Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sd/109/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200704 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012200704.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci navrhovateľky E. P., bytom D. XXXX/X, T., proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX zo dňa 29. novembra 2011 v spojení so zmenovým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X č. 1 zo dňa 20. decembra 2011 a zmenovým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 26. marca 2012, rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X Č.. X zo dňa 21. decembra 2011 a rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X Č.. X zo dňa 21. decembra 2011 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX zo dňa 29. novembra 2011 odporkyňa podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov navrhovateľke od 7. novembra 2011 priznala starobný dôchodok v sume 586,60 eur mesačne. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X Č.. X zo dňa 20. decembra 2011 odporkyňa pozmenila rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX zo dňa 29. novembra 2011 v časti výroku tak, že podľa § 65, § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov navrhovateľke od 7. novembra 2011 priznala starobný dôchodok v sume 272,00 eur mesačne, zvýšený od 1. januára 2012 na sumu 281,00 eur mesačne. Starobný dôchodok priznala podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 a zároveň pozmenila rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX zo dňa 29. novembra 2011 aj v časti odôvodnenia. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 26. marca 2012 odporkyňa pozmenila rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X Č.. X zo dňa 20. decembra 2011 v časti výroku tak, že podľa § 65, § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa čl. 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení navrhovateľke od 7. novembra 2011 priznala starobný dôchodok v sume 272,00 eur mesačne, zvýšený od 1. januára 2012 na sumu 281,00 eur mesačne. Starobný dôchodok priznala podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 a zároveň pozmenila rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X Č.. X zo dňa 20. decembra 2011 v časti odôvodnenia. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X Č.. X zo dňa 21. decembra 2011 odporkyňa podľa § 81 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení rozhodla, že navrhovateľke od 7. novembra 2011 vypláca starobný dôchodok v sume 272,00 eur mesačne, vdovský dôchodok v sume 105,30 eur mesačne, spolu 377,30 eur mesačne. Týmto rozhodnutím odporkyňa pozmenila rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX zo dňa 29. novembra 2011. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X Č.. X zo dňa 21. decembra 2011 odporkyňa podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom postení v znení neskorších predpisov zvýšila od 1. januára 2012 starobný dôchodok na 281,00 eur mesačne a vdovský dôchodok na 108,80 eur mesačne. Navrhovateľka návrhom zo dňa 23.1.2012 žiadala preskúmať rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X Č.. X zo dňa 20. decembra 2011 a rozhodnutia číslo XXX XXX XXXX X Č.. X a č. 3 zo dňa 21. decembra 2011 a namietala, že jej bol priznaný starobný dôchodok len za odpracovaných 18 rokov a 124 dní napriek tomu, že má odpracovaných cca 43 rokov. Poukázala na to, že celý život mala trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a pracovala iba u jedného zamestnávateľa Československé štátne dráhy - Železnice Slovenskej republiky od roku 1973 až do 30.4.2011 na viacerých jeho závodoch vo viacerých pracovných zaradeniach. Pred rozdelením Československej federatívnej republiky bolo v rámci Československých štátnych dráh jej pracoviskom Správa prepravných tržieb Bratislava, kde pracovala asi 2 roky. Uviedla, že sídlom jej zamestnávateľa bola vždy Slovenská republika, všetky pracovné zmluvy mala podpísané slovenským štatutárom a všetky zákonom stanovené odvody boli odvádzané do slovenských ustanovizní. Poukazovala na to, že jej pracovná zmluva z pracoviska SPT č. 122/1991-KPT zo dňa 1.2.1991 so