Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/188/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201029 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201029.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: H.. X. R., nar. XX.XX.XXXX, ul. Z. W. XX, Q., zastúpeného: JUDr. Katarína Turanská, advokátka, Štúrovo nám. 10520/13B, Martin, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 114/2012 zo dňa 10.04.2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 24546/2011/SVBP-63179 zo dňa 29.12.2011, ktorým podľa § 69 ods. 2 správneho poriadku v spojení s § 2 písm. b/ zák. č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov vyhovel protestu prokurátora Krajskej prokuratúry v Žiline č. Kd 177/11-4 zo dňa 21.09.2011, podanom proti rozhodnutiu Krajského stavebného úradu v Žiline, odboru štátnej stavebnej správy (ďalej aj ako „KSÚ“) č. 2011/00915/Kod zo dňa 20.06.2011. Žalobca sa s rozhodnutím žalovaného nestotožnil, považoval ho za nezákonné, ukracujúce ho na jeho právach a žiadal ho zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca uviedol, že protest prokurátora Krajskej prokuratúry v Žiline bol doručený žalovanému dňa 26.10.2011. V zmysle § 26 ods. 5 zák. č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako „zákon o prokuratúre“) bol žalovaný o proteste povinný rozhodnúť v lehote 30 dní. Vzhľadom na skutočnosť, že v 30-dňovej zákonnej lehote, ktorá uplynula dňom 26.11.2011, žalovaný nerozhodol, bol povinný podľa § 27 ods. 1 písm. a/ zákona o prokuratúre predložiť protest prokurátora na rozhodnutie svojmu vedúcemu. Žalovaný namiesto toho vydal dňa 29.12.2011 rozhodnutie č. 24546/2011/SVBP-63179, pričom toto rozhodnutie nemalo byť vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vydané. Táto skutočnosť podľa žalobcu spôsobila nulitu vydaného rozhodnutia. Žalobca nesúhlasil s tvrdením uvedeným v napadnutom rozhodnutí, že 30- dňovú lehotu (§ 26 ods. 5 zákona o prokuratúre) je možné predĺžiť podľa § 49 ods. 2 správneho poriadku. Uvedená lehota je zákonná a záväzná. Žalovaný v rozhodnutí uvádzal, že s účinnosťou od 01.04.2010 bolo zákonom č. 102/2010 Z.z. ustanovenie v zákone o prokuratúre týkajúce sa fikcie rozhodnutia o proteste prokurátora v prípade nečinnosti orgánu verejnej správy zo zákona vypustené. S týmto žalobca súhlasil, avšak podľa jeho názoru to nemá žiaden vplyv na to, že rozhodnutie žalovaného je z vyššie uvedených dôvodov nezákonné. Žalobca tvrdil, že podaním protestu prokurátora vzniká právny vzťah medzi správnym orgánom a prokurátorom a nie medzi účastníkmi správneho konania a konajúcim správnym orgánom. Potvrdzuje to aj fakt, že vyhotovenie protestu správny orgán účastníkom správneho konania nedoručuje. V ďalšej časti žaloby sa žalobca zaoberal zákonnosťou listu KSÚ č. 2011/0139/Kod. zo dňa 14.10.2011, ktorým tento nevyhovel protestu prokurátora Krajskej prokuratúry v Žiline a protest predložil na rozhodnutie žalovanému. Žalobca mal za to, že KSÚ správne vyhodnotil otázku nadobudnutia právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia mesta Martin č. MSS-2353/2010-Ig. zo dňa 17.02.2010, pričom svoj názor prezentoval v liste č. 2010/01295/Kod. zo dňa 01.06.2010, v ktorom splnomocnenému zástupcovi obchodnej spoločnosti Pro Ski, a.s. Mgr. Q. Z. oznámil, že odvolanie, ktoré v mene spoločnosti podal, bolo podané po lehote podľa § 54 ods. 2 správneho poriadku v spojení s ustanovením § 24 ods. 1 správneho poriadku. Podstatnou skutočnosťou pri vyhodnotení nadobudnutia právoplatnosti uvedeného prvostupňového rozhodnutia mesta Martin je skutočnosť, že ustanovenie § 25 ods. 5 správneho poriadku nie je špeciálnou právnou normou vo vzťahu k ustanoveniu § 24 ods. 2 správneho poriadku, pretože to, čo jednotlivé ustanovenia upravujú, je odlišné. Žalobca vyjadril