Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/147/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200726 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012200726.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: HESIA spol. s r.o., IČO: 35 748 401, Agátová 22, Bratislava, zastúpený: JUDr. Peter Arendacký, advokát, Čapkova 2, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Lamačská cesta 8, Bratislava, za účasti účastníka správneho konania: CCS - Cargo Customs Service s.r.o., IČO: 35 746 793, Gajova 13, Bratislava, zastúpený: JUDr. Ján Havlát, advokát, Rudnayovo námestie 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2012/916/KIZ zo dňa 09.01.2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. A/2012/916/KIZ zo dňa 09.01.2012 ako aj rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Dúbravka č. SÚ-8090/121/2011/Ú-7/Ma zo dňa 19.05.2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 66 € na účet jeho právneho zástupcu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného (niekdajší Krajský stavebný úrad v Bratislave), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie vydané Mestskou časťou Bratislava - Dúbravka dňa 19.05.2011 pod č. SÚ-090/121/2011/U-7 o umiestnení stavby „Dostavba skolaudovaného hospodárstva, areál R. skla, M., C.“ na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX v k.ú. C. - M. v prospech navrhovateľa (pribratého účastníka). Námietka č. 1: Žalobca v prvom rade namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, pretože v ňom správny orgán nereagoval na konkrétne dôvody v odvolaní a následne nepoukázal na tie dôkazy v spise, z ktorých by vyplynulo, že uvádzané dôvody sú neopodstatnené. Žalovaný nekriticky preberal stanoviská štátnych orgánov bez toho, aby ich vyhodnotil ako každý iný dôkaz. Námietka č. 2: Žalovaný a ani prvostupňový správny orgán sa nevysporiadali s tým, že územné rozhodnutie nerešpektuje územný plán obce a to z pohľadu stavebného zásahu do jestvujúceho prostredia v rozsahu 15% celkovej nadzemnej podlažnej plochy existujúcej zástavby v území. Stavebný úrad neuvádza, prečo by stavebník (pribratý účastník) mal spotrebovať sám kvótu stavebného zásahu platnú pre celé územie a znemožniť tak ostatným subjektom vlastniacim nehnuteľnosti na tomto území, aby v budúcnosti mohli nejakým spôsobom vykonávať rozširujúcu stavebnú činnosť. Námietka č. 3: Žalovaný ani prvostupňový správny orgán sa rovnako nezaoberali dôsledne námietkou týkajúcou sa protipožiarnej bezpečnosti. Žalobca poukázal na § 40a zákona č. 121/2002 Z.z. o požiarnej prevencii, pričom podľa jeho názoru zo stanoviska hasičského požiarneho zboru nie je zrejmé, či projektová dokumentácia vyhovuje v tomto ustanovení uvedeným kritériám. Žalovaný a ani hasičský zbor sa náležite nevysporiadali s námietkou žalobcu, že tvrdenie o skladovaní materiálov iba do výšky 8m je účelové, v snahe dosiahnuť výhodnejší koeficient pre určenie odstupu od susednej stavby. Je len logické, že ak by investor nemal v úmysle skladovať materiál do väčšej výšky, tak by nestaval sklad o výške 15m. V budúcnosti už ťažko dôjde k posunu stavby, ak by bolo potrebné použiť vyššiu hodnotu indexu skladovaných materiálov a zväčšiť tak odstup od susedných stavieb. Pokiaľ sa požiarna bezpečnosť posudzuje iba z udávanej výšky 8m, potom by bolo namieste povolenie nižšej stavby než je navrhovaná. Zároveň poukázal na vyjadrenie Technického skla a.s. zo dňa 22.03.2012 zaslané žalobcovi, v ktorom sa uvádza, že táto spoločnosť ako správca vodovodnej, kanalizačnej a plynovej siete vybudovanej v lokalite Bratislava - Dúbravka, areál Technické sklo na Agátovej 22, nie je z hľadiska existujúcich parametrov schopná a ani nemôže zabezpečiť dodávku požiarnej vody. Je teda namieste otázka, ako si svoje úlohy plní stavebný úrad a hasičský zbor z hľadiska protipožiarnej ochrany, ak požiarny rozvod vody neexistuje, resp. nie je funkčný. Námietka č. 4: Žalobca namietal, že