Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/41/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200869 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012200869.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána T. X., bytom Č. H. XXX, X., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie so sídlom Ulica 29. augusta 8-10, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 8.3.2012 proti rozhodnutiu odporkyne č. 1051-6/2012-BA zo dňa 13.2.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu č. 1051-6/2012-BA zo dňa 13.2.2012 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. 1051-6/2012-BA zo dňa 13.2.2012 odporkyňa v zmysle § 179 ods. 1 písm. a) bodu 1 a § 259 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) rozhodla, že navrhovateľ, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 27.7.1989 má nárok na úrazovú rentu podľa § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení od 1.1.2004 do 31.12.2004 v sume 15,51 eur mesačne, podľa § 293b zákona o sociálnom poistení od 1.1.2005 v sume 16,70 mesačne, podľa § 293az ods. 4 zákona o sociálnom poistení od 1. júla 2005 v sume 18,20 eur mesačne, podľa § 89 ods. 7 v súlade s § 82 ods. 1 až 3 zákona o sociálnom poistení a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „opatrenie“) č. 229/2006 Z.z. od 1.7.2006 v sume 19,29 eur mesačne, podľa § 89 ods. 7 v súlade s § 82 ods. 1 až 3 zákona o sociálnom poistení a v súlade s opatrením č. 197/2007 Z.z. od 1.7.2007 v sume 20,60 mesačne, podľa § 89 ods. 8 v súlade s § 82 ods. 1 až 3 zákona o sociálnom poistení a v súlade s opatrením č. 136/2008 Z.z. od 1.7.2008 v sume 21,55 eur mesačne, podľa § 89 ods. 8 v súlade s § 82 ods. 1 až 3 zákona o sociálnom poistení a v súlade s opatrením č. 450/2008 Z.z. od 1.1.2009 v sume 23,20 eur mesačne, podľa § 89 ods. 8 v súlade s § 82 ods. 1 až 3 zákona o sociálnom poistení a v súlade s opatrením č. 413/2009 Z.z. od 1.1.2010 v sume 24,- eur mesačne, podľa § 89 ods. 8 v súlade s § 82 ods. 1 až 3 zákona o sociálnom poistení a v súlade s opatrením č. 404/2010 Z.z. od 1.1.2011 v sume 24,50 eur mesačne a podľa § 89 ods. 8 v súlade s § 82 ods. 1 až 3 zákona o sociálnom poistení a v súlade s opatrením č. 344/2011 Z.z. od 1.1.2012 v sume 25,40 eur mesačne, pričom na túto sumu bude mať navrhovateľ nárok do zmeny podmienok rozhodujúcich pre priznanie nároku na úrazovú rentu, jej výplatu alebo na určenie jej sumy podľa zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. V napadnutom rozhodnutí odporkyňa ďalej uviedla, že výplatu úrazovej renty prekvalifikovanej podľa § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení prevzala v zmysle § 272 ods. 1 zákona o sociálnom poistení od bývalého zamestnávateľa navrhovateľa v sume 15,51 eur mesačne, t.j. v sume, v akej patrila navrhovateľovi ku dňu 31.12.2003 v zmysle uznesenia Obvodného súdu Bratislava 3 č.k. 6C 271/93-50 zo dňa 16.12.1994 právoplatnom dňa 20.1.1995 (ďalej len „uznesenie 6C 271/93-50“), a to z titulu náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti v súvislosti s chorobou povolania zistenou dňa 27.7.1989 (ďalej aj ako „priznaná náhrada“), pričom túto s poukazom na § 272 ods. 2 zákona o sociálnom poistení žiadnym spôsobom neskúmala a valorizovala ju v zmysle zákona o sociálnom poistení len s účinnosťou od 1.1.2004. Odporkyňa sa pritom riadila právnym názorom obsiahnutým v odôvodnení rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Sp 2/2010-27 zo dňa 25.10.2011 právoplatným dňa 28.11.2011 (ďalej len „rozsudok 6Sp 2/2010-27“), ktorým súd zrušil rozhodnutie odporkyne č. 233-5025/2009 zo dňa 5.10.2009, predmetom ktorého bol prepočet náhrady priznanej navrhovateľovi uznesením 6C 271/93-50 k 31.12.2003, t.j. výšky úrazovej renty spornej i v napadnutom rozhodnutí. V tomto konaní napadnuté rozhodnutie odporkyne teda nahrádza zrušené rozhodnutie odporkyne č. 233-5025/2009 a riadi sa právnym názorom vysloveným v rozsudku 6Sp 2/2010-27, podľa ktorého je odporkyňa povinná rešpektovať výšku náhrady priznanej uznesením 6C 271/93-50. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 8.3.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci odporkyni na ďalšie konanie. Uviedol v ňom, že odporkyňa určila nesprávne sumu úrazovej renty k 1.1.2004 (15,51 eur mesačne), nakoľko v tejto mala byť premietnutá aj valorizácia priznanej náhrady v rokoch 1995 až 2003 v zmysle zákona č. 320/1993 Z.z. o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania (ďalej len „zákon č. 320/1993 Z.z.“). Odporkyňa navrhla vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 4.5.2012 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrvala na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a zároveň uviedla, že žiadne zákonné ustanovenie jej nedáva právomoc prepočítať výšku už priznanej náhrady platnej k 31.12.2003 a úrazovú rentu od 1.1.2004 vyplácať v inej sume v akej bola vyplácaná priznaná náhrada. Podľa názoru odporkyne k zmene súdom určenej priznanej náhrady, pokiaľ v samotnom výroku rozhodnutia nie je uložená povinnosť túto valorizovať do budúcna, môže dôjsť len na základe rozhodnutia súdu. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 občianskeho súdneho poriadku - O.s.p.) v neprítomnosti navrhovateľa, pretože tento sa i napriek riadne doručenému predvolaniu na pojednávanie zo zdravotných dôvodov nedostavil (§ 250g ods. 2 O.s.p.) a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, oboznámil sa však s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporkyne č. 530709171. Z jeho obsahu súd zistil skutočnosti už tvrdené odporkyňou a má za to, že tieto možno považovať za skutkovo zhodné s tvrdeniami navrhovateľa, t.j. že navrhovateľovi bola uznesením 6C/271/93-50 priznaná náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti, ktorú bol povinný bývalý zamestnávateľ vyplácať vo výške 15,51 eur do 31.12.2003. Nakoľko tento určenú sumu nevalorizoval v zmysle zákona č. 320/1993 Z.z. a navrhovateľ tak ani do 31.12.2003 nežiadal urobiť, odporkyňa pri aplikácii ustanovenia § 272 ods. 1 zákona o sociálnom poistení prevzala od bývalého zamestnávateľa povinnosť jemu uloženú uznesením 6C/271/1993-50, pričom priznanú náhradu valorizovala až na základe právnych predpisov účinných od 1.1.2004. Napadnuté rozhodnutie odporkyne pritom nahrádza rozsudkom 6Sp 2/2010-27 zrušené rozhodnutie odporkyne č. 223-5025/2009, ktoré určovalo výšku priznanej náhrady k 31.12.2003 a výšku prekvalifikovanej úrazovej renty od 1.1.2004. V zmysle odôvodnenia rozsudku 6Sp 2/2010-27, ktorým sa mala odporkyňa zmysle § 250r O.s.p. riadiť, zo zákona o sociálnom poistení nevyplýva odporkyni žiadne oprávnenie svojim rozhodnutím určovať navrhovateľovi výšku už priznanej náhrady, ktorá mala byť vyplácaná do 31.12.2003, či túto akýmkoľvek spôsobom upravovať. Odporkyňa je v zmysle predmetného rozsudku povinná rešpektovať výšku priznanej náhrady, ktorá navrhovateľovi patrila k 31.12.2003, a ktorá sa od 1.1.2004 potom v rovnakej výške transformuje na úrazovú rentu podľa zákona o sociálnom poistení. Odporkyňa sa v napadnutom rozhodnutí zjavne v súlade s ust. § 250r O.s.p. riadila právnym názorom Krajského súdu v Bratislave vyslovenom v rozsudku 6Sp 2/2010-27. Aj napriek uvedenému navrhovateľ opätovne žiada preskúmať, či odporkyňa pri rozhodovaní o úrazovej rente v zmysle § 179 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení mala pri transformovaní náhrady priznanej v zmysle uznesenia 6C 271/93-50 na úrazovú rentu (§ 272 ods. 1 - 3 zákona o sociálnom poistení) túto spätne upraviť v zmysle zákona č. 320/1993 Z.z. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je zákonné a vecne správne. Uznesením 6C 271/93-50 Obvodný súd Bratislava 3 zaviazal bývalého zamestnávateľa navrhovateľa vyplácať navrhovateľovi od 1.11.1994 mesačnú rentu vo výške 15,51 eur z titulu náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti. Predmetné uznesenie je konečným a právoplatným rozhodnutím súdu v pracovnoprávnom spore vedenom na základe príslušných a v tom čase účinných ustanovení zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“) a je vykonateľným exekučným titulom. Od 1.1.1994 nadobudol účinnosť zákon č. 320/1993 Z.z., ktorý vzhľadom na zmeny vo vývoji mzdovej úrovne upravil priemerný zárobok rozhodný pre výpočet náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti. Zákon o sociálnom poistení s účinnosťou od 1.1.2004 však zrušil ustanovenia Zákonníka práce týkajúce sa náhrady škody vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania a tiež zákon č. 320/1993 Z.z. a zaviedol nový systém úrazových dávok a spôsob ich valorizácie, pričom v prechodných ustanoveniach sa vysporiadal i s priznanými náhradami za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti. Podľa § 272 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, sociálna poisťovňa od 1. januára 2004 preberá od zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26. novembrom 1993 a od zamestnávateľa, ktorý mal podľa osobitného predpisu postavenie štátneho orgánu, nároky vzniknuté pred 1. aprílom 2002 vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania. Podľa § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003, a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 primerane. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že odporkyňa na seba od 1.1.2004 prevzala výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri chorobe z povolania s tým, že sa od uvedeného dátumu tieto považujú za úrazovú rentu, a to v sume, v akej (poškodenej osobe, v tomto prípade navrhovateľovi) patrili do 31.12.2003. Zákon o sociálnom poistení zároveň zaviedol povinnosť následnej valorizácie tejto renty v zmysle § 82 zákona o sociálnom poistení. Z uvedeného ustanovenia nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť povinnosť a ani oprávnenie odporcu preskúmavať výšku priznanej náhrady, či bola táto upravovaná v zmysle predpisov platných do 31.12.2003, t.j. už zrušeného zákona č. 320/1993 Z. z. Naopak, zákon o sociálnom poistení jasne stanovuje, že transformácia priznanej náhrady na úrazovú rentu sa má vykonať bez ďalšieho v sume, v akej oprávnenej osobe (v tomto prípade navrhovateľovi) patrili k 31.12.2003. Podľa § 260 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, dávky nemocenského poistenia, dávky dôchodkového zabezpečenia, plnenia vyplývajúce z nárokov na náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, peňažná náhrada a podpora v nezamestnanosti, priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za dávky podľa tohto zákona, a to v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003; ak nárok na výplatu týchto dávok, plnení, peňažnej náhrady a podpory v nezamestnanosti trval k 31. decembru 2003, dávky, plnenia, peňažná náhrada a podpora v nezamestnanosti sa vyplácajú aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok na výplatu starobného dôchodku a pomerného starobného dôchodku, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa posudzuje po 31. decembri 2003 podľa predpisu účinného od 1. januára 2004. Podľa § 272 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, nároky na výplatu plnení uvedených v odseku 1 sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Ak nárok na výplatu týchto plnení trvá aj po 31. decembri 2003, poskytujú sa v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že odporca má povinnosť rešpektovať výšku priznanej náhrady, ktorá navrhovateľovi patrila k 31.12.2003 a ktorá sa od 1.1.2004 v rovnakej výške transformuje na úrazovú rentu. Ak teda uznesenie 6C 271/1993-50 priznalo navrhovateľovi náhradu za stratu na zárobku v pevnej sume 15,51 eur bez úpravy následnej valorizácie, odporkyňa je povinná výšku tejto náhrady bez ďalšieho rešpektovať. Ak bývalý zamestnávateľ navrhovateľa nepostupoval v zmysle zákona č. 320/1993 Z.z. a nevyplácal navrhovateľovi valorizovanú náhradu za stratu na zárobku, navrhovateľ sa mohol domáhať svojich práv súdnou cestou postupom podľa § 163 ods. 1 O.s.p. a v prípade preukázania jeho nároku by súd vydal rozhodnutie, z ktorého by pri určení výšky úrazovej renty vychádzala odporkyňa. V zmysle § 272 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa nároky na výplatu plnení podľa § 271 ods. 1 zákona o sociálnom poistení posudzujú podľa predpisov účinných do 31.12.2003, je totiž na rozhodovanie o nárokoch na výplatu priznaných náhrad daná právomoc súdu. Až do účinnosti zákona o sociálnom poistení bol totiž inštitút úrazovej renty vyňatý zo sociálneho zabezpečenia. Ak teda k 31.12.2003 bolo o výške náhrady za stratu na zárobku rozhodnuté iba uznesením 6C 271/93-50 a navrhovateľ dosiaľ nežiadal túto postupom podľa § 163 ods. 1 O.s.p. zmeniť, odporkyňa konala správne, ak pri postupe v zmysle § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení za smerodajnú považovala sumu uvedenú v predmetnom rozhodnutí. Odporkyňa nesmie prekročiť svoje právomoci a rozhodnúť o spätnej valorizácií v zmysle zákona č. 320/1993 Z.z. len z toho dôvodu, že navrhovateľ opomenul svoj nárok uplatniť na súde. Uvedený záver je aj v súlade so zásadou „vigilantibus iura scripta sunt" (práva patria len bdelým), v zmysle ktorej nemožno za nespravodlivé považovať stav, kedy navrhovateľ následkom svojej nedbalosti stratí právo výplaty úrazovej renty vo výške, aká by mu patrila v prípade aktívneho bránenia svojich práv na súde. Odporkyňa teda postupovala v zmysle zákona a v rámci svojej pôsobnosti vymedzenej v § 179 zákona o sociálnom poistení, ak nepreskúmavala výšku priznanej náhrady za stratu na zárobku s poukazom na zákon č. 320/1993 Z.z. a túto na základe uvedeného zákona neupravila. Pretože odporkyňa podľa § 179 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení postupovala správne, keď rozhodla vo veci nároku na úrazovú rentu prevzatú od zamestnávateľa podľa § 272 ods. 1 a 2 a pretransformovanej podľa § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení tak, že v zmysle § 260 ods. 1 zákona o sociálnom poistení prevzala sumu určenú v zmysle rozhodnutia č. 6C/271/1993-50 a túto následne valorizovala, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti toho uznesenia. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný a preto mu ich náhradu súd nepriznal. Záverom súd poznamenáva, že toto konanie pred súdom je zo zákona oslobodené od platenia súdneho poplatku (§ 4 ods. 1 písm. c) zák. č. 71/1992 Zb. v znení platnom ku dňu podania návrhu).