názor, že z ustanovenia § 25 ods. 5 správneho poriadku vyplýva, že písomnosť určená do vlastných rúk, ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, doručuje sa iba tomuto zástupcovi. Ustanovenia § 25 ods. 1 a 3 správneho poriadku sa vzťahujú na toto doručovanie. Podľa žalobcu uvedené však nevylučuje doručenie písomnosti určenej do vlastných rúk takémuto zástupcovi podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku. Poukázal pritom na uznesenie Najvyššieho súdu SR č. 1 Sžo 138/2008 zo dňa 10.02.2009, rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR sp. zn. 7 As 25/2007-87 zo dňa 30.08.2007. Žalobca ďalej uviedol, že KSÚ začal odvolacie konanie proti prvostupňovému rozhodnutiu mesta Martin nie z vlastného podnetu a presvedčenia, ale výlučne len na základe návrhov Krajskej prokuratúry v Žiline a vyjadrenia Generálnej prokuratúry SR. Návrhom zo dňa 24.06.2011 podaným na Krajský súd v Žiline podľa § 250v O.s.p. sa žalobca domáhal, aby súd zakázal KSÚ pokračovať v odvolacom konaní vedenom pod č. 2011/00195/Kod a tým zasahovať do práv žalobcu, ktoré požíva z titulu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia mesta Martin č.j. MSS-2353/00915-Ig. zo dňa 17.02.2010, právoplatného dňa 14.04.2010. K uvedenému zaujala stanovisko Krajská prokuratúra v Žiline, pričom žalobca má za to, že Krajskej prokuratúre v Žiline a ani žalovanému neprislúcha oprávnenie posudzovať obsah a dôvody žalobného návrhu, jeho dôvodnosť a prípustnosť. Rozhodnúť o tom, či žaloba je alebo nie je dôvodná, je oprávnený jedine súd. Žalobca uviedol, že rozhodnutie žalovaného napadnuté v žalobe je v rozpore so zákonom a rovnako v rozpore so zákonom je i jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie žalovaného zo dňa 29.12.2011, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného potvrdené. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 29.10.2012, zotrval na svojom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že rozhodnutie o proteste prokurátora bolo vydané po 30- dňovej lehote, ktorú zároveň nemožno predĺžiť, uviedol, že konanie o proteste prokurátora sa primerane riadi ustanoveniami správneho poriadku, pričom s účinnosťou od 01.04.2010 bolo zákonom č. 102/2010 Z.z. ustanovenie fikcie rozhodnutia o proteste prokurátora v prípade nečinnosti orgánu verejnej správy zo zákona o prokuratúre vypustené. Žalobcove tvrdenia, ktoré majú spôsobovať nulitu rozhodnutiu ministra a následne i rozhodnutia ministerstva, sú právne irelevantné a pre posúdenie zákonnosti zmienených rozhodnutí irelevantné. Žalovaný poukazujúc na § 49 ods. 2 správneho poriadku uviedol, že nevydanie rozhodnutia v 30- dňovej lehote nemôže mať automaticky za následok nulitu rozhodnutia. Žalovaný súhlasil, že podľa § 69 správneho poriadku vzniká podaním protestu prokurátora právny vzťah medzi správnym orgánom a prokurátorom. Základným obsahom tohto vzťahu je právo prokurátora žiadať vybavenie protestu a povinnosť správneho orgánu rozhodnúť o proteste prokurátora. Účastníkov konania sa podaný protest dotýka len nepriamo (sprostredkovanie), avšak k zmene situácie dochádza momentom vydania rozhodnutia o proteste prokurátora, ktoré sa účastníkom konania doručuje podľa § 69 ods. 3 správneho poriadku. Účastník konania môže podľa § 69 ods. 4 správneho poriadku podať proti rozhodnutiu o proteste prokurátora riadny opravný prostriedok. Predmetom takéhoto odvolania (rozkladu) je však len samotné rozhodnutie o proteste prokurátora, nie je možné napadnúť odvolaním rozhodnutie správneho orgánu o merite veci. Odvolanie je teda prípustné iba v otázke, či sa protestu prokurátora malo, resp. nemalo vyhovieť. K stanovisku (námietkam) žalobcu k otázke právoplatnosti rozhodnutia stavebného úradu mesta Martin a k listu KSÚ č. 2011/0139/Kod zo dňa 14.10.2011 