Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/152/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200771 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012200771.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: P.. R. E., N. 6, N. E., zastúpený: Mgr. Viktória Hellenbart, advokátka, Martina Rázusa 23, Lučenec, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-67/PK-2009 zo dňa 14.07.2009, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 01.03.2012, postúpenou Krajskému súdu v Bratislave uznesením č. k. 2S/3/2012-43 zo dňa 26.03.2012, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-67/PK-2009 zo dňa 14.07.2009, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave - personálny rozkaz č. 303 zo dňa 31.03.2009. Personálnym rozkazom č. 303 zo dňa 31.03.2009 bol žalobcovi dňom 01.04.2009 odňatý príplatok za nerovnomernosť času služby vo výške XXX eur podľa § 97 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) a článku 14 ods. 2 nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 17/2008 v znení neskorších predpisov. Žalobca v žalobe namietal, že odňatie príplatku za nerovnomernosť času služby vo výške XXX eur bolo v rozpore s dobrými mravmi a prvostupňový správny orgán uvedeným konaním porušil zásadu rovnakého zaobchádzania v zamestnaní, nakoľko so žalobcom zaobchádzal menej priaznivo ako s ďalšími štyrmi osobami služobne zaradenými v totožnej funkcii s totožnou náplňou služobnej činnosti ako žalobca, pričom u nich k odňatiu predmetného príplatku nedošlo. Namietal neplatnosť tohto právneho úkonu a dôvodil tým, že v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z. môže v priebehu roka vykonať úpravu systematizácie len vláda SR alebo na základe splnomocnenia minister financií. Ďalej uviedol, že prvostupňový správny orgán porušil povinnosť oprávneného orgánu v zmysle § 242 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z. z. tým, že odvolanie žalobcu nepredložil v zákonom stanovenej lehote 30 dní odo dňa podania odvolania žalovanému na rozhodnutie. Žalobca zároveň poukázal na to, že popis služobnej činnosti pred odňatím príplatku a po jeho odňatí sú rovnaké a v období od 14.03.2008 nedošlo ani k organizačným zmenám v útvare, kde je žalobca služobne zaradený, a teda neexistoval opodstatnený dôvod ma odňatie príplatku. Vyjadril sa, že sa nedopustil žiadneho disciplinárneho previnenia ani iného protiprávneho konania zakladajúceho oprávnený dôvod na odňatie predmetného príplatku. Mal za to, že navrátenie príplatku nebude dostatočné vzhľadom na to, že je služobne najstarší, má najvyššiu hodnosť a odňatím príplatku bola znížená jeho dôstojnosť a spoločenská vážnosť, a preto sa na príslušnom okresnom súde domáhal aj náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 500 eur. V tejto súvislosti vyjadril domnienku, že konanie správnych orgánov vytvára priamy tlak na žalobcu s úmyslom docieliť, aby žalobca na vlastnú žiadosť zmenil miesto služobného zaradenia. V doplnení k žalobe doručenej súdu dňa 19.12.2012 žalobca vyslovil názor, že absentuje individuálny správny akt o zmene pracovných podmienok, a teda prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu o odňatí predmetného príplatku je nezákonné. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby doručenom súdu dňa 31.12.2012 navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Dôvodil tým, že z § 97 zákona č. 93/1998 Z. z. vyplýva, že príplatok za nerovnomernosť času služby patrí príslušníkovi Policajného zboru iba v prípade, ak je jeho základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca, prípadne aj príslušníkovi Policajného zboru, ktorého charakter služobnej činnosti si vyžaduje výkon služby v noci a v dňoch služobného pokoja. Uviedol, že preskúmaním personálneho rozkazu v rámci odvolacieho konania bolo zistené, že za účelom zabezpečenia riadneho výkonu služby na oddelení riadenia dopravy odboru výkonu služby Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave došlo u žalobcu, počnúc dňom 01.04.2009, k zmene rozvrhnutia základného času služby z nerovnomerného na rovnomerný z dôvodu, že na zabezpečenie riadneho výkonu služby na útvare služobného zaradenia postačuje