Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/83/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200814 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012200814.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej, v právnej veci žalobcu: Cromwell a.s., Lamačská č. 22, 841 03 Bratislava, IČO: 31 353 746, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Nechala & Co., s.r.o., Nitrianska č. 3, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. S/2012/00622-2.1 zo dňa 2.2.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 26.04.2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S/2012/00622-2.1 zo dňa 2.2.2012, ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie Inšpektorátu práce Bratislava č.k. 152/10/Ph/II zo dňa 22.6.2011 a rozhodol o uložení pokuty žalobcovi vo výške 2500 € za porušenie nasledovných povinností stanovených v: a) § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona číslo 82/2005 Z.z. O nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o nelegálnom zamestnávaní) spočívajúce v tom, že žalobca ako zamestnávateľ si údajne nesplnil oznamovaciu povinnosť voči sociálnej poisťovni v súlade so zákonom číslo 461/2003 Z.z. O sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v zátvorke ďalej len zákon o sociálnom poistení ), za čo mu žalovaný uložil pokutu 2000 € a b) § 99 zákona číslo 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len ZP), spočívajúce v tom, že žalobca ako zamestnávateľ neviedol vo svojej prevádzke - Vlčie Hrdlo 60, 821 07 Bratislava, evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnancov tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu, za čo mu žalovaný uložil pokutu 500 €. Žalobca napadol zákonnosť rozhodnutia v rozsahu výroku o porušení povinnosti podľa písmena a) a v rozsahu uloženia pokuty vo výške 2000 € za predmetné porušenie. Napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo doručené splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 10. 4. 2012. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že dňa 20. 12. 2010 mu bolo doručené upovedomenie o začatí konania o uložení pokuty na základe údajných nedostatkov zistených pri výkone inšpekcie práce uvedených v protokole č. IBA-16-38-2.3/ P-E 24, 25-10. Žalobca sa k upovedomeniu vyjadril, na čo Inšpektorát práce Bratislava vydal dňa 16. 2. 2011 rozhodnutie č. 152/10/ Ph a napriek argumentom žalobcu mu uložil pokutu vo výške 7600 €. Po podaní odvolania rozhodol žalovaný dňa 9. 6. 2011 tak, že prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Následne prvostupňový orgán vydal dňa 22. 6. 2011 nové rozhodnutie č. 152/10/ Ph/II, ktorým uložil žalobcovi zníženú pokutu vo výške 6600 €. Žalobca s rozhodnutím nesúhlasil, podal voči nemu odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol tak, že znížil pokutu uloženú žalobcovi na sumu 2500 € a upustil od väčšiny dovtedy vytýkaných porušení. Žalobca sa nestotožňuje so záverom o porušení povinnosti vyplývajúcej za § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnom zamestnávaní. Podľa jeho názoru sa žalovaný nevysporiadal s argumentami žalobcu, nevykonal potrebné úkony na zistenie, či skutočne došlo k porušeniu právnych predpisov. Prvostupňový správny orgán vychádzal z databázy Sociálnej poisťovne a konkrétnych výpisov zo systému EZU, tzv. elektronického zberu údajov Sociálnej poisťovne. Zo strany správnych orgánov nedošlo k prevereniu tam uvedených údajov a neboli vykonané potrebné úkony na riadne zistenie skutkového stavu. Žalobca poukázal na ustanovenie § 231 ods. 1 písm. a) bod 1, ods. 2, 3, 4 zákona o sociálnom poistení a uviedol, že z nich jednoznačne vyplýva povinnosť zamestnávateľa prihlásiť zamestnanca do registra Sociálnej poisťovne najneskôr pred začatím výkonu práce. Za reálny a skutočný deň začatia výkonu práce je považovaný deň, kedy zamestnanec skutočne a reálne začal prácu vykonávať. Z obsahu elektronických údajov vyplýva, že žalobca si splnil svoju oznamovaciu povinnosť najneskôr pred začatím výkonu práce zamestnancov. V lehote troch dní odo dňa odoslania automaticky vygenerovaných mailov doručil žalobca Sociálnej poisťovni aj formulár RLFO. Žalovaný