zamestnávateľom Československé štátne dráhy bola uzatvorená s riaditeľom Kontroly prepravných služieb a na základe schválenej tretej zmeny štatútu Československých štátnych dráh z Kontroly prepravných tržieb vznikla samostatná organizačná jednotka nazvaná Správa prepravných tržieb so sídlom v Bratislave, Klemensova 8, ktorá mala vlastnú právnu subjektivitu, nakoľko bola zapísaná do obchodného registra. Žiadala, aby jej na nárok na starobný dôchodok bola zhodnotená celá doba získaná podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a bol jej za túto dobu priznaný starobný dôchodok. Namietala, že rozdelením doby zabezpečenia bude spôsobený nielen nevýhodnejší výpočet starobného dôchodku ale aj jeho krátenie z titulu predčasnosti a spôsobí jej okrem neskorého priznania českej časti dôchodku aj povinnosť pravidelného predkladania potvrdenia o žití do Českej republiky. Postup pri stanovení jej starobného dôchodku považovala za diskrimináciu. Zároveň upozornila aj na článok 26 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, podľa ktorého ak sa vyskytnú pri vykonávaní tejto zmluvy tvrdosti, môžu sa príslušné úrady oboch zmluvných štátov dohodnúť o spôsobe použitia ustanovení tejto zmluvy. Obdobne sa postupuje i v prípade, ak dôjde pri jej vykonávaní k rozdielnemu výkladu s tým, že ak sa nedosiahne zhoda, dohodnú sa príslušné úrady zmluvných štátov na ďalšom postupe. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 3.4.2012 uviedla, že medzi účastníkmi nie je sporné, že navrhovateľka bola ku dňu 31. decembra 1992 zamestnankyňou Československých štátnych dráh, Správa prepravných tržieb Bratislava. Upozornila na čl. 8 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a čl. 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004, podľa ktorých pri vstupe Slovenskej republiky a Českej republiky do Európskej únie naďalej ostáva v platnosti čl. 20 Zmluvy, ktorý je uvedený v prílohe II. nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a čl. 15 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy, ktorý je uvedený v prílohe I. nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009. Poukázala na to, že sídlo zamestnávateľa ČSD Správa prepravných tržieb bolo pôvodne určené v Slovenskej republike, čo bolo predmetom súdnych konaní v Českej aj Slovenskej republike, pretože niektorí bývalí kolegovia navrhovateľky sa domáhali toho, že sídlo zamestnávateľa do 31.12.1992 je v Českej republike a žiadali, aby im bolo obdobie dôchodkového poistenia do 31.12.1992 zhodnotené podľa právnych predpisov Českej republiky a problematika určenia príslušnosti bola predmetom viacerých rokovaní medzi zástupcami nositeľov poistenia Slovenskej republiky a Českej republiky. Uvedenou problematikou sa v Českej republike zaoberal aj Ústavný súd Českej republiky, ktorý v ústavnej sťažnosti Hany Nedvědovej v náleze č. III. ÚS 939/2010 zo dňa 3. augusta 2010 vyslovil názor, že organizačná jednotka Československé štátne dráhy, Správa prepravných tržieb so sídlom v Bratislave nikdy nebola zamestnávateľom sťažovateľky, pretože nikdy nemala právnu subjektivitu, ktorá by jej umožnila uzavrieť pracovnú zmluvu a zamestnávateľom vždy boli Československé dráhy, ktorých sídlo bolo v Českej republike a podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy sú preto všetky doby poistenia (zabezpečenia), ktoré sťažovateľka získala do 31.12.1992 dobami poistenia (zabezpečenia) Českej republiky a nie Slovenskej republiky. Uviedla, že v súvislosti s nálezom Ústavného súdu č. III. ÚS 939/2012 zo dňa 3. augusta 2010 sa konali viaceré rokovania zástupcov Českej správy sociálneho zabezpečenia a Sociálnej poisťovne dňa 16.12.2010 a 13.4.2011, z ktorých tiež vyplynulo, že na základe predmetného nálezu Ústavného súdu Českej republiky sídlom zamestnávateľa ČSD, Správa prepravných tržieb je Česká republika, a preto je obdobie dôchodkového poistenia získané do 31.12.1992 príslušná hodnotiť Česká správa sociálneho zabezpečenia v Prahe podľa právnych predpisov Českej republiky. Vo vyjadrení Ministerstva práce a sociálnych vecí Českej republiky zo dňa 25.11.2010 česká strana vyslovila súhlas s tým, aby prijaté riešenia neboli