Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/70/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200675 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012200675.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej, v právnej veci žalobcu: H., bytom Q. právne zastúpenie: Procházka & partners, spol. s r.o. so sídlom Búdková č. 4, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, so sídlom Špitálska ul. č. 14, 812 28 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: KRPZ - P-24/BA-KDI21-2012 zo dňa 02.02.2012 a prvostupňového rozhodnutia č. ORP-P-403/PK-DI-OBCP-2011 zo dňa 28.11.2011 jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. p.: KRPZ - P-24/BA-KDI21-2012 zo dňa 02.02.2012 z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 2, písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku a vec mu vracia na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku v sume 33,- € a za právne zastúpenie v sume 159,16 € na účet jeho právneho zástupcu do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného č.: KRPZ - P-24/BA-KDI21-2012 zo dňa 02.02.2012, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Okresného riaditeľstva PZ v Pezinku, Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 28.11.2011 pod č.: ORP-P-403/ PK-DI-OBCP-2011, ktorým bol žalobca uznaný vinným z porušenia ustanovenia § 19 ods. 1, zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 8/2009 Z.z.), ktorým konaním spáchal priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch). Žalobcovi bola uložená podľa § 22 ods. 2, písm. c/ zákona o priestupkoch pokuta vo výške 400,- € a povinnosť zaplatiť trovy konania v sume 16,- €. Žalobca opätovne, ako v odvolaní tvrdí, že nie je možné považovať skutkový stav za dostatočne zistený na to, aby sa na jeho základe dala posúdiť zodpovednosť jednotlivých účastníkov dopravnej nehody za jej spôsobenie. Vytýka správnym orgánom, že pri posudzovaní veci vychádzali výlučne zo záverov odborného vyjadrenia, ktoré ako konštatoval sám znalec - vychádza len z jedného z možných scenárov. Znalec pracoval len s obmedzeným množstvom vstupných zistených údajov, zvyšné prevzal z tvrdení jedného z účastníkov dopravnej nehody z čoho vyvodil závery. Podľa žalobcu bolo potrebné vychádzať aspoň z dvoch variant možného priebehu dopravnej nehody a nie len z popisu situácie účastníkom G. X. (ďalej len G..X..), čím podľa neho bola porušená zásada rovnosti účastníkov. Poukazuje na to, že závery znalca sú opačné ako závery policajtov z miesta dopravnej nehody a s touto situáciou sa žalovaný nevysporiadal. Nebral do úvahy ani možnú rýchlosť jazdy G..X.., (vyššiu ako 50 km/h, keď prípustná je max. 90 km/h) než bola uvedená v odbornom posudku ani tú skutočnosť, že G..X.. v čase nehody nebol držiteľom príslušného vodičského oprávnenia, čo podľa neho mohlo mať na priebeh dopravnej nehody zásadný vplyv. Keďže sa správne orgány dostatočne s vecou nezaoberali a nezdôvodnili svoje rozhodnutie dostatočne, navrhol, aby súd rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a tiež aby mu uznal nárok na úhradu trov konania. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zaslanom súdu dňa 17.05.2012 zotrval na svojich doterajších rozhodnutiach v celom rozsahu. Uviedol, že pri posudzovaní veci vychádzal zo spisového materiálu, ktorého súčasťou bol aj predmetný odborný posudok a zistil, že správne orgány postupovali v zmysle zásady zákonnosti a odborný posudok považuje za relevantný dôkaz. Žiadal žalobu zamietnuť . Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250f ods. 1 O.s.p., keďže boli splnené podmienky uvedené v § 250f ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne (§3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011) dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.02.2014, potom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky B..H..E..sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.). Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 249 ods. 2). Podľa § 22 ods.1, písm. g) zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda. (2) Za priestupok podľa odseku 1 a) písm. a) až c) sa uloží pokuta od 300 eur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov, b) písm. d) a f) možno uložiť pokutu od 200 eur do 1 000 eur a zákaz činnosti do piatich rokov, c) písm. e), g) až i) možno uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov, d) písm. j) sa uloží pokuta 1 500 eur, e) písm. k) možno uložiť pokutu od 60 eur do 300 eur a zákaz činnosti do dvoch rokov, f) písm. l) možno uložiť pokutu do 100 eur. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. Pred odbočovaním a počas odbočovania je vodič povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. Vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Vodič vozidla idúceho za vozidlom, ktoré odbočuje, musí dbať na zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou nesmie ohroziť vodiča odbočujúceho vozidla. Z administratívneho spisu súd zistil nasledovné skutočnosti: Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva PZ v Pezinku, rozhodnutím zo dňa 28.11.2011 pod č.: ORP-P-403/PK-DI-OBCP-2011, uznal žalobcu vinným podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch na tom skutkovom základe, že dňa 16.07.2011 v čase o 14,05 h. viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda 105 ev.č.: R.-XXX U. po ceste II/502 v smere od obce Modra Kráľová v smere na obec Dubovú, pričom pri odbočovaní vľavo ohrozil motocykel ev.č.: W..Y., ktorý viedol vodič G..X.. v smere od obce Modra Kráľová na obec Dubová, pričom tento už obchádzal OMV ev.č. R.-XXX U., následkom čoho došlo k zrážke. Pri dopravnej nehode došlo k ľahkému zraneniu vodiča G..X... Alkohol nebol zistený. Žalobcovi bola uložená za predmetný priestupok pokuta vo výške 400 € a náhrada trov konania vo výške 16 €. Pri rozhodovaní vychádzal z odborného vyjadrenia č. 31/2011 súdneho znalca v odbore doprava cestná: Ing. Antonom Guštarom. Žalovaný rozhodujúc o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu o postihu za priestupok napadnutým rozhodnutím toto zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Z jednotlivých zápisníc o podaní vysvetlenia dopravnej nehody vyplýva, že sa účastníci obviňujú vzájomne. Krajský súd s ohľadom na obsah žaloby posudzoval, či správne orgány pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci. S ohľadom na námietku žalobcu ohľadne hodnotenia dôkazov zisťoval, či konanie o priestupku bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu. Konečne posudzoval, či hodnotenie dôkazov zodpovedalo zásadám voľného hodnotenia dôkazov v zmysle ustanovenia § 34 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny poriadok) a či nevybočilo z jeho medzí. Zákon o priestupkoch v ustanovení § 73 ods. 2 zakotvuje základné procesné práva a povinnosti obvineného z priestupku. V porovnaní so všeobecným správnym konaním, ktoré je upravené v zákone o správnom konaní poskytuje obvinenému z priestupku širší okruh procesných práv. Predovšetkým zakotvuje zásadu prezumpcie neviny obvineného z priestupku. Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi, ani k priznaniu nemôže byť donucovaný. Realizácia zásady prezumpcie neviny znamená, že správny orgán je povinný dokázať vinu obvineného z priestupku a ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech obvineného z priestupku (in dubio pro reo). Z odborného vyjadrenia vyplývajú tieto zásadné skutočnosti: - v čase zrážky nie je možné stanoviť rýchlosť vozidiel (str. 11), - čas začiatku dávania znamenia o zmene smeru jazdy nie je možné technicky preukázať (str. 16), - motocyklista mohol začať reagovať najskôr na odbočovanie vozidla Škoda z jeho polohy a rýchlosti (str. 15).Preto znalec vychádzal zo simulácii východísk, z ktorých vyslovil záver. Súd z administratívneho spisu, najmä z odborného stanoviska zistil, že - Na str. 13 v bode 2.5.4. sa uvádza analýza zrážky „vozidla Škoda s motocyklom Honda...podľa simulácie pohybu vozidiel do miesta zrážky malo vozidlo Škoda rýchlosť cca 18,82 km/h, motocykel mal rýchlosť cca 66,82 km/h v čase prvého kontaktu „ - je evidentné, že auto už v danom čase spomaľovalo výrazne rýchlosť, (motocyklista bol podľa str. 15 bodu 2.6.2. „pred miestom prvého kontaktu s vozidlo v čase 0,63 s pred zrážkou vzdialený 11,33 m..."), čo sa muselo prejaviť pri plynulej jazde zreteľne aj pre motocyklistu, ktorý dokonca tvrdil, že sa pohyboval dlhší čas za autom rýchlosťou cca 50 km/ h (str. 15 bod 2.6.1), pretože z výpovedí nevyplýva, že by došlo k prudkým zmenám v priebehu jazdy a polohy auta. Nie je preto súdu jasné, prečo žalovaný nedopytoval účastníkov nehody na uvedenú situáciu, keď je potrebné mať na zreteli povinnosti účastníkov cestnej premávky t.j., že ako šofér auta, tak aj motocyklista bol povinný predvídať jazdné vlastnosti druhého účastníka (napr. mal predpokladať, že mu nedá prednosť, atď.). - V tejto súvislosti súd považuje za žalovaným nedostatočne vyhodnotenú aj okolnosť uvádzanú na str. 15 bod 2.6.2., kde znalec uvádza, že „je otázkou právneho posúdenia, či mal motocyklista povinnosť sa v mieste stanovenom ako miesto najskoršej reakcie na odbočovanie vozidla pohybovať rýchlosťou do vpr1= 23,8 km/h. Vyššia rýchlosť ako uvádzaná motocyklistu znemožnila zabrániť nehode". V danom priestore bola prípustná rýchlosť do 90 km/h, takže je zrejmé, že z tohto uhla pohľadu rýchlosť motocyklistu (50 km/h až 66,82 km/h) bola v povolených medziach, avšak