bral do úvahy len zaslanie formulára a neprihliadal na predchádzajúce ohlásenie uskutočnené prostredníctvom elektronickej pošty. Na základe uvedených dôvodov žalobca postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi. Žalobca ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutie okrem toho, že nevychádza zo správneho právneho posúdenia veci, nespĺňa ani formálne náležitosti vyžadované zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov ( ďalej len správny poriadok ). Žalovaný sa nevysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, najmä s tvrdením, že si žalobca svoju povinnosť voči Sociálnej poisťovni splnil zaslaním automaticky generovaných mailov. Žalovaný len skonštatoval, že došlo k porušeniu špecifikovaných ustanovení zákona, citoval zákon ale nevenoval pozornosť námietkam a argumentom žalobcu, nevyjadril sa k dôkazom - automatický generovaným mailom, tvrdenia žalobcu nevyvrátil ani nehodnotil. Na základe uvedených dôvodov žalobca žiadal súd, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil s poukazom na ustanovenie § 250j ods. 2 písm. a) až d) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom tunajšiemu súdu dňa 4.5.2012 uviedol, že svoje rozhodnutie podoprel obstaranými dôkazmi - výpismi z registra Sociálnej poisťovne, z ktorých je evidentné konanie žalobcu napĺňajúce znaky skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho zamestnávania tak, ako to predostrel i príslušný Inšpektorát práce. Neobstojí preto argumentácia žalobcu, že správny orgán nevykonal potrebné úkony na zistenie toho, či skutočne došlo k nedodržaniu zákazu uloženého právnym predpisom. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 34 správneho poriadku, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sž-o-KS 92/2004 a uviedol, že správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa musí obmedziť len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorého pochádzajú a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy robia logicky možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Žalovaný uviedol, že v bode 1. výrokovej časti napadnutého rozhodnutia deklaroval porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zakotveného v ustanovení § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorého sa žalobca dopustil tým, že využívala závislú prácu fyzických osôb - I. I., I. D., Z. W., F. G., M. Y., W. V., C. G., G. Y., G. I., s ktorými mal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (ZP), avšak nesplnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni v súlade s ustanovením § 231 ods. 1 písm. b) 2. bodu zákona o sociálnom poistení. Podľa citovaného ustanovenia je zamestnávateľ povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru na účely úrazového poistenia, garančného poistenia a na účely zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní pred vznikom tohto právneho vzťahu, najneskôr pred začatím výkonu práce. Predpokladom pre naplnenie skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu je teda realizácia závislej práce. Tá môže byť podľa § 1 ods. 3 ZP vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone, aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Správnu právnu identifikáciu pojmu závislá práca okrem § 1 ods. 2 zákonníka práce treba skúmať aj v nadväznosti na vymedzenie pojmu zamestnanec v judikatúre Európskeho súdneho dvora, ktorá v definícii pojmu zamestnanec na účel voľného pohybu zamestnancov považuje niektoré znaky závislej práce za podstatné a niektoré znaky za menej podstatné. V jednom zo svojich rozhodnutí pojem zamestnanec vymedzuje tak, že zamestnancom je ten, kto v podriadenosti k inému osobne pre neho vykonáva závislú prácu za odmenu. Zo zmluvných podmienok dojednaných medzi žalobcom ako zamestnávateľom a menovanými zamestnancami v dohodách o vykonaní práce zo dňa 1. 1. 