obmedzované len na českých občanov s trvalým pobytom na území Českej republiky, ktorých pracovisko bolo na území Českej republiky, ale aby sa vzťahovali aj na slovenských občanov, s trvalým pobytom na Slovensku a aj slovenským občanom, bývalým zamestnancom ČSD Správa prepravných tržieb budú priznané a poskytované dôchodky za dobu do 31.12.1992 bez ohľadu na ich občianstvo. Poukázala na to, že vzhľadom na uvedené určenie sídla zamestnávateľa bývalých zamestnancov ČSD, Správa prepravných tržieb ku dňu 31.12.1992 medzi Českou správou sociálneho zabezpečenia a Sociálnou poisťovňou nie je sporné a nakoľko sídlo zamestnávateľa je v Českej republike v súlade s č. 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení posudzuje sa doba poistenia (zabezpečenia) získaná do 31.12.1992 podľa právnych predpisov Českej republiky. Na základe tejto skutočnosti bolo navrhovateľke na nárok na starobný dôchodok zhodnotené len obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky od 1.1.1993. Nakoľko navrhovateľka podľa právnych predpisov Slovenskej republiky od 1.1.1993 do 31.12.2010 získala 18 rokov a 124 dní obdobia dôchodkového poistenia, splnila podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení výlučne za obdobie dôchodkového poistenia, získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu nebolo potrebné prihliadnuť aj na obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Českej republiky do 31.12.1992, a preto bol starobný dôchodok priznaný v súlade s čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 iba za túto dobu 18 rokov a 124 dní. Za obdobie dôchodkového poistenia do 31.12.1992 je príslušná rozhodnúť o nároku na starobný dôchodok Česká správa sociálneho zabezpečenia v Prahe. Napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X Č.. X zo dňa 20. decembra 2011 v spojení so zmenovým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 26. marca 2012, rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X Č.. X zo dňa 21. decembra 2011 a rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X Č.. X zo dňa 21. decembra 2011 žiadala ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie číslo podľa § 250l a nasl. O.s.p., prejednal návrh navrhovateľky a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Krajský súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s obsahom dávkového spisu odporkyne číslo XXX XXX XXXX X ako aj s obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový stav. Navrhovateľka žiadosťou spísanou dňa 31.10.2011 požiadala o priznanie starobného dôchodku od 7.11.2011. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX zo dňa 29. novembra 2011 v spojení so zmenovým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X Č.. X zo dňa 20. decembra 2011 a zmenovým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 26. marca 2012 odporkyňa podľa § 65, § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa čl. 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení navrhovateľke od 7. novembra 2011 priznala starobný dôchodok v sume 272,00 eur mesačne, zvýšený od 1. januára 2012 na sumu 281,00 eur mesačne. Starobný dôchodok priznala podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009. Rozhodla tak s odôvodnením, že podľa čl. 8 ods. 1 naradenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a čl. 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 sa po vstupe Slovenskej republiky a Českej republiky naďalej uplatňuje čl. 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení a čl. 15 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení. Navrhovateľka ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky bola zamestnaná v organizácii Československé štátne dráhy, Správa prepravných tržieb, Riaditeľstvo Bratislava. S poukazom na čl. 15 ods. 1 a 2 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, úplný výpis z Obchodného registra Mestského súdu v Prahe, oddiel ALX, vložka 302, ustanovenia štatútu Československých štátnych dráh vydaného pod číslom 60 485/89-025 a ust. § 7 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom 31.12.1992 uviedla, že Správa prepravných tržieb ako organizačná jednotka Československých