správne orgány oboch stupňov úplne odignorovali skutočnosť, že na piatich pozemkoch zo šiestich, na ktorých má byť umiestnená stavba, sú zriadené vecné bremená, ktoré doposiaľ neboli zrušené. Ich existencia bráni tomu, aby mohla byť zrealizovaná stavba. Napríklad pokiaľ ide o pozemok parc. č. XXXX/XX- dotknutá parcela plánovanou výstavbou, tak jeho vlastník ako aj vlastníci pozemkov parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XXX sú povinní strpieť uloženie, kontrolu, opravu a údržbu existujúcich inžinierskych sietí ako aj povinnosť trpieť vybudovanie, či zriadenie a uloženie nových inžinierskych sietí na predmetných nehnuteľnostiach podľa rozhodnutia správy katastra V-XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Na tejto parcele je aj vecné bremeno vstupu, prechodu a prejazdu motorovým alebo nemotorovým dopravným osobným alebo nákladným prostriedkom alebo iným mechanizmom. T. vecné bremená sú aj na ďalších pozemkoch, na ktorých má byť stavba umiestnená, a to parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX. Námietka č. 5: Žalobca namietal, že účastníkmi konania o umiestnení stavby neboli všetky dotknuté osoby, a to napr. Servisná spoločnosť TS s.r.o., Vansovej 2, Bratislava, v prospech ktorej sú zriadené vyššie spomínané vecné bremená. Účastníkmi konania mali byť aj ďalšie osoby sídliace v areáli Technické sklo, lebo aj tieto osoby sú oprávnené používať vnútroareálové komunikácie, na ktorých má byť umiestnená stavba. Námietka č. 6: Žalobca vytýkal, že Krajský dopravný inšpektorát v Bratislave posudzoval iba dopravu v rámci areálu Technického skla, pričom však ani tieto cesty nie sú pre záťaž kamiónov dimenzované, hlavne keď pribratý účastník v dokumentácii udáva až 86 pohybov denne. Tiež nebolo posúdené, aký bude mať dopad táto skutočnosť v rámci rozšírenia nákladnej dopravy na verejné komunikácie napojené na uvedený areál, diaľnicu a obytné pásmo Karlova Ves - Dúbravka, štátna cesta Lamač a mestská komunikácia Dúbravka. Žalobca vyjadril obavu, že sa zvýši možnosť zápchy na ceste do Devínskej Novej Vsi, ktorá ide popod železničnú trať a je prejazdná iba jedným smerom, a najťažšie prepravy budú musieť smerovať cez obytné pásma mestskej komunikácie Dúbravka - Karlova Ves a Lamač. Námietka č. 7: Žalobca namietal, že sa žalovaný nevysporiadal s vyjadrením Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, ktorá sa vôbec nevyjadrila k existujúcemu stavu vodovodnej a kanalizačnej siete, iba súhlasila s výstavbou, ak cez dotknuté pozemky neprechádza vodovod alebo kanalizácia. Pritom ani Bratislavská vodárenská spoločnosť ani žalovaný či prvostupňový správny orgán nezisťovali, kade prechádza vodovodné potrubie a kanalizačné potrubie. Námietka č. 8: Žalobca namietal, že sa správne orgány nevysporiadali ani so skutočnosťou, že nie všetky vyjadrenia štátnych orgánov sú podpísané osobami oprávnenými konať za tieto osoby a tak nejde o právne relevantné vyjadrenia. Námietka č. 9: Záverom žalobca uviedol, že nedostatkom je aj to, že svetlotechnické posúdenie stavby s ohľadom na existujúcu stavbu žalobcu neurobili k tomu oprávnené štátne orgány, ale urobil to znalec, ktorého o to požiadal pribratý účastník. Žalovaný a prvostupňový správny orgán si tento posudok osvojili bez toho, aby sami na mieste samom vykonali merania a posúdili projektovú dokumentáciu. Žalobca takýto postup považoval za neštandardný a tvrdil, že znalecký posudok si dá investor vyhotoviť vtedy, ak nie je spokojný so stanoviskom štátneho orgánu. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 14.11.2012, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Poukázal na svoje rozhodnutie a uviedol, že nakoľko v žalobe neboli vznesené žiadne nové skutočnosti a žalobca vo svojej žalobe opakovane uvádzal len predchádzajúce námietky, zotrváva na svojom stanovisku k námietkam uvedenom v žalobe napadnutom rozhodnutí. Súd uznesením č.k. 2S 147/12-22 zo dňa 02.10.2013 pribral do konania účastníka správneho konania podľa § 250 ods. 1 O.s.p., keďže prípadným zrušením žalobou napadnutého rozhodnutia by mohli byť dotknuté jeho práva a povinnosti ako stavebníka. Pribratý účastník sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 07.05.2014 a túto žiadal zamietnuť. K námietke (námietka č. 2) žalobcu týkajúcej sa vyčerpania kvóty stavebného zásahu pre celé predmetné územie pribratý účastník uviedol, že z obsahu tejto námietky vyplýva, že žalobca namieta porušenie údajných práv iných osôb, sám konkrétne porušenie alebo znemožnenie realizácie nejakých svojich práv netvrdí. Poukázal na to, že žalobou o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu sa možno domáhať ochrany len pre porušenie svojich subjektívnych práv, nie porušenia alebo ochrany práv iných osôb. Žalobcom formulovaná námietka v znení uvedenom v žalobe sa vymyká z rámca súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. K obsahu námietky pribratý účastník uviedol, že správny orgán sa touto námietkou zaoberal, keď uviedol vo svojom rozhodnutí, že čo sa týka kritéria zastavanosti, návrh pribratého účastníka spĺňa regulatívy územného plánu. Túto skutočnosť považoval za podstatnú a dodal, že územný plán obsahuje regulatívy vymedzujúce dovolené konanie (dovolenú stavebnú činnosť) v rámci daného územia. Ak návrh na umiestnenie stavby regulatívy dané územným plánom spĺňa, vzniká za splnenia ďalších podmienok účastníkovi konania subjektívne právo na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalobcovi bola daná dostatočná odpoveď na jeho námietku. Pokiaľ žalobca tvrdil, že pribratý účastník vyčerpá kvótu platnú pre celé územie sám pre seba, pribratý účastník uviedol, že aj žalobca mal právo podať návrh na umiestnenie stavby, ktorý bude posudzovaný podľa rovnakých kritérií ako návrh pribratého účastníka a tým je zásada rovnosti zachovaná. Relevantné je jedine to, či návrh pribratého účastníka parameter zastavanosti splnil, čo okrem iného vyplýva aj zo stanoviska Hlavného mesta SR Bratislavy a túto skutočnosť nespochybnil vecne ani žalobca. K námietke č. 3 týkajúcej sa protipožiarnej ochrany pribratý účastník uviedol, že podľa jeho názoru príslušné štátne orgány na úseku protipožiarnej bezpečnosti dospeli k záveru, že predložený návrh na vydanie územného rozhodnutia spolu s prílohami spĺňa požiadavky všeobecne záväzných právnych predpisov. Okrem iného sa tak vyjadrilo Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Bratislave dňa 22.03.2011. Pribratý účastník podotkol, že stanovisko tohto orgánu je pre stavebný úrad záväzné podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona. Pokiaľ ide o namietanú výšku navrhovanej umiestňovanej stavby, podľa pribratého účastníka má žalobca možnosť trvať na tom, aby podmienka výšky, do ktorej bude materiál skladovaný, bola stanovená v kolaudačnom rozhodnutí, pričom má právo žiadať o vykonanie kontroly dodržiavania tejto podmienky. Tým sú a budú jeho práva a záujmy dostatočne chránené. K námietke týkajúcej sa požiarnej vody pribratý účastník uviedol, že okrem iného vybudoval vlastnú studňu na požiarne účely a k nej požiarnu nádrž, ktorej stavba bola schválená špecializovaným stavebným úradom - Obvodným úradom životného prostredia v Bratislave č. ZPS 2012/03880/KOR/IV-3745 zo dňa 29.05.2012. Pribratý účastník za právne irelevantnú považoval námietku č. 4 týkajúcu sa zriadených vecných bremien na piatich zo šiestich pozemkoch, na ktorých má byť umiestnená stavba. Poukázal na to, že takúto námietku môže vzniesť iba ten, kto je subjektívne oprávnený z vecného bremena, žalobca však netvrdí a ani nepreukazuje, že by bol takouto osobu. Žalobca nevzniesol námietku porušenia svojich práv ale práv tretích osôb, čo sa opäť vymyká súdnemu prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Za neopodstatnenú námietku (námietka č. 5) netýkajúcu sa porušenia subjektívnych práv žalobcu považoval pribratý účastník aj námietku, že správne