toto nezohľadňuje samotnú preskúmavanú dopravnú situáciu v ktorej sa motocyklista pri predchádzaní nachádzal. Aj v tejto súvislosti je potrebné vec vnímať cez povinnosť účastníkov cestnej premávky predvídať jazdné vlastnosti druhého účastníka. Z bodu 2. „Opísanie udalosti" záznamu dopravnej nehody spísanej dňa 16.07.2011 pod č.p.: OKP- P105/PK-DI-DN-2001 vyplýva opačná verzia dopravnej nehody, kde za zodpovedný subjekt je uvedený motocyklista G..X.. z toho dôvodu, že nesprávne predchádzal, „predchádzanie vľavo odbočujúceho vozidla vľavo". Správne orgány sa s touto otázkou v rámci správnej úvahy nijako nevysporiadali. Princípmi spravodlivého súdneho konania sú najmä princíp „rovnosti zbraní", „kontradiktórnosť súdneho konania", „právo osobnej prítomnosti na konaní" a „zákaz inkriminácie vlastnej osoby". Princíp „rovnosti zbraní", t.j. že každá strana v konaní musí mať rovnakú príležitosť predložiť svoj prípad a žiadna z nich nesmie byť podstatne zvýhodneného vo vzťahu k druhej strane, platí aj v občianskoprávnom konaní a taktiež pri preverovaní zákonnosti a postupu orgánov verejnej správy súdom. Tento princíp musí byť premietnutý do celého procesu, ak má byť proces spravodlivým. Na základe uvedených skutočností krajský súd dospel k záveru, že v danej veci stoja proti sebe dve skupiny dôkazov, produkované na jednej strane tvrdeniami žalobcu a na druhej strane tvrdeniami žalovaného. Ako už súd vyššie uviedol, samotné konanie správnych orgánov, ktorí v zásade vychádzali z odborného posudku znalca, je poznačené dôkaznou núdzou. Súd si nemôže domýšľať (dotvárať) priebeh skutkového deja za účastníkov správneho konania. Zo spisu nesporne vyplýva, že žalobca v priebehu celého konania namietal nedostatočné posúdenie veci pre neexistenciu jednoznačných dôkazov preukazujúcich jeho vinu. Správny orgán prvého stupňa, ani žalovaný na túto výhradu žalobcu podľa názoru krajského súdu náležite nereagovali. Správny orgán považuje vykonaný dôkaz za pravdivý, pokiaľ nebol preukázaný opak. Hodnotením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti dochádza správny orgán k záveru, ktoré skutočnosti na základe dôkazov (pre rozhodnutie významné a zákonné) je možné považovať za pravdivé a ktoré nie sú pravdivé. Hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné. Podľa názoru krajského súdu správny orgán môže pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov len potom, ak vykonal úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. To platí aj pre odvolací správny orgán, keďže v zmysle judikatúry týkajúcej sa správneho súdnictva je jednoznačne zastávaný právny názor, že prvostupňové aj druhostupňové správne konanie tvorí jeden celok. Podľa názoru krajského súdu, ak správny orgán bez relevantného zdôvodnenia sa prikloní k jedinému dôkazu, ktorým odôvodní skutkové zistenia, tak ako tomu bolo v prípade rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a žalovaného, keď prihliadli len na stanovisko znalca a nevyhodnotí v danom prípade úplnú absenciu iných dôkazov potvrdzujúcich túto výpoveď, potom je takéto hodnotenie dôkazov v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Skutkový stav, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie správnych orgánov, nie je podľa názoru krajského súdu jednoznačný, aby na základe neho mohla byť vyvodená zodpovednosť za priestupok voči žalobcovi. Toto podporuje aj Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. februára 2011, sp. zn. 3 Sžo 133/2010, podľa ktorého „Ak sú pochybnosti o príčinách dopravnej nehody, je táto skutočnosť dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu a postihu za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. e) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.". S ohľadom na horeuvedené dospel súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci (bude zrejme potrebné opakovane vyhodnotiť existenciu dôkazov, jednoznačne preukazujúcich naplnenie predmetnej skutkovej podstaty). Preto súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 250j ods. 2 písm. c/O.s.p.). O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v sume 33,- € za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia: za 2 úkony (v roku 2012) po á 58,69 € = 117,38 € a 2 x paušálna náhrada po 7,63 € = 15,26 €, spolu 132,64 € plus 20% DPH 26,52 € spolu 159,16 €. Súd nepriznal právnemu zástupcovi úkon za ďalšiu prípravu podania z 24.04.2012, keďže z obsahu podania nevyplýva ďalší dôvod na vyjadrenie sa k veci samej, všetky žalobné dôvody mali byť uplatnené v lehote podľa § 250b ods. 1 O.s.p.. Právnemu zástupcovi súd priznal daň z pridanej hodnoty, ktorého platiteľom je od 15.05.2008 (fotokópia osvedčenia). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.