Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/91/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200884 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012200884.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcov: 1/ Slovenský rybársky zväz - Rada Žilina, A. Kmeťa 20, 010 55 Žilina, 2/ Slovenský rybársky zväz - MO Šamorín, Obilná 4, 931 01 Šamorín, obaja zastúpení advokátom JUDr. Petrom Bilkovičom, Strojnícka č. 8, 821 05 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Karloveská 2, 842 19 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. ZPS 2012/277-GGL zo dňa 16.3.2012 v spojitosti s jeho oznámením o odvolaní č. ZPS 2012/277-GGL zo dňa 16.4.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 14.5.2012 sa žalobcovia domáhali preskúmania oznámenia žalovaného o odvolaní č. ZPS 2012/277-GGL zo dňa 16.4.2012, ktorým žalobcom oznámil, že nie sú účastníkmi konania, neprislúcha im právo podať odvolanie voči rozhodnutiu žalovaného, sp. zn. ZPS 2012/277-GGL zo dňa 16.3.2012, ktorým rozhodol, že parcely registra C KN č. XXXX/X o výmere 26159 m2 a č. XXX/X o výmere 20839 m2, k.ú. Š., vedených na LV č. XXX ako vodná plocha, kód spôsobu využitia pozemku 11 - vodný tok, nie sú vodným tokom. Svoje oznámenie odôvodnil tým, že žalobcovia nie sú vlastníkmi dotknutých pozemkov, neboli účastníkmi konania o pochybnostiach, či sa jedná o vodný tok, nebolo rozhodované o výkone rybárskeho práva. Žalobcovia považujú napadnuté rozhodnutie za nezákonné a nepreskúmateľné z dôvodu, že neboli účastníkmi správneho konania a správny orgán zamietol ich žiadosť o preštudovanie podkladov spisu, na základe ktorých rozhodol. Žalovaný nesprávne vec posúdil a vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu. Správny orgán rozhodoval na základe žiadosti nájomcov okolitých pozemkov, obchodnej spoločnosti Hotel Kormorán Slovakia s.r.o. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) zákona číslo 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len vodný zákon) a podľa § 43 ods. 7 a vodného zákona. Obchodná spoločnosť, Hotel Kormorán Slovakia s.r.o. má prenajaté dotknuté pozemky okolo vodnej plochy, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Žalobcovia poukázali na ustanovenia vodného zákona, podľa, ktorého voda patrí štátu ako aj na ustanovenie § 4 ods. 2 zákona číslo 139/2002 Z.z., podľa, ktorého rybárske právo patrí štátu. Výkon rybárskeho práva na uvedenom revíre vykonáva Slovenský rybársky zväz, Rada Žilina, ktorá ho vykonáva prostredníctvom miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu Šamorín od roku 1992. Vzhľadom na problémy, bola uzavretá dňa 19. 9. 2007 zmluva o spolupráci podľa § 51 Občianskeho zákonníka, medzi žalobcami a obchodnou spoločnosťou Hotel Kormorán Slovakia, s.r.o.. Podkladom pre rozhodnutie žalovaného bolo ústne pojednávanie zo dňa 8. 3. 2012 realizované v správnom konaní a vyjadrenie Vodohospodárskej výstavby, štátny podnik Bratislava zo dňa 7. 3. 2012 a SVP, š.p., OZ Bratislava, závod Gabčíkovo zo dňa 9. 3. 2012 na žiadosť uvedenej obchodnej spoločnosti. Dňa 29. 2. 2012 prebehlo rokovanie na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky. Žalobca poukázal na stanovisko Slovenského vodohospodárskeho podniku zo dňa 23. 2. 2012, ktorým bola špecifikácia rybárskeho revíru číslo 2 - 0520 - 1 - 1 Dunaji č. 3, ľavostranný priesakový kanál vodného diela Gabčíkovo (Lagúna v Čilistove), v zmysle ktorého je predmetný objekt súčasťou stavebných objektov vodného diela Gabčíkovo evidovaný pod číslom 1 - 11. 