žalovaný uviedol, že námietka sa vzťahuje na situáciu, kedy KSÚ vyslovil právny záver, že odvolanie právneho zástupcu Q.. Z. bolo podané po uplynutí zákonnej lehoty, pričom aplikoval ustanovenie § 24 ods. 2 správneho poriadku, kde pri doručovaní rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu právnemu zástupcovi na celé konanie nastala fikcia doručenia rozhodnutia tretím dňom odo dňa uloženia doručovanej zásielky na pošte. Keďže odvolanie bolo podané po uplynutí tejto lehoty, KSÚ považoval odvolanie za oneskorene podané. Žalovaný uviedol, že doručovanie do vlastných rúk je kvalifikovaným spôsobom doručovania. Ustanovenie § 24 správneho poriadku rieši doručovanie písomností do vlastných rúk fyzickým osobám a § 25 doručovanie právnickým osobám. Z toho vyplýva, že ustanovenie § 25 správneho poriadku síce nie je špeciálnou právnou úpravou k § 24 správneho poriadku, ale právne upravuje úplne odlišné situácie. Podľa § 25 ods. 5 správneho poriadku na situáciu, kde bolo udelené plnomocenstvo na celé konanie sa primerane použijú ustanovenia ods. 1-3 toho istého paragrafu. Na základe uvedeného možno mať jednoznačný záver, že možnosť aplikácie § 24 ods. 2 správneho poriadku na situáciu podľa § 25 ods. 5 správneho poriadku je absolútne vylúčená. Podľa názoru žalovaného KSÚ pri posudzovaní včasnosti podaného odvolania splnomocneným právnym zástupcom nesprávne právne posúdil vec, čo malo za následok vyslovenie právneho záveru, že odvolanie bolo podané oneskorene. Týmto konštatovaním došlo zo strany KSÚ k porušeniu § 25 ods. 1,2,3 a 5 správneho poriadku, na čo bol KSÚ upozornený krajskou prokuratúrou listom č. Kd 159/10-6 zo dňa 13.10.2010, pričom KSÚ svojvoľne odmietol akceptovať právny názor krajskej prokuratúry a napokon i žalovaného. K otázke prerušenia konania žalovaný uviedol, že KSÚ sa opätovne nedôsledne riadil citovanou právnou úpravou a stanoviskom krajskej prokuratúry a žalovaného, keď na základe žalobcom ničím nepodloženej informácie o tom, že na súde sa žalobca domáha ochrany proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy v rámci vykonania dokazovania, toto posúdil ako konanie o predbežnej otázke a odvolacie konanie z tohto dôvodu prerušil a žalobcu vyzval na predloženie dokladu o tom, že bol podaný uvedený žalobný návrh. Pritom žalobou zo dňa 24.06.2011 žalobca nijak neobjasnil, v čom spočíva nezákonný zásah orgánu verejnej správy (KSÚ) do jeho vlastníckeho práva. Žalovaný poznamenal, že pod predbežnou otázkou sa rozumie taká otázka, od posúdenia ktorej závisí rozhodnutie vo veci, ktorá je predmetom správneho konania. V danom prípade je predmetom správneho konania rozhodnutie správnych orgánov o žiadosti žalobcu o vydanie dodatočného povolenia nepovolených zmien stavby „SKI ESPRESSO Martinské Hole“ na pozemku parc. č. KN 7153/2, k.ú. Q.. O tejto žiadosti žalobcu mohli rozhodnúť jedine príslušné správne orgány - mesto Martin ako prvostupňový správny orgán a Krajský stavebný úrad v Žiline ako druhostupňový správny orgán. Účastník konania spoločnosť Pro Ski, a.s. využila svoje procesné právo na odvolanie sa proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Nakoľko pri preskúmavaní správnych rozhodnutí platí zásada dvojinštančnosti konania, na preskúmanie rozhodnutia má účastník konania v rámci riadnych opravných prostriedkov, po splnení zákonom stanovených podmienok, právny nárok, pričom konanie musí byť ukončené vydaním rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu. V tomto prípade bol KSÚ povinný postupovať podľa § 59 ods. 2 alebo 3 správneho poriadku. Vzhľadom na skutočnosť, že konaním a rozhodovaním KSÚ dochádzalo k porušovaniu zákona a následne tým do zásahu práv účastníka konania spoločnosti Pro Ski, a.s., bolo potrebné uviesť konanie KSÚ do súladu so všeobecne záväznými