Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/91/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200588 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012200588.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobkyne: D.. P. F., bytom Q. XX, J. K. právne zastúpená advokátkou: Mgr. Soňa Grošaftová, Makovického 7, Žilina proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-3/2012 zo dňa 16.2.2012, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
Žalobkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.3.2012 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-3/2012 zo dňa 16.2.2012 s poukazom na Personálny rozkaz riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Žiline č. 715 zo dňa 9.12.2011, ktorým bol žalobkyni odňatý príplatok za vedenie služobného cestného motorového vozidla vybaveného typickým zvukovým alebo svetelným znamením (ďalej len SCV) vo výške 20,- € od 1.11.2011.
Žalobkyňa namietala nesprávne právne posúdenie veci a tvrdila, že spĺňa podmienky ustanovené § 95 ods. 4 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o štátnej službe) na priznanie príplatku za vedenie SCV vybaveným typickým zvukovým alebo svetelným znamením vo výške 20,- €. Napadnutým rozhodnutím bola ukrátená na svojich právach z dôvodu nezákonného postupu žalovaného. Uviedla, že dňa 5.10.2011 jej bol vyhlásený disciplinárny rozkaz riaditeľa KDI KR PZ v Žiline č. 4/2011, proti ktorému podala dňa 11.10.2011 odvolanie. Dňa 13.10.2011 jej riaditeľ KDI KR PZ v Žiline povedal, že jej odoberie povolenie na vedenie SCV v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR, tzv. kupón. Dňa 25.10.2011 odmietol podpísať jazdu vykonanú na SCV zn. V. H., M. I. - XXX B. z dôvodu, že jej chce odobrať tento kupón. Následne dňa 26.10.2011 žalobkyni oznámil, že nech už si neskúša dať podpisovať jazdu služobným motorovým vozidlom ani u neho, ani u zástupkyne riaditeľa KDI KR PZ v Žiline ani u vedúceho OBCP KDI KR PZ v Žiline. Ako dôkaz predložila fotokópiu knihy jázd Q. V. H.. Poukázala na ust. § 48 ods. 3 písm. a) zákona o štátnej službe, ktorým ako policajtka je viazaná a keďže s ústnym pokynom riaditeľa KDI KR PZ v Žiline bola riadne oboznámená, bola povinná ho splniť, tzn. od okamihu vyslovenia tohto pokynu riaditeľom KDI KR PZ v Žiline nevykonala jazdu na služobnom motorovom vozidle vybavenom typickým zvukovým znamením alebo svetelným znamením. Toto konanie riaditeľa KDI KR PZ v Žiline sa jej javí ako pomsta za to, že podala odvolanie proti disciplinárnemu rozkazu, v ktorom poukázala na nedostatky v konaní o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, z ktorého bola tohto času obvinená.
Tvrdenie žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí, že jej námietky sú neodôvodnené, považuje za účelové tvrdenie žalovaného, s úmyslom zakryť protiprávne konanie policajného funkcionára. Žalobkyňa je toho názoru, že postup KDI KR PZ v Žiline je v rozpore s § 2a ods. 1, 2, 4, 6 s § 47, § 48 ods. 3 písm. h) zákona o štátnej službe ako i s čl. 10 Etického kódexu príslušníka Policajného zboru a postup R KDI KR PZ v Žiline považuje za zneužitie moci, ktorá bola do funkcie R KDI KR PZ vložená. Žalobkyňa namietala nesprávne zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov, z dôvodu, že žalovaný sa dôsledne nezaoberal námietkami žalobkyne a nevyvinul dostatočnú vlastnú iniciatívu na zistenie skutkového stavu veci. Žalobkyňa poukázala na organizačné prepojenie oddelenia, ktoré sa zaoberalo s námietkami žalobkyne v odvolaní a ktoré je priamo podriadené riaditeľovi KR PZ v Žiline.