106 Čilistovský kanál a zároveň je súčasťou Čilistovského kanála. Na danej ploché je situovaná vodná stavba - manipulačný objekt za účelom regulácie hladinového režimu v lagúne. Podľa názoru žalobcov sú stanoviská, ktoré tvoria podklad rozhodnutia v rozpore so stanoviskom zo dňa 23. 2. 2012. Poukázal na ustanovenie § 43 ods. 1 vodného zákona, pričom predmetná klasifikácia dotknutej vody je v rozpore so žiadosťou obchodnej spoločnosti a rozhodnutím žalovaného. Podľa názoru žalobcov, správny orgán porušil ustanovenie § 14 správneho poriadku, pretože od počiatku mu boli známe skutočnosti z ktorých je zrejmé, že účastníkom konania mali byť aj žalobcovia, ktorí vykonávajú im zverené rybárske právo na predmetnom rybárskom revíre podľa zákona číslo 139/2002 Z.z.. Muselo mu byť známe, že rozhodnutím zasiahne do výkonu rybárskeho práva žalobcov. Hotel Kormorán Slovakia s.r.o., ktorý požiadal o vydanie rozhodnutia v pochybnostiach, nemohol byť jediným účastníkom o to viac, že vlastník pozemkov o zmenu kvalifikácie vodnej plochy nežiadal. Žalobcovia nesúhlasili s konštatovaním správneho orgánu, že nemali byť účastníkmi správneho konania, pretože nerozhodoval o výkone rybárskeho práva. Správny orgán konal aj v rozpore s § 3 ods. 2 správneho poriadku, pretože nekonal v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, neumožnil im nazretie do spisu. Na základe uvedených dôvodov žiadal súd aby zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 4. 12. 2008 (správne zo dňa 16.4.2012) a priznal žalobcom náhradu trov konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 4. 6. 2012 uviedol, že dňa 16. 3. 2012 rozhodol v pochybnostiach podľa § 43 ods. 7 vodného zákona a to na žiadosť nájomcov pozemkov Hotel Kormorán Slovakia s.r.o. , ktorý má pozemky prenajaté na 25 rokov. Vlastník pozemkov, vodohospodárska výstavba štátny podnik Bratislava, vydala v konaní stanovisko k listom zo dňa 7. 3. 2012, podľa, ktorého sa jedná o štrkovisko " Lagúna“, ktoré vzniklo ako pozostatok materiálovej Jamy pre ťažbu štrkopieskov pre objekty vodného diela, nemá odtok ani prítok, nejedná sa o vodný tok, ale o odkrytú podzemnú vodu. Predmetná vodná plocha vznikla pod bagrovaním štrkopiesku počas výstavby vodného diela. Žalovaný nerozhodoval o právach rybárov, a preto ich práva neboli napadnutým rozhodnutím dotknuté. O rozhodnutie podľa § 43 ods. 7 vodného zákona, nemusí požiadať len vlastník pozemkov. Žiadatelia podali žiadosť dňa 10. 2. 2012 na čo správny orgán dňa 22. 2. 2012 listom oznámil začatie konania v pochybnostiach, určil okruh účastníkov konania a nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym šetrením na deň 8. 3. 2012. Na miestnom šetrení bolo zistené, že predmetná vodná plocha nemá prítok ani odtok, bola vytvorená, aby bagrovaním štrkopiesku pri výstavbe vodného diela Gabčíkovo nejedná sa o vodný tok. Žalovanému boli doručené stanoviská Slovenského vodohospodárskeho podniku, štátny podnik odštepný závod Bratislava zo dňa 9. 3. 2012 a vodohospodárskej výstavby štátny podnik Bratislava zo dňa 7. 3. 2012. List zo dňa 23. 2. 2012 žalovaný k dispozícii nemal v čase vydávania rozhodnutia, žalobcovia ho pripojili k odvolaniu. Riaditeľa odštepného závodu Bratislava svojím podpisom dňa 9. 3. 2012 vyjadril súhlas so stanoviskom závodu vodného diela Gabčíkovo, čo krajský úrad posúdil ako prehodnotenie stanoviska zo dňa 23. 