závery plynúce zo správnej úvahy, ktoré podrobne rozviedol a aplikoval na daný skutkový stav. K námietke žalobcu, že rozhodnutie trpí vadou spočívajúcou v tom, že žalovaný rozhodol len o výroku, pričom o ostatných náležitostiach rozhodnutia nerozhodol, žalovaný uviedol, že skutočnosť, že písomné vyhotovenie odôvodnenia, resp. poučenia napadnutého rozhodnutia nie sú súčasťou uznesenia o hlasovaní žalovaného uvedeného v zápisnici má logický dôvod - písomné vyhotovenie rozhodnutia totiž v deň hlasovania ešte neexistovalo. Podľa žalobcovej predstavy by asi A. (žalovaný) mala v deň svojho zasadnutia rovno vypracovať celé rozhodnutie (XX-XX rozhodnutí, ktoré na svojom zasadnutí príjme) vrátane jeho odôvodnenia a poučenia a takto vyhotovené rozhodnutie malo podpísať všetkých X členov žalovaného v zápisnici o hlasovaní. F. predstava však absolútne nezodpovedá rozhodovacej praxi správnych orgánov, resp. súdov a nemá ani oporu v právnom poriadku. R. praxou je totiž vyhotovenie písomného znenia rozhodnutia až po zasadnutí rozhodovacieho orgánu. O. súdy pri vyhlasovaní rozsudku neuvádzajú náležitosť rozhodnutia - písomné odôvodnenie v plnom znení, ale len ústne veľmi stručne uvedú dôvody, ktoré ich k predmetnému rozhodnutiu viedli. F. ústne dôvody si mohol žalobca vypočuť na predmetnom zasadnutí žalovaného, nakoľko tieto sú verejné. G. teda možnosť si preveriť, resp. si vypočuť, na základe akých úvah žalovaný dospel k záveru uvedenému vo výroku napadnutého rozhodnutia. Je pravdou, že vyhotovenie rozhodnutí žalovaného vyhotovuje kancelária žalovaného, toto však nie je výsledkom jej rozhodovacej činnosti, ako sa to snaží žalobca tvrdiť, ale je len administratívnou úlohou, ktorá kancelárii vyplýva z § X3 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z.. Čo sa týka poučenia, žalovaný konštatoval, že poučenie v rozhodnutí nie je prejavom rozhodovacej činnosti správneho orgánu, ale je povinnou náležitosťou rozhodnutia vyplývajúcou zo správneho poriadku. Preto je logické, že o poučení A. (žalovaný) nemohla rozhodovať, ale bola povinná poučenie do napadnutého rozhodnutia zakomponovať ex offo. Z pripojeného administratívneho spisu a z listín predložených žalobcom vyplynuli skutkové okolnosti tak, ako ich opísali účastníci konania vo svojich písomných podaniach. Podľa § 3 písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. vysielanie je vysielanie programovej služby v jeho rozsahu podľa osobitného predpisu. Podľa § 3 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. programová služba je služba primárne hospodárskej povahy, ktorá je zámerným časovým usporiadaním programov a ďalších zložiek tejto služby, ktoré vytvárajú uzavretý, simultánne prijímateľný celok, a ktorá je poskytovaná vysielateľom na účel informovať, zabávať alebo vzdelávať širokú verejnosť. Podľa § X3 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z. úlohy spojené s organizačným, personálnym, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti žalovaného a plnenie jej rozhodnutí vykonáva kancelária. Podľa § 16 ods. X písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. vysielateľ je povinný zabezpečiť všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v rámci vysielanej programovej služby. Podľa § 64 ods. X písm. b/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: odvysielanie oznamu o porušení zákona. ? S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či vo veci konal príslušný správny orgán, či zistený skutkový stav poskytoval dostatočný podklad pre vydané rozhodnutie a či bol i adekvátne právne posúdený. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že napadnuté rozhodnutie vydal orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákona platného a účinného v čase rozhodnom pre konanie. Súd pri preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že toto je v súlade so zákonom a v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie správneho rozhodnutia, s ktorým sa stotožňuje. Q. uložil žalobcovi podľa § 64 ods. X písm. b/ zák. č. XXX/XXXX Z.z. sankciu - odvysielanie oznamu o porušení zákona - za porušenie povinnosti ustanovenej v § 16 ods. X písm. a/ zák. č. XXX/XXXX Z.z.. D. objektívnosť, nestrannosť, názory a hodnotiace komentáre nie sú v zákone č. XXX/XXXX Z.z. bližšie špecifikované alebo definované a teda spadajú do kategórie neurčitých pojmov. Pre neurčité pojmy platí zásada, že je vo výlučnej kompetencii správneho orgánu v procese aplikácie práva, aby vymedzil ich obsah. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného, že za hlavné kritériá objektivity sa vo všeobecnosti považujú: relevancia, transparentnosť, presnosť, úplnosť, vecnosť, vyváženosť, rôznorodosť, aktuálnosť, zrozumiteľnosť, osvojenie si pozície odstupu a neutrality vo vzťahu k predmetu spravodajstva, absencia stránenia. E. prejavu nie je absolútna (neobmedzená), ale má aj v demokratickej spoločnosti svoje limity. Q. obmedzením v danom prípade je § 16 ods. X písm. a/ zák. č. XXX/XXXX Z.z., ktorý ukladá vysielateľovi povinnosť zabezpečiť všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v rámci vysielanej programovej služby. Z. povinnosť je odôvodnená práve ochranou práv a slobôd iných osôb - verejnosti na príjem pluralitných informácií. V. je teda práve ochrana diváka, ktorý má právo na objektívne a nestranné informácie. D. verejnosti na pluralitné informácie v médiách vyplýva aj z judikatúry Y. súdu pre ľudské práva, ktorý vyslovil názor, že občanom ako pasívnym recipientom informácií musí byť umožnené prijímať rozmanité informácie, aby si spomedzi nich mohli vybrať a utvoriť si pre danú otázku svoj vlastný názor, pričom práve pluralita myšlienok a informácií je to, čo robí demokratickú spoločnosť demokratickou (V. OF V. K. O. v. F., K. nos. XXXXX/XX and XXXXX/XX, bod č. XX). Súd dáva do pozornosti čl. X ods. X Y. dohovoru o cezhraničnej televízii a A. XXX (XXXX) D. zhromaždenia A. Y. v časti A. H. a nezávislosť tlače a ostatných masmédií. Súd čiastočne súhlasil s názorom žalobcu, že k porušeniu zákona nemôže dôjsť len jedným konkrétnym odvysielaním relácie. U. je však možné súhlasiť s tvrdením, že na posúdenie súladu či nesúladu konania žalobcu so zákonom mal žalovaný zobrať do úvahy celú programovú štruktúru programovej služby N.. F. názor súd nepovažoval za zodpovedajúci logickému výkladu a dikcii ustanovenia § 16 ods. X písm. a/ zák. č. XXX/XXXX Z.z., ale predovšetkým úmyslu zákonodarcu postihovať také konanie vysielateľa, ktoré bráni divákovi dostať sa k pluralitným informáciám. Vychádzajúc z výkladu žalobcu by takéto konanie ani nemohlo byť postihované, keďže nie je podľa takejto logiky časovo ohraničiť vysielanie, ktoré by sa z hľadiska dodržania § 16 ods. X písm. a/ zákona malo posúdiť. Súd je toho názoru, že vysielateľ koná v súlade so zákonom (vyššie spomínaným ustanovením) len pokiaľ zabezpečí všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v konkrétnej relácii a pokiaľ to nie je z objektívnych príčin možné, je povinný zabezpečiť všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v primeranom rozsahu a v časovej nadväznosti v rámci vysielanej programovej služby. Za iných ako uvedených okolností nebude realizované právo diváka na objektívne a nestranné informácie, ktoré pre vysielateľa znamená povinnosť toto právo neporušiť a zabezpečiť vo vysielaní programovej služby všestrannosť informácií a názorovú pluralitu. Súd akceptoval argumentáciu žalobcu, že odvysielaním predmetnej relácie plnil verejnú objednávku, jej nosná téma isto zaujíma široký okruh divákov a akceptoval tiež prípustnosť odvysielania aj takého názoru, s ktorým nemusí súhlasiť každý. U. ani o tvrdení žalobcu, že vyvinul primerané úsilie, aby poskytol priestor aktérom prípadu z iného „názorového spektra“ a nekládol žalobcovi za vinu, že odvysielal reláciu aj bez prítomností hostí, ktorí sa rozhodli pozvanie neprijať. D. na vyššie definovanú povinnosť zabezpečiť všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v rámci vysielanej programovej služby ako súčasti práva verejnosti na pluralitné informácie súd nemal pochybnosti o tom, že správny orgán riadne zistil skutkový stav a tiež správne tento stav právne posúdil, pričom žalobca nepredložil žiaden dôkaz spochybňujúci záver o tom, že odvysielal na programovej službe N. program (H. pod lampou), súčasťou ktorého bola diskusia o kauze „V.“, ktorou došlo k nezabezpečeniu všestrannosti informácií a názorovej plurality v rámci vysielanej programovej služby. Súd dodáva, že pokiaľ žalobca dôkazy zabezpečené v konaní považoval za nedostatočné pre záver o porušení zákona, nič mu nebránilo, aby predložil dôkaz o tom, že v rámci vysielania programovej služba N. zabezpečil všestrannosť informácií a názorovú pluralitu, teda dôkaz o tom, že predmetná kauza bola v primeranom rozsahu a v časovej nadväznosti vysvetlená divákovi z iného ako v predmetnej relácii prezentovaného pohľadu. K jednostranným názorom a postojom či čiastočným informáciám takto odvysielaným mal žalobca povinnosť poskytnúť divákovi aj názor odlišný, ktorý nemusí, pokiaľ to nie je možné, byť odvysielaný v rámci tej istej relácie, stačí aby bol uvedený v rámci programovej služby, pričom treba dbať aj na časový aspekt. Súd sa plne stotožnil so žalovaným, že uvedenie takýchto odlišných názorov v príliš vzdialených časových súvislostiach by