Na základe uvedených skutočností žiadala žalobkyňa rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Žalovaný sa vyjadril k žalobe zo dňa 26.4.2012, pričom zotrval na svojom doterajšom právnom názore a žalobu žiadal zamietnuť. Uviedol, že na zabezpečenie jednotného postupu pri odmeňovaní príslušníkov PZ podľa zákona č. 73/1998 o štátnej službe bolo žalovaným vydané nariadenie ministra vnútra č. 715 zo dňa 9.12.2011. Podľa čl. 14 ods. 1 tohto nariadenia funkčný plat, príplatok za výsluhu rokov a hodnostný príplatok sa určuje podľa príslušnej platovej triedy, dĺžky započítateľnej praxe a hodnosti policajta. Podľa čl. 14 ods. 2 tohto nariadenia ostatné zložky služobného platu ustanovené v mesačnej výške priznáva, mení a odníma nadriadený rozhodnutím v personálnom rozkaze, okrem príplatku za nerovnomernosť času služby podľa čl. 9 ods. 3 až 5. Žalovaný uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že príplatok za vedenie služobného cestného vozidla vybavený typickým zvukovým znamením alebo svetelným znamením podľa zákona je nárokovou zložkou služobného príjmu príslušníka PZ a priznáva ho príslušný nadriadený rozhodnutím v personálnom rozkaze za predpokladu, že sú splnené zákonom stanovené podmienky na jeho priznanie. Nakoľko ale ide o zložku služobného príjmu ustanovenú v mesačnej výške, musia byť tieto podmienky opakovane splnené každý kalendárny mesiac. Žalovaný poukázal na ust. § 95 ods. 4 písm. b) zákona, v zmysle ktorého podmienkou na priznanie príplatku za vedenie SCV je, že policajt skutočne jazdí so SCV vybaveným typickým zvukovým alebo svetelným znamením. Ak policajt túto podmienku spĺňa tzn. že v príslušnom kalendárnom mesiaci vykonal aspoň jednu jazdu so SCV vybaveným typickým zvukovým alebo svetelným znamením, príplatok za vedenie SCV vo výške 20,- € mu za tento kalendárny mesiac patrí. Žalovaný mal za to, že ak by žalobkyňa spĺňala všetky zákonné podmienky, v takomto prípade by jej príplatok patril. Keďže žalobkyňa v mesiaci november 2011 nevykonala žiadnu jazdu so SCV, jej príplatok za vedenie SCV podľa § 95 ods. 4 písm. b) nepatrí a na základe vyššie uvedeného spracoval riaditeľ KDI KR PZ v Žiline dňa 1.12.2011 pod č. KRPZ-ZA-KDI-108-060/2011 písomný návrh na jeho odňatie a to dňom 1.11.2011. Tento návrh predložil služobným postupom na schválenie riaditeľovi KR PZ v Žiline, ktorý sa s ním stotožnil, výsledkom čoho bolo vydanie personálneho rozkazu, ktorý je podľa žalobcu po vecnej a formálnej stránke spracovaný plne v intenciách ustanovenia § 95 ods. 4 písm. b) zákona o štátnej službe.
K námietkam žalobkyne, že nadriadený jej odmietol podpísať jazdu so SCV dňa 25.10.2011 s tvrdením, že jej chce odobrať povolenie na vedenie SCV a taktiež dňa 14.12.2011, s tým, že ostatní kolegovia služobne zaradení na KDI KR PZ v Žiline so schvaľovaním jázd so SCV problémy nemajú, pokladá za nedôvodné. Žalovaný uviedol, že príplatok za vedenie SCV bol žalobkyni odobratý od 1.11.2011 z dôvodu, že v mesiaci november 2011 so SCV nevykonala žiadnu jazdu. Poukázal na ust. § 15 ods. 8 písm. a) NMV SR č. 68/2010, podľa ktorého každá jazda vozidla pred začatím sa schvaľuje, alebo nariaďuje podpisom v knihe prevádzky a za jej oprávnenosť a účelnosť zodpovedá v pôsobnosti organizácie štatutárny orgán prevádzkovateľa motorového vozidla nadriadený alebo ním poverený zamestnanec taktiež a podľa čl. 15 ods. 9 N MV SR č. 68/2010, za nepredvídaných okolností, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, je možné schváliť jazdu dodatočne a v prevádzkovej knihe dodatočne podpísať. Žalovaný má za to, že z uvedeného vyplýva, aby policajt mohol skutočne jazdiť so SCV, musí mať schválenú alebo nariadenú jazdu, ktorú schvaľuje, alebo nariaďuje svojim podpisom v knihe prevádzky SCV príslušný nadriadený policajta alebo ním určená osoba, ktorá nesie plnú zodpovednosť nielen za oprávnenosť ale aj účelnosť každej jazdy. Je preto výlučne na uvážení nadriadeného, aby posúdil opodstatnenosť každej jednotlivej jazdy SCV, o ktorú policajt žiada a podľa toho rozhodol o jej schválení alebo neschválení. K námietke diskriminácie žalobkyne, žalovaný uviedol, že v prípade schvaľovania jazdy so SCV bol realizovaný v súlade so zákonom, ako aj s N MV SR č. 68/2010, a preto nemožno hovoriť o diskriminácii žalobkyne. Žalovaný poukázal na dopravnú nehodu zo dňa 28.7.2011,
ktorej bola žalobkyňa účastníčkou a ktorá nemá žiaden vplyv na to, že v súlade s ust. § 95 ods. 4 písm. b) zákona o štátnej službe jej bol až v mesiaci november 2011 odňatý príplatok za vedenie SCV, pretože v danom mesiaci nevykonala žiadnu jazdu. Na základe uvedeného žalovaný navrhoval žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.
Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 OSP), preskúmal na nariadenom pojednávaní napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 247 ods. 1 a nasl. OSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno- právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy OSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).
Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že vnútorný odbor Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline navrhol jeho riaditeľovi odňatie príplatku žalobkyne za vedenie služobného cestného vozidla vybaveného typickým zvukovým alebo svetelným znamením. Dňa 1.12.2011 spracoval riaditeľ Krajského dopravného inšpektorátu KR PZ v Žiline písomný návrh pod č. KRPZ-ZA- KDI-108-060/2011. Žalobkyni bol podľa ust. § 95 ods. 4 písm. b) zákona a čl. 14 ods. 2 N MV SR č. 17/2008 dňom 1.11.2011 odňatý príplatok za vedenie SCV vo výške 20,- €. Dňa 9.12.2011 riaditeľ KRPZ v Žiline vydal personálny rozkaz č. 715, ktorým žalobkyni odňal príplatok za vedenie SCV. S personálnym rozkazom bola žalobkyňa oboznámená v súlade s § 266 ods. 1 zákona a to dňa 16.12.2011. Proti tomuto personálnemu rozkazu podala v zákonnej lehote odvolanie, ktoré bolo zamietnuté žalobou napadnutým rozhodnutím č. SLV-PS-PK-3/2012 zo dňa 16.2.2012, ktoré jej bolo doručené dňa 22.2.2012. Žalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie obdobne ako vyjadrenie k žalobe a to tým, že žalobkyňa počnúc dňom 1.10.2011 nespĺňala zákonnú podmienku skutočného jazdenia so SCV vybaveným typickým zvukovým alebo svetelným znamením, čím jej bol odňatý príplatok za mesiac november 2011.
Podľa § 84 ods. 2 písm. k) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe je príplatok za vedenie SCV jednou zo zložiek služobného príjmu, ktorý patrí príslušníkovi PZ v stálej štátnej službe za výkon štátnej služby.
Podľa § 95 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z., ak vodič, referent, špecialista skutočne jazdí so : a) špeciálnou zásahovou automobilovou technikou,
b) služobným cestným vozidlom vybaveným typickým zvukovým zameraním alebo svetelným zameraním alebo
c) služobným cestným vozidlom zabezpečujúcim prepravu alebo sprievod určených osôb,
patrí mu príplatok do výšky 20,- € mesačne.
Na zabezpečenie jednotného postupu nadriadených pri odmeňovaní príslušníkov PZ podľa zákona, bolo Ministerstvo vnútra SR dňa 7.3.2008 vydané N MV SR č. 17/2008.
Podľa čl. 2 ods. 4 N MV SR č. 17/2008 príplatky podľa § 94 zákona za starostlivosť o prideleného služobného psa alebo služobného koňa, § 95 zákona za starostlivosť a vedenie služobného cestného vozidla alebo služobného motorového člna a § 96 zákona za výkon potápačskej činnosti, sa priznávajú vo výške hornej hranice ustanovenej zákonom.
Podľa čl. 14 ods. 1 N MV SR č. 17/2008 funkčný plat, príplatok za výsluhu rokov a hodnostný príplatok, sa určuje podľa príslušnej platovej triedy, dĺžky započítateľnej praxe a hodnosti policajta.
Podľa odseku 2 tohto článku N MV SR č. 17/2008 ostatné zložky služobného platu ustanovené v mesačnej výške priznáva, mení a odníma nadriadený rozhodnutím v personálnom rozkaze okrem príplatku za nerovnomernosť času služby a podľa čl. 9 ods. 5 a 6.