2. 2012. Predmetná vodná plocha „Lagúna“ nespĺňa podmienky vodného toku, pretože na miestnom šetrení bolo konštatované, že vodný útvar nie je napájaný z vlastného povodia ani z iného útvaru ak ide jednoznačne o pod krytu podzemnú vodu. Hladina vody je na úrovni podzemnej vody v území a stavidlo medzi kanálom a Lagúnou slúži na prípadné zníženie hladiny vody v Lagúne. Rozhodnutie v pochybnostiach potom, či ide o vodný tok, prirodzené koryto alebo umelé koryto ako hranicu koryta, patrí výlučne orgánu štátnej vodnej správy. O vlastníckych vzťahoch a o výkone rybárskeho práva žalovaným nerozhodoval. Žalobcovia vo svojom odvolaní neuviedli ako sa rozhodnutie priamo dotýka ich práv, právom chránených záujmov alebo povinností. Ako opomenutý účastník konania sa mohli domáhať nápravy v rámci obnovy konania, v prípadne podaním podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. V danej veci Krajský súd v Bratislave vydal dňa 21. 6. 2013 rozhodnutie ktorým konanie zastavil z dôvodu že žalobcovia neboli účastníkmi správneho konania, napadnutým rozhodnutím neboli priamo dotknuté ich práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti, neboli splnené podmienky konania. Žalobcovia voči predmetnému rozhodnutiu podali odvolanie o, ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 31. 3. 2014 sp. zn. 5Sžp/19/2013tak, že uznesenie tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru napadnuté oznámenie zo dňa 16. 4. 2012 spĺňa požiadavky podľa § 244 ods. 3 O.s.p. a je preskúmateľné súdnom konaní. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 244 a nasl. O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, vychádzajúc z dispozičnej zásady (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutia, ktorým práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť dotknuté. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 245 ods. 1 zákona, pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne právo vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že bol porušený zákon. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP). Za správne orgány sa považujú orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, ako aj orgány záujmovej samosprávy a ďalšie právnické osoby, ako aj fyzické osoby, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ods. 2). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (ods. 3). Pri preskúmavaní rozhodnutí je potrebné prihliadať na okolnosť, či sa jedná o rozhodnutia správnych orgánov, definované v ustanoveniach § 244 ods. 3 a § 247 ods. 1 O.s.p.. Podľa platnej právnej úpravy a ustálenej súdnej praxe rozhodnutiami správnych orgánov preskúmateľnými v správnom súdnictve sa rozumejú individuálne správne akty, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby v správnom súdnictve je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu; pričom takéto rozhodnutie správneho orgánu zakladá, mení alebo ruší oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo týmto rozhodnutím sú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 247 ods. 1, § 244 ods. 3 OSP). Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 10. 2. 