2010 a vo všeobecných podmienkach spolupráce vyplynul záväzok zamestnancov vykonávať pracovnú úlohu - distribúciu alebo kontrolu kvality distribúcie zásielok a reklamných materiálov osobne a podľa pokynov zamestnávateľa, spôsobom a v lehote ním určenej, a to za odmenu v minimálnej výške 0,166 € za doručovanú oblasť. Podľa žalovaného, práca zamestnancov na základe dohôd o vykonaní práce preto napĺňa základné znaky závislej práce, jej výkon môže byť riadne posudzovaný ako predpoklad pre subsumáciu konania žalobcu pod príslušné ustanovenie zákona upravujúce zákaz nelegálne zamestnávať fyzické osoby. Existencie pracovnoprávneho vzťahu sú demonštrované predložením spomínaných dokladov. Žalovaný poukázal na svoj názor prezentovaný v napadnutom rozhodnutí o účelovom zavádzaní správneho orgánu žalobcom spočívajúcom v konštatovaní včasnosti realizácie požadovaného úkonu. Po nahliadnutí do výpisov z účtu žalobcu, ktoré mali podľa doznania preukázať dátum, kedy zamestnanec prvýkrát vykonával v prospech zamestnávateľa prácu, žalovaný spochybnil relevantnosť predmetných podkladov s ohľadom na charakter dojednania termínu splatnosti a výplaty odmeny v článku 11 Dohôd o vykonaní práce, kde žalobca uviedol len to, že časť odmeny bude zamestnancovi splatná až po vykonaní časti pracovnej úlohy, a to do posledného dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zamestnanec túto časť vykonal. Z takéhoto zakotvenia nie je zrejmý začiatok výkonu práce zamestnancov, ktorý predstavuje rozhodujúci okamih pre splnenie oznamovacej povinnosti voči Sociálnej poisťovni tak, ako to v žalobe tvrdí žalobca. Po preverení dôkazných prostriedkov žalovaný dospel k záveru o spochybniteľnosti vyjadrení žalobcu so zreteľom na rozhodujúci čas prijatia prihlášky zamestnancov do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia - 11: 01 PM, teda 23: 01 hod. Žalovaný sa dôvodne domnieva, že začiatok výkonu práce spočívajúcej v príprave distribúcie zásielok a reklamných materiálov a ich následnom doručení do každej poštovej schránky obyvateľov tak, ako to vyplýva zo všeobecných podmienok spolupráce, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou uzatváranej dohody o vykonaní práce, predchádza s ohľadom na možnosť riadiť vlastný priebeh pracovného procesu, k splneniu registračnej povinnosti uloženej zamestnávateľovi v § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení, ktorý jednoznačne stanovuje povinnosť zamestnávateľa prihlásiť do registra Sociálnej poisťovne zamestnanca v pracovnom vzťahu na základe dohôd uzatvorených podľa 9. časti Zákonníka práce, pred vznikom tohto právneho vzťahu, najneskôr však pred začatím výkonu práce. Žalovaný poukázal na doznanie žalobcu, ktorý vo vyjadrení k oznámeniu o začatí konania ako aj v podanom odvolaní zo dňa 8. 3. 2011 deklaroval, že dátum vzniku poistenia je dátum totožný so začiatkom výkonu práce. Na základe dôkazov, podľa žalovaného skutočne došlo k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania. Žalovaný poukázal na rozporné tvrdenia žalobcu, ktorý vo svojich vyjadreniach rozdielne vysvetľoval postup pri prihlasovaní zamestnankyne F. G. do registra Sociálnej poisťovne. V jednom tvrdení konkretizoval začiatok plnenia úloh predmetnou zamestnankyňou dňa 20. 1. 2010, pričom zároveň deklaruje zhodnosť vzniku poistenia so začiatkom výkonu práce dňa 19. 1. 2010. Aj v dôsledku zmätočnosti argumentácie žalobcu dospel žalovaný k záveru, že nie je dôvod, aby pokuta nebola uložená. Žalobca v odvolacom konaní nepredložil žiadne nové dôkazy majúce podstatný vplyv na posúdenie veci. Na základe uvedených dôvodov žalovaný trval na svojom názore uvedenom v napadnutom rozhodnutí a žiadal súd, aby žalobu mu zamietol. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo na nariadenom pojednávaní. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. S/2012/00622-2.1 zo dňa 2.2.2012, ktorým žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Bratislava č.k. 152/10/ Ph / II zo dňa 22. 6. 2011 v časti výroku a konštatoval porušenie povinností stanovených v bode 1., podľa ktorého sa žalobca dopustil porušenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci spočívajúce v tom, že žalobca ako zamestnávateľ si nesplnil u zamestnancov I. I., I. D., Z. W., F. G., M. Y., W. V., C. G., G. Y., G. I. oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni v súlade so zákonom o sociálnom poistení a za uvedený nedostatok mu uložil pokutu vo výške 2000 €, t.j. v rozsahu žalobného návrhu . Z obsahu spisu súd zistil, že dňa 23. 