Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/98/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200931 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012200931.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: N.. V.. Z. D., bytom H. XX/E, XXX XX H., zastúpený: KRAKOVSKÝ & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Záhradnícka 25, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, ulica 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 15031-2/2012-BA zo dňa 14.03.2012 ako aj prvostupňové rozhodnutie č. 700-0219965611-GC04/11 zo dňa 28.11.2011, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 15031-2/2012-BA zo dňa 14.03.2012 a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava č. 700-0219965611-GC04/11 zo dňa 28.11.2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 22.05.2012 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 15031-2/2012-BA zo dňa 14.03.2012 z dôvodu jeho nezákonnosti a rozporu právnych záverov žalovaného s platným právnym stavom rozhodujúcim pre predmetnú vec. Rozhodnutím žalovaného bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava, č. 700-0219965611-GC04/11 zo dňa 28.11.2011 ako príslušného orgánu v prvom stupni vo veci vzniku, prerušenia a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch o tom, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe ku dňu 31.07.2007 povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie nezaniká. Žalobca v žalobe uviedol, že v období do 31.07.2007 vykonával v súlade s ustanovením § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v platnom a účinnom znení (ďalej len „zákon o advokácii“) advokáciu ako samostatne zárobkovo činná osoba, čím v zmysle ustanovenia § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom a účinnom znení k rozhodnutému dňu (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) nadobudol v predmetnom období pre účely sociálneho poistenia status samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO). Dňa 01.08.2007 vznikla obchodná spoločnosť Advokátska kancelária Vasiľová, s.r.o., predmetom činnosti ktorej je poskytovanie právnych služieb a žalobca v nej v období od 01.08.2007 zastáva pozíciu konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným. Žalobca je toho názoru, že ku dňu 31.07.2007 mu zanikla aj účasť na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení v zmysle ustanovenia § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava, č. 700-0219965611-GC04/11 zo dňa 28.11.2011 bolo žalobcovi predpísané poistné za obdobie mesiacov júl 2007 až apríl 2008 v celkovej výške 2.338,67 € a z odôvodnenia vyplynulo, že správny orgán vychádzal z rozhodnutia č. 700-0210002508- GC09/09 zo dňa 09.03.2009, ktorým bolo rozhodnuté, že jeho postavenie ako SZČO nezaniklo ku dňu 31.07.2007 a preto mu nezanikla ani účasť na nemocenskom a dôchodkovom poistení. Žalobca podal proti predmetnému rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie potvrdil. Žalobca v žalobe označil výklad žalovaného za nesprávny, protiústavný a výrazne zasahujúci až popierajúci základné ľudské práva a slobody. Mal za to, že všetky rozhodnutia žalovaného boli od počiatku smerované k popieraniu základných princípov platných pre povinnú účasť fyzickej osoby na sociálnom poistení a tieto rozhodnutia podľa neho nemajú základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky a nachádzajú sa za hranicou únosnosti akejkoľvek metódy výkladu právnych noriem. Žalobca poukázal na autoritatívny a diskriminačný výklad žalovaného predovšetkým ustanovení § 15 zákona o advokácii a § 5 písm. c) a § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1Sžso/7/2009 zo dňa 30.03.2010, ktoré rozhodnutie považuje za relevantné a použiteľné pre vlastnú vec. Žiadal napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov konania. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že skutočnosťou rozhodujúcou na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31.12.2010 je výkon určenej činnosti alebo udelenie oprávnenia na výkon takejto určenej činnosti, pričom zákon o sociálnom poistení nevymedzuje žiadne iné podmienky na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Až pri dosiahnutí príjmu relevantného na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb ustanoveného zákonom o dani z príjmov vzniká SZČO povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie v zmysle § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a následne sa zaradí do okruhu platiteľov poistného na sociálne poistenie. Ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne v predchádzajúcom kalendárom roku príjem podľa § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov, vzniká jej od 01.07. kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30.06. nasledujúceho kalendárneho roka. Právne skutočnosti podmieňujúce zánik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby sú vymedzené v § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Žalovaný uviedol, že iné právne skutočnosti podmieňujúce zánik právneho postavenia SZČO uvedenej v § 5 písm. c) zákon o sociálnom poistení nepozná. Skutočnosť, že advokát zapísaný do zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory zmení formu výkonu advokácie, nie je právnou skutočnosťou, ktorá podľa zákona o sociálnom poistení spôsobuje zánik oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Nakoľko je žalobca naďalej zapísaný v zozname advokátov, podľa žalovaného tak spĺňa právnu kvalifikáciu SZČO. Žalovaný tvrdil, že ustanovenie § 12 zákona o advokácii upravuje len formu výkonu advokácie a zmenou formy výkonu advokácie podľa jeho slov nezaniká postavenie advokáta ako SZČO. Zmena formy výkonu advokácie má za následok len zmenu v spôsobe zdaňovania príjmu advokáta. Tiež uviedol, že príjem konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným je zdaňovaný ako príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov a z tohto dôvodu žalovaný pri posudzovaní vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO vychádzal len z príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatne zárobkovou činnosťou, ktorý SZČO uvedie vo výpise z daňového priznania za príslušný kalendárny rok. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol rozhodnutia súdov, v ktorých je vyjadrený rovnaký právny názor týkajúci sa posudzovania právneho postavenia advokáta na účely sociálneho poistenia, ako zastáva žalovaný. Na základe uvedených skutočností navrhol žalovaný predmetnú žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250f ods. 1 OSP, keďže boli splnené podmienky uvedené v § 250f ods. 2 OSP a jednomyseľne (§3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011) dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.02.2014, potom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky P..N..K..sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Z obsahu pripojených administratívnych spisov Krajský súd v Bratislave mal preukázané, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava vydala napadnuté rozhodnutie č. 700-0219965611-GC04/11 zo dňa 28.11.2011, ktoré druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. 15031-2/2012-BA zo dňa 14.03.2012 potvrdil. V odôvodnení žalovaný uviedol, že ku dňu 31.07.2007 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobcovi nezaniká. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesným administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konania vzťahuje zákon o správnom konaní. V zmysle základných pravidiel konania upravených v § 3 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 2 ods. 1 zákona o advokácii advokátom je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora. Podľa § 12 ods. 1 zákona o advokácii advokát môže vykonávať advokáciu a) samostatne, b) v združení spolu s inými advokátmi, c) ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, d) ako komplementár komanditnej spoločnosti alebo e) ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. Podľa § 15 ods. 2 zákona o advokácii, advokáti ako konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným vykonávajú advokáciu v mene a na účet spoločnosti. Ak výkon advokácie v mene spoločnosti nepripúšťajú v jednotlivých prípadoch osobitné predpisy, advokáciu vykonávajú vo vlastnom mene a na účet spoločnosti. Podľa § 15 ods. 6 zákona o advokácii, advokát, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, nemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne, v združení, ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, alebo ako konateľ inej spoločnosti s ručením obmedzeným. Advokáti sa však môžu dohodnúť na dočasnom samostatnom poskytovaní právnych služieb v jednej veci alebo vo viacerých vopred vymedzených veciach, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c). Podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2011, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2011, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe zaniká vždy dňom, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nemá oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká dňom zrušenia registrácie podľa osobitného predpisu. Podľa § 128 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom poistení poistné na nemocenské poistenie platí... povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba. Podľa § 128 ods. 2 písm. c) zákona o sociálnom poistení poistné na nemocenské poistenie platí... povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba. Podľa § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Podľa § 185 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, za deň začatia konania sa považuje deň, keď bola žiadosť doručená príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne. Podľa § 210 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutie vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) a v § 179 ods. 1 písm. a) a b). Podľa § 210 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú povinné rozhodnúť vo veciach uvedených v odseku 1 najneskôr do 60 dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní, čo treba oznámiť účastníkom konania. Z vyššie citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení vyplýva, že poistné na nemocenské a starobné poistenie je povinná platiť povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba [§ 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c/ zákona o sociálnom poistení]. Povinne poistenou je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 [§ 14 ods. 1 písm. b), § 15 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení]. Povinnosť platiť poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie vzniká iba za súčasného splnenia podmienky výšky definovaného príjmu za rozhodné obdobie a skutočnosti, že daný subjekt je samostatne zárobkovo činnou osobou. S ohľadom na argumentáciu žalobcu i žalovaného je zrejmé, že sporným bol výklad pojmov „mať oprávnenie“ na vykonávanie advokácie, resp. vymedzenie, kedy dochádza k „zániku oprávnenia“ na vykonávanie advokácie, a to z toho hľadiska, či zmyslu aplikovaných noriem a úmyslu zákonodarcu, i v kontexte ústavného poriadku Slovenskej republiky, zodpovedá prístup, podľa ktorého je fyzickou osobou, ktorá má oprávnenie na výkon advokácie, každý advokát zapísaný do zoznamu advokátov, už len z dôvodu jeho formálneho zápisu v zozname advokátov (a prestáva takouto osobou byť iba jeho vyčiarknutím z tohto zoznamu), alebo je namieste taký výklad, podľa ktorého takouto osobou nie je (alebo ňou prestáva byť) advokát, ktorý vo vlastnom mene nie je oprávnený advokáciu vykonávať, hoci je zapísaný v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou (napr. aj z dôvodu, že vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným zapísanej do zoznamu spoločností vedenom Slovenskou advokátskou komorou [§ 12 ods. 2 a § 71 ods. 2 písm. b) zákona o advokácii]. Senáty správneho kolégia tunajšieho súdu v uplynulých rokoch rozhodovali v niekoľkých prípadoch o žalobách advokátov proti rozhodnutiam Sociálnej poisťovne v obdobných veciach, pričom rešpektovali konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR, napr. rozsudok vo veci sp. zn. 9Sžso 27/2010 (publikovaný v zbierke rozhodnutí 4/2012 pod č. 66), na základe ktorého sa správne kolégium NS SR uznieslo na nasledovnom stanovisku: „I. Na posúdenie vzniku, zmeny a zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia advokáta sa vzťahuje § 21 zákona o sociálnom poistení, bez ohľadu na znenie § 12 zákona o advokácii, ktorý upravuje právnu formu, ktorou môže advokát vykonávať advokáciu. II. Na účely zákona o sociálnom poistení treba advokáta, zapísaného v zozname advokátov, vedenom Slovenskou advokátskou komorou, považovať za povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, a to bez ohľadu na skutočnosť, či advokátsku činnosť vykonáva ako advokát vo svojom mene alebo ako spoločník, prípadne konateľ právnickej osoby poskytujúcej služby advokácie“. Právny názor vyslovený v uvedenom stanovisku zastal Najvyšší súd SR aj v rozsudkoch sp. zn. 7Sžso 7/2011, resp. sp. zn. 9Sžso 21/2011, ktoré boli v konaní o sťažnostiach dotknutých advokátov proti porušeniu základných práv zrušené Ústavným súdom SR, a to nálezmi č. II. ÚS 63/2012-52, resp. č. II. ÚS 426/2012-53. Ústavný súd v odôvodnení nálezu č. II. ÚS 63/2012-52 uviedol, že „..oprávnenie na výkon činnosti advokáta ako slobodného povolania v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby treba vidieť nielen vo formálnej rovine tvorenej existenciou zápisu v zozname advokátov, ale aj v materiálnej rovine danej jednak právom vykonávať advokáciu, ako aj právom dosahovať príjem z advokátskej činnosti. Advokát, ktorý síce je oprávnený vykonávať advokáciu, avšak nie je oprávnený dosahovať príjem z advokátskej činnosti (nemôže túto činnosť vykonávať na vlastný účet), nespĺňa materiálnu podmienku na to, aby mohol byť považovaný za osobu samostatne zárobkovo činnú v zmysle § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010.“ V náleze č. II. ÚS 426/2012-53 ústavný súd vyslovil názor, že „pri výklade uvedených pojmov (§ 5 a § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení) je potrebné uprednostniť výklad materiálny a dospieť k záveru, podľa ktorého „fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie advokácie“, je iba advokát, ktorý môže ako fyzická osoba pri samostatnom výkone advokácie skutočne právne služby klientom poskytovať a prijímať za nich ako fyzická osoba aj odmenu. „Fyzickou osobou, ktorá má oprávnenie na vykonávanie advokácie“, je teda iba advokát vykonávajúci advokáciu samostatne a iba v prípade, ak nemá výkon advokácie pozastavený. Na tomto závere nič nemôže zmeniť ani skutočnosť, že aj advokát - konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným musí byť v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou zapísaný. Ako správne uviedol najvyšší súd - tento zápis je podmienkou na to, aby mohol advokát v mene a na účet iného subjektu (spoločnosti s ručením obmedzeným) advokáciu vykonávať. Fyzickou osobou, ktorej oprávnenie na vykonávanie advokácie zaniklo“, je preto každý advokát, ktorý vykonával advokáciu samostatne a následne začal advokáciu vykonávať ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, pretože samostatne advokáciu vykonávať v takom prípade už nie je oprávnený, čo vyplýva priamo zo zákona o advokácii. K tomuto názoru dospel ústavný súd použitím metódy gramatického, logického, ale