2012 bola Obvodnému úradu životného prostredia v Dunajskej Strede doručená žiadosť obchodnej spoločnosti Hotel Kormorán, Slovakia, s.r.o. o určenie vodnej plochy, v rámci ktorej žiadala vykonať obhliadku namieste a vydanie rozhodnutia o určení, či sa jedná o vodný tok podľa § 43 ods. 1 alebo o podzemnú vodu podľa § 3 ods. 3 vodného zákona. Jednalo sa o vodnú plochu nachádzajúcu sa v katastrálnom území Š., okres Dunajská Streda, parcela číslo XXXX/X a XXX/X s výmerou 46 998 m2. Žiadateľ nesúhlasil s využívaním pozemkov ako vodného toku, nesúhlasili so zaradením a klasifikáciou druhu pozemku 11 - vodný tok a toto zaradenie považoval len za technické nedopatrenie pri vedení evidencie listov vlastníctva, ktoré nekorešponduje s realitou. Podľa názoru žiadateľa sa jedná o odkrytú podzemnú vodu, ktorej by mal byť pridelený kód - 12. Svoju žiadosť odôvodnil skutočnosťou, že mieni požiadať o pridelenie výkonu rybárskeho práva na ostatných vodných plochách s cieľom podnikania v osobitnom režime. Toto právo by mu mohlo byť udelené len v prípade, ak vodná plocha nie je vodným tokom ale odkrytou podzemnou vodou podľa § 2 ods. 2 písm. h) zákona o rybárstve. Podaním zo dňa 22. 2. 2012 správny orgán vydal Oznámenie o začatí konania o pochybnostiach o tom, či ide o vodný tok, prirodzené koryto alebo umelé koryto a nariadenie ústneho pojednávania. O začatí konania boli informovaní: žiadateľ, Vodohospodárska výstavba, štátny podnik, Bratislava, SVP, štátny podnik, OZ povodie Dunaja, Bratislava. Z pripojených listov vlastníctva vyplýva, že vlastníkom dotknutých pozemkov je Vodohospodárska výstavba, štátny podnik, Bratislava . V spise sa nachádza Zmluva o užívaní časti objektov a pozemkov na vodnom diele Gabčíkovo - Čilistovský kanál (lokalita Lagúna) zo dňa 5.10.2005, v zmysle ktorej vlastník pozemkov prenecháva Slovenskému vodohospodárskemu podniku (SVP), š.p. ,OZ Bratislava a Hotelu Kormorán Slovakia, s.r.o., právo užívania objektov vo vlastníctve štátu. Podkladom pre následné rozhodnutie správneho orgánu je stanovisko vlastníka dotknutých pozemkov zo dňa 7. 3. 2012, v zmysle ktorého sa podľa dostupných podkladov jedná o štrkovisko „Lagúna“, ktoré vzniklo ako pozostatok materiálovej jamy pre ťažbu štrkopieskov pre objekty vodného diela, pre výstavbu stupňa Čunovo. V súčasnej dobe predmetná vodná plocha nemá odtok ani prítok a hladina vody je na úrovni spodnej vody v okolí. Je zrejmé, že sa nejedná o vodný tok ale o odkrytú podzemnú vodu. Dňa 8. 3. 2012 bolo realizované ústne pojednávanie spojené s miestnym šetrením za účasti žiadateľa, vlastníka a užívateľa, v rámci ktorého bolo zistené, že vodná plocha nemá prítok ani odtok a bola vytvorená vybagrovaním štrkopiesku pri výstavbe vodného diela. Bolo skonštatované, že sa nejedná o vodný tok . Jeden z užívateľov, Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik Bratislava, odštepný závod Bratislava, vydal dňa 9. 3. 2012 stanovisko k predmetnej vodnej ploche, v ktorom skonštatoval, že objekt " Lagúna „ je súčasťou stavebných objektov vybudovaných v rámci vodného diela Gabčíkovo, čo potvrdzuje aj inventárna karta stavby z roku 1994. Objekt bol vybudovaný v súlade s projektovou dokumentáciou vodného diela Gabčíkovo, svahy Lagúny sú opevnené geotextíliou a prisypané 30 cm vrstvou štrkopiesku. Vodná plocha teda vznikla odbagrovaním štrkopiesku počas výstavby vodného diela a nespĺňa náležitosti § 43 vodného zákona. Dňa 12. 3. 2012 bola dokumentácia postúpená príslušnému správnemu orgánu. Žalovaný (resp. jeho právny predchodca) vydal dňa 16. 3. 2012 rozhodnutie č. ZPS 2012 /277 - GGL, v zmysle ktorého podľa § 43 ods. 7 vodného zákona určil, že parcely registra C KN č. XXXX/X o výmere 26159 m2 a č. XXX/X o výmere 20839 m2, k.