2. 2010 bolo Inšpektorátu práce Bratislava doručené podanie na prešetrenie nelegálnej práce zamestnancami žalobcu. V predmetnom podaní oznamovateľ uviedol, že doručovanie pošty pre žalobcu vykonávajú často deti do 15 rokov alebo dôchodcovia, prácu vykonáva iná osoba ako tá, s ktorou je uzatvorená dohoda, nie sú dodržované bezpečnostné ani zdravotné požiadavky. Listom zo dňa 26. 2. 2010 bol žalobca predvolaný na výkon inšpekcie práce, pričom bol zároveň požiadaný, aby predložil zamestnancom správneho orgánu výpisy z obchodného registra a zoznam zamestnancov v roku 2010. Prvostupňový správny orgán vykonal dňa 2. 3. 2010 o 10. 45 hod. kontrolu v prevádzke žalobcu nachádzajúcej sa vo Vlčom Hrdle č. 60, Bratislava. Správny orgán vyhotovil zoznam fyzických osôb, ktoré sa v danom čase nachádzali v prevádzke žalobcu. Dňa 23. 3. 2010 bol vyhotovený protokol o výsledku inšpekcie práce, ktorá bola vykonaná v dňoch 26. 2. 2010, 2. 3. 2010, 5. 3. 2010, 10. 3. 2010 a 23. 3. 2010. V protokole bolo uvedené, že správny orgán vykonanou inšpekciou zistil nesplnenie oznamovacej povinnosti žalobcu voči Sociálnej poisťovni podľa zákona o sociálnom poistení, nelegálne zamestnáva fyzické osoby v rozpore s ustanovením § 3 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci. Pri zamestnancoch uvedených a špecifikovaných vo výroku rozhodnutia bolo okrem iného zistené, že dátum vzniku poistenia sa nezhoduje s dátumom ich prihlásenia zamestnávateľom Sociálnej poisťovni. V závere protokolu sa nachádza nariadenie zaväzujúce žalobcu odstrániť zistené nedostatky. Protokol bol žalobcom prevzatý dňa 23. 3. 2010. Dňa 7. 5. 2010 doručil žalobca správnemu orgánu vyjadrenie k protokolu zo dňa 23. 3. 2010. Okrem námietok uvedených v žalobe žalobca uviedol, že správnemu orgánu predložil dohody o vykonaní práce konkrétnych zamestnancov v ktorých nebol uvedený deň začiatku výkonu práce, ktorý je rozhodujúci pre vznik oznamovacej povinnosti a splnenie oznamovacej povinnosti preukazoval predložením prehľadu odmien konkrétnemu zamestnancovi a automaticky generovaným mailom o nahlásení zamestnanca. Uviedol, že systém žalobcu je nastavený tak, že automaticky zasielal oznámenie Sociálnej poisťovni. Dňa 10. 5. 2010 bol prvostupňovým správnym orgánom vypracovaný ďalší Protokol o výsledku inšpekcie práce, ktorá bola vykonaná v dňoch 7. 4., 20. 4. a 10. 5. 2010. Žalobca sa k predmetnému protokolu a v ňom konštatovaným na zisteniam vyjadril podaním zo dňa 14. 5. 2010. Podaním zo dňa 16. 12. 2010 bol žalobca informovaný o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty na základe zistení uvedených v protokole č. IBA-16-38-2.3/P-E24,25-10, a to za porušenie ustanovení § 3 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci, § 99, § 121 ods. 2, § 223 ods. 1 a § 226 ods. 2 Zákonníka práce. Žalobca bol informovaný o možnosti podať vyjadrenie k zistenému skutkovému stavu, navrhnúť dôkazy. Žalobca sa k predmetnému oznámeniu vyjadril svojim podaním zo dňa 21. 12. 2010. Ohľadom namietaných skutočností uvádzal argumenty, ktoré sa zhodujú s námietkami obsiahnutými v žalobe. Dňa 16. 2. 2011 bolo vydané rozhodnutie inšpektorátu práce Bratislava číslo 152/10/ Ph, ktorým správny orgán uložil žalobcovi pokutu vo výške 7600 € za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci, § 99, § 121 ods. 2, § 223 ods. 1, § 226 ods. 2 Zákonníka práce tým, že žalobca ako zamestnávateľ si nesplnil u zamestnancov, I. I., I. D., Z. W., F. G., M. Y., W. V., C. G., G. Y., G. I. oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa zákona o sociálnom poistení, neviedol v prevádzke spoločnosti Vlčie Hrdlo 60, Bratislava evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnancov tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu s určenými zamestnancami dohodou, že zamestnanec a zamestnávateľ súhlasia, že mzda zamestnanca zahŕňa aj prípadnú prácu nadčas, uzatvoril opakovanie so zamestnancami dohody o vykonaní práce na výkon prác, ktoré súvisia s predmetom hlavnej činnosti podnikania spoločnosti a definoval ďalšie pochybenia, ktoré nepredstavujú predmet preskúmavacej činnosti súdu s ohľadom na rozsah žaloby. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca dňa 18. 3. 2011 odvolanie. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 9. 6. 2011, č. S/2011/1414-2.1, O-79/2011 prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil Inšpektorátu práce Bratislava na nové prejednanie a rozhodnutie. Dôvodom zrušenia prvostupňového rozhodnutia bol najmä nesúhlas odvolacieho orgánu s vyhodnotením obstaraných dokladov v súvislosti s porušením príslušných ustanovení Zákonníka práce. Na základe procesných pochybení prvostupňového správneho orgánu prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. V novom rozhodnutí žiadal najmä náležite odôvodniť zistený skutkový stav, spoľahlivo vyhodnotiť a uviesť všetky konkrétne dôkazy, prípadne, ak to bude potrebné, vykonať ďalšie dokazovanie. Požadoval aj prehodnotenie výšky uloženej pokuty. Dňa 22. 6. 2011 prvostupňový správny orgán opätovne vydal rozhodnutie vo veci číslo 152/10/Ph/II. Výrok predmetného rozhodnutia je zhodný s obsahom výrokovej časti predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia až na výšku uloženej pokuty, ktorá bola novým rozhodnutím znížená na sumu 6600 €. V odôvodnení uviedol, že na základe výkonu kontroly v dňoch 26. 2. až 23. 3. 2010 u žalobcu, zameranú na dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov a predpisov o nelegálnom zamestnaní zistil, že žalobca predložil pracovné zmluvy a dohody o vykonaní práce zamestnancov, pričom podľa databázy Sociálnej poisťovne bolo zistené, že I. I. mala uzatvorenú Dohodu o vykonaní práce dňa 1. 1. 2010, dátum vzniku poistenia bol 26. 2. 2010 a dátum prihlásenia bol 2. 3. 2010. Zamestnanec žalobcu, I. D. uzavrel so žalobcom Dohodu o vykonaní práce dňa 9. 2. 2010, poistenie vzniklo dňa 10. 2. 2010 a k prihláseniu došlo 15. 2. 2010. So F. G. bola uzatvorená Dohoda o vykonaní práce dňa 1. 1. 2010, poistenie vzniklo 19. 1. 2010 a k prihláseniu došlo 22. 1. 2010. S M. Y. žalobca uzatvoril Dohodu o vykonaní práce dňa 1. 1. 2010, poistenie vzniklo 18. 1. 2010 a k prihláseniu došlo 22. 1. 2010. S W. V. bola uzatvorená Dohoda o vykonaní práce dňa 1. 1. 2010 poistenie vzniklo 8. 1. 2010, k prihláseniu došlo 11. 1. 2010. Dohoda o vykonaní práce s C. G. bola uzavretá 1. 1. 2010, poistenie vzniklo 1. 1. 2010, prihlásený bol od 4. 1. 2010. Dohoda o vykonaní práce so zamestnankyňou G. Y. bola uzatvorená dňa 1. 1. 2010, poistenie vzniklo dňa 1. 1. 2010, k prihláseniu došlo 4. 1. 2010. So G. I. bola uzavretá Dohoda o vykonaní práce dňa 1. 1. 2010, poistenie vzniklo 1. 1. 2010, dátum prihlásenia je 4. 1. 2010. Z uvedených údajov vyplýva, že žalobca si nesplnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni v zmysle zákona, čo je v rozpore s § 3 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci. Za uvedené porušenie povinnosti bola žalobcovi uložená sankcia vo výške 2000 €. Ohľadom porušenia ohlasovacej povinnosti žalobcom správny orgán uviedol, že ak zamestnávateľ využíva závislú prácu fyzickej osoby na základe uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu a nesplnil si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni, dopúšťa sa nelegálneho zamestnávania. Podľa správneho orgánu žalobca nepredložil počas výkonu inšpekcie práce ani neskôr dôkaz o tom, že mailom alebo faxom si splnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni. Obstarané listinné dôkazy, výpisy zo Sociálnej poisťovne zo systému elektronického zberu údajov potvrdzujú, že žalobca si nesplnil zákonnú prihlasovaciu povinnosť u uvedených zamestnancov v zákonom stanovenej lehote, t. j. pred vznikom poistení, najneskôr pred začatím výkonu prác zamestnancov, čo je porušením zákazu nelegálneho zamestnávania. Žalobca nepredložil iné doklady, ktoré by vyvrátili závery inšpekcie. Dňa 13. 7. 2011 žalobca podal odvolanie voči predmetnému rozhodnutiu, ktorým namietal nevysporiadanie sa s argumentami žalobcu, nepreverenie skutočností tvrdených žalobcom o termíne nahlásenia zamestnancov do Sociálnej poisťovne a poukazoval na dôkazné prostriedky - automaticky generované maily s prílohami. Dňa 2. 2. 2012 žalovaný vydal žalobou napadnuté rozhodnutie, ktorým zmenil rozhodnutie Inšpektorátu práce Bratislava, zo dňa 22. 