Podľa čl. 5 ods. 1 N MV SR č. 68/2010 za výkon automobilovej služby u prevádzkovateľa vozidla v plnom rozsahu zodpovedá nadriadený alebo ním určená osoba (používanie SCV v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR upravuje nadriadený Ministerstva vnútra SR č. 68/2010 o používaní služobných cestných vozidiel v platnom znení).
Čl. 5 ods. 3 N MV SR č. 68/2010 sú pod písmenom a) - w) upravené úlohy prevádzkovateľa vozidla. V zmysle tohto ustanovenia nadriadený alebo ním určená osoba prevádzkovateľa zodpovedá na úseku automobilovej služby najmä za celkovú organizáciu a výkon automobilovej služby (písm. b/) hospodárne a účelne riadenie prevádzky vozidiel, ich technický a vzhľadový stav, pohotovosť a akcieschopnosť, technickú údržbu, opravy a hospodárnosť (c/), dodržiavanie platných noriem upravujúcich hospodárnu prevádzku vozidiel (písm. h/).
Podľa čl. 15 ods. 8 písm. a) N MV SR č. 68/2010, každá jazda vozidla pred jej začatím sa schvaľuje, alebo nariaďuje. Jazdu schvaľuje, alebo nariaďuje podpisom v knihe prevádzky a za jej oprávnenosť a účelnosť zodpovedá v pôsobnosti organizácie štatutárny orgán prevádzkovateľa vozidla, nadriadený alebo ním poverený zamestnanec.
Aby policajt mohol skutočne jazdiť s SCV, musí mať schválenú alebo nariadenú jazdu. Tú schvaľuje, alebo nariaďuje svojím podpisom v knihe prevádzky SCV príslušný nadriadený policajta alebo ním určená osoba. Nadriadený nesie plnú zodpovednosť nielen za oprávnenosť a účelnosť každej jazdy, ale aj za celkové efektívne, účelné a hospodárne využívanie všetkých SCV pridelených do užívania ním riadeného útvaru PZ. Je preto výlučne na jeho uvážení, aby posúdil opodstatnenosť každej jednotlivej jazdy so SCV, o ktorú policajt žiada a podľa tohto rozhodol o jej schválení alebo neschválení, prípadné neschválenie jazdy nie je povinný zdôvodňovať. Ak nadriadený jazdu policajtovi neschváli, alebo nenariadi, nemôže ju policajt vykonať. Jazda so SCV teda nie je právne nárokovateľná. Žalobkyňa počnúc dňom 1.11.2011 nespĺňa zákonnú podmienku skutočného jazdenia so SCV vybaveným typickým zvukovým alebo svetelným znamením, čím nemá ani právny nárok na príplatok za vedenie SCV v zmysle § 95 ods. 4 písm. b) zákona o štátnej službe, preto jej bol tento príplatok zákonným spôsobom odňatý.
Žalobkyňa ďalej poukazuje v žalobe na disciplinárne konanie, ktoré bolo voči nej vedené v súvislosti s dopravnou nehodou, ktorej bola dňa 28.7.2011 účastníčkou. Na námietku, kde poukazuje na to, že dňa 14.12.2011 jej nadriadený odmietol podpísať knihu so SCV, pričom ostatní kolegovia služobne zaradení na KDI KR PZ v Žiline so schvaľovaním jázd so SCV nemajú žiadne problémy, súd uvádza, že skutočnosť, či proti žalobkyni bolo vedené aj disciplinárne konanie, ktoré je samostatne upravené v tretej časti zákona, v rámci ktorého sa zisťuje, či žalobkyňa sa svojím konaním dopustila disciplinárneho previnenia, nie je v danej veci podstatná. Rozhodujúcou skutočnosťou vzťahujúcou sa na danú vec je to, či žalobkyňa v mesiaci november 2011 vykonala, prípadne nevykonala jazdu so SCV.
Je preukázané, že žalobkyňa v mesiaci november 2011 jazdu so SCV nevykonala, a preto jej predmetný príplatok za mesiac november 2011 nepatrí.
Krajský súd v Bratislave po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalovaný v dostatočnej miere zistil skutkový stav veci, na ktorý správne aplikoval ustanovenia zákona č. 73/1998
Z.z. o štátnej službe. Rozhodnutie žalovaného má všetky náležitosti, nevykazuje formálne ani obsahové nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza zo skutkového stavu zisteného podľa ustanovení správneho poriadku.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 OSP a žalobkyni, ktorá nebola v konaní úspešná, právo na ich náhradu nepriznal.
Senát Krajského súdu v Bratislave prijal predmetné rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.