orgány opomenuli niektorých účastníkov konania. K námietke č. 6, že správne orgány posudzovali iba dopravu v rámci areálu a neuvažovali o predpokladanej dopravnej záťaži areálu a jeho okolia, pribratý účastník poukázal na to, že takáto námietka by prináležala iba vlastníkovi pozemných komunikácií (Technické sklo, a.s.) a nie inej osobe, teda ani žalobcovi. Žalobca opätovne formuloval námietku, ktorá sa vymyká z rámca súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti, pretože sa nedomáha ochrany svojich práv, ale práv inej osoby. Taktiež žalobcove výhrady k zvýšenej záťaži okolia areálu smerom do Devínskej Novej Vsi, Dúbravky, Lamača a Karlovej Vsi nie sú námietkami, ktoré by smerovali na ochranu žalobcových konkrétnych subjektívnych práv. Pokiaľ žalobca namietal (námietka č. 7), že Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s. sa nevyjadrila k stavu vodovodnej a kanalizačnej siete, túto námietku považoval pribratý účastník za veľmi nepresne formulovanú a opäť ide o námietku, ktorá žalobcovi neprináleží, pretože ak by výstavba kolidovala s trasou vodovodu a kanalizácie, subjektívne vecne legitimovaný na uplatnenie takejto námietky je vlastník vodovodu a kanalizácie. Ak tento neuplatnil v tomto smere žiadnu námietku, ale naopak s výstavbou výslovne súhlasil, tak je zrejmé, že výstavba s trasou vodovodu a kanalizácie jednoducho nekoliduje a námietka je zjavne vecne neopodstatnená. Za nekonkrétnu považoval pribratý účastník námietku č. 8, že správne orgány sa nijako nevysporiadali s námietkou, že nie všetky vyjadrenia štátnych orgánov sú podpísané osobami oprávnenými za ne konať. Žalobca nešpecifikoval, kto konkrétne a aké vyjadrenie podpísal neoprávnene. Rovnako ani nepreukázal, že by podpis určitej osoby bol neoprávnený. V každom prípade mal pribratý účastník za to, že to, kto podpísal určité vyjadrenie za štátny orgán, je interná záležitosť, záležitosť jeho vnútornej organizácie a samotná skutočnosť, že vyjadrenie alebo stanovisko podpísal určitý funkcionár zodpovedný za určitý úsek činnosti štátneho orgánu nespôsobuje porušenie zákona a ani to, že by vyjadrenie alebo stanovisko nebolo relevantné. Za neopodstatnenú považoval pribratý účastník aj námietku č. 9 o nedostatkoch svetlotechnického posúdenia s ohľadom na jeho existujúcu stavbu. Poukázal na ustanovenie § 34 správneho poriadku a uviedol, že znalecký posudok je v správnom poriadku vedený ako jeden z dôkazov. Poukázal zároveň na to, že žalobca voči svetlotechnickému posudku neuplatnil v žalobe žiadne vecné výhrady a tie, ktoré uplatnil počas správneho konania, boli posúdené správnymi orgánmi, pričom tie, ktoré boli posúdené ako opodstatnené, boli pribratým účastníkom odstránené. To okrem iného vyvracia tvrdenie žalobcu o tom, že obsah svetlotechnického posúdenia bol nekriticky prevzatý správnym orgánom. Zároveň pribratý účastník uviedol, že žalobca nepredložil vlastné svetlotechnické posúdenie, čo podľa neho preukazuje, že po odstránení vytýkaných nedostatkov nie je schopný vzniesť voči obsahu svetlotechnického posúdenia predloženého pribratým účastníkom vecné výhrady. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že správne orgány posúdili vec po právnej stránke nesprávne a preto súd podľa § 250j ods.2 písm. a) O.s.p. obe rozhodnutia zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Z administratívneho spisu súd zistil, že Mestská časť Bratislava - Dúbravka ako príslušný stavebný úrad rozhodnutím č. SÚ-8090/121/2011/Ú-7/Ma zo dňa 19.05.2011 rozhodla o umiestnení nebytovej stavby „Dostavba skladového hospodárstva, areál Technického skla, M., Bratislava“, na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, k.ú. Dúbravka, pre navrhovateľa - pribratého účastníka. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. A/2012/916/KIZ zo dňa 09.01.2012. K námietkam žalobcu žalovaný v rozhodnutí uviedol, že v územnom konaní sa stavebný úrad sústredil na posúdenie návrhu najmä z hľadísk uvedených v § 37 stavebného zákona, predloženú projektovú dokumentáciu preskúmal z hľadiska záujmov, ktoré chránia dotknuté orgány podľa osobitných predpisov. Podľa žalovaného predmetná stavba spĺňa kritériá všeobecných požiadaviek na výstavbu, podmienky z hľadiska hygienického, požiarneho, bezpečnostného, dopravného a ochrany prírody, o čom svedčia kladné stanoviská, odborné vyjadrenia a súhlasy dotknutých orgánov, ich prípadné podmienky a pripomienky stavebný úrad určil ako podmienky pre umiestnenie stavby a jej projektovú dokumentáciu a ich splnenie bude skúmať v stavebnom konaní. Pre lokalitu, ktorej súčasťou je predmetná parcela s navrhovanou stavbou, bol v danom čase územno- plánovacou dokumentáciou Územný plán Hlavného mesta SR Bratislava, rok 2007. Základným územno- plánovacím dokumentom na miestnej úrovni je územný plán obce. Ten ustanovuje najmä zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využitia obce v nadväznosti na okolité územie, prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch. Schválený územný plán poskytuje právnu istotu, akým spôsobom sa má využívať územie. Z hľadiska funkčného využitia územia je navrhovaná stavba v súlade s územným plánom Hlavného mesta SR Bratislavy, rok 2007, ktorý dotknuté územie definuje pre funkciu priemyselná výroba, kód 301. Uvedené územie nie je riešené podrobnejším územno- plánovacím dokumentom na zonálnej úrovni. Súlad navrhovanej investičnej činnosti so záväznými regulatívmi platnými v zmysle územného plánu potvrdilo Hlavné mesto SR Bratislava vo svojom záväznom stanovisku zo dňa 15.10.2009. Žalovaný nevyhovel námietke žalobcu týkajúcej sa nesúladu s umiestnením navrhovanej stavby z dôvodu obmedzenia jeho prípadnej budúcej výstavby, nakoľko umiestnenie navrhovanej stavby nie je v rozpore s § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Vlastníci susedných nehnuteľností môžu podľa žalovaného rovnako predložiť návrh na umiestnenie stavby na svojich pozemkoch, ktorý stavebný úrad môže posúdiť až na základe predloženia konkrétneho architektonického návrhu. Stavebný úrad pri posudzovaní umiestnenia predmetnej stavby vychádzal zo všetkých predložených podkladov a stanovísk dotknutých orgánov a navrhovanou stavbou sa zaoberal aj z hľadiska ochrany životného prostredia. Určením podmienok prvostupňového rozhodnutia dostatočne zabezpečil, aby negatívny vplyv stavby na okolie a životné prostredie bol minimálny, zabezpečil súlad urbanistického a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, preskúmal, či dokumentácia stavby pre územné konanie spĺňa všeobecne záväzné požiadavky na výstavbu stanovené stavebným zákonom a vykonávacími vyhláškami k tomuto zákonu, zabezpečil procesné práva, ochranu práv a právom chránených záujmov účastníkov konania. Stavebný úrad a ani žalovaný nemôžu stanoviť podmienky nad rámec príslušných dotknutých orgánov, a ani bezdôvodne stanoviť ďalšie podmienky, či nariadiť prepracovanie projektovej dokumentácie. Žalovaný poukázal na to, že dotknuté orgány, prípadne nadriadené orgány dotknutých orgánov, po oboznámení sa s obsahom materiálu týkajúceho sa veci zaslali svoje stanoviská, v ktorých vyjadrili súhlas s umiestnením predmetnej stavby. Pokiaľ ide o námietku žalobcu smerujúcu proti svetlo-technickému posudku, žalovaný uviedol, že táto námietka je neopodstatnená, nakoľko ide o odborné vyjadrenie autorizovaných osôb. Záverom svojho rozhodnutia žalovaný zhrnul, že napadnuté územné rozhodnutie spĺňa všetky obsahové a formálne náležitosti podľa správneho poriadku, stavebného zákona a vykonávacieho predpisu, jeho výrok a odôvodnenie spĺňa požiadavky vyplývajúce z § 47 ods. 2 a 3 správneho poriadku a preto nebol dôvod na zrušenie tohto rozhodnutia. Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. Podľa § 39a ods. 2 stavebného zákona v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti a vydal ho orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu. Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi (územným plánom) a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a podobne. Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky. Neprihliada sa na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územno-plánovacou dokumentáciou. Jedným zo základných princípov právneho štátu je princíp právnej istoty. Záujmu na zachovaní právnej istoty ako imanentnej súčasti právneho štátu podľa čl. 1 Ústavy SR nezodpovedá taký stav, ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad zákon a tiež iným ako zákonom ustanoveným spôsobom. Princíp právnej istoty spočíva aj v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať. Nezákonný postup a rozhodnutie žalovaného správneho orgánu narúšajú princíp právnej istoty a tým aj práva žalobcu. Podmienkou preskúmania rozhodnutia správneho orgánu na základe žaloby je aj to, že musí ísť o také rozhodnutie, ktorým bola fyzická alebo právnická osoba ukrátená na svojich právach, nakoľko v správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Žalobná legitimácia v zmysle § 250 ods. 2 O.s.p. je daná pre všetky prípady, kde je dotknutá právna sféra žalobcu, t.j. kde ide o jednostranný úkon správneho orgánu, vzťahuje sa ku konkrétnej veci a konkrétnym adresátom, záväzne a autoritatívne sa dotýka ich právnej sféry. Ukrátenie žalobcu na jeho právach, t.j. porušenie alebo ohrozenie subjektívnych práv žalobcu, sa môže udiať buď priamo samotným rozhodnutím alebo tým, že správny orgán v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, porušil procesné práva žalobcu. V každom prípade žalobca musí tvrdiť, že bol ukrátený na svojich vlastných subjektívnych právach, t.j. musí ísť o subjektívne práva žalobcu (nie tretej osoby). Správne poukázal pribratý účastník na to, že žalobca v žalobe namietal porušenie práv tretích osôb, nie svojich vlastných. Ide o námietky č. 4 až 7. Ani jedna zo žalobcom namietaných skutočností sa nedotýka jeho právnej sféry, nijako nimi neboli poškodené jeho práva či právom chránené záujmy. V danej sentencii súd súhlasil s vyjadrením pribratého účastníka. V stručnosti možno zhrnúť, že žalobca nie je oprávneným z vecného bremena ani vlastníkom takto dotknutej nehnuteľnosti ani sa ho nijako netýkajú práva obchodných spoločností Technické sklo, a.s. ani Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. Taktiež sa súd stotožnil so stanoviskom pribratého účastníka k námietkam žalobcu č. 3, 8 a 9, pričom túto argumentáciu nie je potrebné opakovať a súd poukazuje na jej znenie opísané na str. 4 a 5 tohto rozsudku. Súd považoval za dôvodnú žalobcovu námietku č. 2. Územný plán Hlavného mesta SR Bratislavy pre dané územie ponecháva súčasné funkčné využitie a predpokladá mieru stavebných zásahov prevažne formou dostavieb, prístavieb, nadstavieb, prestavieb a novostavieb, pričom by sa zásadne nemal meniť charakter tohto územia. Pokiaľ územný plán obce z pohľadu stavebného zásahu do jestvujúceho prostredia umožňuje zásah v rozsahu 15% celkovej nadzemnej podlažnej plochy existujúcej zástavby v území, celkom iste by sa takáto norma nemala vykladať v prospech len individuálnych záujmov jedného pozemku tvoriaceho súčasť územia a len individuálnych záujmov vlastníka takéhoto pozemku, bez prihliadnutia a zohľadnenia práva a právom chránených záujmov vlastníkov ostatných pozemkov v rámci územia. Nie je prijateľné, aby stavebník jediného pozemku v území spotreboval sám kvótu stavebného zásahu platnú pre celé územie a znemožnil tak ostatným subjektom vlastniacim nehnuteľnosti na tomto území, aby v budúcnosti mohli nejakým spôsobom vykonávať rozširujúcu stavebnú činnosť. I keď územný plán nedáva explicitne odpoveď, koľko z 15% kvóty môže minúť jeden vlastník pozemku nachádzajúcom sa v území, logika veci a dodržanie princípu proporcionality prikazuje uvažovať o stavebnom zásahu do jestvujúceho prostredia v rozsahu, v akom tvorí pomer rozlohy tohto pozemku k ostatnej výmere celého