6. 2011 v časti výroku tak, že vypustil pokutu uloženú za porušenie ustanovenia § 121 ods. 2, § 223 ods. 1 a § 226 ods. 2 Zákonníka práce a uložil žalobcovi pokutu vo výške 2500 € za porušenie povinností stanovených v bode 1. V ktorom skonštatoval porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona číslo 82/2005 Z.z. O nelegálnej práci spočívajúce v tom, že žalobca ako zamestnávateľ si nesplnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni tým, že žalobca ako zamestnávateľ si nesplnil u zamestnancov, I. I., I. D., Z. W., F. G., M. Y., W. V., C. G., G. Y., G. I. oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa zákona o sociálnom poistení, v súlade so zákonom o sociálnom poistení, za čo mu žalovaný uložil pokutu 2000 €. S námietkou žalobcu ohľadom prihlasovania zamestnancov do registra Sociálnej poisťovne elektronickou formou žalovaný uviedol, že účastník konania správny orgán v tomto smere účelovo zavádzal. Poukázal na zamestnankyňu Zuzanu Spišiakovú na príklade ktorej bolo preukázané že žalobca v jej prípade splnil oznamovaciu povinnosť dňa 22. 1. 2010 v čase o 10. 30 hod, elektronickým spôsobom. Predmetné zistenie odporuje tvrdeniu žalobcu, že predmetnú zamestnankyňu elektronicky prihlásil dňa 20. 1. 2010 v čase o 00. 00 hod., t. j. v deň kedy začala plniť pracovné úlohy. Žalobca zároveň uviedol že predmetná zamestnankyňa, začala plniť svoje pracovné úlohy dňa 20. 1. 2010 ak povinnosť poistenia vznikla dňa 19. 1. 2010. Podľa jeho názoru námietky žalobcu obsiahnuté v odvolaní neboli spôsobilé privodiť zmenu v právnom posúdení veci. Podľa ust. § 2 ods. 2, písm. b) zákona o nelegálnej práci, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu a nesplnila oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu. Podľa ust. § 3 ods. 2 cit. zákona, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať fyzickú osobu. Podľa ust. § 22b zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce, konania začaté pred 1. januárom 2012, ktoré neboli právoplatne ukončené, sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2011. V danom prípade konanie vo veci uloženia pokuty účinne začalo voči žalobcovi dňom doručenia Upovedomenia o začatí správneho konania, dňa 20.12.2010, a preto je potrebné na konanie aplikovať ustanovenia predmetného zákona v znení účinnom od 1.3.2010 do 31.12.2011. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce v účinnom znení, inšpekcia práce je a) dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, 2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci 3) vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, 4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, 5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv, 6. osobitného predpisu zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho práce, ktoré sú na základe rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia zaradené do kategórie 3 alebo 4, a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj, b) vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písmene a) a za porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, c) poskytovanie bezplatného poradenstva zamestnávateľom, fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, a zamestnancom v rozsahu základných odborných informácií a rád o spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať predpisy ustanovené v písmene a). Inšpekcia práce sa vykonáva a) na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach fyzických osôb, b) vo všetkých priestoroch, v ktorých domácky zamestnanec vykonáva dohodnutú prácu a v ktorých zamestnanec vykonáva prácu podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Podľa ust. § 14 ods. 1 až 3 zákona o inšpekcii práce, protokol o výsledku inšpekcie práce obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, kto inšpekciu práce vykonal, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. V protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b) až i) a povinnosť a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, b) predložiť príslušnému inšpektorátu práce informáciu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin. Protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa zamestnávateľ alebo ním poverený zamestnanec, alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu vyjadriť alebo ho podpísať; túto skutočnosť treba uviesť v protokole. Podľa ust. § 19 ods. 2, písm. b), 3 a 5 cit. zákona, inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur. Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, d) opakované zistenie toho istého nedostatku. Podľa § 21 ods. 3 na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a t), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. Podľa ust. § 20 zákona, písm. a) o sociálnom poistení, povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca vzniká fyzickej osobe v pracovnom pomere odo dňa vzniku pracovného pomeru a zaniká dňom skončenia pracovného pomeru. Podľa ust. § 231 ods. 1 až 4 zákona o sociálnom poistení, zamestnávateľ je povinný a) prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkou do ôsmich dní odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca, a odhlásiť sa z tohto registra do ôsmich dní odo dňa, v ktorom nezamestnáva už žiadneho zamestnanca, b) prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia 1. zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti pred vznikom týchto poistení najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca podľa § 4 ods. 1 najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c), Povinnosti podľa odseku 1 písm. a) až f), h), j) a m) až o) je zamestnávateľ povinný plniť na tlačivách alebo inou formou, ktorých obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa. Lehota na splnenie povinnosti podľa odseku 1 písm. a), c) až f, h) až j), m) až o) je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo v ustanovenej lehote odovzdalo na prepravu poštou alebo odoslalo faxom alebo elektronickou poštou. Lehota na splnenie povinnosti podľa odseku 1 písm. b) je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo v ustanovenej lehote odoslalo faxom alebo elektronickou poštou alebo ak bola informácia podľa odseku 1 písm. b) odoslaná prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS). Tlačivo odoslané faxom alebo elektronickou poštou, ak nie je podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu alebo urobené v súlade s dohodou podľa § 186 ods. 2, treba potvrdiť písomne najneskôr do troch dní odo dňa jeho doručenia Sociálnej poisťovni. Informáciu odoslanú prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS) je zamestnávateľ povinný potvrdiť na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou najneskôr do troch dní odo dňa jej odoslania Sociálnej poisťovni. Podľa ust. § 3 ods. 1 až 4 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa ust. § 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa ust. § 33 ods. 1 a 2 správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa ust. § 34 ods. 1 až 5 správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. V danom prípade z obsahu administratívneho spisu a dokladov predložených žalobcom ( aj z dokladov predložených až v rámci súdneho konania) vyplýva, že žalobca si nesplnil prihlasovaciu povinnosť v súlade s ust. § 231 zákona o sociálnom poistení. V prípade zamestnanca, I. S. súd zistil, že žalobca s ním uzavrel pracovnú zmluvu dňa 11. 1. 2010, pričom dňom nástupu do práce bol totožný deň. Podľa dostupného údaja podateľne Sociálnej poisťovne bol predmetný zamestnanec prihlásený do registra poistencov svojim zamestnávateľom dňa 12. 1. 2010 o 15.14 hod., t.j. až po vzniku poistenia a začatím výkonu činnosti, pričom poistenie mu vzniklo dňa 11. 1. 2010. S I. D. uzavrel žalobca dohodu o vykonaní práce dňa 9. 2. 2010, z údajov Sociálnej poisťovne vyplýva, že bol do registra poistencov prihlásený zamestnávateľom dňa 15. 2. 2010 o 16. 32 hod., poistné mu vzniklo dňa 10. 2. 2010. V prípade ďalších zamestnancov, RB. Y., G. I., F. G., G. Y., W. V., I. I., C. G. Z. Z. W.M. žalobca uzavrel dohody o vykonaní práce dňa 1. 1. 2010. Zo založených dokladov vyplýva, že ani v jednom prípade žalobca neprihlásil uvedených zamestnancov do registra poistencov Sociálnej poisťovne pred vznikom poistení v zmysle zákona. K ich prihláseniu formou zaslania príslušného tlačiva došlo dňa 22. 