nenapĺňalo požiadavku zabezpečenia všestrannosti informácie a názorovej plurality. Súd neprisvedčil ani námietke o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, spočívajúci v rozpore medzi výrokom a rozhodnutím. D. rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. O. zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reakcia na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. G. výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. O. musí byť presvedčivé. D. na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. U. sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, aj na také, ktoré sú pre rozhodnutie bezvýznamné, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie rozhodujúce, odpoveď špecifická k danej skutočnosti či argumentu sa vyžaduje. R. ohľadu na závažnosť, či plošný následok, sa vyžaduje, aby správny orgán svoje rozhodnutie podrobne zdôvodnil s uvedením konkrétnych skutočností, ktoré jeho rozhodnutie odôvodňujú. O. dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Súd v zhode s názorom žalovaného považuje napadnuté rozhodnutie za dostatočne odôvodnené, pričom žalobcom namietaný rozpor nie je badateľný. Q. v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobne hodnotil a analyzoval obsah sankcionovaného programu z hľadiska dodržiavania povinnosti podľa § 16 ods. X písm. a/ zákona a podrobne opísal svoje úvahy a právne závery. U. rozporu medzi tvrdením uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že žalobca v záujme zachovania všestrannosti informácií a názorovej plurality v rámci vysielanej programovej služby nezabezpečil, aby bola kauza V. vo vysielaní programovej služby N. v primeranom rozsahu a v časovej nadväznosti vysvetlená divákovi z pohľadu oficiálneho vyšetrovania, a teda nezabezpečil, aby sa divák dozvedel o argumentoch súdu uvedených v právoplatných odsudzujúcich rozsudkoch a výrokom, podľa ktorého žalobca odvysielal na programovej službe N. program H. pod lampou, súčasťou ktorého bola diskusia o kauze „V.“, ktorou došlo k nezabezpečeniu všestrannosti informácií a názorovej plurality v rámci vysielanej programovej služby. L. v odôvodnení nemení význam príslušnej časti výroku (skutkovú vetu), ale na ňu nadväzuje a rozvíja ju v úvahách žalovaného o spôsobe naplnenia materiálnych znakov správneho deliktu, ktorého sa žalobca dopustil. D. ide o námietku, že rozhodnutie trpí vadou spočívajúcou v tom, že A. (žalovaný) rozhodla len o výroku, pričom o ostatných náležitostiach rozhodnutia rozhodla kancelária, túto žalobca nijako nepreukázal a vychádzala skôr z omylu ako z reálneho poznania relevantných okolností. U. pochýb o tom, že kancelária žalovaného plní úlohy spojené s organizačným, personálnym, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti žalovaného a niet pochýb, že medzi jej úlohy je zaradená i príprava, resp. vypracovanie, písomného vyhotovenia rozhodnutia (vrátane odôvodnenia a poučenia). U. to však považovať, ako sa to snaží podsúvať žalobca, za prejav atrahovania rozhodovacej právomoci žalovaného a nie je ani výsledkom „rozhodovacej činnosti“ kancelárie žalovaného. B. o bežnú prax nijako sa nevynímajúcu zaužívaným konvenciám orgánov verejnej moci. Pre názornejšie objasnenie uvedie súd niekoľko príkladov. To, že rozkladová komisia pripraví rozhodnutie pre ministra, neznamená, že pôjde o rozhodnutie tejto komisie. E., že rozhodnutie senátu súdu vypracuje referujúci sudca neznamená, že rozhodnutie vydal len tento sudca. Je nutné zmieniť sa o tom, že A. (žalovaný), teda jej členovia, sa zhodli na výroku rozhodnutia, na čo nepochybne muselo nadväzovať i odôvodnenie tohto výroku. E. podpisom na písomne vyhotovenom rozhodnutí predseda žalovaného potvrdil, že sa A. ako kolektívny orgán s jeho znením stotožnila. U. je potrebné si uvedomiť, že záväznou časťou rozhodnutia nie je odôvodnenie, ale je to práve výrok, ktorý určuje práva a ukladá povinnosti. Z uvedených dôvodov súd na postupe žalovaného nepostrehol žiadnu takú vadu namietanú žalobcom, ktorá by podstatnejším spôsobom mohla ovplyvniť zákonnosť jeho rozhodnutia. Čo sa týka poučenia v rozhodnutí, súd rovnako ako žalovaný toto nepovažuje za prejav rozhodovacej činnosti správneho orgánu. B. obligatórnu zákonom predpísanú súčasť rozhodnutia. O poučení o možnosti podať opravný prostriedok (resp. žalobu na súd) správny orgán nerozhoduje, ale o ňom informuje. Vzhľadom na uvedené L. súd v R. dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. X O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. X O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. F. rozhodnutie senát L. súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.