dotknutého územia. Je potrebné vychádzať z toho, že merítkom a limitom pre takýto stavebný zásah by mal byť charakteristický obraz a hlavne proporcie konkrétneho územia, ktoré je potrebné pri hodnotení novej výstavby v území akceptovať, chrániť a zohľadniť. Posudzovanie stavebného zásahu (dostavba, prestavba, nadstavba a novostavba) v rámci územia, by sa nemala uskutočňovať v prospech jediného vlastníka, ale v prospech ukazovateľov intenzity využitia celého územia v jeho funkčnej ploche. Pokiaľ nový návrh, ako je to aj v tomto prípade, nerešpektuje vyššie uvedené princípy, existujúcu zástavbu a práva tretích osôb vlastniacich pozemky v území, vnáša do zástavby neprijateľný kontrast a nie je možné ani spravodlivé takúto stavbu v území umiestniť. Pokiaľ stavebný zásah má za cieľ zvýšiť kvalitu zástavby jediného vlastníka hľadiac len na individuálne záujmy a ignorujúc pritom prevádzkovú kvalitu celého územia, takáto požiadavka sa súdu javí byť nespravodlivá a určite v tomto nespočíval zámer tvorcu územného plánu a pokiaľ áno, tento potom nebol legitímny a teda nemožno od neho odvodzovať právny nárok. Rozhodnutie v tomto smere povoľujúce pribratému účastníkovi stavebný zásah vo výške celej kvóty týkajúcej sa územia, celkom isto zasiahlo do právnej sféry žalobcu a porušilo jeho práva ako vlastníka susednej nehnuteľnosti a to nielen tým, že v budúcnosti by nemohol on ani nikto iný v danom území požiadať o stavebný zásah na svojom pozemku, ale pre vyššie naznačené dôvody by sa umiestnením predmetnej stavby znížila prevádzková kvalita územia vnesením do zástavby neprijateľného kontrastu (zastavanosť) a neúmerného zaťaženia pozemku narúšajúce charakteristický obraz a proporcie územia. Súd dodáva, že sporné ustanovenie územného plánu by bolo možné vyložiť tiež iným spôsobom a to tak, že miera stavebných zásahov do 15% celkovej podlažnej plochy existujúcej zástavby v území by mohla vychádzať nielen z existujúcej zástavby v území v čase územného plánu, ale by vychádzala z existujúcej zástavby v čase vydávania záväzného stanoviska, resp. prebiehajúceho územného konania. V takom prípade, ak by povedzme žalobou napadnuté rozhodnutie zostalo nezmenené (v platnosti), dospelo by sa postupne k riešeniu, že prípadné ďalšie budúce návrhy na umiestnenie stavby by sa pre mieru stavebného zásahu posudzovali podľa novovzniknutého stavu a v takom prípade by reálne existovalo riziko, že územie sa postupne zastavia úplne, t.j. hustota zástavby bude takmer 100%, čo je bez potreby ďalšieho bližšieho vysvetlenia celkom iste neprijateľný stav. Nemožno súhlasiť s argumentáciou pribratého účastníka, že koeficient zastavanosti môže vyčerpať jeden zo subjektov, pričom rovnosť má byť zachovaná tým, že aj ostatní potenciálni stavebníci mohli podať návrh na umiestnenie stavby. Takýto prístup popiera zásadu rovnosti, keď umožňuje stavebnému úradu svojvoľne rozhodnúť, ktorý zo stavebníkov kvótu vyčerpá. Súd súhlasí so žalobcom v názore, že zásadu rovnosti možno za daných okolností zachovať iba tak, že každý zo stavebníkov môže vyčerpať kvótu 15% pre tie pozemky, na ktorých má stavba stáť, viac by mohol vyčerpať iba vtedy, ak proti tomu nebudú namietať účastníci konania. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov posúdili vec v naznačenom smere po právnej stránke nesprávne. Preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude správny orgán právnym názorom súdu viazaný. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. (veta druhá). Žalobcovi, ktorý síce mal vo veci úspech, súd nepriznal úplnú náhradu trov konania, ale len vo výške 66 € za zaplatený súdny poplatok. Za dôvody osobitného zreteľa považoval súd to, že len jedna z deviatich námietok bola dôvodná pre zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalovanému ani pribratému účastníkovi podľa ustálenej judikatúry právo na náhradu trov konania v takomto prípade neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.