1. 2010, 4. 1. 2010, 22. 1. 2010, 4. 1. 2010, 11. 1. 2010, 2. 3. 2010, 4. 1. 2010, a 29. 1. 2010, t.j. v niektorých prípadoch až po uplynutí značnej doby od účinnosti a platnosti dohôd o vykonaní práce. Z textov dohôd o vykonaní práce, ktoré žalobca predložil pri výkone inšpekcie súd zistil, že v nich nie je uvedený iný dátum začatia výkonu práce odlišný od dátumu platnosti a účinnosti predmetných dohôd. Z ich obsahu vyplýva, že zamestnanci budú vykonávať prácu na základe pokynov zamestnávateľa. Z dokladov žalobcu, ktoré boli predložené spolu so žalobou nevyplýva iný záver o začiatku výkonu práce uvedených osôb ako ten, ku ktorému dospel správny orgán. Z textu predmetných zmlúv vyplýva logický záver, že k pokynu na vykonanie práce môže zo strany zamestnávateľa dôjsť odo dňa uzatvorenia dohody o vykonaní práce. Z prehľadu odmien jednotlivých zamestnancov (prílohy žaloby) vyplýva, že im boli vyplatené odmeny za vykonanú prácu ešte pred tým, ako boli zamestnávateľom prihlásení do registra poistencov Sociálnej poisťovne, prípadne v ten istý deň. Uvedené doklady odporujú tvrdeniu žalobcu, že výkon práce zamestnancov bol realizovaný až po tom, ako boli prihlásení do registra Sociálnej poisťovne zamestnávateľom. Z predmetných dokladov vyplýva skutočnosť, že napríklad, F. G. bola prihlásená zamestnávateľom na účely sociálneho poistenia dňa 22. 1. 2010, avšak už ku dňu 20. 1. 2010 jej vznikol nárok na odmenu za vykonanú prácu v sume 16,758 €. Žalobca v rámci správneho konania tvrdil, že svoju prihlasovaciu povinnosť si riadne splnil zaslaním prípustného elektronického oznámenia. Z predložených registračných formulárov FO vyplýva, že pre Sociálnu poisťovňu bol rozhodujúcim časom pre prihlásenie (ľavý dolný roh formulára) dátum vyplnenia formulára, resp. dátum jeho prijatia poisťovňou. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie, že Sociálnu poisťovňu informoval o vzniku poistenia svojich zamestnancov pred vznikom poistení inou formou, t.j. e-mailom, resp. SMS. Minimálne v prípade jedného zamestnanca, I. S., žalobca v žalobe nerozporoval zistenia správneho orgánu ohľadom jeho oneskoreného prihlásenia do registra poistencov. V prípade ostatných zamestnancov uvedených v napadnutom rozhodnutí súd zistil, že aj v prípade, ak podaniu príslušných prihlasovacích formulárov predchádzali elektronické oznámenia žalobcu podané maximálne 3 dni pred doručením požadovaného tlačiva, tieto nemohli byť podávané v lehotách pred vznikom poistení, t.j. pred vznikom pracovného pomeru príslušných zamestnancov. Tak ako súd už vyššie uviedol, pri dohodách o výkone práce nebol určený iný deň začatia výkonu činnosti ako bol deň uzatvorenia zmluvy, a preto za relevantný deň začatia výkonu činnosti súd považuje deň podpísania dohôd o vykonaní práce zamestnávateľom a zamestnancom. Z uvedeného vyplýva, že správny orgán dostatočným spôsobom zistil skutkový stav na posúdenie okolnosti, či žalobca nelegálne zamestnával určených zamestnancov v čase od vzniku ich poistenia do termínu ich preukázateľného prihlásenia do registra zamestnancov pre účely dôchodkového, nemocenského poistenia Sociálnej poisťovne. Napriek okolnosti, že žalobca nesúhlasil so zistením správneho orgánu, svoje tvrdenie o včasnom splnení si prihlasovacej povinnosti elektronickou formou nepreukázal predložením e-mailovej komunikácie so Sociálnou poisťovňou, resp. nepredložil za účelom dokladovania svojho tvrdenia výpisy SMS. Z uvedeného dôvodu súd považoval námietky žalobcu v danom smere za nedôvodné. Žalovaný žalobcovi uložil minimálnu pokutu v rámci zákonom stanovenej sadzby. Žalobca jej výšku v žalobe nenamietal. Podľa názoru súdu sa žalovaný dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami žalobcu v napadnutom rozhodnutí. Krajský súd v Bratislave s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalobcu uvedené v žalobe proti rozhodnutiu žalovaného za nedôvodné, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP v celom rozsahu zamietol. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 250k ods. 1 OSP. Senát krajského súdu prijal predmetné rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.