ú. Š., vedených na LV č. XXX ako vodná plocha, kód spôsobu využitia pozemku 11- vodný tok nie sú vodným tokom. V odôvodnení predmetného rozhodnutia poukázal na vykonané dokazovanie a stanoviská príslušných dotknutých orgánov. Žalovanému bolo dňa 27. 3. 2012 doručené odvolanie žalobcov voči predmetnému rozhodnutiu, v ktorom namietali procesné pochybenie správneho orgánu, ktorý žalobcov neoboznámil so začatím konania a nekonal s nimi, hoci tak mal konať v zmysle príslušných ustanovení správneho poriadku. Namietal aj okolnosť, že im neumožnil nazretie do spisu. Listom zo dňa 16. 4. 2012 správny orgán oznámil žalobcom, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, žalobcovia neboli účastníkmi konania a právo nazerať do spisu má iba účastník konania, prípadne jeho zástupca. Podľa ust. § 43 ods. 1 a 7 zákona č. 364/2004 o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), vodným tokom je vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktoré je jeho súčasťou, a ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru. Vodným tokom sú aj vody v slepých ramenách, mŕtvych ramenách a odstavených ramenách, ak sú ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku, ako aj vody umelo vzduté v koryte. Vodným tokom zostávajú aj povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi. V pochybnostiach o tom, či ide o vodný tok, prirodzené koryto alebo umelé koryto a o hranicu koryta, rozhodne orgán štátnej vodnej správy na základe poznania prírodných podmienok, s prihliadnutím na brehové čiary susedných úsekov vodného toku. Zákon v predmetnom ustanovení neupravuje, na základe akej okolnosti môže správny orgán začať konanie v pochybnostiach. Na základe uvedeného možno teda dospieť k záveru, že konanie sa môže začať na základe podnetu podaného akoukoľvek fyzickou a právnickou osobou alebo ex offo. Nemožno preto súhlasiť s názorom žalobcov, že podnet môže podať len vlastník pozemkov. Podľa ust. § 60, ods. 1 až 6 zákona o vodách, krajský úrad životného prostredia vo veciach štátnej vodnej správy a) rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni štátnej vodnej správy podľa tohto zákona, ak ide o 1. medzinárodné vody alebo hraničné vody, 2. vodnú stavbu a s ňou spojené nakladanie s vodami, ktoré zasahuje alebo ovplyvňuje územie dvoch alebo viacerých obvodov, 3. vodnú stavbu a s ňou spojené osobitné užívanie geotermálnych vôd, 4. vodnú stavbu s energetickým zariadením s inštalovaným výkonom nad 100 kW a s ňou spojené osobitné užívanie vôd, b) udeľuje výnimky zo zákazu plavby na odkrytých podzemných vodách na športovú a rekreačnú činnosť (§ 19 ods. 2), c) dáva vyjadrenia vo veciach, v ktorých v správnom konaní rozhoduje v prvom stupni, a vo veciach týkajúcich sa hraničných vodných tokov (§ 28), d) vedie evidenciu o vodách (§ 29), e) rozhoduje o schválení súhrnného manipulačného poriadku vodných stavieb na celý hlavný vodný tok a jeho prítoky (§ 57 ods. 4), f) vykonáva štátny vodoochranný dozor v rámci svojej pôsobnosti a rozhoduje o opatreniach na nápravu a o obmedzení alebo zákaze výroby alebo činnosti (§ 66), g) vymenúva a odvoláva členov vodnej stráže a usmerňuje ich činnosť (§ 69 ods.1), h) vyjadruje sa podľa § 28 ods. 2 písm. f) k územným plánom regiónov. V prípadoch, v ktorých je krajský úrad životného prostredia príslušný na povolenie vodnej stavby, rozhoduje aj v ostatných veciach týkajúcich sa tejto vodnej stavby alebo nakladania s vodami s výnimkou pokút