štátnych dráh nemala právnu subjektivitu a nemohla ani vo vlastnom mene uzatvárať pracovnoprávne vzťahy a vystupovať v nich ako zamestnávateľ. Uvedené vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 6 Sd 10/06-86. Nakoľko sídlo zamestnávateľa navrhovateľky k 31. decembru 1992 bolo na území Českej republiky, žiadna z dôb zabezpečenia získaná pred 1. januárom 1993 nie je obdobím dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Určenie príslušnosti na hodnotenie doby do 31. decembra 1992 nie už medzi Sociálnou poisťovňou ústredie Bratislava a Českou správou sociálneho zabezpečenia v Prahe sporné. Na základe nálezu Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 3. augusta 2010 sp. č. III ÚS 939/10 sídlom zamestnávateľa zamestnancov, ktorí vykonávali činnosť v ČSD v Správe prepravných tržieb Bratislava boli Československé štátne dráhy so sídlom v Prahe, a preto obdobie do 31. decembra 1992 v súlade s čl. 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení je obdobím získaným podľa právnych predpisov Českej republiky. Navrhovateľka k 7.11.2011 získala 6 694 dní, t.j. 18 rokov a 124 dní obdobia dôchodkového poistenia čím splnila podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 65 a nasl. zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X Č.. X zo dňa 21. decembra 2011 odporkyňa podľa § 81 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení rozhodla, že navrhovateľke od 7. novembra 2011 vypláca starobný dôchodok v sume 272,00 eur mesačne, vdovský dôchodok v sume 105,30 eur mesačne, spolu 377,30 eur mesačne. Týmto rozhodnutím odporkyňa pozmenila rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX zo dňa 29. novembra 2011. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X Č.. X zo dňa 21. decembra 2011 odporkyňa podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom postení v znení neskorších predpisov zvýšila od 1. januára 2012 starobný dôchodok na 281,00 eur mesačne a vdovský dôchodok na 108,80 eur mesačne. Navrhovateľka pri výsluchu v súdnom konaní zotrvala na podanom návrhu a poukazovala na to, že čiastkovaním starobného dôchodku je suma dôchodku nižšia, než aká by bola, keby bol dôchodok vypočítaný za celé obdobie jej zamestnania. Uviedla, že dôchodok je nízky a v tejto súvislosti poukázala aj na svoju zlú finančnú a sociálnu situáciu ako aj na to, že česká koruna oslabuje, v dôsledku čoho je priznaný starobný dôchodok v Českej republiky reálne nižší ako v rozhodnutí Českej správy sociálneho zabezpečenia Praha. Mala za to, že rozhodnutím Ústavného súdu Českej republiky boli riešené otázky vlastne v prospech českých občanov, ktorí ku dňu rozdelenia republiky pracovali v Československých štátnych dráhach, boli riešené tieto okolnosti aj predstaviteľmi oboch poisťovní, kde podľa nej taktiež bola otázka riešená v prospech českých občanov a mala za to, že neboli pritom riešené problémy slovenských občanova tieto neboli ani zohľadnené. Namietla, že sa cíti byť celým riešením situácie ako aj postupom odporkyne diskriminovaná, malo by sa prihliadať v rámci Európskej únie na rovnoprávne postavenie občanov v takýchto situáciách a poukazovala aj na to, že v niektorých prípadoch bol jej kolegom priznaný starobný dôchodok v celom počte rokov. Tiež namietala, že tým, že poberá predčasný starobný dôchodok z Českej republiky v dôsledku zmeny kurzu je suma takto priznaného starobného dôchodku v jej neprospech a vzhľadom na jej zlú zdravotnú ako aj rodinnú situáciu je výška takto stanoveného starobného dôchodku nedostačujúca. Potvrdila, že ku dňu 31.12.1992 pracovala na Správe prepravných tržieb so sídlom v Bratislave, Klemensova 8 a v súvislosti s potrebou doriešenia rôznych hospodárskych a ďalších situácií pri rozdelení Československých štátnych dráh bola až do 30.4.1993 prakticky na pôvodnom poste a potom bola preložená na iný odbor. Žiadala, aby jej bol starobný dôchodok priznaný za celú dobu odpracovaných rokov na území Slovenskej republiky. Zástupkyňa odporkyne sa v plnom rozsahu pridŕžala písomného vyjadrenia zo dňa 3.4.2012 a poukazovala na to, že podľa podkladov zaslaných Českou správou sociálneho zabezpečenia navrhovateľke bola doba zamestnania hodnotená do 31.12.1992 a teda nie je možné, aby navrhovateľke bol duplicitne priznaný za toto obdobie starobný dôchodok. Napadnuté rozhodnutia žiadala ako vecne správne potvrdiť. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 65 ods. 6 písm. e) cit. zákona žene, ktorá vychovala dve deti a v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2010 dovŕšila vek 55 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 55 rokov sa pripočíta v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov. Podľa § 66 ods. 1 cit. zákona suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Podľa § 63 ods. 1 cit. zákona priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Podľa § 63 ods. 7 cit. zákona rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 63 ods. 8 cit. zákona ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 7 nie je najmenej dvadsať dva kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body, alebo je v ňom obdobie, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred rok 1984 postupne tak, aby v ňom bolo dvadsať dva kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety. Ak poistenec ani po tomto predĺžení nemá dvadsať dva kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety. Na určenie priemerného osobného mzdového bodu podľa odseku 1 sa z obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vylučuje obdobie, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov dôchodkové dávky vyplácané k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodkové dávky priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 82 ods. 2 cit. zákona dôchodkové dávky sa zvyšujú od 1. januára príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistených podľa odseku 1. Percento zvýšenia dôchodkovej dávky sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Dôchodkové dávky, ktoré sú priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, sa zvyšujú odo dňa ich priznania. Podľa § 82 ods. 3 cit. zákona na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje. Podľa § 82 ods. 9 cit. zákona zvýšenie dôchodkových dávok sa zlučuje s dôchodkovou dávkou, pri ktorej toto zvýšenie patrí. Podľa § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 404/2010 Z.z., ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2011 dôchodkové dávky v roku 2011 sa zvyšujú o 1,8%. Podľa § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z.z., ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2012 dôchodkové dávky v roku 2012 sa zvyšujú o 3,3%. Podľa § 81 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a k sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku a podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku, alebo sirotského dôchodku alebo ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku, vypláca sa v plnej sume z týchto dôchodkových dávok tá dávka, ktorá je vyššia, a z dôchodkovej dávky, ktorej suma je nižšia, sa vypláca jedna polovica. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vypláca v sume jednej polovice vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok. Pri rovnakej sume vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku sa vypláca v sume jednej polovice dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom. Podľa čl. 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri. Ak je zamestnávateľom fyzická osoba, sídlom je adresa, ktorá je v obchodnom registri uvedená ako miesto podnikania; ak je zamestnávateľom odštepný závod alebo iná organizačná zložka zapísaná v obchodnom registri, sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa tohto odštepného závodu alebo organizačnej zložky. Podľa č. 15 ods. 2 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení ak adresa zamestnávateľa nie je uvedená v obchodnom registri (napríklad pri niektorých podnikoch zriadených priamo zákonom), postupuje sa podľa článku 20 ods. 2 zmluvy. Podľa článku 8 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia 1. Toto nariadenie nahrádza všetky dohovory o sociálnom zabezpečení uplatniteľné medzi členskými štátmi, na ktoré sa vzťahuje rozsah pôsobnosť nariadenia. Niektoré ustanovenia dohovorov o sociálnom zabezpečení, ktoré uzavreli členské štáty pred dátumom uplatňovania tohto nariadenia, však naďalej zostávajú v platnosti, za predpokladu, že sú pre príjemcov výhodnejšie, alebo ak vyplývajú z určitých historických okolností a ich účinok je obmedzený časom. Aby tieto ustanovenia zostali v platnosti, zahrnú sa do prílohy II. Ak z objektívnych dôvodov nie je možné rozšíriť niektoré z týchto ustanovení na všetky osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, toto treba určiť. 