právnymi predpismi, preto žalovaný vyhovel protestu prokurátora a rozhodnutie zrušil. Vo svojom rozhodnutí sa žalovaný stotožnil s právnym názorom krajskej prokuratúry a Generálnej prokuratúry SR a vydal rozhodnutie, ktorým rozhodnutie žalovaného vydané v prvom stupni potvrdil a rozklad žalobcu zamietol. Žalovaný záverom svojho vyjadrenia dodal, že tak žaloba ani rozklad podaný žalobcom neuvádzajú dôvody, v čom spočíva nezákonnosť konania a rozhodovania správnych orgánov, na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadne dôkazy, odôvodnenie v každom návrhu žalobcu je obmedzené jedine na subjektívny výklad ustanovení § 24 a § 25 správneho poriadku, ktoré podporuje rozsudkami súdov, ktoré buď riešia inú situáciu alebo predstavujú inú právnu úpravu situácie, na ktorú reagovala krajská prokuratúra a z toho dôvodu sú preto nepoužiteľné. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, pretože napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného z hľadiska vymedzenia žalobných dôvodov boli v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z administratívneho spisu súd zistil, že KSÚ konaním o odvolaní spoločnosti Pro Ski, a.s. proti rozhodnutiu stavebného úradu Mesta Martin č. MSS-23553/2010-Ig zo dňa 17.02.2011 o dodatočnom povolení zmien stavby „SKI EXPRESSO Martinské Hole“ žalobcovi ako stavebníkovi s odkazom na § 34 ods. 1 a 3 správneho poriadku a § 29 ods. 1 stavebného zákona vydal rozhodnutie č. 2011/00915/ Kod zo dňa 20.06.2011, ktorým prerušil odvolacie konanie. KSÚ ako dôvod prerušenia odvolacieho konania uviedol, že vyzýva žalobcu ako účastníka konania (stavebníka), aby vzhľadom na obsah jeho vyjadrenia k podanému odvolaniu a začatiu odvolacieho konania v lehote 7 dní od doručenia rozhodnutia predložil doklad, ktorým preukáže, že na Krajskom súde v Žiline podal žalobný návrh, ktorým sa domáha ochrany proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 250v O.s.p. Proti rozhodnutiu KSÚ o prerušení konania podal protest prokurátor Krajskej prokuratúry v Žiline č. Kd 177/11-4 zo dňa 21.09.2011, v ktorom poukázal na porušenie zákona najmä v ustanoveniach § 3 ods. 1 a 3, § 25, § 29 ods. 1, § 34 ods. 1 a 3, § 40 ods. 1, § 46 a§ 47 ods. 1 a 4 správneho poriadku a zároveň podľa § 22 ods. 2 písm. i/ zák. č. 153/2001 Z.z. a navrhoval napadnuté rozhodnutie zrušiť ako nezákonné. KSÚ, ktorý nemienil protestu prokurátora vyhovieť, postúpil vec priamo sebe nadriadenému správnemu orgánu (žalovanému), ktorý o proteste rozhodol dňa 29.12.2011 rozhodnutím č. 24546/2011/SVBP-63179 tak, že vyhovel protestu prokurátora a zrušil rozhodnutie KSÚ zo dňa 20.06.2011. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 114/2012 zo dňa 10.04.2012 tak, že rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Súd sa primárne zaoberal otázkou potreby prerušenia konania, ako ju vyjadril KSÚ vo svojom rozhodnutí č. 2011/00915/Kod zo dňa 20.06.2011 v konaní o odvolaní spoločnosti Pro Ski, a.s. proti rozhodnutiu stavebného úradu Mesta Martin č. MSS-23553/2010-Ig zo dňa 17.02.2011 o dodatočnom povolení zmien stavby „SKI EXPRESSO Martinské Hole“. Podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon. Podľa § 250v ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Dôvodom prerušenia správneho konania (odvolacieho konania) bola skutočnosť, že KSÚ vyzýva žalobcu ako účastníka konania (stavebníka), aby vzhľadom na obsah jeho vyjadrenia k podanému odvolaniu a začatiu odvolacieho konania v lehote 7 dní od doručenia rozhodnutia predložil doklad, ktorým preukáže, že na Krajskom súde v Žiline podal žalobný návrh, ktorým sa domáha ochrany proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 250v O.s.p. Účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je poskytnutie súdnej ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný. Spoločným