a priestupkov. Vo veciach týkajúcich sa hraničných vôd krajský úrad životného prostredia vykonáva štátnu vodnú správu po prerokovaní s ministerstvom, a ak rozhodovanie môže mať vplyv na priebeh, povahu alebo vyznačenie štátnej hranice, aj s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Krajský úrad životného prostredia koordinuje plnenie úloh vyplývajúcich z plánov manažmentu povodí a programov opatrení zameraných na dosiahnutie environmentálnych cieľov. Krajský úrad životného prostredia si môže vyhradiť pôsobnosť obvodného úradu životného prostredia vo veciach rozhodovania podľa odseku 4. Krajský úrad životného prostredia môže všeobecne záväznou vyhláškou a) vyhlásiť vodu určenú na kúpanie a uložiť opatrenia na nápravu (§ 8 ods. 3 až 6), b) určiť povrchové vody ako vody vhodné pre život a reprodukciu rýb, najmä pôvodných druhov rýb, a uložiť opatrenia (§ 10 ods. 2), c) upraviť, obmedziť, prípadne zakázať používanie vôd na plavbu (§ 19 ods. 8). S účinnosťou od 1. 1. 2013 došlo k prechodu právomoci krajských úradov životného prostredia na obvodné úrady životného prostredia v sídle kraja a následne od 1. 10. 2012 došlo k zrušeniu obvodných úradov životného prostredia, pričom ich právomoc prešla na okresné úrady v sídle kraja. Z uvedeného dôvodu je v súčasnosti legitimovaným účastníkom konania na strane žalovaného Okresný úrad Bratislava. Podľa ust. § 73 ods. 1 a 3 vodného zákona, na konanie orgánov štátnej vodnej správy (ďalej len "vodoprávne konanie") podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Na rozhodovanie týkajúce sa vodných stavieb sa vzťahujú všeobecné predpisy o stavebnom konaní. Účastníkom vodoprávneho konania je vo veci povolenia týkajúceho sa vodného toku správca vodného toku. Účastníkom vodoprávneho konania vo veci súhlasu podľa § 27 ods. 1 písm. e) a f) je len žiadateľ; ak sa súhlas týka vodného toku, aj správca vodného toku. Z predmetného ustanovenia osobitného zákona (vodný zákon) vyplýva, že tento v preskúmavanej veci nestanovuje okruh účastníkov konania v pochybnostiach podľa § 43 ods. 7. Z uvedeného dôvodu je potrebné určiť účastníkov konania podľa všeobecných predpisov o správnom konaní. Podľa ust. § 14 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok) účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 139/2002 Z.z. o rybárstve, rybárstvo je súhrn činností zameraných na zachovanie, zveľaďovanie, ochranu genofondu rýb a optimálne využívanie produkcie ichtyofauny ako prírodného bohatstva Slovenskej republiky. Podľa § 4 ods. 1 zákona o rybárstve, rybárske právo je oprávnenie chrániť, chovať a loviť ryby vo vodách určených ako rybárske revíry a ulovené ryby si privlastňovať, ako aj oprávnenie užívať na to v nevyhnutnej miere pobrežné pozemky. Oprávnenie byť účastníkom konania žalobcom, ako držiteľom výkonu práva rybárstva v konaní v pochybnostiach o type vodnej plochy neupravuje vodný zákon, ako osobitný právny predpis. Žalobcovia v konaní nepreukázali, že by predmetným konaním a rozhodnutím boli dotknutí na svojich právach a to v práve chrániť, chovať a loviť ryby vo vodách určených ako rybárske revíry a ulovené ryby si privlastňovať, ako aj oprávnenie užívať na to v nevyhnutnej miere pobrežné pozemky. Vydaním rozhodnutia, ktorým bolo určené, že dané pozemky nie sú vodným tokom, došlo len k deklaratórnemu konštatovaniu o charaktere vodnej plochy vyplývajúceho z poznania prírodných podmienok, nedošlo k úprave výkonu práva