prítomnosť jedného policajta v rozmedzí od 7.00 hod do 17.00 hod. počas pracovných dní. Žalovaný mal za to, že pri odnímaní príplatku postupoval v súlade s § 65 a § 97 zákona č. 73/1998 Z. z.. K námietke žalobcu o diskriminácii uviedol, že u policajtov, ktorým nebol príplatok odňatý, nedošlo k zmene rozvrhnutia základného pracovného času z nerovnomerného na rovnomerný. Ďalej poukázal na nedôvodnosť námietok žalobcu o neplatnosti právneho úkonu a o porušení povinnosti ustanovenej v § 242 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z. z.. Zmena rozvrhnutia základného času služby v týždni nesúvisí s organizačnými zmenami upravenými v § 35 ods. 3 a zmenou popisu služobných činností v súlade s § 85 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z., nakoľko u žalobcu nedošlo k žiadnej zmene, ktorá by mala súvis s týmito ustanoveniami. V súvislosti s tvrdením žalobcu o jeho segregácii a znevážení ostatnými policajtmi žalovaný uviedol, že služobným úradom nebolo spozorované žiadne diskriminovanie jeho osoby, ani snaha o jeho zosmiešnenie pred kolektívom. Zároveň poukázal na to, že pri rozhodovaní o odňatí príplatku nie je podstatná skutočnosť, že sa žalobca nedopustil disciplinárneho previnenia či iného protiprávneho konania. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj postup správneho orgánu boli v súlade so zákonom. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19.02.2014. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobcovi bol personálnym rozkazom Krajského riaditeľstva Policajného zboru č. 303 zo dňa 31.03.2009 odňatý príplatok za nerovnomernosť času služby vo výške 100 eur podľa § 97 zákona č. 73/1998 Z. z. a článku 14 ods. 2 nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 17/2008 v znení neskorších predpisov a s predmetným rozhodnutím bol žalobca oboznámený dňa 07.04.2009. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Súčasťou spisu je aj „Popis služobnej činnosti žalobcu“ zo dňa 27.04.2007, z ktorého vyplýva, že žalobca vykonáva funkciu staršieho inšpektora pre riadenie inšpektorov ORD OVS KDI BA. Žalovaný rozhodnutím č. SLV-67/PK-2009 zo dňa 14.07.2009 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru - personálny rozkaz č. 303 zo dňa 31.03.2009 z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesným administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti ak sa na takéto konania vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. základný čas služby v týždni sa rozvrhuje spravidla na päť dní služby tak, aby dni nepretržitého odpočinku v týždni pripadali pokiaľ možno na sobotu a nedeľu. Ak to povaha štátnej služby vyžaduje, môže byť základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. o rovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni rozhoduje minister; určí aj začiatok a koniec času služby v jednotlivých dňoch. O nerovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni a ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, aj o začiatku a konci času jednotlivej služby pri rovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni rozhoduje nadriadený. Rozhodnutie o spôsobe rozvrhnutia základného času služby v týždni sa vykoná písomne a policajt s ním musí byť oboznámený. Dĺžka jednej nepretržitej zmeny môže byť najviac 12 hodín. Výnimku nad rámec takto stanoveného času v prípadoch špecifických činností ustanoví minister interným predpisom. Podľa § 65 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. o rovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni ide vtedy, ak policajt vykonáva štátnu službu pravidelne v určených dňoch v týždni tak, že jeho základný čas služby v týždni je splnený. Podľa § 65 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. o nerovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni ide vtedy, ak je základný čas služby rozvrhnutý nerovnomerne na jednotlivé týždne tak, že v niektorých týždňoch je kratší, v iných dlhší než určený základný čas služby v týždni, ale v rámci príslušného obdobia, spravidla štvortýždenného, najdlhšie ročného, sa jeho priemerná dĺžka rovná dĺžke základného času služby v týždni. Podľa § 97 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. policajtovi, ktorý má základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca a charakter štátnej služby vyžaduje jej výkon v nepretržitých zmenách, patrí príplatok do výšky 100 eur mesačne. Podľa § 242 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z. z. oprávnený orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie; ak tak neurobí, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 30 dní odo dňa podania odvolania, predložiť odvolanie spolu so svojím stanoviskom a spisovým materiálom odvolaciemu orgánu na rozhodnutie. Z citovaného ustanovenia § 97 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. jednoznačne vyplýva, že príplatok vo výške 100 eur za nerovnomerné rozvrhnutie času služby predstavuje nárokovú zložku služobného platu príslušníka Policajného zboru, ktorá príslušníkovi patrí za predpokladu splnenia podmienky, že má základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca, alebo že charakter jeho služobnej činnosti si vyžaduje vykonávanie služby v noci a v dňoch služobného pokoja. Súd mal za preukázané, že žalovaný za účelom zabezpečenia riadneho výkonu služby na oddelení riadenia dopravy odbor výkonu služby Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave uskutočnil u žalobcu počnúc dňom 01.04.2009 zmenu v rozvrhnutí základného času služby v týždni z nerovnomerného na rovnomerný. Z tohto dôvodu žalobca prestal spĺňať podmienky, ktoré sa vyžadujú na priznanie príplatku za nerovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni. Žalovaný preto postupoval v súlade so zákonom, keď žalobcovi predmetný príplatok s účinnosťou od 01.04.2009 odňal. Krajský súd považoval za nedôvodné námietky žalobcu týkajúce sa porušenia zásady rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch a tvrdeného rozporu odňatia príplatku s dobrými mravmi. Je toho názoru, že je plne v kompetencii nadriadeného rozhodnúť o tom, ktorému alebo ktorým z viacerých policajtov na príslušnom útvare v rámci organizácie práce rozvrhne základný čas služby v týždni nerovnomerne a ktorým nie. Ide o organizačné rozhodnutie vychádzajúce z potrieb dotknutého pracoviska a jeho správnosť či primeranosť súd nepreskúmava. Z vyjadrenia žalovaného k žalobe vyplýva, že základný čas služby v týždni u štyroch referentov oddelenia riadenia dopravy, o ktorých sa zmieňoval žalobca, je aj naďalej nerovnomerný a teda jeho kolegovia na rozdiel od žalobcu spĺňajú zákonné podmienky pre vyplácanie príplatku za nerovnomernosť času služby. Niet žiadneho zjavného dôvodu pre záver, že by žalovaný pri rozhodovaní o odňatí príplatku žalobcu právne nedovoleným spôsobom znevýhodnil v porovnaní s inými kolegami, diskriminoval ho, snažil sa ho zosmiešniť pred kolektívom, či sledoval iný záujem ako záujem útvaru, ku ktorému je žalobca zaradený. V súvislosti s námietkou žalobcu o tom, že sa nedopustil žiadneho disciplinárneho previnenia ani iného protiprávneho konania, krajský súd uvádza, že dopustenie sa disciplinárneho previnenia či iného protiprávneho konania nie je rozhodujúce pri posudzovaní právneho nároku na priznanie príplatku podľa § 97 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., pretože táto skutočnosť nie je podmienkou na jeho priznanie. Rovnako ani systemizácia v štátnej službe, ako aj organizačné zmeny upravené v § 35 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. nijakým spôsobom nesúvisia s odňatím príspevku žalobcovi. K námietke žalobcu o porušení povinnosti ustanovenej v § 242 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z. z. súd uvádza, že nedodržanie poriadkovej lehoty na predloženie odvolania správnemu orgánu druhého stupňa nie je takou vadou konania pred orgánom verejnej správy, ktorá by odôvodňovala zrušenie napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňový personálny rozkaz, boli v súlade so zákonom a keďže námietky žalobcu neodôvodňujú ich zrušenie, žalobu bolo potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal a žalovanému právo na náhradu trov v konaní o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia nepatrí. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis ostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 O. s. p.).