znakom pre priznanie súdnej ochrany v prípade tvrdeného nezákonného zásahu orgánom verejnej správy je, ak postup vo verejnej správe, hoci sa nemal uskutočniť, sa v rozpore s požiadavkami zákonnosti konania realizuje, a po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov podaných s cieľom nápravy dôsledkov nezákonného zásahu návrh predložený súdu jednoznačne vyžaduje súdnu pomoc vo forme nápravy tohto pre navrhovateľa spoločensky neúnosného stavu. Pojem „nezákonný zásah“ Občiansky súdny poriadok priamo nedefinuje a všeobecne ho nedefinuje ani iný zákon. Vychádzajúc z ústavnej formulácie uvádzajúcej „rozhodnutia, opatrenia alebo iné zásahy verejnej moci“, pojem „zásah“ možno vykladať ako aktívne konanie vykazujúce znaky bezprostredného „zásahu“ „pokynu“ alebo „donútenia“ zameraného priamo proti poškodenému, resp. proti nemu priamo vykonaného. Jeho znakom je aj to, že ním vyvolané účinky na poškodeného sú definitívne, t.j. inými prostriedkami nápravy ako súdnym donútením neodstrániteľné, čo zákonodarca zvýraznil neprípustnosťou takého návrhu, ktorý smeruje proti „zásahu“, na ktorého elimináciu neboli vyčerpané iné zákonom prípustné prostriedky. Naproti tomu za zásah v zmysle § 250v ods. 1 sa nepovažuje vydanie právneho predpisu, ani vydanie rozhodnutia, ani nečinnosť orgánu verejnej správy a ani činnosť v rámci riadneho procesného postupu. Nezákonný zásah nesmie mať ani formu, resp. základ v rozhodnutí správneho orgánu, lebo potom sa navrhovateľ musí domáhať ochrany svojich dotknutých práv prostredníctvom celkom odlišného mechanizmu súdnej ochrany (napríklad prostredníctvom žaloby v správnom súdnictve). Právne predpisy správneho práva, predovšetkým však správny poriadok, umožňujú preskúmať platné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu riadnym opravným prostriedkom, ktorý je v dispozičnej sfére účastníka správneho konania a to odvolaním, pokiaľ to zákon výslovne nevylučuje, alebo pokiaľ sa účastník konania výslovne odvolania nevzdal. Odvolanie (rozklad) má suspenzívny a devolutívny účinok. Pokiaľ ide o suspenzívny účinok odvolania, znamená odklad právoplatnosti a vykonateľnosti prvostupňového rozhodnutia. Podanie odvolania a následné odvolacie konanie nespôsobuje zánik prvostupňového rozhodnutia. Odvolací správny orgán môže prvostupňové rozhodnutie potvrdiť, zmeniť, odvolaniu vyhovieť z časti a sám rozhodnúť vo veci, vydať kasačné rozhodnutie alebo môže odvolanie zamietnuť ak je neprípustné. Odvolacie konanie je štandartným prvkom správneho procesu, ktorým správny orgán uplatňuje svoju právomoc a nemožno o ňom uvažovať ako o verejnoprávnom excese, ktorý si vyžaduje zásah súdu v zmysle dikcie ustanovení § 250v a nasl. O.s.p.. Konanie pred Krajským súdom v Žiline na základe návrhu žalobcu rozporujúceho odvolacie konanie a domáhajúceho sa súdnej ochrany pred takýmto zásahom nebolo predbežnou otázkou a dôvodom na postup podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku. Súd sa stotožnil s právnymi závermi žalovaného o tom, že rozhodnutie KSÚ č. 2011/00915/Kod zo dňa 20.06.2011 bolo pre vyššie uvedené dôvody nezákonné. K samotným námietkam uvádzaným v žalobe súd zaujal nasledovné stanovisko: Žalobca namietal, že rozhodnutie o proteste prokurátora bolo žalovaným vydané po 30- dňovej lehote stanovenej zákonom o prokuratúre, čím došlo k fikcii nevyhovenia protestu a preto nasledujúce rozhodnutie o proteste prokurátora (napadnuté žalobou) je nulitné. Podľa § 49 ods. 1 správneho poriadku v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne. Podľa § 49 ods. 2 správneho poriadku v ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť. Podľa § 69 ods. 1 správneho poriadku ak sa protest prokurátora podal na správnom orgáne, ktorý rozhodnutie vydal, môže tento orgán