rybárstva ani k úprave užívania pobrežných pozemkov. Žalobca v podanom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu ani v samotnej žalobe nešpecifikoval, akým konkrétnym spôsobom predmetné rozhodnutie zasiahne do výkonu jeho rybárskeho práva. Súdna prax trvá na tom, že k ukráteniu musí dôjsť na subjektívnych právach žalobcu. Pojem "svojich právach" treba vysvetľovať reštriktívne. Musí ísť o práva, a nie o záujmy alebo oprávnené záujmy. Toto subjektívne právo sa opiera alebo vychádza zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Všeobecné tvrdenie, že vydané rozhodnutie zasiahne do výkonu rybárskeho práva nepostačuje pre posúdenie, či mali byť žalobcovia účastníkmi konania. Úlohou správnych orgánov ani súdov nie je, aby namiesto účastníkov konania hľadali dôvody žaloby. Je na žalobcovi, aby presne a konkrétne určil, ktoré jeho subjektívne právo bolo rozhodnutím dotknuté. Žalobcovia sa uvedeným postupom neriadili. Napadnutým rozhodnutím neboli zmenené práva žalobcov, ako organizácii vykonávajúcich rybársku činnosť, vyplývajúcich zo zákona o rybárstve, a to chrániť, chovať a loviť ryby vo vodách určených ako rybárske revíry a ulovené ryby si privlastňovať, ako aj oprávnenie užívať na to v nevyhnutnej miere pobrežné pozemky. Predmetným rozhodnutím došlo len k deklaratórnej zmene v označení vodnej plochy na základe miestneho zistenia a vyjadrení dotknutých inštitúcií. Rozhodnutie sa netýkalo spôsobu a úpravy alebo zmeny využitia pobrežných pozemkov. Samotné všeobecné tvrdenie, že jeho právo dotknuté bolo, preto nemôže samo osebe založiť jeho legitimáciu na účasť či už v správnom alebo súdnom konaní. Podľa ust. § 53 správneho poriadku, proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal. V danom prípade žalobcovia neboli účastníkmi správneho konania. Takéto procesné postavenie im nevyplývalo z osobitného zákona ani zo správneho poriadku, pretože v konaní pred správnym orgánom a následne ani v súdnom konaní nešpecifikovali a nepreukázali, akým spôsobom boli priamo dotknutí vydaním rozhodnutia zo dňa 16.3.2012. Aktívne legitimovaným subjektom na podanie odvolania je iba účastník konania. Podanie odvolania inou osobou ako účastníkom konania, nespôsobuje účinky spojené so začatím odvolacieho konania. Správny orgán v takomto prípade nevydáva rozhodnutie. Neprijatie tohto podnetu takejto osobe oznámi iba neformálnym spôsobom. Žalovaný na základe tohto dôvodu konal v súlade so zákonom, keď nevydal rozhodnutie o odvolaní podanom žalobcami, týmto len listom č. ZPS 2012/277-GGL zo dňa 16.4.2012 oznámil, že im neprislúcha právo podať odvolanie voči rozhodnutiu žalovaného, sp. zn. ZPS 2012/277-GGL zo dňa 16.3.2012, pretože neboli účastníkmi konania a nie sú vlastníkmi dotknutých pozemkov - vodnej plochy. V konaní taktiež nepreukázali akýkoľvek vplyv rozhodnutia na ich oprávnenia vyplývajúce zo zákona o rybárstve. Podľa názoru súdu, neboli na základe podanej žaloby splnené ani podmienky súdneho konania podľa § 247 a nasl. O.s.p., pretože napadnutým rozhodnutím nedošlo k založeniu, zmene alebo zrušeniu oprávnení a povinností žalobcov, alebo ktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcov priamo dotknuté. Napriek tomu žalobu prejednal v úmysle poskytnúť žalobcom právo na súdnu ochranu a možnosť konať pred súdom. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešným žalobcom nepriznal ich náhradu. Žalovaný zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.