2. Dva alebo viacero členských štátov môžu podľa potreby uzavrieť dohovory medzi sebou založené na zásadách tohto nariadenia a pri zohľadnení ducha tohto nariadenia. Podľa Prílohy II Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia USTANOVENIA DOHOVOROV, KTORÉ ZOSTÁVAJÚ V PLATNOSTI A KTORÉ, AK SÚ UPLATNITEĽNÉ, SÚ OBMEDZENÉ NA OSOBY, NA KTORÉ SA VZŤAHUJÚ (článok 8 ods. 1) Česká republika - Slovensko články 12, 20 a 33 zmluvy o sociálnom zabezpečení z 29. októbra 1992 (v článku 12 sa určujú oprávnenia na poskytovanie pozostalostných dávok, v článku 20 sa určujú oprávnenia na výpočet dôb zabezpečenia dosiahnutých ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky, v článku 33 sa určujú oprávnenia na výplatu dôchodkov priznaných pred dátumom rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky. Podľa článku 9 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia 1. Dva členské štáty alebo viacero členských štátov alebo ich príslušné úrady si môžu dohodnúť iné postupy než tie, ktoré ustanovuje vykonávacie nariadenie, ak tieto postupy negatívne neovplyvnia práva a povinnosti dotknutých osôb. 2. Dohody uzavreté na tento účel sa oznamujú správnej komisii a uvádzajú sa v prílohe 1 k vykonávaciemu nariadeniu. Podľa Prílohy 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia Vykonávacie ustanovenia pre dvojstranné dohody, ktoré zostávajú v platnosti, a nové dvojstranné vykonávacie dohody (podľa článku 8 ods. 1 a článku 9 ods. 2 vykonávacieho nariadenia) ČESKÁ REPUBLIKA - SLOVENSKO Články 15 a 16 správnej dohody z 8. januára 1993 o určení sídla zamestnávateľa a trvalého pobytu na účely uplatňovania článku 20 dohovoru z 29. októbra 1992 o sociálnom zabezpečení. Podľa článku 52 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá bude náležať: a) podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje, iba ak podmienky nároku na dávky boli splnené výlučne podľa vnútroštátneho práva (nezávislá dávka); b) vypočítaním teoretickej výšky a následne skutočnej výšky (paušálna dávka) takto: i) teoretická výška dávky je rovná dávke, na ktorú by si daná osoba mohla uplatňovať nárok, ak by všetky doby poistenia a/alebo bydliska, ktoré boli dosiahnuté podľa právnych predpisov iných členských štátov, boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje deň priznania takejto dávky. Ak podľa týchto právnych predpisov výška nezávisí na trvaní dosiahnutých dôb, táto výška sa považuje za teoretickú výšku; ii) príslušná inštitúcia následne stanoví skutočnú výšku paušálnej dávky na základe teoretickej výšky podľa pomeru trvania dôb dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, k celkovému trvaniu dôb dosiahnutých pred vznikom poistného udalosti podľa právnych predpisov všetkých daných členských štátov. Podľa článku 52 ods. 4 cit. nariadenia ak výpočet podľa ods. 1 písm. a) v jednom členskom štáte vždy vedie k nezávislej dávke, ktorá sa rovná, alebo je vyššia ako paušálna dávka, vypočítaná v súlade s ods. 1 písm. b), príslušná inštitúcia môže odstúpiť od paušálneho výpočtu za podmienok určených vo vykonávajúcom nariadení. Takéto situácie sú uvedené v prílohe VIII. V preskúmavanej veci súd zistil, že navrhovateľka narodená X.X.XXXX požiadala žiadosťou spísanou dňa 31.10.2011 o priznanie starobného dôchodku od 7.11.2011. Navrhovateľka vychovala dve deti a 55 rokov veku dosiahla X.X.XXXX. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 6 písm. e) zákona č. 461/2003 Z.z. dosiahla pripočítaním štyridsiatich piatich kalendárnych mesiacov k veku 55 rokov, t.j. 7.11.2011. Navrhovateľka k 7.11.2011 získala 6 694 dní dôchodkového poistenia, t.j. 18 rokov a 124 dní obdobia dôchodkového poistenia. Suma jej starobného dôchodku bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 1,5209, obdobia dôchodkového poistenia získaného do vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku 18,3398 rokov a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 9,5756 eur platnej k 7.11.2011, čo predstavuje 267,10 eur mesačne. Suma starobného dôchodku sa ďalej zvýšila sa zvýšila odo dňa jeho priznania o 1,8%, t.j. o 4,90 eur mesačne na sumu 272,00 eur mesačne, ďalej zvýšenú od 1.1.2012 o 3,3%, t.j. o 9,00 eur mesačne na sumu 281,00 eur mesačne. Navrhovateľka splnila podmienky na nárok na starobný dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a starobný dôchodok bol vypočítaný v súlade s čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 iba za dobu 18 rokov a 124 dní. Odporkyňa zároveň rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X Č.. X zo dňa 21. decembra 2011 rozhodla podľa § 81 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení tak, že navrhovateľke od 7. novembra 2011 vypláca starobný dôchodok v sume 272,00 eur mesačne, vdovský dôchodok v sume 105,30 eur mesačne, spolu 377,30 eur mesačne. Týmto rozhodnutím odporkyňa pozmenila pôvodné rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 29. novembra 2011, ktorým odporkyňa rozhodla podľa § 81 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení že navrhovateľke od 7. novembra 2011 vypláca starobný dôchodok v sume 586,60 eur mesačne, vdovský dôchodok v sume 105,30 eur mesačne, spolu 691,90 eur mesačne. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X Č.. X zo dňa 21. decembra 2011 odporkyňa podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom postení v znení neskorších predpisov zvýšila od 1. januára 2012 starobný dôchodok na 281,00 eur mesačne a vdovský dôchodok na 108,80 eur mesačne. Je nesporné, že navrhovateľka bola ku dňu 31.12.1992 zamestnankyňou Československých štátnych dráh, Správa prepravných tržieb, Klemensova 8, Bratislava. Československé štátne dráhy boli založené zákonom č. 68/1989 Zb. o organizácii Československé štátne dráhy, ktorý nadobudol účinnosť 1. júlom 1989. Podľa výpisu z obchodného registra vedeného Mestským súdom v Prahe, oddiel ALX, vložka 302 boli zapísané do obchodného registra tohto súdu dňa 1.7.1989. Ako sídlo bolo zapísaná Praha 1, Na příkopě 33, tento zápis bol dňa 12.12.1990 vymazaný a ako nový zápis sídla organizácie bol urobený zápis sídla organizácie Praha 1, Nábřeží Ludvíka Svobody 1222. Podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 68/1989 Zb. štatút Československých štátnych dráh, ktorý schvaľovalo Federálne ministerstvo dopravy a spojov upravoval vnútorné organizačné členenie Československých štátnych dráh, ktoré sa členila na viaceré organizačné jednotky, pričom jednou z týchto organizačných zložiek bola Správa prepravných tržieb Bratislava so sídlom Klemensova 8, Bratislava, ktorá bola aj zapísaná v obchodnom registri vedenom Mestským súdom v Prahe, oddiel ALX, vložka 302. Táto organizačná zložka nebola zapísaná v obchodnom registri vedenom Okresným súdom Bratislava I. Podľa § 7 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom k 31.12.1992 organizačné zložky nemali vlastnú právnu subjektivitu a teda ani nemohli vo vlastnom mene vstupovať do právnych vzťahov. Podľa § 2 ods. 4 cit. zákona vlastnú právnu subjektivitu podľa štatútu Československých štátnych dráh mali výlučne Československé štátne dráhy. Vzhľadom na túto skutočnosť organizačné zložky Československých štátnych dráh nemohli byť zamestnávateľom navrhovateľky ku dňu 31.12.1992 a zamestnávateľom navrhovateľky mohli byť výlučne Československé štátne dráhy so sídlom Praha 1, Nábrežie Ludvíka Svobodu 1222. Táto skutočnosť je potvrdená aj Ústavného súdu Českej republiky, ktorý v ústavnej sťažnosti Hany Nedvědovej v náleze č. III. ÚS 939/2010 zo dňa 3. augusta 2010 vyslovil názor, že organizačná jednotka Československé štátne dráhy, Správa prepravných tržieb so sídlom v Bratislave nikdy nebola zamestnávateľom sťažovateľky, pretože nikdy nemala právnu subjektivitu, ktorá by jej umožnila uzavrieť s ňou pracovnú zmluvu a zamestnávateľom vždy boli Československé štátne dráhy, ktorých sídlo bolo na území Českej republiky. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že sídlo zamestnávateľa navrhovateľky Československých štátnych dráh bolo ku dňu 31.12.1992 na území Českej republiky, a preto je nutné pri stanovení príslušnosti nositeľa poistenia vychádzať z ustanovení Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení a Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení. Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie dňom 1.5.2004 bolo potrebné posudzovať nároky súvisiace so starobným dôchodkom aj v súlade s nariadeniami Rady (EHS) č. 1408/71 a č. 574/72, ktoré nadobudli v Slovenskej republike platnosť od 1.5.2004. Súd poukazuje na to, že aj podľa článku 7 ods. 2 písm. c) nariadenia Rady (ES) č. 1408/71 sa článok 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení naďalej uplatňoval, nakoľko bol uvedený v prílohe III. nariadenia. Súd ďalej konštatuje, že dňa 1.5.2010 vstúpili do platnosti nové nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 a 987/2009, ktoré nahradili nariadenia Rady (ES) č. 1408/71 a 574/72. Podľa článku 8 a prílohy II Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia naďalej ostávajú v platnosti články 12, 20 a 33 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení z 29. októbra 1992 a podľa článku 9 a prílohy I Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a články 15 a 16 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení na účely článku 20 zmluvy z 8. januára 1993 o určení sídla zamestnávateľa a trvalého pobytu na účely uplatňovania článku 20 dohovoru z 29. októbra 1992 o sociálnom zabezpečení. V tejto súvislosti súd vzhľadom na vznesené námietky navrhovateľky konštatoval, že odporkyňa správne aplikovala ustanovenia článku 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení navrhovateľovi a článok 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, nakoľko navrhovateľka mala zamestnávateľa k 31.12.1992 so sídlom na území Českej republiky, a preto obdobie do 31.12.1992 v súlade s čl. 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení je jednoznačne obdobím získaným podľa právnych predpisov Českej republiky, na zhodnotenie ktorého je príslušná Česká správa sociálneho zabezpečenia Praha v Českej republike a nie odporkyňa. Česká správa sociálneho zabezpečenia dňa 4.6.2012 predložila odporkyni formulár E 205 CZ, z ktorého vyplýva, že navrhovateľke získala do 31.12.1992 v českom systéme sociálneho zabezpečenia 8888 dní dôchodkového poistenia. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXX/XXX zo dňa 4.6.2012 Česká správa sociálneho zabezpečenia priznala navrhovateľke od 20.10.2011 starobný dôchodok v sume 6 778,- Kč mesačne. Súd konštatuje, že odporkyňa správne postupovala, keď navrhovateľke zhodnotila iba dobu dôchodkového poistenia, ktorú navrhovateľka získala po 1.1.1993 na území Slovenskej republiky v zmysle horeuvedených platných predpisov Európskej únie ako aj v súlade so stále platným článkom 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení a 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktoré majú prednosť pred vnútroštátnymi právnymi predpismi. Navrhovateľka nepreukázala, že by voči ostaným zamestnancom bývalého zamestnávateľa Československé štátne dráhy, ktorým bol starobný dôchodok priznaný po konečnom určení sídla Československých štátnych dráh v Českej republike sa postupovalo iným spôsobom ako v jej prípade, a preto na námietku navrhovateľky ohľadom jej diskriminácie neprihliadol. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX zo dňa 29. novembra 2011 v spojení so zmenovým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X Č.. 1 zo dňa 20. novembra 2011 a zmenovým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X W.o dňa 26. marca 2012, rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X Č.. X zo dňa 21. decembra 2011 a rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X Č.. X zo dňa 21. decembra 2011 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka nebola v konaní úspešná, a preto jej súd trovy konania nepriznal a odporkyni trovy konania neprislúchajú. Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./