sám svoje rozhodnutie, proti ktorému protest smeruje, zrušiť alebo nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu. Podľa § 69 ods. 2 správneho poriadku ak takto správny orgán plne nevyhovie protestu sám, je povinný predložiť ho spolu so spisovým materiálom v lehote určenej v proteste, a ak lehota nie je určená, do 30 dní na rozhodnutie nadriadenému správnemu orgánu najbližšie vyššieho stupňa (§ 58); ak ide o ústredný orgán štátnej správy, predloží protest svojmu vedúcemu, ktorý rozhodne na základe návrhu ním ustavenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2). Podľa § 26 ods. 2 zákona o prokuratúre ak orgán verejnej správy protestu prokurátora vyhovie, je povinný do 30 dní od doručenia protestu podľa návrhu prokurátora uvedeného v proteste toto opatrenie zrušiť alebo nahradiť opatrením, ktoré bude v súlade so zákonom a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Podľa § 26 ods. 3 zákona o prokuratúre ak orgán verejnej správy protestu prokurátora nevyhovie alebo mu vyhovie iba čiastočne, je povinný do 30 dní od doručenia protestu predložiť protest spolu so spisovým materiálom na rozhodnutie svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu alebo dozerajúcemu orgánu určenému osobitným predpisom;17) ústredný orgán štátnej správy predloží protest prokurátora na rozhodnutie vláde Slovenskej republiky. Podľa § 26 ods. 5 zákona o prokuratúre orgán uvedený v odseku 3 je povinný o proteste prokurátora rozhodnúť do 30 dní od predloženia protestu na rozhodnutie orgánom verejnej správy (odsek 3) alebo do 30 dní od podania protestu prokurátorom (odsek 4). Podľa § 27 ods. 1 zákona o prokuratúre na protest prokurátora proti rozhodnutiu sa vzťahujú ustanovenia § 26 s týmito odchýlkami: a) orgán verejnej správy, ktorý nemá svoj bezprostredne nadriadený orgán ani dozerajúci orgán, predloží protest prokurátora spolu so spisovým materiálom na rozhodnutie orgánu oprávnenému na rozhodovanie o opravnom prostriedku v poslednom stupni, ak nevyhovie protestu prokurátora v ustanovenej lehote (§ 26 ods. 2) sám alebo ak mu vyhovie iba čiastočne; ústredný orgán štátnej správy predloží v takom prípade protest prokurátora na rozhodnutie svojmu vedúcemu, ktorý rozhodne na základe ním ustanovenej komisie, b) rozhodnutie o proteste prokurátora doručí orgán, ktorý rozhodoval o proteste, prokurátorovi a účastníkom konania; ak o proteste prokurátora rozhodoval bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v písmene a), doručí rozhodnutie o proteste prokurátora aj orgánu verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie, proti ktorému bol podaný protest, c) proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať alebo podať rozklad; na konanie o odvolaní alebo rozklade proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, d) vykonateľnosť rozhodnutia, proti ktorému bol podaný protest, sa neodkladá uplynutím lehoty ustanovenej na vybavenie protestu; ak však bol protest podaný aj proti nariadeniu alebo uskutočňovaniu výkonu rozhodnutia, ďalší výkon rozhodnutia sa podaním protestu odkladá až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o proteste, e) protest proti rozhodnutiu môže prokurátor podať do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia; ak ide o rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať riadny opravný prostriedok, do troch rokov od jeho vydania. Súd poukazujúc na vyššie uvedené ustanovenia správneho poriadku a zákona o prokuratúre sa nestotožnil s námietkou žalobcu. Zákonná úprava konania o proteste prokurátora do účinnosti zákona č. 102/2010 Z.z. (01.04.2010) poznala fikciu rozhodnutia o proteste prokurátora v prípade nečinnosti orgánu verejnej správy. Podľa § 27 ods. 3 zákona o prokuratúre účinnej do 31.03.2010 ak bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v