najmä systematického výkladu sporných ustanovení zákona o sociálnom poistení v kontexte ustanovení zákona o advokácii. Neobstojí preto ani názor najvyššieho súdu (vyslovený rozsudkom sp. zn. 7Sžso 27/2010 z 1.júla 2010...), podľa ktorého na účely zákona o sociálnom poistení treba advokáta, zapísaného v zozname advokátov, vedenom Slovenskou advokátskou komorou, považovať za povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, a to bez ohľadu na skutočnosť, či advokátsku činnosť vykonáva ako advokát vo svojom mene alebo ako spoločník, prípadne konateľ právnickej osoby poskytujúcej služby advokácie. Takto formulovaný názor totiž vychádza iba z formalistického výkladu dotknutých ustanovení, ktorý nezohľadňuje ich materiálnu podstatu, a tým ani zmysel a účel právnej úpravy“. Krajský súd sa v súvislosti s výkladom relevantným ustanovení zákona o sociálnom poistení v nadväznosti na zákon o advokácii plne stotožňuje s vyššie citovanou argumentáciou Ústavného súdu SR. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že spoločníkom a konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným založenej na účely výkonu advokácie môže byť iba advokát, pričom advokátom je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou. Advokáti ako konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným vykonávajú advokáciu v mene a na účet spoločnosti. Krajský súd v zhode s ústavným súdom zastáva názor, že advokát, ktorý je zapísaný v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou, síce má oprávnenie vykonávať advokáciu, avšak pokiaľ ako fyzická osoba nie je oprávnený dosahovať príjem z advokátskej činnosti (nemôže túto činnosť vykonávať na vlastný účet), nemôže byť považovaný za osobu samostatne zárobkovo činnú v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010. Iba taký advokát, ktorý môže ako fyzická osoba pri samostatnom výkone advokácie poskytovať právne služby klientom a zároveň ako fyzická osoba prijímať za tieto služby odmenu, je pre účely zákona o sociálnou poistení takou fyzickou osobou, ktorá má oprávnenie na vykonávanie advokácie. Krajský súd je tiež tej mienky, že oprávnenie na vykonávanie advokácie zaniká tomu advokátovi, ktorý vykonával advokáciu samostatne a následne začal advokáciu vykonávať ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, pretože podľa zákona už v takom prípade nie je oprávnený samostatne advokáciu vykonávať. Obligatórny zápis advokáta, ktorý je konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným, v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou zapísaný, je treba považovať predovšetkým za osvedčenie splnenia zákonom vyžadovaných požiadaviek (najmä odborných) pre výkon tohto povolania a za formálnu podmienku na to, aby mohol advokát v mene a na účet iného subjektu (spoločnosti s ručením obmedzeným) advokáciu vykonávať. Novelizáciou citovaných novelizovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení došlo s účinnosťou od 01.01.2001 k spresneniu podmienok zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby tak, že zákonný pojem „mať oprávnenie“ bol nahradený jednoznačným „byť oprávneným“. Touto legislatívnou korekciou neboli podmienky zániku povinného poistenia obsahovo zmenené, odstránila sa len výkladová dvojznačnosť aplikovaných ustanovení, ktorá viedla ku konfliktu rozhodovacej praxe žalovaného i správnych súdov s neskoršími rozhodnutiami Ústavného súdu SR. Oprávnenie rozhodovať o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch patrí žalovanému, aj keď bolo Slovenskej advokátskej komore bolo zverené vydávanie potvrdenia o tom, či advokát je samostatne zárobkovo činnou osobou podľa osobitného predpisu. Pri posudzovaní otázky, či advokát je samostatne zárobkovo činnou osobou, je Sociálna poisťovňa povinná vychádzať zo stanoviska Slovenska advokátskej komory, ostatné okolnosti rozhodujúce pre zánik povinného poistenia posudzuje samostatne. V prípade, ak Slovenská advokátska komora vydá záväzné stanovisko, nemôže už z hľadiska Sociálnej poisťovne ísť v tejto otázke o „sporný prípad“ (čo je jedným z predpokladov a podmienkou vzniku právomoci rozhodovania Sociálnej poisťovne o zániku poistného vzťahu). Tieto závery vyplývajú zo vzťahu špeciality zákona o advokácii vo vzťahu k advokátom oproti zákonu o sociálnom poistení upravujúcemu otázky všeobecne. Záväznosť potvrdenia Slovenskej advokátskej komory je pritom vyjadrená priamo v normatívnom texte (II. ÚS 426/2012-53). Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov posúdili vec v naznačenom smere po právnej stránke nesprávne. Preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava, podľa § 250j ods. 2 písm. a) OSP zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom je správny orgán právnym názorom súdu viazaný. O náhrade trov konania Krajský súd v Bratislave rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a priznal žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, právo na náhradu trov právneho zastúpenia. Keďže žalobca ani jeho právny zástupca si náhradu trov ani po troch dňoch po vyhlásení rozsudku nevyčíslili, súd náhradu trov nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.