odseku 1 písm. a) nerozhodne o proteste prokurátora v lehote ustanovenej v § 26 ods. 5, na účely osobitného zákona sa má za to, že protestu nevyhovel. Uvedená právna domnienka má tie isté účinky ako nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora. Ustanovenie § 27 ods. 3 zákona o prokuratúre bolo novelizované spomínaným zákonom č. 102/2010 Z.z. a predtým v ňom zavedený inštitút fikcie rozhodnutia bol zo zákona vypustený. Správny poriadok platí v konaní o proteste prokurátora subsidiárne ku zákonu o prokuratúre, pričom § 27 zákona o prokuratúre vymedzuje isté výnimky. Správny poriadok umožňuje správnemu orgánu predĺžiť lehotu na rozhodnutie. I keby však správny orgán procesne pochybil a nevydal rozhodnutie v lehote ustanovenej správnym poriadkom alebo osobitným predpisom, ktorým je v tomto prípade zákon o prokuratúre, nemalo by to za následok vznik tzv. fiktívneho rozhodnutia (o proteste prokurátora). Preto súd tvrdeniam žalobcu o následnom vydaní nulitného rozhodnutia žalovaným neprisvedčil. Žalobca tiež namietal názor žalovaného uvedený v jeho rozhodnutí a tvrdil, že podaním protestu prokurátora vzniká právny vzťah medzi správnym orgánom a prokurátorom a nie medzi účastníkmi správneho konania a konajúcim správnym orgánom, pričom to potvrdzuje fakt, že vyhotovenie protestu správny orgán účastníkom správneho konania nedoručuje. Podľa § 69 ods. 3 správneho poriadku rozhodnutie o proteste prokurátora sa doručí prokurátorovi a účastníkom konania. Podľa § 69 ods. 4 správneho poriadku proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať (podať rozklad). Súd je predovšetkým toho názoru, že uvedená námietka je pre posúdenie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia právne bezvýznamná. Súd sa domnieva, že podstatným je dodržanie procesných práv účastníka správneho konania ustanovených v § 69 ods. 3 správneho poriadku. Účastník konania môže podľa § 69 ods. 4 správneho poriadku podať proti rozhodnutiu o proteste prokurátora opravný prostriedok. V danom prípade neboli procesné práva žalobcu porušené. Ako vyplýva z administratívneho spisu, rozhodnutie o proteste prokurátora vydané žalovaným v prvom stupni bolo žalobcovi doručené a ten proti nemu v zákonnej lehote podal rozklad. K vade konania, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, teda nedošlo. Žalobca vo svojej žalobe zaujal stanovisko k výkladu § 24 a 25 správneho poriadku a k otázke posúdenia právoplatnosti rozhodnutia stavebného úradu mesta Martin č. MSS-23553/2010-Ig zo dňa 17.02.2011 o dodatočnom povolení zmien stavby „SKI EXPRESSO Martinské Hole“. Hoci tejto otázke venoval podstatnú časť svojej žaloby, pre posúdenie zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí je táto otázka právne irelevantná. Predmetom žalobného návrhu boli rozhodnutia žalovaného (č. 24546/2011/ SVBP-63179 zo dňa 29.12.2011 a č. 114/2012 zo dňa 10.04.2012), ktoré boli rozhodnutiami o proteste prokurátora proti rozhodnutiu KSÚ o prerušení konania č. 2011/00915/Kod zo dňa 20.06.2011. Otázka právoplatnosti rozhodnutia stavebného úradu zo dňa 17.02.2011 má právny význam v konaní, ktorým sa napáda správne rozhodnutie vo veci samej, teda vo veci dodatočného povolenia zmien stavby žalobcu, ktoré podľa slov žalobcu je vedené na základe žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia KSÚ potvrdzujúceho rozhodnutie stavebného úradu. Toto, doposiaľ právoplatne neskončené súdne konanie bolo vedené pred Krajským súdom v Žiline a v aktuálnom čase vo veci rozhoduje Najvyšší súd SR ako súd odvolací. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalobca vo veci nebol úspešný a žalovanému v danom prípade podľa ustálenej judikatúry zo zákona právo na náhradu trov konania nepatrí. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.